Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/334/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Pauerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. 25, IČO: 35 807 598 zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. -107 zo dňa 09.07.2013, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, v ktorom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania (výrok I a II).

Výroku rozsudku okresného súdu, v ktorom zamietol súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania, sa krajský súd n e d o t ý k a .

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa (I.), ktorým sa dňa 27.09.2012 od odporcu domáhal náhrady škody v sume 125,- Eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 597,46 Eur. Tvrdil, že práve orgán štátu - Okresný súd Čadca v exekučnej veci označenej podľa spisovej značky súdneho exekútora sa dopustil nesprávneho úradného postupu tým, že poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie nebolo vydané v zákonnej lehote 15 dní, ale s omeškaním 324 dní a napokon okresný súd vydal i nezákonné rozhodnutie, keď žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietol. Uvedeným rozhodnutím okresný súd porušil zásadu právnej istoty, nerešpektoval právoplatné rozhodnutie rozhodcovského súdu ako rovnocenný exekučný titul. Navrhovateľ tvrdil, že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní, keď podal viaceré žiadosti o informáciu o stave konania (dňa 02.07.2009, 23.09.2009, 13.11.2009, 25.02.2010), podal i sťažnosť na prieťahy (dňa 30.08.2010, 23.11.2010, 25.05.2011). V exekučnej veci neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody v sume 125,- Eur, túto sumu vynaložil vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Požadoval aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Mal za to, že je nepostačujúce samotné konštatovanie porušenia jeho práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe. Potrebu náhrady nemajetkovej ujmy videl v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutia adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za

porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatnil sumu 597,46 Eur. Tento výpočet uskutočnil alikvotným pomerom 55,- Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu vychádzajúc z judikačnej činnosti Ústavného súdu SR v nálezoch o priznaní finančného zadosťučinenia v dôsledku prieťahov spôsobených všeobecnými súdmi (navrhovateľ v návrhu uviedol i označenie jednotlivých nálezov Ústavného súdu SR).

Odporca sa v konaní bránil, žiadal zamietnutie návrhu pre bezdôvodnosť. Argumentoval závermi Ústavného súdu SR prijaté k problematike základného práva (jeho porušenia) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ( SR) prijaté v Nálezoch III , I , I , I a ďalšie. Zvýraznil, že vychádzajúc z novely Exekučného poriadku (v účinnom znení od 1.6.2011) neplatí 15 dňová lehota na vydanie poverenia podľa Exekučného poriadku, ak ide o exekučný titul podľa , Exekučného poriadku, teda o rozsudok rozhodcovského súdu. Analogické uplatnenie postupu v zmysle tohto ustanovenia aj pred 01.06.2011 je podľa odporcu prípustné. Následne nedodržanie lehoty 15 dní na vydanie poverenia pri exekučných tituloch - rozhodcovských rozsudkoch nemožno považovať za prieťah v konaní. Napokon 15 dní bola stanovená len na vydanie poverenia, nevzťahuje sa na prípady zamietnutia návrhu na vydanie poverenia, čo vyplýva priamo i z obsahového znenia ust. EP. Za nesprávny úradný postup nemožno považovať samotné rozhodnutie, ktorým súd návrh na vydanie poverenia zamietol. Rozhodnutia exekučných súdov ktorými boli zamietnuté žiadosti o vydanie poverenia a skúmanie materiálnej správnosti rozhodcovského rozsudku, nekalej povahy rozhodcovskej doložky nemožno považovať za nesprávny úradný postup súdu. Uvedené rozhodnutie za nezákonné možno považovať len vtedy, ak bolo zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť. Odporca zároveň vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku argumentujúc, že k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu došlo pred marcom 2009 a ku dňu podania žaloby 27.09.2012 uplynula trojročná premlčacia lehota.

Okresný súd vykonaným dokazovaním, najmä oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. (sp. zn. súdneho exekútora ) zistil, že navrhovateľ v rozhodcovskom konaní uplatňoval svoj nárok voči povinnej Z. H. (dlžníčke) titulom zmluvy o úvere, ktorú uzatvorili 20.07.2009 na sumu 200,- Eur úveru zvýšený o poplatok 196,- Eur, spolu 396,- Eur, mesačná splátka 33,- Eur. Povinná svoj dlh nesplácala, navrhovateľ dňa 20.09.2010 podal návrh na vydanie exekučného titulu rozhodcovskému súdu. Rozhodcovský súd zaviazal povinnú zaplatiť dlh oprávnenému (v aktuálnom konaní navrhovateľovi) vo výške 168,- Eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 22.06.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom 6 % ročne od 06.09.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 122,54 Eur. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.04.2011, vykonateľnosť dňa 14.04.2011. Žiadosť exekútora o vydanie poverenia bola súdu doručená 24.06.2011, súd rozhodol dňa 01.03.2012 zamietnutím žiadosti exekútora, keď poverenie nevydal a následne exekučné konanie zastavil. Oprávnený proti dotknutému uzneseniu exekučného súdu odvolanie nepodal, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.04.2012.

Okresný súd poukazuje ďalej na postupy navrhovateľa, keď ten nezabezpečil pohľadávku preventívne zabezpečovacími prostriedkami (napr. ručenie, dohoda o zrážkach zo mzdy, záložná zmluva a podobne). Súdu neprodukoval žiadne dôkazy o tom, že skúmal majetkovú situáciu povinného - návratnosť úveru pred uzavretím zmluvy o úvere. Napokon povinná podľa zistení súdu ku dňu uzatvorenia zmluvy 20.07.2009 bola bez príjmu, bez zamestnania a zadlžená, čím mal súd preukázané, že navrhovateľ nezisťoval ani zadlženosť povinnej ku dňu poskytnutia úveru u iných subjektov, dokonca povinnej poskytol úver, hoci povinná bola neplatičom skorších úverov poskytnutých navrhovateľom, čo mu muselo byť zjavné z vlastnej evidencie ku dňu uzavretia úverovej zmluvy.

Okresný súd vec právne posúdil z pohľadu ustanovenia , , , a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vychádzal aj z ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej iba „Exekučný poriadok“) v znení účinnom do 01.06.2010 a v znení od 01.06.2010, z Exekučného poriadku. Uplatnený nárok navrhovateľa vyhodnotil i z pohľadu ust. v spojení s v spojení s ust. ,,, označeného právneho predpisu.

Vychádzajúc z výsledkov hodnotenia vykonaných dôkazov a z aplikovaných ustanovení označených právnych predpisov súd prijal záver, že k prieťahom v dotknutom exekučnom konaní nedošlo. Exekučný

súd síce nerozhodol v lehote 15 dní, avšak zákonná 15 dňová lehota podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku podľa názoru okresného súdu sa vzťahuje len na prípad, keď súd poverenie vydá. Nevzťahuje sa na prípad, keď súd poverenie nevydá. Vyplýva to z gramatického a logického výkladu ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V danom prípade exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok, ale vychádzajúc z novely Exekučného poriadku § 44 ods. 2 v účinnom znení od 01.06.2010, lehota 15 dní pre vydanie poverenia neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2, písm. c/ a d/ Exekučného poriadku, teda o rozsudok rozhodcovského súdu ako sa jednalo v súdenom prípade. Okresný súd konštatoval, že nedošlo ani k vydaniu nezákonného rozhodnutia, samotné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydania poverenia nemožno považovať za nesprávny úradný postup súdu, pretože postup súdu našiel vyjadrenie v rozhodnutí, nebol neefektívny. Práve táto rozhodovacia činnosť je podstatou súdnictva a nemožno ju vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup (poukaz súdu na závery uznesenia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25.08.2009). Za nesprávny úradný postup okresný súd nevyhodnotil ani procesný postup exekučného súdu pred vydaním rozhodnutia, pretože procesný postup smeroval k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti a jeho výsledkom bolo rozhodnutie. Z tohto dôvodu sa jednalo o procesný postup efektívny. Napokon okresný súd poukazuje na obsahové znenie ust. , , keď rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia bolo možné skúmať len z hľadiska jeho nezákonnosti. Nezákonné rozhodnutie v dotknutej exekučnej veci vydané nebolo, napokon ani navrhovateľ nepodal riadny opravný prostriedok proti uzneseniu, (uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.04.2012), nepredložil rozhodnutie príslušného orgánu, ktorým by bolo rozhodnutie súdu zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť a ktorým by bol súd viazaný.

Okresný súd zvýrazňuje aj charakter zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo ne Ide o osobitnú zodpovednosť a objektívnu. Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti : 1) porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, spočívajúce v nezákonnom rozhodnutí alebo nesprávnom úradnom postupe, 2) vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom, 3) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinností vznikla - musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.

Podľa záveru okresného súdu navrhovateľ v súdenej veci nesplnil prvú podmienku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím, nepreukázal nesprávny úradný postup ani nezákonné rozhodnutie. Keďže všetky podmienky zodpovednostného vzťahu musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii logického výkladu je nadbytočné a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok. Pritom súd by mohol návrh zamietnuť pri nesplnení čo i len jednej podmienky. Preto nesplnenie ďalších dvoch podmienok súd zdôvodňoval len okrajovo a nad rámec zákonnej povinnosti. Na strane 9 až 11 rozhodnutia sa následne vyjadruje súd aj k nesplneniu ďalších dvoch zákonných podmienok uplatňovanej zodpovednosti za škodu, zdôvodňuje, vyhodnocuje zákonné požiadavky pre naplnenie ďalších podmienok uplatneného nároku, v osobitostiach uvádza prečo a z akých dôvodov nepreukázal navrhovateľ naplnenie týchto ďalších zákonom požadovaných podmienok.

Okresný súd v dôvodoch rozhodnutia sa vyjadruje aj k otázke vznesenej námietky premlčania nároku odporcom. Konštatoval podanie návrhu navrhovateľom v trojročnej zákonnej lehote.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol aj procesný návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal prerušenia konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie jeho práva na zákonného sudcu a na nestranný súd (výrok III). Dôvodnosť procesného návrhu navrhovateľa na prerušenie konania podľa a podľa názoru okresného súdu naplnený nebol. O vylúčení/nevylúčení sudcov Okresného súdu v Čadci rozhodoval Krajský súd v Žiline, ako súd nadriadený, nie však na základe námietky navrhovateľa (opakovane tvrdil, že nevzniesol žiadnu námietku zaujatosti voči sudcom Okresného súdu v Čadci), ale na základe toho, že sudcovia z vlastnej iniciatívy oznamovali skutočnosti z pohľadu z dôvodov v Navrhovateľ neuplatnil právo na vylúčenie sudcov Okresného súdu v Čadci patriace mu podľa v nadväznosti na Otázka vylúčenia/nevylúčenia sudcov z rozhodovania a prejednávania bola nadriadeným súdom zákonným spôsobom rozhodnutá, ide

o rozhodnutie v súlade so zákonom, preto nebol dôvod na postúpenie návrhu na zaujatie stanoviska Ústavnému súdu. Neexistoval dôvod na prerušenie konania ani podľa Označené ustanovenie má charakter fakultatívny nie kogentný. Podľa tohto ustanovenia súd môže konanie prerušiť; otázka vylúčenia/nevylúčenia (zaujatosti zákonného sudcu) bola vyriešená zákonným postupom. Zákonná sudkyňa z prejednania a rozhodovania veci vylúčená nie je, ide o otázku vyriešenú, preto prerušenie konania by bolo v zjavnom rozpore s účelom návrhu ktorý navrhovateľ podal. Súd dodal, že navrhovateľ na jednej strane tvrdí prieťahy v konaní a sám tieto prieťahy spôsobuje vznášaním procesných návrhov, ktoré sú v rozpore s účelom samotného konania, ktoré sa začalo na jeho návrh.

Okresný súd vec prejednal a rozhodol podľa v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. Procesný návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal odročenia pojednávania okresný súd neakceptoval. Navrhovateľ predvolanie s procesným poučením prevzal dňa 31.05.2013, návrh na odročenie pojednávania vzniesol až 08.07.2013, pojednávanie bolo vytýčené na 09.07.2013. Postupom podľa oznámil súd právnemu zástupcovi navrhovateľa ihneď po doručení návrhu na odročenie pojednávania mailovou poštou, že pojednávanie nebude odročené, tvrdený dôvod (podanie návrhu navrhovateľom na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie jeho práva na zákonného sudcu a na nestranný súd) nepovažoval za závažný dôvod pre odročenie pojednávania, napokon procesný návrh na odročenie pojednávania z tohto namietaného dôvodu mohol vzniesť v podstate skôr., naviac návrh na odročenie pojednávania nemá náležitosti návrhu podľa (nebola dodržaná lehota bez zbytočného odkladu - od doručenia uznesenia do podania návrhu na odročenie pojednávania uplynula lehota takmer 1 mesiaca).

V súvisiacom výroku o trovách konania (výrok II) okresný súd postupoval podľa v spojení s Konštatoval úspech odporcu, na tomto základe i jeho právo na náhradu trov od neúspešnej procesnej strany - navrhovateľa. Úspešný účastník - odporca trovy konania v zákonnej trojdňovej lehote nevyčíslil, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd porušil svoju povinnosť zakotvenú v druhá veta , keď mu bezodkladne nedoručil vyjadrenie odporcu k návrhu. Nemal k dispozícií uvedené vyjadrenie pred termínom pojednávania. Nemal tak vedomosť o argumentácii a návrhoch na dokazovanie zo strany odporcu, nemal možnosť vyjadriť sa k návrhom na dokazovanie, predložiť návrhy na doplnenie dokazovania, možnosť vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu. Takýmto postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať. Vytýkal ďalej, že súd postupujúc podľa vec prejednal v jeho neprítomnosti zdôvodňujúc, že sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Postupoval tak napriek tomu, že on podal elektronicky na zverejnenú mailovú adresu súdu návrh na zrušenie pojednávania, o zrušenie pojednávania požiadal riadne a včas, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spojené z označenými dôvodmi. Súd nemohol vec prejednať v jeho neprítomnosti a ak tak postupoval, odňal mu tým právo zúčastniť sa konania pred súdom. Citoval obsahové znenie ust. a Uviedol, že už v texte podaného návrhu na začatie konania upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu nič nemení na tom, že v jeho očiach (odvolateľa) a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto (okrem dôvodov označených v návrhu), lebo rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov, tento jeho právny názor potvrdzujú i rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, Nitre, Prešove v skutkovo a právne zhodných veciach v ktorých boli vylúčení všetci sudcovia okresného súdu. Odvolateľ na podporu svojej odvolacej argumentácie (vo vzťahu k princípu zachovanie práva na nestranný súd, rozhodovanie veci zákonným sudcom) poukazoval na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR v rozhodnutiach , , . Za takýchto okolností a s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR, a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí; že podal (odvolateľ) ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu; - nebolo ani nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom by vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca.

Odvolateľ vytýkal ďalej, že súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď odignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval ust. a viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti navrhovateľa meritórne rozhodol. V žiadosti pritom zdôrazňoval, že trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Napokon on (odvolateľ) nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo k degradácií zásady kontradiktórnosti, k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.

V ďalšej časti odvolania navrhovateľ nesúhlasil s aplikáciou „novej právnej úpravy “ súdom prvého stupňa pri právnom hodnotení zodpovednostného právneho vzťahu. Podľa neho súd bol pri svojom rozhodovaní viazaný ust. v znení účinnom pred prijatím , nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom v znení Súd svojim rozhodnutím de jura a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Neobstojí názor súdu, že Exekučný poriadok nestanovuje lehotu 15 dní na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pretože z Exekučného poriadku nevyhnutne vyplýva, že súd je povinný preskúmať súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom v lehote 15 dní a dospieť k jednoznačnému záveru, či poverenie vydá, alebo nevydá. Súd musí uskutočniť rozhodovací proces v zákonom určenej lehote 15 dní bez ohľadu na konečný výsledok, t.j. bez ohľadu na to, či poverenie udelí alebo neudelí. Odvolateľ v súvislosti s touto odvolacou argumentáciou poukazoval na jednotlivé prípadové situácie, ktoré podľa jeho názoru v praxi môžu pri aplikácii tohto ustanovenia nastať. Navrhovateľ poukazuje v odvolaní aj na to, že okresný súd v rozhodnutí sa zaoberal výlučne otázkou nesprávneho úradného postupu v podobe zbytočných prieťahov. Podstata nesprávneho úradného postupu exekučného súdu podľa odvolateľa pozostáva z kumulovaných právnych skutočností, ktoré predstavujú jednak nerozhodnutie v zákonnej lehote, jednak neodôvodnenú nečinnosť, ako aj existenciu zbytočných prieťahov. Súd si z uvedených právnych skutočností svojvoľne vybral len jedinú - zbytočné prieťahy, rozhodoval len o nej a ostatné namietané skutočnosti ignoroval čo je neprípustné. Za nesprávne označil odvolateľ konštatáciu súdu prvého stupňa o nesplnení hmotnoprávnych predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody podľa len na základe toho, že nebola podaná sťažnosť na prieťahy v konaní. Z obsahu odôvodnenia súdu nie je zrejmé, že by súd v tomto smere vykonal dokazovanie vo vzťahu k všetkým spôsobom, ktoré ustanovenie Zákona predpokladá. Okresný súd konštatuje v rozhodnutí, že nemal preukázanú výšku škody a ani príčinnú súvislosť. On práve na preukázanie týchto okolností navrhol vykonanie dokazovania, ktoré súd nevykonal, čím mu odňal opätovne možnosť konať pred súdom a zasiahol do práva na spravodlivý súdny proces. Jednak navrhol vykonať dokazovanie oboznámením sa s exekučným spisom exekučného súdu v ktorom došlo k vzniku škody a napokon na vyčíslenie nákladov nechal vypracovať znalecký posudok znaleckou organizáciou, ktorý je v súčasnosti v štádiu rozpracovania a bude súdu predložený ihneď po jeho spracovaní. Ak súd rozhodol o návrhu bez oboznámenia sa s týmto dôkazom, je dôvodné očakávanie, že budú naplnené dôvody na obnovu konania.

Odporca písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložil.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal účastník ( prvá veta ) v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení a viazaný rozsahom i dôvodmi odvolania, aplikáciou postupu podľa v spojení s a rozsudok okresného súdu v meritórnom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania potvrdil podľa , pre vecnú správnosť.

Prioritne krajský súd zdôrazňuje, že v posudzovanom prípade ide o sporové konanie, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou. V sporom konaní je povinnosťou účastníkov konania nielen tvrdiť určité skutočnosti, ale na svoje tvrdenia označiť i predkladať dôkazy. Skutkové tvrdenia navrhovateľa v podanom návrhu na začatie konania sa viazali k namietanému nesprávnemu úradnému postupu

exekučného súdu v konkrétnej odvolateľom označenej exekučnej veci, v ktorej podľa skutkového vymedzenia návrhu na začatie konania nesprávny úradný postup bol zapríčinený nesplnením povinnosti exekučného súdu vydať poverenie pre exekútora v lehote 15 dní od predloženia žiadosti o vydanie poverenia. Z uvedeného tvrdeného nesprávneho úradného postupu navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok tak na náhradu majetkovej škody, ako aj na náhradu nemajetkovej ujmy.

Okresný súd v posudzovanej veci skutkový stav zistil riadne, vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Vykonané dôkazy vyhodnotil v celom rozsahu v súlade s ustanovením i nasl. a vec správne právne aj posúdil. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil i s písomným odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zvýraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa považuje za svoju povinnosť vyjadriť sa k podstatným odvolacím argumentáciám tak procesného charakteru, ako aj charakteru hmotnoprávneho vznesené navrhovateľom v odvolaní.

Podľa ustálenej súdnej praxe pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v konaní, ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ide o prípady, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecnými záväznými právnymi predpismi a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva.

Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby dosiahli účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu ( ). Súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy ( ).

Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov ( ). Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu potom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať.

Okresný súd za účelom vecného prejednania návrhu nariadil pojednávanie na deň 09.07.2013, na ktoré predvolal účastníkov, právny zástupca navrhovateľa obdŕžal všetky súvisiace listiny vo veci, na pojednávanie bol súdom riadne predvolaný, a ako je zrejmé aj z obsahu súdnej doručenky predvolanie na pojednávanie navrhovateľ prevzal dňa 31.05.2013. Navrhovateľ mal dostatok času na prípravu na pojednávanie. Je neopodstatnený ďalší odvolací argument vytýkajúci súdu prvého stupňa uskutočnenie pojednávania napriek písomnej žiadosti o jeho odročenie z dôležitého dôvodu. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na zrušenie vytýčeného termínu pojednávania navrhovateľ doručoval mailovou poštou okresnému súdu 08.07.2013, Okresný súd s uvedeným podaním sa aj oboznámil, mal ho k dispozícii v deň konania pojednávania a mal za to, že sú splnené podmienky na pojednávanie v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, o čom rozhodol na pojednávaní procesným uznesením. Odvolateľom proklamovaný dôležitý dôvod v návrhu o zrušenie pojednávania (na jeho odročenie) ako objektívne porušenie zásady nestrannosti súdu a sudcu, nevylúčenie sudcov okresného súdu rozhodnutím krajského súdu z prejednania a rozhodovania v nadväznosti na to i podanie sťažnosti na Ústavný súd SR odvolateľom sú odvolacie argumentácie podľa názoru krajského súdu účelové, pretože z obsahu spisu nepochybne vyplynulo že uznesenie Krajského súdu v Žiline -19 zo dňa 28.03.2013, ktorým zákonná sudkyňa JUDr. Anna Plichtíková nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa 31.05.2013. Je jednoznačné, že sudkyňa JUDr. Anna Plichtíková (vydala odvolaním napadnutý meritórny rozsudok) z prednania a rozhodovania veci vylúčená nebola. Neexistuje teda rozhodnutie, ktorým by zákonný sudca mal byť vylúčený z prejednania a rozhodovania veci. Napokon sám navrhovateľ na písomnú výzvu okresného súdu zo dňa 19.09.2012 (č.l. 8 spisu) v podaní zo dňa 12.11.2012 (č.l. 10 spisu) výslovne prehlásil, že on súdu námietku zaujatosti podľa ustanovenia nepodal. Vzhľadom aj na tento písomný a výslovný prejav navrhovateľa vyznie kontroverzne jeho námietka v odvolacom konaní vytýkajúca nedodržanie princípu zákonného sudcu, naviac táto námietka nemá svoj právny základ v danom štádiu rozhodovania o jeho odvolaní. Následne nebolo možné vyhodnotiť túto skutočnosť uvádzanú navrhovateľom v návrhu na zrušenie pojednávania za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania,

správne preto súd prvého stupňa podľa prejednal vec v neprítomnosti účastníkov, boli pritom naplnené všetky zákonné podmienky aj pre vydanie meritórneho rozhodnutia.

Krajský súd dodáva, že okresný súd disponoval aj dostatočným spisovým materiálom preukazujúcim skutkový stav veci, navrhovateľ priamo v návrhu vo veci samej už označil konkrétne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o nesprávnom úradnom postupe, z ním označených dôkazov súd prvého stupňa dokonca i vychádzal, keď sa oboznámil s obsahom konkrétneho exekučného spisu priamo na pojednávaní. Je zrejmé, že navrhovateľ svojim kontroverzným procesným postupom, ktorým účelovo sledoval odročenie a zmarenie pojednávania, sám sa dostal o možnosť zúčastniť sa pojednávania, priamo na pojednávaní argumentovať, prípadne predniesť svoje stanoviská. Súd prvého stupňa vytvoril účastníkom konania procesný priestor, aby prezentovali svoje skutkové tvrdenia, navrhovali, označili dôkazy. Bolo na účastníkoch, či tento procesný priestor v konaní využijú, alebo nie. Súd prvého stupňa bol dôsledný i v dôkaznom konaní. Skutkové okolnosti podstatné pre ustálenie existencie/ neexistencie základu právneho nároku súd zisťoval z obsahu súvisiaceho exekučného spisu ( vychádzal z označeného dôkazu navrhovateľom ). Jeho skutkové zistenia korešpondujú s existujúcou procesnou situáciou v predmetnom spise. V dôvodoch rozhodnutia súd dáva účastníkom konania relevantné odpovede na skutkovo i právne významné otázky z ktorých vychádzal, ktoré ustanovenia súvisiacich právnych predpisov na posudzovanú vec aplikoval. Poukázal na rozhodovaciu prax aj Ústavného súdu SR. Nie je možné opomenúť, že exekučným titulom v posudzovanej exekučnej veci bol rozhodcovský rozsudok, ktorý riešil nároky plynúce z oblasti spotrebiteľského práva. Vzhľadom aj na túto významnú skutočnosť bolo povinnosťou súdu prvého stupňa i v štádiu rozhodovania o vydaní/nevydaní poverenia posúdiť, či exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) je v súlade so zákonom, osobitne keď rozhodcovský rozsudok riešil nároky plynúce zo spotrebiteľsko-právneho vzťahu.

Navrhovateľ podaným návrhom sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy na základe tvrdeného nesprávneho úradného postupu orgánu štátu (okresného súdu v exekučnom konaní), ktorý videl v tom, že exekučný súd v posudzovanej veci nerozhodol o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, k jeho rozhodnutiu o poverení došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 324 dní). Na daný prípad v celom rozsahu dopadajú ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012. Podľa označeného právneho predpisu štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Správne konštatuje súd prvého stupňa, že ustanovenie zakladá objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok:1/ existenciu nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody, 3/ príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ide pritom o kumulatívne splnenie všetkých podmienok. Stačí ak nie je splnená jedna zákonná podmienka, nemôže nastať zodpovednosť podľa označeného právneho predpisu.

V posudzovanej veci prioritnou hmotnoprávnou otázkou podľa názoru krajského súdu je otázka, či bola splnená prvá zákonná podmienka základu nároku - existencia nesprávneho úradného postupu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žiadosť exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 24.06.2011. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava sp. zn. vydaný dňa 23.11.2010 (právoplatný 11.04.2011 a vykonateľný 14.04.2011). Je jednoznačné, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol vydaný v spotrebiteľskej veci, takže exekučný súd v súlade s ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní podrobil exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) ex offo prieskumu v štádiu exekučného konania, či exekučný titul nemá nedostatky uvedené v § 40 písm. a/ a b/ Zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, odporuje dobrým mravom. Skúmal teda súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré ustanovuje hmotno-právny predpoklad vykonania exekúcie. V rámci tohto prieskumu okresný súd konštatoval neplatné dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej zmluvy a prijal následný záver o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu v dotknutej veci vydať rozhodnutie.

Rozhodcovský rozsudok mal vady z materiálnej stránky následne bol vydaný na základe zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľné podmienky a teda neplatné, následne vydal ho rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súd považuje ako celok za neprijateľnú a neplatnú podľa . Tieto zistenia viedli potom k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia. Krajský súd osobitne dodáva, že uvedená prieskumná činnosť exekučného súdu je i v štádiu exekučného konania prípustná, dokonca je povinnosťou exekučného súdu v spotrebiteľskej veci (tak ako sa jednalo v dotknutej exekučnej veci) podrobiť exekučný titul - rozhodcovský rozsudok ex offo prieskumu z pohľadu ust. Zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s a označeného právneho predpisu. Tak sa stalo i v súdenej veci. Uvedená prieskumná činnosť si vyžaduje náročnejší časový priestor v rozhodovacej činnosti exekučného súdu. Výsledok ex offo prieskumu našiel svoj výraz v rozhodnutí, ktorým okresný súd žiadosť súdneho exekútora zamietol. Proti uzneseniu odvolanie podané nebolo, neexistuje teda ani rozhodnutie, ktorým by uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora bolo zrušené, resp. zmenené pre nezákonnosť. Navyše skutkové tvrdenie navrhovateľa o tom, že súd o žiadosti exekútora o udelenie poverenia rozhodol s omeškaním viac ako 324 dní sa preukázalo ako nepravdivé.

Aj krajský súd prijal záver v súdenej veci, že nebola splnená prioritná - zákonná podmienka uplatňovaného zodpovednostného vzťahu - existencia nesprávneho úradného postupu orgánom štátu. Zvýrazňuje krajský súd i rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR v Nálezoch , , , v zmysle ktorých „ nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky považuje za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“

Nesplnenie prioritnej zákonnej podmienky základu nároku má za následok, že je bezdôvodné zaoberať sa riešením vzniku existencie škody ( jej výšky ), otázkou príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Uvedené hmotnoprávne otázky okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu v dôvodoch rozhodnutia uvádza už nad rámec svojich rozhodovacích povinností.

V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozhodnutie súdu prvého stupňa má oporu v aplikovanom ustanovení

Krajský súd sa nedotýkal výroku rozsudku v ktorom okresný súd zamietol návrh na prerušenie konania, tento výrok odvolaním napadnutý nebol.

V odvolacom konaní navrhovateľ úspešný nebol, bolo by jeho povinnosťou nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnej procesnej strane - odporcovi, odporca si však tieto trovy neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by boli vznikli v súvislosti s podaným odvolaním navrhovateľa nejaké trovy v odvolacom konaní. Z týchto dôvodov krajský súd postupom podľa v spojení s účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .