Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_26C-2-2011.pdf
PDF · 133.5 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/2/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Andreou Vyskočovou, v právnej veci žalobcu : Ing. V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., A. 8, zastúpený: JUDr. Ján Ikrényi, advokát, Nám. sv. Imricha 17, Štúrovo, proti žalovanému : Mgr. Ing. Pavol Korytár, so sídlom Františkánska 22, Trnava, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii - v konkurze so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199, zastúpený Advokátskou kanceláriou Korytár s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava, o nahradenie prejavu vôle na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd rozhodne o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu 12.11.2010 žiadal súd o nahradenie prejavu vôle žalovaného, že tento ako predávajúci uzatvára so žalobcom Zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XX, ktorý sa nachádza na 1. nadzemnom podlaží bytového domu na A. ulici č. X v C., zapísaného na LV č. 10593 pre k.ú. C. za kúpnu cenu vo výške 287,18 Eur, ktorá mala byť určená v súlade s ust. § 17 ods.3, § 18 a § 18a Zákona č. 182/1993 Z.z..
Žalovaný doručil tunajšiemu súdu dňa 2.2.2011 vzájomný návrh o vypratanie predmetného bytu. Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 1.3.2011, č. k. 26C/2/2011-97 vylúčil vzájomný návrh žalovaného o vypratanie bytu na samostatné konanie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 10.3.2011.
Súd uznesením č.k. 26C/2/2011 - 146, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 1.2.2012 pripustil zmenu petitu návrhu v článku VI, bod 1 a v tomto článku a bode s tým, že bude rozhodovať o nasledovnom petite „Predávajúci oboznámil kupujúceho, že na základe Zmluvy o výkone správy vykonáva správu domu správca: MM Solid Service,s.r.o., Slovanská 6, Trnava, IČO: 44 739 231.
Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 18.09.2012, č. k. 26C/2/2011-165 žalobu zamietol, pričom zároveň rozhodol, že o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, proti ktorému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.
Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 5.5.2014, č. k. 23Co/438/2012-195 rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 18.09.2012, č. k. 26C/2/2011-165 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 7.8.2014. Krajský súd v predmetnom uznesení vyslovil právny názor, že v ďalšom konaní bude potrebné právne posúdiť vecnú legitimáciu, taktiež je potrebné zistiť, či byt bol zahrnutý do konkurznej podstaty a následne vykonať dokazovanie a dôkazy náležite zhodnotiť jednotlivo i v súhrne. Krajský súd v predmetnom rozhodnutí uviedol, že podľa § 44 ods.
1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. Z ustanovení § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. a § 44 ods. 1 zákona č.7/2005 Z. z. jednoznačne vyplýva, že správca konkurznej podstaty úpadcu, na ktorého prešli v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii aj vlastnícke práva k podstate úpadcu, ktorej súčasťou je aj predmetný byt, má povinnosť previesť predmetný byt na žalobcu, ak tento bol v rozhodnom období jeho nájomcom za splnenia podmienok ustanovených v zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a to za cenu, ktorá zodpovedá ust. § 29 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Pri riadení sa vyššie vyslovenými závermi, z ktorých vyplýva pasívna legitimácia žalovaného, preto odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ aj f/ O.s.p.. Pre nedostatočne zistený skutkový stav majúci pôvod v nesprávnom právnom posúdení veci a nemožnosti dopĺňania dokazovania odvolacím súdom (keďže by tu potrebné doplnenie dokazovania malo povahu vykonávania základného dokazovania na dosiaľ neskúmané otázky a prekračovalo tak medze prieskumnej činnosti odvolacieho súdu) bolo na mieste vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca uviedol, že žiada, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného tak, že žalovaný ako predávajúci uzatvára so žalobcom zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XX, ktorý sa nachádza na 1. poschodí bytového domu na A. č. X v C. zapísaný na LV č. XXXXX kat. úz. C., evidovaného Správou katastra C. v znení tak, ako to presne špecifikoval v žalobe čl. 13-17. Žalobca uviedol, že je oprávneným nájomcom bytu a požiadal žalovaného o odpredaj predmetného bytu v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý napriek výzve neuzavrel predmetnú zmluvu, a preto podal predmetnú žalobu. Žalobca uviedol, že pri cene bytu vychádzal z ceny bytu v tom istom dome totožného bytového domu, ktorú žalovaný uviedol v kúpnej zmluve s iným nájomníkom podobného bytu, nakoľko nemal všetky podklady potrebné pre výpočet ceny bytu v zmysle § 18 Zákona 182/1993 Z.z., a to konkrétne náklady na výstavbu domu, amortizáciu, výšku príspevkov a ostatné údaje, ktoré sú nevyhnutné pre výpočet ceny bytu. Žalobca uviedol, že nastúpil v TAZ-ke v roku 1975 a v roku 1977 mu bol pridelený 3 - izbový byt s tým, že sa zaviazal, že v TAZ-ke odpracuje 10 rokov a on tam odpracoval 20 rokov. Žalobca uviedol, že tento 3. izbový byt bol vymenený za 2. izbový na R. ulici, ktorý bol následne vymenený za manzardku na D. ulici, ktorá bola následne vymenená za predmetný byt č. XX na A. ulici č. 8, kde trvale býva jeho dcéra a prechodne on. Žalobca uviedol, že z rodinných dôvodov musel na čas odísť z TAZ, š.p. a nakoľko vedenie TAZ, š.p. ho žiadalo, aby sa vrátil späť, vrátil sa pracovať späť do TAZ, š.p. a nemyslí si, že kvôli čiastočnému prerušeniu výkonu práce v TAZ, š.p., by nemalo byť jeho žalobe vyhovené. Žalobca uviedol, že ako platná judikatúra v obdobných veciach, ktorá sa týka ochrany vlastníckeho práva a najmä nadobudnutia práva od nevlastníka, v tejto súvislosti zdôraznil ústavné právo vlastnícke, ktoré požíva najvyšší stupeň ochrany, vyšší ako právo nájmu, to znamená, ak prevodca, ktorý je vlastníkom nehnuteľnosti, túto prevedie do vlastníctva nadobúdateľa, nemôže dodatočne odpadnutie právneho dôvodu, na základe ktorého sa prevodca stal vlastníkom veci, mať za následok zánik vlastníckeho práva nadobúdateľa, ktorý nehnuteľnosť nadobudol v dobrej viere. Žalobca uviedol, že zdôrazňuje dobrú vieru, keďže konal v dobrej viere a až na krátke časové obdobie, kontinuálne užíval byt najskôr národného podniku TAZ Trnava, potom štátneho podniku, potom TAZ, a.s. Trnava. Žalobca zároveň uviedol, že to, že dodatočne odpadol právny dôvod a došlo k výmene správcu konkurznej podstaty nemá za následok zánik vlastníckeho práva, ktoré bolo nadobudnuté v dobrej viere. Činnosť správcu usmerňuje konkurzný súd. Žalobca uviedol, že bol a je oprávneným nájomcom a bol ním aj v rozhodnom období. Žalobca uviedol, že jednoznačne z dokazovania vyplýva, že prišlo k uzavretiu nájomnej zmluvy konkludentne, pretože po celý čas do súdneho konania sa žalovaný k žalobcovi správal ako k nájomcovi, postavenie nijako nespochybnil, predpisoval mu nájomné, prijímal platby za nájomné a prijíma ich doteraz. Žalobca uviedol, že nájomné platil vždy, čo aj sám žalovaný potvrdil na pojednávaní. Z vystupovania žalovaného a zo zasielaných dokumentov na meno žalobcu bola zjavná vôľa žalovaného, aby byt užíval za odplatu
- neboli doručované žiadne výzvy na vypratanie bytu. V zasielaných dokumentoch dával žalovaný žalobcovi prísľuby, že byt mu je povinný odpredať a odpredá ho za zostatkovú cenu. Žalobca uviedol, že má za to, že je oprávneným nájomcom a to jednak na základe zmluvy, ale aj na základe konkludentnej nájomnej zmluvy a tieto skutočnosti boli známe a sú známe z ich doterajších prednesov a sú známe aj odvolaciemu súdu. Žalobca odkedy vstúpil do nájmu s TAZ a.s. až doteraz byt riadne užíva so svojou
rodinou, riadne platí všetky poplatky spojené s nájmom, dokonca bol čas, keď platil dvom správcom, pretože každý sa domáhal nájomného.
Žalovaný uviedol, že z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že žalobca predmetný byt nadobudol do nájmu na základe nájomnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou TAZ, a.s., ktorá nebola vlastníkom predmetného bytu a teda ani nemohla uzavrieť nájomnú zmluvu týkajúcu sa predmetného bytu, čím ani nemohol vzniknúť žalobcovi nárok na odpredaj bytu za zostatkovú cenu. V zmysle § 17 ods. 3 Zákona 182/1993 Z.z. TAZ, š.p. v konkurze nebola povinnou osobou, a teda žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na odpredaj bytu za zostatkovú cenu. Ak by aj bola nájomná zmluva platná mohlo by dôjsť k odpredaju bytu za trhovú cenu. Žalovaný uviedol, že nie je pravda, že v r. 1995 bol pridelený predmetný byt žalobcovi od TAZ, š.p., nakoľko to bolo po privatizácii a nájomná zmluva, ktorú predložil, bola uzavretá s TAZ, a.s., keď TAZ, a.s. v tom čase nemohla uzatvárať nájomnú zmluvu k predmetnému bytu. Žalovaný uviedol, že žalobca doteraz nepredložil žiadny listinný dôkaz o tom, že po tom, ako ukončil pracovný pomer v štátnom podniku TAZ a vrátil sa späť, že by mu TAZ, š.p. pridelil predmetný byt. Žalovaný ako správca bol povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a preskúmavať všetky dôkazy, či môže odpredať predmetné byty za zostatkovú cenu nájomcom. Nakoľko vykonával správu v 390 bytoch, musel sa s týmito bytmi oboznámiť, a to aj osobnými obhliadkami a následne po oboznámení sa so všetkými dokladmi zvážiť, či vznikol nárok na prevod bytu za zostatkové ceny. Žalovaný uviedol, že u žalobcu je rozpor v tvrdení, keď na jednej strane tvrdí, že predmetný byt mu bol pridelený od TAZ, š.p. a na druhej strane uvádza, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol konkludentne. Žalovaný uviedol, že nespochybňuje, že dňa 24.1.1995 bola uzatvorená nájomná zmluva medzi TAZ, a.s. a žalobcom, avšak túto zmluvu považuje za absolútne neplatnú, nakoľko táto bola uzatvorená zo strany TAZ, akciová spoločnosť, ktorá nikdy nebola vlastníkom bytov vrátane bytu, ktorý užíva žalobca, vlastníkom tohto bytu bol TAZ, štátny podnik. Uvedená skutočnosť svedčí aj z konaní vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 44Cbi/6/2007, kde sa ako predbežná otázka riešila otázka vlastníckeho práva k bytom a je preto právne irelevantné vykonávať akékoľvek ďalšie dôkazy navrhnuté žalobcom, nakoľko tieto otázky boli riešené ako predbežné v uvedenom konaní. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na ukončený pracovný pomer so štátnym podnikom žalobcom a následné ubytovanie na D. ulici, nezakladá nájomný vzťah, ktorý by oprávňoval žalobcu na nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému bytu za tzv. zostatkovú cenu. Žalovaný uviedol, že nesporuje, že žalobca býva od r. 1995 v predmetnom byte, avšak tento užíva na základe nájomnej zmluvy uzavretej s nevlastníkom, čo vyplýva aj z iných konaní. Žalovaný uviedol, že nesporuje, že v r. 1977 TAZ, štátny podnik Trnava, pridelil žalobcovi byt na H. ulici, avšak potom následne žalobca ukončil pracovný pomer v TAZ, štátny podnik, následne býval v ubytovni, čím mu nevznikol nájomný vzťah so štátnym podnikom TAZ Trnava a od r. 1995 užíva predmetný byt, nie na základe zmluvy s TAZ, štátny podnik Trnava. Žalovaný uviedol, že z predmetného dokazovania vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal vznik práva na prevod vlastníctva k predmetnému bytu za zostatkovú cenu, preto žiada, aby bol jeho návrh v plnom rozsahu zamietnutý a uplatňuje si trovy konania. Žalovaný uviedol, že z konania vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 44Cbi/6/2007 je známe, že v odôvodnení rozhodnutia v rámci tohto konania bola riešená aj otázka vlastníckeho práva k majetku, ktorý bol zapísaný do súpisu majetkovej podstaty úpadcu, vrátane predmetného bytu a to v prospech úpadcu. Preto nemožno súhlasiť s tvrdením, že TAZ a.s. bola vlastníkom bytu, tento mohla legitímne prenajímať a na základe nájomnej zmluvy uzavretej s nevlastníkom mohol žalobcovi vzniknúť nárok na odpredaj bytu za zostatkovú cenu. Žalovaný uviedol, že žalobca nemal žiadny vzťah či už príbuzenský alebo obdobný k pánovi A., ktorého nájomný vzťah k bytu zanikol úmrtím a na žalobcu v žiadnom prípade neprešli akékoľvek nájomné práva k tomuto bytu, čiže nie je splnená ani podmienka prechodu nájmu. Žalovaný uviedol, že pre žalovaného ako konkurzného správcu je mimoriadne dôležitý zákon ZOKR a bez ďalšieho je pravdou, že jediný konkurzný súd a veriteľský výbor mu môžu ukladať akékoľvek povinnosti, je pravdou, že žalobca ako občan SR má ústavné právo sa domáhať ochrany svojich práv na všeobecnom súde, čo však neznamená, že všeobecný súd , či už ako prvostupňový alebo ako odvolací sa nebude zaoberať otázkou, ktorú žalovaný uviedol vo vzťahu k príslušnému súdu na rozhodovanie o nahradení prejavu vôle konkurzného správcu. Žalovaný uviedol, že je zrejmé, že na strane žalovaného nikdy nebola daná vôľa uzavrieť nájomné zmluvy a z uvedené preto ani nemohlo dôjsť a nedošlo k prejavu takejto neexistujúcej vôle. Keďže neexistuje vôľa a ani jej prejav žalovaného ako prenajímateľa, nemožno takýto domnelý právny úkon považovať za slobody, vážny, určitý a zrozumiteľný a preto nemohlo dôjsť k uzavretiu nájomnej zmluvy. Žalovaný uviedol, že v konkrétnom prípade je potrebné rozlišovať medzi právom na podanie žiadosti o prevod bytu a právom na prevod vlastníctva bytu. Právo na prevod bytu je nepochybne majetkovým právom(ustálená súdna prax v zmysle ÚS
SR, sp. zn. IV. ÚS 24/09 z 5.2.2009, sp. zn. IV. ÚS 58/09 z 19.2.2009), ktoré podlieha premlčaniu. Odborná literatúra ako súdna prax zastáva názor, že aj právo podať žiadosť o prevod vlastníctva bytu je majetkovým právom a tak ako všetky majetkové práva s výnimkou zákonom stanovených prípadov, podlieha premlčaniu. Premlčacia doba tohto práva začína plynúť odkedy bolo možné právo po prvýkrát vykonať, a teda prvýkrát podať žiadosť o prevod bytu. Najskôr ho bolo možné vykonať dňom účinnosti zákona, najneskôr dňom, keď boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky požadované Zákonom o vlastníctve bytov, vrátane požadovanej kontinuity na oboch stranách nájomného vzťahu. Žalovaný žiadal, aby súd zamietol žalobu ako nedôvodnú a uplatnil si náhradu trov konania.
Svedok Ing. Q. W. uviedol, že do TAZ, národný podnik nastúpil 10.3.1970 a 20.2.1992 sa stal riaditeľom TAZ, štátny podnik Trnava. Svedok uviedol, že následne oslovil žalobcu a ponúkol mu funkciu ekonomického riaditeľa a nakoľko býval v M. a nebolo možné, aby dochádzal do práce, tak mu bol ponúknutý 3-izbový byt, ktorý nebol ihneď k dispozícii, a preto bol dočasne ubytovaný na učňovskom internáte. Svedok uviedol, že súčasťou akciovej spoločnosti TAZ Trnava boli aj byty a k 1.5.1992 bol urobený zoznam bytov a byty boli prevedené do akciovej spoločnosti. Svedok uviedol, že sa jednoznačne nevie vyjadriť, či bol žalobcovi pridelený 1-izbový byt č. 20 na A. ulici č. 8, pokiaľ vie, bol to nejaký menší byt.
Súd z Uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.12.1999, sp. zn. 3K/105/1999 zistil, že bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, IČO: 36 227 803 so sídlom Coburgova 84, Trnava a za správcu konkurzu podstaty úpadcu vymenoval JUDr. Dušana Pohoveja.
Súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava zistil, že rozhodnutím Okresného súdu v Trnave zo dňa 12.9.2007, č. k. 25K/2/2007-70, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.10.2007 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka - Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199, za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Mgr. Peter Ondreička. Rozhodnutím Okresného súdu v Trnave zo dňa 12.12.2007, č. k. 25K/2/2007-823, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.1.2008 bol Mgr. Peter Ondreička zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty a zároveň súd ustanovil do funkcie nového správcu konkurznej podstaty Mgr. Ing. Pavla Korytára.
Z rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 26.3.2008, č. k. 44Cbi/6/2007-653 vyplýva, že žalobcom vo veci bol JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s., v likvidácii IČO: 36 227 803, Coburgova 84, Trnava a žalovaným bol Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009 199, Trnava, predmetom konania bolo vylúčenie vecí z konkurznej podstaty. Súd žalobu zamietol, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že: „Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje, nepreukázal existenciu platného právneho úkonu, ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na Fond národného majetku a následne na žalobcu, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.“
Súd zo Zmluvy o nájme bytu zo dňa 24.1.1995 zistil, že TAZ, a.s. Trnava ako prenajímateľ uzavrel so žalobcom ako nájomcom nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, ktorej predmetom bol byt č. 20 na prízemí bytového domu na A. ulici č. X v C..
Súd z LV č. XXXXX pre k.ú. C. zistil, že byt č. XX na 1. p. na A. ul. č. X v C., nachádzajúci sa v bytovom dome s.č.XXXX postavenom na parc.č. XXXX/XXX vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu vo veľkosti 2750/662724 je vo vlastníctve Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii.
Súd z rozhodnutia Trnavských automobilových závodov, štátny podnik Trnava o pridelení ubytovania v podnikovom ubytovacom zariadení zo dňa 01.04.1992 zistil, že žalobcovi bolo pridelené ubytovanie dňom 01.04.1992 v Trnave na ulici D. č.d. 57. Toto rozhodnutie nemá charakter pridelenia bytu, ale iba charakter dočasného ubytovania a vydáva sa maximálne na obdobie 3 rokov, pokiaľ organizácia nerozhodne inak.
Súd návrh žalobcu na doplnenie dokazovania a to zabezpečením zoznamu bytov, ktorý by mal byť v privatizačnom projekte TAZ, a.s. Trnava a zabezpečením spisu týkajúceho sa žalobcu za
účelom zistenia, kedy mu bol daný predmetný byt do užívania bývalým štátnym podnikom Trnava z archívu hospodárskej správy TAZ, š.p. Trnava zamietol, keď bol toho názoru, že navrhnuté doplnenie dokazovania by neovplyvnilo rozhodnutie vo veci samej, keď zamietol žalobu z nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Súd považuje za potrebné poznamenať, že takýmto dokazovaním, by sa konanie len predĺžilo, a preto súd takto navrhnuté doplnenie dokazovania považoval za nehospodárne a nadbytočné.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Podľa § 132 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, § 663 nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Podľa § 14 ods. 1 písm. a) Zákona o konkurze a vyrovnaní, vyhlásenie konkurzu má tieto účinky: a) oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu. Právne úkony úpadcu týkajúce sa tohto majetku sú voči konkurzným veriteľom neúčinné. Osoba, ktorá uzavrela s úpadcom zmluvu, môže od nej odstúpiť ibaže v čase jej uzavretia vedela o vyhlásení konkurzu. Podľa § 4 ods.1 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda a) na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru, b) na základe zmluvy o výstavbe domu, vstavbe alebo nadstavbe, c) dedením, d) rozhodnutím štátneho orgánu. 8). Podľa § 16 ods.1 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu. 17b) Podľa § 17 ods.1 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, cena bytu, nebytového priestoru alebo ateliéru v dome, cena príslušenstva, cena pozemku zastavaného domom a cena priľahlého pozemku (ďalej len "cena") sa dojednáva dohodou 21) predávajúceho a kupujúceho. (2) Dohodnutá cena ateliéru, ak sa prevádza do vlastníctva nájomcovi, nesmie prevýšiť sumu určenú podľa odseku 6, § 18, 18a a 18b. (3) Dohodnutá cena bytu a pozemkov podľa odseku 1 nesmie prevýšiť cenu určenú podľa § 18, 18a a 18b, ak sa byt prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva a) štátu vrátane štátnych podnikov v likvidácii a Slovenského pozemkového fondu, b) obce, alebo vyššieho územného celku, ktorý nadobudol byty do vlastníctva podľa osobitného predpisu. 21a) c) obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky, alebo obce, d) poľnohospodárskeho družstva, výrobného družstva alebo spotrebného družstva, e) obchodnej spoločnosti založenej obchodnou spoločnosťou uvedenou v písmene c) alebo družstvom uvedeným v písmene d), f) právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá nadobudla byty do vlastníctva podľa osobitného predpisu, 22) g) záujmového združenia právnických osôb a do roku 1989 spoločenskej organizácie Revolučné odborové hnutie a jej právnych nástupcov, a to príslušné odborové zväzy odborových organizácií a následne Jednotný majetkový fond zväzov odborových organizácií v Slovenskej republike, ktorá nadobudla do vlastníctva byty postavené v rámci združenia finančných prostriedkov na bytovú výstavbu podľa osobitných predpisov platných v čase výstavby bytov, 22a) h) obchodnej spoločnosti založenej štátom podľa osobitného predpisu. 22b) Podľa § 29 ods.2 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, štátne podniky, štátne podniky v likvidácii, štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie , právnické osoby, ktoré podľa osobitného zákona spravujú majetok štátu 30a) a bytové družstvá sú povinné s nájomcom bytu, garáže alebo s nájomcom ateliéru uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, garáže
alebo ateliéru do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti.
Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy žalobca ako účastník občianskeho súdneho konania je subjektom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, ktorý je aktívne vecne legitimovaný a na druhej strane je žalovaný, ktorý je subjektom hmotno-právnej povinnosti, ktorý je pasívne vecne legitimovaný.
Súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca sa domáhal predmetnou žalobou nahradenia prejavu vôle žalovaným tak, že žalovaný ako predávajúci uzavrie so žalobcom ako kupujúcim Zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XX, ktorý sa nachádza na 1. poschodí bytového domu na A. ul. č. X v C., zapísaný na LV č. XXXXX pre k.ú. C. za kúpnu cenu vo výške 287,18 Eur, ktorá mala byť určená v súlade s ust. § 17 ods.3, § 18 a § 18a Zákona č. 182/1993 Z.z., s čím žalovaný nesúhlasil s odôvodnením, že žalovaný nie je osobou povinnou v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. na prevod predmetného bytu za zostatkovú cenu a preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa § 17 ods.3 písm. a) Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, dohodnutá cena bytu nesmie prevýšiť cenu určenú podľa § 18, 18a a 18b, ak sa byt prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva štátu vrátane štátnych podnikov v likvidácii.
Súd z obchodného vestníka, konkurzy a reštrukturalizácie, čiastka OV 206B/2007, pod K004937 zistil, že predmetný byt bol zahrnutý do konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že pravdepodobne omylom bolo pri stavbe - OBYTNÝ DOM nesprávne uvedené č. LV XXXX vydané Správou katastra C., keď správne malo byť uvedené LV č. XXXXX, ale údaje o bytovom dome so 117 bytovými jednotkami, s.č. XXXX postavenom na parc.č. XXXX/XXX sú totožné, keď k predmetnému bytovému domu sa podľa LV č. XXXXX pre k.ú. C. vzťahujú ulice A. 7, 8, 9, 10, 11. Na LV č. XXXX pre k.ú. C. je evidovaná administratívna budova postavená na parc. č. 8522/21 a parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc.č. 8440/9 a parc.č. XXXX/XX.
Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaným je správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, nakoľko na Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii bol dňa 5.10.2007 vyhlásený konkurz. S ohľadom na právny názor Krajského súdu v Trnave vyslovený v uznesení zo dňa 05.05.2014, č. k. 23Co/438/2012-195, ktorým je prvostupňový súd viazaný podľa ustanovenia § 226 Občianskeho súdneho poriadku, je potrebné konštatovať, že žalovaný je v konkrétnom prípade pasívne vecne legitimovaný.
Žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania a to, že právo žalobcu podať žiadosť o prevod bytu za tzv. zostatkovú cenu žalobcovi premlčalo, nakoľko tento mohol od roku 1995 do roku 2008 kedykoľvek požiadať subjekt, ktorý vystupoval ako vlastník a prenajímateľ, o prevod bytu a takto neučinil, a preto súd skúmal, či žalobcom uplatnené právo podať žiadosť o prevod bytu za tzv. zostatkovú cenu je premlčané.
Podľa § 29 ods.2 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, žalobca ako nájomca mohol po uplynutí dvoch rokov od podania žiadosti o prevod vlastníctva predmetného bytu podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. V zmysle § 29b ods.3 č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nájomcovi bytu, ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu, nezaniká právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu bytu do vlastníctva nedošlo v zákonom stanovenej dvojročnej lehote, ak nájomca svoju žiadosť o prevod vlastníctva bytu písomne nevzal späť, keď zmyslom tejto úpravy bolo zvýšenie právnej istoty a zvýšenie ochrany nájomcu bytu, ktorý požiadal o prevod do jeho vlastníctva. Z obsahu zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyplýva, že právo nájomcu žiadať o prevod vlastníctva bytu je na základe zákona o vlastníctve bytu obsahom nájomného vzťahu, ktorý existuje medzi nájomcom a prenajímateľom a tento vzťah trvá po celú dobu nájmu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ani nemôže dôjsť k premlčaniu práva podať žiadosť o prevod bytu, ako to tvrdil žalovaný, nakoľko nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným existoval v čase podania žiadosti o prevod bytu a stále aj trvá a žalobca ako nájomca má po celú dobu trvania nájomného vzťahu právo žiadať o odpredaj bytu do vlastníctva.
Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 24.10.2008 doručil žalobca žalovanému žiadosť o prevod predmetného bytu do osobného vlastníctva zo dňa 20.10.2008, ktorú žiadosť nevzal späť, čo nebolo v konaní sporné a predmetná žaloba o nahradenie prejavu vôle bola doručená súdu dňa 12.11.2010, teda po uplynutí zákonom stanovenej dvojročnej doby, a preto u žalovaného trvá povinnosť na základe tejto žiadosti odpredať byt do vlastníctva nájomcovi, avšak len za podmienok stanovených zákonom č. 182/1993 Z.z. účinného v čase podania žiadosti.
Z uvedeného vyplýva, že vlastníkom, resp. osobou oprávnenou nakladať s bytom, boli v čase uzavretia zmluvy o nájme bytu zo dňa 24.01.1995, Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, resp. od vyhlásenia konkurzu na jeho majetok to bol správca konkurznej podstaty. I keď po určitú dobu bola v katastri nehnuteľností vedená ako vlastníčka nehnuteľnosti obchodná spoločnosť TAZ, a.s. v likvidácii, v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 44Cbi/6/2007 bolo právoplatne rozhodnuté, že sporný byt patrí do konkurznej podstaty úpadcu „Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii (od 05.10.2007 v konkurze), čo znamená, že obchodnej spoločnosti TAZ, a.s. v likvidácii nikdy nesvedčilo vlastnícke právo k bytu. Ak teda obchodná spoločnosť TAZ, a.s. v likvidácii v zastúpení Správou mestského majetku Trnava uzavrela zmluvu o nájme bytu so žalobcom, je takýto právny úkon od počiatku absolútne neplatný pre nedostatok jej dispozičného oprávnenia nakladať s predmetom zmluvy v čase jej uzavretia. Obchodná spoločnosť TAZ, a.s. v likvidácii dala do nájmu predmetný byt žalobcovi, ktorý v čase uzavretia zmluvy o nájme bytu nevlastnila, nemohla teda previesť viac práv, ako mala v čase uzatvárania zmluvy o nájme bytu, a preto je zmluva o nájme bytu od samotného počiatku absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom. Keďže zmluva o nájme bytu je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, nakoľko nájomné právo bolo zriadené k nehnuteľnosti, ktorá nepatrila obchodnej spoločnosti TAZ, a.s. v likvidácii, tak nájomné právo k predmetnému bytu z uvedenej zmluvy o nájme bytu nevzniklo a neexistuje. Dňa 26.03.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 44Cbi/6/2007
- 653 zamietol žalobu o vylúčenie nehnuteľností (vrátane predmetného bytu) zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, a dňa 23.09.2008 Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 21CoKr/4/2008 - 767 potvrdil uvedený rozsudok Okresného súdu Trnava, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.11.2008. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Obdo/38/2009 zo dňa 18.02.2010 odmietol dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKr/4/2008 - 767. Ústavný súd SR uznesením č.k. II. ÚS 312/2010 - 19 odmietol ústavnú sťažnosť JUDr. Dušana Pohoveja. Súd riešil ako ďalšiu otázku v prejednávanej veci, či došlo k vzniku nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným k predmetnému bytu. Nájomné za užívanie bytu platil žalobca. Žalovaný žalobcu vyzval listom z roku 2011 (dané na poštovú prepravu v11.05.2011, bez uvedenia dátumu listu) na uhrádzanie nájomného žalovanému. Zároveň žalovaný oznámeniami zo dňa 03.03.2009 a 20.04.2009 v ďalšom so žalobcom konal ako s nájomcom predmetného bytu. Taktiež žalovaný vykonal dňa 26.11.2009 obhliadku predmetného bytu. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi účastníkmi konania nebola uzatvorená písomne ani ústne nájomná zmluva k predmetnému bytu, čo nebolo v konaní sporné. Neexistencia písomnej i ústnej formy nájomnej zmluvy sama o sebe v zmysle ustanovenia § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nespôsobuje jej neplatnosť a tým nezabraňuje vzniku nájmu, preto súd zisťoval, či neboli splnené podmienky pre vznik práva nájmu bytu konkludentne podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri vzniku nájomnej zmluvy medzi účastníkmi konania konkludentným spôsobom je prejav vôle vyjadrený nevýslovne, konaním, tzv. konkludentne za predpokladu, že tento konkludentný spôsob nevzbudzuje pochybnosti o tom, akú vôľu chcel subjekt prejaviť, napr. reálne začatie plnenia, ktoré vyplýva zo zmluvy. Súd dospel k záveru, že najneskôr 26.11.2009 bolo zrejmé, čo je predmetom nájmu bytu, kto užíva byt, nebola sporná výška nájomného a ani poplatku za služby spojené s užívaním bytu, žiadna z týchto platieb nebola rozporovaná v priebehu konania. Žalovaný prijímal platby nájomného už za rok 2009 od žalobcu. Podstata nájomnej zmluvy upravenej v ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka a z nej vyplývajúceho nájomného pomeru spočíva v tom, že prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi do dočasného užívania za odplatu. Dočasnosť trvania nájomného pomeru môže a nemusí byť výslovne dohodnutá, vec môže byť odovzdaná aj bez konkrétneho časového určenia. Z nájomnej zmluvy vyplýva pre nájomcu právo, aby prenajatú vec užíval a spôsob užívania upravujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, prípadne nájomná zmluva. Práva a povinnosti prenajímateľa sú rovnako upravené v zákonnom predpise a môžu byť spresnené v nájomnej zmluve. Podľa ust. § 685 ods. 1 nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Občiansky zákonník nevyžaduje pre nájomnú
zmluvu určitú formu, možno ju teda uzavrieť aj konkludentne, t.j. aj rešpektovaním stavu užívania a poberaním nájomného. Občiansky zákonník nepredpisuje, čo má nájomná zmluva obsahovať okrem úpravy nájmu bytu. Súd dospel teda k záveru, že najneskôr od 20.11.2008 žalovaný vedel, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Skutočnosť, že následne oznámil žalobcovi číslo účtu, na ktorý majú poukazovať nájomné, svedčí o konkludentnom uzavretí nájomnej zmluvy. Žalovaný rešpektoval pokojný stav, je nesporným, že od roku 2009 poberal od žalobcu riadne platené nájomné. Žalovaný komunikoval so žalobcom ako s nájomcom, čo svedčí o tom, že žalobca si pri rešpektovaní základného princípu ochrany dobrých mravov mohol tieto úkony vykladať tak, že s nimi uzavrel nájomnú zmluvu. Aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vyplýva, že nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy nespôsobuje jej neplatnosť. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. 5 Cdo/266/2007, v ktorej sa prejednávala vec s obdobným skutkovým stavom a hoci záver rozhodnutia je opačný - súd dospel k záveru, že zmluva nebola uzavretá pre nedostatok formálnych predpokladov na preukázanie konkludentnej akceptácie návrhu, pre právne posúdenie veci je možné toto rozhodnutie podporne aplikovať aj v tejto prejednávanej veci. Najvyšší súd tu konštatuje, že prejavy vôle smerujúce k uzavretiu nájomnej zmluvy musia byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chceli účastníci konania prejaviť (§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záver o uzavretí zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom preto nevyhnutne predpokladá, že tu bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu ako na strane prenajímateľa, tak aj na strane nájomcu. Pokiaľ žalovaný po dobu dva a pol roka (20.11.2008 - 02.02.2011 - kedy bol zo strany žalovaného podaný vzájomný návrh na vypratanie nehnuteľnosti) pristupoval žalobcovi ako k nájomcovi, jeho postavenie nijako nespochybnil, nájomné mu riadne platil a on tieto platby prijímal, ako aj z jeho vystupovania, bola zjavná vôľa, aby byt užíval za odplatu (neboli mu doručované žiadne výzvy na vypratanie bytu, jeho užívacie právo nebolo spochybňované), je v súlade s princípom ochrany dobrých mravov a výkladu vôle v prospech toho, kto koná dobromyseľne, uzavrieť, že nájomná zmluva medzi účastníkmi vznikla konkludentne prijatím nájomného na účet žalovaného (pričom je potrebné zdôrazniť, že na takúto platbu a na vopred určený účet bol žalobca priamo žalovaným vyzvaný, nešlo o svojvoľne vykonanú úhradu). To, že podľa tvrdení žalovaného nemal právo vstupovať do nájomných vzťahov z dôvodu, že na to nemal súhlas veriteľského výboru, nemôže spôsobiť neplatnosť takto uzavretej zmluvy (o tomto nemohol mať nájomca vedomosť a zákon o konkurze a reštrukturalizácii s takýmto konaním správcu nespája neplatnosť úkonu).
Je potrebné konštatovať, že aj napriek vyššie uvedenému právnemu názoru okresného súdu, je potrebné na prevod vlastníckeho práva k bytu za regulovanú cenu zachovať kontinuitu nájomného vzťahu medzi vlastníkom domu (tento pozostáva z jednotlivých bytov) na strane prenajímateľa a prvého nájomcu. Žalobca začal byt užívať z titulu nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 24.01.1995 so spoločnosťou TAZ, a.s. Žalobca relevantným spôsobom nepreukázal, že bol osobným užívateľom, resp. nájomcom predmetného bytu v rozhodnom období, t. j. v rokoch 1973-1992, teda v období od prvého pridelenia bytu do osobného užívania do privatizácie majetku úpadcu. Predošlým nájomcom bytu bol pán Brestovanský (zhodne ako deklaroval žalobca na pojednávaní), pričom je nesporné, že tento nemal žiadny vzťah či už príbuzenský alebo obdobný k žalobcovi. Z uvedeného vyplýva, že prevod vlastníckeho práva za regulovanú cenu, konkrétne ako požaduje žalobca vo svojom návrhu o nahradenie prejavu vôle na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 10.11.2010 nie je v konkrétnom prípade zákonný a žalobca na neho nemá právny nárok, nakoľko Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov reflektuje regulovanú cenu len pri prvom prevode bytu, kedy musí byť zachovaná kontinuita na strane oprávneného ako aj na strane povinného. Obmedzenie tzv. prvého prevodu podľa § 16 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uvedenou voľnou dispozíciou (prevodom akémukoľvek subjektu) nezvratne zaniká, pretože ďalej neexistuje nájomný vzťah, ktorý by zákaz aktivoval a nie je zachovaná požadovaná kontinuita v subjekte. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie o pridelení bytu z roku 1977, avšak právo osobného užívania, resp. nájomný vzťah mu zanikol (nakoľko byt opustil) a od uvedeného rozhodnutia nie je možné, aby si žalobca odvodil svoje užívacie právo, resp. oprávnený nájom bytu, nakoľko nie je daná žiadna skutočnosť, ktorá by zakladala prechod nájmu ani iná právna skutočnosť, ktorá by zakladala kontinuitu osobného užívania, resp. nájmu od pridelenia bytu cez osobné užívanie žalobcom, nájomný vzťah až po súčasnosť.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a žalobu zamietol.
Súd rozhodne o trovách konania v súlade s ust. § 151 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, t. j. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a to z dôvodu kvantity a obtiažnosti prejednávanej právnej veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.