Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-151-2013.pdf
PDF · 91.82 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/151/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: E.. Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., Z. V. XX, zastúpeného: JUDr. Michal Feciľak, advokát so sídlom Prešov, Jesenná 8, proti odporcom: 1/ Prešovský samosprávny kraj, Nám. mieru 2, Prešov, 2/ Mesto Prešov, Hlavná 73, Prešov, zastúpený: JUDr. Alojz Naništa, advokát som sídlom Prešov, Sládkovičova 8, o náhradu za vecné bremeno takto
rozhodol:
návrh z a m i e t a ,
náhradu trov konania odporcovi v 1. rade n e p r i z n á v a ,
navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi v 2. rade trovy konania vo výške 427,78 Eur na účet jeho právneho zástupcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 05.06.2013 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcov v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 2.592,34 Eur s príslušenstvom ako náhradu za vecné bremeno za obdobie do 06.06.2011 do 11.07.2012 za užívanie jeho podielu na nehnuteľnosti. Tento odôvodnil skutočnosťou, že v rozhodujúcom čase bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádza cesta III. triedy, pričom za uvedené obdobie mu nebola poskytnutá žiadna náhrada, a preto túto určil Ing. W. vo svojom znaleckom posudku.
Odporca v 1. rade nesúhlasil s podaným návrhom, poukázal na skutočnosť, že zákonom č. 66/2009 Z. z. došlo k vzniku vecného bremena v prospech vlastníka cesty voči vlastníkovi pozemku, a keďže zákon neurčuje odplatu v peniazoch za zriadenie tohto vecného bremena, nemožno to nahradiť rozhodnutím súdu. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ má právo na náhradný pozemok. Zároveň vzniesol námietku premlčania.
Odporca v 2. rade nesúhlasil s podaným návrhom, poukázal na skutočnosť, že na pozemku, v tom čase vlastníci patriacemu navrhovateľovi v rozsahu jeho podielu, vzniklo zákonné vecné bremeno, pričom náhrada za zákonom zriadené vecné bremeno sa poskytuje formou poskytnutia náhradné pozemku, teda nie v peňažnej forme. Poukázal na skutočnosť, že pri zriadení vecného bremena na základe zákona je náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva koncipovaná ako jednorázová náhrada, pričom vzniesol aj námietku premlčania.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením výpisu z LV č. XXX, geometrického plánu, rozhodnutia o umiestnení stavby, stavebného povolenia, kolaudačného rozhodnutia, zmluvy o prevode vlastníckeho práva k pozemným komunikáciám, znaleckým posudkom
Ing. W., žiadosti o nariadenie pozemkových úprav, správy Okresného úradu Q., kúpnej zmluvy, správy Národnej diaľničnej spoločnosti, zmluvy o nájme pozemku ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:
Navrhovateľ bol v období od 06.06.2010 do 11.07.2012 podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré sú zastavané cestnou komunikáciou, a to cestou III. triedy č. XXXXXX. Pozemok pod komunikáciou bol predmetom kúpnej zmluvy č. XXXXX/X/XXXX (č. l. 166 až 170 spisu), kedy predmetné nehnuteľnosti boli odpredané Národnej diaľničnej spoločnosti. Za obdobie od 01.10.2012 do 31.12.2012 bola na nehnuteľnosť parc. č. XXXX/XX uzavretá nájomná zmluva. Pokiaľ sa týka pozemku parc. č. G. Z. XXXX/ XX, tento bol vytvorený geometrickým plánom č. XXX/XXXX, ktorý nebol úradne overený Správou katastra, pričom z výkazu výmeru tohto geometrického plánu vyplýva, že parc. č. XXXX/XX mala byť vytvorená z pôvodnej parcely č. XXXX/XX o výmere 291 m2. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ sa domáha náhrady za dve parcely, pričom uviedol ako druhú parcelu parcelu, ktorá vznikla z pôvodnej parcely č. XXXX/XX o výmere 291 m2, to znamená, že jedná sa o tú istú plochu, nakoľko pokiaľ mala pôvodná parcela XXXX/XX výmeru 291 m2 a po jej oddelení vznikla geometrickým plánom, ktorý nebol overený, nová parcela č. XXXX/XX v období, za ktoré už neuplatňuje navrhovateľ žiadne nároku v tomto konaní, súd vychádzal zo skutočnosti, že rozhoduje len o nároku na náhradu vecného bremena za parcelu č. G. Z. XXXX/XX o výmere 291 m2 a z toho zodpovedajúceho spoluvlastníckeho podielu. Je v súlade s pravidlami formálnej logiky, aby súd nerozhodoval o parcele, ktorá nebola zapísaná na liste vlastníctva, a ktorá vznikla odčlenením z pôvodnej parcely, za ktorú celú si uplatňuje za žalované obdobie navrhovateľ nárok na náhradu za vecné bremeno. Tento dôvod sám o sebe je dôvodom pre zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie náhrady za obdobie od 06.06.2010 do 11.07.2012, t. j. za 767 dní u parcely č. XXXX/XX o výmere 37 m2 podľa podielu navrhovateľa vo výške 884,03 Eur. Jedná sa teda o duplicitne uplatnený nárok za tú istú parcelu dvakrát na základe geometrického plánu, ktorý nebol overený katastrom, a na ktorý súd nemohol prihliadnuť. Z tohto dôvodu súd má za to, že konal len o nároku vyplývajúceho z parcely č. G. Z. XXXX/XX o výmere 291 m2, a to v podiele, ktorý prislúcha navrhovateľovi v zmysle listu vlastníctva, teda ktorý vlastnil v rozhodnom období.
V konaní bolo preukázané, že toto rozhodné obdobie bol vlastníkom tejto parcely a následne bola podpísaná medzi ním a Národnom diaľničnou spoločnosťou kúpna zmluva, resp. predtým nájomná zmluva, na predmetnú nehnuteľnosť. Znalec Ing. X. W. uviedol, že hodnota všeobecnej hodnoty ročnej odplaty za riadenie vecného bremena je 11,37 Eur/1 m2, pričom tento stav ohodnocoval ku dňu 01.07.2009. V úvodnej časti však znalec hovorí o tom, že jeho úlohou je stanoviť všeobecnú hodnotu výšky bez vecného bremena k parcelám v k. ú. S. Š. a následne sa už hovorí o parcelách v k. ú. V., zrejme sa jedná o chybu v tomto znaleckom posudku, ku ktorej došlo pri opisovacích prácach, na ktorú však súd neprihliadol. Na predmetnom pozemku, ktorý je predmetom tohto konania, je postavená stavba
- cesta III. triedy na základe príslušných rozhodnutí z 80 - 90-tych rokov minulého storočia.
Na základe uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
Podľa článku 20 ods. 4 Ústavy SR, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe a za primeranú náhradu.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 veta prvá OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatrenia pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, tento zákon
upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na pozemku, ktorý vlastnícky patril v období od 06.06.2010 do 11.07.2012 navrhovateľovi, bola vybudovaná pozemná komunikácia, ktorá je v správe odporcu v 1. rade. Stavba bola vybudovaná na pozemku, ktorý vlastnícky nepatril vlastníkovi stavby, pričom tento stav existoval v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky. Z uvedeného dôvodu je nutné aplikovať na vzťah medzi účastníkmi konania citovaný zákon, od ktorého odvodzuje aj navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie 2.592,34 Eur. Navrhovateľ poukazuje na to, že má právo na náhradu za vecné bremeno, ktorým je zo zákona tento pozemok zaťažený, v tom čase v jeho vlastníctve.
Ako predbežnou otázkou sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania, ktorú namietali odporcovia v 1. a 2. rade. Podľa názoru súdu je táto námietka dôvodná. V danom prípade sa domáha navrhovateľ zaplatenia peňažnej sumy titulom náhrady za vecné bremeno, teda jedná sa o majetkové právo. Všetky majetkové práva, s výnimkou vlastníckeho práva, sa premlčujú, preto niet dôvodu pristupovať k odlišnému výkladu v tomto prípade, teda v prípade, keď sa domáha subjekt náhrady za vecné bremeno, ktoré je zriadené špeciálnym zákonom. Premlčateľnosť jednotlivých práv je pravidlom, z ktorého sú stanovené výnimky, pričom ani do jednej z týchto výnimiek, ktorú pozná Občiansky zákonník, nemožno zaradiť nárok na zaplatenie náhrady za vecné bremeno, ktoré vzniklo v zmysle osobitného predpisu. Z uvedeného dôvodu sa preto súd zaoberal touto vznesenou námietkou premlčania a bližšie sa už nezaoberal existenciou subjektívneho práva navrhovateľa, vychádzajúc zo skutočnosti, že v každom prípade je žaloba zamietnutá, ak je takáto námietka úspešná, a preto z hľadiska procesnej ekonómie nie je dôvodné vykonávať ďalšie dokazovanie vo veci.
Občiansky zákonník uvádza, že premlčacia doba je trojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda keď vznikla možnosť podať na základe takéhoto práva žalobu (actio nata). Jedná sa o okamih daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti, napr. na tom, že oprávnená osoba nevedela o tejto skutočnosti. V danom prípade vzniká právo navrhovateľa domáhať sa náhrady za vecné bremeno účinnosťou zákona č. 66/2009 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2009, a to napriek tomu, že tento zákon priamo nerieši finančné vyrovnanie s vlastníkom pozemku, no to, že nemôže dôjsť k obmedzeniu vlastníckeho práva bez náhrady vyplýva jednak z Ústavy SR ako aj článku I. dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v zmysle ktorého každá fyzická a právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok, pričom nikoho nemožno zbaviť jeho majetku, s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktorý stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Z uvedeného dôvodu súd má za ta, že napriek skutočnosti, že zákon č. 66/2009 výslovne neustanovil možnosť finančnej náhrady, vzniká pre vlastníka pozemku právo, ktoré môže byť vykonané po prvý raz nasledujúcim dňom od účinnosti tohto zákona, teda od 02.07.2009. Trojročná všeobecná premlčacia doma preto uplynie dňa 02.07.2012, pričom v danom prípade bola podaná žaloba na tunajší súd 05.06.2013, teda je zrejmé, že žaloba bola podaná po márnom uplynutí všeobecnej trojročnej doby. Pokiaľ sa týka nároku na náhradu za vecné bremeno zriadenú zákonom, súd má za to, že pri zriaďovaní vecných bremien na základe zákona, náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva je koncipovaná ako náhrada jednorázová, ktorá je splatná v zákonom stanovených lehotách tomu, kto je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej zriaďované vecné bremeno viazne (porovnaj rozhodnutie ÚS ČR 25/2004). V danom prípade súd sa plne stotožňuje s týmto právnym záverom, ktorý je viac menej prevládajúci aj v pomeroch Slovenskej republiky, na porovnanie možno
uviesť rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 15Co 86/2012, ktorý sa zaoberal obdobnou skutočnosťou, a to nárokom za zákonné vecné bremeno, ktoré vzniklo v súlade s § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý tiež nehovorí o tom, že vecné bremená, ktoré sú ním zriadené, vznikajú za náhradu, a kedy je tiež potrebné vychádzať z Listiny základných práv a slobôd a z Ústavy SR, že toto obmedzenie mu prichádza do úvahy len za určitú náhradu. Predmetné vecné bremeno vzniká k veci (in rem) v vzťahu sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku. Nemožno teda vznik posudzovať samostatne u každého nového vlastníka zaťaženého pozemku a takáto finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorázová a nemá charakter opakujúceho sa plnenia, pričom pri otázke premlčania je táto riešená obdobne, teda že premlčacia všeobecná trojročná lehota začíta plynúť účinnosťou tohto zákona, teda od 01.09.1993. Tieto právne závery boli už predmetom posudzovania Ústavného súdu, a preto nie je dôvod odchýliť sa od týchto záverov, nakoľko Ústavný súd odmietol sťažnosť podanú vo veci vydaného Krajským súdom v Q. č.k. XCo XXX/XXXX-XXX. Konajúci súd má za to, že závery z uvedeného konania obdobne platia aj v tomto prípade, nakoľko opäť sa jedná o totožnú situáciu, kedy došlo k zriadeniu vecného bremena špeciálnym zákonom, ktorý tiež výslovne nehovoril o tom, že tu vzniká vecné bremeno za náhradu, teda opätovne sa možno domáhať tejto náhrady len s poukazom na Listinu základných práv a slobôd a Ústavu SR, no nepochybne sa jedná o jednorázovú náhradu, ktorá sa ako majetkové právo premlčuje v trojročnej premlčacej dobe. Obdobný názor vyjadril tiež Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 4Cdo 89/2008, aj keď tam sa jednalo o zákon o energetike, ako aj Krajský súd v Prešove v konaní vedenom po sp. zn. 14Co 30/2009.
Súd na podporu týchto tvrdení dodáva, že pokiaľ by v prípade výslovného neuvedenia toho, že sa jedná o jednorázovú finančnú náhradu v zákone, bol v podstate prevzaný len režim bezdôvodného obohatenia nazvaný ako nárok za náhradu za zriadenie vecného bremena, bol by tento postup zo strany súdov nelogický, nakoľko by v podstate súdy aplikovali všeobecné predpisy ohľadom bezdôvodného obohatenia na právne vzťahy, ktoré sú upravené špeciálnym zákonom, ktorý hovorí o vzniku vecného bremena, pričom dlhodobo inštitút vecného bremena je považovaný za inštitút, ktorého náhrada za zriadenie sa vypláca jednorázovo. Aj z hľadiska právnej istoty je nutné sa prikloniť k tomuto výkladu tohto inštitútu.
Z vyššie uvedených dôvodov pre bol návrh zo strany navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý.
Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade vyplýva z § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na skutočnosť, že úspešný odporca náhradu trov konania priznať nežiadal.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal úspešnému odporcovi v 2. rade právo na náhradu trov konania vo výške 427,78 Eur. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia, tieto boli určené v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z., kedy je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 51,45 Eur, vychádzajúc z hodnoty veci 884,03 Eur, pričom v konaní bolo vykonaných 6 úkonov právnej služby, a to: prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie vo veci a 4x účasť na pojednávaní, k čomu je nutné pripočítať 2x režijný paušál po 7,81 Eur za úkony v roku 2013, 4x po 8,04 Eur za úkony v roku 2014, spolu 47,78 Eur. Táto suma spolu s úkonmi právnej služby 308,70 Eur po zvýšení o 20%/ DPH, t. j. 71,30 Eur, spolu činí 427,78 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 O.s.p.
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.