Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/109/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Idou Takáčovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

Súd návrh v plnom rozsahu zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 446,25 eura, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava IV z dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie peňažnej pohľadávky navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 1850437, povinným Ľ. B., Z.. XX.X.XXXX so spisovou značkou pridelenou súdnym exekútorom EX 13799/2009 v zákonom stanovenej lehote.

Svoj návrh odôvodnil tým, že po tom, čo súdny exekútor požiadal vecne a miestne príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, bol exekučný súd povinný, v zmysle platnej právnej úpravy, rozhodnúť o takejto žiadosti do 15 dní od jej doručenia, bez ohľadu na to, či exekučným titulom bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodnutie rozhodcovského súdu alebo notárska zápisnica. Vzhľadom na to, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.8.2010 (pričom konanie začalo dňa 27.12.2009) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, teda po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním viac ako 242 dní, zapríčinil svojou nečinnosťou zbytočné prieťahy v konaní a navyše rozhodol bez splnenia zákonných podmienok. V dôsledku tohto nesprávneho postupu súdu, bolo na strane navrhovateľa porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného , právo na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na súdnu ochranu zaručeného spolu s právom na spravodlivý súdny proces, na základe čoho je odporca, v priamej príčinnej súvislosti s porušenými právami, zodpovedný za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla.

Navrhovateľ návrh v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia majetkovej škody odôvodnil tým, že majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi

doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanej exekúcie a rozhodnutím o nej, vznikla v sume 70 eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému, v sume 40 eur na udržiavanie a správu informačného systému a v sume 15 eur na administratívne spracovanie textov urgencií exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje a kontrolu stavu konania na exekučnom súde.

Okrem majetkovej škody, si navrhovateľ uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako adekvátnu satisfakciu za porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv, pretože samotné konštatovanie ich porušenia, nie je dostatočným zadosťučinením. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal navrhovateľ analogicky z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000 Sk, t.j. cca 660 eur. Navrhovateľ si preto uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 446,25 eura.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, avšak do podania návrhu odporca pozitívne nereagoval.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 20.9.2013, v ktorom žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol z dôvodu neexistencie , ktorých splnenie navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal.

Na pojednávanie dňa 26.11.2014 sa účastníci nedostavili. Právny zástupca navrhovateľa mal doručenie predvolania riadne vykázané, elektronickým podaním doručeným súdu dňa 20.11.2014 žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania pre porušenie zásady nestrannosti súdu a sudcu a z tohto dôvodu aj o prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práv navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorého dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Ďalším elektronickým podaním doručeným súdu dňa 21.11.2014 žiadal opäť o prerušenie konania podľa Zástupca odporcu mal doručenie predvolania riadne vykázané, žiadal ospravedlniť svoju neúčasť.

Podľa súd prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ svoje elektronické podania bez zaručeného elektronického podpisu v zákonom stanovenej lehote nedoplnil, súd na tieto, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 15.04.2011 neprihliadal.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a to s návrhom podaným na súd dňa 27.9.2012, písomným podaním odporcu k návrhu podaným na súd dňa 20.9.2013, s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. a zistil nasledovný skutkový stav.

Z exekučného spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. je zrejmé, že dňa 8.1.2010 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora P.. J. A., so sídlom exekútorského úradu I. XX, Bratislava, sp. zn. EX 13799/09, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vo veci navrhovateľa ako oprávneného, voči povinnému: Ľ.Í. B., B. P.. Q. X, Bratislava, pre vymoženie 792,68 eura s príslušenstvom, na základe exekučného titulu: Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 16486/09, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., dňa 23.10.2009 a ktorý sa stal právoplatným dňa 30.11.2009 a vykonateľným dňa 3.12.2009 a zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom dňa 17.12.2009. Výzvou zo dňa 9.2.2010 súd vyzval súdneho exekútora P.. J. A. na predloženie zmluvy o úvere č. 1850437 zo dňa 21.7.2008. Súdny exekútor zmluvu o pôžičke na výzvu súdu nepredložil. Uznesením č.k. -10 zo dňa 3.3.2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Oprávnený podal proti predmetnému rozhodnutiu odvolanie dňa 8.4.2010, ktoré vzal následne dňa 20.1.2011 späť. Odvolacie

konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 14.4.2011, právoplatným dňa 16.6.2011. Uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.4.2011.

Po poučení podľa mal súd vzhľadom na to, že právny zástupca navrhovateľa a zástupca odporcu majú doručenie predvolania riadne vykázané, pričom právny zástupca navrhovateľa nežiadal ospravedlniť neúčasť a zástupca odporcu žiadal ospravedlniť neúčasť za to, že sa dobrovoľne vzdali tohto svojho práva.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva , ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná ako zodpovednosť objektívna (podľa zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť) čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie, ale stačí preukázať, že škoda (ak vznikla) je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Predpokladmi zodpovednosti štátu, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, sú: nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu musia byť tieto tri predpoklady splnené súčasne.

Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Právo na náhradu škody zahŕňa nielen právo na náhradu majetkovej škody (či už vo forme skutočnej škody alebo ušlého zisku), ale aj právo na náhradu nemajetkovej škody (ujmy), ktorá predstavuje určité zadosťučinenie. Podľa ustálenej judikatúry škodou sa chápe ujma, ktorá nastala alebo sa prejavuje v majetkovej sfére poškodeného a je možné ju objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo - ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť na to, aby bol dosiahnutý majetkový stav existujúci pred vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa Z.z len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom.

Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom v tom čase, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania. Po zhodnotení všetkých dôkazov podľa ust. , kedy hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, mal súd preukázané, že návrh nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť.

V predmetnej veci navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 446,25 eura. Navrhovateľ tvrdil nesprávny úradný postup exekučného súdu, ktorý spočíval v oneskorenom rozhodnutí o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.

K podmienke predbežného prerokovania nároku na príslušnom orgáne v zmysle , súd poukazuje, že navrhovateľ sa obrátil so o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na odporcu a podľa vyjadrenia odporcu mu boli skutočne doručené prvé žiadosti navrhovateľa dňa 23.04.2012, z čoho vyplýva, že návrh podal navrhovateľ na súde skôr, ako uplynula 6 - mesačná lehota odo dňa prijatia žiadosti, avšak ku dňu rozhodovania súdu o návrhu navrhovateľa už bolo zrejmé, že odporca neuznal nárok navrhovateľa a došlo zároveň k uplynutiu tejto lehoty.

K tvrdeniu navrhovateľa, že rozhodnutie nebolo vydané v zákonnej lehote a k vykonaniu úradného postupu došlo bez splnenia zákonných podmienok súd uvádza, že z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne (ako sa to stalo aj v predmetnom exekučnom konaní). Naopak, zákon takúto lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá ().

Z uvedeného je zrejmé, že exekučný súd sa nedopustil nesprávneho úradného postupu tým, že v predmetnej exekučnej veci žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol po uplynutí 15 dňovej lehoty. Navrhovateľ preto nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu v predmetnej exekučnej veci, neuniesol dôkazné bremeno.

Tvrdenie navrhovateľa, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až dňa 16.8.2010, a teda, že bol v danej veci nečinný viac ako 242 dní, sa nezakladá na pravde, nakoľko exekučný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia dňa 3.3.2010 Rovnako nie je pravdou tvrdenie navrhovateľa, že konanie sa začalo dňa 27.12.2009, keďže konanie sa začalo až dňa 8.1.2010.

ustanovuje predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom moci pri výkone verejnej moci a tými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, pričom všetky tri podmienky musia byť splnené súčasne.

Vzhľadom na to, že v danej veci nebol splnený základný predpoklad zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (nesprávny úradný postup), súd už neskúmal splnenie ďalších atribútov (príčinnú súvislosť, vznik škody ako aj nemajetkovej ujmy), pretože ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné.

Pre úplnosť súd poukazuje na to, že navrhovateľovi nemohla vzniknúť majetková škoda, akú si uplatňuje pre rozhodnutie súdu s oneskorením. Mohla by vzniknúť iba v prípade nezákonne vydaného rozhodnutia exekučného súdu, kde však pre vznik základu nároku musí byť nezákonné rozhodnutie zrušené. V danom prípade navrhovateľ ako oprávnený síce podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, avšak následne ho vzal späť.

Napokon k tvrdeným prieťahom súd dodáva, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v , je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa , ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov.

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania odporca výslovne uviedol, že si neuplatňuje nárok na náhradu trov konania. S poukazom na cit. ustanovenie zákona, súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich náhradu nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci možno odôvodniť len tým, že ( )

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.