Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10C-50-2009.pdf
PDF · 116.73 KB
Case nature
Subarea
10C/50/2009
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou, v právnej veci navrhovateľa: ISS Facility Services spol. s.r.o., so sídlom Mokráň Záhon 2, 821 04 Bratislava, IČO: 31 345 212, zastúpeného: JUDr. Ondrej Matejka, advokát, so sídlom Špitálska 25, 811 08 Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a . Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom pôvodne doručený Okresným súdom Bratislava III dňa 09.04.2009 postúpený konajúcemu súdu dňa 12.05.2009 žiadal, aby súd zaviazal odporcu pôvodne na náhradu škody v sume 65.825,53 € (1.983.059,90 Sk) na tom skutkovom základe, že po vykonaní exekúcie dňa 27.07.2007 sa navrhovateľ dozvedel o spôsobenej škode. Navrhovateľ v procesnom postavení odporcu v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod č.k. 9Ct 14/2002 bol zaviazaný titulom neplatne skončeného pracovného pomeru na zaplatenie náhrady mzdy C.. R. U.. Voči predmetnému rozsudku navrhovateľ podal opravný prostriedok. Konanie o odvolaní navrhovateľa bolo vedené Krajským súdom v Bratislave pod č.k. 9Co 463/06, ktoré bolo Krajským súdom v Bratislave zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku navrhovateľom (ktorý bol konaní v procesnom postaví odporcom). Predmetné uznesenie o zastavení konania bolo zrušené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR. V tomto období však na rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 9Ct 14/2002-175 bola vyznačená právoplatnosť a tento rozsudok sa stal exekučným titulom napriek tomu, že na takéto vyznačenie doložky právoplatnosti z dôvodu vedeného odvolacieho konania neboli dané dôvody. Následne bolo začaté exekučné konanie na Okresnom súdom Bratislava III pod č.k. 48Er 886/07, navrhovateľovi bola z jeho účtu zexekvovaná suma 1.605.651,40 Sk na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 9Ct 14/2002-175 zo dňa 22.06.2006 a v exekučnom konaní č.k. Ex 2953/7 bola navrhovateľovi zexekvovaná suma 23.590,40 Sk na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.01.2007 č.k. 9Co 463/06-204. Navrhovateľ si v konaní uplatňoval celkovú škodu vo výške 65 825,53 € /1.983.059,90 Sk/, ktorá pozostávala podľa navrhovateľa z neoprávnene zexekvovanej sumy 53 297,86 € /1.605.651,40 Sk/ na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.06.2006 č.k. 9Ct 14/02-175, zo sumy 783,06 € /23.590,40 Sk/, ktorá predstavuje zexekvované trovy odvolacieho konania na základe exekučného titulu - uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.01.2007 č.k. 9Co463/06-204, zo sumy 9.529,12 € /287.074,13 Sk/, ktorá predstavuje trovy právneho zastúpenia C.. R. U.Č. v merite veci a zo sumy 2.215,49 € /66.744 Sk/, ktorá predstavuje súdny poplatok za námietku v exekučnom konaní. Škoda, ktorú si navrhovateľ uplatňuje bola podľa navrhovateľa v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdov tak Okresného súdu Bratislava I, Krajského súdu v Bratislave ako aj Najvyššieho súdu SR. Podľa názoru navrhovateľa na rozsudku Okresného súdu Bratislava I nemala byť vyznačená právoplatnosť, keďže voči tomuto rozsudku podal odvolanie. V konaní o odvolaní navrhovateľa podľa názoru navrhovateľa nesprávne postupoval Krajský súd v Bratislave, ktorý nesprávne poučil odvolateľa
o možnosti podať opravný prostriedok voči uzneseniu č.k. 9Co 463/06-204 zo dňa 31.01.2007. V príčinnej súvislosti s nesprávnym poučením Krajským súdom v Bratislave Okresný súd Bratislava I vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť na rozsudku. Navrhovateľ voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podal odvolanie v dôsledku čoho nemohlo uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co 463/06-204 zo dňa 31.01.2007, ktorým bolo odvolacie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené právoplatné. Konanie o opravnom prostriedku navrhovateľa voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave skončilo vydaním uznesenia Najvyšším súdom SR. Napriek vedeniu odvolacieho konania vyznačil Okresný súd Bratislava I právoplatnosť na rozsudku č.k. 9Ct 14/02-175 týmto konaním podľa názoru navrhovateľa Okresný súd Bratislava nesprávne úradne postupoval, nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa sa stal iba formálne exekučným titulom bez toho, aby boli splnené materiálne podmienky nadobudnutia jeho právoplatnosti. V príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I bolo vedené exekučné konanie okresným súdom Bratislave III sp.zn. 48Er886/07. V exekučnom konaní navrhovateľ vykonal všetky možné opatrenia na zabránenie vzniku škody podaním námietok v exekučnom konaní v tom smere, že namietal neprípustnosť exekúcie z dôvodu, že rozsudok, ktorý bol exekučným titulom sa do dňa vydania exekúcie nestal vykonateľným. Aj napriek vzneseným námietkam exekučné konanie bolo vykonané a bola navrhovateľovi zexekvovaná suma 1.605.651,40 Sk. Rovnako nesprávne postupoval aj Krajský súd v Bratislave, keď napriek prebiehajúcemu exekučnému konaniu voči jeho rozhodnutiu zo dňa 31.01.2007 č.k. 9Co 463/06-204 označil toto uznesenie za právoplatné a vyznačil jeho vykonateľnosť. V dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu Krajského súdu v Bratislave sa uznesenie stalo formálne exekučným titulom a v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod č.k. Ex 2953/07 bola vykonaná exekúcia z účtu navrhovateľa v sume 23.590,40 Sk. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že s poukazom na ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava I ako aj nesprávny úradný postup Krajského súdu v Bratislave spočívali v tom, že oba súdy označili svoje rozhodnutia za právoplatné a vykonateľné bez toho, aby nato boli splnené podmienky podľa ust. § 206 ods. 1 a § 171 ods. 3 O.s.p.. Obe rozhodnutia boli napadnuté odvolaním a preto v zmysle právneho poriadku SR nemohli a nemali nadobudnúť právoplatnosť. Navrhovateľ následne vo svojom návrhu uviedol, že aj Najvyšší súd Slovenskej republiky nesprávne úradne postupoval a to tým, že vydal uznesenie dňa 21.06.2007 č.k. 2Co 3/2007 (následne sp.zn. 9Co 463/06), ktorým bez právneho dôvodu odmietol zákonom danú funkčnú príslušnosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa názoru navrhovateľa bol povinný akceptovať vtedajšiu právnu úpravu zákona o súdnych poplatkoch a bol povinný rešpektovať zmenu skutkového stavu v čase vydávania rozhodnutia podľa § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v spojení s ust. § 154 ods. 1 O.s.p. a bol povinný zrušiť uznesenie Krajského súdu v Bratislave, ktorým bol znemožnený postup navrhovateľa (odporcu - odvolateľa v predmetnom konaní) proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I napriek tomu, že boli splnené podmienky na pokračovanie odvolacieho konania. Navrhovateľ uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napadol dovolaním. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci dovolania vydal dňa 25.10.2007 uznesenie č.k. 1CdoV 1/2007, ktorým odmietol dovolanie navrhovateľa ako neprípustné s poukazom na tú skutočnosť, že postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Krajského súdu v Bratislave nenastala žiadna vada zmätočnosti v zmysle § 231 písm. f/ O.s.p., ktorá by zakladala prípustnosť dovolania. Zároveň Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom rozhodnutí vyslovil názor, že dovolanie smeruje proti takému uzneseniu, ktoré O.s.p. v § 239 neuvádza. Podľa názoru navrhovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky porušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov 3, 5, 8, tým, že dovolacie dôvody nepreskúmal aj z hľadiska skutkového, ale pridržiaval sa výlučne právneho formalizmu pri posudzovaní prípustnosti dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave o zastavení konania. Následne navrhovateľ podal ústavnú sťažnosť, ktorá bola prerokovávaná Ústavným súdom Slovenskej republiky pod č.k. UV 385/08 a ku dňu podaniu žaloby v súvislosti vedením konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vznikli navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vo výške 7.940,88 Sk. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu doručeného súdu dňa 13.03.2012 žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť s poukazom na ust. § 62 a 62/a zákona č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre Okresné súdy, Krajské súdy, Špeciálny súd a Vojenské súdy s tým, že tajomník súdu vyznačí na prvopise rozhodnutia súdu prvého stupňa doložku právoplatnosti ako aj doložku vykonateľnosti len čo zistí, že rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Dňom 08.03.2007 bolo Okresnému súdu Bratislava I doručené uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.01.2007 o zastavení odvolacieho konania na základe čoho sa pracovník okresného súdu
Bratislava I dôvodne domnieval, že rozsudok súdu prvého stupňa už nie je možné napadnúť odvolaním a teda v zmysle § 159 ods. 1 O.s.p. nadobudol právoplatnosť. Pred samotným výkonom vyznačenia doložky právoplatnosti a vykonateľnosti nebol súd prvého stupňa povinný a ani oprávnený skúmať správnosť alebo zákonnosť rozhodnutia súd vyššieho stupňa o zastavení odvolacieho konania a preto nemohol postupovať inak, ako doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na prvopise rozsudku súd prvého stupňa vyznačiť. Okresný súd Bratislava I sa preto pri vyznačení doložky právoplatnosti nemohol dopustiť nesprávneho úradného postupu, nakoľko postupoval v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi podmienky postupu súdu pri vyznačovaní súdnych doložiek. Odporca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že pokiaľ ide o tvrdené pochybenie navrhovateľom v konaní Krajského súdu v Bratislave, ktoré malo spočívať v chybnom poučení účastníkov konania o možnosti podať opravný prostriedok voči uzneseniu č.k. 9Co 463/06-204 zo dňa 31.01.2007 a v nevydaní opravného uznesenia bolo voči predmetnému uzneseniu možné podať odvolanie podľa ust. § 204 ods. 2 O.s.p. bez toho, aby súd vydal opravné uznesenie, ktorým by opravoval nesprávne znenie poučenia o opravnom prostriedku, nakoľko tento nedostatok je zhojený v ust. § 204 ods. 2 O.s.p.. Odporca uviedol, že z tohto dôvodu konanie Krajského súdu v Bratislave pri vydaní uznesenia č.k. 9Co 436/06-204 a nevydaním opravného uznesenia nie je nesprávnym úradným postupom v zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Odporca poukázal na tú skutočnosť, že samotné vydanie uznesenia o zastavení odvolacieho konania nie je možné označiť za nesprávny úradný postup v zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko pojem nesprávny úradný postup treba vykladať ako akékoľvek iné porušenie právnych noriem, ktoré nie je rozhodnutím a nemalo smerovať k vydaniu rozhodnutia. Keďže v prípade vydania uznesenia o zastavení odvolacieho konania išlo nepochybne o rozhodovaciu činnosť súdu vyplývajúcu mu z jeho právomoci nemohol sa v tejto časti dopustiť nesprávneho úradného postupu. Z rovnakých dôvodov nespadá pod definíciu nesprávneho úradného postupu ani rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní č.k. 2Co 3/2007, ktorým súd uznesením zo dňa 21.06.2007 zastavil konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.01.2007 č.k. 9Co 463/06-204. Odporca ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že Krajský súd v Bratislave v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I US 343/2010 zo dňa 27.04.2011 v konaní o opravnom prostriedku voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 9Ct 14/2002 konal, uznesením zo dňa 19.01.2012 z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 9Ct 14/2002-175 zrušil a konanie zastavil. Odporca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, navrhovateľovi v dôsledku vydania uznesenia Krajským súdom v Bratislave dňa 19.01.2012 vznikol navrhovateľovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči C.. U., v prospech ktorého boli vykonané exekúcie na základe exekučných titulov a to rozsudku Okresného súdu Bratislava a uznesenia Krajského súdu v Bratislave. Vznikom takéhoto nároku je vylúčená možnosť domáhať sa nároku na náhradu škody voči štátu. Nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v občianskom súdnom konaní môže byť úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak poškodený preukáže, že nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný mu ho vydať. Odporca poukázal na ustálenú súdnu prax, že pokiaľ má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte v majetkovej sfére nevznikla a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu, ktorá v tomto momente ešte neexistuje. Nárok na náhradu voči štátu by navrhovateľ mohol úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázal, že sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. V tomto smere odporca poukázal na ustanovenie § 456 Občianskeho zákonníka, ktorý zakotvuje povinnosť obohateného vydať predmet bezdôvodného obohatenia tomu, na úkor koho toto obohatenie získal. Opačným postupom by došlo k legalizácií bezdôvodného obohatenia u subjektu, ktorý takýto neoprávnený majetkový prospech získal, pričom následky tohto postupu by niesol štát. Keďže navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia voči navrhovateľovi v konaní 9Ct 14/2002 vedenom Okresným súdom Bratislava I, ktorý sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil titulom plnenia bez právneho dôvodu, existuje u navrhovateľa pohľadávka voči C.. U. na vydanie neoprávnene získaného majetkového prospechu a tým, že navrhovateľ voči tomuto subjektu vydania bezdôvodného obohatenia nedomáhal, nie je splnený predpoklad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a to existencia samotnej škody v sume 54.608,59 €. K zvyšnej časti uplatneného nároku náhrady škody, ktorá pozostáva z trov civilného konania v sume 7.906,73 € odporca uviedol, že keďže konanie 9Ct 14/2002 vedené Okresným súdom Bratislava I bolo zastavené uznesením Krajského súdu v Bratislave z dôvodu späťvzatia žalobného návrhu s ktorým navrhovateľ v procesnom postavení odporca súhlasil, dobrovoľne sa vzdal možnosti na úspech v konaní, v prípade ktorého by mu vznikol nárok na náhradu trov konania. Z toto dôvodu nie je možné určiť, či
by navrhovateľ bol v prípade meritórneho rozhodnutia veci v danom spore úspešný a preto mu škoda predstavujúca trovy civilného konania danom prípade nevznikla. K uplatnenej škode navrhovateľom titulom náhrady trov právneho zastúpenia v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vo veci III.ÚS 385/2008 v sume 263,59 € odporca uviedol, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo výroku nálezu III.ÚS 385/2008-63 konštatoval, že základné právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods.1 Ústavy SR porušené nebolo, čo znamená, že navrhovateľ v tomto konaní úspešný nebol a preto mu nevzniklo právo na náhradu trov právneho zastúpenia. K uplatnenej škode navrhovateľom titulom trov exekučného konania v sume 2.215,49 € odporca uviedol, že trovy navrhovateľovi vznikli v exekučných konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava III pod. sp.zn. 48 Er886/07 a Ex 2953/07 a keďže sa navrhovateľ domáha náhrady škody spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I, Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp.zn. 9Ct 14/2002 absentuje v danej časti uplatneného nároku navrhovateľom na náhradu škody bezprostredná a priama príčinná súvislosť medzi vynaloženými súdnymi trovami a údajným nesprávnym úradným postupom súdov. K zaplateniu súdnych poplatkov za námietky proti exekúcií nedošlo v civilnom konaní, v ktorom navrhovateľ napáda nesprávny úradný postup súdov ale v exekučnom konaní vedenom iným súdom a preto nárok navrhovateľa v tejto časti podľa vyjadrenia odporcu nie je daný. Súd konanie na návrh navrhovateľa prerušil uznesením č.k. 10C 50/2009-145 zo dňa 26.04.2011 do právoplatného rozhodnutia o ústavnej sťažnosti podanej navrhovateľom vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. I ÚS 343/2010.Ústavný súd v náleze I ÚS 343/2010-30 zo dňa 27.04.2011 konštatoval, že základné právo navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nekonaním Krajského súdu v Bratislave vo veci Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 9Ct 14/02 porušené bolo. Krajskému súdu v Bratislave Ústavný súd Slovenskej republiky prikázal označenej veci konať. Navrhovateľovi bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 1.000 € (slovom jedentisíc eur), na vyplatenie ktorého bol zaviazaný Krajský súd v Bratislave. Zároveň bol Krajský súd v Bratislave zaviazaný nahradiť navrhovateľovi, trovy právneho zastúpenia v sume 292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov) na účet jej právneho zástupcu. Navrhovateľ návrh v časti o zaplatenie sumy 9.278,20 € titulom náhrady škody ktorá predstavovala trovy právneho zastúpenia C.. R. U. v merite veci zobral späť na pojednávaní konanom dňa 14.03.2012, navrhovateľ návrh v časti o zaplatenie sumy 250,91 € /7.559 Sk/ titulom náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľa v konaní pred Ústavným súdom SR zobral na pojednávaní konanom dňa 19.09.2012 späť. Odporca vyslovil súhlas so späťvzatím časti návrhu. Súd uznesením č.k. 10C 50/2009-193 zo dňa 19.09.2012 zastavil konanie celkovo v časti o zaplatenie 9.529,11 / 9. 278,20 € + 250,91 €/. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a to výsluchom účastníkov konania, svedka C.. R. U.Í. na pojednávaní konanom dňa 02.07.2014, oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I 9Ct 14/2002, obsahom spisu Okresného súdu Bratislava III 48Er 886/2007, obsahom listinných dôkazov založených v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovolával a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh a prednesov na pojednávaní. Právny zástupca navrhovateľa, ako aj splnomocnený zástupca odporcu počas vedenia konania zotrvali na svojich písomných stanoviskách. Z obsahu pripojeného spisu Okresného Súd Bratislava I 9Ct 14/2002 mal súd preukázané, že okresný súd vyhlásil dňa 22.06.2006 rozsudok, ktorým určil, že navrhovateľ v procesnom postavení odporca neplatne skončil pracovný pomer s C.. R. U., ktorý bol v procesnom postavení navrhovateľ. Súd rozsudkom navrhovateľa v procesnom postavení odporcu zaviazal na náhradu mzdy v sume 1.112.414 Sk a na náhradu trov konania v sume 166.274,40 Sk C.. R.. U.Č.. Navrhovateľ v procesnom postavení odporca voči predmetnému rozsudku doručil súdu dňa 27.09.2006 odvolanie bez toho, aby zaplatil spolu s podaným odvolaním súdny poplatok za konanie o odvolaní. Vec bola súdom prvého stupňa dňa 05.10.2006 predložená Krajskému súdu v Bratislave za účelom rozhodnutia o podaní riadneho opravného prostriedku voči rozsudku. Odvolací súd navrhovateľa - v procesnom postavení odporcu výzvou zo dňa 14.11.2006 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie v sume 72.744 Sk v
lehote 10 od dňa doručenia výzvy. Výzva bola navrhovateľovi - v procesnom postavení odporcovi a právnemu zástupcovi doručená dňa 20.11.2006. Z úradného záznamu zo dňa 27.12.2006 bolo súdom zistené, že navrhovateľ - v procesnom postavení odporca súdny poplatok za odvolanie nezaplatil. Odvolací súd odvolacie konanie zastavil uznesením č.k. 9Co 463/06-204 zo dňa 31.01.2007, zároveň účastníkov konania poučil, že voči predmetnému uzneseniu odvolanie nie je možné podať. Na uznesení bola vyznačená právoplatnosť dňom 22.03.2007. Z obsahu spisu - záznamu o zaplatení je zrejmé podľa výpisu ŠP zo dňa 03.04.2007, že navrhovateľ v procesnom postavení odporca v konaní 9Ct 14/2002 súdny poplatok za odvolanie zaplatil /č.l. spisu 218/ až po vydaní uznesenia o zastavení konania. Voči uzneseniu o zastavení konania navrhovateľ - odporca v procesnom podal odvolanie, ktoré súdu doručil dňa 28.03.2007. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 9Co 463/06 totožná spisová značka ako v konaní pred odvolacím súdom (povodne 2Co 3/2007) zo dňa 21.06.2007 konanie o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31.01.2007 sp.zn. 9Co 463/2006 zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil na tom skutkovom základe, že rozhodnutie krajského súdu o zastavení odvolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, v rámci odvolania podaného účastníkom konania proti rozhodnutiu okresného súdu, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je potrebné ho považovať za rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Na tejto skutočnosti nič nemení ani ustanovenie § 10 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch, na ktoré odvolateľ poukázal v odvolaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej v rozhodnutí uviedol, že keďže navrhovateľ - v procesnom postavení odporca napadol uznesenie krajského súdu, Najvyšší súd SR nie je funkčne príslušný k rozhodovaniu o podanom opravnom prostriedku, lebo napadnuté rozhodnutie nebolo vydané krajským súdom ako súdom prvého stupňa, ale ako súdom odvolacím. Z dôvodu chýbajúcej funkčnej príslušnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní zastavil v zmysle ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 243c/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 16.08.2007 odstúpil Okresnému súdu Bratislava I dovolanie navrhovateľa - odporcu v procesnom postavení sp.zn. 9Ct 14/2002 proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.06.2007 č.k. 2Co 3/2007. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 1CdoV 1/2007 zo dňa 25.10.2007 odmietol dovolanie navrhovateľa - v procesnom postavení odporcu. Z obsahu pripojeného spisu ďalej vyplýva, že navrhovateľ - v procesnom postavení odporca v konaní sp.zn. 9Ct 14/2002 doručil Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.05.2009 písomnú urgenciu s tým, aby Krajský súd v Bratislave konal a zároveň súdu doručil nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS 385/08-63 zo dňa 21.04.2009, ktorý vo výroku konštatoval, že právo navrhovateľa na súdnu ochranu zaručené č.l. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaným 25.10.2007 v konaní vedenom pod sp.zn. 1CdoV 1/2007 porušené nebolo. ÚS SR konštatoval vo svojom náleze okrem iného, že ochrana sťažovateľovmu základnému právu na súdnu ochranu bola poskytnutá samotným doplnením zákona o súdnych poplatkoch v ustanovení § 18a ods. 2, ktoré musia konajúce všeobecné súdy rešpektovať. Preto odmietnutie dovolania najvyšším súdom nebolo spôsobilé zasiahnuť do základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu, ktoré je v okolnostiach posudzovaného prípadu stelesnené v jeho práve na meritórne prejednanie odvolania proti rozsudku okresného súdu. Krajský súd totiž po nadobudnutí účinnosti novely zákona o súdnych poplatkoch bol povinný ďalej postupovať v konaní o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu a meritórne toto odvolanie prejednať. Ústavný súd SR vo svojom náleze konštatoval , že táto povinnosť krajského súdu trvala aj v čase vydania nálezu. Z obsahu pripojeného spisu vyplýva, že spis 9Ct 14/2002 bol dňa 28.07.2009 predložený Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie v zmysle vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu SR. Krajský súd v Bratislave spis dňa 18.08.2009 vrátil súdu prvého stupňa s tým, že nebol daný dôvod na predloženie veci odvolaciemu súdu. V tomto období navrhovateľ opäť podal sťažnosť Ústavnému súdu Slovenskej republiky vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nekonaním Krajského súdu v Bratislave vo veci Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 9Ct 14/02. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze I ÚS 343/2010-30 zo dňa 27.04.2011 konštatoval, že základné právo navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nekonaním Krajského súdu v Bratislave vo veci Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 9Ct 14/02 porušené bolo. Krajskému súdu v Bratislave Ústavný súd Slovenskej republiky prikázal označenej veci konať. Navrhovateľovi bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 1.000 € (slovom jedentisíc eur), na vyplatenie ktorého bol zaviazaný Krajský súd v Bratislave.
Zároveň bol Krajský súd v Bratislave zaviazaný nahradiť navrhovateľovi, trovy právneho zastúpenia v sume 292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov) na účet jej právneho zástupcu. / Súd konanie na návrh navrhovateľa prerušil uznesením č.k. 10C 50/2009-145 zo dňa 26.04.2011 do právoplatného rozhodnutia o ústavnej sťažnosti podanej navrhovateľom vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. I ÚS 343/2010 ktorého obsah súd cituje vyššie./. Po doručení nálezu I ÚS 343/2010-30 zo dňa 27.04.2011 Krajskému súdu v Bratislave dňa 22.09.2011 vo veci odvolací súd určil termín pojednávania na deň 19.01.2012 C.. R. U. - v procesnom postavení navrhovateľ v konaní sp.zn. 9Ct 14/2002 návrh vo veci samej písomným podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 19.12.2011 zobral v celom rozsahu späť. Navrhovateľ - v procesnom postavení odporca v konaní sp.zn. 9Ct 14/2002 písomným podaním doručeným súdu dňa 17.01.2012 súhlasil so späťvzatím žalobného návrhu. Krajský súd uznesením č.k. 9Co 414/2011-328 zo dňa 19.01.2012 späťvzatie návrhu na začatie konania pripustil, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 48Er 886/2007 mal súd preukázané, že C.. R. U. požiadal Exekútorský úrad L.. L.. I. o vykonanie exekúcie v zmysle právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 9Ct 14/02-175. Navrhovateľ v exekučnom konaní v procesnom postavení povinného podal námietky voči exekúcii, ktoré boli uznesením súdu č.k. 48 Er886/07-35 zo dňa 17.07.2007 zamietnuté. Svedok C.. R. U. potvrdil vo výpovedi na pojednávaní dňa 02.07.2014, že náhrada mzdy titulom neplatne skončeného pracovného pomeru mu bola vyplatená v rámci exekučného konania voči povinnému - navrhovateľovi v prejednávanej veci tak, že bola zexekvovaná suma najskôr pripísaná suma na účet právneho zástupcu svedka a neskôr bola právnym zástupcom prevedená na účet svedka. Svedok k ďalej vo výpovedi uviedol, že navrhovateľ si voči nemu neuplatnil nárok na vrátenie vyplatenej náhrady mzdy titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Svedok mal za to, že náhrada mzdy mu bola vyplatená dôvodne. Navrhovateľ v konaní na pojednávaní dňa 26.11.2014 preložil listinný dôkaz, z obsahu ktorého vyplynulo, že svedkovi doručil výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 19.01.2012. Svedok navrhovateľovi listom zo dňa 14.02.2012 oznámil, že jeho nárok neuznáva z dôvodu, že náhrada mzdy mu bola vyplatená na základe právoplatného exekučného titulu v roku 2007. Podľa ustanovenia § 1 písmeno a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písmeno a/, d/ cit. zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, písmeno a/ bod1.cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 cit. zákona právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 cit. zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa ustanovenia § 9 ods. 4 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Na základe zisteného skutkového stavu mal súd preukázané, že dňa 27.07.2007 bola vykonaná exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu navrhovateľa v banke v dôsledku ktorej bolo z účtu navrhovateľa odpísaná suma 1.605.651,40 Sk. Exekúcia bola vykonaná Okresným súdom Bratislava III pod č.k. 48Er 884/07. Exekučným titulom bol rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 9Ct 14/2002-175 zo dňa 22.06.2006. Na predmetnom rozsudku bola vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť tohto rozsudku. Súd na základe vykonaného dokazovania návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Vykonaním exekúcie na majetok povinného na základe nezrušeného exekučného titulu, aj keď s nesprávne vyznačenou doložkou právoplatnosti, nevzniká škoda na majetku povinného spočívajúca v hodnote vymoženej pohľadávky a štát za ňu nezodpovedá. Škoda by navrhovateľovi vznikla iba vtedy, že by bolo preukázané v konaní, že žalovanú sumu titulom náhrady mzdy a titulom náhrady trov konania nebol povinný C.. R. U. zaplatiť, a že tak urobil navrhovateľ iba v dôsledku nesprávne vyznačenej doložky právoplatnosti na rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 9Ct 14/2002-175 a na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co 463/06-204 . Navrhovateľ súhlasil počas odvolacieho konania so späťvzatím žalobného O. C.. R. U. a len v dôsledku zastavenia odvolacieho konania bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa, teda navrhovateľ nemôže v tomto konaní tvrdiť, že nemal povinnosť C.. R. U. náhradu mzdy titulom neplatne skončeného pracovného pomeru vyplatiť ako aj nahradiť trovy konania, keďže pre takýto záver nepredložil súdu žiadne dôkazy s tým, že by preukázal, že k odčerpaniu finančných prostriedkov z účtu navrhovateľa došlo neprávom. Súčasne navrhovateľ nepreukázal, že exekučné konanie Okresným súdom Bratislava III bolo vedené nedôvodne, v súvislosti s vedením ktorého si uplatnil taktiež nárok na náhradu škody titulom zaplateného súdneho poplatku za podanie námietok. / Beckovy kometáře 3. Vydanie, k §13 zákona č. 82/1998 Sb./ Ak by súd predsa len pripustil, že by na strane navrhovateľa vznikla škoda v dôsledku nesprávneho úradného postupu sudov, táto škoda môže byť voči štátu úspešne uplatnená iba vtedy, ak nemôže poškodený úspešne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je povinný mu plniť titulom bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ nepreukázal, že by sa účinne domáhal voči C.. U. vydania bezdôvodného obohatenia až na list, ktorý navrhovateľ predložil súdu v závere súdneho konania, ktorým vyzval C.. U. vydať mu plnenie získané titulom neplatne skončeného pracovného pomeru. List adresovaný C.. U. súd vyhodnotil ako účelový, nakoľko navrhovateľ má zachované právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči C.. U. za preukázania všetkých predpokladov aj napriek vznesenej námietke premlčania, na ktorú súd z dôvodu hodného osobitného zreteľa nemusí prihliadnuť. Navrhovateľ v tomto smere teda nevyužil riadne a včas všetky prostriedky ochrany svojich práv. Povinnosťou navrhovateľa, ktorý tvrdí, že bol nesprávnym úradným postupom súdov poškodený bol povinný predchádzať vzniku škody všetkými procesnými prostriedkami. Navrhovateľ tým, že nezaplatil súdny poplatok za podané odvolanie riadne a včas sám si svojim konaním privodil, že súdy o jeho opravnom prostriedku rozhodovali v odôvodnení uvedenom spôsobom. Navrhovateľ nepreukázal, že by mu v zaplatení súdneho poplatku za odvolanie bránili závažné problémy. Výkon súdnictva je realizovaný predovšetkým rozhodovacou činnosťou, ktorá sa môže prejaviť vo vydaní rozhodnutia, ktorým by mohla byť spôsobená účastníkovi škoda za predpokladu, že by takéto rozhodnutie bolo zrušené pre nezákonnosť. Nesprávny úradný postup, ktorým by mohla byť spôsobená škoda účastníkovi konania sa môže vyskytnúť v agendách nadväzujúcich na činnosť súdov a to pri výkone rozhodnutí pokiaľ však táto činnosť nesúvisí s vydaním rozhodnutia. Navrhovateľ v závere súdneho konania tvrdil, že uplatnená škoda mu vznikla titulom nezákonného rozhodnutia, avšak nevymedzil, ktoré rozhodnutie bolo ako nezákonné zrušené či zmenené, ktorým by v príčinnej súvislosti mu vznikla uplatnená škoda. Pri úspešnom uplatnení nároku na náhradu škody titulom zrušenia respektíve zmeny rozhodnutia pre nezákonnosť musia byť súčasne splnené všetky tri podmienky vzniku škody a to nezákonné rozhodnutie, vznik škody, príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody. V prejednávanej veci nie je splnená prvá podmienka vzniku zodpovednosti štátu za vznik škody a to tá, že žiadne z rozhodnutí súdov citovaných v odôvodnení rozsudku neboli pre nezákonnosť zrušené resp. zmenené. Navrhovateľ v dôsledku
neplnenia tejto podmienky nemohol byť v konaní úspešný, nakoľko všetky tri podmienky musia byť splnené kumulatívne. Nepostačuje iba pravdepodobnostný záver o splnení niektorej z podmienok za škodu spôsobenú štátom vydaním nezákonného rozhodnutia. Súd o náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením, § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady úspechu účastníka v konaní, avšak úspešný odporca si v konaní náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktorý v konaní úspech nemal neuplatnil, nakoľko mu trovy konania v súvislosti s prejednávanou vecou nevznikli. Preto súd rozhodol tak, že nepriznáva odporcovi náhradu trov konania.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1 O.s.p./. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.