Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/20/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Zdenkou Zamecovou v právnej veci navrhovateľky: W.. X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, G., právne zastúpená: JUDr. Peter Horváth, advokát, Hlavná 42, Trnava, proti odporcom: 1. Okresný úrad Trnava, so sídlom Kollárova 8, Trnava 2. Slovenská republika (za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava) o ochranu osobnosti a iné, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi v 1. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi v 2. rade náhradu trov konania v sume 45,83 eur v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.02.2006 domáhala voči odporcom v rade 1. Obvodný úrad, odbor všeobecnej vnútornej správy, 2. V.. G. Z., vedúci odboru, 3. Krajský úrad, odbor všeobecnej vnútornej správy, 4. R.. S. K., vedúca odboru, vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že občianske práva navrhovateľky boli neoprávneným zásahom odporcov v 2. a 4. rade porušené a ktorým by boli odporcovia zaviazaní zaplatiť navrhovateľke ujmu 20.000,- Sk, písomne sa ospravedlniť na adresu navrhovateľky a nahradiť trovy konania. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 23.03.2001 cestovala z Bratislavy do Trnavy vlakom R-335, našla si voľné miesto v jednom kupé, na ktoré si chcela sadnúť, toto jej však nebolo umožnené W. W., ktorá ju fyzicky napadla, vulgárne jej nadávala a vyhnala ju z kupé. Tento incident nahlásila na Železničnej polícii v Trnave a osobne podala sťažnosť na W. W.. Neskôr dostala predvolanie od V.. Z., vedúceho odboru VVS, na prejednanie priestupku, kde vystupovala ako obvinená. V.. Z. ju uznal vinou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a uložil jej pokutu vo výške 500,- Sk a tiež povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške 150,- Sk. Správal sa k nej drzo, surovo a arogantne. Proti rozhodnutiu podala odvolanie na Krajský úrad v Trnave, ktorý rozhodnutie Obvodného úradu potvrdil, preto podala sťažnosť na Krajský úrad v Trnave a aj na Ministerstvo vnútra SR. Rozhodnutím V.. Z. a pracovníčky Krajského úradu v Trnave S. K. sa z poškodenej stala obvinená, čím došlo k poškodeniu jej občianskych a ľudských práv, bola znížená dôstojnosť jej osoby, bola poškodená jej občianske česť a jej meno. Vznikla jej nemajetková ujma, na náhradu ktorej má nárok v peniazoch, má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Správanie a rozhodnutie V.. Z. a R.. K. ju traumatizovali do psychického napätia a stresov, ktoré až doteraz ovplyvňujú navrhovateľkin zdravotný stav. Je invalidná dôchodkyňa a ZŤP. Bolo porušené jej ústavné právo R.. K., ktorá ju nepozvala na KÚ, aby si vypočula navrhovateľkinu verziu, jej pripomienky, teda čo sa vo vlaku skutočne stalo. R.. K. jej odvolanie zmietla zo stola a potvrdila rozhodnutie okresného úradu. Po uvedených rozhodnutiach jej vznikla nielen psychická ujma,

ale aj finančná ujma - zaplatenie trov konania, advokáta - odvolanie, ďalšie rady a konzultácie. Na základe sťažnosti navrhovateľky Krajský úrad rozhodnutím č. VVS 2003/11397/89 zo dňa 26.11.2003 vlastné rozhodnutie a rozhodnutie Okresného úradu zrušil v mimoodvolacom konaní z dôvodu, že v konaní o priestupku došlo k viacerým porušeniam ustanovení správneho poriadku. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, prvostupňový orgán mal vypočuť za prítomnosti navrhovateľky aj svedkyňu K. L. a mal vykonať konfrontáciu medzi navrhovateľkou a svedkami, ktorí boli vypočutí v rámci priestupkového konania. Správny orgán sa nezaoberal skutočnosťou, že navrhovateľka bola oznamovateľkou a predčasne vyslovil z vykonaného objasňovania právne závery, z ktorého presvedčivo nevyplýva, že Železničná polícia si obstarala podklady potrebné na rozhodnutie správneho orgánu o tom, či skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku. Vzhľadom na to, že potrebné úkony v dôsledku zániku zodpovednosti za priestupok nie je možné vykonať, bolo potrebné konanie proti navrhovateľke zastaviť podľa § 76 ods. 1 písm. f) zák. o priestupkoch a na navrhovateľku sa po zrušení rozhodnutia hľadí ako na nevinnú. V júni 2004 podala navrhovateľka na Ministerstvo vnútra SR žiadosť o náhradu škody, na ktorú podľa odpovede Ministerstva vnútra SR ale ona nemá nárok. Navrhovateľka sa teda domáha ochrany svojej osobnosti a náhrady škody, ktorá bola spôsobená nesprávnym rozhodnutím orgánu štátu a tiež jeho nesprávnym úradným postupom.

Podaním doručeným súdu dňa 12.06.2007 po výzve súdu na úpravu návrhu upresnila navrhovateľka okruh účastníkov konania tak, že za odporcov označila iba 1. Obvodný úrad v Trnave, odbor všeobecnej a vnútornej správy, 2. Krajský úrad v Trnave, odbor všeobecnej vnútornej správy a na strane odporcu doplnila 3. Slovenskú republiku - za štát budú konať zástupcovia Obvodného a Krajského úradu v Trnave. V tomto podaní zároveň doplnila text navrhovaného ospravedlnenia: „Ospravedlňujeme sa pani W.. X. Q., že sme svojím neoprávneným zásahom a konaním porušili jej občianske a ľudské práva, že bola naším nesprávnym rozhodnutím poškodená jej občianske česť a jej meno".

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 13.05.2008, č.k. -124 bolo konanie voči odporcom v 2. a 4. rade zastavené, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.2008.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 20.08.2008 č.k. -127, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 04.10.2008, súd pripustil, aby do konania pristúpil na strane odporcu ďalší účastník a to Slovenská republika, zastúpená Obvodným úradom v Trnave.

Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.04.2009, č.k. -158, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 16.06.2009, súd priznal navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovil jej zástupcu z radov advokátov - JUDr. Petra Horvátha, Trnava, Hlavná 42.

Právny zástupca navrhovateľky v písomnom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 15.02.2010 uviedol, že žaloba je jednak žalobou na ochranu osobnosti ( a nasl. Obč. zákonníka) a jednak žalobou o náhradu škody (podľa zák. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom). Krajský úrad rozhodnutím č. VVS 2003/11397/89 zo dňa 26.11.2003 zrušil v mimoodvolacom konaní rozhodnutie Okresného úradu v Trnave, odbor VVS č. 804/01-11631 zo dňa 26.10.2001 a aj rozhodnutie Krajského úradu v Trnave, odboru VVS č. VVS 2002/01665 zo dňa 7.1.2002 z dôvodu, že v konaní o priestupku došlo k viacerým porušeniam ustanovení správneho poriadku a zákona o priestupkoch a to, že navrhovateľka nebola oboznámená s výpoveďami svedkov, v jej prítomnosti nebola vypočutá svedkyňa K. L., prvostupňový orgán mal vykonať konfrontáciu medzi navrhovateľkou a svedkami, nevyvrátil navrhovateľkinu obranu, nevyhodnotil konanie W. W. a nezaoberal sa tým, že navrhovateľka bola oznamovateľkou priestupku. V citovaných porušeniach zákona sa nachádza podstata toho, v čom navrhovateľka vidí neoprávnené zásahy zástupcov správnych orgánov oboch stupňov a porušenie jej občianskych práv (vzťah k prvému žalovanému výroku) a dôvod, pre ktorý sa navrhovateľka domáha ospravedlnenie (vzťah k tretiemu žalovanému výroku). Rozhodnutie Ministerstva vnútra SR bolo vydané dňa 27.2.2004, z čoho možno odvodiť, že nárok na náhradu škody nie je premlčaný. Právny zástupca ďalej uviedol, že došlo k zrušeniu krajských úradov, ktorých práva a povinnosti prešli na obvodné úrady.

Právny zástupca navrhovateľky písomným podaním zo dňa 14.06.2010 doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.06.2010 podal k veci vyjadrenie a súčasne úpravu návrhu, ktorým sa domáhal, aby súd určil, že občianske práva navrhovateľky boli neoprávnenými zásahmi zástupcov Okresného úradu v Trnave

a Krajského úradu v Trnave v priestupkovom konaní Okresného úradu v Trnave, odbor všeobecnej vnútornej správy, č. priest: 804/01-11631/Lac. A Krajského úradu v Trnave, odbor všeobecnej vnútornej správy, č. VVS/2002/01665, porušené. Odporcovia v I. a II. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke nemajetkovú ujmu 1.991,64 € do 3 dní. Odporcovia v I. a II. rade sú povinní do 3 dní písomne sa ospravedlniť navrhovateľke v nasledovnom znení ospravedlnenia: „Ospravedlňujeme sa pani W.. X. Q. za to, že neoprávnenými zásahmi a konaním v priestupkovom konaní Okresného úradu v Trnave, odbor všeobecnej vnútornej správy, č. priest. 804/01-11631/Lac. a Krajského úradu v Trnave, odbor všeobecnej vnútornej správy, č. VVS/2002/01665, boli porušené jej občianske a ľudské práva a nesprávnymi rozhodnutiami poškodená je jej občianska česť a jej meno.“ Právny zástupca ďalej navrhol, aby súd naďalej konal ako s odporcom v 2. rade so Slovenskou republikou, nie však vo veci týkajúcej sa Obvodného úradu Trnava, ale vo veci týkajúcej sa Ministerstva vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava. Nejde o zámenu účastníka, len jeho zástupcu.

Na pojednávaní konanom dňa 16.06.2010 súd uznesením pripustil uvedenú zmenu petitu zo dňa 14. 06.2013.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich zástupcov, svedkov, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä s návrhom č.l. 3-5, 102-105, vydarením navrhovateľky č.l. 178-181, 223-225, odvolaním č.l.263-266, vyjadrením odporcu v 1. rade č.l. 182-183, vyjadrením odporcu v 2. rade č.l. 230, 271-272, rozhodnutím Okresného úradu v Trnave, odbor VVS č. 804/01-11631/Lac. zo dňa 26.10.2001 na č.l.10-12, rozhodnutím Krajského úradu v Trnave, odboru VVS č. VVS 2002/01665 zo dňa 7.1.2002 na č.l. 17-19, rozhodnutím Krajského úradu v Trnave, odboru VVS č. VVS 2003/11397/89 zo dňa 26.11.2003 na č.l. 32-33, rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. 203-2004/04327 zo dňa 27.02.2004 na č.l. 61-62, oznámením Ministerstva vnútra SR č. 203-2004/04327 zo dňa 30.8.2004 na č.l.63, oznámením Ministerstva vnútra SR č. 203-2005/04197 zo dňa 18.7.2005 na č.l.72, oznámením Ministerstva vnútra SR č. SVS-203-2005/04197 zo dňa 28.9.2005 na č.l.77-78 a zistil nasledovaný skutkový a právny stav.

Odporca v 1. rade vo svojom podaní doručenom súdu dňa 23.2.2010 žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu, že v predmetnej veci nie je pasívne legitimovaný a uviedol, že úprava návrhu v časti pasívnej legitimácie je v rozpore s ustanovením zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Jediným žalovaným podľa zákona môže byť štát. V mene štátu môže konať ústredný orgán správy, t.j. v zmysle o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, je to Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. V časti žaloby na ochranu osobnosti sa navrhovateľka odvoláva na ustanovenie s tvrdením, že bola v značnej miere znížená jej dôstojnosť, alebo vážnosť v spoločnosti. S týmto tvrdením odporca v 1. rade nesúhlasí, nakoľko v zmysle SP sú ústne pojednávania v správnom konaní neverejné a rozhodnutia sa doručujú do vlastných rúk. Rozhodnutia v priestupkovom konaní nemožno doručovať verejnou vyhláškou. Obvodný úrad Trnava všetky ustanovenia v tomto smere dodržal a neboli dôvodom na zrušenie rozhodnutia v mimoodvolacom konaní. Navrhovateľke nevznikla žiadna ujma. V súčasnosti platný zákon č. 5144/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v § 17 ods. 3 písm. a) ustanovuje prihliadať najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje. Navrhovateľka má neustále problémy so svojím okolím, čo dosvedčuje skutočnosť 4 podnetov za mesiace august a september 2009 z jej strany na susedov v mieste trvalého bydliska. Všetky podnety sú pre podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle zákona o priestupkoch.

Odporca v 2. rade sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.08.2010, ktorým sa domáhal, aby súd návrh zamietol tak na základe vecných dôvodov, ako aj z dôvodu premlčania uplatneného nároku voči Slovenskej republike. Odporca v 2. rade uviedol, že rozhodnutie č. priest. 804/01-11631/Lac. z 26.10.2001 v priestupkovej veci navrhovateľky bolo právoplatne zrušené rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 203-2004/04327 z 27.02.2004. Vzhľadom na to, že podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov došlo k zániku zodpovednosti za priestupok, bolo konanie o priestupku voči navrhovateľke zastavené. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Rozhodnutia v priestupkovej veci navrhovateľky boli vydané pre nadobudnutím účinnosti , ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2004. Na konanie o náhrade škody v danom prípade sa vzťahuje o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Tento zákon náhradu nemajetkovej ujmy priznať neumožňuje. Okrem toho je potrebné uviesť, že škodu vzniknutú v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu orgánu štátu je potrebné preukázať, najmä jej existenciu a príčinnú súvislosť medzi konaním a škodou. Pri uplatňovaní nároku na náhradu škody musí ísť o skutočnú škodu, nie škodu domnelú. Navrhovateľka škodu, príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím a škodou, ako aj jej výšku ničím nepreukázala. Pokiaľ sa žalobný návrh týka žaloby voči Slovenskej republike, tento bol podaný po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Právne účinky návrhu voči Slovenskej republike ako účastníkovi konania nastali až dňom 15.06.2010, t.j. odo dňa doručenia návrhu na vyjadrenie. Túto skutočnosť potvrdzuje aj uvedený upravený návrh právneho zástupcu navrhovateľky, ktorý žiada, aby súd naďalej konal ako so žalovaným v 2. rade Slovenskou republikou vo veci týkajúcej sa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. K obsahu upraveného podania je však potrebné povedať, že s týmto bol žalovaný v 2. rade oboznámený až na základe výzvy súdu 1. 7.2010.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu trvá a pridržiava sa doterajších písomných podaní a vyjadrení.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že pri prejednávaní priestupku V.. Bartošovič hovoril na ňu zvýšeným a nepríjemným hlasom a keď sa ho opýtala, kto ju obvinil, on odpovedal, že on. V.. Z. si do zápisnice písal to, čo chcel a nepočúval navrhovateľkine argumenty. Bol zaujatý, aby obhájil policajtku W.. Prejednávanie prežívala navrhovateľka veľmi zle, bola rozrušená, od zapisovateľky si vypýtala vodu. Urážalo ju správanie V.. Z., ponižoval ju, poškodená bola ona a preto sa cítila celým jeho správaním veľmi dotknutá. R.. K. vo svojom rozhodnutí len opísala to, čo napísal V.. Z.. Navrhovateľka si myslela, že bude predvolaná a povie, ako sa všetko stalo.

Odporca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojho písomného vyjadrenia a návrh žiada zamietnuť.

Odporca v 2. rade na pojednávaní uviedol, že žiada, aby súd návrh zamietol z dôvodu, že navrhovateľka nepreukázala splnenie 3 podmienok pre priznanie nároku na priznanie škody, škoda bola síce vyčíslená ale nebola náležite preukázaná. Poukázal na to že neumožňuje priznať nemajetkovú ujmu. V ostatnom sa pridržia písomných vyjadrení a prednesov.

Z výpovede svedka V.. G. Z., ktorý prejednával priestupok vyplýva, že na Okresný úrad v Trnave bol dňa 15.6.2001 doručený spis železničnej polície, v ktorom spise bola navrhovateľka označená ako páchateľka priestupku. Celé pojednávanie o priestupku trvalo asi 10 minút, medzi ním a navrhovateľkou nedošlo k žiadnemu incidentu, voči navrhovateľke sa choval slušne, navrhovateľka sa tak isto chovala slušne.

Z výpovede svedkyne S. K., ktorá vypracovávala zápisnicu o priestupku, vyplýva, že počas prejednávania priestupku neboli medzi navrhovateľkou a V.. Z. žiadne konflikty, pán Z. sa voči navrhovateľke choval slušne tak, ako vždy voči ostatným účastníkom konania, ktorí sa priestupku dopustili, rovnako navrhovateľka sa na pojednávaní chovala slušne. Svedkyňa si nepamätá, že by navrhovateľke priniesla vodu.

Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. -253 zo dňa 27.6.2011 návrh navrhovateľky zamietol a odporcom náhradu trov konania nepriznal. Proti uvedenému rozsudku podal právny zástupca navrhovateľky odvolanie v ktorom uviedol, že pri prejednávaní priestupkovej veci na úrovni Okresného úradu v Trnave a Krajského úradu v Trnave došlo k zjavnému porušeniu práv navrhovateľky, ktorého dopad sa prejavil práve vo sfére jej občianskych práv, jej cti, dôstojnosti a mena. Nesúhlasil s názorom odporcu 1, že sa tak stalo neverejne, pretože nemožno súhlasiť s názorom, že šlendriánsky, povrchný a arogantný spôsob jednania štátneho orgánu sa cti dotknutej osoby dotýka podstatne menej len preto, že sa tak stalo neverejne. Ak by sa toto malo dotknúť jej občianskych práv, jej cti, dôstojnosti a mena tak málo, ako argumentuje odporca 1, tak by zrejme

porušenie práv jej osobnosti tak neprežívala, ako doteraz prežíva, ani ochranu týchto práv nezažalovala. Súd prvého stupňa preto nerozhodol správne, ak postupu Okresného úradu v Trnave a Krajského úradu v Trnave priznal legálnosť. Nemožno potom priznať dostatočnosť zadosťučinenia slovám odôvodnenia ministerského rozhodnutia, podľa ktorých je potrebné uviesť, že na menovanú W.. X. Q. sa po zrušení rozhodnutia o vine hľadí ako na nevinnú (v dôsledku premlčania, čo žalobkyni o to viac pripadá ako cynické). Ak je zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom formou zodpovednosti štátu za činnosť tých, ktorí plnia úlohy štátnych orgánov uvedené v § 1 ods. 1 zák. č. 58/69 Zb. a nesprávnosť úradného postupu možno charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného právnymi normami, potom súd prvého stupňa nemohol mať dôvod konštatovať, resp. neprisvedčiť jej, že sa žalovaný dopustil nesprávneho úradného postupu, keď samotné ministerské rozhodnutie toto konštatuje. Nemožno nazerať ako na zadosťučinenie napokon ani na odpoveď Ministerstva vnútra SR z 28. septembra 2005 (na žiadosť žalobkyne o náhradu škody podľa ), v ktorej sa uvádza, že za pochybenia, ktoré sa vyskytli v konaní o priestupku, boli zodpovední zamestnanci upozornení a tiež znovu pripomína, že zadosťučinením pre žalobkyňu má byť najmä ministerské rozhodnutie.

Krajský súd v Trnave uznesením č.k.10Co/181/2011-276 zo dňa 20.12.2012 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd po zrušení veci Krajským súdom v Trnave znova rozhodol rozsudkom zo dňa 15.5.2013 č.k. -300, návrh navrhovateľky zamietol. V dôsledku odvolania navrhovateľky proti rozsudku Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 14.5.2014 č.k. -329 znova vec zrušil a vrátil Okresnému súdu na ďalšie konanie. Súd vo veci znova vypočul účastníkov konania, zástupca odporcu v 1.rade a rovnako aj odporcu v 2.rade žiadal návrh zamietnuť z dôvodov, ktoré uvádzal už v priebehu konania, navrhovateľka rovnako zotrvala na svojich doterajších prednesoch. Ani jeden z účastníkov nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov, žiadne dôkazy ani jeden z účastníkov nepredložil.

Pokiaľ ide o odvolanie námietky navrhovateľky, resp. jej neskoršiu argumentáciu, navrhovateľka iba znova opakuje svoje dôvody a tvrdenia ako v doterajšom konaní, v ktorých poukazuje na dôvodnosť svojho nároku. V tomto smere takisto žiadne dôkazy nepredložila ani nenavrhla vykonanie nových dôkazov.

Z rozhodnutia Okresného úradu v Trnave odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 26.10.2001, č. priest. 804/01-11631/Lac. č.l. 10-12 vyplýva, že navrhovateľka bola týmto rozhodnutím uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa , ktorého sa X. Q. do pustila tým, že dňa 23.03.2001 v čase asi o 14.32 hod. v železničnej stanici Bratislava, hl. n. vo vlaku R-335 vulgárne nadávala a fyzicky napadla W. W., pričom táto neutrpela zranenie. Za tento priestupok sa W.. X. Q. ukladá podľa zákona č. 372/90 Zb. pokuta vo výške 500,- Sk a povinnosť nahradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 150,-Sk podľa vyhl. č. 393/1990. Pokuta (na účet Mesta Trnava č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v B.) a trovy konania (na účet Okresného úradu v Trnave č. 19-2325212/0720 vedený v NBS pob. Trnava) sú splatné do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia priloženými poštovými poukážkami.

Z rozhodnutia Krajského úradu v Trnave, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 07.01.2002 č. VVS/2002/01665 č.l. 17-19 vyplýva, že Krajský úrad v Trnave, odbor všeobecnej vnútornej správy odvolanie obvinenej W.. X. Q. zo dňa 27.11.2001 podľa o správnom konaní zamieta a rozhodnutie Okresného úradu v Trnave odbor všeobecnej vnútornej správy č. priest. 804/01-11631/Lac. zo dňa 26.10.2001 potvrdzuje.

Z rozhodnutia Krajského úradu v Trnave, odboru VVS č. VVS 2003/11397/89 zo dňa 26.11.2003 na č.l. 32-33 vyplýva, že Krajský úrad v Trnave, odbor všeobecnej vnútornej správy podľa a o správnom konaní na základe podnetu W.. X. Q. rozhodnutie Okresného úradu v Trnave odbor všeobecnej vnútornej správy č. priest. 804/01-11631/Lac. zo dňa 26.10.2001 a rozhodnutie Krajského úradu v Trnave, odbor VVS č. VVS/2002/01665 zo dňa 07.01.2002 ruší z dôvodu, že predmetné rozhodnutia boli vydané v rozpore so zákonom z toho dôvodu, že počas konania o priestupku obvinená nebola oboznámená s výpoveďami svedkov, čím bol porušený zák. č.

372/1990 o priestupkoch. Obvinená bola vypočutá dňa 14.9.2001, svedkovia až po tomto dátume, čím obvinenej z priestupku nebola daná možnosť s k týmto výpovediam vyjadriť.

Z rozhodnutia Ministerstva vnútra SR č. 203-2004/04327 zo dňa 27.02.2004 na č.l. 61-62 vyplýva, že podľa o správnom konaní sa odvolanie W.. X. Q. zamieta a rozhodnutie Krajského úradu v Trnave, odboru VVS č. VVS 2003/11397/89 zo dňa 26.11.2003 sa potvrdzuje. Vzhľadom na to, že potrebné úkony v dôsledku zákonu zodpovednosti za priestupok ( zák. o priestupkoch) nie je možné vykonať, je potrebné konanie proti navrhovateľke pre priestupok zastaviť. Na menovanú W. sa po zrušení rozhodnutia o vine hľadí ako na nevinnú.

Z oznámenia Ministerstva vnútra SR č. 203-2004/04327 zo dňa 30.8.2004 na č.l.63 vyplýva, že po preskúmaní žiadosti navrhovateľky a spisového materiálu nevyplýva, že si navrhovateľka uplatnila voči MV SR akúkoľvek náhradu škody vyčíslenú v korunách, aj keď sa zmieňuje o morálnej a inej ujme, ktorá jej mala vzniknúť v rámci správneho konania. Škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom treba vopred prerokovať s ústredným orgánom štátnej správy a toto prerokovanie má formu konkrétnej žiadosti o náhradu škody.

Z oznámenia Ministerstva vnútra SR č. 203-2005/04197 zo dňa 18.7.2005 na č.l.72 vyplýva, že navrhovateľka bola vyzvaná, aby bližšie špecifikovala a odôvodnila výšku požadovanej sumy v Sk.

Z oznámenia Ministerstva vnútra SR č. SVS-203-2005/04197 zo dňa 28.9.2005 na č.l.77-78 vyplýva, že zo žiadosti navrhovateľky nie je zrejmé, na základe čoho si vyčíslila sumu 20.000,-Sk, ktorú žiada uhradiť a že žiadosti navrhovateľky na náhradu škody nevyhovuje a odporúča jej, aby sa priznania nároku domáhala na súde. MV SR je toho názoru, že aj keď došlo k zrušeniu vydaných rozhodnutí správnych orgánov, tieto orgány konali len na základe dostupných podkladov, ktoré mali v čase rozhodovania. Na pochybenia, ktoré sa vyskytli v konaní o priestupku, boli zodpovední zamestnanci upozornení. MV SR pripomína, že zadosťučinením pre navrhovateľku je najmä rozhodnutie Ministerstva vnútra SR zo dňa 27.02.2004, podľa ktorého sa na navrhovateľku hľadí ako na nevinnú. MV SR ďalej uviedlo, že osoba podozrivá z priestupku predvolaná na konanie má zo zákona postavenie obvineného ako účastníka konania o priestupku. Ak správny orgán priznal navrhovateľke postavenie účastníka konania, konal len v súlade so zákonom. Nie je možné postihovať osobu, ktorá vydala rozhodnutie za jej právny názor, hodnotenie skutočného stavu veci a vykonaného dokazovania.

Rozhodnutie bolo vydané v súlade s podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné ako o nich, alebo o ich pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti

Medzi účastníkmi bola sporná skutočnosť, že občianske a ľudské práva navrhovateľky boli neoprávnenými zásahmi a konaním zástupcov Okresného a Krajského úradu v Trnave v priestupkovom konaní porušené a nesprávnymi rozhodnutiami bola poškodená jej občianska česť a jej meno. Rovnako spornou zostala otázka, či navrhovateľke vznikla ujma, prípadne škoda vo výške 1.991,64 € a na základe čoho si ju navrhovateľka vyčíslia.

Podľa fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len ""). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone .

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom za škodu spôsobenú rozhodnutím zodpovedá podľa tohto zákona Československá socialistická republika, ak rozhodnutie vydal Československej socialistickej republiky; v ostatných prípadoch zodpovedá Česká socialistická republika alebo Slovenská socialistická republika. To isté platí aj vtedy, ak ide o škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v právnych vzťahoch upravených v tomto zákone vystupuje v mene štátu ústredný orgán uvedený v .

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa ustanovenia účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rozhodnutím Krajského úradu v Trnave, odboru VVS č. VVS 2003/11397/89 zo dňa 26.11.2003 na č.l. 32-33 v spojení s rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. 203-2004/04327 zo dňa 27.02.2004 bolo rozhodnutie Okresného úradu v Trnave odbor všeobecnej vnútornej správy č. priest. 804/01-11631/Lac. zo dňa 26.10.2001 a rozhodnutie Krajského úradu v Trnave, odbor VVS č. VVS/2002/01665 zo dňa 07.01.2002, ktorým bola navrhovateľka uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, zrušené z dôvodu, že predmetné rozhodnutia boli vydané v rozpore so zákonom z toho dôvodu, že počas konania o priestupku obvinená nebola oboznámená s výpoveďami svedkov, čím bol porušený o priestupkoch. Na navrhovateľku sa po zrušení rozhodnutia o vine hľadí ako na nevinnú. Navrhovateľka prerokovala svoj nárok na náhradu škody vopred aj na ústrednom orgáne (MV SR), ktorý ale jej nárok neuspokojil, preto sa navrhovateľka domáha priznania nároku na súde.

Navrhovateľka sa svojím návrhom domáha určenia, že jej občianske a ľudské práva boli neoprávnenými zásahmi a konaním zástupcov Okresného a Krajského úradu v Trnave v priestupkovom konaní porušené a nesprávnymi rozhodnutiami bola poškodená jej občianska česť a jej meno, domáha sa nemajetkovej ujmy vo výške 1.991,64 € a ospravedlnenia od odporcov. Navrhovateľka sama uvádza, že sa domáha ochrany svojej osobnosti a náhrady škody, ktorá bola spôsobená nesprávnym rozhodnutím orgánu štátu a tiež jeho nesprávnym úradným postupom.

Podľa a o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát, z čoho vyplýva, že odporca v 1. rade, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ako právny nástupca zaniknutého Obvodného úradu v Trnave, nie je pasívne vecne legitimovaný a preto bolo potrebné prisvedčiť odporcovi v 1. rade a návrh z nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v tejto časti voči nemu zamietnuť.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, na tú súd neprihliadol, lebo už v roku 2007 podaním zo dňa 12.06.2007 č.l. 102 navrhovateľka uplatnila svoj nárok na súde aj voči SR, aj keď nesprávne označila subjekt, ktorý by ju mal v konaní zastupovať (rovnako si voči SR uplatnila nárok aj v podaní na č.l. 179 a 224).

Navrhovateľka vo svojom návrhu tvrdí, že sa okrem ochrany osobnosti domáha aj náhrady škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát. Uvedený zákon bližšie nedefinuje ani pojem škoda a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba vychádzať z príslušných ustanovení (), ktorý je svojou povahou predpisom lex generalis k uvedenému zákonu a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Navrhovateľka sa ale domáha zaplatenia sumy 1.991,64 eur z titulu nemajetkovej ujmy, ktorej sa však na základe o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom nemožno domáhať, nakoľko o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ale podľa tohto zákona zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi, a teda Vzhľadom na uvedené súd nemohol priznať navrhovateľke nemajetkovú ujmu 1.991,64 eur podľa ale musel aplikovať , ktorý však inštitút nemajetkovej ujmy nepozná. Zodpovednosť podľa uvedeného zákona je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu (bez ohľadu na zavinenie). Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok. Týmito podmienkami sú: 1) existencia škody (majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch), 2) nesprávny úradný postup orgánu štátu a 3) príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. V prípade,

ak by sa navrhovateľka domáhala zaplatenia sumy 1.991,64 eur z titulu náhrady škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, mala uviesť, aká konkrétna škoda jej vznikla, ako sa prejavila, ako žalovanú sumu vyčíslila a preukázať ju dôkazmi (napr. odmena advokáta za poskytovanie právnych služieb v správnom konaní), čo však navrhovateľka neurobila a tým neuniesla dôkazné bremeno.

Navrhovateľka sa ďalej domáha ochrany osobnosti podľa až 13 , konkrétne určenia, že jej občianske a ľudské práva boli neoprávnenými zásahmi a konaním zástupcov Okresného a Krajského úradu v Trnave v priestupkovom konaní porušené a nesprávnymi rozhodnutiami bola poškodená jej občianska česť a jej meno, ospravedlnenia od odporcov a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 1.991,64 eur.

Podľa fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce primerané zadosťučinenie najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Zákon nedefinuje ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva. Vymedzuje však znaky, za prítomnosti ktorých treba určité správanie považovať za zásah do osobnosti (objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv). Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie ( ). Nedostatok ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje možnosť uloženia sankcií podľa ustanovení .

Podľa ustálenej súdnej praxe neoprávneným zásahom v zmysle ustanovenia a nasl. je zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s právnym poriadkom. Niektoré zásahy, hoci zdanlivo odporujú objektívnemu právu, nemožno napriek tomu posúdiť ako neoprávnené. Podstatou toho je existencia okolností vylučujúcich neoprávnenosť zásahu. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde, okrem iného, v prípadoch, kedy je zásah dovolený (resp. jeho možnosť je predpokladaná) zákonom. Ide najmä o tzv. zákonné licencie, resp. prípady, keď k zásahu do osobnosti fyzickej osoby dochádza pri výkone iného práva ustanoveného zákonom alebo keď iný subjekt plnil právnu povinnosť, ktorú mu ukladá zákon. Pravda, za výkon zákonnej (úradnej) licencie nie je možné považovať každé konanie alebo proces, ale iba také konanie alebo proces, ktoré výslovne upravuje zákon. Neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti je teda vylúčená aj vtedy, ak došlo k zásahu v rámci úradného konania a ak zásah nevybočil z rámca daného platnými predpismi. Legálnosť konania alebo procesu príslušného orgánu nemožno posúdiť na základe výsledku tohto konania alebo procesu, ale iba na základe podmienok stanovených zákonom na ich začatie a priebeh. Pokiaľ teda je v súlade so zákonnými podmienkami začaté príslušné konanie, v ktorom bolo vydané zákonom predpokladané rozhodnutie, nie je vydanie takého rozhodnutia neoprávneným zásahom do osobnostných práv účastníka konania, a to ani v prípade, že po jeho vydaní sa preukáže, že nebolo vydané dôvodne (rozsudok NS SR sp.zn. ). Nakoľko priestupkové konanie voči navrhovateľke bolo začaté v súlade so zákonnými podmienkami a bolo v ňom vydané aj zákonom predpokladané rozhodnutie, vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že vydanie tohto rozhodnutia nie je neoprávneným zásahom do osobnostných práv navrhovateľky, a to ani v prípade, že po jeho vydaní sa preukázalo, že nebolo vydané dôvodne. Nebola preto preukázaná prvá podmienka pre uloženie sankcii podľa a to neoprávnený zásah.

Druhou podmienkou je objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby. Pokiaľ ide o vyjadrenie miery, akou bola zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti, treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom prostredí fyzickej osoby. Navrhovateľka však vôbec neuviedla, akú kvalifikovanú ujmu vyvolal zásah odporcov a ani nepreukázala, ako bola znížená dôstojnosť a vážnosť jej osoby v spoločnosti. Navrhovateľka bližšie neuviedla a nepreukázala, ktoré konkrétne občianske a ľudské práva mali byť neoprávnenými zásahmi a konaním porušené, ako sa to prejavilo v jej živote, ako to ovplyvnilo jej zdravotný stav, ako bola nesprávnym rozhodnutím poškodená jej občianska česť a jej meno, nakoľko len všeobecné

konštatovanie bez predloženia jediného relevantného dôkazu nie je postačujúce. Pritom musí ísť o objektívne zistiteľný stav, ktorého existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti, čo sa navrhovateľke nepodarilo.

Treťou podmienkou je príčinná súvislosť medzi zásahom a porušením osobnostných práv. Povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno ohľadne príčinnej súvislosti zaťažuje dotknutú fyzickú osobu, teda navrhovateľku. Navrhovateľka však nepreukázala ani túto príčinnú súvislosť.

Vzhľadom na to, že nebola splnená ani jedna z troch podmienok pre uloženie sankcii podľa , súd nemohol navrhovateľke priznať morálneho zadosťučinenia vo forme navrhovateľkou požadovaného ospravedlnenia a určiť ani určiť, že jej občianske a ľudské práva boli neoprávnenými zásahmi a konaním zástupcov Okresného a Krajského úradu v Trnave v priestupkovom konaní porušené a nesprávnymi rozhodnutiami bola poškodená jej občianska česť a jej meno.

Navrhovateľka sa domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak môže byť vzniknutá nemajetková ujma na osobnosti postihnutej fyzickej osoby primerane vyvážená niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia, poskytnutie príslušnej morálnej satisfakcie treba uprednostniť. Len v tých prípadoch, kde došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere a kde intenzita tohto zásahu nie je primerane napraviteľná inými právnymi prostriedkami, treba považovať za opodstatnené a spravodlivé priznanie zadosťučinenia v peniazoch. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle je vždy, v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu, existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, považuje za ujmu značnú; pritom nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba. (Uznesenie NS SR sp. zn. ). Iba v prípade, ak sa dostatočne preukáže reakcia svedčiaca o znížení dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere v zmysle , môže byť fyzickej osobe výnimočne subsidiárne priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch (rozsudok NS SR, sp. zn. ). Priestupkové pojednávanie bolo neverejné, zrušené rozhodnutia boli navrhovateľke doručované do vlastných rúk a vec nebola nijako medializovaná. Navrhovateľka súdu nepredložila konkrétne a preskúmateľné dôkazy, ktoré by objasnili, ako a akým spôsobom konanie a rozhodnutia orgánov v značnej miere znížili jej dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti a s akými nepriaznivými dôsledkami. Neboli tak splnené zákonné predpoklady poskytnutia ochrany osobnostných práv navrhovateľky formou náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd tak návrh navrhovateľky pre neunesenie dôkazného bremena zamietol.

V zmysle priznal súd v konaní úspešnému odporcovi v 2. rade trovy konania v sume 45, eur, ktorá suma predstavuje náklady za PHM a náhradu za použitie osobného motorového vozidla za účasť na pojednávaní dňa 15.5.2013. Odporcovi v 1. rade súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento si trovy konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.

Náležitosti odvolania (, ) : z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť trojmo.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.