Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_9P-25-2013.pdf
PDF · 113.57 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/25/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. P. I., nar. XX.XX.XXXX,. bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, dieťa rodičov: matka C. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX A. P. XXX, právne zastúpená: JUDr. Albín Kostolanský, advokát, so sídlom Záhorácka 53, 901 01 Malacky a otec F. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. P. XXXX/XX, I. - K., t.č. bytom E. XX, XXX XX . S., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletú A. P. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, s účinnosťou od 06.02.2013.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. A. P. sumou 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 06.02.2013.
Nedoplatok na výživnom na mal. A. P. za čas od 06.02.2013 do 30.11.2014 v sume 2 182,14,- eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku.
Otec je oprávnený stýkať sa s mal. A. P. nasledovne:
- každý párny víkend v roku od piatka 17:00 hod. do nedele 17:00 hod.
- každú kalendárnu stredu v roku od 15:00 hod. do 18:00 hod.
- počas Vianočných sviatkov každý párny rok od 24.12. od 09:00 hod. do 25.12. 17:00 hod., každý nepárny rok od 26.12. 09:00 hod. do 27.12. do 17:00 hod. a od 31.12. 09:00 hod. do 02.01. nasledujúceho roku do 17:00 hod.
- každoročne počas letných prázdnin od 15.07. od 09:00 hod. do 31.07. 17:00 hod. a od 15.08. od 09:00 hod. do 31.08. 17:00 hod.
s tým, že matka je povinná mal. dieťa na styk s otcom pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať v mieste jej bydliska a otec je povinný mal. dieťa matke v určenom čase na rovnakom mieste vrátiť.
V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamieta.
Súd návrh otca na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným Okresnému súdu Malacky dňa 06.02.2013 sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Žiadala, aby bola maloletá A. zverená do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 150,- eur mesačne. Zároveň žiadala, aby súd upravil styk otca s mal. dcérou. Matka v návrhu uviedla, že s otcom maloletej A. P.ili zo začiatku v spoločnej domácnosti a spolu sa starali o maloletú. Po vzájomných nezhodách sa vzťah rozpadol a otec maloletej od rodiny odišiel. Matka ďalej uviedla, že otec na maloletú dcéru neprispieva a jeho návštevy sú sporadické, majú skôr charakter kontroly. Nakoľko má navrhovateľka ešte staršiu dcéru (C. F.) z manželstva s O. F., chce vniesť do života detí pravidelný režim a preto žiada upraviť styk otca s mal. dieťaťom.
Matka na podanom návrhu trvala.
Otec sa k návrhu písomne nevyjadril. Na pojednávaní uviedol, že žiada zveriť mal. dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Kolízny opatrovník navrhol vyhovieť návrhu matky.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, zástupcu kolízneho opatrovníka, rodným listom, správami Sociálnej poisťovne, potvrdeniami o príjmoch účastníkov, rozpisom výdajov, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a zistil tento skutkový stav:
Z výsluchu matky súd zistil, že trvá na podanom návrhu. Matka uviedla, že vzťah otca a mal. A. je vynikajúci, vo vzťahu im nijako nebráni, v čase, ktorý otec trávi s mal. A. sa o ňu vie náležite postarať a maloletá sa na stretnutia s otcom teší. Matka ďalej uviedla, že nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou ako navrhuje otec, a to z dôvodu, že otec nemá vytvorené stabilné rodinné prostredie, často mení zamestnávateľov, rovnako často mení aj bydlisko. Z tohto dôvodu považuje matka za vhodnejšie, aby bola maloletá A. zverená do jej osobnej starostlivosti s tým, že zostane zachovaný čo najširší styk otca s mal. dieťaťom. Matka je t.č na materskej dovolenke, pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej P. K., nar. XX.XX.XXXX, počnúc novembrom 2014 nastupuje na rodičovskú dovolenku. Matka uviedla, že otec dlhodobo neprispieva na výživu maloletej, pričom bol Okresným súdom Malacky odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody za neplnenie si vyživovacej povinnosti. Matka poberá na mal. A. náhradné výživné z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo výške 90,42,- eur mesačne. Taktiež jej trvá vyživovacia povinnosť voči najstaršej dcére C., na ktorú jej otec prispieva 170,- eur mesačne. Matka býva v rodinnom dome, uvedená nehnuteľnosť je zaťažená hypotékou, mesačne ju matka spláca vo výške 360,- eur. Maloletá A. navštevuje MŠ v A. P., náklady s tým spojené sú vo výške cca 35,- eur mesačne. Maloletá taktiež navštevuje tanečný krúžok jedenkrát týždenne, kde matka platí za vstup sumu vo výške 2,- eur. Náklady na stravu na mal. A. má matka vo výške cca 100,- eur mesačne. Ďalšie náklady matky sú náklady spojené s bývaním vo výške 110,- eur mesačne za plyn a 50,- eur mesačne za elektrinu.
Z výsluchu otca zistil, že nesúhlasí s návrhom matky a žiada, aby bola maloletá A. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že striedavá osobná starostlivosť bude prebiehať v jednotýždňových intervaloch. Otec uviedol, že býva v podnájme v rodinnom dome v S., kde má prenajatú jednu izbu. Izba, ktorú otec využíva je nadštandardne zariadená, mal. A. má k dispozícii svoj kútik a svoju posteľ. Doposiaľ platil otec na nájom 90,- eur mesačne, od novembra 2014 sa nájomné zvýši na sumu 110,- eur mesačne. Otec uviedol, že v prípade, ak by súd rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti, je pripravený presťahovať sa do A., kde si plánuje prenajať 2-izbový byt. K 01.10.2014 otcovi skončil pracovný pomer v spoločnosti I. L. S. s.r.o., kde dosahoval príjem podľa vlastného vyjadrenia vo výške 600,- eur mesačne. Jednalo sa o neoficiálny príjem, nakoľko oficiálne poberal na základe dohody príjem vo výške 45,- eur mesačne. Momentálne je otec zaevidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a poberá dávky v hmotnej núdzi. Otec ďalej uviedol, že aj keď mal príjem vo výške 600,- eur mesačne, nebol schopný platiť výživné matke na mal. A., nakoľko mal z minulosti dlhy, ktoré musel splácať. Ešte stále mu zostáva na splatenie 15.000,- eur. Jedná sa o exekučné konania, ktoré sú vedené na jeho osobu. Otec uviedol, že nevlastní nehnuteľnosti ani motorové vozidlo. Aktuálne sú jeho jediným príjmom dávky v hmotnej núdzi. Otec má ukončené stredoškolské vzdelanie bez maturity, nemá žiadne zdravotné obmedzenia. Z ďalšieho výsluchu otca konanom na pojednávaní dňa 26.11.2014 súd zistil, že od 10.11.2014 býva na ubytovni v S. z dôvodu, že po nezhode s prenajímateľkou opustil podnájom v S., otec sa od 15.10.2014 zamestnal na dohodu o vykonaní práce.
Zástupca kolízneho opatrovníka k veci uviedol, že navrhuje zveriť maloleté dieťa matke a určenie výživného ponecháva na úvahe súdu. Zároveň však navrhol súdu upraviť otcovi pomerne široký styk s dieťaťom na základe toho, že vzťah otca k dieťaťu je dobrý, pravidelne sa s dieťaťom stretáva a má záujem podieľať sa na jeho výchove.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 22.10.2014 o prešetrení pomerov v domácnosti rodičov súd zistil, že matka maloletej býva v 2-izbovom rodinnom dome, ktorý je čiastočne zrekonštruovaný. Dom je vo vlastníctve matky maloletej A.. Spolu s ňou tu žijú dcéry C., Mia, P. a otec maloletej P., pán K.. Dom je kompletne zariadený, hygiena bola v čase návštevy na primeranej úrovni. A. a C. obývajú spoločne detskú izbu, kde majú priestor na odpočinok, učenie aj hranie. Priateľ matky, pán K., je zamestnaný, jeho príjem predstavuje asi 1 000,- eur mesačne. V starostlivosti matky neboli zistené nedostatky.
Z oznámenia zamestnávateľa matky - E. F.S. mal súd preukázané, že matka je zamestnaná v E. F.S. od 15.12.2006. Zamestnávateľ matky súdu oznámil, že matka poberala od 05.03.2011 do 18.11.2011 materské, od 19.11.2011 do 22.01.2014 rodičovský príspevok, následne od 23.01.2014 do 17.09.2014 materské a od 18.09.2014 rodičovský príspevok. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 27.08.2014 mal súd preukázané, že matka poberá za posledných 12 mesiacov prídavok na dieťa C. F., nar. XX.XX.XXXX, A. P. I., nar. XX.XX.XXXX a od 28.02.2014 taktiež na dieťa P. K., nar. XX.XX.XXXX. Matka bola taktiež poberateľkou rodičovského príspevku pri starostlivosti o dieťa A. P. I.. Tento jej bol vyplácaný počas roku 2013 a poslednýkrát za mesiac január 2014. Matka poberala prídavok na dieťa za rok 2013 vo výške 46,20,- eur mesačne, za január 2014 vo výške 47,04,- eur a za február 2014 až október 2014 vo výške 70,56,- eur mesačne. Matka poberala taktiež rodičovský príspevok za rok 2013 vo výške 199,60,- eur mesačne a za január 2014 vo výške 203,20,- eur. Z oznámenia Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava zo dňa 01.10.2014 mal súd preukázané, že matke bolo vyplatené materské za obdobie január 2014 až august 2014 spolu vo výške 5 315,30,- eur. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 05.09.2014 súd zistil, že matka nie je evidovaná ako príjemca pomoci v hmotnej núdzi. Z oznámenia toho istého úradu zo dňa 06.10.2014 však súd zistil, že matka poberá náhradné výživné, a to za obdobie január 2014 - september 2014 vo výške 90,42,- eur mesačne.
Z oznámenia bývalého zamestnávateľa otca - I. L. S. s.r.o. mal súd preukázané, že otec pracoval v uvedenej spoločnosti na dohodu o pracovnej činnosti od 03.02.2014. Za obdobie február - júl 2014 mal priemerný čistý mesačný príjem vo výške 30,71,- eur. Z oznámenia Sociálnej poisťovne pobočka Rimavská Sobota zo dňa 05.09.2014 mal súd preukázané, že otec bol evidovaný ako nezamestnaný od 06.11.2013 do 17.02.2014, nárok na dávku v nezamestnanosti nemal. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 22.09.2014 mal súd preukázané, že otec je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi, a to od 01.12.2013 doteraz, pričom za obdobie od 01.12.2013 do 01.09.2014 mu bola vyplatená dávka v hmotnej núdzi spolu vo výške 355,60,- eur.
Z Dohody o vykonaní práce zo dňa 15.10.2014 uzatvorenej medzi otcom ako zamestnancom a U. Z. ako zamestnávateľom, súd zistil, že otec uzatvoril túto dohodu na obdobie od 15.10.2014 do 30.9.2015 v rozsahu do 200 hodín celkovo s hrubou hodinovou mzdou 2,05,- eur.
Podľa § 36 ods. 1 Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilý dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavaj osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavaj osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine bol návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej A. P. dôvodný, nakoľko rodičia maloletej nežijú spolu v spoločnej domácnosti. Pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletej súd prihliadol na záujem maloletej a dospel k záveru, že bude v jej záujme, ak bude zverená do osobnej starostlivosti matky, t.j. toho rodiča, ktorý jej v súčasnosti zabezpečuje celodennú starostlivosť. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal aj zo správ z prešetrenia pomerov Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, ktorý navrhol, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Súd je toho názoru, že zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky jej budú zabezpečené podmienky a predpoklady na jej riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť, a preto súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Súd má súčasne v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine povinnosť určiť, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Rodičia sa nedohodli na výške výživného. Matka žiadala výživné aspoň vo výške 150,- eur mesačne, otec sa k výške výživného nevyjadril, žiadal, aby bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov bez určenia výživného. Súd určil otcovi povinnosť platiť výživné na mal. sumou 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 06.02.2013, teda od času podania návrhu. Súd pri určovaní výšky výživného prihliadol na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda rodičov. Matka maloletej je v súčasnej dobe na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok, poberá rodinné prídavky na tri maloleté deti a zároveň poberá náhradné výživné na maloletú A.. Matka má celkovo tri vyživovacie povinnosti na mal. deti. Matka býva spoločne s maloletými deťmi a priateľom v rodinnom dome, ktorý vlastní. Maloletá A. P. navštevuje materskú školu v A. P., náklady s tým spojené sú vo výške cca 35,- eur mesačne. Maloletá má bežné výdaje ako na oblečenie, stravovanie, obuv a hygienu spolu vo výške cca 150,- eur mesačne. Maloletá navštevuje tanečný krúžok raz do týždňa. Otec pracuje od 15.10.2014 na dohodu o vykonaní práce u zamestnávateľa U. Z.. Otcov mesačný príjem v súčasnosti predstavujú dávky v hmotnej núdzi a príjem z dohody o vykonaní práce. Otec nemá žiadne zdravotné problémy, nemá žiadne pracovné obmedzenia, v minulosti pracoval u iného zamestnávateľa kde dosahoval mesačný príjem na úrovni cca 600,- eur, pričom súd je toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach otca dosahovať aj v súčasnosti vyšší príjem, ako je otcom deklarovaný. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd zato, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným v sume 100,- eur mesačne a že takto určená výška výživného zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam povinného, tak aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek. Určeným výživným v sume 100,- eur mesačne bude zároveň i realizované právo maloletého dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pokiaľ ide o výdaje rodičov, treba si uvedomiť, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodičov, a preto pri rozhodovaní o výživnom neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi. Teda je prvoradou povinnosťou rodičov - aj otca, postarať sa o výživu svojho dieťaťa. Súd poukazuje na to, že prvoradou povinnosťou otca je plniť si vyživovaciu povinnosť a zabezpečiť si za tým účelom dostatok finančných prostriedkov a tieto prednostne použiť na úhradu výživného pre maloleté dieťa a až zo zvyšnej časti je možné hradiť náklady, ktoré vznikajú otcovi pre vlastnú potrebu, resp. pre úhradu vlastných dlhov.
Nakoľko súd nevyhovel matke v plnom rozsahu, v prevyšujúcej časti požadovanej výšky výživného súd návrh matky zamietol.
Vzhľadom k tomu, že výživné bolo súdom určené od 06.02.2013 vo výške 100,- eur mesačne a vzhľadom na skutočnosť, že otec neprispieval matke za uvedené obdobie od 06.02.2013 do 30.11.2014 na výživu maloletej žiadnou sumou (zhodné tvrdenie účastníkov konania), vznikol otcovi nedoplatok na výživnom tak, ako je špecifikovaný vo výroku tohto rozsudku, t.j. v sume 2 182,14,- eur, teda za mesiac február 2013 nedoplatok v sume 82,14,- eur (100 € : 28 dní x 23 dní) + 21 mesiacov (od 03/2013 do 11/2014) × 100,- eur (určené výživné), teda celkom suma 2 182,14,- eur. Tento nedoplatok je otec povinný zaplatiť do jedného mesiaca k rukám matky od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vzhľadom k tomu, že sa rodičia nedohodli na úprave styku otca s maloletým dieťaťom, súd považoval za najvhodnejšie upraviť styk otca s maloletým dieťaťom tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, nakoľko takto určeným stykom bude mať otec dostatočný priestor na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov s maloletou.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky na zverenie mal. A. do jej osobnej starostlivosti bol podaný dôvodne, súd teda zároveň návrh otca na zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti ako nedôvodný zamietol. Súd poukazuje najmä na skutočnosť, že otec nemá vytvorené stabilné prostredie, ktoré by bolo vhodné na výchovu maloletého dieťaťa, aktuálne býva na ubytovni, nemá zabezpečený dostatočný príjem a aj napriek ním deklarovanej výške príjmov v rozsahu 600,- eur mesačne z predchádzajúceho obdobia (do 1.10.2014), nebol otec schopný prispievať matke na výživu dieťaťa. Na základe uvedeného je súd toho názoru, že nie je v záujme maloletého dieťaťa jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti a preto návrh otca zamietol.
Súd záverom dodáva, že podľa konštantnej súdnej judikatúry súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania ktorú nastolil, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto súd svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l , písm. a) O.s.p., nakoľko sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len otec, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave, v troch vyhotoveniach. Matka, právny zástupca matky a kolízny opatrovník sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)