Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_9P-272-2012.pdf
PDF · 98.97 KB
Case nature
Subarea
9P/272/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: E.W., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Malackách, dieťa rodičov: matky S.W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX M. a otca W.W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X/B., XXX XX I., o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e výživné otca na mal. E. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2013.
Nedoplatok na výživnom na mal. E. za čas od 01.09.2013 do 31.10.2014 v sume 1.400,- eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku.
Súd týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 5C/529/2009-59 zo dňa 10.03.2011 v časti výšky výživného otca na mal. E..
V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletej E. podala dňa 03.09.2012 na súd návrh na zvýšenie výživného k maloletému dieťaťu zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2012. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom OS Malacky č.k. 5C/529/2009-59 zo dňa 10.03.2011 bola mal. E. zverená do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne sumou 100,- eur. Matka uviedla, že od poslednej úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu vzrástli náklady na jej výchovu a výživu, pričom vzrástli aj zárobkové možnosti otca. Matka uviedla, že mal. E. navštevuje 4. ročník ZŠ, pričom so začiatkom školského roka sú spojené zvýšené náklady na nákup školských pomôcok, ďalej sú zvýšené náklady s aktivitami dieťaťa v rámci školy, ako napr. škola v prírode, divadlo. Taktiež maloletá rastie, matka musí pravidelne obmieňať sezónne oblečenie. Matka uviedla, že otec na mal. E. platí výživné nepravidelne, nad rámec súdom určeného výživného ničím neprispieva, s dieťaťom sa vôbec nekontaktuje. Všetky zvýšené výdaje hradí výlučne matka.
Matka na svojom návrhu trvala.
Otec sa k návrhu matky vyjadril písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.11.2012 s tým, že s návrhom nesúhlasí, uviedol, že matke zasiela výživné pravidelne v súdom určenej výške. Otec
ďalej poukázal na to, že jeho mesačné výdaje (ktoré podrobne vyčíslil) sú často pomerne vysoké, ďalej spláca hypotekárny úver, ktorý bol preinvestovaný na nehnuteľnosť, ktorá je vo výlučnom vlastníctve matky dieťaťa, ďalej sú mu s príjmu strhávané exekúcie. Uviedol, že matka mu bráni v styku s dieťaťom. Žiadal súd ponechať výživné v platnosti tak, ako bolo naposledy určené.
Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné na mal. dieťa tak ako požiadala matka.
Otec sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, písomne požiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Keďže boli splnené podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p., súd vec prejednal bez jeho účasti.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky a zástupcu kolízneho opatrovníka, oboznámením sa so spisom Okresného súdu Malacky 5C/529/2009 a 8P/492/2009, vyjadrením otca, potvrdením o príjmoch matky a otca, sumárom výdajov matky, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 5C/529/2009-59 zo dňa 10.03.2011 súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Na čas po rozvode súd zveril mal. E. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu mal. E. sumou 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Súd taktiež upravil styk otca s mal. E.. V čase poslednej úpravy výživného súd vychádzal z priemerného mesačného príjmu matky vo výške 183,60 eur, matka bola poberateľkou invalidného dôchodku. Maloletá E. v čase poslednej úpravy navštevovala 2. Ročník ZŠ. Otec v čase poslednej úpravy výživného dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 680,94,- eur netto, okrem mal. E. nemal inú vyživovaciu povinnosť.
Z výsluchu matky vyplýva, že otec sa o mal. E. dlhodobo nezaujíma, viac ako 5 rokov ju vôbec nekontaktuje, okrem bežného výživného ničím maloletej neprispieva. Matka uviedla, že otcovi v kontakte s dcérou nikdy nebránila. Mal. E. je žiačkou 6. ročníka ZŠ, na svoj vek je pomerne veľká, matka jej kupuje oblečenie a obuv ako na dospelú osobu. Maloletá trpí na atopický ekzém, a s tým sú spojené ďalšie zvýšené výdaje matky súvisiace s nákupom špeciálnej kozmetiky, odevov a pracích prostriedkov, ďalšie zvýšené výdaje má maloletá spojené so školou, náklady predstavujú sumu cca 20 - 30,- eur mesačne a ďalšími školskými aktivitami, ako sú poplatky za školské výlety, exkurzie, školy v prírode, čo matka aj podrobne rozpísala. Maloletá sa stravuje ako dospelý človek, náklady na stravu matka uviedla v sume 250,- eur mesačne. Matka poukázala na svoje písomné vyjadrenie, v ktorom podrobne uviedla jednotlivé položky nákladov súvisiacich so starostlivosťou o mal. E.. Matka uviedla, že jediný jej príjem je invalidný dôchodok v sume 220,- eur mesačne, ku ktorému poberá aj kompenzačné dávky v sume 50,- eur mesačne, ďalej poberá prídavok na mal. dieťa. Inú vyživovaciu povinnosť matka nemá.
Zástupca kolízneho opatrovníka súdu uviedol, že navrhuje, aby súd zvýšil výživné na mal. dieťa tak ako žiada matka, nakoľko sa od poslednej úpravy výživného podstatne zmenili pomery na strane mal. dieťaťa.
Podľa potvrdenia zamestnávateľa S. J., a.s., otec dosahoval za obdobie 9/2012 až 9/2014 priemerný mesačný príjem vo výške 801,91 eur netto (z toho priemerný mesačný príjem v roku 2014 činí 869,39 eur netto).
Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 30.09.2014, matka je od 19.11.2000 poberateľkou invalidného dôchodku, t.č. vyplácaný v sume 203,60 eur mesačne
Podľa § 62 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa
Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
V danom konaní sa jedná o zvýšenie výživného na maloleté dieťa a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa , ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky na zvýšenie výživného bol dôvodný v časti, ktorej súd vyhovel, a to vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá je podľa názoru súdu závažnejšieho, výrazného významu. Súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov (okolností) a je potrebné rozhodnúť o zvýšení výživného pre maloleté dieťa. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia došlo na strane oprávneného maloletej Nicoly, a to v súvislosti s jej prechodom na vyšší stupeň školského systému, keďže od 1.9.2013 je už žiačkou druhého stupňa ZŠ, čím nepochybne vzrástli náklady na jej výživu, školské potreby, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby, rozvoj nadania maloletej atď. V čase poslednej úpravy výživného mal. Nicola navštevovala 2. Ročník ZŠ (prvý stupeň ZŠ). Je potrebné uviesť, že prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Maloletá je na svoj vek taktiež fyzicky veľmi vyspelá, naviac trpí na atopický ekzém a to všetko si vyžaduje zvýšené výdavky.
K zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia došlo i na strane povinného, teda otca. Príjem otca sa od poslednej úpravy zvýšil. Otec pri poslednej úprave výživného dosahoval príjem priemerne vo výške 680,- eur netto, jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 9/2012 až 9/2014 činí 801,91 eur netto. Čo sa týka výdavkov otca, možno povedať, že tie sú obdobné bez výraznejšej zmeny oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, a preto pri rozhodovaní o zvýšení výživného neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi. Naviac výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Inú vyživovaciu povinnosť otec nemá.
Na strane matky súd zistil, že rovnako ako i pri poslednom rozhodnutí je matka aj naďalej poberateľkou invalidného dôchodku a kompenzačných dávok, V súčasnej dobe je výška dôchodku v sume 203,- eur mesačne, kompenzačné dávky sú v sume cca 50,- eur mesačne. Súd prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o mal. E., čím sa podieľa tiež na výžive mal. dieťaťa. Čo sa týka výdavkov obidvoch rodičov, súd opätovne poznamenáva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto pri rozhodovaní o zvýšení výživného neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné zvýšiť výživné otcovi na mal. E. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne od 1.9.2013, keď súd za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, tak ako vyššie popísal, považoval prechod mal. E. na vyšší stupeň školského systému a s tým súvisiace zvýšené výdavky na jej výživu, školské potreby, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby a rozvoj nadania maloletej, ako aj zvýšené výdaje dieťaťa na zdravotnú starostlivosť a ďalej nárast príjmu otca o cca 122,- eur mesačne (priemerný príjem otca za rok 2014 je vyšší až o 189,- eur), pričom súd prihliadol aj na skutočnosť, že otec nad rámec súdom určeného výživného na dieťa iným spôsobom neprispieva, s dieťaťom sa
dlhodobo nekontaktuje. V danom konaní sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného. Súd zohľadnil všetky vyššie uvedené okolnosti a má za to, že výživné na mal. E. je možné zvýšiť na sumu 200,- eur mesačne od 01.09.2013 a nie od 01.09.2012, ako žiadala vo svojom návrhu matka, pretože tomuto zvýšeniu výživného zodpovedá zvýšenie nákladov na zabezpečenie životných potrieb mal. E.. Podľa zaužívanej súdnej praxe výživné má predstavovať približne 25% až 30% z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou oprávnené. Otec má len jednu vyživovaciu povinnosť. Ak bude mal. E. prispievať súdom určené zvýšené výživné vo výške 200,- eur mesačne, bude sa otec podieľať na výživnom pre mal. dieťa celkom sumou tvoriacou približne 25 % z jeho čistého príjmu. Súd má za to, že otec je s ohľadom na jeho súčasný príjem a pri zohľadnení, že otec má celkom len jednu vyživovaciu povinnosť, schopný platiť výživné na maloletú v uvedenej výške, pričom táto suma podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletého s prihliadnutím na jeho vek, osobné potreby, náklady v škole, zdravotný stav a záľuby, ktoré sa u maloletej upravili.
Vzhľadom na zvýšenie výživného od 01.09.2013, vznikol otcovi i pri riadnom plnení si vyživovacej povinnosti nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.09.2013 do 31.10.2014 v sume 1.400,- eur. Otec zaplatil za 14 mesiacov výživné v sume 1.400,- eur (14 x 100,- eur), pričom pri zvýšenom výživnom mal otec zaplatiť na mal. E. sumu 2.800,- eur (14 x 200,- eur). Po odpočítaní zaplateného výživného tak otcovi vznikol nedoplatok vo výške 1.400,- eur, ktorý je otec povinný zaplatiť k rukám matky do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku.
Súd záverom dodáva, že podľa konštantnej súdnej judikatúry súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania ktorú nastolil, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto súd svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach.
Nakoľko súd nevyhovel matke v celom uplatnenom nároku, v prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len otec, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave, v troch vyhotoveniach. Matka a kolízny opatrovník sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)