Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/305/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, dieťa rodičov: matky R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX., XXX XX X., štátna občianka SR a otec P. P., nar. XX.XX.XXXX., bytom V. XX, XXX XX . V., štátny občan SR, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

rozhodol:

Súd z v e r u j e maloletú F. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, s účinnosťou od 26.09.2012.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. F. sumou 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 26.09.2012.

Nedoplatok na výživnom v sume 800,- eur za čas od 26.09.2012 do 31.12.2014 je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd upravuje styk otca s mal. F., tak, že otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletou Simonou každý párny týždeň v roku v čase od piatku 15:00 hod. do nedele 17:00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk pripraviť, riadne a včas otcovi odovzdať v mieste jej bydliska a otec je povinný po ukončení styku mal. dieťa riadne a včas vrátiť matke v mieste jej bydliska.

V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.09.2012 sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, tak že žiadala zveriť mal. F. do svojej osobnej starostlivosti a otcovi určiť výživné v sume 100,- eur mesačne, s účinnosťou od novembra 2011. Zároveň žiadala upraviť styk otca po vzájomnej dohode.

Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2009, keď po vzájomných nezhodách odišla spolu s maloletou Simonou bývať k svojim rodičom. Otec dieťaťa je muzikant na voľnej nohe a s maloletou sa stretáva cca raz za mesiac. Od novembra 2011 neprispieva na výživu maloletej žiadnou čiastkou. Matka uviedla že je zamestnaná, pracuje na 3 zmennú prevádzku. Uviedla, že mal. F. navštevuje MŠ, je zdravým dieťaťom. Matka na podanom návrhu trvala. V priebehu konania upravila petit návrhu tak, že žiadala otcovi určiť výživné vo výške 100 eur s účinnosťou od 01.11.2011 a vo výške 150 eur s účinnosťou od 01.08.2014.

Ďalej žiadala upraviť styk otca s mal. dieťaťom na každý párny týždeň v roku od piatka 15:00 hod. do nedele 17:00 hod. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril. Na pojednávaní uviedol, že súhlasí so zverením mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a s navrhovanou úpravou styku. Otec nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného, žiadal určiť výživné maximálne v sume 50 eur mesačne. Na pojednávanie konané dňa 15.12.2014 sa otec nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť ospravedlnil zhoršeným zdravotným stavom po operácii kolena. O odročenie pojednávania nepožiadal. Keďže boli splnené podmienky dané v , súd vec prejednal bez jeho účasti aj s ohľadom na skutočnosť, že v konaní už vypočutý bol.

Zástupca kolízneho opatrovníka navrhol súdu zveriť mal. Simonu do osobnej starostlivosti matky s tým, že výšku výživného ponechal na úvahe súdu. Taktiež navrhol upraviť styk otca tak, ako žiadala matka.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky a otca, rodným listom mal. dieťaťa, správami Sociálnej poisťovne, správami ÚPSVaR Malacky a Bratislava, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov, potvrdeniami o príjmoch, lekárskymi správami, ostatnými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav: Z výsluchu matky súd zistil, že matka je zamestnaná v spoločnosti F., s.r.o., kde dosahujem priemerný mesačný príjem 483,35 eur mesačne. Matka spolu s mal. F.ije u svojich rodičov, ktorým prispieva na nájom sumou 150 eur mesačne, ďalej prispieva aj na stravu tzv. gastrolístkami v sume cca. 60 eur mesačne. Mal. F. navštevuje škôlku za ktorú matka hradí 13 eur mesačne, za stravu v škôlke hradí 20 eur mesačne. Ďalej matka platí maloletej anglický a výtvarný krúžok vo výške 20 eur mesačne. Mal. F. je zdravá, výchovné problémy nespôsobuje. Matka uviedla, že dohoda s otcom ohľadom platenia výživného je veľmi komplikovaná, otec nepravidelne prispieval na výživu maloletej. Uviedla, že za obdobie september 2012 až apríl 2014 vrátane otec uhrádzal výživné v sume 100 eur mesačne. Matka trvala aj na úprave styku z dôvodu, že aj v tejto oblasti dochádzalo medzi ňou a otcom k nedorozumeniam. Uviedla, že mal. F. má k otcovi vybudovaný dobrý vzťah a na stretnutia s ním sa teší, rovnako dobrý vzťah má aj k starej matke z otcovej strany. Matka uviedla, že bude rada, ak sa otec bude s mal. F. stretávať aj častejšie, ako tomu bolo doposiaľ. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá. Z výsluchu otca súd zistil, že súhlasí so zverením mal. F. do osobnej starostlivosti matky, rovnako súhlasí aj s úpravou styku tak, ako to navrhla matka. Otec uviedol, že až do mája 2014 vrátane, platil matke výživné v sume 100 eur mesačne, v súčasnej dobe mu finančné možnosti umožňujú prispievať na výživu mal. F. maximálne sumou 50 € mesačne. Otec uviedol, že je dlhodobo bez práce, v evidencii ÚPSVaR nie je, bol vyradený pre nespoluprácu. Ďalej uviedol, že má vážne zdravotné problémy, v roku 2005 prekonal vážnu autonehodu, následkom sú dlhodobé problém s kolenom. Uviedol, že jeho zdravotný stav je natoľko vážny, že mu neumožňuje zamestnať sa. V roku 2007 žiadal o priznanie invalidného dôchodku, žiadosť bola zamietnutá. Opätovne chce žiadať o priznanie invalidného dôchodku. Naposledy bol zamestnaný v spoločnosti T. Z. ako skladník, a to do roku 2010. Príjem v tej dobe mal vo výške cca. 16 000 SKK, pracovný pomer bol ukončený dohodou. Od uvedenej doby zamestnaný nie je, príležitostne si privyrába. Uviedol, že sám je odkázaný na výživu svojich rodičov a starých rodičov. Otec žije u svojich rodičov na adrese trvalého bydliska, v spoločnej domácnosti žije aj jeho plnoletý brat. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. R. P., nar. XX.X.XXXX., na ktorú platí súdom určené výživne vo výške 62,40 eur. Z oznámenia zamestnávateľa matky - F., s.r.o. mal súd preukázané, že matka dosahovala za obdobie 9/2013 až 6/2014 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 483,35 eur.

Zo správ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny mal súd preukázané, že matka poberá štátne sociálne dávky prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne. Otec nepoberá štátne sociálne dávky. Matka ani otec nie sú poberateľmi dávky a príspevkov pomoci v hmotnej núdzi. Matka ani otec neboli za posledných 12 mesiacov v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Z lustrácie v databáze Sociálnej poisťovne mal súd za preukázané, že otec nie je vedený v pracovnom alebo obdobnom pracovnom pomere ako zamestnanec (negatívna lustrácia).

Z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, zo dňa 11.08.2014 mal súd za preukázané, že naposledy bola otcovi vyplácaná dávka v nezamestnanosti v období od 01.07.2009 do 03.10.2009.

Zo správy ÚPSVaR Malacky o prešetrení pomerov v domácnosti rodičov zo dňa 16.07.2014 súd zistil, že mal. F. sa nachádza v starostlivosti svojej matky, pričom matka túto starostlivosť zabezpečuje riadne, otec sa s mal. F. stretáva nepravidelne.

Z lekárskej správy oddelenia úrazovej chirurgie, II. D. - Z. M. V. zo dňa 17.09.2007 súd zistil, že otec utrpel dňa 22.09.2006 dopravný úraz, podrobil sa opakovanej operácii vnútrokĺbnej zlomenine pravého kolena.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine bol návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu podaný dôvodne, a to vzhľadom na tú skutočnosť, že rodičia nežijú spolu v spoločnej domácnosti. Pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu súd prihliadol na záujem mal. F. a dospel k záveru, že bude v jej záujme, ak bude zverená do osobnej starostlivosti matky, t.j. toho rodiča, ktorý jej v súčasnosti zabezpečuje starostlivosť. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal aj zo správ z prešetrenia pomerov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, ktorý navrhol, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky zhodne navrhli aj obaja rodičia. Súd je toho názoru, že zverením maloletej F. do osobnej starostlivosti matky jej budú zabezpečené podmienky a predpoklady na jej riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť, a preto súd zveril maloletú F. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

Súd má súčasne v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine povinnosť určiť, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Rodičia sa nedohodli na výške výživného. Matka žiadala výživné vo výške 100,- eur s účinnosťou od 01.11.2011 a vo výške 150,- eur s účinnosťou od 01.08.2014. Otec súhlasil so sumou 50,- eur mesačne. Súd určil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého sumou 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 26.09.2012, teda od podania návrhu. Súd pri určovaní výšky výživného prihliadol na odôvodnené potreby oprávnenej F., ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda rodičov. Matka maloletého je zamestnaná v spoločnosti F., s.r.o. kde má priemerný mesačný čistý príjem vo výške 483,35 eur a ďalej poberá rodinné prídavky na maloletú. Matka býva spoločne s maloletou v rodinnom dome jej rodičov. Matka iné vyživovacie povinnosti nemá. Maloletá F. navštevuje MŠ v mieste svojho bydliska, je zdravým dieťaťom, matka uviedla že je hyperaktívna. Maloletá sa venuje tancu a výtvarnému krúžku, s čím sú spojené zvýšené výdaje. Maloletá má okrem toho bežné výdaje ako na oblečenie, stravovanie a hygienu. Otec býva v byte u svojich rodičov, v spoločnej domácnosti žije aj jeho plnoletý brat. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na mal. dcéru R., na ktorú platí výživné v sume 62,40 eur. Otec je dlhodobo nezamestnaný, z evidencie ÚPSVaR bol vyradený pre nespoluprácu. Otec si privyrába ako hudobník. Otec uviedol pretrvávajúce zdravotné problémy, avšak invalidný resp. čiastočný invalidný dôchodok mu priznaný nebol. Otec v období september 2012 až apríl 2014 prispieval na výživu mal. F. sumou 100 eur mesačne, čo vyplýva zo zhodného tvrdenia účastníkov konania. Súd je toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach otca dosahovať aj vyšší príjem, ako bol ním deklarovaný v priebehu konania. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd zato, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným v sume 100 eur mesačne s účinnosťou od 26.09.2012 (od podania návrhu matkou) a že takto určená výška výživného zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam povinného, tak aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek. Súd má za to, že takto určeným výživným bude zabezpečená možnosť, aby mal. F. jednak rozvíjala svoje schopnosti, vlohy a záľuby a súčasne je potrebné, aby sa otec spolupodieľal aspoň po finančnej stránke na nákladov matky súvisiacich s jej starostlivosťou o mal. dieťa. Skutočnosť, že otec je dlhodobo bez zamestnania neodôvodňuje neurčiť výživné v takej výške, ako to určil súd, a to predovšetkým s prihliadnutím na to, že takto požadovaná výška výživného je vzhľadom na vek dieťaťa a náklady spojené so starostlivosťou oň primeraná a odôvodnená. Otec vie o tom, že je otcom mal. F., a teda mal by si plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči vlastnému dieťaťu, resp. podieľať sa na nákladoch na výživu mal. dieťaťa. Súd poukazuje na to, že prvoradou povinnosťou otca je plniť si vyživovaciu povinnosť a zabezpečiť si za tým účelom dostatok finančných prostriedkov a tieto prednostne použiť na úhradu výživného pre maloleté dieťa. Súd má za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca zabezpečiť si riadny príjem zo zamestnania, nakoľko toho bol v minulosti schopný a aj v súčasnej dobe dokáže zabezpečiť istý príjem z príležitostných brigád. Otec bol aj podľa vlastného vyjadrenia schopný až do mája 2014 prispievať na výživu mal. F. sumou 100 eur mesačne, teda bol aj schopný zabezpečiť za týmto účelom dostatočný príjem a to aj napriek ním udávaným zdravotným problémom s kolenom. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že výživné na mal. dieťa má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodičov. Súd v stanovenej výške výživného zohľadnil aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca voči mal. dcére R..

Vzhľadom k určeniu výživného od 26.09.2012 (od podania návrhu) vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 26.09.2012 do 31.12.2014 tak, ako je špecifikovaný vo výroku tohto rozsudku. Súd pri výpočte nedoplatku vychádzal zo zhodného tvrdenia účastníkov konania o tom, že otec uhrádzal výživné v období 09/2012 až 04/2014 v sume 100 eur mesačne. Otec nepreukázal súdu úhradu výživného v mesiacoch máj až december 2014. Otcovi tak vznikol nedoplatok na výživnom na mal. F. v sume 800 eur, ktorý je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Nedoplatok vznikol v mesiacoch 05/2014 až 12/2014 - v každom mesiaci po 100 eur (8 mesiacov x 100 eur) v sume 800 eur.

Čo sa týka úpravy styku otca s mal. F., súd rozhodol aj o úprave styku s mal. dieťaťom, s tým, že rešpektoval zhodu rodičov v tejto oblasti a upravil styk tak, ako zhodne navrhli obaja rodičia mal. dieťaťa. Súd pri úprave styku vychádzal z toho, aby bol zachovaný vzťah otca k dieťaťu a ich citové väzby.

Nakoľko súd nevyhovel návrhu matky v plnom rozsahu, v prevyšujúcej časti požadovaného výživného návrh zamietol. Matka v konaní nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré možno priznať výživné aj spätne odo dňa začatia konania, rovnako nebola v priebehu konania zistená taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zvyšovať výživné od 01.08.2014.

Súd záverom dodáva, že podľa konštantnej súdnej judikatúry súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania ktorú nastolil, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Preto súd svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len otec, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave, v troch vyhotoveniach. Matka a kolízny opatrovník sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( )