Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26CoE-64-2014.pdf
PDF · 84.51 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/64/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598 právne zast. Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému J. B., bytom J. G. XXX, o vymoženie 342,00 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 4Er/300/2014 - 24 zo dňa 9. septembra 2014 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že malo ísť o vymáhanie plnenia zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy o úvere č. 707300017 uzavretej medzi oprávneným a povinným, ktorý nevykonával zamestnanie, povolanie a podnikanie, v zmysle nejakej obchodnej resp. hospodárskej činnosti, pričom exekučným titulom mal byť rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 02791/13 zo dňa 24.7.2013, avšak rozhodcovská zmluva, podľa ktorej čl. II. mali byť spory zo zmluvy riešené pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom podľa toho, kde žalujúca strana podá žalobu, je neprijateľnou podmienkou, a preto neplatnou. Vyvodil to zo skutočnosti, že nebola individuálne dojednaná, keďže išlo o formulárovú zmluvu pripravenú vopred dodávateľom, povinný sa s ňou mohol oboznámiť iba pred podpisom zmluvy a nemohol ovplyvniť jej obsah, nebola výsledkom slobodnej vôle oboch strán, povinný nebol informovaný o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o význame tej ktorej voľby, povinnému neboli poskytnuté zrozumiteľné informácie o podstatných skutočnostiach a následkoch rozhodcovského konania. Predkladanie formulárov rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom takýmto spôsobom, teda prostriedkami, ktoré samy osebe nie sú zákonom zakázané, ale realizujú sa tak, aby sa zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci, sleduje obídenie kontroly zmluvných podmienok všeobecným súdom. S odkazom na zákon č. 129/2010 Z. z., § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka vyhodnotil predmetnú rozhodcovskú zmluvu ako neplatnú, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci, preto rozhodoval orgán bez právomoci, a tak je exekučný titul nevykonateľný.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Poukázal predovšetkým na tú skutočnosť, že exekučný súd prekročil preskúmavaciu právomoc danú mu zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a zákonom č. 244/2002 Z. z. Exekučný súd má posúdiť len formálnu a materiálnu stránku exekučného titulu, t.j. hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, pri ktorom nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, len plnenie, nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku exekučného titulu. Exekučný súd svojím postupom nahrádza konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov v zmysle § 40 a nasl. zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, čo je v rozpore s obsahom a účelom tohto zákona. Pochybenie exekučného súdu spočíva aj v tom, že k svojím záverom dospel bez primeraného zisťovania skutkového stavu. Poukázal na to, že oprávnený a povinný uzavreli rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine, v niektorých prípadoch je doložka vo všeobecných zmluvných podmienkach, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Ďalej poukázal na to, že rozhodcovský súd postupoval v zmysle zákona a svojho rokovacieho poriadku, preto exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom. Argument súdu, že spotrebiteľovi bola znemožnená možnosť voľby dosiahnuť rozhodnutie sporu všeobecným súdom s odkazom na § 53 ods. 4 písm. r) OZ neobstojí, pretože v tejto veci nešlo o úpravu riešenia sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, spotrebiteľom bolo umožnené rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Vo veci bol v potrebnom rozsahu zistený skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. V priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú súd prvého stupňa správne aj bez návrhu prioritne riešil, bola otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.
Podľa rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 7.11.2011, ktorá má formu predtlače a bola podpísaná povinným v deň podpisu zmluvy o úvere č. 707300017, tiež dňa 7.11.2011, mali byť spory zo zmluvy riešené pred rozhodcovským súdom uvedeným v zmluve alebo cestou príslušného súdu v súdnom konaní, pričom výber spočíva na strane podávajúcej žalobný návrh.
S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolá dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musí podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ustanovenia § 19 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Občiansky zákonník účinný od 1. januára 2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Odvolací súd k odvolaciemu argumentu oprávneného o nevýlučnej úprave právomoci rozhodcovského súdu na riešenie sporov z predmetnej úverovej zmluvy v zmysle uzavretej rozhodcovskej zmluvy poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, tiež citovaným súdom prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Nie je prejavom individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy také konanie, pri ktorom je spotrebiteľovi pri podpise úverovej zmluvy predložené tlačivo rozhodcovskej zmluvy na prečítanie a podpísanie. Ide o rutinný postup zo strany dodávateľa, ktorým pri podpise hlavného kontraktu, ktorý zo svojej podstaty vznikol po individuálnom dojednaní, keďže spotrebiteľ bol iniciátorom, žiadateľom a vyjednávačom úveru, bez ďalšej aktivity a záujmu spotrebiteľa jednostranne privádza spotrebiteľa k uzatváraniu zmlúv zabezpečujúcich výlučne dodávateľovi ochranu jeho pohľadávok, jeho záujmov, a to rozhodcovskými orgánmi, ktoré sám vopred určil v predloženej rozhodcovskej zmluve a ktorých sídla sú priamo v obvode sídla dodávateľa, prípadne na mieste, ktoré pri porovnaní pozície, postavenia a možností dodávateľa a spotrebiteľa, dodávateľa nijako neobmedzuje, avšak pre spotrebiteľa môže predstavovať nezanedbateľnú (vo výnimočných prípadoch až neprekonateľnú) prekážku vrátane zvyšovania nákladov pri snahe hájiť svoje práva pred rozhodcovským súdom. Je nepochybné, že spotrebiteľ nebol žiadateľom tejto formy riešenia sporov zo zmluvy, ktorá vyvoláva hrubú nerovnováhu v postavení, možnostiach, a tým aj právach a povinnostiach zmluvných strán výlučne v neprospech spotrebiteľa.
Pre vykonanie exekúcie preto chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s § 3 zákona o rozhodcovskom konaní uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy žiaden rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, nemôže byť takýto rozsudok považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie.
V predmetnej veci je teda súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok - rozhodcovskej zmluvy opodstatnená. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon).
Neplatná rozhodcovská zmluva ako neprijateľná zmluvná podmienka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať a na splnenie tejto podstatnej podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.
Je potrebné tiež zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku, s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08 Asturcom ). Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá môže mať odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva.
Vo svetle uvedených záverov správne súd prvého stupňa, ako exekučný súd, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne, vrátane osvojenia si dôvodov, potvrdil.
Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998- I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa pri zastavení exekučného konania (§ 224 ods. 1, 4 O.s.p., § 44 ods. 3 Exekučného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.