Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoEk/17/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana JUDr. Kataríny Krochtovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., o sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava , IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 865 141, proti povinnej: X. S., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX, XXX XX G., o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -12 zo dňa 27. novembra 2017, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie vo výroku II.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením rozhodol (cit.): „I. Súd nevylučuje súdneho exekútora X. Exekútorský úrad O. z vykonávania exekučného konania tunajšieho súdu vo veci sp.zn. . II. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) v znení účinnom od 01.04.2017, , , , , a Exekučného poriadok v znení účinnom do 31.03.2017, a Exekučného poriadku, o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „“), až 4, , a , (ďalej len „“), čl. 3 ods. 3 a príloha Smernice č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“).

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným súdnemu exekútorovi X.. Y. S., V.., domáhal voči povinnej vykonania exekúcie na základe exekučného tituluj, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. zo dňa 02.05.2016, ktorý sa stal právoplatným dňa 22.08.2016 a vykonateľným dňa 03.10.2016. Oprávnený sa domáhal vymoženia sumy vo výške 65 eur s príslušenstvom. Súdny exekútor následne v zmysle ust. § 44 Exekučného poriadku požiadal súd prvej inštancie o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na oznámenie súdneho exekútora v zmysle ust. § 30 a nasl. Exekučného poriadku súd rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výtoku napadnutého uznesenia. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danom prípade neboli dôvody na vylúčenie exekútora z exekúcie. Dôvodom na vylúčenie exekútora z dôvodu zaujatosti nebolo tvrdenie, že súdny exekútor bol bývalým zamestnancom oprávneného. Exekučným titulom, ako bolo vyššie spomenuté, v tomto exekučnom konaní bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre Arbitráž sp. zn. zo dňa 02.05.2016, od ktorého vyvodil rozhodcovský súd svoju

právomoc. Rozhodcovským rozsudkom súd priznal oprávnenému nárok vyplývajúci z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX, uzatvorenej dňa 23.12.2013 medzi oprávneným a povinnou. Súd prvej inštancie s ohľadom na postavenie účastníkov právneho vzťahu založeným Zmluvou o úvere, posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovení . Následne súd prvej inštancie posúdil platnosť rozhodcovskej zmluvy na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý tvoril podklad na vykonanie exekúcie. Dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. neplatná. Uviedol, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ust. spolu so Smernicou. Zároveň uviedol, že dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pre rozhodcovským súdom viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ust. a nasl. spolu so Smernicou. Ďalej súd prieskumu podrobil aj ustanovením rozhodcovskej zmluvy čl. II. bod 2., kde bola dohodnutá rozväzovacia podmienka, pre prípad, ak ktorákoľvek zo strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode I. článku Rozhodcovskej zmluvy. Toto ustanovenie sa nemalo použiť v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetná rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale ešte na začiatku zmluvného vzťahu, pri uzatváraní úverovej zmluvy, čo malo za následok skutočnosť, že spotrebiteľ sa musel podrobiť rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou so sídlom v O. (vzdialenom cca XXX km od bydliska spotrebiteľa). Zároveň poukázal na to, že rozhodcovský súd opomenul pri rozhodovaní vyrovnať sa s inštitútmi zameranými na ochranu spotrebiteľa, keďže došlo k porušeniu kogentných ustanovení, o čom svedčí aj fakt, že rozhodcovský súd priznal oprávnenému plnenie na základe úverovej zmluvy, kde bola RPMN vo výške 80 % (88% oprava odvolacieho súdu) v rozpore s dobrými mravmi. V závere uviedol, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy mal za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, a preto z uvedených dôvodov v súlade s ust. Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

4. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku II. uznesenia odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia. Uviedol, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril a v jeho nadväznosti Zákon o rozhodcovskom konaní. Namietal, že súd nesprávne aplikoval ust. a Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu.. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale musí sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal tiež neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená podľa a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že v zmysle druhá veta predmetnej zmluvy sa účastníci zmluvy dohodli, že v prípade akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, t.j. povinnému nebola odňatá možnosť konať pred všeobecným súdom. Oprávnený poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ak v rámci rozhodcovskej doložky dodávateľ od spotrebiteľa požaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom v zmysle dôvodovej správy bolo úmyslom predmetnej úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Oprávnený mal za to, že exekučný súd rozhodol nad rámec zákonných ustanovení. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie ), preskúmal napadnuté rozhodnutie vo výroku II., ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle

zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ( ), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza.

7. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia.

8. Viaceré rozhodnutia tohto odvolacieho súdu, ale aj Najvyššieho súdu SR konštatovali oprávnenie exekučného súdu preskúmať, či predložené rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané na základe platnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo nevznikli v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, resp. v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

9. . Vo veci Najvyšší súd SR judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“ (Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci , , uznesenia Ústavného súdu vo veciach , a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 1. novembra 2011).

10. Odvolací súd sa preto stotožňuje so súdom prvej inštancie, ktorý prioritne riešil rozhodujúcu právnu otázku, ktorou je otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy.

11. Podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.

12. Podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

13. Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

15. Podľa ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

16. Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nebola individuálne dojednaná, a preto je neplatná a rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť o spore zo zmluvy a vydať spôsobilý exekučný titul.

18. Samotná rozhodcovská zmluva, ale aj okolnosti jej uzavretia musia rešpektovať súčasne úpravu týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv.

19. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu je zväčša forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola predložená povinnému ako spotrebiteľovi v podobe formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu. Takto to bolo aj v prípade preskúmanej rozhodcovskej zmluvy. V danom prípade ide o rozhodcovskú zmluvu podľa Vzhľadom na notoricky známu metódu uzatvárania spotrebiteľských zmlúv predkladaním viacerých formulárov na vyplnenie niekoľko málo údajov o osobe dlžníka - spotrebiteľa, pričom na zakladanie viacerých rôznych právnych vzťahov v tom istom čase so spotrebiteľom používa rôzne formuláre (napr. zmluva o úvere, dohoda o uznaní záväzku, rozhodcovská zmluva), vyššie uvedený záver (že nejde o individuálne uzavretú zmluvu) musí dodávateľ vyvrátiť ( ), avšak inak, ako len poukazom na to, že použil formulár legitimizovaný zákonom. Pri nezmenenej metodike uzatvárania spotrebiteľských zmlúv, ani v tomto prípade odvolací súd nezistil odklon od dlhoročne používanej formy („predloženia listiny na podpis“), a preto nezistil v predmetnej veci individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky.

20. Predmetné zmluvné dojednanie, resp. spotrebiteľskú zmluvu, ktorá nie je spotrebiteľom individuálne vyjednaná, je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to aj z dôvodu, že rozhodcovská zmluva uzavretá uvedeným spôsobom, v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

21. Odvolací súd sa vo vzťahu k tejto individuálne nedojednanej zmluvnej podmienke pri rozhodovaní rovnako ako súd prvej inštancie pridržiava naďalej spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“

22. Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo

do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

23. Nešlo teda o individuálne vyjednanie rozhodcovskej zmluvy. Preto možno súhlasiť so súdom prvej inštancie, ak takúto podmienku v spotrebiteľskej zmluve vyhodnotil ako neprijateľnú, neplatnú a tak nezakladajúcu právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci.

24. Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial: „Podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byt ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byt prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú ciel alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej obtiažnym. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné sídlo, považuje sa za nečestnú v zmysle čl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej viery značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.“), a opätovne tiež rozsudok C 243/08 Pannon GSM Zrt. ca Erzsébet Sustikné Győrfi „Pokiaľ však ide o podmienku, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, treba pripomenúť, že Súdny dvor v bodoch 21 až 24 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores rozhodol, že vopred stanovená podmienka predajcom alebo spotrebiteľom v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom v zmysle smernice, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice kvalifikovaná ako nekalá.“

25. V tomto prípade rozhodoval rozhodcovský súd v O. a adresa trvalého pobytu spotrebiteľky bola v čase vydania rozhodcovského rozsudku v obci G., okres B..

26. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský rozsudok vo veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.

27. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku po preskúmaní predloženého návrhu na vykonanie exekúcie žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

28. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v zmysle ust. ako vecne správne potvrdil.

29. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami oprávneného.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa v spojení s pri zastavení exekučného konania ( Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017).

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).