Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/147/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o., so sídlom ulica 1. mája 724, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 31 563 732, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Milošom Barancom, advokátom, so sídlom H. M. XX, XXX XX L. L., proti žalovanému: Obec Žiar, so sídlom Žiar 102, 032 05 Smrečany, IČO: 00 315 923, zastúpenému právnym zástupcom Doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., advokátom, so sídlom E. V., XXX XX F., v konaní o zaplatenie 91.437,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -503 zo dňa 7.2.2014, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -503 zo dňa 7.2.2014 p o t v r d z u j e .

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Samostatným výrokom vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia za aplikácie ust. , , , , , , , , , , , , a zhodnotení vykonaných dôkazov vo vzájomnej súvislosti mal okresný súd preukázané, že žalobca je podnikateľom podľa a žalovaný je subjektom verejného práva - obec. Ich vzťah upravuje , pretože vznikol pri podnikateľskej činnosti žalobcu a zabezpečovaním verejných potrieb žalovaným. Okresný súd uviedol, že pôvodne sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia ceny diela z ústne uzatvorenej zmluvy o dielo medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom, ktoré konanie sa začalo na okresnom súde dňa 29.10.2010. Žalovaný sa bránil popieraním uzavretia zmluvy o dielo s poukazom na to, že takáto zmluva o dielo uzavretá bez schválenia obecného zastupiteľstva by bola neplatná. Zároveň poukazoval na to, že vlastníkom cesty tretej triedy č. III/018132 nebol žalovaný, ale Žilinský samosprávny kraj. Žalobca argumentoval, že objednávateľ diela nemusí byť jeho vlastníkom, ani budúcim vlastníkom a ani vlastníkom pozemku, na ktorom sa realizuje. Poukazoval na to, že starosta obce (žalovaného) úmyselne spôsobil neplatnosť právneho úkonu tým, že si nevyžiadal „vyjadrenie obecného zastupiteľstva“. Ďalej uviedol, že za verejné obstarávanie zodpovedá starosta a v konečnom dôsledku obec.

Okresný súd poukázal na to, že ešte aj v priebehu roku 2011 tvrdil žalobca plnenie zo zmluvy o dielo uzavretej v máji 2007 a len pripustil, že pokiaľ sa zistí, že dôvodom plnenia žalovaného je bezdôvodné obohatenie vo výkonoch stavebných prác vykonávaných žalobcom, je na mieste postupovať podľa a voči žalovanému si uplatniť peňažnú náhradu, čo žalobca urobil žalobou (č.l. 315 - 319). Žalobca neurobil žiadny procesný úkon smerujúci k zmene žaloby ( ods.

1 ). Podaním doručeným okresnému súdu dňa 19.3.2012 (čl. 358 - 363) sa žalobca vyjadroval k bezdôvodnému obohateniu v tom smere, že bolo povinnosťou žalovaného uviesť cestu č. III/018132 do pôvodného stavu a realizovať konečnú živičnú úpravu vozovky, ktorá povinnosť žalovanému vyplývala z kolaudačného rozhodnutia. Zároveň poukazoval na to, že prichádza do úvahy nárok žalobcu na plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia - plnením z neplatnej zmluvy, alebo plnenia za iného, čo podľa práva mal žalovaný plniť sám. Podľa žalobcu bolo na súde, ktorý z dôvodov (neoprávneného majetkového prospechu) sa uplatnil. Ani vyššie uvedeným podaním žalobca nežiadal zmenu žaloby, hoci tvrdil iné skutkové okolnosti, než tie, ktoré uviedol v žalobe.

Aby bolo rozhodnutie súdu predvídateľné, okresný súd na pojednávaní dňa 21.3.2012 uviedol podľa účastníkom, ako sa na základe dovtedy tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci.

Až dňa 30.5.2012 (č.l. 384 - 386) navrhol žalobca zmenu žaloby podľa , a hoci požadoval rovnaké peňažné plnenie, urobil tak na základe iných skutkových okolností, než tých, ktoré uvádzal v žalobe. Plnenia sa už nedomáhal titulom ceny za vykonanie diela na základe ústne uzavretej zmluvy o dielo, ale titulom bezdôvodného obohatenia, keď tvrdil, že žalobca plnil za žalovaného to, čo mal podľa práva plniť žalovaný sám.

Okresný súd uznesením pripustil zmenu žaloby, keďže žalobca sa svojho nároku začal domáhať na základe iných skutkových okolností ako v návrhu na začatie konania a následne tak urobil opakovane rozšírením skutkových okolností (bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy) 2.5.2013 (č.l. 459 - 461) a ústne do zápisnice na pojednávaní 6.5.2013 (č.l. 469, strana 4 zápisnice), ktorú zmenu žaloby na základe iných skutkových okolností okresný súd pripustil uznesením (č.l. 471). Žalovaný namietal premlčanie nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Prvostupňový súd vyjadril, že premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodno- záväzkových vzťahoch sa posudzuje podľa pravidiel v režime , a preto sa aplikuje všeobecná - štvorročná premlčacia doba podľa , pričom obsahuje aj osobitnú úpravu pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy, keď začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo ( ).

Predmetom konania sa stalo bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré si žalobca uplatnil voči žalovanému dňom doručenia procesného návrhu okresnému súdu na zmenu žaloby dňa 30.5.2012, ktorým návrhom sa domáhal rovnakého plnenia, ale na základe iných skutkových okolností, než ktoré uvádzal v žalobe. Žalovaný namietal premlčanie bezdôvodného obohatenia žalobcu. Okresný súd vyslovil, že premlčacia doba podľa je štvorročná a začala plynúť pri uplatnení práva na vydanie obohatenia (plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy) odo dňa, keď k plneniu došlo. Plnenie žalobcu spočívalo vo výkonoch, takéto plnenie tak nie je možné vrátiť, a preto mu zodpovedá peňažná náhrada. Okresný súd považoval za potrebné uviesť, že aj keď je právne posúdenie žalovaného nároku na súde, súd musí vychádzať len z tvrdených skutkových okolností, ktoré sú základom žalobného nároku, a to môže urobiť iba účastník konania v postavení žalobcu, lebo len obsah konkrétnych skutkových tvrdení je možné subsumovať pod ustanovenie právnej normy. Podstatný rozdiel v skutkových tvrdeniach bol v tom, že žalobca sa domáhal pôvodne zmluvného nároku

- zaplatenia ceny diela a následne v priebehu konania skutkové okolnosti zmenil a popísal ich ako bezdôvodné obohatenie (plnenie z neplatnej zmluvy, respektíve plnenie toho, čo mal plniť odporca

- , , ). Podľa okresného súdu rozhodujúcim nebola právna kvalifikácia určená účastníkom konania, ale skutkové tvrdenia (okolnosti) uplatňovaného nároku. Podľa prvostupňového súdu bolo potrebné, aby v priebehu konania bolo jasné a zrejmé, čo je jeho predmetom, lebo iba tak sa môže k predmetu konania vymedzenému v návrhu na začatie konania vyjadrovať žalovaný.

Okresný súd poukázal na to, že v máji 2007 sa žalobca dohodol so žalovaným, že vyspraví časť vozovky po vybudovanej trase splaškovej kanalizácie a kanalizačných prípojok a urobí konečnú živičnú úpravu celého povrchu vozovky telesa cesty III/018132 po trase kolaudovanej kanalizačnej stoky. Predmet plnenia nebol medzi účastníkmi sporný. Sporným nebolo ani to, že žalobca vykonal plnenie a cenu plnenia si uplatnil vystavením faktúry - daňového dokladu č. 2007397 zo dňa 30.11.2007 na sumu

2.264.123,32 Sk, t.j. 75.155,13 Eur. Starosta obce Žiar - žalovaného dňa 21.11.2007 potvrdil prevedenie prác žalobcom (č.l. 32). Žalobca si uplatnil právo na plnenie vystavením faktúry č. 2007384 zo dňa 31.10.2007 na sumu 490.518 Sk, t.j. 16.282,23 Eur a ich vykonanie potvrdil starosta žalovaného najneskôr 31.10.2007 (č.l. 27-30 spojeného spisu ). V máji 2007 a ani v októbri 2007, až novembri 2007 nemal žalovaný dostatok prostriedkov na zaplatenie ceny výkonov poskytnutých žalobcom. Hoci žalovaný v zastúpení starostu popieral, že „uzavrel zmluvu“ so žalobcom, bolo zrejmé, že žalobca so žalovaným konal ústne, čo dosvedčili nielen štatutári žalobcu, ale aj svedkovia. Žalovaný sa správal a konal takým spôsobom, ako by zmluva o dielo uzavretá bola minimálne tým, že potvrdil realizáciu prevedených prác. Správa a údržba ciest Liptovský Mikuláš dňa 15.6.2004 súhlasila s vydaním vodoprávneho konania vo vzťahu k vybudovaniu splaškovej kanalizácie v telese cesty III/018132 s tým, že súhlas na kolaudačné konanie dá až po vykonaní živičnej úpravy. Žalovaný uzavrel so Správou a údržbou ciest Liptovský Mikuláš Zmluvu č. 13/2005 o zvláštnom užívaní cesty III/018132, v ktorej bode 11 bolo dohodnuté, že správca cesty si vyhradzuje právo stanoviť rozsah živičných úprav a podľa bodu 12 vrátenie cestného telesa do pôvodného stavu. Následne Obec Žiar listom zo dňa 4.6.2007 požiadala Žilinský samosprávny kraj o poskytnutie finančných prostriedkov na realizáciu živičného povrchu cesty tretej triedy v obci, podľa krycieho listu rozpočtu v sume 3.037.740,- Sk s DPH (č.l. 217-218), na čo Žilinský samosprávny kraj listom zo dňa 11.6.2007 oznámil, že tieto finančné prostriedky boli súčasťou projektu odkanalizovania obce. Vyspravenie živičných vrstiev po položení kanalizácie v ryhe je povinný uhradiť investor (žalovaný). Nebolo sporné, že žalovaný žiadne prostriedky neobdržal. Listom zo dňa 13.8.2007 sa žalovaný v zastúpení starostu obrátil na Správu a údržbu ciest Liptovský Mikuláš (č.l. 370) so žiadosťou o spolufinancovanie na realizácii investičného zámeru (živičného povrchu cesty tretej triedy). Ďalej bolo zrejmé, že zhotovenie kanalizačnej stoky „A“ s domovými prípojkami a spätnými povrchovými úpravami bolo predmetom verejného obstarávania žalovaného, kde úspešným uchádzačom bola spoločnosť VIPEX, s.r.o., so sídlom Borová Sihoť - Podtúreň 215, Liptovský Hrádok (toho času so sídlom Hlavné námestie 34/192, 060 01 Kežmarok), s ktorým Obec Žiar (žalovaný) ako verejný obstarávateľ uzavrela Zmluvu o dielo na predmet výberového konania. Ďalej bolo preukázané, že Obvodný úrad životného prostredia v Liptovskom Mikuláši vo vodoprávnom konaní rozhodnutím zo dňa 6.9.2004 ŠVS-2004/00998-003/VI povolil žalovanému vybudovať vodnú stavbu „splašková kanalizácia

- II. etapa, stoka A,B,C“. Dňa 12.10.2006 Obvodný úrad životného prostredia v Liptovskom Mikuláši rozhodnutím ŠVS-2006/01618-003/LI povolil žalovanému užívanie stavby: splaškovej kanalizácie - II. etapa, stoka A, ktorou bola skolaudovaná kanalizačná stoka A v celkovej dĺžke 626 metrov s napojením na existujúcu kanalizáciu Obce Žiar, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 13.11.2006. Správny orgán zistil, že stavba je funkčná a schopná trvalej prevádzky a nedorobky, ktoré nebránia užívaniu stavby budú odstránené v termínoch do 31.5.2007 konečná živičná úprava vozovky cesty č. III/018132 v trase kolaudovanej kanalizačnej stoky v celej šírke vozovky.

Okresný súd vyslovil, že žalovaný je verejnoprávna korporácia - samostatný subjekt a v obchodno- právnych vzťahoch sa tvorba a prejav vôle neposudzuje mechanicky rovnako ako pri obchodných spoločnostiach. Voči tretím osobám prejavuje vôľu obce navonok starosta (štatutárny orgán), ale jeho funkcia nezahŕňa jeho výlučné oprávnenie vytvárať túto vôľu, ktorá sa prejavuje navonok v podobe právnych úkonov. Podľa rozhodovacej činnosti súdov majetkovo-právne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu, sú pre obec záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia obecného zastupiteľstva. Bez takéhoto rozhodnutia starosta obce nemôže urobiť platný právny úkon za obec. Podľa Zásad nakladania s finančnými prostriedkami Obce Žiar starosta mohol bez súhlasu obecného zastupiteľstva v ojedinelých naliehavých prípadoch použiť finančné prostriedky v jednotlivom prípade do výške 5.000,- Sk (165,97 Eur), najviac však do výšky 20.000,- Sk úhrnom (666,88 Eur), pričom o použití finančných prostriedkov musí bezodkladne oboznámiť obecné zastupiteľstvo. V nadväznosti na uvedené podľa Zásad nakladania s finančnými prostriedkami Obce Žiar starosta je oprávnený samostatne po prejednaní v obecnej rade realizovať presuny v rámci rozpočtu len do výšky 5.000,- Sk (165,97 Eur), pokiaľ je zrejmé, že ide o plnenie naliehavých úloh. Bolo zrejmé, že už k 4.6.2007 mal starosta obce - žalovaného vedomosť o výške záväzku (č.l. 216-219) na opravu cesty III/018132 3.037.740,- Sk (100.834,50 Eur). Preto bez schválenia obecným zastupiteľstvom nemohol starosta obce platne zaviazať obec na plnenie zo záväzku vo výške 91.437,36 Eur. V danom prípade skonštatoval okresný súd, že ak ide o právny úkon, ktorý je urobený v rozpore so zákonom, je absolútne neplatný podľa .

Okresný súd zamietol žalobu, pretože žalovaný vniesol námietku premlčania vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu žalovaného, ktorému žalobca plnil z absolútne neplatného právneho úkonu, ktorou mala

byť zmluva o dielo. Uviedol, že pri právach na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo ( ). Žalobca si uplatnil právo na plnenie z bezdôvodného obohatenia, ktorého výška predstavuje cenu prác vykonaných žalobcom až dňa 30.5.2012. Nesporne však bolo plnené žalobcom žalovanému najneskôr 21.11.2007, a to v časti o zaplatenie 75.155,13 Eur) a 31.10.2007 v časti o sumu 16.282,23 Eur. S odkazom na ust. právo žalobcu sa premlčalo v štvorročnej premlčacej lehote, t.j. už v roku 2011. Ku dňu 30.5.2012 bola tak pohľadávka žalobcu titulom vydania bezdôvodného obohatenia uplynutím štyroch rokov od 31.10.2007 a od 21.11.2007 premlčaná. Podľa okresného súdu rozhodujúce bolo, kedy žalobca (hoci požadoval rovnaké plnenie) urobil procesný úkon - návrh na zmenu žaloby, lebo svoj nárok uplatnil na základe iných skutkových okolností, než uvádzaných v žalobe, ktorá bola podaná na okresnom súde dňa 29.10.2010. Okresný súd poukázal na to, že nebol viazaný právnou kvalifikáciou nároku, ale bol viazaný skutkovým základom vymedzeným žalobcom na plnenie ceny zo zmluvy o dielo a po zmene na plnenie z bezdôvodného obohatenia.

Žalobca okrem neplatnosti zmluvy o dielo uvádzal ako dôvod bezdôvodného obohatenia, že žalovaný sa obohatil, lebo žalobca plnil za neho, čo podľa práva mal plniť žalovaný ( ) najmä z dôvodu, že cesta III/018132 je vo vlastníctve Žilinského samosprávneho kraja. Okresný súd vyslovil, že na to, aby bola naplnená skutková podstata plnenia za iného podľa , musí byť splnené, že ten, kto plnil inému, túto povinnosť nemal a plnil namiesto toho, kto bol na toto plnenie povinný. V kolaudačnom rozhodnutí (rozhodnutí o povolení užívania stavby) bolo žalovanému uložené, aby vykonal konečnú živičnú úpravu vozovky cesty č. III/018132 do 31.5.2007. Medzi subjektmi, medzi ktorými došlo k plneniu, však podľa okresného súdu musí byť zrejmé, že sa plní za iného. V tomto prípade by takýmito subjektmi boli žalobca a Žilinský samosprávny kraj (vlastník cesty III/018132), ktorý nikdy neprijal plnenie žalobcu a žalobca vždy plnil výlučne iba žalovanému, keďže v okamihu plnenia 31.10.2007 a 21.11.2007 vlastník cesty neprijímal plnenie od žalobcu, nemal žiadnu vedomosť o tom, že žalobca plní za žalovaného. Okresný súd ďalej vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti vo veci samej podľa .

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa ust. , , . V prvom rade žalobca nesúhlasil s prvostupňovým súdom, že by zmenou právnej kvalifikácie tak, ako bola vykonaná a pripustená v tomto konaní návrhom na zmenu žaloby zo dňa 30.05.2012, došlo k „zmene skutkových okolností“. Uviedol, že vždy požadoval to isté plnenie, pričom svoju žalobu (pôvodnú) odôvodnil tak, že na základe požiadavky žalovaného (reprezentovaného starostom obce žalovaného) poskytol plnenie, za ktoré nedostal protihodnotu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na zákonnú úpravu vyplývajúcu z ust. , , z ktorej jednoznačne nevyplýva, aby žalobca vo svojom návrhu uvádzal, podľa akých ustanovení má súd uplatnený nárok posudzovať, naopak, právna kvalifikácia je vždy a výlučne len v kompetencii súdu. Mal za to, že pokiaľ zákon požaduje v žalobe uviesť, „čoho“ sa žalobca domáha v tomto konaní, ako odpoveď na túto otázku je potrebné chápať to, že žalobca sa domáhal peňažného plnenia v určitej konkrétnej výške. Považoval za podstatné, že žalobca pravdivo opíše skutkový dej, ktorý aj riadne v konaní preukáže a súd je povinný takýto opis skutkových okolností z vlastnej právomoci subsumovať pod príslušný právny predpis. Pokiaľ žaloba obsahovala právnu kvalifikáciu predloženú účastníkom konania, súd takouto právnou kvalifikáciou nebol viazaný. Nesúhlasil s právnym názorom okresného súdu, podľa ktorého by mala právna kvalifikácia byť pokladaná za skutkovú okolnosť a jej zmena sa mala pokladať za „iné skutkové okolnosti“ vo význame, v akom ich uvádza okresný súd a taktiež sa nestotožnil s mienkou okresného súdu vo vzťahu k posudzovaniu úkonu smerujúceho k zmene žaloby. Žalobca mal za to, že v konaní zo strany žalobcu vo vzťahu k žalovanému nikdy nedošlo k zmene tvrdených skutkových okolností odôvodňujúcich priznanie uplatneného nároku. Žalobca zmenil iba právnu kvalifikáciu nároku, pričom skutkové okolnosti zostali totožné. To, že žalobca spočiatku žiadal zaplatiť konkrétnu peňažnú sumu v uplatnenej výške z právneho titulu ceny diela, alebo neskôr žiadal zaplatiť (tú istú) peňažnú sumu z právneho dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia, podľa žalobcu nie je možné považovať za zmenu skutkových okolností. Pokiaľ mal žalobca pôvodne za to, že medzi ním a žalovaným išlo o uzatvorenú zmluvu o dielo, avšak v skutočnosti k uzatvoreniu platnej zmluvy nedošlo, posudzovanie platnosti zmluvy v tomto konaní bolo prejudiciálnou otázkou, po zodpovedaní ktorej bol súd povinný postupovať z úradnej moci a kvalifikovať uplatnený nárok ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného na strane žalovaného v dôsledku prijatia plnenia z neplatného právneho úkonu. Podľa žalobcu je súd povinný vec právne kvalifikovať bez toho, aby žalobca o tomto žiadal rozhodnúť návrhom na zmenu žaloby. Ak by to tak nebolo, došlo by k logickému rozporu vo

výklade pojmu „zmena právnej kvalifikácie uplatneného nároku“. Podľa žalobcu tak žaloba o zaplatenie ceny diela, ako aj žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia, sú žalobami na plnenie, teda žalobca sa v konaní podaním takejto žaloby domáha určitého plnenia od iného. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, Ústavného súdu ČR. Zdôraznil, že pokiaľ okresný súd v rozsudku uviedol, že „žalobca neurobil žiadny procesný úkon na zmenu žaloby“ v súvislosti s navrhnutím zmeny právnej kvalifikácie, tak mal za to, že od účastníka konania ani takýto úkon žiadať nemožno, keďže právnu kvalifikáciu posudzuje výlučne súd. Žalobca jednoznačne trval na tom, že uplatnil svoj nárok na príslušnom súde včas pred uplynutím premlčacej doby, a to aj bez ohľadu na to, že okresný súd v priebehu konania uznesením rozhodol o pripustení zmeny žaloby tak, ako ju žalobca predložil písomne dňa 30.05.2012. Podľa žalobcu okresný súd v tomto konaní pochybil, keď prijal záver o tom, že by bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v konaní uplatnený až dňom 30.05.2012, pretože „zmena žaloby“ tu predstavovala iba zmenu právnej kvalifikácie, ktorej posudzovanie patrí do výlučnej kompetencie súdu, ktorá nemohla mať dopad na plynutie premlčacej doby. Ak by žalobca aj akceptoval názor okresného súdu o nutnosti vykonania procesného úkonu zo strany žalobcu smerujúceho k zmene žaloby, nepovažoval za možné akceptovať záver, že by takýto úkon žalobcu musel byť vykonaný výlučne vo forme písomného podania. Platná právna úprava v a hovorí, že právne úkony je nutné vykladať predovšetkým z hľadiska obsahu, a nie z hľadiska formy. V tejto súvislosti poukázal na časť odôvodnenia rozsudku, v ktorej bolo uvedené, že ...„v priebehu roka 2011 tvrdil navrhovateľ... a len pripustil, že pokiaľ sa zistí, že dôvodom plnenia odporcu je bezdôvodné obohatenie vo výkonoch stavebných prác vykonávaných navrhovateľom, je na mieste postupovať podľa a voči odporcovi si uplatniť peňažnú náhradu, čo navrhovateľ urobil žalobným návrhom“ (č.l. 315 - 319), ktoré čísla listov súdneho spisu odkazujú na „vyjadrenie žalobcu prostredníctvom advokátky z 25.10.2011“. Žalobca bol toho názoru, že sa jednalo o zrozumiteľne a určito prejavenú vôľu žalobcu, aby v prípade, že sa v konaní preukáže neplatnosť zmluvy o dielo, bol žalovaný zaviazaný na vydanie bezdôvodného obohatenia. V súlade s princípmi výkladu prejavu vôle podľa jeho obsahu išlo o eventuálnu kvalifikáciu uplatneného nároku titulom vydania bezdôvodného obohatenia, a okresný súd sa mal týmto zaoberať. V konaní bolo nesporné a žalovaným aj písomne protokolárne potvrdené, že žalobca vykonal stavebné práce najneskôr 31.10.2007, resp. 21.11.2007. Pokiaľ do spisu bolo zažurnalizované vyjadrenie advokátky žalobcu zo dňa 25.10.2011, resp. doručené okresnému súdu krátkou cestou na pojednávaní dňa 26.10.2011, tak k tomuto dátumu nárok žalobcu jednoznačne premlčaný nebol. Žalobca zotrval na stanovisku, že plynutie premlčacej doby začalo spočívať dňom podania pôvodnej žaloby, a táto skutočnosť trvá doteraz, aj z dôvodu, že žalobca v začatom konaní riadne pokračoval. V tejto súvislosti poukazoval na nutnosť skúmania všetkých právnych úkonov z hľadiska ich prípadného rozporu s dobrými mravmi, pričom toto sa týka aj skúmania námietky premlčania na vydanie bezdôvodného obohatenia vznesenej zo strany žalovaného. Podľa názoru žalobcu bolo nutné vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia so vznesenou námietkou premlčania aj z hľadiska, či sa nejedná o úkon v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR, sp. zn. , rozsudok NS ČR zo dňa 29.03.2001, sp. zn. . Žalobca uviedol, že hoci by aj nebola uzatvorená platná zmluva o dielo uplatnenie námietky premlčania žalovaným, s prihliadnutím na jeho konanie v styku so žalobcom počas rokovania a následného konania, vo vzťahu k poskytnutým výkonom na vozovke, nie je úkonom v súlade s dobrými mravmi. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, alternatívne zrušiť s priznaním náhrady trov prvostupňového a odvolacieho konania.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Uviedol, že ihneď po podaní žaloby opakovane vyzýval žalobcu, aby sa vyjadril k skutkovým okolnostiam, a to najmä, pokiaľ ide o dôvody, aby sa mohol k veci vyjadriť kvalifikovane. Na každom pojednávaní, čo je i protokolované, ako dôvod na plnenie bola žalobcom uvádzaná zmluva medzi účastníkmi konania, na čom zotrvala právna zástupkyňa na každom jednom pojednávaní, pričom k tomuto tvrdeniu boli navrhované dôkazy, podklady a vypočutí zástupcovia žalobcu zotrvali jednoznačne na plnení zo zmluvy. Vzhľadom k tomu okresnému súdu žalovaný postupne predložil dôkazy o tom, že zmluva nikdy neexistovala a nikdy nedošlo k dohode v tom zmysle, ako to tvrdil žalobca. Až na základe takto vykonaného dokazovania, pod ťarchou toho, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, požiadal a uviedol, že sa domáha bezdôvodného obohatenia. K zmene žaloby došlo na základe návrhu a presnej špecifikácie samotného žalobcu priamo na pojednávaní, a teda argumentáciu v odvolaní o tom, že od počiatku boli uplatňované nároky na základe iných skutočností, považoval za zjavne účelovú a tendenčnú. Žalovaný plne akceptoval následné uznesenie okresného súdu v kontexte zmeny, voči ktorému uzneseniu žalobca vôbec nenamietal, naopak ho v plnom rozsahu akceptoval a začal predkladať dôkazy o bezdôvodnom obohatení. Teda, až po rozhodnutí okresného súdu sa

žalobca začal domáhať svojich nárokov na základe bezdôvodného obohatenia. Podľa žalovaného rozsudok okresného súdu sa dostatočne a zrozumiteľne vyjadril ku všetkým dôležitým okolnostiam veci v nadväznosti na plynutie lehôt a žalovaný v plnom rozsahu akceptuje závery prvostupňového súdu. Naopak, argumentácia žalobcu v odvolaní svedčí o tom, že účelovo „zabudol“ na svoje prednesy na jednotlivých pojednávaniach. Paradoxne aj v odvolaní sa snaží presvedčiť odvolací súd o „uzatvorení ústnej zmluvy o dielo“, pričom zotrváva na argumentácii z pojednávaní o tom, že sa domáha plnenia zo zmluvy. Pokiaľ žalobca poukazoval na judikatúru ohľadne prejavu vôle a dobrých mravov, tak v danom prípade žalovaný poukázal na to, že je obec, pre ktorú ako subjekt verejného práva neplatia všeobecné princípy prejavu vôle tak, ako je tomu v oblasti súkromného práva. Čo sa týka namietaného konania žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, tak podľa žalovaného nemôže ísť o rozpor s dobrými mravmi tam, kde žalobca účelovo obchádza a hrubo porušuje režim verejného obstarávania, keď žalobca prevažnú časť svojich aktivít realizuje pre verejný sektor, a teda vie, že je nevyhnutné uskutočniť verejné obstarávanie. Predmetný stav zapríčinil žalobca tým, že vedome nerešpektoval platnú právnu úpravu verejného obstarávania a v rozpore s početnými zákonmi vykonával práce a činnosti, vôbec neoveroval, komu komunikácia patrí a snažil sa presvedčiť súd o tom, že zodpovednou by mala byť obec, pričom od počiatku vedel o tom, že cesta Obci Žiar nepatrí a nikdy ani patriť nemôže, pretože na základe osobitného zákona prešla do majetku VÚC. Žalobca realizoval práce tak, že na tento úsek nadväzovala ďalšia časť cesty a tú už realizoval pre VÚC na základe výsledkov verejného obstarávania, teda vedel a vie, že cesta patrí vlastnícky samosprávnemu kraju - VÚC a nikdy sa tak nemohla obohatiť Obec Žiar. Žalovaný ďalej uviedol, že ak ide o možnosť uplatnenia námietky premlčania v kontexte dobrých mravov, v danom prípade toto neobstojí, pretože ide o zásadný rozpor s kogentnou platnou právnou úpravou. Na doplnenie mal za to, že takéto nároky a takýto postup nemôžu požívať právnu ochranu a nárok nemôže obstáť aj pre zjavný rozpor so zákonmi, rozpor s dobrými mravmi, resp. poctivým obchodným stykom. Žalovaný zvýraznil, že žalobca vedel a vie, že inštitút bezdôvodného obohatenia je úplne iný právny inštitút ako úhrada za služby podľa faktúry. Napriek tomu na pojednávaniach prezentoval len jediný názor

- požaduje plnenia podľa faktúry a ani v rámci záverečných prednesov nenavrhoval žiadne iné dôkazy a neuvádzal žiadne iné skutočnosti. Čo sa týka posúdenia premlčania, odhliadnuc od argumentácie okresného súdu, poukázal na svoje vyjadrenie vo veci premlčania, na ktorom zotrval. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. bez nariadenia pojednávania podľa a za rešpektovania ust. , verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. v spojení s . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania podľa , sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -546 zo dňa 13.11.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. , bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 18.11.2014, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. .

Krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. , posudzoval rozsudok okresného súdu len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 21.02.2014, za viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa ( ).

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu, ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmavané a dôvody, z ktorým má byť preskúmané.

Primárne krajský súd uvádza, že pri vyhodnotení odvolacích dôvodov žalobcu bol určujúci skutkový stav, ktorý bol zistený súdom prvého stupňa a ktorým bol krajský súd viazaný v zmysle ust.

za stavu, keď nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvedených v odsekoch 2 až 7 ust. , ako aj za prihliadnutia vykonanej poučovacej povinnosti okresným súdom v zmysle ust. , ktorá bola súčasťou predvolaní na nariadené pojednávania vo veci, doručovaných účastníkom konania (č.l. 42 spisu).

Podľa ust. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu, odvolací súd prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav nezistil v postupe súdu prvého stupňa žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke sa stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa dôsledne opísal svoj procesný postup a súčasne dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd uvádza nasledovné.

Podstatou odvolania žalobcu bola námietka nesprávnosti postupu okresného súdu, pokiaľ akceptoval námietku premlčania vznesenú žalovaným s poukazom na to, že v konaní sa žalobca domáhal voči žalovanému (po zmene žaloby) vydania bezdôvodného obohatenia, pričom pôvodne žiadal zaplatiť plnenie zo zmluvy o dielo. Žalobca sa nestotožnil so záverom, že by zmenou právnej kvalifikácie tak, ako bola vykonaná a pripustená návrhom na zmenu žaloby zo dňa 30.05.2012, došlo k zmene skutkových okolností, pretože vždy požadoval to isté plnenie s tým, že už vo vyjadrení dňa 25.10.2011 uskutočnil zmenu návrhu.

Krajský súd k odvolacím dôvodom žalobcu vo všeobecnosti uvádza, že žaloba je podanie, ktorým sa začína konanie pred súdom. Žaloba musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania uvedených v ust. opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa žalobca dovoláva a musí z nej byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha ( veta druhá ). Rozhodujúcimi skutočnosťami sa v zmysle ust. veta druhá rozumejú údaje, ktoré sú nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na ktorého základe uplatňuje žalobným petitom svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda, ktorý vymedzuje po skutkovej stránke predmet konania. Opísaním rozhodujúcich skutočností v žalobe plní žalobca tiež svoju povinnosť tvrdenia uloženú mu ust. . Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, významné podľa hmotného práva, nebráni to pokračovaniu v konaní, ak opíše aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke; povinnosť tvrdenia môže žalobca splniť i dodatočne. Žalobca teda vymedzuje žalobou predmet konania po skutkovej stránke. Je zrejmé, že právna charakteristika opísaných skutkových tvrdení (tzv. právny dôvod žaloby) nie je súčasťou vymedzenia predmetu konania a žalobca nie je povinný ju uvádzať.

Z obsahu spisového materiálu, žalôb žalobcu doručených okresnému súdu dňa 29.10.2010 bolo zrejmé, že žalobca opieral uplatnené nároky voči žalovanému (pôvodne v konaní označený ako žalovaný v 1/ rade, ďalej len „žalovaný“) o poskytnuté zmluvné plnenie. Z opisu skutkových okolností v žalobe, podaní žalobcu doručenom okresnému súdu dňa 18.02.2011, ako i v podaní zo dňa 17.03.2011, v ktorom žalobca tvrdil, že „došlo k vzniku záväzkového vzťahu medzi samosprávnou územnou jednotkou, ktorá sa týkala zabezpečovania verejných potrieb a podnikateľom - navrhovateľom“ (č.l. 198 spisu) v spojení s vyjadrením konateľa žalobcu J. L., ktorý do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.7.2011 (č.l. 292 - 303 spisu) uviedol „v máji 2007 sme dali ponuku na práce a po ústnej dohode sme práce realizovali“ a ďalej ...„na cene sme sa dohodli už pri predložení cenovej ponuky v máji 2007“, ako aj ...„po ukončení diela sme vystavili faktúry na skutočne prevedené práce, predložili sme ich starostovi, ktorý sa vyjadril, že prostriedky na ich zaplatenie nemá, aby sme počkali“, z ktorých skutkových tvrdení vychádzal aj prvostupňový súd bolo zrejmé, že žalobca opieral svoj nárok o založený záväzkový vzťah so žalovaným a mal za nesporné, že tento existoval a na jeho základe plnil. K takto opísanému skutkovému stavu bolo

vykonávané dokazovanie, keďže v rámci splnenej poučovacej povinnosti podľa ust. bola okresným súdom konštatovaná spornosť medzi účastníkmi v tom, či došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, keď žalobca tvrdil, že došlo k ústne uzavretej zmluve o dielo a žalovaný jej existenciu popieral. K opisu kreovania záväzkového vzťahu, poskytnutia plnenia žalobcom a jeho prevzatia žalovaným, titulom ktorého žalobca uplatnil žalované nároky, konateľ žalobcu Ing. B. L. do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.2.2011 (č.l. 115-116 spisu) uviedol „...myslím, že to bol A.. L., ktorý bol oslovený starostom odporcu v 1/ rade, aby navrhovateľ vykonal konečnú opravu cesty po realizácii kanalizácie„ a ďalej ...„K uzavretiu písomnej Zmluvy o dielo nedošlo. Došlo len k uzavretiu ústnej zmluvy medzi konateľom navrhovateľa A.. L. a starostom odporcu“. Žalobca prostredníctvom konateľa J. L. do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.7.2011 (č.l. 292-303 spisu) skutkový stav opísal tak, že „medzi nami a obcou prebehli dve, tri, možno aj štyri jednania, kde bola vznesená požiadavka starostu. V máji 2007 sme dali ponuku na práce a po ústnej dohode sme práce realizovali...“ a ďalej „...po dokončení diela sme vystavili faktúry na skutočne prevedené práce...“ povedali nám, aby sme nefakturovali“ ako aj „...na základe cenovej ponuky sme vykonali práce v rozsahu uvedenom v rozpočte...“ a „...my sme samozrejme vedeli, že komunikácia nepatrí obci“. Svedok A.. E. M. do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.7.2011 (č.l. 292-303 spisu) potvrdil, že ...„bol som prítomný na jednaní A.. L., A.. L. a pána starostu. Starosta žiadal ústne o vykonanie prác pre obec“, ako aj, že ...„potom som dostal od nadriadených pokyny na zrealizovanie prác, a to som aj splnil, práce zrealizoval. Dielo som odovzdal, teda prešiel som všetko so starostom, ktorý mi potvrdil svojim podpisom zrealizované práce“. Následne žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 25.10.2011 uviedol, že ...„právnym dôvodom plnenia odporcu v 1/ rade voči navrhovateľovi je zmluva o dielo uzavretá v máji 2007, keď medzi navrhovateľom a odporcom v 1/ rade bol dohodnutý predmet diela a jeho cena. Skutočnosť, že zmluva o dielo bola uzatvorená, je preukázaná krycím listom rozpočtu na sumu 3.038.000 Sk, z ktorého vyplýva predmet diela...“ ako aj, že ...„odporca v 1/ rade sa cítil byť zaviazaný dielo zaplatiť, čo vyplýva z jeho konania..., a ďalej žalobca poukazoval na listinné dôkazy, z ktorých je zrejmé, že v máji 2007 bola zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovaným uzavretá, keď začiatkom júna začal žalovaný zabezpečovať na realizáciu finančné prostriedky. Zároveň uviedol, že ak sa z vykonaných dôkazov zistí, že žalovaný v 1/ rade porušil svoju povinnosť, je možné uplatnený nárok posúdiť i z iného právneho dôvodu.

Z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 26.10.2011 (č.l. 327 - 335 spisu) vyplývalo, že splnomocnená zástupkyňa žalobcu požiadala o zmenu žaloby v časti 16.282,23 Eur, ktorú žalovala len voči žalovanému (pôvodne žalovanému v 1/ rade) a žiadala, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade sú povinní zaplatiť 16.282,23 Eur spoločne a nerozdielne žalobcovi, ktorú zmenu okresný súd uznesením pripustil. Okresným súdom v rámci procesného postupu vzhľadom na podanie žalobcu v spise na č.l. 315-319, kde je návrh formulovaný ako zmena návrhu, bolo poukázané na to, že žalobca žaloval žalovaného (pôvodne žalovaného v 1/ rade) na základe skutkových tvrdení o existencii zmluvy o dielo titulom zaplatenia ceny diela a žalovaného v 2/ rade titulom bezdôvodného obohatenia.

V podaní zo dňa 16.03.2012 na č.l. 358 - 360 spisu pôvodná právna zástupkyňa žalobcu poukazovala v bode 1/ na ústnu zmluvu s Obcou Žiar a k povinnostiam žalovaného pod bodom 3/ poskytla tvrdenie, že vzhľadom k zisteným skutočnostiam sa javí zmluva medzi žalobcom a žalovaným neplatná a za tejto okolnosti prichádza do úvahy nárok žalobcu na vrátenie bezdôvodného obohatenia z titulu bezdôvodného obohatenia plnením z neplatnej zmluvy, a pokiaľ by sa zobrala do úvahy argumentácia žalovaného, prichádza do úvahy i nárok z titulu bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu, alternatívne plnením za iného, čo podľa práva mal žalovaný plniť sám, pričom urobiť záver o tom je povinnosťou súdu.

Následne do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.3.2012 (č.l. 376 - 380 spisu) o.i. uviedla ...„nárok si neuplatňujeme zo Zmluvy o dielo, ale z vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré sme presne nešpecifikovali a je potrebné vychádzať z toho, čo starosta prevzal do súpisu prác a ceny“ (č.l. 378 spisu) s odkazom na to, že vo vyjadrení zo dňa 25.10.2011 zmenila právny dôvod uplatneného nároku.

Okresný súd na č.l. 379 rub spisu vykonal poučenie podľa , pričom poukázal na to, že na základe doterajších tvrdení a preukázaných skutočností sa javí právne posúdenie veci ako bezdôvodné obohatenie a za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca požaduje rovnaké plnenie, ale robí tak následne na základe iných skutkových okolností, než tých, ktoré uvádza v žalobe, lebo okruh skutkových tvrdení je potrebné subsumovať pod ustanovenia konkrétnej právnej normy, a pokiaľ sa nezmenia skutkové tvrdenia, nemôže súd vec posúdiť ako iný právny titul, na čo

právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že bude navrhovať zmenu žaloby na základe iných skutkových okolností, než uvádzaných v žalobe, čo môže urobiť v lehote do 30-tich dní od pojednávania.

V podaní doručenom okresnému súdu dňa 30.05.2012 (č.l. 384 - 386 spisu) žalobca prostredníctvom pôvodnej právnej zástupkyne uskutočnil dispozíciu so žalobou, keď uviedol, že na základe skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, mení skutkové okolnosti voči žalovanému oproti tým, ktoré boli uvádzané v žalobe, ktoré konkrétne opísal na č.l. 384 - 385 spisu, z ktorých mal za to, že žalobca plnil za iného

- žalovaného to, čo mal tento povinnosť plniť sám. Súčasne uviedol, že pôvodný uplatňovaný nárok vychádzal z iných skutkových okolností, z plnenia na základe ústne uzatvorenej zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným, ktorú skutkovú okolnosť sa žalobcovi nepodarilo v konaní preukázať. Žalobca konkrétne uviedol, že ..„mení (na základe iných skutkových okolností, z ktorých pôvodne vyvodzoval svoj nárok) podanú žalobu a navrhuje, aby súd zmenu (v zmysle ust. ) pripustil“.

Okresný súd na základe predmetného návrhu žalobcu podľa ust. uznesením č.k. -438 zo dňa 15.10.2012, rozhodol tak, že pripustil zmenu žaloby voči žalovanému v 1/ rade na základe tohto skutkového stavu: „Vodoprávnym konaním číslo ŠVS-2004/00998-003/Li zo dňa 6.9.2004 povolil Obvodný úrad životného prostredia žalovanému v 1. rade vybudovať vodnú stavbu „Splašková kanalizácia - II. etapa, stoka A, B, C“ katastrálne územie B. s povinnosťou stanovenou v bode 9. citovaného rozhodnutia. V ňom bolo žalovanému v 1. rade nepriamo uložené vykonať živičnú úpravu cesty s tým, že kolaudačné konanie (a tým aj oprávnenie dielo užívať) bolo viazané na splnenie uvedenej povinnosti a na uvedenie cesty do pôvodného stavu. Rozhodnutím číslo ŠVS-2006/01618-003/Li zo dňa 12.10.2006, ktorým vodoprávny orgán - Obvodný úrad životného prostredia v Liptovskom Mikuláši povoľuje stavbu „Splašková kanalizácia stoka A“ katastrálne územie B. v dĺžke 626m užívať konštatuje, že živičná úprava vozovky vykonaná nie je. Z uvedeného dôvodu vodoprávny orgán uložil žalovanému v 1. rade v bode 1. vykonať živičnú úpravu vozovky cesty číslo III/018132 v trase kolaudovanej kanalizačnej stoky v celej šírke vozovky. Živičnú úpravu vozovky nevykonal žalovaný v 1/ rade, ale navrhovateľ, a to v dvoch etapách: Prvá spočívala vo výstavbe časti vozovky po vybudovanej trase splaškovej kanalizácie a kanalizačných prípojok (v hodnote 16.282,23 Eur) a druhá v konečnej živičnej úprave celého povrchu vozovky cesty číslo III/01832 na trase kolaudovanej kanalizačnej stoky (v hodnote 75.155,12 Eur). Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že navrhovateľ plnil za iného - za žalovaného v 1. rade to, čo mal tento povinnosť plniť sám a svoj nárok preto žalobca v tomto konaní odvodzuje z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného v 1. rade.“

V podaní zo dňa 22.03.2013, doručenom okresnému súdu dňa 02.05.2013 (č.l. 459 - 461 spisu) a do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 6.5.2013 žalobca prostredníctvom pôvodnej právnej zástupkyne navrhol, aby okresný súd pripustil v zmysle ust. vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade zmenu žaloby, ktorý návrh je rozšírením skutkových okolností bezdôvodného obohatenia nielen na plnenie žalobcu za žalovaného, ale aj o plnenie žalobcu z neplatnej zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným.

Okresný súd druhým výrokom uznesenia č.k. -471 zo dňa 6.5.2013 rozhodol tak, že proti žalovanému (pôvodne žalovanému v 1/ rade) pripúšťa zmenu návrhu na začatie konania tak, že žalovaný v 1/ rade je titulom bezdôvodného obohatenia povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 91.437,36 Eur a skutkových dôvodov, ktorými sa menia skutkové dôvody v uznesení o pripustení zmeny žaloby zo dňa 15.10.2012 č.k. -438 tak, že „predmetom konania je bezdôvodné obohatenie na základe plnenia navrhovateľa voči odporcovi 1. z neplatnej zmluvy o dielo z dôvodu nedostatku vôle obecného zastupiteľstva odporcu 1., ktorému je vyhradené schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce podľa o obecnom zriadení a ktoré nedalo k zmluve o dielo súhlas, bez ktorého je neplatná, ako aj vzhľadom k výške rozpočtu odporcu 1. a že nebola odsúhlasená obecným zastupiteľstvom, preto je neplatná, lebo obsahom a účelom odporuje zákonu, ako aj z dôvodu, že na vykonané práce bolo potrebné uskutočniť odporcom 1. verejné obstarávanie, ktoré odporca 1. nezabezpečil s tým, že bezdôvodné obohatenie odporcu 1. spočíva v hodnote, o ktorú sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak stalo, keby odporca 1. plnil pri vysprávke rýh po uložení kanalizácie a pri vykonaní živičnej úpravy povrchu úseku cesty č. III/018132, pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklých nákladov, ktoré by musel odporca 1. v danom mieste a čase vynaložiť na dosiahnutie rovnakého plnenia, ktoré mu poskytol navrhovateľ“. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.5.2013.

Odvolací súd uvádza, že o zmenu žaloby v zmysle ust. ide vtedy, ak požaduje žalobca stále rovnaké plnenie, ale z iného skutkového základu veci (skutkového deja), než ako vymedzil predmet konania v žalobe. Týmto spôsobom zákon žalobcovi umožňuje, aby odvrátil zamietnutie žaloby, ak má síce nárok na požadované plnenie, avšak z iného skutkového deja, než ktorý použil k označeniu predmetu konania po skutkovej stránke. Teda, o zmenu žaloby nejde len vtedy, ak sa domáha žalobca niečoho iného, než v pôvodnej žalobe, alebo požaduje na základe rovnakého skutkového stavu viac, než požadoval v pôvodnej žalobe, ale aj v takom prípade, ak žaloba síce i naďalej požaduje rovnaké plnenie (rovnakej kvality a rovnakého rozsahu), ale na základe iného skutkového stavu (skutkového základu veci), než ako ho opísal v pôvodnej žalobe.

Krajský súd poukazuje na to, že v občianskom súdnom konaní žalobca vymedzuje uplatnený nárok, a to nielen určením žalobného petitu, ale aj určením rozhodných skutočností, o ktoré svoje tvrdené právo opiera. Porovnajúc znenie skutkového základu, uvedeného v žalobe (pôvodne v žalobách) doručených okresnému súdu dňa 29.10.2010 a skutkového základu uvedeného v podaní žalobcu zo 30.05.2012, a aj v podaní doručenom okresnému súdu dňa 02.05.2013 jednoznačne bolo možné konštatovať, že ide o úplne rozdielny skutkový dej, z ktorého sa uplatňovaný nárok odvodzuje. Súhlasí preto krajský súd so záverom prvostupňového súdu, že žalobcom požadovanou zmenou návrhu v podaní zo dňa 25.05.2012, doručenom okresnému súdu dňa 30.05.2012, došlo nielen k zmene právnej kvalifikácie nároku, ktorý bol predmetom konania (odlišných od tvrdení obsiahnutých v žalobe, ktorá vychádzala zo zmluvy o dielo), ale vychádzal tiež z iných skutkových okolností, než tých, ktoré boli obsahom podanej žaloby a ktoré boli podradené pod hypotézu inej právnej normy. Zvýrazňuje sa, že skutková podstata oboch právnych inštitútov, a to zmluva o dielo a bezdôvodného obohatenia pritom vykazuje iné obsahové a formálne náležitosti. Bolo tak zrejmé, že zo strany žalobcu boli v doručenom zmenenom návrhu poskytnuté iné skutkové tvrdenia, teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vychádzal z iného skutkového základu veci a následná zmena právnej kvalifikácie zo strany žalobcu, vo vzťahu k uplatnenému nároku na bezdôvodné obohatenie bola vykonaná len v súlade so zásadou dispozičnou. Správne okresný súd po pripustení zmeny žaloby žalobcu už posudzoval zmenené skutkové okolnosti. Krajský súd uvádza, že od pripustenia zmeny návrhu sa okresný súd zaoberal uplatneným nárokom žalobcu, ktorý síce požadoval rovnaké plnenie, a to peňažné plnenie, avšak na základe iného skutkového stavu, než ho opísal v návrhu, teda požadoval na základe odlišného skutkového stavu rovnaké peňažné plnenie. Žalobca oproti žalobou uplatnenému nároku pristúpil tak k uplatneniu kvalitatívne, skutkovo a právne odlišnému nároku a z tohto dôvodu správne následne bola posudzovaná aj otázka premlčania tohto nároku a zaujaté k nemu stanovisko. Tento názor odvolacieho súdu vychádza i zo záverov vyslovených v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2008, sp. zn. 1M Obdo V 19/2007, rozhodnutiach Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 17. februára 2010, sp. zn. zo dňa 28. apríla 2011, sp. zn. zo dňa 22. septembra 2005, sp. zn. zo dňa 29. októbra 2009, zo dňa 9. júla 2008.

Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu nesprávneho posúdenia námietky premlčania vznesenej žalovaným odvolací súd uvádza, že návrh na zmenu žaloby je podaním vo veci samej, s ktorým sú preto spojené hmotno-právne a procesno-právne účinky. V prípade zmeny nároku nastávajú hmotno-právne účinky dňom, kedy súdu došla zmena žaloby, alebo dňom, kedy bol tento úkon uskutočnený do zápisnice. S týmto okamihom je potom spojený dôsledok pre spočívanie premlčania, a to, že sa týmto dňom beh premlčacej doby zastavuje a tento okamih je tiež rozhodný pre posúdenie, či premlčacia lehota márne uplynula.

V predmetnej veci bolo súdu prvého stupňa až dňa 30.05.2012 doručené podanie žalobcu, v ktorom zmenil skutkové okolnosti voči žalovanému, oproti tým, ktoré boli uvádzané v žalobe uplatneného nároku. Z tohto dôvodu, pokiaľ žalovaný v 1/ rade vzniesol námietku premlčania, keďže bolo medzi účastníkmi nesporné, že k poskytnutému plneniu zo strany žalobcu došlo 31.10.2007 a 21.11.2007, tak táto bola vecne správne posudzovaná prvostupňovým súdom cez úpravu v , so záverom o premlčaní nároku žalobcu, pre ktorý došlo k zamietnutiu žaloby, z titulu dôvodne vznesenej námietky premlčania.

Pokiaľ žalobca v sporovom konaní tvrdil konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi i vo vzťahu k námietke premlčania, tak krajský súd uvádza, že základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty obchodno-právnych vzťahov, aby v primeraných lehotách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabránili tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

Inštitút premlčania zabraňuje dlhodobému trvaniu práva, ich zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva.

V prejednávanej veci prvostupňový súd dospel k správnemu právnemu záveru o premlčaní žalobcom uplatňovanej pohľadávky s poukazom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného. Nebola dôvodná námietka žalobcu, že akceptácia vznesenej námietky je v rozpore s dobrými mravmi, pretože ust. je všeobecným ustanovením hmotno-právnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu spoločenských a mravných noriem základných, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti), vyjadruje podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti. V konaní žalobca dôvodne vznesenú námietku premlčania voči uplatňovanej pohľadávke však nemôže pokladať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Námietka premlčania dobrým mravom neodporuje. Použitím ust. nemožno ignorovať dlžníkom relevantne vznesenú námietku premlčania a premlčané právo veriteľovi priznať, a tak reparovať už zaniknuté právo veriteľa na vymáhanie jeho pohľadávky.

K odvolaciemu dôvodu žalobcu, že postupom okresného súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval nesprávny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery. K takejto situácii v predmetnej sporovej veci vo vzťahu k podstatným zhodnoteniam okresného súdu nedošlo.

Krajský súd konštatuje, že okresný súd v predmetnej veci dôsledne procesne postupoval a prijal skutkové a právne závery, ktorým predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu, vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania, a preto odvolací súd nezistil dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od vecne správnych skutkových a právnych zhodnotení vykonaných okresným súdom, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku podľa ust. .

Práve z titulu aplikácie ust. nebolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné, aby podrobné skutočnosti skutkového stavu a jeho právne posúdenie, ktoré boli uvedené v odôvodnení rozsudku okresného súdu, boli opätovne uvádzané aj v dôvodoch tohto rozhodnutia krajského súdu, pretože zákonné ust. umožňuje, aby sa krajský súd ako súd odvolací v odôvodnení obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorý postup je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok, potom k požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ako súdu odvolacieho je postačujúce odkázať na závery rozsudku okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a len vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu zvýrazniť a doplniť na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia ďalšie dôvody tak, ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia , čo je v zhode aj s judikatúrou Ústavného súdu SR.

Výrok rozsudku krajského súdu, ktorým vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa, vychádza z ust. , keď súd prvého stupňa si vyhradil rozhodnutie o trovách prvostupňového konania na samostatné konanie cez úpravu v .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.