Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoP-190-2022.pdf
PDF · 128.47 KB
Case nature
Subarea
20CoP/190/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. J., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Záhorácka ul. č. 2942/60A, Malacky, dieťa rodičov Q. J., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom: W., O. B.. Č.. XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Juchovou, AK, so sídlom: Trnavská cesta č. 60, Bratislava, a C. J., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom: O. B.. Č.. XX, W., t.č. umiestneného t. č v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, N..V..D. XX/XDX, XXX XX T., o návrhu matky na vydanie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky a otca proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 17.10.2022, č.k. 8P/204/2022-33, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 17.10.2022, č.k. 8P/204/2022-33 v napadnutom výroku I p o t v r d z u j e.
II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Malacky, zo dňa 17.10.2022, č.k. 8P/204/2022- 33, v napadnutom výroku II m e n í tak, že: „Navrhovateľke sa ukladá povinnosť podať v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia návrh na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej A..“.
III. Toto neodkladné opatrenie bude trvať na čas do právoplatného skončenia konania vedeného na súde prvej inštancie o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej A. J..
odôvodnenie:
1. Uznesením Okresného súdu Malacky zo dňa 17.10.2022, č.k. 8P/204/2022-33 súd prvej inštancie vyhovel návrhu matky a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal otcovi maloletej priblížiť sa k maloletej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou súdnych konaní, konaní pred orgánmi verejnej správy alebo vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní. Zároveň súd prvej inštancie uložil navrhovateľke povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia návrh vo veci samej. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka - matka maloletej sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.08.2022 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi maloletej povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke a k maloletej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou súdnych konaní, konaní pred orgánmi verejnej správy alebo pri vyšetrovacích úkonoch v trestnom konaní, a to vždy za prítomnosti tretej osoby. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetné konanie sa začalo viesť pod sp.zn. 32C/107/2022. Svoj návrh navrhovateľka pred súdom prvej inštancie odôvodnila tým, že odporca bol rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 13.01.2020 právoplatne odsúdený za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) písm. d) ods. 3 písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov za to, že sa odporca na navrhovateľke v období od roku 2010 do 22.06.2019 dopúšťal
psychického a fyzického týrania. Uviedla, že odporca konal takým spôsobom, že ju najmenej raz do týždňa fyzicky napádal tak, že mala často modriny, verbálne ju urážal, vulgárne jej nadával. Ďalej pred súdom prvej inštancie uviedla, že potom, čo sa v presne nezistený deň v roku 2017 presťahovala spolu s ich maloletou k svojim rodičom do I. na ulicu S. XXXX/XX, jeho fyzické a psychické útoky stále pokračovali, každý druhý deň, ale najmä cez víkendy odporca používal rôzne zámienky napríklad aj to, že si ide po maloletú, pričom navrhovateľke nadával, vyvolával jej, vyhrážal sa jej ublížením na zdraví, nech okamžite vyjde von z bytu, že ju čaká pred bytovkou a aj keď navrhovateľka nechcela ísť, bála sa mu to povedať, lebo vedela, že potom sa jeho správanie ešte zhorší. Dodala, že keď odporca naliehal, išla von, následne ju odporca odviedol na rôzne neznáme miesta, najčastejšie však do opustenej budovy „. v meste I. na ulici C. Š. (ďalej len „.), niekedy aj na niekoľko hodín až do doby, kým jej sám nedovolil odísť, pretože sa zo strachu pred ním neopovážila mu odporovať, domov sa vždy vrátila celá dobitá, alebo keď bola s maloletou na ihrisku potajomky poslala svojej mame SMS správu, aby po ňu prišla, nakoľko sa mu neodvážila povedať, že chce ísť domov. Súdu prvej inštancie uviedla, že dňa 09.05.2019 o cca 22:00 hod. v I. na ul. S. pod hrozbou vyhrážok ju vylákal odporca von pred bytovku, kde sa chvíľu rozprávali a následne s ňou odišiel na neznáme miesto. Navrhovateľke sa nedalo dovolať až do dňa 10.05.2019, keď písala SMS správu svojej matke, aby išla pre ňu pred vchod, navrhovateľka ležala na lavičke bola celá dobitá, nevidela na oči, na krku mala šrámy, na tvári a krku mala zaschnutú krv, matka navrhovateľky vtedy zavolala políciu. Navrhovateľka ďalej súdu prvej inštancie uviedla, že odporca ju pod zámienkou, aby priniesla nabíjačku vylákal von z bytu, zároveň jej povedal, nech s ním okamžite ide preč, inak bude zle a odviedol navrhovateľku do opustenej budovy vodárne. Dodala, že odporca, keď tam prišli, nejakými doskami uzavrel východ, aby nemohla utiecť a začal ju urážať, vulgárne jej nadávať a ponižovať ju pričom ju zviazal lanom takým spôsobom, že jeden koniec lana jej zaviazal na krk a druhú časť lana jej uviazal o inú časť tela. Uviedla, že čím viac sa navrhovateľka mykala, tým viac ju to škrtilo, keď kričala o pomoc, dal jej odporca do úst kus handry, následne ju celú noc fyzicky napádal, dával jej facky a boxoval do nej, na chvíľu ju aj odviazal, sadol si na ňu a búchal ju do brucha, a keď sa pohla, tak ju znova bil a zviazal. Ďalej uviedla, že potom ju pustil domov s upozornením, že ak niekomu niečo povie, tak ju zabije, preto tak potom z obavy o svoj život a zdravie odmietala podať trestné oznámenie. Zároveň navrhovateľka súdu prvej inštancie uviedla, že odporca opätovne prišiel pre ňu dňa 08.06.2019 v obedňajších hodinách, kedy s ním ona odišla do obce Rohožník a k rodičom sa vrátila až dňa 10.06.2019 celá zbitá. Navrhovateľka tiež uviedla, že ju odporca pri vodárni bil palicou, čím jej spôsobil pomliaždenie ľavej stehennej oblasti a ľahké pomliaždenie hlavy, čo vyplynulo aj z vyjadrenia ošetrujúceho lekára K.. K. K.. Navrhovateľka navrhla súdu prvej inštancie pre prípad potreby do konania pripojiť trestný spis Okresného súdu Malacky sp.zn. 3T/129/2019, pričom lekárska správa a fotky navrhovateľky sú súčasťou súdneho spisu. Navrhovateľka podotkla, že má z odporcu do dnešného dňa veľkú obavu a strach, obáva sa nielen o svoj život a zdravie, ale aj o život a zdravie svojej dcéry - maloletej A., a že okrem nej má z odporcu obrovský strach aj maloletá, ktorá veľakrát videla, ako odporca ubližoval navrhovateľke a bil ju, dokonca aj maloletá bola veľakrát zbitá odporcom. Matka súdu prvej inštancie uviedla, že pri posledných útokoch odporcu videla maloletá matku celú dokrvavenú a dobitú, preto s odporcom nemá žiaden blízky vzťah a naopak odporcu sa bojí a nechce s ním mať nič spoločné, práve pre strach z otca za brutálne psychické a fyzické útoky, ktorých sa dopúšťal na navrhovateľke, ale aj pre správanie odporcu k jej osobe sa maloletá s odporcom nechce stretávať a nechce aby sa k nej mohol priblížiť. Súd prvej inštancie uviedol, že na strane 16 v bode 58 rozsudku Okresného súdu Malacky sp.zn. 9P/166/2020 zo dňa 24.05.2022 je uvedené, že maloletá si neželala, aby boli strany sporu oboznámené s obsahom pohovorov s maloletou, ale súd v uvedenom odseku tlmočil stanovisko maloletej, že si v súčasnosti neželá stretávať sa s odporcom. Navrhovateľka súdu prvej inštancie uviedla, že aj s ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti podala na Okresný súd Malacky návrh na rozvod a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, ktorý bol súdu doručený dňa 30.09.2020. Dodala, že súd rozsudkom zo dňa 24.05.2022 rozhodol, že manželstvo navrhovateľky a odporcu rozvádza a maloletú zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ani toto konanie sa však neudialo bez problémov, pred jedným z pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 11.06.2021 odporca keď zbadal navrhovateľku, ktorá tam už čakala na pojednávanie na chodbe, začal jej vulgárne nadávať: „. C., N. J., Š. C., čo opakoval stále dokola, ďalej na ňu kričal „.E. I. S. po N. R., Ž. K. na Ň. R. I. A.Í., odporcu tak justičná stráž odviedla preč z chodby. Dodala, že odporca s vulgarizmami pokračoval aj na pojednávaní, kde sa ho sudkyňa snažila upokojiť a napomínala ho, nakoniec bol odporca vykázaný z pojednávacej miestnosti a pojednávanie sa uskutočnilo v jeho neprítomnosti, aj uvedené správanie odporcu svedčí o jeho agresivite, a to dokonca za prítomnosti eskorty a justičnej stráže a neskôr aj v prítomnosti sudkyne. V prípade, že by to súd prvej inštancie považoval za dôvodné, navrhla navrhovateľka do konania pripojiť spis ORPZ v Malackách, Odbor poriadkovej polície, OOPZ v Stupave V.-N.-XXX/MA-V. a spis Okresného
súdu Malacky vo veci rozvodu sp.zn. 9P/166/2020. Dodala, že odporca bol pred odsúdením v konaní Okresného súdu Malacky sp.zn. 3T/129/2019 spolu desaťkrát riešený v priestupkovom konaní, z toho jedenkrát bol uznaný za vinného z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil verbálne a fyzicky na navrhovateľke, okrem toho bol odporca viackrát súdne trestaný, a to zvyčajne za majetkovú trestnú činnosť. Navrhovateľka súdu prvej inštancie uviedla, že sa obáva prepustenia odporcu na slobodu z ÚVTOS Želiezovce, má vedomosť, že niekedy v priebehu mesiaca október alebo november 2022 odporca bude mať odpykanú polovicu svojho trestu a bude môcť požiadať o prepustenie z ÚVTOS. Navrhovateľka súdu prvej inštancie zdôraznila, že s maloletou už teraz žijú v obrovskom strese, že sa tak stane, obe preto žiadajú pre odporcu zákaz priblíženia k nim, a to na vzdialenosť 50 metrov, ktorú považuje za relevantnú ako bezpečnú vzdialenosť pri podozrení z domáceho násilia aj § 27a zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore v znení neskorších právnych predpisov. Na záver uviedla, že aj keď je odporca momentálne vo výkone trestu, môže byť z tohto v súlade s § 66 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. prepustený tak, že navrhovateľka nebude o tejto skutočnosti včas upovedomená a nestihne podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia včas tak, aby bola s maloletou chránená a tak bude ohrozený ich život a zdravie. Navrhovateľka súdu prvej inštancie uviedla, že s maloletou zažívajú obrovský stres a obavu zo skutočnosti, že sa blíži termín, kedy odporca môže požiadať o prepustenie z výkonu trestu a že môže byť prepustený.
3. Uznesením sp.zn. 32C/107/2022 zo dňa 13.09.2022 súd prvej inštancie vylúčil na samostatné konanie návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým má byť odporcovi zakázané sa priblížiť k maloletej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou súdnych konaní, konaní pred orgánmi verejnej správy alebo vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní. Zároveň nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakazuje odporcovi priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou súdnych konaní, konaní pred orgánmi verejnej správy alebo vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní a poučil odporcu, že môže ako žalobca podať voči navrhovateľke žalobu o náhradu škody podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom bude náhrada škody spôsobenej mu výkonom tohto neodkladného opatrenia podľa výroku II. uznesenia, ak preukáže, že mu taká škoda bola spôsobená porušením právnej povinnosti navrhovateľky.
4. Súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil vec podľa § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1 a 2, § 336 ods.1 CSP a vecne tak, že návrh matky v časti nariadenia neodkladného opatrenia týkajúcej sa úpravy pomerov rodičov k maloletej ako dôvodný, pretože mal za preukázané, že povinná osoba - otec maloletej, bol rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 3T/129/2019-497 zo dňa 13.01.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.01.2020 uznaný za vinného z dôvodu, že najmenej od r. 2010 až do 22.06.2019 psychicky a fyzicky týral navrhovateľku, matku maloletej tým spôsobom, že ju najmenej raz do týždňa fyzicky napádal tak, že mávala často modriny, verbálne ju urážal, vulgárne jej nadával a opakovane a dlhodobo sa dopúšťal fyzických, či psychických útokov na navrhovateľku, čím spáchal zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) a § 138 písm. b) Trestného zákona, v dôsledku čoho bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, ktorý v súčasnosti vykonáva v ústave na výkon trestu. S poukazom na tieto skutočnosti, preukázané opakované ohrozovanie matky maloletej psychickým a fyzickým týraním zo strany otca maloletej, sa podľa súdu prvej inštancie nedá vylúčiť, že sa odporca dopustil aj psychického, či fyzického týrania maloletej. V tejto súvislosti súd prvej inštancie upriamil pozornosť na to, že túto skutočnosť napokon maloletá potvrdila vo svojom čestnom vyhlásení zo dňa 19.08.2022. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že správanie odporcu bolo dlhodobé od roku 2010 do 22.06.2019, pričom poukázal aj na jeho trestnú minulosť - odporca bol v minulosti 10 x prejednávaný v priestupkovom konaní, raz bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v súvislosti s verbálnymi a fyzickými útokmi voči navrhovateľke, ako aj 5 krát súdne trestaný za majetkovú trestnú činnosť, nemožno teda vyvodiť iný záver než ten, že otec maloletej sa dopúšťal psychického i fyzického násilia voči matke maloletej, a súčasne aj voči maloletej; psychická integrita matky, ako aj maloletej je takým správaním otca bezpochyby ohrozená. Súd prvej inštancie uviedol, že otec je síce v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, avšak z návrhu, ako aj z výsledku lustrácie, ktorú vykonal súd v registri ZVJS, je však zrejmé, že odporca - otec maloletej by mohol byť ku dňu 22.10.2022 podmienečne prepustený na slobodu, v dôsledku čoho existuje dôvodná obava z opätovného dopúšťania sa psychického i fyzického násilia zo strany otca, nielen voči matke maloletej, ale aj voči samotnej maloletej; čím je ohrozený aj zdravý fyzický a psychický vývoj maloletej a bez nariadenia neodkladného opatrenia by reálne mohlo dôjsť k poškodeniu záujmov maloletej. Všetky vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie
vyhodnotil ako opodstatnené pre nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa maloletej. Súd prvej inštancie v tejto časti návrhu matky vyhovel, a zakázal otcovi maloletej priblížiť sa k maloletej v rozsahu 50 metrov, ktorú hranicu považuje za primeranú. Súd prvej inštancie pri nariadení neodkladného opatrenia zohľadnil a chcel dosiahnuť najmä ochranu maloletej a jej matky v úmysle zabrániť prípadnému ďalšiemu útoku otca maloletej na matku, príp. maloletú, ktorý je (vzhľadom na doteraz preukázané skutočnosti a správanie otca maloletej) po prepustení otca na slobodu možné očakávať. V súlade s ustanovením § 336 ods. 1 CSP súd prvej inštancie zároveň uložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej, nakoľko má za to, že neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, keď ani jednému z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
5. Matka maloletej prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podala proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie, z dôvodu podľa § 362 ods. 1 CSP, a to konkrétne voči výroku II. V prvom rade matka uviedla, že sa v plnej miere pridržiava návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a odvolanie podáva výlučne proti výroku II. predmetného uznesenia z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Má za to, že konanie súdu prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko správnu právnu normu nesprávne interpretoval. Konanie súdu prvej inštancie má podľa jej názoru inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom za takúto inú vadu je považovaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia a zmätočnosť rozhodnutia. Z uvedeného výroku II. predmetného uznesenia, podľa jej názoru nie je zrejmé, komu bola uložená povinnosť podať návrh vo veci samej a v akej veci má byť návrh vo veci samej podaný. Matka uviedla, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia na zákaz priblíženia odporcu k maloletej bol totiž uznesením Okresného súdu Malacky sp.zn. 32C/107/2022 zo dňa 13.09.2022 vylúčený na samostatné konanie, pričom z uznesenia voči ktorého výroku II. podáva toto odvolanie, však vyplýva, že súd prvej inštancie toto konanie vylúčil na konanie vo veci starostlivosti o maloletú. Dodala, že spolu s maloletou podávali návrh na zákaz priblíženia odporcu k navrhovateľke a maloletej, nie návrh na úpravu práv a povinností k maloletej. Zdôraznila, že dožadovali sa tak prostredníctvom neodkladného opatrenia ochrany života a zdravia, teda telesnej a duševnej integrity navrhovateliek podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka a nie úpravy rodičovských práv a povinností odporcu - otca maloletej. V tejto súvislosti podotkla, že o úprave rodičovských práv a povinností odporcu k maloletej už bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 24.05.2022 sp.zn. 9P/166/2020. Podľa matky nie je tak zrejmé, aký návrh vo veci samej mal na mysli súd prvej inštancie, keď to vo výroku č. II uznesenia ako ani vo svojom odôvodnení žiadnym spôsob bližšie nešpecifikoval, či o návrh týkajúcu sa zákazu priblíženia alebo úpravy práv a povinností k maloletej. Zároveň podľa matky je veľmi neobvyklé a v rozpore so súdnou praxou, aby súd navrhovateľov zaviazal na podanie návrhu vo veci samej v otázke zákazu priblíženia. Je podľa nej bežnou praxou súdu zaviazať navrhovateľa na podanie žaloby vo veci zákazu vstupu do nehnuteľnosti, ale s podobným postupom súdu v otázke zákazu priblíženia sa matka ešte nestretla a nevyplynulo to ani z dostupných súdnych rozhodnutí. Matka uviedla, že z napadnutého uznesenia ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie pod pojmom navrhovateľka označuje matku maloletej, pričom maloletá je označovaná pod pojmom maloletá. Z podaného návrhu na zákaz priblíženia je však podľa matky zrejmé, že navrhovateľkami v predmetnej veci boli tak matka maloletej, ako aj samotná maloletá prostredníctvom svojej splnomocnenej advokátky. Bolo by podľa jej návrhu aj procesne neprípustné, aby návrh na zákaz priblíženia podávala za maloletú matka, musela tak podľa jej názoru ako navrhovateľka urobiť sama maloletá, ktorá tak konala prostredníctvom matky ako svojej zákonnej zástupkyne v zmysle § 68 ods. 1 CSP, resp. prostredníctvom splnomocnenej advokátky na základe splnomocnenia udeleného dcérou avšak podpísaného zákonnou zástupkyňou - matkou. Podľa názoru matky z napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, resp. výroku II. uznesenia nie je zrejmé, koho súd prvej inštancie zaviazal na podanie návrhu vo veci samej či navrhovateľku - matku alebo navrhovateľku - maloletú. Poukázala zároveň na to, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil v napadnutom uznesení, z akých dôvodov nebolo možné, považovať návrh navrhovateliek za podanie vo veci samej, ale naopak bolo potrebné „navrhovateľku“ zaviazať na podanie návrhu vo veci samej do 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Naopak je matka toho názoru, že rozhodnutím súdu prvej inštancie, bolo možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov. Zároveň odvolaciemu súdu uviedla, že keďže išlo o konanie v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka a nie o konanie vo veci starostlivosti o maloletého a maloletá bola v konaní riadne zastúpená advokátom nebol podľa jej názoru dôvod na ustanovenie kolízneho opatrovníka v konaní v zmysle § 31 ods. 2 Zákona o rodine, tak ako to urobil súd prvej inštancie uznesením č.k.
8P/204/2022-32 zo dňa 17.10.2022. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie dôvody voči výroku č. II napadnutého uznesenia je toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko správnu právnu normu nesprávne interpretoval. Matka má za to, že vydaním neodkladného opatrenia, tak ako ho navrhovali s maloletou (nakoľko išlo o návrh na vydanie neodkladného opatrenia pred začatím konania) bolo možné a dokonca žiaduce upraviť trvalo pomery účastníkov konania v otázke zákazu priblíženia odporcu k maloletej. Matka sa pridržiava všetkých skutočností a dôkazov uvedených v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Matka namietala, že súd prvej inštancie však pri rozhodovaní o návrhu vôbec nezobral do úvahy možnosť docieliť vydaním neodkladného opatrenia, tak ako ho navrhovali trvalú resp. trvalejšiu úpravy pomerov v otázke zákazu priblíženia. Matka je toho názoru, že návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, ako sa ho domáhala a na základe predložených dôkazov, bolo možné a hlavne žiaduce dosiahnuť trvalú ochranu maloletej pred fyzickými a psychickými útokmi zo strany odporcu. Matka opätovne poukázala na to, že maloletá vo svojom čestnom prehlásení deklarovala a dostatočne vyjadrila svoj strach voči odporcovi. Zároveň poukázala na to, že nežiadali zákaz kontaktovania maloletej zo strany odporcu a tak odporca má aj iné prostriedky ako nebyť vylúčený z kontaktu a styku s maloletou po jeho prepustení z výkonu trestu (prostriedky elektronickej komunikácie, video hovory, tel. hovory a pod.), pri ktorých bude mať možnosť opätovne si vybudovať vzťah alebo dôveru maloletej, avšak pre ňu bezpečným a neohrozujúcim spisom. V tejto súvislosti zdôraznila, že odporca má zároveň možnosť stretávať sa s maloletou pred orgánmi verejnej správy (napr. pri dohodnutých stretnutiach na ÚPSVaR, odbore sociálnej kurately). Matka je toho názoru, že je v rozpore so záujmami maloletej nútiť ju, aby bola účastníčkou ďalšieho konania, kde bude musieť opätovne preukazovať, či na ako dlho a z akých dôvodov je potrebný zákaz priblíženia odporcu k maloletej, najmä keď len v máji 2022 bolo právoplatne rozhodnuté o úprave práv a povinností odporcu k maloletej, kde bolo vykonané rozsiahle dokazovanie. Podotkla, že jedinou snahou neodkladného opatrenia na zákaz priblíženia odporcu k maloletej bolo ochrániť maloletú, pred ohrozujúcim, agresívnym a nevyžiadaným osobným - fyzickým kontaktom odporcu s maloletou. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, žiada Krajský súd v Bratislave, aby zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. nasledovne: II. Súd poučuje odporcu, že môže podľa § 337 ods. 2 CSP podať proti navrhovateľke žalobu vo veci samej, týkajúcu sa aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu, nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia s tým, že podľa § 337 ods. 1 CSP jej podaním je povinný znášať právne následky vyplývajúce z CSP.
6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie aj otec maloletej, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e) a písm. f) CSP, keďže má za to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Otec svoje odvolanie odôvodňoval tým, že súd prvej inštancie podľa neho neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa názoru otca matky zbytočne zaťahuje do ich sporov maloletú a tým odopiera maloletej v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa právo dieťaťa na kontakt s oboma rodičmi, rozvíjanie rodinných a citových väzieb s druhým rodičom a pod. Podľa názoru otca z dôkazov vyplýva zásadné podozrenia a pochybnosti, že zo strany matky dochádza k manipulácii maloletej, pričom maloletá sa nachádza práve vo veku, kedy môže byť pomerne ľahko ovplyvniteľná. V tejto súvislosti otec v odvolaní poukázal na dôkazy nachádzajúce sa podľa neho v súdnom spise pod sp.zn. 9P/166/2020, konkrétne na sms komunikáciu, z ktorej podľa neho jednoznačne vyplýva, že matka s maloletou manipuluje voči starým rodičom, ako aj voči nemu ako otcovi. Uviedol, že takéto správanie matky zapríčiňuje odmietanie styku maloletej s jeho osobou. Otec vo svojom odvolaní opakovane namietal, že má za to, že matka maloletej bráni vo vytváraní a rozvíjaní vzťahových a citových väzieb s otcom a rodinou. Následne otec poukázal na sms komunikáciu medzi matkou a maloletou, z ktorých podľa neho jednoznačne vyplýva, že matka maloletú ovplyvňuje aj pred súdnymi pojednávaniami. Otec zdôraznil, že maloletú nikdy neudrel, nikdy pred ňou nekričal ani nenadával. Otec požiadal odvolací súd, aby si vyžiadal od kolízneho opatrovníka úradné záznamy o tom, že matka nepodporuje maloletú v žiadnom kontakte s jeho osobou. Otec namietal, že súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení sa opieral aj o čestné vyhlásenie maloletej, podľa ktorého sa otec mal dopustiť psychického či fyzického týrania maloletej. V tejto súvislosti zdôraznil, že podľa jeho názoru ide o fiktívne a vymyslené čestné vyhlásenie. Následne otec opakovane vyčerpávajúcim spôsobom opísal odvolaciemu súdu jeho názor, v zmysle ktorého, konaním matky dochádza k narúšaniu jeho vzťahu s maloletou.
7. Matka vo vyjadrení k dovolaniu otca uviedla, že v prvom rade sa v plnej miere pridržiava návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ako aj odvolania. Pokiaľ ide o výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie
matka zdôraznila, že tento považuje za vecne správny, vyplývajúci z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie a vydaný v súlade so záujmom maloletej. Je toho názoru, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné úplné a dokazovanie, pričom svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. V žiadnom prípade sa nestotožňuje s názorom otca, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia na zákaz priblíženia odporcu k maloletej nie je v súlade so záujmami maloletej a jeho jedinou snahou je obmedziť fyzický kontakt maloletej s otcom, bez zjavného a opodstatneného dôvodu, čím sú dotknuté mnohé práva maloletej okrem iného aj právo maloletej na rodinný život. K tomu, že otec matke ďalej vytýka, že svojim správaním zasahuje do práv dieťaťa, neprimerane ju ovplyvňuje, čo hraničí s psychickým týraním maloletej, uviedla, že je toho názoru, že po konaní ktorého sa odporca dlhodobo a obzvlášť závažným spôsobom dopúšťal voči navrhovateľke a za ktoré bol odporca právoplatne odsúdený pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona rozsudkom Okresného súdu Malacky sp.zn. 3T/129/2019 zo dňa 13.1.2020 je pochopiteľné, že navrhovateľka aj v súčasnosti trpí obrovským strachom z odporcu, a to nielen o svoj život a zdravie, ale aj o život a zdravie maloletej. Strach a obavy navrhovateľky, ako aj maloletej sa vystupňovali v čase podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko mali informácie, že odporca môže požiadať o prepustenie z výkonu trestu v priebehu októbra alebo novembra 2022. Matka uviedla, že uvedené obavy potvrdil aj súd prvej inštancie, ktorý konštatoval, že z výsledkov lustrácie vyplýva, že otec môže byť ku dňu 22.10.2022 prepustený z výkonu trestu na slobodu. Matka poukázala na to, že podľa opakovaných vyjadrení maloletej, má aj maloletá z odporcu v súčasnosti strach (čo potvrdzuje aj čestné prehlásenie maloletej zo dňa 19.08.2022). V tejto súvislosti matka poukázala aj na to, že maloletá zároveň opakovane a dlhodobo opakuje, a to v rámci vykonaných pohovoroch s maloletou, ktoré sa uskutočnili v konaní o rozvod manželstva a úprave rodičovských práv a povinností, že sa v súčasnosti nechce stretávať s otcom. Matka zdôraznila, že okresný súd rozhodujúci o rozvode a úprave rodičovských práv a povinností k maloletej, ako ani okresný súd rozhodujúcu o zákaze priblíženia odporcu k maloletej na rozdiel od navrhovateľa, ktorý to opakovane tvrdí vo všetkých svojich podaniach nemali za to, že by maloletá dostatočne nedokázala vyjadriť svoj názor a bola by ovplyvnená len konaním a nátlakom zo strany svojej matky. Poukázala na skutočnosť, že odporca si vo svojich podaniach nielenže vôbec nepriznáva podiel viny na tom, že je vo výkone trestu odňatia slobody, kam sa dostal vlastnou vinou a protiprávnym konaním, ktorého sa opakovane, dlhodobo a obzvlášť závažným spôsobom dopúšťal voči nej, ktorá je najbližšou vzťahovou osobou maloletej, a na ktorú je maloletá úzko naviazaná ale vo svojich podaniach a vyjadreniach neustále verbálne útočí na ňu, jej psychický stav a schopnosť vykonávať starostlivosť o maloletú. Následne matka poukázala aj na odporcovu trestnú minulosť. Matka je toho názoru a stotožnil sa s ním aj súd prvej inštancie, že navrhovateľka dostatočným spôsobom osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, tak ako to vyžadujú platné právne predpisy a judikatúra, na ktorú poukázala už v podanom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Matka zdôraznila, že prvoradým záujmom bola ochrana života a zdravia seba a svojej maloletej dcéry. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, žiada Krajský súd v Bratislave, aby vydal nasledujúce rozhodnutie: I. Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku č. I., II. Odvolací súd mení rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku č. II tak, že poučuje odporcu, že môže podľa § 337 ods. 2 CSP podať proti navrhovateľke žalobu vo veci samej, týkajúcu sa aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu, nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia s tým, že podľa § 337 ods. 1 CSP jej podaním je povinný znášať právne následky vyplývajúce z CSP., III. Odvolací súd navrhovateľke priznáva náhradu trov odvolacieho konania.
8. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, a odvolanie matky je čiastočne dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie čiastočne ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP) a čiastočne zmenil (§ 388 CSP).
9. Odvolací súd vzhľadom na skutočnosti uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v zhode so súdom prvej inštancie ustálil, že sú dané dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd prvej inštancie zakázal otcovi maloletej priblížiť sa k maloletej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou súdnych konaní, konaní pred orgánmi verejnej správy alebo vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že v danom prípade je zrejmé, že odporca - otec bol rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 3T/129/2019-497 zo dňa 13.01.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.01.2020 uznaný za
vinného z dôvodu, že najmenej 9 rokov psychicky a fyzicky týral navrhovateľku - matku maloletej. Matka v rámci svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že otec sa správal násilnícky aj voči maloletej, pričom matka poukázala v tomto smere na výpoveď maloletej. Otec na tieto argumenty matky uviedol, že tieto skutočnosti tvrdené matkou nie sú pravdivé, nakoľko on maloletej nikdy neublížil, pričom matka je tá, ktorá sa snaží o zničenie vzťahu medzi ním a maloletou. Preverenie tvrdenia pravdivosti týchto tvrdených skutočností bude potrebné realizovať prostredníctvom dokazovania vo veci samej, nakoľko v tomto prípade je nepochybné, že otec bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu, avšak násilia sa mal dopúšťať na matke (vymedzenie skutkovej vety v rámci trestného rozsudku). Inými slovami je potrebné overiť tvrdenia matky a po ich overení vyhodnotiť vzťah otca maloletej, v závislosti od uvedených zistení a následne rozhodnúť o úprave práv a povinností k maloletej a to buď o konkrétnej realizácii styku otca s maloletou (respektíve o alternatívach styku otca s maloletou napríklad skypový kontakt, alebo asistovaná forma styku), alebo o zákaze styku otca s maloletou, nakoľko uloženie zákazu otcovi priblížiť sa k maloletej nie je súladné s výrokom rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 24. mája 2022 č.k. 9 PL/166/2020-267, v ktorom súd prvej inštancie ponechal styk otca s maloletou bez úpravy. Práve pre zistenie týchto skutočností je významné podanie návrhu vo veci samej, v rámci ktorého je potrebné zaoberať sa zmenou úpravy práv a povinností k maloletej (hlavne úpravy styku, respektíve zákazu styku otca s maloletou), a preto odvolací súd v tejto súvislosti aj zmenil výrok uznesenia súdu prvej inštancie tak, aby z neho bolo zrejmé, aký návrh musí podať matka v rámci konania vo veci samej. Na argumentáciu matky uvedenej v rámci podaného odvolania t.j. že vo veci samej prebiehalo konanie o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletej, kde bolo realizované podrobné dokazovanie, a teda tieto skutočnosti boli v rámci rozsudku zohľadnené, odvolací súd uvádza, že z rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 24. mája 2022 č.k. 9 PL/166/2020-267 vyplýva, že súd prvej inštancie manželstvo účastníkov rozviedol, maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že maloletú budú zastupovať a spravovať obaja rodičia, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 180,- eur mesačne, a zároveň styk otca s maloletou ponechal bez úpravy. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva,..... „. Č. I. T. R. Ú.N. I. V. I. K. C. T. N. súd W. R. C. K. O. C.O. na N., J. C. T..S.., Ž. I. I. V. C. C. T. I. R., R. za C. O. B. R. K. I. V. C. Ú. na C.J. T. V. I.. B. C. R., ak I. N. K. C. T. V. U., O. K. I. I. I. W. V. C. Ú. C. T. V. I. R., N.N. I. I. V. X. (T., písomne) J. C. B. V. S. C. N. N. P., keďže K. C., Ž. V. S. C. C. T. U. A. R. N.H. na K......“. Inými slovami z rozsudku súdu prvej inštancie ohľadom úpravy práv a povinností k maloletej, a teda z dokazovania, ktoré prebiehalo na Okresnom súde Malacky nevyplýva skutočnosť, že by styk otca s maloletou dcérou mal byť zakázaný. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je však uvedené, že maloletá nebola len svedkom tohto týrania, ale taktiež sa otec dopúšťal násilia aj voči maloletej, a preto uvedené skutočnosti tvrdené matkou evokujú potrebu prehodnotenia výroku týkajúceho sa styku otca s maloletou, ktorý bol ponechaný bez úpravy. Odvolací súd dáva do pozornosti matky, že pokiaľ ide o úpravu práv a povinností medzi rodičom a dieťaťa je treba si uvedomiť, že takéto konanie nie je konaním podľa Občianskeho zákonníka, ale ide realizáciu rodičovských práv a povinností ktoré vyplývajú zo Zákona o rodine, a preto aj v tejto časti bol návrh matky vylúčený na samostatné konanie a riadi sa princípmi Civilného mimosporového poriadku a Zákonom o rodine. Pokiaľ ide o dôvody matky uvedené v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a posúdenie ich dôvodnosti odvolací súd uvádza, že dopytom cez výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovcich odvolací súd zisťoval, či odsúdený - otec požiadal o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a zistil, že otec dňa 22.12.2022 skutočne požiadal o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pričom toto konanie prebieha na Okresnom súde v Trnave, avšak do času vydania rozhodnutia odvolacieho súdu o tomto návrhu otca zatiaľ rozhodnuté nebolo. Aj s poukazom na uvedené má aj odvolací súd za to, že v danom prípade existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a z dôvodu preventívnej ochrany zdravia maloletej je potrebné toto neodkladné opatrenie ponechať v platnosti, avšak iba dočasne t.j. do času právoplatného skončenia konania o zmenu úpravy práv a povinností k maloletej, kedy sa v rámci konania vo veci samej prostredníctvom vykonaného dokazovania zistí, či sú alebo nie sú splnené podmienky na úpravu styku, respektíve na zákaz styku otca s maloletou. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods.1, 2 CSP) a vo výroku II čiastočne zmenil respektíve upresnil (§ 388 CSP). O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie vo veci samej.
10. Odvolací súd zároveň dodáva, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).
11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).