Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (19)Rozsudok_9P-40-2012.pdf
PDF · 110 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/40/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky: O. S., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX Z., zastúpená JUDr. Ľubicou Sopkovou, advokátkou so sídlom Pribinova 3, 901 01 Malacky, proti odporcovi: R. S., nar. XX.XX.XXXX., trvale bytom F. XX, XXX XX Z., zastúpený JUDr. Dušanom Moravcom, advokátom so sídlom Riečna 2, 811 02 Bratislava, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Záhorácka č. 2942/60A, 901 01 Malacky, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. G. sumou 120,- eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od 12.02.2013.
Nedoplatok na výživnom na mal. G. za obdobie od 12.02.2013 do 30.11.2014 v sume 770,- eur je odporca p o v i n n ý zaplatiť k rukám navrhovateľky do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku.
Súd n e u p r a v u j e styk odporcu s maloletou G..
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.01.2012 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom sa zosobášili po ročnej známosti, manželstvo bolo spočiatku harmonické a šťastné s občasnými hádkami. Prvé nezhody s odporcom nastali po narodení maloletých detí, citovo sa odcudzili v dôsledku odlišných názorov na život, výchovu maloletých detí a trávenie spoločného času, od decembra roku 2011 nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária a intímne sa nestýkajú. Ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu žiadala, aby súd maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na ich výživu - na v tom čase maloletého U. sumou 180,- € mesačne a na výživu maloletej G. sumou 160,- € mesačne.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Nakoľko v priebehu konania mal. Lukáš nadobudol plnoletosť, súd v zmysle ust. § 113 ods. 1 O.s.p. rozhodol o úprave pomerov manželov na čas po rozvode len k mal. Kristíne.
Okresný súd Malacky rozsudkom č.k. 9P/40/2012 - 93 zo dňa 10.12.2012:
- rozviedol manželstvo R. S., nar. XX. V. XXXX v N. a O. S., rod. A., nar. XX. V. XXXX v O., uzavreté dňa XX. D. XXXX pred farským úradom v O., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu O., vo zväzku XX, roč. XXXX, na str. XX, pod poradovým číslom XXX,
- zveril maloletú G. S., nar. XX. Z. XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok,
- otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej G. sumou 130 euro mesačne, vždy k 15-emu dňu v mesiaci vopred k rukám matky,
- deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozsudkom č.k. 11CoP/ 234/2013 - 133 zo dňa 26.11.2013 Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil vo výroku o zverení mal. G. na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Vo výroku o vyživovacej povinnosti odporcu, ako aj vo výroku o trovách konania, Krajský súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, a v tomto rozsahu zrušenia vec vrátil Okresnému súdu Malacky na ďalšie konanie.
Výrok rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 9P/40/2012 - 93 zo dňa 10.12.2012 o rozvode manželstva účastníkov konania nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.02.2013.
Predmetom konania je určenie vyživovacej povinnosti a úpravu styku odporcu s mal. Kristínou na čas po rozvode manželstva, t j. s účinnosťou od 12.02.2013.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, zástupcu kolízneho opatrovníka, rodnými listami, sobášnym listom, správami Sociálnej poisťovne, potvrdeniami o príjmoch a výdajoch účastníkov, rozpisom príjmov a výdajov účastníkov, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, potvrdeniami o návšteve školy, pripojeným spisom OS Malacky sp. zn. 8P/128/2011 a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp.zn. 8P/128/2011 zo dňa 12.7.2012 súd rozhodol o úprave práv a povinností rodičov k mal. Kristíne na čas do rozvodu manželstva, pričom mal. G. zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil výživné v sume 85 eur mesačne. Zároveň súd rozhodol o určení povinnosti otca prispievať na výživu t.č. už plnoletého syna U. vo výške 120 eur mesačne. V čase poslednej úpravy výživného súd pri svojom rozhodovaní o výživnom vychádzal z nasledovných skutočností: Matka bola zamestnaná s príjmom vo výške 404,91 eur mesačne, bývala aj s obomi deťmi v rodinnom dome u svojich rodičov. Otec bol zamestnancom spoločnosti Z. Z., s.r.o., jeho priemerný mesačný príjem bol vo výške 560,35 eur. Otec žil u svojej matky, s deťmi neudržiaval pravidelný kontakt, inú vyživovaciu povinnosť nemal. Mal. G. navštevovala 5. ročník ZŠ v Malackách, bola členkou tanečnej školy Z., náklady s tým spojené boli vo výške 50 eur štvrťročne, ďalšie náklady boli na tanečné ošatenie a obuv. Maloletá mala zhoršený zrak, nosila dioptrické okuliare, mala taktiež zubný strojček.
Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že žiada určiť výživné odporcovi na mal. G. vo výške 160 eur mesačne, ďalej žiadala neupravovať styk odporcu s mal. Kristínou na čas po rozvode manželstva. Uviedla, že aj naďalej trvá jej vyživovacia povinnosť voči plnoletému synovi U., ktorý je momentálne študentom 2. ročníka nadstavbového štúdia a žije v jej domácnosti. Mal. G. navštevuje 8. ročník ZŠ, má stomatologické problémy, musí nosiť horný aj dolný strojček, s tým mala navrhovateľka spojené vysoké náklady, pričom do februára 2014 uhradila za stomatologické výkony celkovo sumu 416 eur, od februára 2014 mala ďalšie výdaje vo výške 336 eur. Za každú kontrolu u stomatológa ďalej navrhovateľka platí 20-30 eur. Mal. G. aj naďalej navštevuje tanečný krúžok, náklady sú vo výške 50 eur na 3 mesiace, nakoľko je tanečná skupina pomerne úspešná, cestujú na rôzne súťaže, sú s tým spojené ďalšie výdaje na cestovné a na nákup tanečných kostýmov, tieto výdaje sa pohybujú vo výške 10-15 eur mesačne. Ďalej mal. Kristína jazdí na koňoch, náklady sú vo výške 7 eur týždenne. Mal. Kristína je zdravá primerane veku, výchovné problémy nespôsobuje, so svojim otcom sa vôbec nestretáva. Odporca pravidelne prispieva na výživu mal. G. sumou 85 eur mesačne, nad rámec súdom určeného výživného iným neprispieva, na mimoriadnych nákladoch na mal. dieťa sa nepodieľa. Odporca aj naďalej prispieva aj na výživu pln. syna U. sumou 120 eur mesačne.
Z výsluchu odporcu súd zistil, že nesúhlasí s navrhovanou výškou výživného, tak ako uvádza navrhovateľka a žiada, aby bolo určené výživné v sume maximálne 90 eur z dôvodu, že aj naďalej trvá jeho vyživovacia povinnosťou voči pln. U. vo výške 120 eur a viac platiť mu neumožňujú jeho finančné
pomery. Uviedol, že pracuje v spoločnosti Z. Z., s.r.o. ako vodič, dosahuje mesačný príjem okolo 600 eur. Aj naďalej býva u svojich rodičov. S mal. G. sa vôbec nestretáva v dôsledku narušených rodinných vzťahov, nad rámec určeného výživného jej ničím neprispieva. Odporca poukázal, že príjem sa mu v priebehu posledného pol roka znížil a to z dôvodu zlej situácie v automobilovom priemysle, uviedol, že nemá už možnosť pracovať nadčasy a piatky je z dôvodu rozhodnutia zamestnávateľa nútený zostávať doma.
Zástupca kolízneho opatrovníka uviedol, že navrhuje súdu akceptovať zhodu rodičov v oblasti úpravy styku a tento neupravovať, ďalej žiadal určiť výšku výživného na mal. G. v rozmedzí 120- 130 eur mesačne.
Z oznámenia zamestnávateľa navrhovateľky - W. Y. A. O., mal súd preukázané, že navrhovateľka mala za obdobie 10/2012 až 12/2013 priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 460,03 eur, za obdobie 9/2013 až 8/2014 mala priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 501,08 eur.
Z oznámenia zamestnávateľa odporcu - Z. Z., s.r.o., mal súd preukázané, že odporca dosahoval za obdobie 11/2012 až 8/2013 priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 727,31 eur, za obdobie 9/2013 až 8/2014 dosahoval priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 817,78 eur.
Z potvrdenia o návšteve školy mal súd preukázané, že mal. G. je v školskom roku 2014/2015 žiačkou 8. ročníka Základnej školy, S. 1XX/A, O..
Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Súd má súčasne v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine povinnosť určiť, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Nakoľko o zverení mal. dieťaťa už bolo právoplatne rozhodnuté, tunajší súd rozhodoval len o určení výživného odporcovi ako aj úprave styk odporcu s mal. Kristínou, na čas po rozvode manželstva, teda s účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliadol na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. V danom konaní sa jedná o určenie výživného na maloleté dieťa na čas po rozvode, a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného (poslednej úprave výživného rozhodnutím súdu na čas do rozvodu manželstva) došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa , ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.
V konaní bolo preukázané, že naposledy bola výška výživného na mal. G. určovaná v rozhodnutí Okresného súdu Malacky sp.zn. 8P/128/2011 zo dňa 12.7.2012, pričom od tohto času uplynula doba dva a pol roka, kedy výška výživného nebola menená a naposledy určené výživné je v súčasnej dobe pre maloleté dieťaťa nedostačujúce, nezohľadňujúce jeho zvýšené životné náklady. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom došlo na strane oprávneného, teda mal. Kristíny a to v súvislosti s nárastom jej životných nákladov, najmä nákladov súvisiacich so zdravotným stavom. Mal. G. pri poslednej úprave výživného navštevovala 5. ročníka ZŠ O., pričom v súčasnej dobe je žiačkou 8. Ročníka ZŠ. V súvislosti so stomatologickým problémom je aj naďalej nútená nosiť pevný zubný strojček, horný aj dolný, pričom náklady s tým spojené ako aj pravidelné návštevy stomatologickej ambulancie znáša výlučne navrhovateľka - matka mal. dieťaťa, pričom tieto náklady sa podstatne zvýšili. Okruh záujmov maloletej G. sa upravil, aj naďalej sa venuje tancu, pribudol jej krúžok jazdy na koni. U mal. G.alej vzrástli náklady na jej výživu, školské potreby, životné náklady primerané veku, osobné potreby a celkový rozvoj maloletej. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Na strane odporcu - otca maloletej nastala zmena pomerov v tom, že vzrástol jeho priemerný mesačný príjem zo sumy 560,35 eur až na sumu 817,78 eur (za obdobie 9/2013 až 8/2014), pričom celkový počet vyživovacích povinností sa otcovi nezmenil. Odporcovi aj naďalej trvá vyživovacia povinnosť voči plnoletému synovi U. vo výške 120 eur mesačne. Na strane navrhovateľky - matky súd zistil, že pri poslednom rozhodnutí o výživnom bola zamestnaná s priemerným mesačným príjmom v sume 404,91 eur mesačne. Navrhovateľka mala rovnako ako odporca vyživovaciu povinnosť aj voči pln. synovi U.. Navrhovateľka má v súčasnej dobe celkový priemerný príjem zo zamestnania v sume 501,08 eur mesačne (taktiež za obdobie 9/2013 až 8/2014), teda príjem navrhovateľky sa taktiež zvýšil. Súd prihliadal i na to, že navrhovateľka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o mal. G., čím sa podieľa tiež na výžive mal. dieťaťa, naviac odporca s mal. G. vôbec nekontaktuje, nad rámec súdom určeného výživného dieťaťu ničím neprispieva. Čo sa týka výdavkov obidvoch rodičov, súd poznamenáva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto pri rozhodovaní o zvýšení výživného neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné určiť odporcovi povinnosť prispievať na výživu mal. G. sumou 120 eur mesačne, a to s účinnosťou od 12.02.2013, teda od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Súd nevyhovel navrhovateľke v plnom rozsahu a neurčil
sumu výživného, ktorú požadovala navrhovateľka vo svojom návrhu, pretože je potrebné prihliadnuť nie len na zvýšenie nákladov na zabezpečenie životných potrieb maloletého dieťaťa a príjem odporcu, ktorý sa síce zvýšil (čo je zohľadnené v novo určenej výške výživného), ale i na zvýšený príjem navrhovateľky, ktorá je tiež povinná sa podieľať vo zvýšenej miere na potrebách maloletého dieťaťa. Podľa zaužívanej súdnej praxe výživné má predstavovať približne 1/4 až 1/3 z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou oprávnené. Odporca má celkom dve vyživovaciu povinnosti. Ak bude mal. G. prispievať súdom určeným výživným vo výške 120 eur mesačne, ďalej bude prispievať na výživu plnoletého syna U. sumou 120 eur bude sa otec podieľať na výživnom pre obe svoje deti celkovo sumou tvoriacou približne 1/3 z jeho čistého príjmu. Súd má za to, že odporca je s ohľadom na jeho súčasný príjem (zvýšený) a pri zohľadnení, že sa s obomi deťmi vôbec nekontaktuje, nestretáva a nad rámec určeného výživného ničím iným neprispieva, schopný platiť výživné na maloletú G. v uvedenej výške, pričom táto suma podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek, osobné potreby, náklady v škole a záľuby, ktoré sa u maloletej upravili.
Vzhľadom ku skutočnosti, že súd určil výživné s účinnosťou od 12.02.2013, vznikol odporcovi ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nedoplatok na výživnom za obdobie od 12.02.2013 do 30.11.2014 v sume 770 eur, ktorý je povinný zaplatiť k rukám navrhovateľky do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Súd pri určení nedoplatku vychádzal z nesporných skutočností uvádzaných rodičmi, keď odporca mal výživné vo výške 85 eur riadne uhradené, nemal žiadny nedoplatok. Odporcovi tak vznikol nedoplatok na výživnom v sume 35 eur za každý mesiac za obdobie od 12.02.2013 do 30.11.2014 (120 € - 85 € x 22 mesiacov), čo spolu predstavuje sumu 770 eur. Napriek žiadosti odporcu o povolenie splátok nedoplatku na dlžnom výživnom, súd tejto žiadosti nevyhovel s poukazom na skutočnosť, že odporca okrem pôvodne určeného výživného ničím iným na zvýšené náklady svojej mal. dcéry neprispieval. S touto sa dlhodobo nekontaktuje a celá starostlivosť o maloletú je výlučne na navrhovateľke - matke dieťaťa. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že dlžná čiastka predstavuje sumu rovnajúcu sa cca jednému mesačnému platu odporcu, čo súd považuje za sumu primeranú k jednorazovej úhrade v rozmedzí jedného mesiaca. Určené výživné patrí dieťaťu za obdobie od rozvodu manželstva a preto je potrebné, aby sa finančné prostriedky k dieťaťu aj čo najskôr dostali.
Predmetom konania je okrem určenia výživného aj úprava styku otca s mal. G. na čas po rozvode. Vzhľadom k tomu, že obaja rodičia žiadali akceptovať, že styk sa nebude upravovať, súd rozhodol tak, že neupravil styk odporcu s maloletou G..
Súd záverom dodáva, že podľa konštantnej súdnej judikatúry súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania ktorú nastolil, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto súd svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach.
O trovách konania (prvostupňového aj odvolacieho) súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len odporca, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave, trojmo. Navrhovateľka a kolízny opatrovník maloletého dieťaťa odvolanie podať nemôžu, nakoľko sa tohto práva vzdali po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku a náležitostiach odvolania (§ 207 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)