Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-213-2010.pdf
PDF · 94.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-11C/213/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní pred sudkyňou JUDr. Teréziou Mecelovou v právnej veci žalobcu Rodinného detského domova, n. o., so sídlom v Piešťanoch, Družby 4183/26, zastúpeného JUDr. Katarínou Galovou, advokátkou v Piešťanoch, E. Belluša 10, proti žalovanej L. G., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. V., R.. F. XX, o zaplatenie 499,80 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu 28.10.2010 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu 499,80 eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca zamestnával žalovanú do augusta 2007. V roku 2008 oznámil daňový úrad žalobcovi listom z 15.07.2008 výkon daňovej kontroly na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2007. Po vykonanej daňovej kontroly vydal Daňový úrad Piešťany rozhodnutie o uložení pokuty a dodatočný platobný výmer z 31.10.2008 č. 648/230/49659/08/ NIN, na základe ktorého žalobca ako zamestnávateľ uhradil nedoplatok na dani a rozdiel daňového bonusu celkovo vo výške 32.348,- Sk (z toho 15.057,- Sk vo vzťahu k žalovanej). Z dôvodu, že žalobca musel dodatočne odviesť daň za zamestnanca (žalovanú), mala byť žalovanej vyplatená nižšia mzda, čo do tejto sumy odpadol dôvod na jej zaplatenie. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu tejto sumy listom, na ktorý reagovala žalovaná s tým, že nedoplatok uhradila priamo daňovému úradu. Žalovaná sumu 499,80 eur nezaplatila.
K návrhu žalobcu sa žalovaná písomne vyjadrila a uviedla, že dlh uhradila daňovému úradu a kópiu platby zaslala žalobcovi (p. B.). I. nie je nič dlžná.
Súd vykonal dokazovanie a to najmä čítaním listinných dôkazov (návrh, výpis z registra neziskových organizácií, oznámenie o výkone daňovej kontroly zo dňa 15.07.2008, zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 16.04.2008, rozhodnutie o uložení pokuty zo dňa 24.11.2008, dodatočný platobný výmer zo dňa 31.10.2008, výpis z účtu, doručenka, list pani B., potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby, fotokópia obálky, potvrdenie žalobcu z 02.03.2009, potvrdenia Slovenskej Sporiteľne, a.s., výzva na vrátenie bezdôvodného obohatenia spolu s doručenkou, list žalovanej adresovaný právnej zástupkyni žalobcu, vyjadrenie žalovanej k návrhu, výpis z účtu Slovenskej Sporiteľne, a.s., potvrdenie z daňového úradu, rozhodnutie daňového úradu o žiadosti o vrátenie daňového preplatku zo dňa 17.03.2014, oznámenie Daňového úradu Trnava zo dňa 10.11.2014, výzva daňového úradu zo dňa 08.12.2008, písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 26.11.2014, a ďalší obsah spisu), výsluchom žalovanej
na pojednávaní. Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
Žalobca zamestnával žalovanú do augusta 2007. V roku 2008 oznámil Daňový úrad Piešťany žalobcovi listom z 15.07.2008 výkon daňovej kontroly na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2007. Po vykonanej daňovej kontrole vydal 24.11.2008 Daňový úrad Piešťany rozhodnutie o uložení pokuty č. 648/230/52155/08/NIN, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 3.639,- Sk (§ 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 511/1992 Zb.). Zároveň Daňový úrad Piešťany 31.10.2008 vydal dodatočný platobný výmer č. 648/230/49659/08/NIN, na základe ktorého žalobca ako zamestnávateľ uhradil 18.11.2008 nedoplatok na dani a rozdiel daňového bonusu celkovo vo výške 32.348,- Sk (z toho 15.057,- Sk vo vzťahu k žalovanej). Daňový úrad vo svojom rozhodnutí (str. 13 rozhodnutia) konštatoval, že podľa § 40 zákona o dani z príjmov, ak zamestnávateľ nezrazil zamestnancovi preddavok na daň vo výške, v ktorej ho mal zraziť, môže tento nedoplatok na preddavku dodatočne zraziť najneskôr do 31.03. nasledujúceho roka
- uvedený postup daňový subjekt o zamestnankýň neuplatnil. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu sumy 499,80 eur. Žalovaná na predmetnú výzvu reagovala s tým, že nedoplatok uhradila priamo daňovému úradu. Žalovaná bola totiž Daňovým úradom Piešťany vyzvaná výzvou z 08.12.2008, aby nedoplatok za zdaňovacie obdobie 2007 uhradila vo výške 13.121,- Sk do 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaná nedoplatok uhradila 21.01.2009 a žiadala daňový úrad o vrátenie jej úhrady. O tejto žiadosti rozhodol Daňový úrad Trnava, pobočka Piešťany, rozhodnutím zo 17.03.2014 č. 9214301/5/1003155/2014/Žbá tak, že žiadosti žalovanej nevyhovel. Žalovaná sumu 499,80 eur žalobcovi nezaplatila.
Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov platnom v rozhodnom období (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“), ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane a/ nezrazil zamestnancovi daň, ktorú mal zraziť vo výške ustanovenej týmto zákonom, môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak od doby, keď sa daň nesprávne zrazila, neuplynulo viac ako 12 mesiacov, b/ nezrazil zamestnancovi preddavok na daň vo výške, v ktorej ho mal zraziť podľa tohto zákona, môže tento nedoplatok na preddavku dodatočne zraziť najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka, c/ priznal alebo vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, ako bol povinný podľa tohto zákona, môže ju dodatočne vybrať od zamestnanca zvýšením preddavku na daň alebo dane iba vtedy, ak od doby, keď nesprávne priznal alebo vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, neuplynulo viac ako 12 mesiacov.
Podľa § 40 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z., ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zavinením zamestnanca a/ daň nezrazil alebo zrazil v nesprávnej výške, zrazí ju vrátane príslušenstva do troch rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k jej nesprávnej zrážke alebo v ktorom nebola zrazená vôbec, b/ daňový bonus priznal a vyplatil vo vyššej sume, ako je ustanovené týmto zákonom, vyberie ho vrátane príslušenstva od zamestnanca zvýšením preddavku na daň alebo dane do troch rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k jeho nesprávnemu uplatneniu.
Podľa § 40 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z., ak nemôže zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zraziť zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca nedoplatok dane z dôvodu podľa odseku 4 písm. a/ a nedoplatok dane, ktorý vyplýva z ročného zúčtovania, alebo ak nemôže vybrať od zamestnanca daňový bonus podľa odseku 4 písm. b/ a vyššiu sumu daňového bonusu, ako je ustanovená týmto zákonom, ktorá vyplýva z ročného zúčtovania, z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, alebo z dôvodu, že nemožno zamestnancovi podľa osobitných predpisov zrážku vykonať, vyberie nedoplatok dane alebo sumu rozdielu daňového bonusu správca dane príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca. Na tento účel zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zašle všetky potrebné doklady do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala alebo keď ju tento zamestnávateľ zistil. Zamestnanec je povinný daňový nedoplatok vzniknutý jeho zavinením vrátane sankčného úroku alebo sumu rozdielu daňového bonusu vrátane príslušenstva uhradiť miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom správca dane úkon vykonal alebo v ktorom bolo rozhodnutie o tomto daňovom nedoplatku alebo sume rozdielu daňového bonusu zamestnancovi doručené. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, a správca dane tento postup nepoužijú, ak sa daňový nedoplatok alebo suma rozdielu daňového bonusu rovná 100 Sk alebo je nižšia ako 100 Sk, ale len ak daňovník nevyužije možnosť podať vyhlásenie podľa § 50.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov platnom v rozhodnom období (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“), daňovým subjektom je daňovník, platiteľ dane, daňový dlžník podľa osobitného zákona, poplatník a právny nástupca fyzickej, či právnickej osoby, ktorý je ako daňový subjekt vymedzený osobitnými predpismi.
Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., daňovníkom je osoba, ktorej príjmy, majetok alebo činnosti priamo podliehajú dani.
Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., platiteľom dane je osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň vybranú od daňovníka alebo zrazenú daňovníkovi a majetkovo za ňu zodpovedá.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 454 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení žalobca ako platiteľ dane mal povinnosť odviesť daň z príjmov správcovi dane - daňovému orgánu. Žalobca ako platiteľ dane si nesplnil riadne povinnosti vyplývajúce mu zo zákona (nesprávne vypočítal preddavky na daň u zamestnankyne F.. M. A. a žalovanej), čo malo za následok, že za zdaňovacie obdobie 2007 priznal daň a daňový bonus vo výške 131.275 Sk, čo predstavovalo o 32.348,- Sk menej ako zistil správca dane daňovou kontrolou.
Zákon č. 595/2003 Z. z. je predpisom verejného práva a vo vzťahu k všeobecným predpisom (aj vo vzťahu k Občianskemu zákonníku) je vo vzťahu špeciality. Tento vzťah sa rieši podľa zásady lex specialis derogat legi generali, t.j. že tam, kde existuje špeciálna úprava, nemožno použiť všeobecnú úpravu.
Zákon č. 595/2003 Z. z. v § 40 ods. 3 priamo pamätá na situácie, kedy zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane
- nezrazil zamestnancovi daň, ktorú mal zraziť vo výške ustanovenej týmto zákonom, môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak od doby, keď sa daň nesprávne zrazila, neuplynulo viac ako 12 mesiacov,
- nezrazil zamestnancovi preddavok na daň vo výške, v ktorej ho mal zraziť podľa tohto zákona, môže tento nedoplatok na preddavku dodatočne zraziť najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka,
- priznal alebo vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, ako bol povinný podľa tohto zákona, môže ju dodatočne vybrať od zamestnanca zvýšením preddavku na daň alebo dane iba vtedy, ak od doby, keď nesprávne priznal alebo vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, neuplynulo viac ako 12 mesiacov.
Tieto lehoty majú charakter prekluzívnej lehoty, s uplynutím ktorých je spojený zánik akéhokoľvek nároku na dodatočné zrazenie dane platiteľom dane daňovníkovi. V posudzovanej veci to znamená, že ak špeciálny predpis žalobcovi umožňoval dodatočne zraziť nesprávne vyrubenú daň, resp. preddavok daňovníkovi a túto možnosť v zákonných lehotách nevyužil, uplynutím prekluzívnych lehôt zaniklo právo žalobcu dodatočne žalovanému zraziť daň z príjmu zo závislej činnosti v správnej výške a na strane žalovanej neexistovala povinnosť plniť.
Osobitný postup zákon č. 595/2003 Z. z. upravuje (§ 40 ods. 4 a 5) v prípade, ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zavinením zamestnanca daň nezrazil alebo zrazil v nesprávnej výške, daňový bonus priznal a vyplatil vo vyššej sume, ako je ustanovené týmto zákonom. O uvedený prípad však v danej veci nejde.
Je nepochybné, že povinnosť zrážať preddavky na daň a tieto v správnej výške odvádzať správcovi dane ukladajú daňové predpisy jedine platiteľovi dane - žalobcovi. Preto, ak žalobca si nesplnil povinnosť uloženú mu predpisom verejného práva, t.j. v správnej výške vypočítať a odviesť daň z príjmu zo závislej činnosti a zaplatil správcovi dane dodatočne vyrubenú daň, ktorá mu bola predpísaná k priamemu plateniu na základe platobného výmeru daňového úradu, bol tak povinný urobiť, lebo si plnil svoju povinnosť (ide tu o plnenie verejnoprávnej povinnosti žalobcu voči správcovi dane v rámci administratívneho vzťahu). Zaplatenie tejto dodatočne vyrubenej dane na základe autoritatívneho rozhodnutia daňového úradu nemôže znamenať, že na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu. Za tohto stavu nie je možné povinnosť žalobcu vyplývajúcu mu z verejnoprávneho vzťahu previesť na iný subjekt v rámci súkromnoprávneho vzťahu (porovnaj napr. R 1/1979, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.11.2013 sp. zn. 3 Cdo 221/2010).
Žalobca v danom prípade mohol voči žalovanej postupovať len spôsobom uvedeným v § 40 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z., pričom ak tento postup žalobca nevyužil (ako konštatoval aj daňový úrad), resp. už využiť nemohol, nemôže toto plnenie požadovať od žalovanej titulom bezdôvodného obohatenia. Tento stav si v konečnom dôsledku zapríčinil sám žalobca, keď nedôsledne plnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zákona č. 595/2003 Z. z. Súd ešte dopĺňa, že žalovaná nedoplatok sama uhradila (nie je zrejmé, prečo daňový úrad vyzval na plnenie aj priamo žalovanú).
Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súd Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 169/2011 tu treba uviesť, že ústavný súd sa nezaoberal vecou samou, sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietol konštatujúc, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je arbitrárne. Čo sa týka rozhodnutia odvolacieho súdu (Krajský súd v Košiciach), aj keby riešil skutkovo a právne obdobnú vec, jeho právny názor pre súd v tejto veci nie je záväzný.
Súd sa s argumentáciou žalobcu nestotožnil a s poukazom na vyššie uvedené jeho návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
Súd v závere uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a konštatoval, že žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobkyni, ktorá v konaní úspech nemala. Súd však úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.), navyše jej žiadne v tomto konaní nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trnave prostredníctvom Okresného súdu Piešťany, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;