Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/29/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, zastúpeného advokátkou JUDr. Silviou Sovovou, so sídlom Košice, Diamantová 10, proti žalovaným: 1/ H. R., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XX, 2) C. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, obaja zastúpení advokátom JUDr. Dušanom Maruščákom, so sídlom Stropkov, Hrnčiarska 1619/42, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 6 776,43 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 15.11.2013 pod č. k. -95, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, a to vo výroku o povolení žalovaným v 1. a 2. rade splácať dlh žalobcovi v mesačných splátkach, vo výroku v zamietajúcej časti, vo výrokoch o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade a vo vzťahu žalobcu k vedľajšiemu účastníkovi.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy odvolacieho konania na účet ich právneho zástupcu vo výške 200,54 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 190,88 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd Svidník vyššie označeným rozsudkom zaviazal žalovaných v 1.a 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 2.587,63 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalovaným v 1. a 2. rade povolil splácať žalobcovi dlžnú sumu po 50,- eur mesačne dňom právoplatnosti rozsudku, vždy do 25. dňa v mesiaci, až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v sume 183,18 eur a žalovanej v 2. rade v tej istej sume k rukám ich právneho zástupcu JUDr. Dušana Maruščáka, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Napokon žalobcu zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 179,98 eur k rukám jeho právneho zástupcu, taktiež do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorý žalobca zdôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX uzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade zároveň Zmluvu o mimoriadnom

medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 15.8.2005, na základe ktorej poskytol žalovanému v 1. rade mimoriadny medziúver vo výške 8.298,48 eur. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 6,99 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 48,36 eur a do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady vo výške 41,49 eur. Po pridelení cieľovej sumy zo zmluvy o stavebnom sporení a zúčtovaní účtu mimoriadneho medziúveru s účtom stavebného sporenia sa zároveň zaviazal splácať stavebný úver, vrátane úrokov 72,63 % p.a., pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 4,70 eur. Žalovaná v 2. rade prevzala ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku žalobcu, ak ju neuspokojí žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 1. rade na základe upomienok v poskytnutej lehote dlžné splátky nedoplatil. Žalovaná v 2. rade na upomienky, ktoré jej boli zasielané na vedomie, nereagovala. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným v 1. rade o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, vyzval žalobca žalovaného v 1. rade na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov v 7- dňovej lehote, pričom tento žalovaný ich v tejto lehote žalobcovi nevrátil. Žalovaná v 2. rade si svoju povinnosť vyplývajúcu z ručenia taktiež nesplnila. Zostatok pohľadávky ku dňu 31.12.2011 je vo výške 6.776,43 eur, ktorú žalovaní doposiaľ nezaplatili.

Zástupca žalovaných a zástupca vedľajšieho účastníka poukázali na to, že žalobca odstúpil od úverovej zmluvy listom zo dňa 15.7.2011. Odstúpením od zmluvy je preto zmluva zrušená a každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému to, čo podľa nej dostal. Ide o vydanie bezdôvodného obohatenia.

Aplikáciou ustanovení § 48 ods. 2, § 52 a nasl. Obč. zákonníka, ďalej § 451 a nasl., § 457 a § 546 Obč. zákonníka a na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že žalovaným bol zo strany žalobcu skutočne vyplatený úver vo výške 8.182,30 eur (suma 8.298,48 eur, ktorá bola krátená o poplatok za spracovanie úveru 99,58 eur a poplatku za zmenku 16,60 eur). Žalobca listom zo dňa 15.7.2011 od zmluvy odstúpil. Odstúpením od zmluvy je zmluva zrušená a každý z účastníkov je povinný vrátiť inému, čo podľa nej dostal. Z výpisu z účtu odstúpeného medziúveru (č. l. 73-77), je zrejmé, že žalovaný doposiaľ zaplatil žalobcovi sumu 5.594,67 eur. Žalobcov nárok predstavuje kladný rozdiel medzi sumou, ktorá bola

žalovanými vyčerpaná, a sumou, ktorú vrátili, t. j. 8.182,30 eur - 5.594,67 eur = 2.587,63 eura. Z tohto vyplýva, že žalobca má nárok na zaplatenie tejto výslednej sumy a v prevyšujúcej časti nárok žalobcu súd zamietol. Zároveň povolil žalovaným splácať túto sumu v mesačných splátkach po 50,- eur, pretože žalovaný v 1. rade ako hlavný dlžník v súčasnosti pracuje v zahraničí, avšak nemá stály príjem, a žalovaná v 2. rade, jeho matka, je poberateľkou iba starobného dôchodku ( ).

V tejto súvislosti s rozhodnutím o veci samej súd prvého stupňa poukázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu Prešov, sp. zn. zo dňa 16.5.2013, že „Na rozdiel od Zákona o spotrebiteľských úveroch označuje od 1.1.2008 za spotrebiteľskú zmluvu každú zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Keďže ochrana spotrebiteľa v prípade poskytnutia stavebného úveru nie je možná podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, je táto ochrana prípustná s účinnosťou od 25.11.2004 ( z. č. o ochrane spotrebiteľa). Počnúc od 1.1.2008 sa aj podľa považuje za spotrebiteľskú zmluvu aj úverová zmluva. Pochybnosti v tomto smere vylúčilo s účinnosťou od 1.6.2010 ustanovenie , ktoré rozlišuje medzi „zmluvou o spotrebiteľskom úvere“, ktorú možno uzavrieť len podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, a medzi „zmluvou o poskytnutí peňažných prostriedkov“, ktorá sa vzťahuje na všetky ostatné zmluvy, ktorých predmetom je poskytovanie peňažných prostriedkov, okrem zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Aj tieto ostatné zmluvy označuje zákon za spotrebiteľské za splnenia podmienok uvedených v , t. j. že ide o zmluvu so spotrebiteľom. To všetko vedie k záveru, že aj zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, účelom ktorej je nadobudnutie, či zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti, či výstavba nehnuteľnosti, je spotrebiteľskou zmluvou.“

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa podľa pomeru úspechu účastníkov konania vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 38,19 %, žalovaní boli úspešní vo zvyšných 61,81 %. Úspech žalovaných preto prevyšuje o 23,62 %. Vzhľadom na tento prevyšujúci úspech žalovaných priznal každému z nich trovy právneho zastúpenia v sume 183,18 eur.

Čo sa týka trov konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovaných, o týchto rozhodol taktiež podľa . 23, %-nému prevyšujúcemu úspechu žalovaných vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia v sume 179,98 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, mimo výroku o povinnosti žalovaných v 1.a 2. rade plniť žalobcovi, podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal v týchto výrokoch zrušiť rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Okrem nepreskúmateľnosti rozsudku, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, namietal, že odstúpením od zmluvy je zmluva zrušená, a každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému, čo podľa nej dostal. Ide o vydanie bezdôvodného obohatenia a v zmysle ustanovení Obč. zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú práva a povinnosti z nej a vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva. Odstúpením od zmluvy nastupuje medzi účastníkmi právny režim bezdôvodného obohatenia. Ďalej dôvodil tým, že predmetný úverový vzťah (bez ohľadu na povahu jeho účastníkov), je tzv. absolútnym obchodom, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia

§ 261 ods. 3 písm. d) Obch. zákonníka, teda v súvislosti s odstúpením od zmluvy súd prvého stupňa mal použiť ustanovenia Obch. zákonníka, podľa ktorého, účinky odstúpenia od zmluvy, a teda zánik práva a povinnosti z nej nastáva ex nunc, teda okamihom doručenia odstúpenia druhej zmluvnej strane. Zmluva sa preto nezrušuje od počiatku. Obdobný prípad už riešil Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. , v ktorom jasne konštatoval, že zmluva o úvere je upravená v § 497 Obch. zákonníka a je absolútnym obchodným vzťahom, a to bez ohľadu na to, či je subjektom tohto vzťahu podnikateľ alebo iná osoba. Vzhľadom na charakter tohto konkrétneho vzťahu sa aj právne vzťahy medzi dlžníkom a veriteľom, vyplývajúce z ručenia takéhoto obchodného vzťahu, spravujú ustanoveniami , vrátane posudzovania premlčania nároku. Preto sa spravujú aj právne vzťahy po odstúpení od úverovej zmluvy.

Taktiež v odvolaní napadol aj nepreskúmateľnosť rozsudku v otázke priznania náhrady trov konania vo výške 179,80 eur právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka. V tejto súvislosti je toho názoru, že umožňuje vystupovať právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu ako vedľajší účastník, teda toto právo má subjekt, ktorý je kompetentný a odborne vybavený napomáhať ochrane práva spotrebiteľa. Ak si takáto právnická osoba ustanoví právneho zástupcu pre súdne konanie a neurobí v konaní žiaden úkon sama za seba, je týmto oprávnene spochybnená jeho legitimácia byť vedľajším účastníkom, lebo nespĺňa základnú podmienku podľa o odbornej spôsobilosti konať ako osobitný vedľajší účastník.

Žalovaní v 1. a 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 22.1.2014 žiadali potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti. Uviedli, že z hľadiska právnej povahy a aplikácie právnej normy vo vzťahu k predmetu pohľadávky uplatnenej v tomto súdnom konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi konania, je nesporné, že zmluva o mimoriadnom úvere zo dňa 15.8.2005 je zmluvou spotrebiteľskou, a teda ide o vzťah občianskoprávny so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi tak, ako to uvádza a zdôvodňuje v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa.

Vedľajší účastník na strane žalovaných vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 18.2.2014 taktiež žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, poukazujúc najmä na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. .

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa rozhodol v zmysle výrokov svojho rozsudku, vrátane trov konania, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom ( ).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd dopĺňa:

Odvolacia námietka žalobcu spočíva predovšetkým v tom, že aj keď došlo z jeho strany k odstúpeniu od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na toto odstúpenie je potrebné aplikovať nie ustanovenia (aj keď ide o zmluvu spotrebiteľskú medzi účastníkmi), ale ustanovenia Obch. zákonníka, a to ods.

1, podľa ktorého, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany, a v tejto súvislosti aplikovať právne následky v zmysle § 351 ods. 1 Obch. zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Obč. zákonníka (účinného v čase rozhodovania odvolacím súdom), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednanie alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 18.2.2014 (č. l. 109), okrem iného, poukázal aj na reaktuálnejšie uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , z 19.6.2013. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že „niet žiadneho dôvodu, aby na prejednávanú právnu vec spotrebiteľskej povahy nemala dopadať právna ochrana vyplývajúca z ust. § 54 Obč. zákonníka. Odvolací súd považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na zmluvný vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občiansko-právne vzťahy. Žalobca v odvolaní poukazuje na § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zákonníka, z ktorého odvodzuje použitie ustanovení o premlčaní nie podľa občianskeho práva, ale podľa práva obchodného. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že úver je absolútnym obchodom a že na úver dopadá tretia časť bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Predmetná vec je však o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je garantovaná osobitnou právnou úpravou ( a ustanoveniami ). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Teda ide o typický občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy, preto niet dôvod nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo a prehnane chrániť dodávateľa, ktorý sám zmluvu koncipoval, resp. postupníka jeho pohľadávky, a odsúval uplatnenie práva na súde. Predmetná vec sa týka aj práva EÚ (smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Treba pripomenúť, že ide o formulárovú zmluvu, ktorej predformulované zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením Obč. zákonníka, resp. ich nedá do súladu s v nadväznosti na , Obč. zákonníka, tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné ( Obč. zákonníka). O takýto rozpor ide aj vtedy, ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy s použitím inštitútu práva podľa s odkazom na zhoršilo napriek tomu, že upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie“.

V súvislosti s označeným uznesením Ústavného súdu aj odvolací súd je toho názoru, že ak zo strany žalobcu došlo k odstúpeniu od zmluvy (aj keď išlo o zmluvu o mimoriadnom

medziúvere a stavebnom úvere), pre žalovaných ako spotrebiteľov je priaznivejší inštitút odstúpenia od zmluvy v zmysle § 357 Obč. zákonníka, nie § 351 ods. 1 Obch. zákonníka. Z tohto dôvodu správne postupoval okresný súd, ak vec právne posúdil v tomto smere a žalovaných zaviazal na plnenie spoločne a nerozdielne na zaplatenie bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 1 a nasl. Obč. zákonníka) vo výške 2.587,63 eur ako rozdielu medzi sumou, ktorá bola nimi vyčerpaná, a sumou nimi vrátenou.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti, zároveň vo výroku o povolení žalovaným v 1.a 2. rade splácať dlh v určených mesačných splátkach a vo výroku o trovách vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade ( ).

Pokiaľ žalobca odvolaním napadol aj výrok rozsudku o trovách konania vzhľadom ich priznania právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka vo výške 179,98 eur, ani v tejto časti odvolanie nie je dôvodné.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Takýmto osobitným predpisom je aj zákon č. 250/1007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý priznáva združeniam na ochranu spotrebiteľa práva uvedené v jeho ustanovení § 25 a nasl.. V tejto súvislosti odvolací súd uzatvára, že ani fyzickej, ani právnickej osobe nemožno uprieť jeho zákonné, zároveň ústavné právo dať sa v konaní zastúpiť advokátom (§ 31 a nasl. Obč. zákonníka). Preto odvolací súd ani túto odvolaciu námietku žalobcu neuznal, pričom zároveň konštatuje, že vo výroku rozsudku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade a žalobcu a vedľajšieho účastníka boli trovy vypočítané v správnej výške za použitia ustanovenia .

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil aj výroky rozsudku o trovách konania ako vecne správne ( ).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol vo vzťahu k úspešným žalovaným v 1. a 2. rade a vedľajšieho účastníka na ich strane tak, že im priznal náhradu trov, predstavujúcich odmenu za poskytnutie právnych služieb advokátom. Tarifnú hodnotu sporu v odvolacom konaní predstavuje suma 4.188,80 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby v zmysle sumu vyhlášky č. je 151,05 eur. Odvolací súd priznal právnemu zástupcovi žalovaných v 1. a 2. rade odmenu za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 22.1.2014 ( vyhl. č. 655/2004 Z.ez.), u každého zo žalovaných zníženú v zmysle vyhl. č. vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. v sume 75,52 eur + prislúchajúci režijný paušál v sadzbe 2 x 8,04 eur a uplatnenú 20 % DPH v sume 2 x 16,71 eur. Spolu tak trovy právneho zastúpenia žalovaných v 1. a 2 rade v odvolacom konaní predstavujú sumu 200,54 eur.

Právo na náhradu trov odvolacieho konania patrí aj vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu aj v odvolacom konaní na strane úspešných žalovaných. Odvolací súd priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka odmenu za 1 úkon právnej služby v zmysle vyhlášky č. (vyjadrenie zo dňa 18.2.2014) vo

výške základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. v sume 151,03 eur + prislúchajúci režijný paušál v sume 8,04 eur a uplatnenú 20 % DPH (31,81 eur). Spolu tak trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní predstavujú sumu 190,88 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.