Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/119/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu: Pohotovosť, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35807598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13 o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa domáhal na žalovanej zaplatenia náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobu odôvodnil tým, že postupom podľa a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu proti dlžníkovi Š. N.. Vec je vedená u exekútora pod č. X. XXXXX/XXXX. Súd vo veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie č. 5609 038044, spísal dňa 09/16/2010 (správne má byť 16. 09. 2010 - pozn. súdu) a podal postupom podľa Ex. por. návrh na zmenu exekútora. Legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote, čo sa však nestalo napriek tomu, že podaný návrh spĺňa všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené Ex. poriadkom resp. Súd mal podľa resp. 8 Ex. por. rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora. Postup exekučného súdu preto hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Súd nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 SR. Preto si uplatnil náhradu majetkovej škody 175,- eur ako náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom (konkrétne ide o 70,- eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému + 40,- eur na udržiavanie a správu informačného systému + 50,- eur na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom + 15,- eur na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania = spolu uplatnených 175,- eur). Ďalej si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a to v sume 221,28 eur počítajúc alikvótnym pomerom 55,- eur za každý mesiac

omeškania na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Uvedenú sumu uplatňuje ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, m. i. ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Podľa požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však na žiadosť pozitívne nereagoval.

Na pojednávanie sa zástupca žalobcu nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti. Žalobca síce navrhol zrušenie nariadeného pojednávania a prerušenie konania (tento návrh na prerušenie konania bol zamietnutý osobitným rozhodnutím), uvádzané dôvody však súd nepovažoval za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania, a preto súd pojednával v neprítomnosti žalobcu resp. jeho zástupcu.

Žalovaný sa písomne vyjadril tak, že žiada žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu zamietnuť. Podľa jeho názoru podanie (žaloba) je zmätočné, keď chýbajú základné údaje o exekučnom konaní a tiež nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje právo z titulu nezákonného konania alebo z titulu nesprávneho úradného postupu. Nárok považuje za predčasne uplatnený na súde, lebo podľa sa poškodený môže domáhať práva na náhradu škody až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, avšak tým, že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť, nebolo predbežné prerokovanie podaných žiadostí. Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), kde je potrebné vykonať pred rozhodnutím i iné úkony, nie je možné nerozhodnutie o návrhu v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Tiež nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (prieťahy v konaní), lebo tu možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní o disciplinárnom previnení sudcu, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo z rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorými by sa skonštatovalo porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Čo sa týka uplatnenej náhrady škody, namietal, že žalobca nepreukázal jednak vznik a jednak ani výšku škody. Požadovať na škode paušálne sumy je nesprávne a účelové. Pri uplatnení náhrady nemajetkovej ujmy poukázal na skutočnosť, že nie je preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Poukázal aj na to, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne. Žalobca nepreukázal splnenie základných , preto je právne neopodstatnená. Žalobu preto žiadal zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle

Na pojednávanie sa zástupca žalovaného nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením písomných podaní účastníkov aj s prílohami a spisu Okresného súdu Rimavská Sobota a vec posúdil takto:

Žalobca opiera svoju žalobu o nesprávny úradný postup Okresného súdu Rimavská Sobota vo veci (nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v lehote 30 dní) a na tomto základe žiada náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), keď žalovaný na jeho žiadosť podľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pozitívne nereagoval.

Podľa (v znení v rozhodnom období, kedy malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu a teda aj ku vzniku škody a nemajetkovej ujmy, teda v znení do 31. 12. 2012) "štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb."

Podľa "právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda."

Podľa "účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci."

Podľa "všetky dôkazy sa musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( ) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy označené a predložené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v " O tomto boli účastníci poučení.

Zo spisu Okresného súdu Rimavská Sobota súd zistil, že vec bola vedená u súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára vedeného pod spis. zn. X. XXXX/XXXX. Žalobca síce uvádza, že exekúcia bola vedená u exekútora pod č. X. XXXXX/XXXX, zrejme však ide o číslo, pod ktorým je vec vedená u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, z exekučného spisu však toto zrejmé nie je. Exekučný spis bol preto identifikovaný podľa účastníkov konania a podľa poverenia č. XXXX XXXXXX. Zo spisu ďalej súd zistil, že dňa 10. 11. 2006 žalobca ako oprávnený podal na Exekútorský úrad JUDr. Jána Debnára návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Š. N. pre vymoženie 8.220,- Sk s prísl. Dňom 10. 11. 2006 teda začalo exekučné konanie podľa § 36 ods. 1 a 2 Ex. por. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Na žiadosť exekútora JUDr. Jána Debnára o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanej na súd dňa 05. 12. 2006 bolo dňa 21. 02. 2007 pre neho vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 22. 09. 2010 bol podaný na súd návrh oprávneného (žalobcu) na zmenu exekútora podľa § 44 ods. 8 Ex. por., kedy žiadal poveriť vykonaním exekúcie exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Listom zo dňa 03. 11. 2010 súd vyzval exekútora JUDr. Jána Debnára na vyčíslenie trov. Exekútor zaslal oznámenie dňa 08. 12. 2010. Uznesením zo dňa 26. 01. 2011 súd žiadosti oprávneného na zmenu exekútora došlej na súd 22. 09. 2010 vyhovel a vykonaním exekúcie poveril exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Podľa § 240 ods. 1 Ex. por. konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

V danom prípade exekučné konanie začalo 10. 11. 2006.

Podľa § 44 ods. 7 Ex. por. v znení v rozhodujúcom období (znenie do 30. 11. 2006) "Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora."

Žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu na zmenu v stanovenej 30 dňovej lehote.

Podľa uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 09. 12. 2010 sp. zn. -15 exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka, ako aj bez návrhu.

Pri rozhodovaní v žiadnom prípade nejde o jednoduchú, automatizovanú činnosť zo strany súdu, ktorá by nevyžadovala žiadnu právnu úvahu. Podľa názoru súdu 30 dňová lehota uvedená v ust. § 44 ods. 7 Ex. por. je lehotou procesnou. Vyjadruje ideálnu predstavu zákonodarcu o dobe potrebnej na to, aby sa takýto úkon mohol urobiť. Z tohto aspektu má táto lehota poriadkový charakter, keďže Ex. poriadok neustanovuje sankciu za jej nedodržanie. Naviac pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia

uznesenia o zmene exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote o zmene exekútora by nemalo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody (ak by došlo, je potrebné to preukázať), pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s ohľadom na zachovanie kontinuity podania.

Aj keď lehota na rozhodnutie o žiadosti stanovená nebola, súd bol povinný rozhodnúť o žiadosti bez zbytočných prieťahov. Je však známe z činnosti súdu, že práve podania žalobcu bolo problematické vybavovať priebežne, keď tento podával často hromadné podania, ktorých vybavenie nie je možné naraz a samozrejme súd musí vybavovať aj podania účastníkov iných konaní.

Súd poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorá je ustálená v tom, že je potrebné skúmať, či v konkrétnom prípade bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa troch základných kritérií - zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu. Nedodržanie lehôt automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci ().

Tiež z odôvodnenia uznesenia zn. -17, ktorým Ústavný súd SR odmietol sťažnosti žalobcu, ktorými namietal porušenie svojich základných práv, vyplýva, že žalobca pred okresným súdom inicioval značne vysoký počet exekučných konaní (stovky až tisíce exekučných konaní - návrhov v typovo obdobných veciach). Tento fakt je nevyhnutné vziať do úvahy a to smerom ku kritériám posudzovania prieťahov a v záujme ochrany práv a slobôd iných. Povinnosť všeobecného súdu vysporiadať sa s veľkým množstvom podaní sťažovateľa (žalobcu) ipso facto zvyšuje faktickú zložitosť vecí z dôvodov, ktoré vyplývajú zo správania sťažovateľa. V takýchto prípadoch je možné z ústavného hľadiska akceptovať relatívne dlhšiu dobu trvania predmetných konaní. Ústavný súd konštatoval, že povinnosť okresného súdu vysporiadať sa so všetkými návrhmi sťažovateľa sa tak nevyhnutne dostáva do konkurencie s povinnosťou tohto súdu poskytnúť súdnu ochranu bez zbytočných prieťahov a v primeranej dobe aj ostatným účastníkom iných konaní, ktorí sa pred dotknutým súdom uchádzajú o súdnu ochranu. Poukázal aj na obdobný názor v rozhodnutí sp. zn. .

Žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu na zmenu v stanovenej 30 dňovej lehote.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnosť následkov ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Na to, aby bolo možné žalobcovi priznať náhradu škody a nemajetkovú podľa , museli by byť kumulatívne splnené tri základné podmienky, a to 1/ existencia škody (majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch), 2/ nesprávny úradný postup orgánu štátu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

Pokiaľ ide o požadovanú náhradu škody 175,- eur, žalobca ničím nepreukázal, o aké konkrétne výdavky na správu pohľadávky v tejto konkrétnej exekučnej veci by malo ísť, výdavky na udržiavanie a správu informačného systému nie sú výdavkom, ktorý by vyplýval z prípadného nesprávneho úradného postupu, ale sú bežným výdavkom organizácií. Výdavok 50,- eur na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom nie je ani len jednoznačný (nie je zrejmé, aký súvis by mal byť medzi

tvrdeným neskorým rozhodnutím súdu o komunikáciou s pôvodným súdnym exekútorom), nieto ešte preukázané (o aké listiny a o akú komunikáciu by malo ísť).

Tak isto žalobca, ktorý ako právnická osoba uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch , by musel v konaní preukázať, aké závažné následky vznikli v jeho pracovnej (podnikateľskej) oblasti a to v bezprostrednej (nie iba tvrdenej) príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej moci, žalobca však existenciu takýchto závažných následkov nepreukázal, a teda nemohol preukázať ani príčinnú súvislosť s tvrdeným nesprávnym úradným postupom.

Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, boli splnené kumulatívne všetky tri zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa (viď vyššie), a tým ani splnenie predpokladov pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, súd žalobu ako neodôvodnenú v celom rozsahu zamietol.

K obrane žalovaného súd poznamenáva, že zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnej veci, ktorá bola dostatočným spôsobom identifikovaná a tiež nebolo dôvodu zaoberať sa ani námietkou premlčania, lebo žalovaný ju vzniesol pre prípad, že by návrh na zmenu exekútora bol na súd podaný pred 23. 04. 2009, o čo v danom prípade nejde. Keď žaloba bola zamietnutá ako neodôvodnená, nie je dôvod ani na zisťovanie, či bola podaná žiadosť žalobcu podľa riadne predbežne prerokovaná.

Žalovaný si pri podaní vyjadrenia uplatnil právo na náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia), náhrada trov mu pri vyhlásení rozsudku podľa bola priznaná, avšak žalovaný si tieto trovy nevyčíslil podľa do 3 pracovných dní po vyhlásení rozsudku, a preto mu súd náhradu trov konania podľa nepriznal, keďže zo spisu nevyplýva, že by žalovanému trovy vznikli. Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, boli splnené kumulatívne všetky tri zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa (viď vyššie), a tým ani splnenie predpokladov pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, súd žalobu ako neodôvodnenú v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.