Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/70/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a Mgr. Denisy Slivovej, v právnej veci žalobcu: B.. G. W., bytom G. XXXX, XXX XX G., právne zast.: JUDr. Slavomíra Kurinská, advokátka, so sídlom H.., adresa pre doručovanie: E., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu: OU-ZA-OVBP2-2021/006830-005 zo dňa 18.02.2021, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Prvostupňový správny orgán Obec F. C., Obecný úrad F. č. 24, 038 02 Draškovce, ako stavebný úrad príslušný podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), podľa ust. nariadil vlastníkovi stavby B. odstránenie stavby: „Rekreačná chata“ na pozemku parc. č. KN 1927, k.ú. F. C., pričom určil v bodoch 1. - 10. výroku rozhodnutia podmienky pre odstránenie stavby podľa , a . V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že B.. G. W. (ďalej len „stavebník“) podal dňa 21.12.2018 žiadosť o územné rozhodnutie stavby „Rekreačná chata“ na pozemku parc. č. KN 1927, k. ú. F. C.. Žiadosť bola doplnená podaním označeným ako „Doplnenie žiadosti“ zo dňa 09.01.2019, ktorým stavebník žiadal územné konanie spojiť so stavebný konaním z dôvodu, že sa v zmysle jedná o jednoduchú stavbu určenú na individuálnu rekreáciu. Stavebný úrad žiadosť o územné rozhodnutie na výstavbu rekreačnej chaty zamietol vyjadrením pod zn. 62/2019 zo dňa 16.01.2019 z dôvodu, že v zmysle rozpracovaného územného plánu obce, v štádiu návrhu, lokalita, v ktorej má byť rekreačná chata umiestnená, nie je zahrnutá do rekreačnej oblasti určenej na výstavbu rekreačných chát. Okresná prokuratúra Martin pod sp. zn. Pd 52/19/5506-4 zo dňa 07.05.2019 vydala proti označenému vyjadreniu protest, ktorému stavebný úrad vyhovel a napadnuté vyjadrenie zo dňa 16.01.2019 zrušil, pričom vo veci pokračoval v zmysle príslušných ustanovení . Listom č.j. zo dňa 07.08.2019 stavebný úrad vyzval stavebníka, aby v termíne do 60 dní odo dňa doručenia výzvy predloženú žiadosť doplnil o potrebné podklady a údaje, a to projektovú dokumentáciu stavby a rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy podľa osobitných predpisov. Zároveň rozhodnutím pod rovnakou spisovou značkou Č.j. 195/348/2019-Ry v súlade s ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) konanie prerušil. Dňa 03.09.2019 stavebník doručil vyjadrenie Okresného úradu Martin, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-MT-OSZP-2019/003886 zo dňa 21.01.2019 z hľadiska záujmov ochrany ovzdušia, vyjadrenie Okresného úradu Martin, odboru starostlivosti o životné prostredie, orgánu štátnej správy

odpadového hospodárstva č. OU-MT-OSZP-2019/3901 zo dňa 17.01.2019, vyjadrenie Slovak Telekom, a.s. Bratislava č. 6611900507 zo dňa 09.01.2019, súhlas obce F. so zlúčeným územným a stavebným konaním zo dňa 04.06.2019 a projektovú dokumentáciu. V sprievodnom liste stavebník uviedol, že ďalšie vyjadrenia, stanoviská a dokumenty postupne doručí. Dňa 20.09.2019 bolo stavebnému úradu doručené vyjadrenie SVP, š. p., Piešťany č. CS SVP PN zo dňa 06.09.2019. Dňa 26.09.2019 bol vykonaný v zmysle štátny stavebný dohľad na stavbe rekreačnej chaty. Ohliadkou bolo zistené, že stavebník začal uskutočňovať stavbu rekreačnej chaty na pozemku parc. č. KN 1927, k. ú. F. C. bez stavebného povolenia - uskutočnená bola skrývka ornej pôdy, odkop svahovitého terénu, základové pásy z betónu a osadená pásovina na uzemnenie. Štátneho stavebného dohľadu sa zúčastnil Okresný úrad Martin, pozemkový a lesný odbor (ďalej len „OU - PLO Martin“) a Štátna ochrana prírody SR, Správa Národného parku Veľká Fatra (ďalej len ŠOP SR, správa NP Veľká Fatra). Podľa vyjadrenia OU - PLO Martin bol z hľadiska ochrany poľnohospodárskej pôdy vykonaný neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy. Podľa vyjadrenia ŠOP SR Správa NP Veľká Fatra k uskutočneniu stavby rekreačnej chaty došlo v ochrannom pásme NP Veľká Fatra, v mieste, ktoré doteraz nie je poznačené výstavbou tohto typu. Výstavba rekreačnej chaty bola začatá v regionálnom biokoridore RBk 16 Ekotón Veľkej Fatra Sklabina - Blatnica, ktorý je uvedený v Regionálnom územnom systéme ekologickej stability okresu Martin, tento dokument bol schválený v roku 2015. Z prírodného hľadiska ide o územie s vysokou migráciou zvery vrátane veľkých šeliem (európsky významný druh medveď hnedý) a prípadnou urbanizáciou tejto plochy by dochádzalo jednak ku možným stretom človeka s predátormi, ako aj k vzniku potencionálnej hrozby výskytu synantropných medveďov v tejto oblasti. Urbanizáciou týchto oblasti ďalej dochádza k strate potravných biotopov pre voľne žijúce živočíchy, ich plašeniu počas výstavby ako aj prevádzky objektov, najmä svetlom a hlukom, ďalej k usmrcovaniu vtákov na presklených oknách objektov, padaniu dravcov (sov) do telies komínov. Na základe uvedených skutočností stavebný úrad listom zo dňa 10.10.2019 vyzval stavebníka, aby s okamžitou platnosťou zastavil stavebné práce na stavbe „rekreačná chata“ a upozornil ho, že v stavbe bude možné pokračovať až na základe právoplatného rozhodnutia stavebného úradu v predmetnej veci.

2. Ďalej stavebný úrad poukázal na ust. dve značky , a ods. 1, , , a ako i ust. dve značky , ods. 2, správneho poriadku a konštatoval, že stavebník začal uskutočňovať stavbu „rekreačná chata“ bez stavebného povolenia, pričom zo stavebných výrobkov (betónu a pod.) vyhotovil základové konštrukcie, ktoré budú súčasťou novej stavby - rekreačnej chaty. Stavebný úrad dňa 21.12.2018 rozhodnutím Č.j. zo dňa 10.10.2019 v zmysle stavebné konanie spojené s územným konaním vedené na základe žiadosti stavebníka zastavil. Proti označenému rozhodnutiu podal stavebník odvolanie dňa 27.01.2020. Rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2020/015699-002 zo dňa 10.03.2020 odvolací orgán Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky odvolanie stavebníka zamietol a rozhodnutie obce F. C. Č. j. zo dňa 10.10.2019 potvrdil. V prípade, ak stavebník nepovolenej stavby stavebnému úradu nepreukáže súlad stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, už táto skutočnosť automaticky zakladá zákonný dôvod, aby z úradnej povinnosti stavebný úrad podľa a nariadil jej odstránenie. Stavebný úrad v súlade s ust. začal z vlastného podnetu konanie o dodatočnom povolení stavby - rekreačnej chaty a výzvou Č. j. 35/2020-Ry zo dňa 03.02.2020 vyzval stavebníka, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy predložil žiadosť o dodatočné povolenie stavby a doklady, ktorými preukáže, že dodatočne povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými a osobitnými predpismi. Zároveň rozhodnutím vydaným pod rovnakou spisovou značkou zo dňa 03.02.2020 konanie o dodatočnom povolení stavby prerušil v zmysle ust. správneho poriadku. Stavebný úrad upozornil stavebníka, že ak požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Dňa 22.02.2020 stavebník požiadal o predĺženie lehoty na podanie žiadosti o dodatočné povolenie stavby a dokladov na 90 dní, z dôvodu, že lehota 30 dní je lehotou neprimeranou a v rozpore s ustálenou praxou správnych súdov. Prvú žiadosť o stavebné povolenie v zlúčenom územnom a stavebnom konaní podal stavebník dňa 21.12.2018, táto neobsahovala žiadne prílohy slúžiace ako podklad pre rozhodnutie. Stavebný úrad výzvou Č. j. zo dňa 07.08.2019 vyzval stavebníka na doplnenie žiadosti, keďže stavebník podal žiadosť o stavebné povolenie bez potrebných príloh a až do doručenia výzvy stavebného úradu bol pasívny, pričom nepreukázal svoju účinnú aktivitu spojenú so snahou doplniť svoju neúplnú žiadosť o stavebné povolenie. Stavebník až dňa 03.09.2019, teda 8 mesiacov od podania žiadosti o stavebné povolenie, doplnil žiadosť o niektoré vyjadrenia dotknutých orgánov. Od 26.09.2019, kedy bol na

stavbe vykonaný štátny stavebný dohľad, mal vedomosť o tom, že výstavbou rekreačnej chaty sú dotknuté aj záujmy ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu a záujmy ochrany prírody, ktoré sú chránené orgánmi štátnej správy podľa osobitných predpisov, ktorými sú Okresný úrad Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek ochrany prírody a krajiny a Okresný úrad Martin, pozemkový a lesný odbor. Stavebník stavebnému úradu v priebehu konania nepreukázal, že by v čase od vykonania štátneho stavebného dohľadu vyvinul iniciatívu na získanie záväzných stanovísk týchto dotknutých orgánov. Stavebný úrad aj napriek uvedeným skutočnostiam, že stavebník mal dostatočne dlhý časový priestor na získanie potrebných dokladov, žiadosti stavebníka vyhovel a lehotu na predloženie žiadosti o dodatočné povolenie stavby a dokladov preukazujúcich, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, predložil o ďalších 90 dní do 11.05.2020. Dňa 11.05.2020 podal stavebník žiadosť o dodatočné povolenie stavby rekreačnej chaty s prílohami, okrem iného záväznými stanoviskom OÚ Martin, odboru starostlivosti o životné prostredie, orgánu štátnej správy pre ochranu prírody a krajiny č. OU-MT-OSZP-2020/006329-005 zo dňa 16.03.2020, podľa ktorého rekreačnú chatu nie je možné povoliť, nakoľko sú dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny. Stavebný úrad oznámením Č. j. 133/35/2020-Ry zo dňa 27.05.2020 upovedomil účastníkov konania a dotknuté orgány o možnosti oboznámenia sa s podkladmi rozhodnutia o nariadení odstránenia stavby rekreačnej chaty a na uplatnenie prípadných námietok a pripomienok k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia, prípadne návrhu ich doplnenie stanovil lehotu do siedmych pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia. V stanovenej lehote uplatnil námietky vlastník stavby B. G. W., pričom stavebný úrad ich v celom znení uviedol v bode 1. výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia zo dňa 17.07.2020. Stavebný úrad posúdil uplatnené námietky ako neopodstatnené, a preto ich zamietol. S poukazom na ust. a konštatoval, že podľa ustálenej judikatúry súdov SR účelom konania o dodatočnom povolení stavby je v podstate dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka, pod podmienkou preukázania skutočností, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Je teda zrejmé, že umiestnenie stavby v posudzovanom konaní o dodatočnom povolení stavby musí obstáť do budúcnosti. Súlad nepovolenej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou - s Územným plánom obce F. C. je potrebné posudzovať s Územným plánom obce F. C. platným a účinným v čase rozhodnutia stavebného úradu o nepovolenej stavbe. Obec F. C. má platný územný plán (ďalej len ÚPN), ktorý bo schválený uznesením obecného zastupiteľstva v F. C. č. 28/2019 zo dňa 30.08.2019, ktorého záväzné časti boli vyhlásené Všeobecne záväzným nariadením obce F. C. č. 2/2019. Pozemok, na ktorom je stavba nepovolenej rekreačnej chaty umiestnená, sa podľa ÚPN výkresu č. 2 - Komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využívania územia - katastrálne územie, s vyznačenou záväznou časťou riešenia a verejnoprospešnými stavbami (mierka 1 : 10 000) nachádza vo funkčnej ploche označenej ako „LS“ - lesné spoločenstvá, pričom v záväznej časti ÚPN, v č.l. C sú pre funkčnú plochu LS zadefinované záväzné regulatívy tak, že okrem iného neprípustná je akákoľvek výstavba, okrem objektov súvisiacich s hospodárskou funkciou a rozhľadňami. Stavebný úrad mal teda jednoznačne preukázané, že dodatočne povoľovaná stavba rekreačnej chaty na pozemku parc. č. KN 1927, k. ú. F. C. je v rozpore s platným Územným plánom obce F. C., teda je v rozpore s verejným záujmom. Stavebný úrad sa námietkami účastníka konania B. proti obsahu záväzného stanoviska Okresného úradu Martin, odboru starostlivosti o životné prostredie, orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny číslo: OU- MT-OSZP-2020/006329-005 zo dňa 16.03.2020 nezaoberal. V prípade, ak vlastník nepovolenej stavby stavebnému úradu nepreukáže súlad stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, už táto skutočnosť automaticky zakladá zákonný dôvod, aby stavebný úrad z úradnej povinnosti nariadil podľa a jej odstránenie.

3. Žalovaný o odvolaní žalobcu zo dňa 18.08.2020 proti vyššie citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol rozhodnutím Číslo spisu OU-ZA-OVBP2-2021/006830-005 zo dňa 18.02.2021, ktorým s poukazom na ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov odvolanie účastníka konania B. zamietol a rozhodnutie obce F. č. 133/35/2020-Ry zo dňa 17.07.2020 potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia žalovaný konštatoval skutkové zistenia a zosumarizoval priebeh konania s poukazom na výsledky štátneho stavebného dohľadu, ktorý bol vykonaný dňa 26.09.2019. Podľa žalovaného sa stavebný úrad s námietkami účastníka konania dostatočne vysporiadal v intenciách ust. správneho poriadku a z dôvodmi, pre ktoré ich zamietol, sa žalovaný stotožnil Pokiaľ ide o odôvodnenie stavebného úradu v časti, kde posudzoval súlad s platným územným plánom obce, tak z jeho obsahu vyplýva, že v tomto ohľade stavebný úrad nezistil presne skutočný stav veci. Stavebný úrad po tom ako odvolateľ nepreukázal, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s cieľmi a zámermi územného plánovania, prebral dôkazné bremeno v zmysle §

88a ods. 1 na seba, a sám vyhodnotil, že dodatočné povolenie stavby je v rozpore so záväznou časťou Územného plánu obce F. C. schváleného uznesením obecného zastupiteľstva v F. č. 28/2019 zo dňa 30.08.2019 vyhlásenou Všeobecne záväzným nariadením obce F. C. číslo 002/2019. S uvedenými závermi stavebného úradu sa žalovaný stotožňuje. Preskúmaním tejto územnoplánovacej dokumentácie dospel žalovaný k rovnakému záveru ako stavebný úrad, že dodatočné povolenie stavby je v rozpore s cieľmi a zámermi územného plánovania, pretože je v rozpore so záväznou časťou Územného plánu obce F. C., schváleného uznesením obecného zastupiteľstva v F. C. č. 28/2019 zo dňa 30.08.2019 vyhlásenou VZN č. 2/2019. Žalovaný sa ale nestotožnil s tvrdením stavebného úradu, že pozemok parc. KN-C č. 1927 k. ú. F. C. je súčasťou funkčnej plochy „LS“ - Lesné spoločenstvá. V tomto smere došlo zo strany stavebného úradu k omylu pravdepodobne z dôvodu, že vychádzal z výkresu č. 2. Hranice regulovaných území sú prehľadnejšie znázornené v „Schéme záväzných častí a verejnoprospešných stavieb“, ktorá je prílohou č. 2 VZN č. 2/2019. Z tohto výkresu jednoznačne vyplýva, že pozemok je súčasťou funkčnej plochy „PK“ - Poľnohospodárska krajina, a nie funkčnej plochy „LS“ - Lesné spoločenstvá. Skonštatoval tak, že pozemok parc. KN-C č. 1927 k. ú. F. C. nie je lesný pozemok, tento pozemok je iba v ochrannom pásme lesa, ale ide o pozemok poľnohospodársky

- v katastri nehnuteľností evidovaný druh pozemku je „trvalý trávnatý porast“. Podľa záväznej časti Územného plánu obce F. C. (ďalej len „ÚPN-O F. C.“) vyhlásenej VZN č. 2/2019, príloha č. 1, podstatný je v danom prípade záväzný regulatív v znení: „v území je prípustné umiestniť vyhliadkové veže v lokalitách Lovisko, Hradište, pri navrhovaných multifunkčných trasách a cyklotrasách; pri stavbe použiť prírodné materiály - drevo, kameň v spojení s regulatívom: „neprípustná je akákoľvek iná výstavba, s výnimkou drobných hospodárskych objektov a stavieb (včelín, senník)“, podľa ktorých stavbu rekreačnej chaty nemožno v danom území umiestniť (postaviť). Dodatočné povolenie rekreačnej chaty odvolateľa by bolo v rozpore s cieľmi a zámermi územného plánovania, pretože akákoľvek výstavba, okrem vyhliadkových veží, senníkov a včelínov, je v danom území v zmysle záväznej časti ÚPN-O F. C. vyhlásenej VZN č. 2/2019 neprípustná. Rozhodnutie stavebného úradu teda zodpovedá požiadavke zákonnosti, pretože existujú zákonné dôvody na nariadenie odstránenia stavby odvolateľa, a to: 1. odvolateľ nepredložil doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, v prvom rade s cieľmi a zámermi územného plánovania; 2. dodatočné povolenie stavby je preukázateľne v rozpore s cieľmi a zámermi územného plánovania, pretože je v rozpore so záväznou časťou ÚPN-0 F. C. vyhlásenou VZN č. 2/2019. Podľa žalovaného pokiaľ ide o dôvody odvolania, ani tieto nemôžu vyvolať zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a námietky odvolateľa sú nerozhodné. Odvolateľ v snahe dosiahnuť svoj cieľ

- uskutočniť stavbu rekreačnej chaty na pozemku parc. KN-C č. 1927 k. ú. F. C., porušil zákon, keď začal uskutočňovať stavbu bez stavebného povolenia, hoci stavebný úrad o žiadosti zo dňa 21.12.2018 konal v spojenom územnom a stavebnom konaní. Odvolateľ na výsledok tohto konania úmyselne nepočkal, pretože predpokladal výsledok takéhoto konania. Odvolateľ tým, že začal uskutočňovať stavbu bez stavebného povolenia, sám sa vystavil riziku, že v konaní o dodatočnom povolení stavby, môže byť stavebným úradom nariadené odstránenie stavby. Už v momente podania žiadosti bol informovaný a teda mal vedomosť o tom, že územný plán obce je v procese obstarávania (začatie obstarávania bolo oznámené dňa 24.05.2016), a že návrh ÚPN-O F. C. nepripúšťa v danom území výstavbu, predovšetkým z dôvodu ochrany prírody a krajiny. Prerokovanie návrhu ÚPN-O F. C. bolo pritom ukončené už 20.11.2017. V mesiaci január 2019 už odvolateľ disponoval so záporným stanoviskom orgánu štátnej správy pre ochranu prírody a krajiny č. OU-MT-OSZP-2019/003868 zo dňa 21.01.2019), ktoré odvolateľ doručil neúplné stavebnému úradu dňa 31.01.2019. Napriek tomu odvolateľ začať uskutočňovať stavbu bez stavebného povolenia bez toho, aby sa táto prekážka, ktorá bránila tomu, aby mohla byť stavba v danom území postavená, v riadnom stavebnom konaní odstránila. Na výzvu zo dňa 07.08.2019 na doplnenie žiadosti odvolateľ reagoval podaním doručeným stavebnému úradu dňa 03.09.2019, pričom záväzné stanovisko orgánu štátnej správy pre ochranu prírody a krajiny, ktoré stavebný úrad takisto vyžadoval od odvolateľa v rozhodnutí č.j. zo dňa 07.08.2019 sa nenachádzalo. Napriek tomu odvolateľ začal stavbu rekreačnej chaty na pozemku uskutočňovať bez stavebného povolenia. Žalovaný znova konštatuje, že takýmto konaním sa odvolateľ sám vystavil riziku, že v konaní vedenom podľa môže dôjsť k rozhodnutiu o nariadení odstránenia jeho stavby a pripomína, že dňa 31.07.2019 bol známy výsledok preskúmania územného plánu podľa a že dňa 30.08.2019 bol obcou ÚPN-0 F. C. schválený. Práve schválený územný plán obce - jeho záväzná časť vyhlásená všeobecne záväzným nariadením obce, je záväzným podkladom pre posúdenie stavby v konaní o dodatočnom povolení stavby. Pokiaľ odvolateľ argumentuje tým, že žiadosť o územné rozhodnutie/stavebné povolenie bola podaná v čase, keď obec F. nemala schválený Územný plán obce F. C. a v tomto kontexte odkazuje na nález Ústavného

súdu SR -97 z 03.07.2019, žalovaný konštatoval, že predchádzajúce konanie, v ktorom podal žiadosť o vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia, bolo rozhodnutím stavebného úradu zastavené, a to práve z dôvodu jeho protiprávneho konania, keď začal stavbu uskutočňovať skôr ako sa o jeho žiadosti rozhodlo. Práve z obsahu nálezu Ústavného súdu SR -97 z 03.07.2019 vyplýva, že na následné konania - konania vedené v intenciách právny názor Ústavného súdu SR nemožno aplikovať. Tento sa týkal totiž územného konania, tento sa týkal totiž územného konania, pričom Ústavný súd SR poukazoval na chýbajúce prechodné ustanovenia vo VZN v prípade začatých správnych konaní - územných konaní. V danom prípade bolo ale územné konanie spojené so stavebným konaním zastavené, kde príčinou zastavenia bolo práve konanie odvolateľa. V súvislosti s konaniami vedenými podľa je judikatúra súdov SR odlišná. Je teda zrejmé, že umiestnenie stavby musí obstáť do budúcnosti, teda logicky nemôže byť v rozpore s územným plánom platným v čase rozhodovania o dodatočnom povolení, pričom je irelevantné, či v čase realizácie stavby s ním bolo alebo nebolo v súlade. V tej súvislosti žalovaný poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.01.2018; 4Sžk/l/2019 zo dňa 14.01.2020; zo dňa 25.04.2018 ako i na uznesenie Ústavného súdu SR č. -10 zo dňa 01.08.2018. Žalovaný má za to, že keby stavebný úrad v konaní o dodatočnom povolení stavby dodatočne povolil stavbu, ktorej ďalšia existencia odporuje cieľom a zámerom územného plánovania, došlo by z jeho strany k porušeniu zásady materiálnej rovnosti, resp. k porušeniu precedenčnej zásady. Vzniká dôvodná pochybnosť, či rozhodovanie stavebného úradu v prípade povoľovania stavby C., na ktoré poukázal odvolateľ, zodpovedalo požiadavke zákonnosti. Pokiaľ odvolateľ s poukazom na ust. namietal, že dňa 10.05.2020 predložil na stavebný úrad žiadosť o dodatočné povolenie stavby, prílohou ktorej boli aj „Námietky účastníka konania proti obsahu záväzného stanoviska“ Okresného úradu, odboru ochrany životného prostredia zo dňa 16.03.2020, zn. OU-MT- OSZP-2020/006329-005, žalovaný poukázal na tú časť prvostupňového rozhodnutia, v ktorej stavebný úrad svoj postup odôvodnil tým, že ak stavebník nepovolenej stavby stavebnému úradu nepreukáže súlad stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, už táto skutočnosť automaticky zakladá zákonný dôvod, aby stavebný úrad z úradnej povinnosti nariadil podľa a jej odstránenie. Podľa žalovaného podstatnou a prvoradou otázkou v konaní o nepovolenej stavbe bez ohľadu na jej druh a účel je skutočnosť, či jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s cieľmi a zámermi územného plánovania. Ďalšie skúmanie je potom už bezpredmetné. Nerozhodný by bol totiž v danom prípade výsledok šetrenia v intenciách druhej a tretej vety ust. , keď stavbu rekreačnej chaty na pozemku parc. KN-C č. 1927 k. ú. F. C. nemožno dodatočne povoliť. V tej súvislosti žalovaný poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19.07.2012, z ktorého citoval. V súvislosti s ďalšími námietkami odvolateľa žalovaný uviedol, že k zastaveniu správneho konania dochádza len z dôvodov taxatívne vymedzených v ust. správneho poriadku, ktorý ako dôvod pre zastavenie konania nezakotvuje prekážku litispendencie. Správny orgán preto nemôže zastaviť správne konanie z dôvodu, že v určitej veci sa už na základe návrhu tej istej osoby začalo správne konanie v tej istej veci, a to až dovtedy, kým sa jedno zo začatých správnych konaní, v ktorých je vecne príslušný rozhodnúť, právoplatne neskončí. Je pravdou, že konanie o dodatočnom povolení stavby bolo začaté skôr, ako sa právoplatne ukončilo stavebné konanie o rovnakej stavbe, čo bolo pravdepodobne spôsobené nesprávnym poučením v rozhodnutí o zastavení stavebného konania a uplatnením riadneho opravného prostriedku až v predĺženej 3 mesačnej lehote podľa správneho poriadku, a pravdepodobne tiež upozornením prokurátora č. Pd 4/20/5506-2 zo dňa 03.02.2020. Obe konania sú však odlišné vo vzťahu k výsledku týchto konaní, takisto je odlišný aj iniciátor oboch konaní. Odvolateľ si bol vedomý toho, že začal uskutočňovať stavbu bez stavebného povolenia a preto on a najmä jeho právna zástupkyňa, ako osoba s právnym vzdelaním, museli mať vedomosť o tom (aj na základe upozornenia prokurátora č. Pd 4/20/5506-2 zo dňa 03.02.2020), že o takej stavbe možno konať len v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktoré je upravené v , tzn. že za daných okolností keď odvolateľ začať uskutočňovať stavbu bez stavebného povolenia, nemožno pokračovať v stavebnom konaní, a preto bolo ich povinnosťou byť v konaní začatom v momente doručenia rozhodnutia č. 35/2020-Ry zo dňa 03.02.2020 od samého začiatku aktívni. Pokiaľ ide o upozornenie prokurátora č. Pd 32/20/5506-15 zo dňa 24.06.2020 podľa žalovaného upozornenie prokurátora je dôvodné iba v časti, kde upozorňuje na skutočnosť, že stavebným úradom určená lehota 30 dní na predloženie všetkých požadovaných podkladov pre rozhodnutie bola neprimeraná. Žalovaný nepovažuje za porušenia zákona postup stavebného úradu, keď jedným procesným úkonom

- rozhodnutím č. 35/2020-Ry zo dňa 03.02.2020 oznámil vlastníkovi nepovolenej stavby, že začal z vlastného podnetu konanie o dodatočnom povolení stavby, zároveň ho vyzval na predloženie dokladov v zmysle ust. a konanie prerušil. Takýto postup podľa názoru žalovaného

neodporuje žiadnemu ustanoveniu správneho poriadku alebo . Námietky odvolateľa k spôsobu, akým stavebný úrad oznámil odvolateľovi, že začína z vlastného podnetu konanie o dodatočnom povolení stavby a ako ho vyzval na predloženie dokladov podľa alebo ako prerušil konanie o dodatočnom povolení stavby, nepovažuje žalovaný za opodstatnené. Stavebný úrad lehotu na predloženie dokladu uvedenú v rozhodnutí č. 35/2020-Ry zo dňa 03.02.2020 na základe žiadosti odvolateľa zo dňa 24.05.2020 predĺžil listom zo dňa 06.03.2020 bez toho, aby bol na tento úkon vyzvaný prokurátorom alebo nadriadeným orgánom. Námietka odvolateľa v tomto smere je teda tiež neopodstatnená, pretože odvolateľ mal možnosť doklady uvedené v rozhodnutí č. 35/2020- Ry zo dňa 03.02.2020 predložiť v lehote takmer 90 dní, a to odo dňa, kedy mu bolo toto rozhodnutie doručené, t.j. 14.02.2020, do dňa predĺženej lehoty, t.j. 11.05.2020.

4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného zoz dňa 18.02.2021 s tým, aby súd preskúmal aj zákonnosť postupu príslušného správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia o odstránení stavby zo dňa 17.07.2020. Žalovaného žiadal zaviazať k náhrade trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. V podanej žalobe opísal skutkový stav vrátane začatia stavebného konania s poukazom na rozhodnutie o prerušení konania, rozhodnutie o zastavení konania ako i rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby. Poukázal na zásadu materiálnej rovnosti keď priamo oproti pozemku C KN parc. č. 1927 v k. ú. F. C. je postavená rekreačná chata, ktorej vlastníkom je C. G., pričom stavba rekreačného objektu bola zrealizovaná bez právoplatného rozhodnutia stavebného úradu, pričom správny orgán dospel k záveru, že bola realizovaná na pozemku, ktorý sa nachádza v ochrannom pásme Národného parku Veľká Fatra, kde platí druhý stupeň ochrany a cez ktorý vedie významný ekotónový biokoridor Sklabiňa

- Blatnica, pričom stavbu rekreačného objektu dodatočne povolil a skolaudoval. Podľa žalobcu ide o jednoznačný príklad porušenia zásady materiálnej rovnosti, kedy rekreačný objekt stavebníkovi C. G. v identickej lokalite bol dodatočne povolený, čiže dotknutý stavebník dosiahol určitú výhodu a žalobca bol od začiatku stavebného konania posudzovaný tak, aby túto výhodu nedosiahol. Žalobca je tiež toho názoru, že mnohé a opakované pochybenia správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia o odstránení stavby zapríčinili nezákonný postup a vyústili do konania o dodatočné povolenie stavby. Správny orgán celým svojim postupom od začatia stavebného konania až po vydanie rozhodnutia o odstránení stavby nepostupoval v súlade s ust. § 3 správneho poriadku, pretože v celom procese, ktorý vydaniu rozhodnutia o odstránení stavby predchádzal vydávali chybné a zmätočné rozhodnutia a vykonal také procesné pochybenia, ktoré viedli k tomu, že žalobca bol nútený žiadať nápravu prostredníctvom podnetov na protest prokurátora. Ďalej správne orgány nepostupovali v úzkej súčinnosti so žalobcom, keď mu neposkytli pomoc pri zariaďovaní tejto záležitosti a nevybavili ju svedomite, riadne a včas bez zbytočných prieťahov, keď celý proces vybavovania trval od 21.12.2018 do 17.07.2020. Správny orgán nezákonnosť zapríčinil svojvoľným postupom, keď na jednej strane vrátil žalobcovi projektovú dokumentáciu spolu s inými podkladmi a na druhej strane žiadal o opätovné zaslanie žiadosti o stavebné povolenie, vrátane projektovej dokumentácie. Žalobca tvrdí, že správny orgán konal účelovo a tendenčne, keď robil všetko preto, aby stavebné konanie zdržal do momentu schválenia Územného plánu obce F. C., aby tak následne mohol v momente existencie schváleného územného plánu rozhodnúť v neprospech žalobcu, pričom poukázal na nález Ústavného súdu SR -97 z 03.07.2019. Žalobca podal k záväznému stanovisku príslušného správneho orgánu ochrany prírody a krajiny dňa 10.05.2020 námietky podľa § 140b staveného zákona, ktoré správny orgán nepostúpil príslušnému správnemu orgánu. Ak by bol správny orgán námietky žalobcu postúpil, existovala možnosť zmeny alebo modifikácie záväzného stanoviska príslušného správneho orgánu ochrany prírody a krajiny č. OU-MT- OSZP-2020/006329-005 zo dňa 16.03.2020. Žalovaný teda vzhľadom k tvrdeniu žalobcu o porušení zásady materiálnej rovnosti nebol ochotný vykonať žiadny úkon, aby toto tvrdenie žalobcu prešetril a obmedzil sa len na strohé konštatovanie pravdepodobnosti nezákonného postupu povoľovacieho konania.

5. Vo vyjadrení k žalobe doručenom správnemu súdu dňa 20.09.2021 zotrval žalovaný na skutkových a právnych dôvodoch obsiahnutých v žalobou napadnutom rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázal na skutočnosť, že dôvody žaloby sú totožné s dôvodmi odvolania, s ktorými sa žalovaný podrobne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný opakovane poukazuje na to, že žalobca bol zo strany obce ako orgánu územného plánovania už v momente podania návrhu na vydanie územného rozhodnutia informovaný (i keď nie zákonným spôsobom), že územný plán obce je v procese obstarávania (začatie obstarávania bolo oznámené dňa 24.05.2016) a že návrh ÚPN-O F. C. nepripúšťa v danom území výstavbu, predovšetkým z dôvodu ochrany prírody a krajiny. Prerokovanie

návrhu ÚPN-O F. bolo ukončené už 20.11.2017, teda predtým, ako žalobca začal uskutočňovať stavbu bez stavebného povolenia. Dňa 31.07.2019 bol známy výsledok preskúmania územného plánu podľa a dňa 30.08.2019 bol obcou ÚPN-O F. C. schválený. Žalobca už v mesiaci január 2019 disponoval so záporným stanoviskom orgánu štátnej správy pre ochranu prírody a krajiny č. OU-MT-OSZP-2019/003868 zo dňa 21.01.2019, ktoré bolo vydané týmto správnym orgánom na základe žiadosti žalobcu a ktoré žalobca neúplné doručil stavebnému úradu dňa 31.01.2019 v rámci začatého spojeného územného a stavebného konania. Napriek tomu žalobca začal uskutočňovať stavbu bez stavebného povolenia bez toho, aby sa táto prekážka, ktorá bránila tomu, aby mohla byť stavba v danom území postavená, v riadnom stavebnom konaní odstránila. Podnet k takémuto odstráneniu môže dať práve stavebník podľa . Žalovaný uzavrel, že žalobca vedome porušil zákon, a to i napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že výstavbou rekreačnej chaty na pozemku parc. KN-C č. 1927 k. ú. F. C. sú dotknuté záujmy týkajúce sa ochrany prírody a krajiny.

6. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného stručne konštatoval, že vo vyjadrení žalovaného nie sú uvedené tvrdenia a skutočnosti, ktoré by boli vzhľadom k meritu veci nové a o ktorých by žalobca nemal vedomosť.

7. Žalovaný v stanovenej lehote dupliku nepodal.

8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v (ďalej len „“) a contrario v spojení s . O verejnom vyhlásení rozsudku bola spísaná zápisnica.

9. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj jeho vydaniu predchádzajúci postup, rovnako zákonnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a jeho vydaniu predchádzajúci postup vychádzajúc zo žalobných bodov, ktoré boli žalobcom vymedzené vo včas podanej správnej žalobe ( ) a dospel k záveru, podľa ktorého námietky žalobcu v podaných bodoch nie sú dôvodné a v nadväznosti na to rozhodol o zamietnutí žaloby postupom podľa .

10. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.

Podľa ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na podklade záväzných stanovísk podľa a podkladov predložených v stavebnom konaní.

Podľa ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

Podľa § 90 ods. 1 citovaného zákona konanie o odstránení stavby vykonáva stavebný úrad, ktorý by bol príslušný vydať pre stavbu stavebné povolenie.

Podľa v rozhodnutí, ktorým sa nariaďuje alebo povoľuje odstránenie stavby, určí stavebný úrad podmienky pre zabezpečenie nevyhnutnej dokumentácie odstraňovanej stavby, pre odborné vedenie prác a bezpečnosti včítane okolitých stavieb, ďalej podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a podmienky pre archivovanie dokumentácie.

Podľa podmienkami rozhodnutia o odstránení stavby stavebný úrad zabezpečí najmä a) dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, b) dodržanie požiadaviek dotknutých orgánov, c) ochranu práv a právom chránených záujmov účastníkov konania, d) vykonanie prác pri odstránení stavby na to oprávnenou právnickou osobou alebo fyzickou osobou; pri stavbách, ktoré nebude odstraňovať takáto osoba, určí osobu, ktorá bude zabezpečovať odborný dozor nad prácami.

Podľa stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

Podľa stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

Podľa v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

V zmysle ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní ( o správnom konaní v znení neskorších predpisov - ).

Podľa záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stavisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

Podľa veta prvá pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa .

Podľa ak dôjde pri prerokúvaní územno-plánovacej dokumentácie, v územnom konaní, stavebnom konaní alebo pri iných konaniach, ktoré vykonávajú správne orgány podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov pre stavby letísk a leteckých zariadení, stavby dráh a na dráhe, stavby pozemných komunikácií, vodohospodárske diela a stavby elektronických komunikačných sietí, k protichodným stanoviskám medzi orgánmi štátnej správy spolupôsobiacimi v konaní, riešia takýto rozpor orgány nadriadené týmto orgánom dohodou.

Podľa ak sa vzniknutý rozpor nepodarí odstrániť dohodou orgánov podľa odseku 1, rozhodne ministerstvo po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy. Ak ide o stavby, kde konanie vykonávajú orgány podľa osobitných predpisov, rozhodne o rozpore ústredný orgán štátnej správy nadriadený týmto orgánom obdobným postupom.

11. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správneho orgánu podľa je v prvom rade posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a ďalšími relevantnými právnymi predpismi a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu správny súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, resp. prípadné procesné pochybenie správneho orgánu, ktoré je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktoré mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

12. Podľa názoru správneho súdu správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veciach si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia i náležite odôvodnili, pričom žalovaný sa náležite vysporiadal aj s odvolacími námietkami žalobcu vo vzťahu k prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Správny súd ďalej konštatuje, že správne orgány sa v konaní nedopustili takej vady, ku ktorej by súd musel prihliadnuť z úradnej povinnosti a ktorá by mala za následok nezákonnosť ich rozhodnutia.

13. Predpokladom začatia konania podľa a nasl. je zistenie stavebným úradom, že stavba, jej zmena, resp. jej časť, bola postavená resp. sa začala stavať bez stavebného povolenia, alebo v zákonom stanovených prípadoch bez splnenia si ohlasovacej povinnosti, alebo v rozpore s ním, pričom stavebný úrad začne aj z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitným predpismi. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia až 66 upravujúce stavebné konanie o vydaní stavebného povolenia.

14. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu v konaní o nepovolených stavbách. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Pojem verejného záujmu nie je v presne definovaný, avšak vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu a Najvyššieho súdu SR verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod.. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad nepovolenej stavby, resp. jej zmeny alebo jej časti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, s určenými záväznými limitmi a regulatívami, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia , ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby, jej zmeny alebo zmeny jej časti ide a na aký účel sa má stavba, jej zmena, resp. zmena jej časti v budúcnosti užívať a ktoré záujmy budú tým dotknuté. Pokiaľ stavebník v stavebnom konaní o dodatočné povolenie stavby je nečinný alebo nepredloží také doklady, ktoré by preukazovali, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie nepovolenej stavby (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19.07.2012).

15. Konanie o dodatočnom povolení resp. o odstránení stavby začína stavebný úrad z vlastného podnetu „ex offo“ oznámením v spojení s a . Vlastník nepovolenej stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí teda zaobstarať všetky potrebné doklady z hľadiska preukázania súladu s verejným záujmom, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov, správcov sietí a technického vybavenia územia, ako aj obce ako samosprávneho orgánu, potrebné pre posúdenie súladu stavby s verejnými záujmami.

16. Z administratívneho spisu je zrejmé, že obec F. ako príslušný stavebný úrad na základe zistení štátneho stavebného dohľadu zo dňa 26.09.2019 dňa 03.02.2020 pod Č. j. 35/2020-Ry oznámil stavebníkovi začatie konania podľa o dodatočnom povolení stavby „rekreačná chata“ na pozemku parc. č. KN 1927, k. ú. F. C. postavenej bez stavebného povolenia a súčasne podľa s použitím správneho poriadku vyzval stavebníka, aby v lehote do 30 dní odo dňa doručenia uvedeného rozhodnutia predložil stavebnému úradu žiadosť o dodatočné povolenie stavby, ktorá musí obsahovať náležitosti podľa vyhlášky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia a doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými a osobitnými predpismi, v zmysle bodov 1. až 4. predmetnej výzvy. Zároveň stavebníka upozornil, že nariadi odstránenie stavby, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom ( a ). Podľa správneho poriadku predmetné konanie k stavbe „rekreačná chata“ na pozemku parc. č. KN 1927, k. ú. F. C. prerušil do doby stanovenej na podanie žiadosti s predpísanými náležitosťami. Predmetné oznámenie, ktoré stavebný úrad označil ako rozhodnutie, žalobca prevzal podľa pripojenej doručenky dňa 14.02.2020. Žalobca žiadosťou zo dňa 22.02.2020 požiadal o predĺženie lehoty na podanie žiadosti o dodatočné povolenie stavby a dokladov z dôvodu, že lehota 30 dní je lehotou neprimeranou a je v rozpore s ustálenou praxou správnych úradov. Žalobca podal aj žiadosť o stavebné povolenie stavby rekreačnej chaty v zlúčenom územnom a stavebnom konaní už dňa 21.12.2018 bez potrebných príloh na rozhodnutie, a to v rozpore s ust. vyhlášky MŽP SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia , upravujúcim v ods. 1 obsahové náležitosti žiadosti o stavebné povolenie a v ods. 2 prílohy, ktoré je potrebné pripojiť k žiadosti. Stavebný úrad oznámením Č. j. 169/86/2020-Ry zo dňa 06.03.2020 žiadosti o predĺženie lehoty zo dňa 22.02.2020 vyhovel a lehotu predĺžil do 11.05.2020. Ďalej je z obsahu administratívneho spisu zrejmé, že príslušný stavebný úrad vydal dňa 27.05.2020 pod Č. j. 133/35/2020-Ry oznámenie, v ktorom konštatoval dňom 03.02.2020 oznámenie o začatí konania podľa o dodatočnom povolení stavby „rekreačná chata“ na pozemku parc. č. KN 1927, k. ú. F. C., ktorú začal uskutočňovať bez stavebného povolenia B.. G. W., ktorý bol vyzvaný na predloženie žiadosti o dodatočné povolenie stavby a príslušných dokladov v predĺženej lehote 90 dní, pričom stavebník (vlastník stavby) v stanovenej lehote predložil záväzné stanovisko obce F. ako dotknutého orgánu štátnej správy ochrany ovzdušia č. 170/2020 zo dňa 24.02.2020, ktorým bol udelený súhlas na umiestnenie malého zdroja znečisťovania ovzdušia a záväzné stanovisko OÚ Martin, odboru starostlivosti o životné prostredie, orgánu štátnej správy pre ochranu prírody a krajiny č. OU-MT-OSZP-2020/006329-005 zo dňa 16.03.2020, podľa ktorého rekreačnú chatu nie je možné povoliť, nakoľko sú dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny. Ďalšie požadované doklady stavebník v stanovenej lehote nepredložil. Stavebný úrad mal na základe posúdenia súladu stavby rekreačnej chaty na pozemku parc. č. KN 1927, k. ú. F. C. s platným Územným plánom obce F. C. za jednoznačne preukázané, že umiestnenie stavby je v rozpore s Územným plánom obce F. C. schváleným uznesením Obecného zastupiteľstva v F. C. č. 30/2019 zo dňa 30.08.2019. Stavebný úrad v oznámení zo dňa 27.05.2020 upovedomil účastníkov konania a dotknuté orgány o možnosti oboznámenia sa s podkladmi rozhodnutia o nariadení odstránenia stavby rekreačnej chaty a na uplatnenie prípadných námietok a pripomienok k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia, prípadne návrhu ich doplnenia stanovil lehotu 7 pracovných dní odo dňa doručenia predmetného oznámenia zo dňa 27.05.2020.

17. Z administratívneho spisu je ďalej zrejmé, že obec F. C. ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. j. 133/35/2020-Ry zo dňa 17.07.2020 podľa nariadil vlastníkovi stavby B.. G. W. odstránenie stavby „rekreačná chata“ na pozemku parc. č. KN 1927, k. ú. F. C.. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Číslo spisu OU- ZA-OVBP2-2021/006830-005 zo dňa 18.02.2021, ktorý odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie obce F. č. 133/35/2020-Ry zo dňa 17.07.2020 potvrdil.

18. Po preskúmaní veci sa správny súd stotožnil so záverom žalovaného, že dôvodom vydania prvostupňového rozhodnutia bolo nepredloženie dokladov preukazujúcich súlad s platným Územným plánom obce F. C., schváleného uznesením obecného zastupiteľstva v F. C. č. 28/2019 zo dňa 30.08.2019 vyhláseného Všeobecným záväzným nariadením č. 2/2019, keď stavebný úrad na základe žiadosti stavebníka o predĺženie lehoty listom Č. j. 169/86/2020-Ry zo dňa 06.03.2020 predĺžil stavebníkovi lehotu na doplnenie podkladov do 11.05.2020, ktoré splnomocnená zástupkyňa žalobcu prevzala podľa pripojenej doručenky dňa 02.04.2020. Stavebník počas predĺženej lehoty nepredložil doklady preukazujúce súlad s platným Územným plánom obce F. C. schváleným uznesením Obecného zastupiteľstva v F. C. č. 30/2019 zo dňa 30.08.2019, pričom súlad nepreukázal ani do doby vydania rozhodnutia vo veci odstránenia „rekreačnej chaty“ na označenom pozemku, ktoré bolo vydané dňa 17.07.2020.

19. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19.07.2012, v ktorom uviedol, že: „Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejný záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a podobne. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ust. , ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma a pod.. Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je vlastne dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka, pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Predpokladom, úspešnosti stavebníka v konaní o dodatočnom povolení stavby v zmysle citovaného ust. je preukázanie skutočnosti, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými . Pri stavbách postavených bez povolenia stavebného úradu alebo v rozpore s ním, je stavebný úrad povinný vždy najskôr skúmať, či takáto stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami. ..... Konanie o dodatočnom povolení, resp. o odstránení stavby začína stavebný úrad z vlastného podnetu „ex offo“ oznámením v spojení s a . Vlastník nepovolenej stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady z hľadiska preukázania súladu s verejným záujmom, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov, správcov sietí a technického vybavenia územia, ako aj obce ako samosprávneho orgánu, potrebné pre posúdenie súladu stavby s verejnými záujmami.“

20. Z dikcie odseku 1 ust. § 88a vyplýva, že ide o nezvratný proces, teda v prípade nepreukázania súladu s územným plánom v stanovenej lehote nie je poskytnutá iná možnosť, ako začať konanie o odstránení nepovolenej stavby. Podľa všeobecne akceptovaného výkladu stačí jedno negatívne stanovisko dotknutého orgánu alebo konštatovanie v rozpore s územným plánom, aby bol celý projekt vyhodnotený ako v rozpore s verejným záujmom. V prípade konania o nariadenie odstránenia stavby je predmet rozhodnutia v príkaze a určení podmienok odstránenia stavby. Právo na obranu vlastníka stavby alebo stavebníka je možné len ako súčasť deliktuálneho konania, či už v rámci objasňovania priestupku alebo správneho deliktu. Individuálny záujem v prípade nepovolenej stavby nie je možné povýšiť nad záujem verejný a súlad individuálneho záujmu stavebníka postavením nepovolenej stavby s verejným záujmom musí v konaní preukázať stavebník. V posudzovanej veci bolo od začiatku nepochybné, že predmetná stavba sa realizovala bez stavebného povolenia. Takáto stavba by zásadne nemala byť povolená, ak je na mieste, ktoré územný plán alebo územné rozhodnutie vylučuje zo zástavby alebo

postavená spôsobom, ktorý územný plán alebo územné rozhodnutie vylučuje, prípadne podmieňuje opatreniami, ktoré sa nevykonali. Až v prípade, že vlastník stavby preukáže stavebnému úradu pri nepovolenej stavbe alebo stavbe postavenej v rozpore so stavebným povolením súlad s verejnými záujmami, môže ju stavebný úrad dodatočne povoliť po predložení žiadosti stavebníka o jej dodatočné povolenie. V tejto súvislosti sa verejným záujmom rozumejú záujmy chránené osobitnými predpismi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a podobne. Posúdenie súladu s nimi vykonáva príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí teda posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia , ktoré sa týka ochranných zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma a pod.. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. Je pochybné, že z dikcie ustanovenia je zrejmá dôkazná povinnosť zaťažujúca stavebníka, pričom v dôsledku nesplnenia povinnosti riadne a včas nastupuje dôsledok ustanovený v a - nariadenie odstránenia stavby, ako tomu je i v posudzovanom prípade. Z dôvodu, že žaloba nebol v konaní dostatočne aktívny, nepredložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi, správny orgán rozhodol po naplnení formálnych predpokladov v súlade so zákonom. Ako už bolo uvedené ustanovenie umožňuje nenariadiť odstránenie stavby iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Uvedená výnimka z povinnosti nariadiť odstránenie stavby nebola naplnená, preto správne orgány nemali inú možnosť len v súlade s uvedeným ustanovením vlastníkovi stavby (žalobcovi) nariadiť odstránenie stavby.

21. Pokiaľ žalobca v podanej správne žalobe poukazoval, že pochybenia správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia o odstránení stavby zapríčinili nezákonný postup a vyústili do konania o dodatočnom povolení stavby, pričom žalobca bol nútený vo veci žiadať nápravu prostredníctvom podnetov na protest prokurátora, správny súd konštatuje, že z predloženého administratívneho spisu nesporne vyplýva, že žalobca začal uskutočňovať stavbu „rekreačná chata“ na pozemku parc. č. KN 1927, k. ú. F. bez príslušného stavebného povolenia, čo bolo preukázané aj výsledkom štátneho stavebného dohľadu vykonaného dňa 26.09.2019, pričom zo Stanoviska k štátnemu stavebnému dohľadu č. NP VF 195-002/2019 vydaného Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky, Správa Národného parku Veľká Fatra dňa 03.10.2019 nepochybne vyplynulo, že k uskutočneniu stavby „rekreačná chata“ na pozemku parc. č. KN 1927, k. ú. F. C. došlo v ochrannom pásme NP Veľká Fatra, v mieste, ktoré doteraz nie je poznačené výstavbou tohto typu. Národný park Veľká Fatra spolu s jeho ochranným pásmom bol vyhlásený Nariadením vlády Slovenskej republiky zo dňa 06. marca 2002. Výstavba rekreačnej chaty bola začatá v regionálnom biokoridore RBK 16 Ekotón Veľkej Fatry Sklabiňa - Blatnica, ktorý je uvedený v Regionálnom územnom systéme ekologickej stability okresu Martin. Tento dokument bol schválený Okresným úradom v Martine, Odborom životného prostredia v roku 2015. Z prírodného hľadiska ide o územie s vysokou migráciou zvery vrátane veľkých šeliem (európsky významný druh medveď hnedý) a prípadnou urbanizáciou tejto plochy by dochádzalo jednak ku možným stretom človeka s predátormi, ako aj k vzniku potencionálnej hrozby výskyty synantropných medveďov v tejto oblasti. Urbanizáciou takýchto oblastí ďalej dochádza k strate potravných biotopov pre voľne žijúce živočíchy, ich plašeniu počas výstavby ako aj prevádzky objektov najmä svetlom a hlukom. Ďalej dochádza k usmrcovaniu vtákov na presklených oknách objektov, padaniu dravcov (sov) do telies komínov. Z vyššie uvedených dôvodov výstavbu rekreačnej chaty na označenej parcele Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Správa Národného parku Veľká Fatra naďalej neodporučila povoliť. Ďalej správny súd konštatuje, že postup stavebného úradu v prípade, ak zistí stavbu uskutočnenú bez stavebného povolenia, priebeh konania o dodatočnom povolení stavby, ktoré je povinný stavebný úrad bezodkladne z úradnej povinnosti začať a takisto spôsob jeho ukončenia, striktne upravuje ust. a . S poukazom na uvedené predmetná námietka žalobcu neobstojí a nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho rozhodnutia o nariadení odstránenia stavby. v ust. upravuje v konaní o dodatočnom povolení stavby jednotný postup bez ohľadu na to, aké boli príčiny, že ide o stavbu nepovolenú. Výnimkou je len prípad, ktorý spĺňa znaky uvedené v alebo prípad podľa poslednej vety . Správny súd zdôrazňuje, že nie je možné

dospieť k záveru o súlade stavby s verejnými záujmami chránenými , ak je stavba v rozpore s platnou územno-plánovacou dokumentáciou. Ustanovenie jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností umožňuje dodatočne povoliť len takú stavbu, ktorá nie je v rozpore s územným plánom. Ak je stavba v rozpore s územným plánom, ide o stavbu v rozpore s verejným záujmom chráneným ; po takomto zistení už nemá právny význam ďalšie zisťovanie súladu, či nesúladu takejto stavby s verejnými záujmami chránenými osobitným zákonom. Z uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu vo vzťahu k ustanoveniu .

22. Ďalej správny súd zdôrazňuje, že pre posúdenie veci je irelevantné, kedy začal žalobca rekreačnú chatu realizovať, keďže konanie podľa , a teda i súlad nepovolenej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou je potrebné posudzovať s Územným plánom obce F. C. platným a účinným v čase konania o dodatočnom povolení stavby a nie v čase fyzickej realizácie stavby. Správny súd poukazuje i na záver Ústavného súdu Slovenskej republiky prijatých uznesení sp. zn. zo dňa 18. júla 2018 v zmysle ktorého „...argumentácia sťažovateľa, že ak bola stavba na pozemok umiestnená predtým, ako bol prijatý územný plán mesta Žilina nemôže byť s týmto v rozpore, je neakceptovateľná. Pri posúdení, či je stavba v súlade s územným plánom, nie je možné vychádzať z toho, že stavba bola postavená pred prijatím územného plánu, keďže ide o stavbu postavenú bez stavebného povolenia“.

23. Žalobca, ktorý začal uskutočňovať stavbu v rozpore so , sa dostal do procesnej situácie, v ktorej mal sám preukázať súlad stavby s verejným záujmom. Pretože v konaní o dodatočnom povolení stavby tento súlad nepreukázal, považuje správny súd rozhodnutie správneho orgánu o odstránení stavby za správne. Námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia zásady materiálnej rovnosti vo vzťahu k stavbe rekreačného objektu stavby C. G. vyhodnotil správny súd ako irelevantnú.

24. Rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov sú riadne a presvedčivo odôvodnené a spĺňajú požiadavky preskúmateľnosti. Žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a jeho závery sú obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Ani z tohto pohľadu nemožno konštatovať porušenie práv žalobcu.

25. Správny súd dospel na základe uvedených skutočností k záveru, že v administratívnom konaní správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili v intenciách príslušných právnych predpisov a ich konanie zodpovedá ustanoveniam . S poukazom na vyššie uvedené správny súd vyhodnotil žalobu žalobcu a jeho žalobné námietky ako nedôvodné, pričom žalobu zamietol postupom podľa .

26. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa a contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi správny súd právo na náhradu trov nepriznal a vo vzťahu k žalovanému podľa a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.