Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/83/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľky: T. V., nar. XX.XX.XXXX, P. S. XX, O., právne zastúpená: JUDr. Barbora Šruteková, advokátka, Hlavná 44, Trnava, proti odporcovi: O. T., nar. XX.XX.XXXX, O. O. X, O., zastúpený splnomocnenkyňou: Mgr. H. K., nar. XX.XX.XXXX, V. W. XX, o zaplatenie 3.300,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. -95 zo dňa 19. decembra 2013, proti výroku II., takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku II. a závislom výroku IV. p o t v r d z u j e .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 89,37 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám advokátky navrhovateľky.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. konanie v časti o zaplatenie sumy 1.900,- Eur zastavil. Vo výroku II. odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 1.250,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 50,- Eur od 01.11.2010 do zaplatenia, vo výške 9,00% ročne zo sumy 100,- Eur od 01.12.2010 do zaplatenia, vo výške 9,00% ročne zo sumy 100,- Eur od 01.01.2011 do zaplatenia, vo výške 9,00% ročne zo sumy 100,- Eur od 01.02.2011 do zaplatenia, vo výške 9,00% ročne zo sumy 50,- Eur od 01.03.2011 do zaplatenia, vo výške 9,00% ročne zo sumy 100,- Eur od 01.04.2011 do zaplatenia, vo výške 9,00% ročne zo sumy 100,- Eur od 01.05.2011 do zaplatenia, vo výške 9,00% ročne zo sumy 100,- Eur od 01.06.2011 do zaplatenia, vo výške 9,00% ročne zo sumy 200,- Eur od 01.07.2011 do zaplatenia, vo výške 9,00% ročne zo sumy 100,- Eur od 01.08.2011 do zaplatenia, o výške 9,00% ročne zo sumy 100,- Eur od 01.09.2011 do zaplatenia, vo výške 9,00% ročne zo sumy 100,- Eur od 01.10.2011 do zaplatenia, vo výške 9,00% ročne zo sumy 100,- Eur od 01.11.2011 do zaplatenia, vo výške 9,00% ročne zo sumy 200,- Eur od 01.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9,00% ročne zo sumy 200,- Eur od 01.01.2012 do zaplatenia, vo výške 9,00% ročne zo sumy 100,- Eur od 01.02.2012 do zaplatenia, vo výške 9,00% ročne zo sumy 100,- Eur od 01.04.2012 do zaplatenia, vo výške 9,00% ročne zo sumy 100,- Eur od 01.05.2012 do zaplatenia, vo výške 9,00% ročne zo sumy 100,- Eur od 01.06.2012 do zaplatenia, vo výške 9,00% ročne zo sumy 100,- Eur od 01.07.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 100,- Eur od 01.08.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 100,- Eur od 01.09.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 100,- Eur od 01.10.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 100,- Eur od 01.11.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 100,- Eur od 01.12.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 100,- Eur od 01.01.2013 do zaplatenia, vo výške 5,75% ročne zo sumy 100,- Eur od 01.02.2013 do zaplatenia, vo výške 5,75% ročne zo sumy 100,- Eur od 01.03.2013 do zaplatenia, vo výške 5,75%

ročne zo sumy 100,- Eur od 01.04.2013 do zaplatenia, vo výške 5,75% ročne zo sumy 100,- Eur od 01.05.2013 do zaplatenia, vo výške 5,50% ročne zo sumy 100,- Eur od 01.06.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku III. vo zvyšku zamietol návrh navrhovateľa. Vo výroku IV. odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v sume 618,26 Eur a náhradu iných trov konania v sume 198,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám jej právnej zástupkyne.

Rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa s použitím , a , , nariadenia vlády č. , ako aj a , v odvolaním napadnutej časti výslovne len výroku II. vecne tým, že predmetom sporu bola jediná platba zo strany odporcu dňa 02.09.2010 v sume 1.200,- Eur. Podľa navrhovateľky uvedená platba v sume 1.200,- Eur predstavovala rodinné prídavky, ktoré poberal odporca v Rakúsku na spoločné dieťa účastníkov maloletého H. T. a poslal ich navrhovateľke v zmysle ich vzájomnej dohody. Uvedenú sumu 1.200,- Eur zaplatil odporca navrhovateľke poštovým poukazom dňa 02.09.2010 s označením „R.P. 2010“. Podľa odporcu táto suma 1.200,- Eur je splátkou jeho dlhu voči navrhovateľke a označenie na poštovom poukaze „R.P. 2010“ predstavuje v nemčine slovné spojenie „rückzahlung punkt“, teda zaplatiť naspäť. Navrhovateľka s týmto tvrdením odporcu nesúhlasila. Zo skutkových zistení vyplynulo, že navrhovateľ poberal v Rakúsku prídavky na maloleté deti J. T., nar. XX.XX.XXXX, maloletého H. T., nar. XX.XX.XXXX, ktoré rodinné prídavky mu boli zaplatené na jeho účet dňa 26.08.2010 v sume 3.396,- Eur za obdobie od 1/2009 do 8/2010. Dňa 02.09.2010 odporca zaplatil navrhovateľke sumu 1.200,- Eur s tým, že v priebehu konania tvrdil, že sa jedná o prídavky na spoločné dieťa účastníkov maloletého H. T. a dlh voči navrhovateľke splácal naďalej. Podľa názoru súdu je nepravdepodobné, že suma 1.200,- Eur predstavuje splátku dlhu, keďže k jej zaplateniu navrhovateľke došlo bezprostredne po zaplatení prídavkov z Finančného úradu vo Viedni odporcovi, čo nasvedčuje skôr tvrdeniu navrhovateľky. Navyše odporca platil navrhovateľke jeho dlh prostredníctvom poštových poukazov, keď 41 poštových poukazov je bez označenia R.P. a len jeden je s označením R.P.. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, komunikovali a komunikujú medzi sebou slovensky, pôžička bola poskytnutá na Slovensku, a preto nie je dôvod, aby pri splácaní dlhu odporcu voči navrhovateľke tento jeden zo 42 poštových poukazov označil nemeckým výrazom „rückzahlung punkt“. Navyše aj na pojednávaní konanom ešte pred začatím konania v prejednávanej veci dňa 14.10.2010 vo veci spisová značka navrhovateľka uvádzala, že odporca jej poslal rodinné prídavky, ktoré poberal v Rakúsku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd ustálil, že suma 1.200,- Eur nie je splátkou pôžičky odporcu voči navrhovateľke, ale zaplatením prídavkov na maloletého H. T. navrhovateľke na základe ich vzájomnej dohody, ktoré odporca poberal v Rakúsku. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností tak dospel súd k záveru, že odporca doposiaľ zaplatil navrhovateľke z jeho dlhu vo výške 8.000,- Eur sumu 6.750,- Eur a dlží jej sumu 1.250,- Eur (8.000,- Eur - 6.750,- Eur). Po čiastočnom späťvzatí návrhu zotrvala navrhovateľka na požiadavke na zaplatenie sumy 1.400,- Eur, a pretože súd považoval návrh v časti o zaplatenie istiny za dôvodný v rozsahu 1.250,- Eur, tomuto vyhovel a návrh v časti o zaplatenie istiny v sume 150,- Eur zamietol.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, výslovne len proti výroku II., podal odvolanie prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne odporca, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol, že nikdy nesporoval povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 8.000,- Eur, svoju povinnosť si plnil jednotlivými splátkami, čo viedlo k zastaveniu konania vo výroku I. Odporca v podstate dodržal splátkový kalendár, na vysporiadaní záväzku sa dohodli do konca roka 2013. Odporca trvá na tom, že suma 1.200,- Eur bola navrhovateľke zaslaná šekom, kde bolo uvedené RP, čo navrhovateľka považovala za rodinné prídavky. Odporca nikdy nepopieral, že rodinné prídavky v rakúsku poberal, navrhovateľka ich nikdy nežiadala a ani ich v takejto výške nepoberal. Označenie RP mal odporca zvykom z práce v rakúsku, kde pracuje ako kuchár, v prípade, že nejaký zákazník nezaplatí okamžite, majú takto vystavené bloky označenie RP, teda ruckzahlung punkt, čiže vrátenie dlhu. Nastáva otázka, prečo odporca neposielal aj iné „rodinné prídavky“ z Rakúska, resp. prečo navrhovateľka za rodinné prídavky nepovažovala aj sumu 1.700,- Eur zo septembra 2010, niekoľko dní po tom, čo obdržal sociálne dávky z Rakúska. Odporca považuje návrh za účelový a pomstychtivý. Navrhovateľka nikdy peniaze nepožičala odporcovi v štyroch platbách po 2.000,- Eur, ale tento dlh dala podpísať odporcovi ako investíciu do bytu, ktorý po ukončení vzťahu opúšťala. Odporca jej dlh podpísal, aby kvôli synovi zostali medzi nimi korektné vzťahy.

Navrhovateľka odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu odporcu sa vyjadrila písomne prostredníctvom právneho zástupcu, navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 89,37 Eur. Navrhovateľka súhlasí s rozhodnutím súdu aj s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu, ktorý sa vysporiadal s obranou odporcu ohľadne platby vo výške 1.200,- Eur zo dňa 02.09.2010. Súdu prvého stupňa bol predložený listinný doklad - písomné vyjadrenie prekladateľa z nemeckého jazyka, z ktorého vyplýva, že v odbornej ani bežnej terminológii sa pojem „Rückzahlung punkt“ sa na vyjadrenie slovného spojenia „splatenie dlhu alebo pôžičky“ nepoužíva. Odporca nikdy nepoužil označenie „R.P.“ pri označení ďalších poštových poukazov, naviac dňa 13.09.2010, t.j. bezprostredne po tejto platbe, uhradil titulom splátky dlhu sumu vo výške 1.700,- Eur, pričom na poštový poukaz napísal „DLH“. Bolo tiež preukázané, že v prospech účtu odporcu boli 26.08.2010 poukázané finančné prostriedky ako rodinné prídavky, ktoré v priebehu niekoľkých dní poukázal navrhovateľke. V konaní sp. zn. navrhovateľka uviedla, že jej odporca poukázal rodinné prídavky, mysliac práve odporcom sporovanú sumu, odporca to v tomto konaní nenamietal, t.j. s týmto režimom platby súhlasil. Odporca teda neuniesol dôkazné bremeno vo svojom tvrdení, navrhovateľka viacerými dôkazmi preukázala, že sa jednalo o poukázanie rodinných prídavkov a nie o splátku dlhu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správny.

Vzhľadom na to, že odporca podal odvolanie výslovne len proti výroku II. prvostupňového rozsudku, výroky I. a III. ako nezávislé výroky nadobudli právoplatnosť a nestali sa predmetom odvolacieho prieskumu. Predmetom odvolacieho prieskumu sa ako výrok závislý stal výrok IV. o náhrade trov konania ( ).

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľkou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. , odvolací súd odkazuje na správne, podrobné a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Odvolateľ vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti ani argumenty než tie, ktoré uplatnil už pred súdom prvého stupňa, ktorý sa s nimi vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal.

Keďže sa odvolací súd stotožnil nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, na zdôraznenie jeho správnosti, v súlade s ust. iba dopĺňa nasledovné:

Podľa ustanovenia zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 30. júna 2010).

Medzi účastníkmi nebolo sporné uzavretie zmluvy o pôžičke, sporným zostalo jej vrátenie, konkrétne platba sumy 1.200,- Eur zo dňa 02.09.2010, poukázaná zo strany odporcu navrhovateľke formou poštového poukazu s označením „R.P. 2010“. Navrhovateľka tvrdila, že sa jednalo o poukázanie rodinných prídavkov na ich spoločné dieťa mal. H. T., ktoré odporca poberal v Rakúsku. Odporca naopak tvrdil, že sa jednalo o splátku dlhu zo zmluvy o pôžičke, keď skratka „R.P. 2010“ znamená „Rückzahlung punkt“, čo podľa odporcu je nemecký výraz na vrátenie dlhu.

V zmysle účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

S poukazom na vyššie uvedené v danom prípade dôkazná povinnosť preukázať, že platba odporcu zo dňa 02.09.2010 vo výške 1.200,- Eur bola splátkou pôžičky (vrátením časti dlhu) a nie poukázaním rodinných prídavkov, spočívala na odporcovi, ktorý z týchto tvrdení vyvodzoval pre seba priaznivé dôsledky.

Ak teda odporca tvrdil, že platba odporcu zo dňa 02.09.2010 vo výške 1.200,- Eur bola splátkou pôžičky (vrátením časti dlhu), bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti a ak tu existovali dôkazy na podporu tvrdenia odporcu, bolo úlohou súdu označené a navrhnuté dôkazy zákonným spôsobom vykonať, následne vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to vyplýva z ustanovenia <.

Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

Súd prvého stupňa túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, odporcovi sa jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepodarilo preukázať, že platba odporcu zo dňa 02.09.2010 vo výške 1.200,- Eur bola splátkou pôžičky (vrátením časti dlhu). Odvolací súd zhodne s argumentáciou navrhovateľky konštatuje, že súdu prvého stupňa bol predložený listinný doklad - písomné vyjadrenie prekladateľa z nemeckého jazyka, z ktorého vyplýva, že v odbornej ani bežnej terminológii sa pojem „Rückzahlung punkt“ na vyjadrenie slovného spojenia „splatenie dlhu alebo pôžičky“ nepoužíva. Odporca nikdy nepoužil označenie „R.P.“ pri označení ďalších poštových poukazov, naviac dňa 13.09.2010, t.j. bezprostredne po tejto platbe, uhradil titulom splátky dlhu sumu vo výške 1.700,- Eur, pričom na poštový poukaz napísal „DLH“. Bolo tiež preukázané, že v prospech účtu odporcu boli 26.08.2010 poukázané finančné prostriedky ako rodinné prídavky, ktoré v priebehu niekoľkých dní

poukázal navrhovateľke. V konaní sp. zn. navrhovateľka uviedla, že jej odporca poukázal rodinné prídavky, mysliac práve odporcom sporovanú sumu, odporca to v tomto konaní nenamietal, t.j. s týmto režimom platby súhlasil. Odporca teda neuniesol dôkazné bremeno vo svojom tvrdení, navrhovateľka viacerými dôkazmi preukázala, že sa jednalo o poukázanie rodinných prídavkov a nie o splátku dlhu.

Súd prvého stupňa správne poukázal na to, že odporca platil navrhovateľke dlh prostredníctvom poštových poukazov, keď 41 poštových poukazov je bez označenia R.P. a len jeden je s označením R.P.. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, komunikovali a komunikujú medzi sebou slovensky, pôžička bola poskytnutá na Slovensku, a preto nie je dôvod, aby pri splácaní dlhu odporcu voči navrhovateľke tento jeden zo 42 poštových poukazov označil nemeckým výrazom „rückzahlung punkt“. Navyše aj na pojednávaní konanom ešte pred začatím konania v prejednávanej veci dňa 14.10.2010 vo veci spisová značka navrhovateľka uvádzala, že odporca jej poslal rodinné prídavky, ktoré poberal v Rakúsku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa správne ustálil, že suma 1.200,- Eur nie je splátkou pôžičky odporcu voči navrhovateľke, ale zaplatením prídavkov na maloletého H. T. navrhovateľke na základe ich vzájomnej dohody, ktoré odporca poberal v Rakúsku.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých súd skonštatoval, že ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle však súd rozhodne o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou tým prípustnosť dovolania. (porovnaj aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 37/1993 a pod R 125/1999). Odňatie možnosti konať pred súdom s následkom prípustnosti dovolania nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2012, sp. zn. ). Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia veta druhá je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy účastníka konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. ).

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorom súd skonštatoval, že dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy ( ). Skutočnosť, že okresný súd a ani následne krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania predložené sťažovateľom, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení jeho práv. Zásah do základného práva na súdnu ochranu či práv na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. septembra 2010).

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane závislého výroku o úrokoch z omeškania a o náhrade trov konania, osobitne odvolacími dôvodmi nenapadnutých, ako vecne správny, s použitím ust. , potvrdil.

V odvolacom konaní plne úspešnej navrhovateľke vzniklo podľa v spojení s právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému odporcovi. Trovy odvolacieho konania navrhovateľky spočívajú z trov právneho zastúpenia a predstavujú sumu 89,37 Eur ako odmenu za 1 úkon - písomné vyjadrenie k odvolaniu vo výške 81,33 Eur + 8,04 Eur režijný paušál, podľa , , a vyhlášky MS SR č. Náhradu trov navrhovateľky súd zaviazal odporcu zaplatiť k rukám advokátky navrhovateľky ( ), do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku ( ).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.