Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/168/2010

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Jeannette Hajdinovou v právnej veci navrhovateľov: X) H. W., B. XX.XX.XXXX, X. P. Č. G., I., Č. V. I., L. XXXX, X) I. W., B. X.XX.XXXX, X. P. Č. G., I., Č. V. I., L. XXX, X) Y.B. W., B. XX.X.XXXX, X. P. Č. G., I., Y. XXXX, X) H. D., B. X.X.XXXX, X. P. Č. G., L. X, V., X. XXX/X, X) Y. B., B. XX.XX.XXXX, X. P. Č. G., I., Y. XXXX, proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 5, o náhradu škody, takto

rozhodol:

Súd návrh na začatie konania z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľka v prvom rade a právny predchodca navrhovateľov v druhom až piatom rade Y. W., B. XX.XX.XXXX, Z. XX.X.XXXX, B. X. P. Č. G., I., Č. V. I., L. XXXX (ďalej aj len právny predchodca navrhovateľov v druhom až piatom rade), sa návrhom na začatie konania zo dňa 9.6.2010, pôvodne doručeným Okresnému súdu Košice I dňa 17.6.2010, domáhali od odporcu nahradenia škody spolu v sume 8.298,48 € (navrhovateľka v prvom rade v sume 4.979,09 € a právny predchodca navrhovateľov v druhom až piatom rade v sume 3.319,39 €) titulom nesprávneho úradného postupu vlády Slovenskej republiky a jej výkonného orgánu Ministerstva financií Slovenskej republiky podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení účinnom do 30.6.2003 (ďalej len ). Zmluvný vzťah navrhovateľky v prvom rade a právneho predchodcu navrhovateľov v druhom až piatom rade so spoločnosťou B.M.G. INVEST, s.r.o., vznikol investovaním bona fide peňažných prostriedkov na základe a v znení neskorších predpisov (ďalej len alebo ), zmluvy o pôžičke podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len alebo ), alebo zmluvy o zmenkách. Uzatvorením týchto zmlúv s nebankovým subjektom pôsobením masívnej reklamy oni ako veritelia a dôchodcovia s nízkymi dôchodkami neporušili žiadne predpisy, keď si chceli zabezpečiť pokojnejšiu starobu. V tom čase sa úroková sadzba v bankách prudko znižovala zo 16 % v roku 1998 na 5 % v roku 2002; úroková sadzba nebankových subjektov bola stabilná. Po 4.2.2002 došlo k násilnému zániku zmluvných vzťahov s nebankovým subjektom bez výpovede a jednostranne bez dodržania ustanovení , čím sa umožnilo nebankovým subjektom naďalej nekalým spôsobom nakladať s majetkom veriteľov. Boli vážne a úmyselne porušené ich práva a zmluvné vzťahy s nebankovým subjektom, čo je v rozpore s a , a . Tým, že vláda Slovenskej republiky a jej výkonné orgány včas nezabránili nezákonnej činnosti štatutárov, majiteľov, konateľov a iných osôb v nebankových subjektoch, poškodili okradnutých veriteľov (občanov) na ich právach vyplývajúcich z , , a ods. 3, . Vláda včas nezakročila voči nebankovým subjektom, nepotrestala ich, prokuratúra nevykonávala opatrenia na predchádzanie, zistenie a odstránenie porušovania zákonnosti,

ochranu poškodených práv a vyvodzovanie zodpovednosti. Podľa ich názoru štátne orgány vedeli o neoprávnenom podnikaní nebankových subjektov, o čom svedčí uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 10/2000. Išlo o neoprávnené podnikanie a poškodzovanie klientov a uvádzanie ich do omylu, čím páchali trestný čin podvodu alebo sprenevery, čoho dôkazom je vykonávaná antireklama, novely zákonov, podanie X. T. K. X. U. na generálnu prokuratúru zo dňa 16.7.2001 z podozrenia páchania trestnej činnosti. Ministerstvo financií Slovenskej republiky, odbor kontroly nad finančným trhom, bolo povinné zabrániť porušovaniu zákonnosti, to sa však nestalo.

Odporca vo vyjadrení k návrhu na začatie konania namietal miestnu príslušnosť Okresného súdu Košice I a navrhol vec postúpiť Okresnému súdu Bratislava I podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ).

Okresný súd Košice I prípisom č.k. -27 zo dňa 23.8.2010 postúpil vec Okresnému súdu Bratislava I ako súdu vecne a miestne príslušnému.

Okresný súd Bratislava I zistil, že právny predchodca navrhovateľov v druhom až piatom rade Y. W., B. XX.XX.XXXX, Z. J.H. XX.X.XXXX po začatí konania v predmetnej právnej veci. Z uznesenia Okresního soudu v Mostě sp. zn. zo dňa 7.12.2010 vyplýva, že právnymi nástupcami Y. W., B. XX.XX.XXXX, Z.V. XX.X.XXXX, sú:

- jeho manželka - navrhovateľa v prvom rade,

- a jeho deti:

o I. W., B. X.XX.XXXX, X. P. Č. G., I., Č. V. I., L. XXX,

o Y. W., B. XX.X.XXXX, X. P. Č. G., I., Y. XXXX,

o H. D., B. X.X.XXXX, X. P. Č. G., L. X, V., X. XXX/X, H.

o Y. B., B. XX.XX.XXXX, X. P. Č. G., I., Y. XXXX.

Manželka Y. W., B. XX.XX.XXXX, Z. XX.X.XXXX, už bola účastníčkou tohto konania v procesnom postavení navrhovateľky v prvom rade, preto súd v zmysle konal ďalej s jeho deťmi ako právnymi nástupcami v procesnom postavení navrhovateľov v druhom až piatom rade.

V čase začatia konania mali navrhovateľka v prvom rade a právny predchodca navrhovateľov v druhom až piatom rade trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky, v W. Č.. XX, XXX XX U.. Príslušnosť súdu na konanie a rozhodnutie vo veci sa určuje podľa okolnosti, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia ( ). Na základe týchto skutočností je určená príslušnosť okresného súdu na území Slovenskej republiky a nič na tom nemení ani to, že navrhovateľka v prvom rade v priebehu konania zmenila bydlisko a presťahovala sa do Českej republiky, a že navrhovatelia v druhom až piatom rade ako právni nástupcovia po poručiteľovi Y. W. majú trvalé bydlisko na území Českej republiky, pretože vstúpili do práv a povinností ich právneho predchodcu, ktorý mal v čase začatia konania trvalý pobytu na území Slovenskej republiky. Navrhovatelia odvodzujú svoj nárok na náhradu škody voči štátu od právneho vzťahu - zmluvy o tichom spoločenstve - ktorý navrhovateľka v prvom rade a právny predchodca navrhovateľov v druhom až piatom rade uzatvorili so spoločnosťou B.M.G. INVEST, s.r.o. dňa 4.7.2001, 30.3.2001 a 10.10.2001, a dohľadom štátu nad nebankovými subjektmi v uvedenom období, ide teda o obdobie pred vstupom Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie. Z tohto dôvodu súd nepostupoval podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) a neurčoval rozhodné právo podľa tohto nariadenia.

Okresný súd Bratislava I ako súd vecne a miestne príslušný podľa , a rozhodol na pojednávaní dňa 3.12.2014 v prítomnosti navrhovateľov v prvom až piatom rade a v neprítomnosti odporcu podľa . Odporca bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný,

svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal o jeho odročenie. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov v prvom až piatom rade, vyjadrením odporcu, zmluvou o tichom spoločenstve č. 163*001312B zo dňa 4.7.2001, zmluvou o tichom spoločenstve č. 163*000377B zo dňa 30.3.2001, zmluvou o tichom spoločenstve č. 163*001700B zo dňa 10.10.2001, uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z 13.3.2002, informáciou Úradu pre finančný trh č. 1124/2004 zo dňa 20.2.2004, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20.12.2004, oznámením Krajskej prokuratúry v Košiciach sp. zn. zo dňa 1.3.2004, listom spoločnosti Horizont Slovakia, a.s., listom poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky H. T., úmrtným listom právneho predchodcu navrhovateľov v druhom až piatom rade, uznesením Okresního soudu v Mostě sp. zn. zo dňa 7.12.2010, chronológiou kauzy Horizont Slovakia, a.s., a B.M.G. INVEST, s.r.o., výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Košice I Oddiel Sro, vložka č. 5644/V (na spoločnosť B.M.G. INVEST, s.r.o.). Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka v prvom rade ako tichá spoločníčka uzatvorila so spoločnosťou B.M.G. INVEST, s.r.o. dňa 30.3.2001 ako podnikateľom zmluvu o tichom spoločenstve č. 163*000377B, ktorej predmetom bol záväzok tichej spoločníčky zúčastňovať sa podnikateľskej činnosti podnikateľa vkladom v sume 3.319,39 € (100.000,- Sk). Zmluva bola uzatvorená na dobu 12 mesiacov. Zmluvné strany sa dohodli, že podiel tichej spoločníčky na zisku podnikateľa bude vo výške 35 % ročne z výšky jej vkladu. Podiel na zisku sa mal vyplácať štvrťročne. V čl. IV. ods. 1 sa zmluvné strany dohodli, že ustanovenie sa nebude vzťahovať na právny vzťah založený touto zmluvou. Tichý spoločník sa nebude podieľať na prípadnej strane z podnikateľskej činnosti podnikateľa a nebude ručiť za žiadne záväzky, ku ktorým sa podnikateľ zaviazal.

Navrhovateľka v prvom rade ako tichá spoločníčka uzatvorila so spoločnosťou B.M.G. INVEST, s.r.o. dňa 10.10.2001 ako podnikateľom druhú zmluvu o tichom spoločenstve č. 163*001700B, ktorej predmetom bol záväzok tichej spoločníčky zúčastňovať sa podnikateľskej činnosti podnikateľa vkladom v sume 1.659,70 € (50.000,- Sk). Zmluva bola uzatvorená na dobu 12 mesiacov. Zmluvné strany sa dohodli, že podiel tichej spoločníčky na zisku podnikateľa bude vo výške 35 % ročne z výšky jej vkladu. Podiel na zisku sa mal vyplácať štvrťročne. V čl. IV. ods. 1 sa zmluvné strany takisto dohodli, že ustanovenie sa nebude vzťahovať na právny vzťah založený touto zmluvou. Tichý spoločník sa nebude podieľať na prípadnej strane z podnikateľskej činnosti podnikateľa a nebude ručiť za žiadne záväzky, ku ktorým sa podnikateľ zaviazal.

Právny predchodca navrhovateľov v druhom až piatom rade ako tichý spoločník uzatvoril so spoločnosťou B.M.G. INVEST, s.r.o. dňa 4.7.2001 ako podnikateľom zmluvu o tichom spoločenstve č. 163*001312B, ktorej predmetom bol záväzok tichého spoločníka zúčastňovať sa podnikateľskej činnosti podnikateľa vkladom v sume 3.319,39 € (100.000,- Sk). Zmluva bola uzatvorená na dobu 12 mesiacov. Zmluvné strany sa dohodli, že podiel tichej spoločníčky na zisku podnikateľa bude vo výške 35 % ročne z výšky jej vkladu. Podiel na zisku sa mal vyplácať štvrťročne. V čl. IV. ods. 1 sa zmluvné strany dohodli, že ustanovenie sa nebude vzťahovať na právny vzťah založený touto zmluvou. Tichý spoločník sa nebude podieľať na prípadnej strane z podnikateľskej činnosti podnikateľa a nebude ručiť za žiadne záväzky, ku ktorým sa podnikateľ zaviazal.

Podnikateľ B.M.G. INVEST, s.r.o. najskôr výnosy tichým spoločníkom vyplácal každé tri mesiace v trvaní jedného roka, ale neskôr prestal. Navrhovateľka v prvom rade a právny predchodca navrhovateľov v druhom až piatom rade pred uzatvorením zmluvy o tichom spoločenstve nezisťovali predmet činnosti podnikateľa. Ľudia tam dávali peniaze, tak ich tam dali tiež, so svojimi deťmi (navrhovateľmi v druhom až piatom rade) sa neporadili. Podnikateľ ich presvedčil výškou zisku z vkladu. Pred uzatvorením zmluvy neboli informovaní o ich právach a povinnostiach. Náhrady škody ani vrátenia vložených peňažných prostriedkov sa voči B.M.G. INVEST, s.r.o., v súdnom konaní nedomáhajú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 20.12.2004 rozhodol, že v trestnej veci proti obvinenému P. K. a spol. vedenej na prezídiu Policajného zboru Úradu bola proti korupcii, Odboru bola proti korupcii Východ, pod sp. zn. PPZ-7/BPK-V-2004, sa v trestnom konaní nepripúšťa účasť poškodených. Toto rozhodnutie však nič nemení na procesnom postavení

poškodených v zmysle , ale na druhej strane z neho vyplýva, že poškodení už nemôžu v priebehu ďalšieho trestného konania vykonávať práva uvedené v a .

Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Košice I oddiel Sro, vložka č. 5644/V na spoločnosť B.M.G. INVEST, s.r.o., vyplýva, že do predmetu jej činnosti nepatrilo a ani nepatrí poskytovanie investičných služieb a zhromažďovanie a zhodnocovanie peňažných vkladov svojich klientov. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. -125 zo dňa 3.9.2002 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka B.M.G. INVEST, s.r.o. a ustanovil správcu konkurznej podstaty Y.. K. V..

Bývala ministerka financií X. U. v marci 2000 občanov varovala, že činnosť nebankových inštitúcií nepodlieha žiadnej regulácii, dozoru ani obmedzeniam a ukladanie úspor do nich je preto mimoriadne riskantné.

Právny vzťah (zmluva o tichom spoločenstve), od ktorého navrhovatelia odvodzujú svoj nárok na náhradu škody voči štátu, bol uzatvorený dňa 4.7.2001, 30.3.2001 a 10.10.2001, t.j. za účinnosti , a za účinnosti tohto zákona malo Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa navrhovateľov v prvom až piatom rade vykonávať dohľad nad nebankovými subjektmi, preto ho súd na predmetnú právnu vec aplikoval.

Podľa a štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia (ods. 1). Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť (ods. 2).

Podľa pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone .

Podľa prvá veta o nárokoch podľa tohto zákona rozhodujú súdy.

Podľa zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania.

Podľa tichý spoločník je oprávnený nahliadať do všetkých obchodných dokladov a účtovných záznamov týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa podieľa svojím vkladom podľa zmluvy o tichom spoločenstve (ods. 1). Podnikateľ je povinný poskytnúť tichému spoločníkovi na požiadanie informácie o podnikateľskom zámere na budúce obdobie a o predpokladanom vývoji stavu majetku a financií týkajúcich sa podnikania, na ktorom sa tichý spoločník podieľa svojím vkladom podľa zmluvy o tichom spoločenstve. Podnikateľ je povinný na požiadanie poskytnúť tichému spoločníkovi kópiu účtovnej závierky, ak zákon ukladá podnikateľovi povinnosť mať účtovnú závierku overenú audítorom, a výročnú správu (ods. 2). Ak zo zmluvy medzi podnikateľom a tichým spoločníkom nevyplýva iný spôsob poskytnutia informácií a listín podľa odseku 2, podnikateľ je povinný na žiadosť tichého spoločníka zaslať požadované informácie alebo kópie listín tichému spoločníkovi na ním uvedenú adresu na vlastné náklady, inak je povinný ich poskytnúť v mieste svojho sídla (ods. 3).

Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa , o investičných spoločnostiach a investičných fondoch (ďalej len ), investičná spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré podnikajú v zhromažďovaní peňažných prostriedkov na základe verejného návrhu na uzavretie zmluvy a v prípadoch ustanovených týmto zákonom aj bez verejného návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom ich investovania do majetku na základe obmedzenia a rozloženia rizika spôsobmi ustanovenými týmto zákonom. Investičná spoločnosť a investičný fond môžu mať iba právnu formu akciovej spoločnosti a nemôžu byť založené na základe výzvy na upisovanie akcií.

Podľa činnosť uvedenú v nesmú vykonávať iné osoby než investičné spoločnosti a investičné fondy.

Podľa štátnemu dozoru podľa tohto zákona, ktorý vykonáva ministerstvo ako orgán štátneho dozoru, podlieha činnosť a povinnosti vykonávané podľa tohto zákona

a) investičnými spoločnosťami,

b) investičnými fondmi,

c) zakladateľmi investičných spoločností a investičných fondov,

d) členmi predstavenstiev, členmi dozorných rád a prokuristami investičných spoločností a investičných fondov,

e) akcionármi investičných spoločností a investičných fondov, ktorí majú vyšší ako 10% podiel na základnom imaní investičnej spoločnosti alebo investičného fondu,

f) osobami, ktoré obstarávajú vydávanie a predaj akcií investičných fondov alebo podielových listov,

g) depozitárom,

h) dočasným správcom investičnej spoločnosti alebo investičného fondu.

Podľa orgán štátneho dozoru je povinný dohliadať na dodržiavanie osobitných predpisov a štatútu podielového fondu alebo investičného fondu, dbať na ochranu záujmov podielnikov podielového fondu a akcionárov investičného fondu a pri zistení nedostatkov je oprávnený ukladať opatrenia na nápravu a pokuty podľa tohto zákona.

Podľa pri výkone štátneho dozoru ministerstvo ukladá opatrenia na nápravu a pokuty, odníma povolenia udelené podľa a navrhuje vymenovanie dočasného správcu alebo likvidátora.

Podľa , o kolektívnom investovaní, správcovská spoločnosť je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať podielové fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov. Správcovská spoločnosť sa zapisuje do obchodného registra. Správcovská spoločnosť nesmie vykonávať inú činnosť, ako je činnosť podľa tohto zákona, môže mať iba právnu formu akciovej spoločnosti a nesmie zmeniť predmet svojej činnosti, ani svoju právnu formu.

Podľa dohľadu podlieha činnosť vykonávaná

a) správcovskými spoločnosťami,

b) zahraničnými správcovskými spoločnosťami,

c) investičnými spoločnosťami a investičnými fondmi vytvorenými podľa doterajších predpisov,

d) zakladateľmi správcovskej spoločnosti,

e) členmi predstavenstiev, dozorných rád a prokuristami správcovskej spoločnosti,

f) akcionármi správcovských spoločností, ktorí majú podiel na základnom imaní správcovskej spoločnosti vyšší ako 10%,

g) osobami, ktoré obstarávajú vydávanie a vyplácanie podielových listov podielových fondov,

h) depozitárom,

i) núteným správcom,

j) likvidátorom,

k) osobami, ktoré bez povolenia vykonávajú činnosť, na ktorú je podľa tohto zákona oprávnená len správcovská spoločnosť alebo depozitár.

Podľa o bankách (ďalej len ) sa bankami na účely tohto zákona rozumejú právnické osoby so sídlom v Slovenskej republike založené ako akciová spoločnosť alebo založené a povolené ako štátny peňažný ústav podľa tohto zákona, ktoré: a) prijímajú vklady a b) poskytujú úvery a ktoré na výkon činností podľa písmen a) a b) majú povolenie pôsobiť ako banka.

Navrhovatelia v prvom až piatom rade sa domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy podľa titulom nesprávneho úradného postupu Ministerstva financií SR (ako jedného z výkonných orgánov vlády Slovenskej republiky) spočívajúceho v nevykonaní dohľadu nad nebankovým subjektom B.M.G. INVEST, s.r.o.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu podľa SR nie je absolútne, ale podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jeho uplatnenie podľa a SR (napríklad uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16.12.2008). V prípade splnenia zákonných podmienok sa štát nemôže svojej zodpovednosti za škodu zbaviť.

Pre vyvodenie zodpovednosti za škodu voči štátu v zmysle musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky:

- nesprávny úradný postup orgánu štátu,

- vznik škody,

- príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu štátu a vzniknutou škodou.

Kumulatívnosť splnenia uvedených podmienok má za následok, že čo ak len jedna z nich nie je splnená, nemožno voči štátu vyvodiť zodpovednosť za škodu podľa

Nesprávnym úradným postupom je porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie aj postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Môže pritom ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre konanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo z cieľov tejto činnosti, ale aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup orgánu verejnej

moci smeruje (napríklad rozsudky sp. zn. zo dňa 30.6.2010, sp. zn. zo dňa 31.5.2011, sp. zn. publikované v časopise Zo súdnej praxe č. 1/2004).

presne definuje, aký subjekt možno považovať za investičnú spoločnosť a investičný fond, a tiež akým spôsobom môže taká právnická osoba vykonávať svoju činnosť. Ide o zhromažďovanie peňažných prostriedkov spôsobmi ustanovenými zákonom, teda predajom podielových listov a upisovaním alebo vydávaním akcií. Iné osoby nesmú túto činnosť vykonávať. Zákon upravuje aj povinnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky pri zistení, že túto činnosť vykonáva iná právnická osoba ako investičná spoločnosť alebo investičný fond, a to tak, že zakáže spoločnosti túto činnosť.

Odporca teda mohol v rámci výkonu štátneho dozoru v medziach svojej kompetencie zakázať neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa osobitného môžu vykonávať iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy. Muselo by však nepochybne ísť o zhromažďovanie peňažných prostriedkov spôsobmi ustanovenými týmto zákonom, a teda predajom podielových listov alebo upisovaním alebo vydávaním akcií. O takýto spôsob činnosti však v tomto prípade zo strany nebankového subjektu B.M.G. INVEST, s.r.o., nešlo. Odporca preto nemal oprávnenie vykonávať dohľad nad činnosťou tohto nebankového subjektu a činnosť mu zakázať.

Obdobne možno konštatovať, že podľa v období od 1.1.2000 do nadobudnutia účinnosti o Úrade pre finančný trh mohol odporca zakázať vykonávanie činnosti, ktorú je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať len správcovská spoločnosť alebo depozitár, pričom táto činnosť bola vymedzená vo vyššie citovanom tohto zákona. Ani v tomto prípade však činnosť spoločnosti B.M.G. INVEST, s.r.o., nezodpovedala tej, ktorá je zákonom zverená správcovskej spoločnosti; odporca teda nemohol ani v tomto prípade uplatniť túto zákonnú právomoc.

Keďže nebankové subjekty nespĺňali ani charakter a znaky banky v zmysle zákona o bankách, odporca nemal oprávnenie zasahovať do ich činnosti, pretože ich činnosť nepodliehala dozoru štátu.

Nečinnosť zo strany odporcu nemohla založiť nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním jeho právomoci vymedzenej zákonom. Je potrebné mať na pamäti, že štátne orgány môžu konať len na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon ( ). Preto ak osobitné zákony Ministerstvu financií Slovenskej republiky nezverovali právomoc vykonávať dohľad nad nebankovým subjektom B.M.G. INVEST, s.r.o., nemohlo tak urobiť. V opačnom prípade by prekročilo svoju právomoc, čo je v právnom štáte vylúčené.

Súd na základe uvedených skutočností konštatuje, že nie je splnená prvá podmienka pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu, a to nesprávny úradný postup orgánu štátu.

Pokiaľ ide o preukázanie existencie škody, súd uvádza, že nároky na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu štátu majú občianskoprávnu povahu, preto aj tu musí byť splnená prevenčná povinnosť vyplývajúca z .

Ako už bolo uvedené, spoločnosť B.M.G. INVEST, s.r.o. nie je bankou, ani správcovskou spoločnosťou podľa , ani investičnou spoločnosťou a investičným fondom podľa , ktoré by mohli zhromažďovať a zhodnocovať peňažné vklady svojich klientov. Do predmetu činnosti tejto obchodnej spoločnosti nepatrilo a ani nepatrí poskytovanie investičných služieb. Navrhovateľka v prvom rade a právny predchodca navrhovateľov v druhom až piatom rade si pred uzatvorením zmluvy o tichom spoločenstve neoverili predmet činnosti zmluvného partnera, neoverili si pravdivosť reklamovaných informácií a uzatvorili s týmto podnikateľom zmluvu o tichom spoločenstve. V čl. IV. ods. 1 zmluvy o tichom spoločenstve sa vzdali svojich práv kontrolovať podnikateľa B.M.G. INVEST, s.r.o., nahliadať do jeho obchodných dokladov účtovných záznamov týkajúcich sa podnikania, klásť mu otázky ohľadom podnikateľského zámeru na budúce obdobie, o predpokladanom vývoji stavu majetku a financií súvisiacich s podnikaním, na ktorom sa ako tichí spoločníci podieľali

svojím vkladom. Týmto právam tichého spoločníka zodpovedá povinnosť podnikateľa poskytnúť mu požadované informácie a kópie listín ( ). Ustanovenie čl. IV. ods. 1 zmlúv o tichom spoločenstve, ktorým sa tichí spoločníci vzdali vyššie uvedených práv, nebolo v porovnaní s ostatným textom zmlúv odlíšené veľkosťou (nešlo o menšie písmená v porovnaní s ostatným obsahom zmluvy) ani tvarom. Ak navrhovateľka v prvom rade a právny predchodca navrhovateľov v druhom až piatom rade zverili svoje životné úspory do nebankového subjektu, ktorého nekontrolovali a práva kontroly sa dobrovoľne vzdali, zanedbali tým prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z a musia znášať následky s tým spojené.

Ak navrhovateľom vznikla škoda vo forme nevyplatených úspor a výnosu, vznikla im v priamej príčinnej súvislosti s ich vlastným konaním a konaním spoločnosti B.M.G. INVEST, s.r.o., a nie v priamej príčinnej súvislosti s konaním štátu. Náhrady škody sa môžu domáhať priamo voči spoločnosti B.M.G. INVEST, s.r.o., čo napokon vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20.12.2004, ktorým síce nebola pripustená účasť poškodených v trestnom konaní proti obvinenému P. K. H. U.., ale ich postavenie poškodeného vo vzťahu k obvineným nezaniklo.

Nie je preto splnená ani ďalšia podmienka pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu, a to priama príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom orgánu štátu. Na základe toho súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu za škodu, ktorá navrhovateľom v prvom až piatom rade vznikla.

Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov súd návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s a úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože ich nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.