Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_31S-72-2021.pdf
PDF · 318.05 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/72/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcov: 1/ Občianske združenie Ochrana ovzdušia Dolný Liptov, so sídlom 034 81 Lisková č. 807, IČO: 37809059, 2/ I.. T. B., bytom P. F. XXXX/XX, XXX XX D., 3/ U. C., bytom F. XXXX/X, XXX XX D., všetci zastúpení advokátkou Mgr. Evou Kováčechovou, so sídlom B. XX, XXX XX Q. Q., proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie - útvar integrovaného povoľovania a kontroly, so sídlom Jeséniova 17/D, 831 01 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Občianske združenie Zdravý domov, Príjazdová 6, 034 05 Ružomberok - Hrboltová, 2/ Výbor MsČ Hrboltová, Potočná 112, 034 05 Ružomberok - Hrboltová, 3/ Mondi SCP, a.s., Tatranská cesta 3, 034 17 Ružomberok, zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Fogašom, so sídlom Kýčerského 5, 811 05 Bratislava, IČO: 30 792 401, 4/ Mesto Ružomberok, Mestský úrad Ružomberok, oddelenie stavebnej správy, so sídlom Námestie A. Hlinku 1, 034 01 Ružomberok, 5/ CELPROJEKT plus, spol. s r.o., so sídlom A. Bernoláka 6, 034 50 Ružomberok, 6/ Občianske združenie Radičina, Príjazdová 6, 034 05 Ružomberok - Hrboltová, 7/ I.. V. L., Y. XXXX/XX, XXX XX U. - L., 8/ U.. D.. L. B., K.., F. XXX/X, XXX XX R. C., o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 8609-3900/27/2017/Hru zo dňa 06.02.2017, takto
rozhodol:
I. Konanie o žalobe žalobcu v rade 3/ zastavuje.
II. Rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ústredie - útvar integrovaného povoľovania a kontroly č. 8609-3900/27/2017/Hru zo dňa 06.02.2017 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
III. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ majú voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
IV. Ďalším účastníkom v rade 1/ až 8/ náhradu trov konania nepriznáva.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania o žalobe žalobcu v rade 3/.
odôvodnenie:
1. Správny orgán prvého stupňa - Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina rozhodnutím zo dňa 05.09.2016 č. 4592-26022/2016/Mar/ 770620604/Z17-SP vydal podstatnú zmenu integrovaného povolenia č. 5185-34031/2007/ Mar/770620604 zo dňa 27.10.2007 na vykonávanie činností v prevádzke „Čistenie odpadových vôd v Spoločnej čistiarni odpadových vôd Ružomberok - Hrboltová privádzaných kanalizačným zberačom a v predčistiacich zariadeniach v areáli Mondi SCP, a.s. Ružomberok“ pre prevádzkovateľa Mondi SCP, a.s., Tatranská cesta 3, 034 17
Ružomberok, IČO: 31637051 a jeho zmeny č. 4129-18676/2008/Mar/770620604-Zl zo dňa 02.06.2008, č. 5339-18044/2009/Mar/ 770620604/Z2 zo dňa 08.06.2009, č. 6786-24188/2009/Mar/ 770620604/Z3 zo dňa 20.07.2009, č. 591-4330/2010/Mar/770620604/Z4 zo dňa 12.02.2010, č. 5594-19118/2010/ Mar/770620604/Z5 zo dňa 21.06.2010, č. 6973-22012/2010/Mar/ 770620604/Z6 zo dňa 20.07.2010, č. 8245-29203/2010/Mar/770620604/Z7 zo dňa 08.10.2010, č. 3569-7974/2011/Mar/770620604/Z8 zo dňa 23.03.2011, č. 6704-24669/2011/ Mar/770620604/Z9 zo dňa 23.08.2011, č. 7613-36560/2011/ Mar/770620604/ Z10 zo dňa 21.12.2011, č. 3744-6823/2012/Rek/770620604/Z11 zo dňa 06.03.2012, č. 7328-23187/2012/ Mar/770620604/Z12 zo dňa 24.08.2012, č. 112-5640/2014/Mar/770620604/Z13 zo dňa 19.02.2014, č. 5291-25275/2014/Mar/770620604/Z14 zo dňa 24.08.2014, č. 3442-13171/2015/ KOZ/770620604/ Z15 zo dňa 18.05.2015 a č. 5598-23479/2015/Mar/ 770620604/Z16-SP zo dňa 25.08.2016 (ďalej len „integrované povolenie“) podľa § 3 ods. 2 zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o „IPKZ“) takto: a) V časti I. Údaje o prevádzke, Súčasťou integrovaného povolenia činnosti prevádzky „Čistenie odpadových vôd v Spoločnej čistiarni odpadových vôd Ružomberok - Hrboltová privádzaných kanalizačným zberačom a v predčistiacich zariadeniach v areáli Mondi SCP, a.s. Ružomberok“ (strana 2/55 rozhodnutia č. 5185-34031/2007/Mar/770620604 zo dňa 27.10.2007) dopĺňa v oblasti ochrany ovzdušia, v oblasti povrchových vôd a pozemných vôd, v oblasti odpadov, v oblasti stavebného konania a schválenie východiskovej správy podľa § 8 ods. 5 zákona o IPKZ. b) Povoľuje stavbu „Zvýšenie kapacity prevzdušňovania ČOV“ a stavbu „Zvýšenie kapacity čerpania vratného kalu ČOV V MONDI SCP a.s. RUŽOMBEROK“ podľa § 3 ods. 4 zákona o IPKZ v súlade s § 66 stavebného zákona v areáli Spoločnej čistiarne odpadových vôd Ružomberok - Hrboltová, na pozemkoch parc. Č. KN-C 1296/1, 1296/4, 1296/6, 1296/7, 1296/8, 1296/12 v k. ú. W., ktoré sú vo vlastníctve prevádzkovateľa. Projektovú dokumentáciu stavby „Zvýšenie kapacity prevzdušňovania ČOV“ vypracoval CELPROJEKT plus, spol. s r.o., I.. T. F., autorizovaný stavebný inžinier č. 4351*Z*2-4; vo februári 2016, č. projektu CEL-16-1614, č. zák. 1614. Účelom navrhovanej zmeny činnosti sú potrebné úpravy v prevádzke SČOV Hrboltová vyplývajúce z potreby zvýšenia kapacity čistiarne odpadových vôd v súvislosti so zámerom zvýšenia výroby buničiny v areáli Mondi SCP a.s. Ružomberok (rieši samostatne PROJEKT 2000). Pre uspôsobenie technologického celku zvýšenej záťaži s vyššími množstvami odpadových vôd po plánovanom zvýšení výroby buničiny je potrebné vykonať nasledujúce modifikácie:
- zvýšiť kapacitu prívodu vzduchu do aeračného systému na SČOV Hrboltová pomocou nových dúchadiel a modifikácia rozvodov vzduchu,
- zvýšiť kapacitu čerpania vratného kalu na SČOV Hrboltová inštaláciou nových čerpadiel. Celá stavba je rozdelená na stavebné objekty a prevádzkové súbory: Časť: Zvýšenie kapacity prevzdušňovania ČOV (Súčasť Projektu 2000), Časť: Zvýšenie kapacity čerpania vratného kalu ČOV. Stavebné úpravy SO 40.1 Ducháreň, stavebné úpravy Aktivačné nádrže SO 30.1, stavebné úpravy Čerpacia stanica vratného kalu SO 30.10 sú presne špecifikované vo výroku prvostupňového rozhodnutia (strana 4 a strana 5). Na uskutočnenie stavby Zvýšenie kapacity prevzdušňovania ČOV (súčasť projektu 2000) a stavby Zvýšenie kapacity čerpania vratného kalu ČOV V MONDI SCP a.s. Ružomberok boli určené podmienky pod bodom 1. až 12., ktoré sú presne špecifikované na strane 5 a 6 rozhodnutia. Podrobnejšie požiadavky na zabezpečenie ochrany záujmov spoločnosti, najmä z hľadiska životného prostredia na komplexnosť výstavby sú špecifikované pod bodom 13. až 17. (na strane 6 a 7 rozhodnutia). Bod 18. Dodržanie ďalších požiadaviek dotknutých orgánov: Technická inšpekcia, a.s., pracovisko Banská Bystrica z odborného stanoviska k projektovej dokumentácii stavby č. 1876/2/2016 zo dňa 23.03.2016: Z hľadiska požiadaviek bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a požiadaviek bezpečnosti technických zariadení je potrebné doriešiť a odstrániť v procese výstavby: Zistenia: Projekt - 941/2 Ducháreň (technická správa) požiadavky sú špecifikované pod bodom 1. až. 6. Projekt - DPS 941/3 ASTRP požiadavky sú špecifikované pod bodom 7. až 11. Projekt - 30.10 - Čerpacia stanica vratného kalu - stavebné úpravy, E2 - umelé osvetlenie a vnútorné silnoprúdové rozvody sú špecifikované pod bodom 12. až 18. Projekt - DPS 933/2 - Prevádzkový rozvod silnoprúdu - technická správa, požiadavky sú špecifikované pod bodom 19. až 23. Bod 19. Dodržať podmienky mesta Ružomberok uvedené v záväznom stanovisku
č. OSTŽ-5239/5663/2016-TX4-BA zo dňa 29.03.2016:
- všetky práce v rámci projektu „Zvýšenia kapacity prevzdušňovania a zvýšenia kapacity čerpania vratného kalu“ vykonávať s dôrazom na zachovanie kontinuálneho procesu čistenia odpadových vôd v ČOV tak, aby nevznikli havarijné situácie v súvislosti so znečistením vôd a ovzdušia v okolí ČOV. Bod 20. Dodržať podmienky z vyjadrenia Okresného úradu Ružomberok, odbor starostlivosti o životné prostredie, štátna správa ochrany ovzdušia č. OU-RK-OSZP-2016/003492-002 OO zo dňa 08.03.2016 a súhlasu č. OU-RK-OSZP-2016/007161-003 OO zo dňa 08.03.2016. Projekt - DPS 933/3 - ASRTP požiadavky sú špecifikované v bode 24. až 36. Bod 21. Dodržať podmienky zo súhlasu Okresného úradu Ružomberok odbor starostlivosti o životné prostredie, štátna vodná správa č. OU-RK-OSZP-2016/003461-002 zo dňa 09.03.2016. Podmienky sú špecifikované pod 1. až 2. (strana 11 rozhodnutia). Bod 22. Dodržať podmienky z vyjadrenia Okresného úradu Ružomberok, odbor starostlivosti o životné prostredie štátna správa odpadového hospodárstva č. OU-RK-OSZP-2016/003458-2 zo dňa 08.03.2016, ktoré sú špecifikované na strane 11 rozhodnutia. Bod 23. Dodržať podmienku z vyjadrenia Okresného riaditeľstva HaZZ v Ružomberku, č. ORHZ- RK1-145/2016 zo dňa 23.03.2016. Podmienky sú špecifikované na strane 11 rozhodnutia. Bod 24. Zabezpečiť respirometrické merania s cieľom vytvoriť dostatočnú porovnávaciu bázu pre vyhodnotenie reálneho dopadu navrhovaných technologických zmien v rozsahu posilnenia kyslíkového hospodárstva inštaláciou nových dúchadiel a realizácie regulácie vratného kalu. Merania uskutočniť jedenkrát pred realizáciou predmetnej stavby a jedenkrát po jej realizácií počas skúšobnej prevádzky
- jedenkrát týždenne.
Bod 25. Zabezpečiť odborné vypracovanie komplexného popisu všetkých pripravovaných a realizovaných aktivít v rámci modernizácie súčasnej SČOV Hrboltová a odborne vyhodnotiť ich súlad s aktuálnymi právnymi požiadavkami a najnovším BREF (pre čistenie OV z výroby buničiny a papiera) a odporúčaniami vykonanými v odborných posúdeniach (štúdia STU, doc. Derco), vrátane odborného vyhodnotenia všetkých návrhov dotknutej obce a zainteresovanej verejnosti s cieľom zabezpečiť zlepšenie kyslíkových pomerov na ČOV. Predložiť k žiadosti o vydanie povolenia na trvalé užívanie stavby. Bod 26. Pred podaním žiadosti o vydanie povolenia na trvalé užívanie stavby predstaviť odborne vypracovaný komplexný popis jednotlivých aktivít modernizácie SČOV a prediskutovať ho s verejnosťou. Bod 27. Zabezpečiť meranie ClO2 v emisiách z SČOV v Hrboltovej akreditovaným pracoviskom validovanou metódou vhodnou pre tento typ prevádzky. Výsledky použiť v rámci vyhodnotenia monitoringu. Výsledky merania predložiť k žiadosti o vydanie povolenia na trvalé užívanie stavby. Bod 28. Vyhodnocovať a zverejňovať monitoring znečistenia územia (podzemných vôd jedenkrát ročne, horninového prostredia - jedenkrát za 10 rokov). Bod 29. Zabezpečiť bezporuchovú prevádzku AMS Hrboltová (v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku ochrany ovzdušia) na meranie koncentrácie TRS v komunálnom ovzduší, výsledky dokumentovať na dennej a mesačnej báze a odborne vyhodnotiť v ročnej správe. Dokumentáciu poskytnúť Mestu Ružomberok na zverejnenie. Bod 30. Ku žiadosti o povolenie skúšobnej prevádzky stavby predložiť výber z referenčnej lokality, resp. lokalít na realizáciu meraní určených odborne spôsobilou osobou vo veci ochrany ovzdušia. Bod 31. V podmienkach pre skúšobnú prevádzku bude stanovená podmienka zabezpečiť vykonanie merania pozaďových koncentrácii TRS/H2S v referenčnej lokalite, resp. lokalít určenej odborne spôsobilou osobou vo veci ochrany ovzdušia. Bod 32. Dokončenú stavbu možno užívať len na základe rozhodnutia o užívaní stavby (kolaudácia). Bod 33. Stavebník je povinný požiadať inšpekciu o povolenie skúšobnej prevádzky predmetnej stavby. Bod 34. K povoleniu skúšobnej prevádzky predmetnej stavby je potrebné predložiť doklady (ktoré sú špecifikované na strane 12 a 13 rozhodnutia). Bod 35. K povoleniu trvalého užívania stavby je potrebné predložiť doklady (ktoré sú špecifikované na strane 13 a 14 rozhodnutia). Bod 36. Stavebník je povinný umožniť povereným orgánom vstup na stavbu za účelom vykonania štátneho stavebného dohľadu. Bod 37. Stavebné práce na stavbe je možné začať vykonávať až po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia. Bod 38. Toto rozhodnutie stráca platnosť, ak sa so stavbou nezačne do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti.
Rozhodnutie o námietkach účastníkov konania: Výbor Msč Hrboltová, ulica Potočná 112, Ružomberok
- Hrboltová špecifikoval svoje požiadavky v piatich bodoch. Po preskúmaní inšpekcia požiadavky špecifikované v bode 1. až 5. zamietla ako nedôvodné. Občianske združenie OCHRANA OVZDUŠIA DOLNÝ LIPTOV špecifikovalo svoje požiadavky v bodoch 1. až 3. Inšpekcia požiadavky špecifikované v bode 1. až 3. vyhodnotila ako nedôvodné a požiadavky zamietla. c) V časti I. Údaje o prevádzke inšpekcia doplnila: Východisková správa pre prevádzku „Čistenie odpadových vôd v spoločnej čistiarni odpadových vôd Ružomberok - Hrboltová privádzaných kanalizačným zberačom a v predčistiacich zariadeniach v areáli Mondi SCP, a.s., Ružomberok“ z apríla 2016, vypracovaná EKOS PLUS s.r.o., Župné námestie 7, Bratislava sa podľa § 8 ods. 5 zákona o IPKZ schvaľuje v celom rozsahu navrhnutom prevádzkovateľom. d) V časti II. Záväzné podmienky, I. Požiadavky na spôsob a metódy monitorovania prevádzky a údaje, ktoré treba evidovať a poskytovať do informačného systému (strana 42/55 rozhodnutia č. 5185-34031/2007/ Mar/77062060) mení podmienku I.2.1 Podzemné vody. Podmienky sú špecifikované v bode I.2.1.1., I.2.1.2., spôsob odberu vzoriek, metóda a spôsob vykonávania rozborov a metódy stanovenia jednotlivých ukazovateľov sú špecifikované v rozhodnutí na strane 16, 17 a 18. e) V časti II. Záväzné podmienky, I. Požiadavky na spôsob a metódy monitorovania prevádzky a údaje, ktoré treba evidovať a poskytovať do informačného systému mení podmienku I.4. Monitoring pôdy a podmienky monitoringu pôdy sú špecifikované na strane 18 a 19 rozhodnutia. V dôvodoch svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že podľa § 32 ods. 1 písm. a) zákona o IPKZ, na základe konania vykonaného podľa § 3 ods. 3 písm. a) bod 3., § 3 ods. 3 písm. b) bod 3., § 3 ods. 3 písm. c) bod 9. a § 3 ods. 4, podľa § 19 ods. 1 zákona o IPKZ, podľa § 66 stavebného zákona a zákona o správnom konaní mení a dopĺňa integrované povolenie č. 5185-34031/2007/Mar/770620604 zo dňa 27.10.2007 pre prevádzku Čistenie odpadových vôd v Spoločnej čistiarni odpadových vôd Ružomberok - Hrboltová privádzaných kanalizačným zberačom a v predčistiacich zariadeniach v areáli Mondi SCP, a.s., Ružomberok a vydáva stavebné povolenie na stavbu Zvýšenie kapacity prevzdušňovania ČOV. Prevádzkovateľ podal na inšpekciu žiadosť o zmenu integrovaného povolenia zo dňa 20.04.2016, zaevidovaná bola dňa 21.04.2016 pod č. 13111/2016. Inšpekcia v zmysle zákona o správnom konaní a v súlade s § 11 ods. 4 písm. a) a b) zákona o IPKZ upovedomila dňa 02.05.2016 účastníkov konania a dotknuté orgány (správneho konania) vo veci vydania podstatnej zmeny integrovaného povolenia pre prevádzku „Čistenie odpadových vôd v Spoločnej čistiarni odpadových vôd Ružomberok - Hrboltová privádzaných kanalizačným zberačom a v predčistiacich zariadeniach v areáli Mondi SCP, a.s., Ružomberok“, súčasťou ktorého je vydanie stavebného povolenia na stavbu „Zvýšenie kapacity prevzdušňovania ČOV“ a stavby „Zvýšenie kapacity čerpania vratného kalu ČOV v MONDI SCP a.s. RUŽOMBEROK“, doručila týmto subjektom stručné zhrnutie údajov a informácii o obsahu žiadosti a určila lehotu na vyjadrenie 30 dní. V lehote určenej na vyjadrenie k navrhovanej zmene integrovaného povolenia boli doručené písomné stanoviská:
- Okresný úrad Ružomberok, Odbor starostlivosti o životné prostredie, štátna správa odpadového hospodárstva, záväzné stanovisko č. OU-RK-OSZP-2016/005500-2 zo dňa 27.05.2016, podmienky sú zapracované v bode č. 22 podmienok stavebného povolenia,
- Okresný úrad Ružomberok, Odbor starostlivosti o životné prostredie, štátna správa ochrany ovzdušia, záväzné stanovisko č. OU-RK-OSZP-2016/005145-003 zo dňa 09.06.2016, podmienky sú zapracované v bode č. 20 podmienok stavebného povolenia,
- Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Sekcia environmentálneho hodnotenia a riadenia, Odbor environmentálneho posudzovania, záväzné stanovisko č. 1786/2016-3.4/ml zo dňa 10.05.2016, podmienky sú zapracované v bode č. 25, 26, 27, 28, 29, 30 a 31,
- Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Liptovskom Mikuláši, záväzné stanovisko č. 2016/003345-187 zo dňa 09.05.2016, Prevádzkovateľ so žiadosťou o vydanie podstatnej zmeny integrovaného povolenia na prevádzku „Čistenie odpadových vôd v Spoločnej čistiarni odpadových vôd Ružomberok - Hrboltová privádzaných kanalizačným zberačom a v predčistiacich zariadeniach v areáli Mondi SCP, a.s., Ružomberok“, ktorého súčasťou je vydanie stavebného povolenia na stavbu „Zvýšenie kapacity prevzdušňovania ČOV“ (súčasť Projektu 2000) a „Zvýšenie kapacity čerpania vratného kalu ČOV V MONDI SCP, a.s. RUŽOMBEROK“, predložil nasledovné stanoviská:
- Mesto Ružomberok, záväzné stanovisko č. OSTŽ-5239/5663/2016-TX4-BA zo dňa 29.03.2016, podmienky sú zapracované v bode č. 19 stavebného povolenia,
- Okresný úrad Ružomberok, Odbor starostlivosti o životné prostredie, štátna správa ochrany ovzdušia, vyjadrenie č. OU-RK-OSZP-2016/003492-002 OO zo dňa 08.03.2016, podmienky sú zapracované v bode č. 12 stavebného povolenia,
- Okresný úrad Ružomberok, odbor starostlivosti o životné prostredie, štátna vodná správa, záväzné stanovisko č. OU-RK-OSZP-2016/003461-002 zo dňa 09.03.2016, podmienky sú zapracované v bode č. 21 podmienok stavebného povolenia,
- Okresný úrad Ružomberok, odbor starostlivosti o životné prostredie, štátna správa odpadového hospodárstva, vyjadrenie č. OU-RK-OSZP-2016/003458-2 zo dňa 08.03.2016, podmienky sú zapracované v bode č. 22 podmienok stavebného povolenia,
- Okresný úrad Ružomberok, odbor starostlivosti o životné prostredie, štátna správa ochrany prírody a krajiny, vyjadrenie č. OU-RK-OSZP-2016/003451-002 zo dňa 08.03.2016. K realizácii stavby nemal pripomienky,
- Okresné riaditeľstvo HaZZ v Ružomberku č. ORHZ-RK1-145/2016 zo dňa 23.03.2016, podmienka je zapracovaná v bode č. 23 podmienok stavebného povolenia,
- Mesto Ružomberok, vyjadrenie č. UHA-4775/5449/2016-TEI-SO zo dňa 05.04.2016,
- Stredoslovenská energetika Distribúcia, a.s., stanovisko č. 4600023059 zo dňa 04.04.2016. Navrhovaná stavba nezasahuje do ochranných pásiem existujúcich energetických zariadení v majetku SSE-D, a.s..
- Technická inšpekcia, a.s., odborné stanovisko k projektovej dokumentácii stavby č. 1876/2/2016 zo dňa 23.03.2016, pracovisko Banská Bystrica, podmienky sú zapracované do podmienky č. 18 stavebného povolenia,
- Ministerstvo životného prostredia, Sekcia environmentálneho hodnotenia a riadenia, Odbor environmentálneho posudzovania, odborné stanovisko č. 1786/2016-3.4/ml zo dňa 10.05.2016. Výbor Msč Hrboltová podal stanovisko písomne listom zo dňa 31.05.2016 a doplnené na ústnom pojednávaní dňa 21.07.2016. K námietkam tohto subjektu prvostupňový správny orgán uviedol, že povinnosť vykonať aktuálne respirometrické merania stanovil správny orgán prevádzkovateľovi v podmienke č. 24 stavebného povolenia. V súčasnej dobe nie je STN, ktorá definuje technické požiadavky na prevádzkovanie čistiarní komunálnych odpadových vôd s vyšším podielom priemyselných odpadových vôd. Prevádzka Čistenie odpadových vôd v Spoločnej čistiarni odpadových vôd Ružomberok - Hrboltová privádzaných kanalizačným zberačom a v predčistiacich zariadeniach v areáli Mondi SCP, a.s. Ružomberok je jestvujúca prevádzka. Povoľovanými stavbami sa nemení súčasť na technológiách čistenia odpadových vôd, zloženie pretekajúcich odpadových vôd a ani ich množstva, teda nie je predpoklad vzniku nových znečisťujúcich látok. K odvolacej námietke, aby respirometrické merania vykonávala nezávislá akreditovaná spoločnosť aspoň dvakrát a k meraniu boli prizvaní zástupcovia Msč Hrboltová, OZ Zdravý domov a OZ Radičina správny orgán uviedol, že táto požiadavka bola zamietnutá, keďže na respirometrické merania nie je na Slovensku akreditovaná spoločnosť. Predmetné meranie vykonáva STU Bratislava. Jedná sa iba o pomocné technologické meranie, meranie počas plnej prevádzky ČOV, a preto účasť zástupcu verejnosti na meraní nie je možná a ani opodstatnená. Zmyslový monitoring považoval správny súd za subjektívny. Občianske združenie OCHRANA OVZDUŠIA DOLNÝ LIPTOV. Vyjadrenie bolo predložené na ústnom pojednávaní dňa 21.07.2016. Inšpekcia vyhodnotila podmienky uvedené v stanovisku ako nedôvodné. Poukázala na stanovisko Ministerstva životného prostredia č. 1786/2016-3.4/ml zo dňa 10.05.2016, na záverečné stanovisko č. 1787/2016-3.4/ml zo dňa 04.03.2016, Analýzu dopadu zvýšenia výroby na SČOV Hrboltová, na emisno-technologickú štúdiu odborne spôsobilej osoby a ciele povoľovaných stavieb. Požiadavka na meranie ostatných látok podľa 3. a 4. Sadzobnej triedy okrem TRS a amoniaku nevyplýva zo žiadneho predpisu. Prvostupňový správny orgán zopakoval, že v danom prípade nie je predpoklad vzniku nových znečisťujúcich látok. Pokiaľ ide o úplné prekrytie prevádzky, toto nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. V závere prvostupňového rozhodnutia správny orgán uviedol, že na základe zhodnotenia predloženej žiadosti, vyjadrení dotknutých orgánov a účastníkov konania zistil, že sú splnené podmienky podľa zákona o IPKZ, zákona o ovzduší, vodného zákona, zákona o odpadoch a stavebného zákona i podmienky podľa zákona o správnom konaní.
2. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu účastník konania - Občianske združenie Ochrana ovzdušia Dolný Liptov podal dňa 30.09.2016 odvolanie (ďalej „odvolanie č. 2“). V odvolaní uviedol, že zvýšením kapacity prevzdušňovania aktivácie dôjde k zvýšeniu množstva emisií
zapáchajúcich a iných toxických chemických látok do ovzdušia, a to vo forme aerosolov, čím sa opäť zhorší ovzdušie najmä pre obyvateľov Hrboltovej a okrajových častí Černovej. Preto pred akýmkoľvek zvyšovaním kapacity SČOV požadoval odstránenie emisií zapáchajúcich a iných toxických chemických látok do ovzdušia jej zakrytovaním. Doteraz vykonané opatrenia na odstránenie emisií zápachov zo SČOV boli neúčinné. V odôvodnení inšpekcia uviedla, že cieľom navrhovaných stavieb je zlepšenie aeračného systému SČOV a zvýšenie kapacity čerpania vratného kalu, čo podľa odborných správ a stanovísk z procesu posudzovania (EIA) prinesie zníženie zápachu v dôsledku prchavých redukčných produktov na báze síry a znížením fugitívnych emisií do ovzdušia. Podľa názoru účastníka konania Občianske združenie Ochrana ovzdušia Dolný Liptov zvýšením aerácie o 27 tis. m3/hod v aktivácii dôjde k zvýšeniu emisií aerosolov, ktoré obsahujú aj iné toxické chemické látky, s čím sa inšpekcia vôbec nezaoberala a ani tieto skutočnosti nehodnotila. Voči inšpekcii si Občianske združenie Ochrana ovzdušia Dolný Liptov uplatnilo 4 požiadavky na zabezpečenie úplného a nezávislého zmonitorovania emisií zo SČOV Hrboltová a zamedzenia šírenia zápachu. Ku každej požiadavke inšpekcia uviedla, že táto povinnosť nevyplýva zo súčasne platných právnych predpisov na úseku ochrany ovzdušia. Občianske združenie Ochrana ovzdušia Dolný Liptov uviedlo že každá jeho požiadavka vyplýva z platnej legislatívy ochrany ovzdušia. Príslušné ustanovenia boli citované vo vyjadrení, a preto nie je zrejmé, z akých ustanovení platných predpisov o ochrane ovzdušia inšpekcia vychádzala. V odvolaní ďalej uviedol, že na ústnom pojednávaní odznelo, že nie je známe, že by sa v emisiách do ovzdušia nachádzali iné látky okrem zápachov TRS a amoniaku. V prílohe vyjadrenia k ústnemu konaniu uviedol aj iné znečisťujúce látky, pričom vychádzal z odborných informácií VÚVH, US EPA, SAŽP. V doplnení odvolania zo dňa 06.12.2016 účastník konania Občianske združenie Ochrana ovzdušia Dolný Liptov pripojil záverečnú správu (Screening organického znečistenia a zhodnotenie prítomnosti vybraných organických zlúčenín a ťažkých kovov v odpadových a povrchových vodách) spracovateľa Environmental Institute s.r.o. Koš z mája 2003.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali dňa 28.09.2016 spoločné odvolanie (ďalej „odvolanie č. 1“) účastníci Občianske združenie Zdravý domov a Výbor Msč Hrboltová. V odvolaní uviedli, že Čistiareň odpadových vôd Hrboltová, ako je všeobecne známe, dlhodobo zapácha a sú oprávnené obavy občanov, že sa z nezakrytých častí čistiarne voľne odparujú škodlivé látky do ovzdušia, čím vážne poškodzujú životné prostredie. Existuje preto oprávnená obava, že navýšením výroby bude technológia SČOV nedostačujúca, čo potvrdzuje aj Analýza dopadu zvýšenia výroby na SČOV, ktorá bola podkladom žiadosti v konaní pre posudzovanie vplyvu na životné prostredie. V integrovanom konaní účastníci konania Občianske združenie Zdravý domov a Výbor Msč Hrboltová predložili zásadné pripomienky, s ktorými sa inšpekcia ako prvostupňový správny orgán nevysporiadala napriek tomu, že územie Hrboltovej patrí dlhodobo k zaťaženým územiam a napriek tomu, že majú závažný vplyv na životné podmienky obyvateľov. Inšpekcia všetky štyri požiadavky zamietla. Podaným odvolaním sa domáhali prehodnotenia zamietaného stanoviska k požiadavkám uvedeným v rozhodnutí č. 4592-26022/2016/ Mar/770620604/Z17-SP zo dňa 05.09.2016. V závere odvolania žiadali, aby bolo napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušené a integrované konanie zastavené.
4. Žalovaný rozhodnutím č. 8609-3900/27/2017/Hru zo dňa 06.02.2017 rozhodol o odvolaní účastníkov konania Občianske združenie Ochrana ovzdušia Dolný Liptov, Občianske združenie Zdravý domov a Výbor Msč Hrboltová tak, že podľa § 59 ods. 2 rozhodnutie Inšpektorátu životného prostredia Žilina č. 4592-26022/2016/Mar/770620604/ Z17-SP zo dňa 05.09.2016 potvrdil. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že vydaniu povolenia predchádzalo konanie na základe žiadosti prevádzkovateľa doručenej na Inšpektorát dňa 21.04.2016. Prevádzkovateľ k žiadosti predložil aj zhodnotenie úrovne plnenia záverov o BAT podľa vykonávacieho rozhodnutia Komisie z 26.09.2014, ktorým sa podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ stanovujú závery o BAT pri výrobe buničiny, papiera a lepenky [oznámené pod č. C(2014) 6750], pre EHP pod č. 2014/687/EÚ (ďalej len „vykonávacie rozhodnutie“). Dňom doručenia písomného vyhotovenia žiadosti na Inšpektorát bolo začaté správne konanie v súlade s ust. § 18 o správnom konaní. Inšpektorát po preskúmaní predloženej žiadosti a priložených príloh zistil, že žiadosť je úplná a obsahuje všetky potrebné doklady na spoľahlivé posúdenie, a preto podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona o IPKZ upovedomil účastníkov konania a dotknuté orgány správneho konania vo veci zmeny integrovaného povolenia vydaného pre prevádzku a určil 30 dňovú lehotu na uplatnenie pripomienok a námietok. Žalovaný k odvolaniu č. 1 k bodu I. uviedol, že nakoľko v tomto bode odvolateľ požaduje prehodnotenie zamietavého stanoviska Inšpektorátu k námietkam uplatneným v konaní, ktoré ďalej podrobne uvádza v bode II. odvolania žalovaný uvádzal stanovisko k jednotlivým požiadavkám.
K bodu č. II.1 požiadavka - stanovisko odvolateľa bod 1a a 1b: Uvádzaný materiál Analýza dopadu je materiál vypracovaný v procese EIA ako podklad pre Správu o hodnotení pre navrhovanú činnosť Projekt 2000 v Mondi SCP, a.s., Ružomberok. Základným podkladom pre vydanie povolenia vo vzťahu ku konaniu vo veci vydania stavebného povolenia na vodné stavby je projektová dokumentácia. Táto je vypracovaná oprávnenou osobu - projektantom, ktorý je podľa stavebného zákona zodpovedný za jej správnosť úplnosť a rovnako zodpovedá aj za jej realizovateľnosť, pričom je v plnej miere povinný rešpektovať platnú právnu úpravu Slovenskej republiky vo vzťahu k navrhovaným stavbám. K bodu č. II.1. požiadavka - stanovisko odvolateľa bod 1c: Podľa rozhodnutia Stredoslovenského krajského národného výboru, odboru poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v Banskej Bystrici č. PLVH 1406/403.4/1985 zo dňa 23.08.1985 SČOV Hrboltová bola vybudovaná ako spoločná čistiareň odpadových vôd pre čistenie mestských a priemyselných odpadových vôd zaústených do verejnej kanalizácie Ružomberok, pričom nebol vymedzený pomer čistených mestských a priemyselných vôd. Z uvedeného vyplýva, že predmetná čistiareň nikdy nebola navrhovaná a ani nebola vybudovaná na kapacitu max. podielu priemyselných vôd do 20% a celý čas trvania prevádzky slúži na ten istý účel - spoločné čistenie mestských a priemyselných vôd. V súvislosti s uvedeným uviedol, že platná legislatíva v SR a na území Európskej únie definuje pojmy: · „komunálne odpadové vody“ sú odpadové vody z domácností alebo zmes odpadových vôd z domácností s priemyselnou odpadovou vodou a/alebo splaškovou dažďovou vodou; · „odpadová voda z domácností“ je odpadová voda z oblastí obydlí a služieb, ktorá pochádza predovšetkým z ľudského metabolizmu a činností v domácnostiach; · „priemyselná odpadová voda“ je každá odpadová voda pochádzajúca z výrobných činností obchodu a priemyslu, iného charakteru, ako je odpadová voda z domácností a splašková dažďová voda; · „čistiarňou odpadových vôd“ je súbor objektov a zariadení na čistenie odpadových vôd a osobitných vôd pred ich vypúšťaním do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo pred ich iným použitím. Z uvedeného vyplýva, že ani v súčasnosti platná legislatíva v súvislosti s komunálnymi vodami a ich čistením neurčuje pomer vôd obsiahnutých v komunálnych vodách. Stanovisko k uplatňovaniu normy STN 75 6401:
- Akákoľvek technická norma nemá právnu záväznosť, pokiaľ nie je v právnom predpise ustanovené jej záväzné použitie. V takomto prípade sa použije príslušná norma, a to v rozsahu primeranom k technickému riešeniu.
- V bode 1 Predmet normy sa uvádza: „Táto norma platí pre navrhovanie čistiarní odpadových vôd (ďalej len ČOV) z obcí a zo zdrojov odpadových vôd charakteru mestských odpadových vôd s dennou produkciou BSK5 nad 30 kg, čo reprezentuje 500 ekvivalentných obyvateľov (ďalej len EO) (celkových). Norma neplatí pre navrhovanie ČOV s výrazne odlišnými koncentráciami podstatných zložiek znečistenia (pozri 3.1) a pre navrhovanie ČOV pre obce s dennou produkciou BSK5 menej ako 30 kg BSK5.“
- V bode 3.1 tejto normy sa uvádza: „Mestské odpadové vody a odpadové vody z malých sídlisk sú charakterizované priemernými koncentráciami CHSK do 800 mg/l, BSK5 do 400 mg/l, Ncelk do 70 mg/ l, Pcelk do 15 mg/l a hodnotu pH v rozsahu od 6,5 do 8,5. Pomer CHSK/BSK5 má zvyčajne hodnotu 2, pomer N(NH4)+N(org)/BSK5 je zvyčajne najviac 0,25.“
- V bode 3.2 tejto normy sa uvádza: „Pri výraznom podiele priemyselných odpadových vôd (spravidla nad 20 % celkového prietoku alebo znečistenia) v mestských odpadových vodách sa musí posúdiť zloženie, charakter, množstvo a spôsob vypúšťania priemyselných odpadových vôd. Účelnosť spoločného čistenia sa odporúča dokázať modelovým prieskumom.“
- Vzhľadom na uvedené citácie a parametre charakterizujúce znečistenie odpadových vôd prichádzajúcich na predmetnú čistiareň, ako aj viac ako 30-ročnú prevádzku predmetnej čistiarne, je zrejmé, že uvedenú normu je možné primerane použiť. Princíp aktivácie - vysvetlenie: Aktivácia je jedným z najčastejších používaných spôsobov biologického čistenia ako mestských, tak i priemyselných odpadových vôd. Pri tomto druhu čistenia je odpadová voda zmiešavaná s tzv. aktivovaným kalom za dostatočného prevzdušňovania. Aktivovaný kal je tvorený zmesnou kultúrou mikroorganizmov, ktorá má vločkovitý charakter (na rozdiel od čistých kultúr) a dokáže sa oddeľovať od kvapalnej fázy sedimentáciou. Po dostatočne dlhej dobe styku odpadovej vody s aktivovaným kalom v aktivačnej nádrži, sa vedie zmes vody a aktivovaného kalu do dosazovacej nádrže, kde sa oddelia vločky aktivovaného kalu od vyčistenej odpadovej vody. Behom aktivácie množstvo kalu neustále pribúda - mikroorganizmy sa rozmnožujú, tvorí sa nová biomasa. Časť tejto biomasy - tzv. prebytočný kal, sa z dosadzovacej nádrže odvádza mimo proces na samostatné zneškodnenie a časť sa vracia (recirkuluje) späť do procesu - tzv. vratný kal. Realizácia stavby „Zvýšenie kapacity čerpania vratného kalu ČOV v MONDI SCP
a. s. RUŽOMBEROK“ nemá vplyv na pomer čistených priemyselných a komunálnych odpadových vôd. K bodu č. II.2 požiadavka: Vody vznikajúce pri výrobe celulózy a papiera v Mondi SCP, a.s. sú pred vstupom do SČOV Hrboltová predčisťované v nasledovných zariadeniach: · Mechanická čistiareň odpadových vôd DORR z výroby celulózy (MČOV DORR) Zariadenie slúži na predčistenie odpadových vôd z výroby celulózy (kyslé a alkalické OV z BU Vláknitá linka), ktoré sa pred čistením chemicky upravia pridaním vápenného mlieka (neutralizácia) a flokulantu (polymér). · Mechanická čistiareň odpadových vôd z papierenského stroja č. 18 (PMČOV PS 18) Zariadenie slúži na predčistenie odpadových vôd z výroby papiera (papierenské OV z papierenského stroja č. 18), ktoré sa pred čistením chemicky upravia pridaním koagulantu (síran hlinitý) a flokulantu (polymér). · Mechanická čistiareň odpadových vôd z papierenských strojov č. 1, 16, 17 a čistiareň vôd z povrchového odtoku (PMČOV PS 1, 16, 17 a DMČOV) Zariadenie sa skladá z dvoch sekcií: Prvá sekcia (PMČOV PS 1, 16, 17) slúži na predčistenie papierenských odpadových vôd z výroby papiera na papierenských strojoch č. 1, 16 a 17, ktoré sa pred čistením chemicky upravia pridaním koagulantu (síran železitý) a flokulantu (polymér). Druhá sekcia (DMČOV) slúži na predčistenie vôd z povrchového odtoku (prevažne vody zo zrážok a nezávadné vody z oplachovania povrchových plôch), ktoré sa mechanicky predčisťujú. Takto predčistené vody sú odvádzané cez chemickú kanalizáciu hlavným kanalizačným zberačom na mechanicko-biologické dočistenie v SČOV Hrboltová. Čiže odpadové vody prichádzajúce do prevádzky z výroby celulózy majú upravené pH a sú sedimentačnými procesmi zbavené časti znečistenia. V prevádzke SČOV Hrboltová prebieha ich ďalšie čistenie prostredníctvom biologického stupňa. Pri procese čistenia odpadových vôd dochádza ku vzniku emisií: oxidu uhličitého, dusíka, oxidu dusného, amoniaku, sulfánu a metánu s malým množstvom nemetánových prchavých organických látok, ktoré vznikajú v každom procese biologického čistenia sírnatých zlúčenín. V zmysle legislatívy platnej v SR sa oxid uhličitý, oxid dusný a metán nepovažujú za znečisťujúce látky, aj keď ide o tzv. skleníkové plyny. Ich emisie sa podľa medzinárodnej právnej úpravy a právnej úpravy platnej v SR sledujú len v niektorých priemyselných odvetviach, a to od určitých výrobných kapacít, pričom čistiarne odpadových vôd medzi týmito činnosťami zahrnuté nie sú. Vzhľadom na charakter výroby v MONDI SCP, a.s. v SČOV dochádza aj ku vzniku emisií síry vo forme redukovanej síry (merkaptány, sulfán a sulfidy), ktoré sú značne zapáchajúcimi látkami. Na obmedzovanie pachových látok boli realizované nasledovné opatrenia a zariadenia:
- biofilter SETUP I - (inštalovaný v r. 2001, kapacita 13 300 m3/h plynov), ktorý spracováva odsávané plyny z čerpacej stanice vratného kalu, usadzovacích nádrží č. 1 a č. 2, nátokového žľabu do aktivácie, hrablíc, lapač piesku a zahusťovacích nádrží A a B,
- biofilter SETUP II - (inštalovaný v r. 2009, kapacita 1 570 m3/h čistených plynov), ktorý spracováva plyny zo vstupnej čerpacej stanice, zásobníkov hygienizovaného kalu, haly vyskladňovania kalov a dopravníkov odvodneného kalu. Nakoľko emisie odchádzajúce z biofíltrov sú tzv. riadené emisie, sú pre tieto miesta určené emisné limity pre NH3 a TRS, ich frekvencia a spôsob preukazovania rozhodnutím Inšpektorátu č. 6786-24188/2009/ Mar/770620604/Z3 zo dňa 20. 07. 2009. Požiadavky určené v tomto rozhodnutí sú v súlade s legislatívou platnou v SR a v súlade so závermi vykonávacieho rozhodnutia. Z aktivačných nádrží sú do ovzdušia uvoľňované plošné (fugitívne) emisie. Tieto emisie prevádzkovateľ sleduje v súlade so schváleným postupom zisťovania množstva znečisťujúcich látok zo zdroja znečisťovania ovzdušia, ktorý bol naposledy vydaný rozhodnutím OÚ - OSŽP č. OÚ-RK- OSZP/2015/007973-002 OO zo dňa 28. 09. 2015. Týmto rozhodnutím sú vymedzené znečisťujúce látky a spôsob, akým má prevádzkovateľ zisťovať ich množstvá. V súvislosti s uvedeným dal žalovaný do pozornosti nasledovné: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ 2010 L 334, 17.12.2010), pod ktorú povoľovaná prevádzka spadá, definuje fugitívne emisie iba v súvislosti s prevádzkami používajúcimi organické rozpúšťadlá: „fugitívne emisie“ sú akékoľvek emisie prchavých organických zlúčenín s výnimkou odpadových plynov do ovzdušia, pôdy a vody, ako aj rozpúšťadiel, ktoré sú obsiahnuté v akýchkoľvek výrobkoch, pokiaľ v prílohe VII časť 2 nie je stanovené inak (čl. 57). Pre tieto prevádzky aj určuje emisné limity vo forme percentuálnych podielov únikov, pričom ich preukazovanie vyžaduje vo forme výpočtu, tzv. materiálovej bilancie. Pre iné prevádzky sa takéto ustanovenia v Smernici nenachádzajú. Uvedené požiadavky sú transponované do legislatívy platnej v SR vyhláškami MŽP SR č. 410/2012 Z. z. a č. 411/2012 Z. z..
Z hľadiska vymedzenia a vlastností znečisťujúcich látok treba zdôrazniť, že všetky navrhované zmeny v technologickom procese v súvislosti s povoľovanými stavbami majú za cieľ zvýšenie efektívnosti prevádzky. Charakter a účel technológie sa po ich realizácii nezmení. Z uvedených dôvodov nie je dôvod na zmeny určených emisných limitov, vrátane frekvencie a spôsobu ich preukazovania. K bodu č. II.3. požiadavka: Respirometrické merania predstavujú súbor meraní zameraných na meranie respiračných rýchlostí aktívnej biomasy - dýchanie aktivovaného kalu. Meranie respiračných rýchlostí sa vykonáva buď v ustálenom alebo neustálenom stave. Výsledky z takýchto meraní sú aplikovateľné pre aktuálnu biomasu. Zmenou zaťaženia odpadových vôd, množstva rozpusteného kyslíka a ďalších parametrov dochádza aj k zmene zloženia aktívnej biomasy a tým aj k zmene respiračných rýchlostí. Pre návrh aeračného systému a zistenie potreby vzduchu možno použiť viacero postupov a výpočtov. Nie je nevyhnutnosťou vychádzať z nameraných hodnôt špecifickej spotreby kyslíka resp. respiračnej rýchlosti. Naviac žiaden právny predpis neukladá prevádzkovateľovi čistiarne odpadových vôd sledovať takýto parameter. To samozrejme neznamená, že prevádzkovateľ nesleduje prevádzkové parametre čistiarne za účelom kontroly a riadenia technologického procesu s cieľom dosiahnuť parametre požadované na kvalitu vypúšťaných vôd do recipientu. Ako národné právne predpisy, tak aj európske právne predpisy ukladajú prevádzkovateľom povinnosť monitorovať kvalitu vypúšťanej vody zo zariadenia, pričom nezáleží na tom, akým spôsobom ju dosiahli. Respirometria sa vykonáva až na overenie projektovaných (garantovaných) parametrov, preto dávame odvolateľovi do pozornosti podmienku č. 24 povolenia, kde bola prevádzkovateľovi uložená povinnosť zabezpečiť respirometrické merania. Ďalej vo veci meraní konštatujeme nasledovné:
- respirometrické merania sú technologické merania, ktoré nepožaduje žiadna právna norma,
- akékoľvek merania sú neverejné, pričom týchto meraní sa môže zúčastniť kontrolný orgán, verejnosť sa môže v rámci konania vedeného orgánom štátnej správy oboznámiť s výsledkami meraní alebo v zmysle zákona č. 211/2001 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. K bodu č. II.4. požiadavka: Uvedená požiadavka vo vzťahu k povoľovaným stavbám nie je relevantná, nakoľko cieľom uvedených stavieb je zlepšenie kyslíkových pomerov a zabezpečenie flexibility recirkulácie vratného kalu. Zlepšenie kyslíkových pomerov prispeje k: a) zvýšeniu účinnosti biologického odstraňovania organického znečistenia, b) zlepšeniu sedimentačných a zahusťovacích vlastností kalu, c) zníženiu rizika bytnenia kalu, d) čiastočnému zníženiu zápachu v dôsledku obmedzenia prchavých redukčných produktov na báze síry. Premenlivý a regulovateľný prietok vratného kalu umožní zvýšenie koncentrácie aktivovaného kalu pri zvýšení zaťaženia biologického stupňa a následne zníženie zaťaženia kalu a tým zvýšenie výkonnosti SČOV. Povoľovanými stavbami nie je riešená problematika odstránenia zápachu z predmetnej prevádzky. Naviac v tomto konaní nie je možné určovať podmienky, ktoré sa viažu k povoľovaniu inej stavby, riešenej v inom konaní. Stanovisko k meraniu zápachu:
- V súčasnej dobe nie je v slovenských predpisoch stanovená žiadna limitná hodnota. Nie je preto možné preukázať koncentráciu látok spôsobujúcich zápach a ani intenzitu zápachu, ktorý spôsobujú tieto látky v ovzduší, oprávneným meraním.
- Akýkoľvek monitoring občanmi (nielen 7, ale aj 50) bude vždy iba subjektívne hodnotenie situácie.
- Na meranie intenzity zápachu nie je možné použiť analytické fyzikálno-chemické postupy, pretože zapáchajúce látky sa vyskytujú vo veľmi nízkych koncentráciách, často pod hranicou detekcie analytických prístrojov, pričom intenzita zápachu môže byť dosť vysoká. V súčasnosti sa na meranie intenzity zápachu používajú nasledovné metódy: dynamická olfaktometria, dotazníkové - štatistické metódy, meranie v pachovej stope a elektronický nos. Z uvedených metód sa najčastejšie používa dynamická olfaktometria, ktorá je detailne rozpracovaná v norme EN 13725. Čo sa týka posudzovania vplyvu prevádzky na životné prostredie žalovaný uviedol:
- Vplyv prevádzky na životné prostredie a jeho závažnosť sa posudzuje v rámci procesu EIA.
- Podľa § 3 ods. 5 zákona o IPKZ súčasťou integrovaného povoľovania nie je posudzovanie vplyvu prevádzky na životné prostredie. Ide o samostatné konanie, výsledky ktorého sa uplatňujú v povoľovacom procese.
- V rámci konania vo veci vydania podstatnej zmeny integrovaného povolenia pre prevádzku v súvislosti s vydaním stavebného povolenia pre stavby „Zvýšenie kapacity prevzdušňovania ČOV“ a „Zvýšenie kapacity čerpania vratného kalu ČOV V MONDI SCP a.s. RUŽOMBEROK“ požiadal Inšpektorát listom
zn. 4592-13969/2016/Mar/770620604/ZI 7-SP zo dňa 02.05.2016 MŽP SR - EIA ako dotknutý orgán štátnej správy o stanovisko. MŽP SR - EIA vo svojom stanovisku zo dňa 10.05.2016 v predmetnej veci uvádza, že návrh na začatie konania je v súlade so zákonom o EIA a s vydaným záverečným stanoviskom pre navrhovanú činnosť „Projekt 2000 v Mondi SCP, a.s. Ružomberok“ č. 1787/2016-3.4/ ml zo dňa 04.03.2016 a s opatreniami uvedenými v záverečnom stanovisku. Z tohto konštatovania je zrejmé, že v súvislosti s vydaním stavebného povolenia pre uvedené stavby nie je potrebné nové konanie vo veci posudzovania vplyvov navrhovaných stavieb na životné prostredie.
- Stanovisko dotknutého orgánu štátnej správy rovnako ako záverečné stanovisko sú pre povoľujúci orgán právne záväzné a nemôže do nich svojvoľne zasahovať alebo ich spochybňovať.
- Odporúčané podmienky pre etapu výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti uvedené v záverečnom stanovisku k uvedenej navrhovanej činnosti, týkajúce sa povoľovaných stavieb sú zahrnuté v podmienkach povolenia (podmienky č. 25 až 31). Žalovaný k odvolaniu č. 2 uviedol nasledovné: K bodu č. I.: Realizáciou stavieb, ktoré sú predmetom povolenia sa nezmenia kvalitatívne parametre čistených odpadových vôd, preto sa nemôžu ani zmeniť druhy látok emitovaných do ovzdušia vo forme plošných emisií, nachádzajúce sa v aerosóle z aerácie. K zvýšeniu množstiev emisií vplyvov zvýšenia objemu privádzaného vzduchu do systému aerácie žalovaný konštatoval nasledovné: Celý systém aerácie sa posilňuje z dôvodu zlepšenia kvality čistiaceho procesu, preto jeho cieľom je zvýšenie koncentrácie rozpusteného kyslíka v aktivačnej nádrži. Z uvedeného dôvodu má prevádzkovateľ záujem prevádzkovať aeračný systém tak, aby dochádzalo k čo najmenšiemu zanášaniu vody a vzniku aerosólov. Vzhľadom na závery rozptylovej štúdie a emisno- technologického posúdenia bude príspevok k imisiám vplyvom úpravy aeračného systému minimálny. Čo sa týka toxicity emitovaných látok žalovaný uviedol nasledovné: Toxicita je schopnosť chemickej látky spôsobiť poškodenie organizmu. Pri posudzovaní toxicity sa rozlišujú účinky jednorazového alebo dlhodobého príjmu (akútny, chronický) ako aj cesta, akou sa dostáva chemická látka do organizmu (príjem potravou a vodou, vdychovaním, pokožkou). V zásade všetky chemické zlúčeniny môžu byť pri užití príliš veľkého množstva toxické. Napríklad aj požitie veľkého množstva vody môže rozvrátiť stabilitu vnútorného prostredia buniek a spôsobiť človeku smrť. Na meranie a porovnávanie toxicity slúži veličina LD50 (letálna dávka) - dávka, pri užití ktorej zahynie 50 zo 100 laboratórnych potkanov. Vzhľadom na uvedené, v prípade emitovaných znečisťujúcich látok nie je možné hovoriť o toxicite. Keby sa tieto látky nachádzali v ovzduší v toxickej koncentrácii nielenže by bolo poškodené životné prostredie, ale nikto by v uvedenej oblasti neprežil. Čistiarne odpadových vôd (čistiarne komunálnych odpadových vôd s kapacitou 2 000 ekvivalentných obyvateľov a viac a centrálne čistiarne priemyselných podnikov) boli zaradené medzi stredné zdroje znečisťovania ovzdušia nariadením vlády č. 92/1996 Z. z. Podľa § 2 vyhlášky MŽP SR č. 408/2003 Z. z. o monitorovaní emisií a kvality ovzdušia boli prevádzkovatelia veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia povinní zisťovať množstvo vypúšťaných emisií postupom podľa ods. 4, ktorý je schválený pre príslušný zdroj alebo pre jeho časť. Prevádzkovatelia zdrojov mali povinnosť podľa § 12 ods. 15 tejto vyhlášky podať žiadosť o schválenie postupu výpočtu množstva emisií do 30. septembra 2005. Postup výpočtu mal byť zvolený tak, aby vypočítané množstvo emisií bolo technicky odôvodnené a správne zdokumentované. To znamená, že v r. 2005 Obvodný úrad životného prostredia v Ružomberku ako príslušný orgán štátnej správy vymedzil relevantné druhy znečisťujúcich látok emitovaných z predmetnej čistiarne odpadových vôd a schválil rozhodnutím pre tieto emisie postup výpočtu. Uvedené rozhodnutie sa pri každej zmene zdroja opätovne schvaľuje. Z uvedeného vyplýva, že ako druhmi, tak aj množstvami znečisťujúcich látok emitovaných z predmetnej prevádzky sa dlhodobo zaoberá nielen Slovenská inšpekcia životného prostredia, ale aj OÚRK-OSŽP, štátna správa ochrany ovzdušia (predtým Obvodný úrad životného prostredia v Ružomberku). OÚRK- OSŽP, štátna správa ochrany ovzdušia ako dotknutý orgán štátnej v tejto súvislosti požaduje: „Pred podaním žiadosti o súhlas na užívanie predmetného stacionárneho zdroja znečisťovania ovzdušia po vykonaných zmenách technologického zariadenia podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 137/2010Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov vzhľadom ku konzervatívnemu odhadu množstva fugitívnych emisií amoniaku a organických zlúčenín redukovanej síry vyjadrenej ako H2S z aktivačných nádrží a nátokových kanálov prehodnotiť postup výpočtu množstva emisie týchto znečisťujúcich látok. Na základe prehodnotenia v prípade potreby predložiť na Okresný úrad Ružomberok, odbor starostlivosti o životné prostredie návrh zmeny postupu výpočtu množstva emisie podľa § 3 vyhlášky MŽP SR č. 411/2012 Z. z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí
a požiadať o schválenie zmeny postupu výpočtu množstva emisie znečisťujúcich látok pre predmetný stacionárny zdroj znečisťovania ovzdušia.“ Pracovisko technických činností SIŽP v rámci kontrolnej činnosti vykonáva iba kontrolné merania, nie komerčné merania s vydaním správy o oprávnenom diskontinuálnom meraní. V rámci svojej činnosti kontroluje dodržiavanie predpísaných emisných limitov vybraných znečisťujúcich látok v rozsahu technického vybavenia a získanej akreditácie. Z uvedeného vyplýva, že toto pracovisko môže v predmetnej prevádzke vykonať iba meranie dodržiavania určených emisných limitov na biofiltroch. Slovenská inšpekcia životného prostredia, ako aj OÚRK-OSŽP, štátna správa ochrany ovzdušia ako príslušné orgány štátnej správy na úseku ochrany ovzdušia uložili prevádzkovateľovi povinnosť pravidelne vykonávať monitorovanie emisií všetkých relevantných znečisťujúcich látok. Stanovisko k zakrytovaniu prevádzky: Predmetom povolenia nie je celková rekonštrukcia čistiarne odpadových vôd, ale zefektívnenie procesu čistenia odpadových vôd. Riešenie problematiky odstránenia zápachu z predmetnej prevádzky a zakrytovania prevádzky vo vzťahu k povoľovaným stavbám je irelevantné. Priestor na riešenie tejto problematiky bol proces EIA pre navrhovanú činnosť „Projekt 2000 v Mondi SCP, a.s. Ružomberok“. Žiadna z odporúčaných podmienok pre etapu výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti uvedených v záverečnom stanovisku k uvedenej navrhovanej činnosti neukladá prevádzkovateľovi povinnosť realizovať úplné zakrytovanie prevádzky. Príloha č. 3 vyhlášky č. 410/2012 Z. z. striktne neprikazuje zakrytovanie celej prevádzky. Vyhláška požaduje „vykonať technicky dostupné opatrenia na obmedzenie emisií, napríklad zakrytie zariadenia", pričom „Pri stanovení rozsahu požiadaviek v jednotlivých prípadoch je potrebné vziať do úvahy hlavne objemový prietok odpadových plynov, hmotnostný tok pachových látok, miestne rozptylové podmienky, trvanie emisií a vzdialenosť zariadenia od najbližšej uvažovanej alebo jestvujúcej zástavby.“ K súladu s územným plánom žalovaný uviedol, že mesto Ružomberok vo vyjadrení č. UHA-4775/5449/2016-TEI-SO zo dňa 05. 04. 2016 konštatuje nasledovné: „Navrhovaný objekt bude lokalizovaný v areáli ČOV Hrboltová, ktorý je územným plánom definovaný ako funkčná plocha T2
- plochy technickej vybavenosti - čistiareň odpadových vôd, pričom záväzné regulatívy pre funkčne využitie územia v rámci funkčnej plochy T2 sú nasledovné:
- prípustné funkcie: plochu využívať výhradne pre prevádzku čistiarne odpadových vôd; riešiť opatrenia na zamedzenie šírenia zápachu a minimalizovať tak negatívne vplyvy na okolité funkčné plochy (ochranné pásmo od zdrojov zápachu v ČOV by nemalo prekročiť 150 m).
- neprípustné funkcie: všetky ostatné funkcie; do ochranného pásma neumiestňovať obytné objekty a zariadenia občianskej vybavenosti. Na základe vyššie uvedených regulatívov územného plánu k projektovej dokumentácii Zvýšenie kapacity čerpania vratného kalu ČOV V MONDI SCP a.s. RUŽOMBEROK z hľadiska územného plánu nemáme námietky.“ K bodu č. II.: K predloženej informácii z VÚVH: Uvádzané látky: oxid uhličitý, metán a oxid dusný sa v zmysle súčasne platnej legislatívy nepovažujú za znečisťujúce látky, aj keď ide o tzv. skleníkové plyny (viď stanovisko k odvolaniu č. 1). Ďalšou uvádzanou látkou je dusík, ktorý je prirodzenou súčasťou atmosféry, a preto nemôžeme hovoriť o znečisťujúcej látke. Sírovodík a amoniak sú znečisťujúce látky, ktorých emisie sú v povoľovanej prevádzke monitorované. K tvrdeniu, že „Bežnou súčasťou odpadových vôd odpadových vôd z chemického priemyslu sú organické plyny a pary (acetaldehyd, fenol, formaldehyd, toluén a iné)“ žalovaný konštatoval:
- priemysel výroby celulózy nie je chemický priemysel, ale drevospracujúci,
- vzhľadom na povahu technológie výroby celulózy sa v odpadových vodách z povoľovanej prevádzky nachádzajú organické látky vo forme organosírnatých látok a ich množstvo je sledované parametrom organické zlúčeniny obsahujúce redukovanú síru - TRS, čo je v súlade s referenčným dokumentom o BAT pre výrobu celulózy, papiera a lepenky (PP BREF) a požiadavkami uvedenými vo vykonávacom rozhodnutí. Žalovaný k doplneniu odvolania č. 2 uviedol nasledovné: V prílohe doplnenia odvolania bola predložená „Záverečná správa - Screening organického znečistenia a zhodnotenie prítomnosti vybraných organických a ťažkých kovov v odpadových a povrchových vodách" vypracovaná spol. Environmental Inštitúte, s r. o., Okružná 784/42, Koš v máji 2003, ktorá bola vypracovaná pre prevádzkovateľa. Vzhľadom na závery predloženej správy, prevádzkovateľ realizoval modernizáciu výroby buničiny, ktorej výsledkom o. i. bola zmena spôsobu bielenia buničiny. Pri vydávaní prvého integrovaného povolenia - rozhodnutie Inšpektorátu č. 5185-3403 l/2007/ Mar/770620604 zo dňa 22.10.2007 pre prevádzku bola prevádzkovateľovi v súvislosti s Programom znižovania znečistenia vôd škodlivými a obzvlášť škodlivými látkami vypúšťaných zo SČOV do recipienta
uložená v bode 1.2.3.6.1 povinnosť zabezpečiť monitoring škodlivých látok, obzvlášť škodlivých látok a prioritných látok na odtoku zo SČOV do toku Váh podľa tabuľky, ktorá je súčasťou rozhodnutia. Výsledky tohto monitoringu predkladá prevádzkovateľ Inšpektorátu pravidelne, v stanovenom ročnom intervale. Z predložených výsledkov vyplýva, že namerané hodnoty sú v súlade s požiadavkami platnej legislatívy. Správa o hodnotení pre navrhovanú činnosť „Projekt ECO plus v Mondi SCP, a.s. Ružomberok“ hodnotí výstupy z pripravovanej investičnej akcie, ktorej účelom je rozšírenie súčasnej výroby papiera v prevádzke navrhovateľa o výrobu nového produktu - recyklovaného kartónového vlnitého papiera. Navrhovaná výrobná jednotka bude podobne ako všetky jestvujúce výrobné jednotky vybavená zariadením na predčistenie odpadových vôd pred ich odvedením do kanalizačného systému navrhovateľa zaústeného do SČOV Hrboltová. Vplyv navrhovaných stavieb v prevádzke na životné prostredie bol posúdený v procese EIA v rámci posudzovania navrhovanej činnosti „Projekt 2000 v Mondi SCP, a.s. Ružomberok". Návrh zmien v prevádzke v súvislosti s povoľovanými stavbami bol porovnaný so závermi uvedenými vo vykonávacom rozhodnutí. Prevádzka bola porovnávaná s údajmi z referenčných prevádzok (PP BREF). Zo žiadneho z týchto dokumentov, rovnako ako z predložených stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy a odborných organizácií nevyplýva dôvod, pre ktorý by pre navrhované stavby nebolo možné vydať stavebné povolenie a zmenu integrovaného povolenia.
5. Proti rozhodnutiu žalovaného podali žalobcovia v rade 1/ až 3/ správnu žalobu s poukazom na § 177 ods. 1 a nasl. a § 178 ods. 3 Správneho súdneho poriadku. Žalobcovia žalobné dôvody uvádzajú v bode III.1-3 žaloby pod bodom 9 a nasl. Žalobcovia namietajú, že žalovaný, ani prvostupňový správny orgán nepostupovali dôsledne v zmysle zákona o IPKZ a rozhodli nezákonne, keď povoľovanú stavbu neposúdili dostatočne predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie (v najširšom zmysle slova). Formalistické a nekritické prevzatie tvrdení investora a vyjadrení niektorých štátnych orgánov nie je realizáciou povinnosti stavebného úradu v stavebnom konaní. Ak by tomu bolo tak, a teda ak by stavebný úrad mal len formálne prevziať vyjadrenia a tieto bez ďalšieho zakomponovať do rozhodnutia, jeho úloha by sa zúžila prakticky na prevzatie a následné doručovanie relevantných písomností bez ich hmotnoprávneho vyhodnotenia. Úlohou stavebného úradu je však posúdiť a preskúmať návrh na začatie správneho konania, a to predovšetkým s ohľadom na súlad s podkladmi rozhodnutia. Žalobcovia sú presvedčení, že namietané rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci je nedostačujúce na riadne posúdenie veci [§ 191 ods. 1 písm. c), d) a e) SSP]. Žalobcovia namietajú, že žalovanými rozhodnutiami bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia, konkrétne v oblasti ochrany ovzdušia s vážnym negatívnym dopadom na zdravie obyvateľov. Bod III.1 Dopad na životné prostredie a zdravie obyvateľstva: Žalobcovia tvrdia, že je nespochybniteľnou všeobecne známou skutočnosťou, že SČOV Hrboltová zapácha, čím dlhodobo obťažuje neznesiteľnými zápachmi obyvateľov Hrboltovej. Inšpekcia ako prvostupňový správny orgán tieto skutočnosti napriek upozorneniam ignorovala. Okrem zápachov je prevádzka SČOV zdrojom aj iných emisií chemických látok, aj toxického charakteru, ktoré sú vo forme aerosolov uvoľňované do ovzdušia z nezakrytovaných zariadení, najmä z aktivačných nádrží. S ohľadom na nepretržitý zápach obyvatelia mestskej časti Ružomberka - Hrboltová, popisujú život často ako „život v žumpe“. Žalobcovia tiež tvrdia, že realizáciou týchto stavieb, najmä zvýšením kapacity prevzdušňovania aktivácie, dôjde k zvýšeniu množstva emisií rôznych toxických chemických látok do ovzdušia vo forme aerosolov, čím dôjde k ďalšiemu zhoršeniu kvality ovzdušia v Hrboltovej. Podľa vyhlášky MŽP SR č. 41/2012 Z. z., príloha č. 2 pre 7. skupinu pre pachové látky v prílohe č. 3, II./4 VŠEOBECNÉ TECHNICKÉ POŽIADAVKY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁZDKOVANIA STACIONÁRNYCH ZDROJOV EMITUJÚCICH PACHOVÉ LÁTKY platí: Pri technologických procesoch a zariadeniach, pri ktorých môžu byť pri prevádzke alebo pri drobných poruchách emitované látky s intenzívnym zápachom, treba vykonať technicky dostupné opatrenia na obmedzenie emisií, napríklad zakrytie zariadenie, zapuzdrovanie časti zariadenia, vytvorenie podtlaku v zapuzdrovanej časti zariadenia, vhodné skladovanie surovín, výrobkov a zvyškov. Technologické činnosti, pri ktorých vznikajú pachové látky, treba umiestniť do uzavretých priestorov. Odpadové plyny s intenzívnym zápachom sa musia odvádzať na čistenie, spaľovanie alebo iné zneškodnenie zodpovedajúce najlepšie dostupnej technike. Pri stanovení rozsahu požiadaviek v jednotlivých prípadoch je potrebné vziať do úvahy hlavne objemový prietok odpadových plynov, hmotnostný tok pachových látok, miestne rozptylové podmienky, trvanie emisií a vzdialenosť zariadenia
od najbližšej uvažovanej alebo jestvujúcej zástavby. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán boli výslovne upozornení na nesúlad prevádzky SČOV s vyhláškou č. 410/2012 Z. z., podľa ktorej treba vykonať technicky dostupné opatrenia na obmedzenie emisií, napríklad zakrytie zariadenia, zapuzdrovanie časti zariadenia, vytvorenie podtlaku v zapuzdrovanej časti zariadenia a pod. Žalovaný k tejto námietke uviedol, že riešenie problematiky odstránenia zápachu z predmetnej prevádzky a zakrytovania prevádzky vo vzťahu k povoľovaným stavbám je irelevantné. Priestor na riešenie tejto problematiky bol proces EIA pre navrhovanú činnosť Projekt 2000 v Mondi SCP, a.s., Ružomberok. Žiadna z odporúčaných podmienok pre etapu výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti uvedených v záverečnom stanovisku k uvedenej navrhovanej činnosti neukladá prevádzkovateľovi povinnosť realizovať úplné zakrytovanie prevádzky. Príloha č. 3 vyhlášky č. 410/2012 Z. z. striktne neprikazuje zakrytovanie celej prevádzky. K tejto námietke prvostupňový správny orgán uviedol, že povinnosť prekryť a odsávať všetky zariadenia v prevádzke SČOV (spoločná čistiareň komunálnych odpadových a priemyselných odpadových vôd) nevyplýva zo žiadnych predpisov. Podľa názoru žalobcov je ustanovenie prílohy č. 3 vyhlášky č. 410/2012 Z. z. jasné a zrozumiteľné, vykonať opatrenia. Opatrenia, ktoré je potrebné vykonať, sú uvedené ako príklad. Podľa žalobcov je potrebné pokračovať v zakrytovaní aj ostatných častí SČOV a odsávanú vzdušninu so zápachmi a inými toxickými chemickými emisiami odviesť na čistenie. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán ničím nezdôvodnili, prečo a na základe akého predpisu by mali obyvatelia Hrboltovej, okrajových častí Černovej a hoci aj cestujúca verejnosť prechádzajúca okolo SČOV znášať zápachy. Podľa názoru žalobcov neobstojí odvolávanie sa žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu na podklady k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie „Analýza dopadu zvýšenia výroby na SČOV Hrboltová“ vypracovaná Slovenskou technickou univerzitou, že zlepšenie kyslíkových pomerov prinesie okrem iného aj zníženie zápachu v dôsledku prchavých redukčných produktov na báze síry. S uvedeným sa stotožňujú aj závery emisno-technologickej štúdie odborne spôsobilej osoby vo veciach ochrany ovzdušia, ktoré konštatujú, že zvýšenie prívodu vzduchu do aeračného systému bude mať pozitívny vplyv na čistenie odpadových vôd z hľadiska organického znečistenia aeróbnymi organizmami a súčasne sa prejaví znížením fugitívnych emisií do ovzdušia. Tieto tvrdenia neobstoja, lebo na odstránenie zápachov na báze redukovanej síry (tzv. TRS) je zvýšenie množstva kyslíka/vzduchu do aktivácie nepostačujúce. Ak by aj došlo k nejakému poklesu emisií zápachov, tak len minimálnemu, pretože na likvidáciu zápachov TRS sa používa ich spaľovanie pri vysokých teplotách. V aktivácii dôjde k zvýšeniu aerácie o 27 tis. m3/hod vzduchu, čo evidentne spôsobí nárast emisií aerosolov. K požiadavke žalobcov bolo vykonané zmonitorovanie emisií SČOV do ovzdušia vlastnou meracou skupinou inšpekcie z dôvodu, že v procese EIA Projektu 2000 neboli vykonané, pretože na ústnom konaní bolo prezentované, že nie je známe, že by sa v emisiách zo SČOV do ovzdušia nachádzali iné látky okrem zápachov TRS a amoniaku. K tejto požiadavke žalovaný uviedol, že pracovisko technických činností SIŽP vykonáva iba kontrolné merania emisií, preto by bolo možné vykonať merania len na výduchoch z biofiltrov. K predloženej informácii z VÚVH uviedol, že priemysel výroby celulózy nie je chemický priemysel, ale drevospracujúci. Účelom povoľovaných zmien v prevádzke SČOV Hrboltová je zvýšenie kapacity čistenia odpadových vôd v súvislosti so zámerom rozšírenia súčasnej výroby celulózy o 23%, tvorí neoddeliteľnú súčasť investičnej akcie Projekt 2000, ako to vyplýva aj zo Záverečného stanoviska v procese EIA, ktoré vydalo Ministerstvo životného prostredia SR 04.03.2016. Projekt sa má realizovať v areáli SČOV investora v zastavanom území mesta Ružomberok - miestna časť Hrboltová. Už v priebehu posudzovania vplyvov predmetnej činnosti na životné prostredie sa žalobcovia aktívne vyjadrovali a predkladali svoje pripomienky a námietky nielen k procesu, ale aj k jeho obsahu. Namietali nedostatky v spracovaní Správy o hodnotení, a to obzvlášť v oblasti vplyvu na ovzdušie a zdravie dotknutého obyvateľstva. Namietali, že správa je spracovaná jednostranne, nedostatočne a neobjektívne, nezohľadňuje závažné skutočnosti o chorobnosti obyvateľov, skutočnosti o reálnych a možných únikoch nebezpečných látok z havarijných ventilov CNCG a DNCG a o únikoch ClO2, nie sú rešpektované nevhodné rozptylové podmienky znečisťujúcich látok v ovzduší, pri hodnotení vplyvov na jednotlivé zložky životného prostredia a zdravia a pohodu dotknutých obyvateľov sa používali koeficienty a hodnotiace kritéria, ktoré nezodpovedajú skutočnosti. Podľa vyjadrenia žalobcov je Správa o hodnotení nedostatočná, čo sa týka navrhovaných opatrení na prevenciu, elimináciu, minimalizáciu a kompenzáciu vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a na zdravie ľudí, pretože neobsahuje opatrenia pre prípad havárií a ich vplyve na zdravie a životné prostredie, neobsahuje ani návrh kompenzačných opatrení za poškodenie životného prostredia a zdravia, prípadne majetku. V Správe o hodnotení chýbajú údaje o výskyte chronických ochorení, chýbajú výsledky biomonitoringu, chýba porovnanie ukazovateľov zdravotného stavu dotknutej populácie s údajmi za populáciu VÚC a populáciu SR, demografické údaje a údaje o úmrtnosti porovnávajú dáta len vo vybraných dvoch - troch rokoch. Žalobcovia namietali aj
objektivitu spracovania rozptylovej štúdie, keďže v nej chýbajú zdroje emisií TRS - úniky z havarijných ventilov v systéme zberu a likvidácie zapáchajúcich plynov CNCG a DNCG. Nedostatočne je zdôraznená aj skutočnosť, že z hľadiska kvality ovzdušia a jeho vplyvu na zdravie ľudí a na životné prostredie je najdôležitejší stav ovzdušia, kedy sú najnevhodnejšie rozptylové podmienky znečisťujúcich látok, teda stav stability ovzdušia, ktorý je charakterizovaný rýchlosťou vetra do 2 m/s a výskytom častých inverzií. Tieto stavy sa v oblasti Ružomberka vyskytujú veľmi často, a to počas celého roka. To je spôsobené určitými zdrojmi znečisťujúcich látok TZL, nevhodnými rozptylovými podmienkami v lokalite, inými vplyvmi alebo kombináciou všetkých troch skutočností. Emisie TZL zo zdrojov Mondi SCP tvoria podstatnú časť emisií veľkých a stredných zdrojov okresu Ružomberok. Rozptylové podmienky v oblasti Ružomberka sú pritom veľmi nepriaznivé a ešte sú aj zhoršované aj emisiami tepla z Mondi SCP. Túto skutočnosť potvrdila aj výskumná správa Ústavu fyziky atmosféry AV ČR Praha „Šírenie vlhkosti zo zdrojov Mondi SCP, a.s. a jej vplyv na tvorbu námrazy a inverzie“, podľa ktorej vplyv emisií tepla a vlhkosti zo zdrojov Mondi SCP na početnosť inverzií je síce malý, spôsobuje však stabilizáciu atmosféry, t. j. zhoršenie rozptylových podmienok znečisťujúcich látok v prízemnej vrstve ovzdušia. Podľa názoru žalobcov, vplyvy povoľovanej činnosti na zdravie a pohodu obyvateľov, ako aj na životné prostredie, boli posúdené v procese EIA skôr formalisticky a neprimerane reštriktívne, pričom negatívne dopady boli bagatelizované. Tento prístup je absolútne neprijateľný a v rozpore s právom EÚ. Podstatou námietok žalobcov pritom nie je len skutočnosť, že Mondi SCP, by malo v dôsledku realizácie povoľovanej činnosti zvýšiť nielen produkciu, ale aj emisie. Dôležité je aj to, akým spôsobom iné emisie Mondi SCP vplývajú na stabilizáciu atmosférických javov v lokalite okresu Ružomberok, konkrétne ako napr. vodné pary spôsobujú stabilizáciu inverzie v tejto lokalite. Okrem prírodných a meteorologických podmienok, ktoré sú dané a nezávislé od človeka, sú to najmä zdroje znečisťujúcich látok - lokálne kúreniská, doprava a priemyselné zdroje. Je možné konštatovať, že lokálne kúreniská sa nachádzajú v každej lokalite, ako aj doprava, ktorá môže byť v iných lokalitách dokonca s väčšou intenzitou ako v Ružomberku. Nachádza sa tu jeden z najväčších zdrojov znečisťovania ovzdušia na Slovensku, výrobca celulózy a papiera Mondi SCP, a.s., Ružomberok. Vzhľadom na to, že EÚ konštatovala, že Slovensko nedodržiava záväzok dostatočne a efektívne znižovať emisie častíc PM 10 a PM2.5, ako aj s ohľadom na dlhodobo významnú zaťaženosť územia Ružomberka práve uvedenými emisiami, je nepodstatné, či realizáciou povoľovanej činnosti fakticky dôjde k vzniku nového zdroja, alebo len k nárastu emisií. V tejto súvislosti je tiež nepodstatné, či emisie narastú lineárne v závislosti od navýšenia kapacity výroby alebo inak. Podstatné je, a túto skutočnosť konštatovalo už priamo aj Ministerstvo životného prostredia SR, že v dôsledku realizácie povoľovanej činnosti dôjde jednak k nárastu emisií, ale bude mať tiež stredne až vysoko významný negatívny vplyv na ovzdušie dotknutého územia. V tejto súvislosti dávajú žalobcovia do pozornosti aj príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Lopéz Ostra proti Španielsku - sťažovateľka žila v bezprostrednej blízkosti fabriky na spracovanie koží. ESĽP konštatoval porušenie čl. 8 Dohovoru z dôvodu, že značné nepríjemnosti spojené s prevádzkou fabriky môžu ohroziť kvalitu života ľudí žijúcich v jej blízkosti, pričom nemusí byť zároveň poškodené zdravie obyvateľov. Podľa ESĽP totiž článok 8 ods. 1 Dohovoru neposkytuje ochranu len pred emisiami, ktoré sú škodlivé pre ľudské zdravie, ale tiež pred emisiami, ktoré síce nie sú škodlivé pre zdravie, ale prevyšujú mieru bežne tolerovanej únosnosti. V prípade ESĽP ďalej konštatoval, že Španielsku sa nepodarilo dosiahnuť potrebnú rovnováhu medzi hospodárskymi záujmami mesta Lorca na prevádzku fabriky na jednej strane a právami sťažovateľky užívať nerušene svoje obydlie, osobný a rodinný život na strane druhej. Bod III.2. Žalobcovia namietali nesúlad so záväznou časťou územného plánu mesta Ružomberok. Poukazujú na článok čl. 6 Zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, ods. 1 Ochrana ovzdušia, písm. f) záväznej časti územného plánu mesta Ružomberok, ktorá bola schválená všeobecne záväzným nariadením mesta Ružomberok č. 3/2012. Podľa uvedeného článku sa majú realizovať technologické opatrenia na zníženie emisií na významných zdrojoch znečistenia ovzdušia na území mesta. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že na území mesta sa majú realizovať opatrenia na zníženie emisií na významných zdrojoch znečistenia ovzdušia, ku ktorým Mondi SCP, a.s. a SČOV, ktorú prevádzkuje nepochybne patrí, keďže patrí k najvýznamnejším veľkým zdrojom znečistenia ovzdušia na Slovensku. Z dokumentácie EIA však jednoznačne vyplýva, že povoľovaná prevádzka nielenže môže byť zdrojom zápachu a nie je technologickým opatrením na zníženie emisií, ale naopak v dôsledku jej realizácie sa niektoré emisie dokonca zvýšia a v súčasnosti sa odhaduje, že povolená činnosť bude mať stredne až vysoko významný negatívny vplyv na ovzdušie dotknutého územia. Bod III.3. Žalobcovia namietajú zdravotný stav obyvateľov mesta. V procese posudzovania EIA spochybnili na základe štatistických údajov závery Hodnotenia vplyvov na verejné zdravie pre Projekt 2000 Mondi SCP, a.s., Ružomberok, ktoré spracovala D.. I. R. podľa vyhlášky MZ SR č. 233/2014 Z. z.,
ktoré považujú za nedostatočné a subjektívne. Ide o dáta, ktoré sú k dispozícií na internetovej stránke Štatistického úradu, čerpala z nich aj D.. R., ktorá bez bližšieho zdôvodnenia použila dáta len za niektoré vybrané roky. Je zarážajúce, že ani zodpovedné štátne orgány na ochranu verejného zdravia sa daným stavom nezaoberajú, ba práve naopak, bez akýchkoľvek podmienok odsúhlasujú ďalšie zvyšovanie výroby v Mondi SCP (napr. záväzné stanovisko RÚVZ Liptovský Mikuláš zo dňa 23.11.2015). Vzhľadom na uvedené žalobcovia navrhujú, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného a aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
6. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 06.10.2017. Vo vyjadrení uviedol, že predmetom rozhodnutia Inšpektorátu č. 4592-26022/2016/Mar/770620604/Z17-SP zo dňa 05.09.2016 bolo vydanie povolenia na uskutočnenie úprav na prevádzke v rozsahu stavby „Zvýšenie kapacity prevzdušňovania ČOV“ a „Zvýšenie kapacity čerpania vratného kalu ČOV v Mondi SCP a.s. Ružomberok“. Povoľovanými stavbami nie je riešená problematika odstránenia zápachu z predmetnej prevádzky. Cieľom stavby je zlepšenie súčasného stavu aeračného systému na SČOV a zlepšenie kyslíkových pomerov, čo bude mať pozitívny vplyv na zvýšenie činnosti čistenia odpadových vôd na SČOV. Cieľom stavby „Zvýšenie kapacity čerpania vratného kalu ČOV v Mondi SCP, Ružomberok“ je zvýšenie kapacity čerpania vratného kalu a zabezpečenie flexibility recirkulácie vratného kalu. Podľa § 3 ods. 1 zákona o IPKZ, integrované povoľovanie je konanie, ktorým sa koordinovane povoľujú a určujú podmienky vykonávania činností v existujúcich prevádzkach a v nových prevádzkach s cieľom zaručiť účinnú integrovanú ochranu zložiek životného prostredia a udržať mieru znečistenia životného prostredia v normách kvality životného prostredia. To znamená, že cieľom zákona o IPKZ je nútiť prevádzkovateľa investovať do prevádzky a udržiavať ju v súlade s najlepšími dostupnými technikami. Všetky navrhované zmeny v technologickom procese v súvislosti s povoľovanými stavbami majú za cieľ zvýšenie efektívnosti prevádzky. Charakter a účel technológie sa po ich realizácii nezmení. Rovnako sa nezmení zloženie pritekajúcich odpadových vôd a ani ich množstvo, a teda nie je predpoklad vzniku nových znečisťujúcich látok. Z uvedených dôvodov nie je dôvod na zmeny určených emisných limitov, vrátane frekvencie a spôsobu ich preukazovania. Predmetná čiastková rekonštrukcia vznikla ako požiadavka v procese EIA v súvislosti s posudzovaním stavby Projekt 2000 v Mondi SCP, a.s. s cieľom zabezpečiť účinné čistenie odpadových vôd. Zo záverečného stanoviska nevyplýva, že by bola potrebná celková rekonštrukcia čistiarne, ani žeby bolo potrebné realizovať úplné zakrytovanie prevádzky. Na zníženie zápachu z odpadových vôd boli vykonané nasledovné opatrenia:
- všetky odpadové vody vznikajúce v procese výroby sú predčisťované priamo v mieste ich vzniku,
- v roku 2001 boli prekryté usadzovacie nádrže č. 1 a č. 2, čerpacia stanica vratného kalu, nátokový žľab do aktivácie, hrablice, lapač piesku a zahusťovacie nádrže A a B,
- inštalovaný biofilter SETUP I v roku 2001 (kapacita 13 300 m3/h plynov), ktorý spracováva odsávané plyny z čerpacej stanice vratného kalu, usadzovacích nádrží č. 1 a č. 2, nátokového žľabu do aktivácie, hrablíc, lapač piesku a zahusťovacích nádrží A a B,
- v roku 2009 boli prekryté nasledovné časti prevádzky: vstupná čerpacia stanica, zásobníky hygienizovaného kalu, haly vyskladňovania kalov a dopravníky odvodneného kalu,
- inštalovaný biofilter SETUP II v roku 2009 (kapacita 1 570 m3/h čistených plynov), ktorý spracováva plyny zo vstupnej čerpacej stanice, zásobníkov hygienizovaného kalu, haly vyskladňovania kalov a dopravníkov odvodneného kalu. Keďže emisie odchádzajúce z biofiltrov sú tzv. riadené emisie, sú pre tieto miesta určené emisné limity pre NH3 a TRS, ich frekvencia a spôsob preukazovania rozhodnutím Inšpektorátu č. 6786-24188/2009/ Mar/770620604/Z3 zo dňa 20.07.2009. Požiadavky určené v tomto rozhodnutí sú v súlade s legislatívou platnou v SR a v súlade so závermi vykonávacieho rozhodnutia. Z aktivačných nádrží sú do ovzdušia uvoľňované plošné (fugitívne) emisie. Pre tieto emisie sa ako v národnej, tak v európskej legislatíve nestanovujú žiadne emisné limity vzhľadom na problémy merania a interpretácii nameraných výsledkov. Pracovisko technických činností SIŽP v rámci kontrolnej činnosti vykonáva iba kontrolné merania, nie komerčné merania s vydaním správy o oprávnenom diskontinuálnom meraní. Prevádzkovateľ mal zo zákona o ovzduší dve povinnosti: 1. preukazovať určené emisné limity meraniami (tieto sa na fugitívne emisie z plošných zdrojov ako je čistiareň odpadových vôd nevzťahujú), 2. zisťovať a oznamovať vypustené množstvo emisií v tonách za rok. K námietkam voči Správe o hodnotení navrhovanej činnosti Projekt 2000 v Mondi SCP, a.s. a následne voči záverečnému stanovisku MŽP SR č. 1787/2016-3.4/ml zo dňa 04.03.2016 žalovaný uviedol:
- Prevádzka, ktorá je predmetom povolenia bola v rámci navrhovanej činnosti Projekt 2000 v Mondi SCP, a.s., Ružomberok podľa zákona EIA posúdená. Výsledkom z tohto posudzovania je záverečné
stanovisko MŽP SR. Inšpektorát ako povoľujúci orgán je v konaní o vydanie integrovaného povolenia viazaný obsahom tohto rozhodnutia a nie je oprávnený spochybňovať jeho zákonnosť.
- Nakoľko súčasťou povolenia je stavebné konanie, Inšpektorát v súlade s § 140c ods. 2 stavebného zákona požiadal MŽP SR ako príslušný orgán podľa zákona o EIA o vyjadrenie k predloženej žiadosti. MŽP SR v tejto veci vydalo pod č. 1786/2016-3.4/ml zo dňa 10.05.2016 stanovisko. Inšpektorát je pri povoľovacej činnosti vydaným stanoviskom MŽP SR viazaný a nie je oprávnený spochybňovať jeho správnosť.
- Podľa zákona o IPKZ nie je v kompetencii inšpekcie ako príslušného orgánu štátnej správy na úseku integrovaného povoľovania akékoľvek posudzovanie podľa zákona o EIA. K námietkam voči nesúladu povoľovaných stavieb s územným plánom mesta Ružomberok žalovaný uviedol:
- Mesto Ružomberok má v integrovanom konaní postavenie účastníka konania podľa § 9 ods. 1 zákona o IPKZ a zároveň má postavenie dotknutého orgánu štátnej správy podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona.
- Súlad prevádzky s územným plánom mesta sa posudzuje pri vydávaní územného rozhodnutia, v územnom konaní, ktoré nie je súčasťou integrovaného povolenia.
- Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady v súlade s § 120 ods. 20 stavebného zákona povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce.
- Mesto Ružomberok ako miestne príslušný orgán územného plánovania vydal k povoľovaným stavbám záväzné stanovisko pod č. OSTŽ-5239/5663/2016-TX4-BA zo dňa 29.03.2016, v ktorom konštatuje, že súhlasí s vydaním stavebného povolenia.
- Ako účastník konania sa k stavbe vyjadril Útvar hlavného architekta, stanovisko č. UHA-4775/5449/2016-TEI-SO zo dňa 05.04.2016, ktoré je potrebné chápať tak, že po preštudovaní projektovej dokumentácie a regulatívov pre funkčné využitie územie mesto Ružomberok k projektovej dokumentácii z hľadiska územného plánu nemá námietky.
- Ani v jednom zo stanovísk mesta Ružomberok nie je uvedené, že by bola predložená dokumentácia nepostačujúca a bolo by ju potrebné rozšíriť o ďalšie úpravy prevádzky, ako je napr. zakrytovanie aktivačných nádrží.
7. K žalobe podal písomné vyjadrenie ďalší účastník konania v rade 3/, ktoré bolo súdu doručené dňa 06.08.2018. Tvrdenia žalobcu týkajúce sa zápachu zo SČOV sú obsiahnuté v bodoch 9 a 11 až 20 žaloby. V súvislosti s týmito tvrdeniami účastník konania poukazuje na skutočnosť, že minimálne dvoma odbornými posudkami bolo v konaní pred prvostupňovým, resp. druhostupňovým správnym orgánom potvrdené, že samotná navrhovaná investícia má za cieľ zlepšiť kyslíkové pomery v technológii SČOV, čo okrem zefektívnenia prevádzky SČOV prispeje aj k zníženiu zápachu pochádzajúceho z emisií predovšetkým zlúčením redukovanej síry, čo predstavuje elimináciu zdroja zápachu. Rovnako z odborných posudkov vyplynula dostatočnosť navrhovaných opatrení pre súlad s aplikovateľnou legislatívou. Dostatočnosť navrhovaného zvýšenia množstva kyslíka/vzduchu je pritom v súlade s legislatívou garantovaná oprávnenou osobou - projektantom. Zápach bude investíciou eliminovaný obmedzením samotnej tvorby zapáchajúcich plynov pri procese čistenia, a nie intenzívnejšou likvidáciou zapáchajúcich plynov spaľovaním, ako sa mylne domnieva žalobca ako o jedinom možnom spôsobe obmedzenia zápachu. V konaní pred prvostupňovým, resp. druhostupňovým správnym orgánom bolo preukázané, že projekt predstavuje práve opatrenie na zníženie zápachu. Zo strany žalobcov sa jedná o laické tvrdenia, bez právnej a skutkovej argumentácie, ktorá by bola založená na posúdení odbornej spôsobilosti osôb. Tvrdenia žalobcov týkajúce sa emisií toxických látok zo SČOV sú obsiahnuté v bodoch 9, 10 a 20 až 24 žaloby. V súvislosti s týmito tvrdeniami účastník konania poukazuje na skutočnosť, že rozsah emitovaných látok do ovzdušia bol jednak potvrdený odbornou štúdiou a jednak bol vymedzený orgánom ochrany ovzdušia v minulom období, pričom týmto orgánom boli rozhodnutím vymedzené znečisťujúce látky a spôsob, akým má prevádzkovateľ zisťovať ich množstvá. Prevádzkovateľovi bola taktiež uložená povinnosť zabezpečiť monitoring škodlivých látok, obzvlášť škodlivých látok a prioritných látok na odtoku zo SČOV do toku rieky Váh. Výsledky tohto monitoringu predkladá prevádzkovateľ Inšpektorátu pravidelne v stanovenom ročnom intervale, pričom z predložených výsledkov vyplýva, že namerané hodnoty sú v súlade s požiadavkami platnej legislatívy. Realizáciou stavieb, ktoré sú predmetom povolenia, sa nezmenia kvalitatívne parametre čistených odpadových vôd, preto sa nemôžu ani zmeniť druhy látok emitovaných do ovzdušia vo forme plošných emisií, nachádzajúcich sa v aerosóle
z aerácie. Z uvedených dôvodov rovnako nie je dôvod zmeny určených emisných limitov, vrátane frekvencie a spôsobu ich preukazovania. Vo vzťahu k žalobnému bodu - nesúlad so záväznou časťou územného plánu mesta Ružomberok účastník konania uviedol, že nesúlad so žalobcom označenými regulatívmi možno jednoducho vylúčiť, keďže tieto regulatívy nie sú na tento konkrétny prípad (SČOV) ani aplikovateľné. Regulatívy sa totiž vzťahujú na lokalizáciu nových prevádzok, čo nie je prípad existujúcej SČOV. Požiadavka regulatívu na technologické opatrenia na zníženie emisií na významných zdrojoch znečisťovania ovzdušia nepredstavuje funkčné obmedzenie využitia územia, aplikovateľné pre konkrétne umiestňovanie stavby, ale predstavuje opatrenie v území s bližšie neurčeným časom vykonania. Z dlhodobého hľadiska k napĺňaniu namietaného regulatívu dochádza práve v súvislosti s viacerými inými projektmi. Súlad s územným plánom mesta Ružomberok mal správny orgán preukázaný jednak samotným územným rozhodnutím vydaným pre celý Projekt 2000 v Mondi SCP, a.s., závermi EIA a stanoviskom mesta Ružomberok, ako orgánu územného plánovania a tiež správnosť výkladu regulatívov potvrdzuje autentický výklad predmetných regulatívov zo strany mesta Ružomberok, teda podanie mesta Ružomberok, útvar hlavného architekta, označené ako Výklad záväzných regulatívov územného plánu mesta Ružomberok zo dňa 31.05.2017. Ohľadom požiadavky žalobcov na uplatnenie princípu predbežnej opatrnosti je potrebné uviesť, že v zmysle oznámenia Komisie [Oznámenie Komisie č. COM(2000) a final zo dňa 02. februára 2000], ktorým sa ustanovujú spoločné usmernenia týkajúce sa uplatňovania zásady predbežnej opatrnosti, základným predpokladom pre uplatnenie tejto zásady je vedecké hodnotenie neistoty. Žiadny z odborných posudkov spracovaných v rámci procesu EIA pritom nedospel k záveru o takej vedeckej neistote ohľadom dopadov na životné prostredie, ktoré by viedli k požiadavke uplatnenia princípu predbežnej opatrnosti. Z pohľadu možných neistôt treba zdôrazniť, že posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti bolo vykonané pri silne konzervatívnom prístupe. Žalobcovia v žalobe uvádzajú skutočnosti (namietajú nesprávnosť druhostupňového a prvostupňového rozhodnutia), ktoré v predmetných správnych konaniach nevzniesli, hoc tak mohli urobiť. Jedná sa najmä o námietky týkajúce sa záverov EIA, súladu s čl. 6 regulatívov územného plánu v oblasti životného prostredia a zdravotného stavu obyvateľstva. V zmysle koncentračnej zásady správneho konania podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona, v stavebnom konaní (ktoré je súčasťou integrovaného povoľovania) na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Námietky mohli účastníci uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak na námietky stavebný úrad neprihliadne. Obdobne sa uplatňuje koncentračná zásada v integrovanom povoľovaní, kedy v zmysle § 12 zákona o IPKZ na vyjadrenia zaslané po lehote inšpekcia neprihliada. Nie je teda možné, aby sa účastník dodatočne - súdnou cestou domáhal, aby správny orgán prihliadal na také pripomienky účastníkov konania, ktoré neboli uplatnené v rámci stanovenej lehoty v správnom konaní, hoc takéto námietky uplatnené mohli byť. Žalobcovia uvádzajú skutočnosti - námietky voči EIA, resp. záverečnému stanovisku a dožadujú sa teda súdneho preskúmavania záverečného stanoviska v rámci integrovaného povoľovania. K konkrétnom prípade ide o všeobecné námietky voči posúdenia EIA týkajúce sa očakávania negatívnych vplyvov, rozporu so záväzkami Slovenskej republiky a s národnou legislatívou; namietanie jednostranného a formalistického posúdenia nárastu emisií s významným vplyvom, poukázania na znepokojivú situáciu v Slovenskej republike, bagatelizovania negatívnych stanovísk verejnosti resp. ide o konkrétne námietky voči EIA, spočívajúce predovšetkým v tvrdení, že posúdenie dopadu na zdravie obyvateľov nezohľadňuje závažné skutočností o chorobnosti dotknutých obyvateľov, namietaní nesprávnych záverov rozptylovej štúdie, nedostatočnosti EIA, čo sa týka navrhovaných opatrení a pod. Účelom integrovaného povoľovania nie je pritom prehodnocovať alebo preskúmavať závery ustálené a zistené v procese EIA. Na tento účel slúži predovšetkým prostriedok v podobe odborného posudku v procese EIA, ktorý v zmysle zákona EIA vypracuje nezávislá odborne spôsobilá osoba ustanovená MŽP SR. Závery odborného posudku pritom potvrdili správnosť záverov procesu EIA. Naviac, v prvostupňovom ani v druhostupňovom správnom konaní žalobca nevzniesol námietky, ktoré by spochybňovali správnosť, dostatočnosť a objektívnosť záverov procesu EIA. Účastník konania zdôrazňuje, že so záverečným stanoviskom sú vždy spojené vážne právne následky. V súvislosti s jeho vydaním vzniká navrhovateľovi oprávnenie na podanie žiadosti o začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, a to v totožnom variante, aký bol v záverečnom stanovisku odsúhlasený. Ustanoveným rozsahom opatrení môže byť navrhovateľ, ale aj verejnosť vážne dotknutá na svojich právach. Je nepochybné, že napríklad predpísané opatrenia môžu predstavovať zásadný zásah do práva navrhovateľa nakladať a užívať svoj majetok, môže byť zásadne ovplyvnené alebo obmedzené právo podnikať a podobne. Posudzovanie vplyvov nie je súčasťou územného konania, či iného povoľovacieho konania, je to samostatný, ucelený a uzavretý správny postup. Vzhľadom na jeho charakter, procesný postup a miesto v právnom systéme nie
je možné záverečné stanovisko považovať za rozhodnutie predbežnej povahy alebo nezáväzný podklad bez právnych následkov. Žalobcovia v žalobe uvádzajú námietky, ktoré sa týkajú vyhodnotenia súladu projektu s územným plánom. Jedná sa o pripomienky týkajúce sa nesúladu projektu s územným plánom podľa čl. 6 záväzných regulatívov. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že nie je účelom integrovaného povoľovania (a v rámci neho stavebného povoľovania) vyhodnocovať súlad s územným plánom (to je účelom územného konania), ale správny orgán má v súlade s § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona preskúmať, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia. Navrhovanou zmenou nedochádza k umiestneniu nových stavieb alebo zmenám existujúcich stavieb (jedná sa výlučne o technologické úpravy) pričom podmienky územného rozhodnutia nie sú zmenou dotknuté. Ďalší účastník v rade 3/ vo vyjadrení ďalej uviedol, že žalobcovia v žalobe uvádzajú ničím nepodložené tvrdenia, resp. opierajú svoje závery o všeobecné informácie (VÚVH), neaktuálne podklady (napríklad štúdia genotoxicity z roku 1992; analýza odpadových vôd odvádzaných na SČOV z roku 2003), alebo o laické a tým zavádzajúce interpretácie. Jedná sa o pripomienky týkajúce sa emisií toxických látok zo SČOV, nesúlad prevádzky SČOV s legislatívou, požiadavku na prekrytie SČOV, tvrdenia o nedostatočnosti zvýšenia množstva vzduchu do aerácie, očakávané zhoršenie životného prostredia v rozpore so záväzkami Slovenskej republiky, námietky konštatujúce negatívny vývoj zdravia obyvateľstva, námietky voči hodnoteniu dopadu na ovzdušie (vplyv NCG ventilov, vplyv vodných pár na inverziu a rozptylové podmienky, nezohľadnenie emisií CIO2). Takéto tvrdenia žalobcov pritom vyvracajú mnohé odborné posudky a stanoviská, čo bolo preukázané v samotnom procese EIA. Vo vzťahu k judikatúre ESĽP, ktorá bola daná do pozornosti žalobcami, táto nie je aplikovateľná alebo porovnateľná s vecou, ktorá je prejednávaná. V prípade López Ostra proti Španielsku ESĽP zistil porušenie článku 8 Dohovoru vo vzťahu ku konkrétnym právam sťažovateľky, porušenie však nepochádzalo z neexistencie legislatívy chrániacej životné prostredie, ale spočívalo skôr v nerešpektovaní tejto legislatívy verejnými orgánmi, továreň na spracovanie odpadu bola protizákonná, pretože vykonávala činnosť bez nevyhnutnej licencie, nebola dosiahnutá správna rovnováha medzi záujmom jednotlivca a záujmom spoločenstva ako celku, odlišná bola miera vplyvu na životné prostredie, štát nedosiahol rovnováhu medzi záujmom mesta na hospodárskom blahobyte, ktorý spočíval v existencii továrne na spracovanie odpadu a záujmom sťažovateľky a jej rodiny na životných podmienkach a zdraví, t. j. efektívnom užívaní jej práva na rešpektovanie jej obydlia a súkromného a rodinného života, ktoré boli drasticky postihnuté činnosťou továrne na spracovanie odpadu. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcov, že sa správne orgány nedostatočne vysporiadali s niektorými námietkami žalobcov, ďalší účastník v rade 3/ uviedol, že tieto námietky neboli v konaní ani vznesené (žaloba - body 26, 28, 29, žaloba - body 31, 33, 34, 35, 36, žaloba - body 27, 52, 53 a 54). Ďalší účastník v rade 3/ ďalej v stručnosti uviedol, čo obsahuje odôvodnenie žaloby. Z tohto výpočtu je zrejmé, čo v žalobe absentuje, teda akékoľvek relevantné skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že by namietané rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci je nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Zo žaloby vôbec nevyplýva, v čom má spočívať nesprávne právne posúdenie veci, prípadne prečo by malo byť zistenie skutkového stavu nedostačujúce. Už vôbec však zo žaloby nevyplýva v čom má spočívať nezrozumiteľnosť prvostupňového alebo druhostupňového rozhodnutia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti možno dospieť k záveru, že žaloba je neodôvodnená, resp. že neobsahuje náležitostí požadované ustanovením § 182 SSP, že neobsahuje dôvody, z ktorých je zrejmé z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné.
8. K žalobe sa písomne vyjadril ďalší účastník v rade 1/. Vo vyjadrení uviedol, že nemá k predmetnej žalobe žiadne pripomienky.
9. K žalobe sa písomne vyjadril ďalší účastník v rade 2/, ktorý uviedol, že k predmetnej žalobe nemá žiadne pripomienky.
10. K žalobe sa nevyjadrili ďalší účastníci rade 4/ až 8/.
11. Žalovaný sa podaním zo dňa 26.10.2018 vyjadril k vyjadreniam ďalších účastníkov konania v rade 1/, 2/, 3/ k žalobe. Vo vyjadrení uviedol, že trvá na právnej argumentácii uvedenej vo vyjadrení k žalobe pod zn. 6839-30655/27/2017/Hru zo dňa 03.10.2017, ako aj na stanoviskách vyjadrených vo vydaných
rozhodnutia prvého a druhého stupňa. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že ďalší účastníci v rade 1/ a 2/ nemajú k žalobe žiadne pripomienky, nie je zo strany Inšpekcie potrebné sa k vyjadreniu týchto účastníkov vyjadrovať. K vyjadreniu ďalšieho účastníka v rade 3/ žalovaný uviedol, že vo svojej podstate potvrdzuje tvrdenia a argumentácie uvedené v rozhodnutiach prvého a druhého stupňa a žalovaný sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje.
12. K vyjadreniu ďalších účastníkov v rade 1/, 2/, 3/ žalobcovia podali vyjadrenie, ktoré bolo súdu doručené dňa 28.11.2018. Vo vyjadrení uviedli, že z obsahu vyjadrení ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 2/, ktorí nemali k podanej žalobe v tomto konaní žiadne pripomienky, možno vyvodiť, že sa s ňou stotožňujú v rozsahu, v akom bola podaná a žiadajú správnym súdom prejednať a rozhodnúť o nej. Žalobcovia poukazujú na to, že zhoršovanie zápachu a kontaminácie pochádzajúcej zo SČOV v dôsledku povolených zmien nie je len akousi (logickou) hypotézou, ale už aj overiteľnou realitou, ktorej dnes obyvatelia Hrboltovej čelia. Povolená zmena SČOV už v súčasnosti pri bežiacej skúšobnej prevádzke, avšak pred skutočným spustením plánovaného zvýšenia výroby celulózy o 23% priniesla výrazné zhoršenie tejto situácie. Obyvatelia Hrboltovej sa sťažujú na výrazné zhoršenie zápachu pochádzajúceho zo SČOV. K nesúladu so záväznou časťou územného plánu mesta Ružomberok žalobcovia zdôrazňujú, že žalovaný len formalisticky konštatoval, že navrhovaná stavba je v súlade so záväznými regulatívmi územného plánu mesta pre funkčné plochy v území, avšak vôbec nerešpektoval regulatív čl. 6 Zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie záväznej časti územného plánu mesta Ružomberok, ktorá bola schválená všeobecne záväzným nariadením mesta Ružomberok č. 3/2012. Z obsahu tohto regulatívu sa žalobcovia detailne venovali v žalobe a v celosti naň poukazujú. K nesúladu povoľovanej prevádzky s vyhláškou MŽP SR č. 410/2012 Z. z. žalobcovia opätovne zdôrazňujú, že prevádzka SČOV podlieha požiadavkám stanoveným v citovanej vyhláške, ktoré nemôžu byť obídené len z dôvodu existencie iného názoru vysloveného v odbornej štúdii, opierajúceho sa o orientačné a pre tento prípad neaplikovateľné východiská. Žalobcovia namietajú, že pre bezpečnú a ekologickú prevádzku povoľovanej zmeny prevádzky je nevyhnutné vykonať technicky dostupné opatrenia na obmedzenie emisií, napríklad zakrytie zariadenia, zapuzdrovanie časti zariadenia, vytvorenie podtlaku v zapuzdrovanej časti zariadenia a pod. Dôvodom neuplatnenia opatrení podľa vyhlášky MŽP SR č. 410/2012 Z. z. mala byť podľa žalovaného STN 756401/1999, ktorá však platí striktne pre komunálne odpadové vody s podielom priemyselných odpadových vôd menším ako 20%. Avšak SČOV Hrboltová upravuje až 90% priemyselných odpadových vôd a len 10% pripadá na komunálne odpadové vody. Preto nie je možné ju považovať za čističku odpadových vôd podľa zmienenej STN. Žalobcovia tak majú za to, že žalovaný pri povoľovaní zmeny SČOV nedostatočne zistil skutkový stav a vychádzajúc z nedostatočných až mylných východísk následne neaplikoval relevantný právny predpis, ktorým bola vyhláška MŽP SR č. 410/2012 Z. z., ktorá by zaistila aby prevádzka SČOV mala miernejší dopad na životné prostredie a zdravie obyvateľov. Vo vzťahu k zdravotnému stavu obyvateľov mesta Ružomberok žalobcovia uviedli, že pokiaľ je zdravotný stav miestneho obyvateľstva mesta Ružomberok v porovnaní s inými mestami, okresmi, krajmi či s celým Slovenskom výrazne horší a tento trend sa dokonca zhoršuje, potom žalovaný nemal zmenu prevádzky SČOV bez pochyby prispievajúcej k tomuto stavu povoliť bez toho, aby pred svojím rozhodnutím disponoval objektívnymi, vecnými, overiteľnými a systematicky vyhodnocovanými závermi a podkladmi, ktoré by nad všetky pochybnosti vyvrátili negatívne dopady povoľovanej prevádzky na zdravie obyvateľov. Žalobcovia zdôraznili, že v žiadnom prípade nespochybňujú potrebu existencie SČOV, avšak ako dotknutí obyvatelia požadujú, aby takáto prevádzka bola povolená v súlade s platnou legislatívou a pri zabezpečení takých technických a funkčných parametrov, ktoré aspoň minimalizujú, ak nie úplne eliminujú jej dopad na ich subjektívne práva. Žalobcovia sú presvedčení o existencii takýchto riešení a o tom, že aj žalovaný k nim mohol dospieť, ak by riadne zistil skutkový stav a postupoval v zmysle platných právnych predpisov. V ostatnom sa žalobcovia pridržiavajú textu podanej žaloby a žiadajú správny súd, aby rozhodol tak, ako je uvedené v žalobnom návrhu.
13. Žalovaný podaním zo dňa 13.12.2018 predložil vyjadrenie k vyjadreniu žalobcov a ďalších účastníkov k žalobe. Vo vzťahu k predmetnému vyjadreniu účastníkov konania 1/ a 2/ žalovaný uviedol, že z vyjadrení ďalších účastníkov konania nie je v žiadnom prípade možné vyvodiť záver uvedený vo vyjadrení žalobcov. Zároveň tiež k predmetnému vyjadreniu uviedol, že úlohou žalobcov už vôbec nie je interpretovať, resp. vykladať úmysel a zmysel vyjadrení ďalších účastníkov konania. Z uvedeného
tvrdenia žalobcov je zrejmé, že vyjadrenia ďalších účastníkov konania interpretovali vo svoj prospech za účelom zlepšenia svojho postavenia. Žalovaný zásadne nesúhlasí a odmieta tvrdenie žalobcov, že žalovaný zjavne ani len nemal potrebu sa k predmetu a obsahu žaloby vyjadriť a obhájiť tak svoje postupy, resp. poskytnúť argumentačný podklad na vysporiadanie sa s dôvodmi žalobou napadnutých rozhodnutí. K uvedenému tvrdeniu žalovaný uvádza, že na základe výzvy Krajského súdu v Žiline zo dňa 05.09.2017 sa žalovaný v 30-dňovej lehote určenej súdom vyjadril listom zn. 6839-30655/27/2017/ Hru zo dňa 03.10.2017, ktorý bol súdu doručený dňa 09.10.2017. Žalovaný trvá naďalej na právnej argumentácii, ktorú uviedol vo vyjadrení, ako aj na stanoviskách vyjadrených vo vydaných rozhodnutiach prvého aj druhého stupňa. Žalovaný zásadne odmieta tvrdenie žalobcov, že za povšimnutie stojí fakt, že tejto úlohy sa namiesto neho evidentne zhostil práve účastník v rade 3/, ktorý akoby pred správnym súdom suploval rolu žalovaného. Žalovaný ako subjekt so spôsobilosťou mať práva a povinnosti a so spôsobilosťou na právne úkony v predmetnej právnej veci konal samostatne - vyjadril sa k obsahu žaloby aj s právnou argumentáciou a s plnou vážnosťou a odbornosťou vydal rozhodnutia prvého a druhého stupňa. V žiadnom prípade nesúhlasí a zásadne odmieta vyjadrenie žalobcov, že ďalší účastník v rade 3/ zastupuje resp. supluje rolu žalovaného. Žalovaný k bodu č. 1, k dopadu na životné prostredie a zdravie obyvateľstva uviedol, že na zníženie zápachu z prevádzky boli prevádzkovateľom v minulosti vykonané nasledovné opatrenia:
- všetky odpadové vody vznikajúce v procese výroby sú predčisťované priamo v mieste ich vzniku,
- v roku 2001 boli prekryté usadzovacie nádrže č. 1 a č. 2, čerpacia stanica vratného kalu, nátokový žľab do aktivácie, hrablice, lapač piesku a zahusťovacie nádrže A a B,
- inštalovaný biofilter SETUP I v roku 2001 (kapacita 13 300 m3/h plynov), ktorý spracováva odsávané plyny z čerpacej stanice vratného kalu, usadzovacích nádrží č. 1 a č. 2, nátokového žľabu do aktivácie, hrablíc, lapač piesku a zahusťovacích nádrží A a B,
- v roku 2009 boli prekryté nasledovné časti prevádzky: vstupná čerpacia stanica, zásobníky hygienizovaného kalu, haly vyskladňovania kalov a dopravníky odvodneného kalu,
- inštalovaný biofilter SETUP II v roku 2009 (kapacita 1 570 m3/h čistených plynov), ktorý spracováva plyny zo vstupnej čerpacej stanice, zásobníkov hygienizovaného kalu, haly vyskladňovania kalov a dopravníkov odvodneného kalu. Z uvedeného vyplýva, že v prevádzke boli vykonané technicky dostupné opatrenia na obmedzenie emisií v miestach s najvyšším zdrojom zapáchajúcich látok. V súčasnej dobe nie je v právnych predpisoch SR stanovená žiadna limitná hodnota. Nie je preto možné preukázať koncentráciu látok spôsobujúcich zápach, a ani intenzitu zápachu, ktorý spôsobujú tieto látky v ovzduší oprávneným meraním. Akýkoľvek monitoring občanmi bude vždy iba subjektívne hodnotenie situácie. Na meranie intenzity zápachu nie je možné použiť analytické fyzikálno-chemické postupy, pretože zapáchajúce látky sa vyskytujú vo veľmi nízkych koncentráciách, často pod hranicou detekcie analytických prístrojov, pričom intenzita zápachu môže byť dosť vysoká. Vo vzťahu k ďalším negatívnym vplyvom SČOV žalovaný uviedol, že je potrebné zabezpečiť realizáciu dodatočných opatrení na zníženie hluku z kolaudovaných zariadení tak, aby neboli prekročené prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí podľa vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostrední. Žalovaný z vyššie uvedených dôvodov konanie v predmetnej veci prerušil. Vo vzťahu k námietke kontaminácie pôdy žalovaný uviedol, že v roku 2007 realizoval prevádzkovateľ skríning a zhodnotenie prítomnosti vybraných organických zlúčenín a ťažkých kovov vo vodách odvádzaných do recipientu Váhu. Na základe výsledkov boli následne zadefinované prioritné látky, ktoré sa monitorujú. Podmienka monitoringu je uložená v bode I.2.3.6.1 integrovaného povolenia. Výsledky tohto monitoringu predkladá prevádzkovateľ Inšpektorátu pravidelne, v stanovenom ročnom intervale. Z predložených výsledkov vyplýva, že namerané hodnoty sú v súlade s požiadavkami platnej legislatívy. Zároveň žalovaný uvádza, že ani nikel a ani arzén v uvedených vodách neboli identifikované. Vo vzťahu k bodu č. 2, k námietke nesúladu so záväznou časťou územného plánu mesta Ružomberok žalovaný uviedol, že mesto Ružomberok má v integrovanom konaní postavenie účastníka konania podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o IPKZ a zároveň má postavenie dotknutého orgánu štátnej správy podľa ustanovenia § 120 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. Súlad prevádzky s územným plánom mesta sa posudzuje pri vydávaní územného rozhodnutia, v územnom konaní, ktoré nie je súčasťou integrovaného povolenia. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady v súlade s ustanovením § 120 ods. 2 stavebného zákona povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok, určených územným
plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. Mesto Ružomberok ako miestne príslušný orgán územného plánovania vydal k povoľovaným stavbám záväzné stanovisko. Ako účastník konania sa k stavbe vyjadril aj Útvar hlavného architekta. Žalovaný konštatuje, že ani v jednom zo stanovísk mesta Ružomberok nie je uvedené, že by bola predložená dokumentácia nepostačujúca a bolo by ju potrebné rozšíriť o ďalšie úpravy prevádzky. Vo vzťahu k bodu č. 3, k námietke nesúladu povoľovanej prevádzky s vyhláškou MŽP SR č. 410/2017 Z. z. žalovaný poukázal na svoje vyjadrenie k bodu č. 1 písm. A, v ktorom je uvedený predmet a cieľ stavieb, ktoré boli povolené napadnutým rozhodnutím. Žalovaný v súvislosti s navrhovaním čistiarní odpadových vôd uvádza, že pre návrh aeračného systému a zistenie potreby vzduchu možno použiť viacero postupov a výpočtov. V žiadnom prípade nie je nevyhnutnosťou vychádzať z nameraných hodnôt špecifickej spotreby kyslíka, resp. respiračnej rýchlosti. Napriek uvedenému inšpektorát povinnosť vykonať aktuálne respirometrické meranie stanovil prevádzkovateľovi v podmienke č. 24 stavebného povolenia. Vo vzťahu k bodu č. 4, k námietke zdravotného stavu obyvateľov mesta Ružomberok žalovaný uviedol, že nie je oprávnený sa vyjadrovať, pretože ide o špecifickú problematiku, ktorej posudzovanie nespadá do kompetencie orgánu štátnej správy na úseku IPKZ.
14. Ďalší účastníci v rade 1/ a 2/ podali dňa 18.12.2018 vyjadrenie k vyjadreniu žalobcov. Uviedli, že súhlasia so žalobou a dopĺňajú vyjadrenie žalobcov o nasledovné skutočnosti. Vo vyjadrení opätovne žiadajú, aby inšpekcia v záujme objektívneho merania zápachu nariadila žiadateľovi merať intenzitu zápachu objektívnymi metódami, aké sú v súčasnosti relevantné. Ďalej vo vyjadrení uviedli, že žiadateľ nevykonal dostatočné opatrenia na odstránenie hluku z technologického potrubia, spochybňujú výsledky hlukovej skúšky, ktorá bola predložená v konaní dňa 06.11.2018 a opätovne poukázali na nesúlad prevádzky SČOV s vyhláškou MŽP SR č. 410/2012 Z. z., podľa ktorej je treba vykonať technicky dostupné opatrenia na obmedzenie emisií napríklad zakrytím zariadenia, zapuzdrovaním časti zariadenia, vytvorením podtlaku v zapuzdrovanej časti zariadenia a pod.
15. Krajský súd, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP) a dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) a f) SSP a vec vrátiť žalovanému podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie.
16. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
17. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
18. Podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
19. Na úvod považuje správny súd za potrebné pripomenúť, že vo veci rozhodol prvýkrát Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 31S/70/2017 zo dňa 20.03.2019 tak, že žalobu žalobcov zamietol a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.
20. Uvedené rozhodnutie krajského súdu zrušil Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn, 4Sžk/30/2019 zo dňa 13.04.2021. V odôvodnení uviedol, že „v prejednávanej veci orgány verejnej správy nerozhodovali o vydaní územného rozhodnutia vo veci stavby „Projekt 2000 v Mondi SCP, a.s., Ružomberok“, ale o vydaní podstatnej zmeny integrovaného povolenia podľa zákona o IPKZ a o povolení stavby „Zvýšenie kapacity prevzdušňovania ČOV“ a stavby „Zvýšenie kapacity čerpania vratného kalu ČOV“. Krajský súd sa v odôvodnení rozsudku zaoberal námietkou žalobcov, týkajúcou sa nesúladu stavby so záväznou časťou územného plánu mesta Ružomberok, ktorého posúdenie je síce relevantné pri rozhodovaní o umiestnení stavby v územnom konaní, nie však v konaní podľa zákona o IPKZ a v stavebnom konaní. Prvostupňový správny súd sa úplne opomenul vyjadriť k žalobnej námietke ohľadom rozporu napadnutých rozhodnutí so zákonom o IPKZ a s vyhláškou Ministerstva životného prostredia
SR č. 410/2012 Z. z., čím bol porušený verejný záujem na ochrane životného prostredia a ide o také pochybenie, ktoré kasačný súd v tomto štádiu konania nemôže asanovať ani nahrádzať. Keďže v zmysle § 3 ods. 5 zákona o IPZK súčasťou integrovaného povoľovania nie je územné konanie, ani posudzovanie vplyvu prevádzky na životné prostredie, právna úvaha Krajského súdu v Žiline nevychádza z relevantných právnych predpisov. Krajsky súd v danom prípade na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právnu normu a zaťažil svoje rozhodnutie vadou v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP.“
21. Ďalej z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že „po vydaní napadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcov 1/ až 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/25/2017-304 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 25. júla 2018 č. k. 31S/25/2017-42, rozsudkom sp. zn. 1Sžk/40/2018 zo dňa 26. mája 2020 v spojení s opravným uznesením zo dňa 25. augusta 2020 zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2016/025033/ Kod zo dňa 14.12.2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta Ružomberok č. OSTŽ-7472/5656/2016-TA1-1-ŠO zo dňa 24. apríla 2016 v spojení s jeho opravou č. OSTŽ-8868/5656/2016-TAl-l-ŠO zo dňa 16. mája 2016, ktorým bolo rozhodnuté o umiestnení stavby „Projekt 2000 v Mondi SCP, a.s. Ružomberok“, pričom účelom navrhovanej zmeny činnosti bolo zvýšenie produkcie vzduchosuchej bielenej buničiny zo súčasného povoleného maxima 1.620 ADt/deň na úroveň 1.996 ADt/deň. Kasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že stavba „Zvýšenie kapacity prevzdušňovania ČOV (súčasť Projektu 2000)“ a „Zvýšenie kapacity čerpania vratného kalu ČOV V MONDI SCP a.s. RUŽOMBEROK“), o povolenie ktorej ide a ku ktorej sa viaže podstatná zmena integrovaného povolenia v prevádzke „Čistenie odpadových vôd v Spoločnej čistiarni odpadových vôd Ružomberok - Hrboltová“ sa realizuje tiež na podklade uvedeného územného rozhodnutia.“ Najvyšší súd SR napokon uzavrel, že „úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude jasne definovať a ustáliť predmet konania, vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne rozhodnúť, pričom krajský súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť. Úlohou krajského súdu bude zároveň posúdiť aj vplyv zrušenia územného rozhodnutia na dané integrované povoľovanie.“ 22. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu sa vo veci vyjadril ďalší účastník v rade 3/, a to podaním zo dňa 29.07.2021, ktorý uviedol, že územným rozhodnutím, na ktoré poukázal Najvyšší súd SR, nebolo rozhodované o umiestnení žiadnej stavby v SČOV Hrboltová, ktorá je predmetom žalobou napadnutej zmeny integrovaného povolenia. Zmenou integrovaného povolenia boli totiž povolené zmeny v jestvujúcich stavebných objektoch prevádzky SČOV Hrboltová (bez potreby umiestnenia nových stavieb v danom území). Preto sa citované rozhodnutie na tento posudzovaný prípad vôbec nevzťahuje. Územným rozhodnutím, ktorého posúdenie je predmetom iného konania, sa umiestňovali stavby vo výrobnom areáli Mondi SCP (k. ú. Ružomberok) v súvislosti so stavbou PROJEKT 2000. Táto skutočnosť je zvýraznená aj v samotnom prvostupňovom územnom rozhodnutí (strana 3 prvostupňového územného rozhodnutia: „Stavebný objekt SO 40.1 ducháreň - stavebné úpravy v ČOV Hrboltová nie je predmetom tohto územného rozhodnutia“). Vecný súvis medzi oboma stavbami (stavbou PROJEKT 2000 a stavbou Zvýšenie kapacity prevzdušňovania a čerpania kalu), a teda súvis medzi územným rozhodnutím a napadnutou zmenou integrovaného povolenia spočíva v tom, že obom rozhodnutiam predchádzalo spoločné posúdenie vplyvov na životné prostredie v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Záverečné stanovisko z tohto posudzovania, ktoré bolo jedným z podkladov pre obe rozhodnutia, pritom nebolo v dôsledku akejkoľvek správnej žaloby zrušené. Realizácia a prevádzka stavebných úprav Zvýšenie kapacity prevzdušňovania a čerpania kalu v SČOV Hrboltová, ktorá je predmetom zmeny integrovaného povolenia, nie je fakticky a ani právne podmienená realizáciou a prevádzkou stavby PROJEKT 2000, ktorej sa územné rozhodnutie týka. Pre úplnosť ďalší účastník v rade 3/ uviedol, že Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, ktorému vec týkajúca sa územného rozhodnutia bola rozsudkom Najvyššieho súdu SR vrátená na ďalšie konanie, zastavil konanie o umiestnení stavby PROJEKTU 2000 rozhodnutím podľa § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku z dôvodu, že vydanie stavebného povolenia pre PROJEKT 2000 nebolo napadnuté ani riadnym odvolaním, stavby sú fakticky a reálne umiestnené, postavené, pričom časť z nich je už skolaudovaná, resp. v štádiu skúšobnej prevádzky a nové prejednanie umiestnenia stavieb PROJEKTU 2000 sa stalo za týchto zmenených skutkových okolností bezpredmetným. Vzhľadom na uvedené vyslovil názor, že zrušenie územného rozhodnutia nemá faktické a právne dôsledky na zmenu integrovaného povolenia, jeho zákonnosť alebo platnosť. Ďalej poukázal na to, že v súčasnosti je stavba, ktorá je predmetom konania, zrealizovaná, bola povolená
a vykonaná jej skúšobná prevádzka na dobu 12 mesiacov a na základe vyhodnotenia skúšobnej prevádzky, preukázania splnenia všetkých podmienok povolení a potvrdenia očakávaných vplyvov na životné prostredie bola stavba skolaudovaná a uvedená do trvalého užívania. Ďalší účastník v rade 3/ zvýraznil, že v kolaudačnom konaní bolo preukázané splnenie všetkých podmienok pre povolenie trvalej prevádzky, a to vrátane tých, ktoré správne orgány premietli do svojich podmienok na základe požiadaviek žalobcov. Výsledkom je teda právoplatné kolaudačné rozhodnutie, ktoré ani žalobcovia nenapadli riadnym opravným prostriedkom. Dal do pozornosti, že súlad stavby s normami životného prostredia bol preukázaný v napadnutom správnom konaní najmä nasledovným spôsobom: a) odbornými posudkami bolo preukázané, že práve stavba má za cieľ zlepšiť kyslíkové pomery v technológii SČOV Hrboltová, čo okrem zefektívnenia jej prevádzky prispeje aj k zníženiu emisií zapáchajúcich plynov (J. Derco: Štúdia SČOV, V. Hlaváč: Emisno-technologická štúdia), b) požiadavka na realizáciu stavby vyplynula ako opatrenie aj z procesu EIA, c) odbornými posudkami bola preukázaná dostatočnosť technicky dostupných opatrení na elimináciu zápachu v zmysle vyhlášky, pričom na základe kvalifikovaného odhadu fugitívnych emisií z otvorených plošných zdrojov s ohľadom na miestne rozptylové podmienky, vzdialenosť zdroja od obytnej zástavby a iné sa nepreukázalo riziko prekračovania imisných koncentrácií uvádzaných v odbornej literatúre ako hranica obťažovania obyvateľstva zápachom (V. Hlaváč: Emisno-technologická štúdia, G. Szabó: Rozptylová štúdia), d) bolo preukázané uplatnenie najlepších dostupných techník (BAT) aj v súvislosti so zápachom, e) odbornými posudkami v procese EIA bolo preukázané, že nebudú prekročené normy životného prostredia. Overenie očakávaného vplyvu na životné prostredie a skutočný vplyv stavby na životné prostredie bol preukázaný počas 12-mesačnej skúšobnej prevádzky a následne v kolaudačnom konaní, kedy bolo preukázané najmä nasledovné: a) počet sťažností na zápach zo SČOV evidovaný na „zelenej linke“ ďalšieho účastníka v rade 3/ po uvedení do prevádzky stavby výrazne klesol, b) meranie koncentrácií imisií TRS látok v danej lokalite nepreukázalo zhoršenie koncentrácií zapáchajúcich TRS látok v ovzduší v roku 2018 a 2019 (prvý polrok) oproti predošlému obdobiu, a to napriek realizácii a ladeniu projektu v skúšobnej prevádzke, c) ďalší účastník v rade 3/ spĺňal všetky podmienky určené pre uvedenie stavby do prevádzky, d) žalobcovia nenamietali výsledné vyhodnotenie skúšobnej prevádzky a vydanie kolaudačného rozhodnutia (nepodali riadny opravný prostriedok). Pre úplnosť uviedol, že samotní žalobcovia sa dožadovali, aby bola stavba zrealizovaná v časovom predstihu pred stavbou PROJEKT 2000, čo ďalší účastník v rade 3/ na verejnom prerokovaní EIA prisľúbil a aj splnil. Tiež uviedol, že realizácia stavby Zvýšenie kapacity prevzdušňovania a čerpania kalu má nevratný charakter, SČOV Hrboltová nie je možné prevádzkovať bez zmien vykonaných stavbou, pričom prevádzku SČOV Hrboltová nie je možné ani odstaviť.
23. Žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 08.02.2022 uviedli, že správne orgány sa v konaní vôbec nevysporiadali s ich námietkami týkajúcimi sa nesúladu povoľovanej zmeny stavby s normami na úseku ochrany životného prostredia. Poukázali predovšetkým na nesúlad povoľovanej zmeny prevádzky SČOV s požiadavkami stanovenými vo vyhláške MŽP SR č. 410/2012 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší. Namietali, že pre bezpečnú a ekologickú prevádzku povoľovanej zmeny prevádzky je nevyhnutné vykonať technicky dostupné opatrenia na obmedzenie emisií, napríklad zakrytie zariadenia, zapuzdrovanie časti zariadenia, vytvorenie podtlaku v zapuzdrovanej časti zariadenia a podobne. Žalobcovia pred správnymi orgánmi požadovali, aby práve tieto podmienky vyhlášky boli pri rekonštrukcii SČOV splnené. Skutočnosť je však taká, že už v súčasnosti nie sú všetky miesta únikov zápachov zo SČOV prekryté a odsávané a zápach likvidovaný. Dôvodom neuplatnenia opatrení podľa vyhlášky č. 410/2012 Z. z. mala byť podľa žalovaného slovenská technická norma 756401/1999, ktorá platí striktne pre komunálne odpadové vody s podielom priemyselných odpadových vôd menším ako 20 %. SČOV Hrboltová upravuje až 90 % priemyselných odpadových vôd a len 10 % komunálnych odpadových vôd. Preto na ňu nie je možné aplikovať zmienenú Slovenskú technickú normu. Predmetná SČOV je v skutočnosti chemickou čistiarňou najmä priemyselných odpadových vôd, a preto sa na ňu zmienená STN nevzťahuje. Tvrdenie, že vykonaná zmena SČOV je opatrením na zlepšenie zápachovej situácie, ktorého sa aj žalobcovia dožadovali, je absolútne vytrhnuté z kontextu. Je síce pravdou, že žalobcovia v žiadnom prípade nespochybňujú potrebu existencie SČOV, ale ako dotknutí obyvatelia v konaní požadovali a požadujú, aby takáto prevádzka bola povolená v súlade s platnou legislatívou a pri zabezpečení takých technických a funkčných parametrov, ktoré minimalizujú, resp. eliminujú jej dopad na ich subjektívne práva. Žalobcovia sú presvedčení o existencii takýchto riešení a o tom, že aj žalovaný k nim mohol dospieť, ak by riadne zistil skutkový stav a postupoval v zmysle platných právnych predpisov. Žalovaný konal tiež v rozpore s § 2 písm. a) zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole
znečisťovania životného prostredia, v zmysle ktorého integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania je súbor opatrení zameraných na prevenciu znečisťovania životného prostredia, na znižovanie emisií do ovzdušia, vody a pôdy, na obmedzenie vzniku odpadu a na zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu s cieľom dosiahnuť vysokú celkovú úroveň ochrany životného prostredia. Žalobcovia v konaní pred správnymi orgánmi opakovane poukazovali na skutočnosti a fakty, z ktorých vyplývali úplne iné závery ako z posudkov odborne spôsobilých osôb. Žalobcovia v tomto smere opakovane upozorňovali na neobjektívnosť a tendenčnosť posudkov, o ktoré sa opierali správne orgány. V tomto ohľade je podstatná skutočnosť, ktorej denne čelia obyvatelia Hrboltovej a nie teória prezentovaná v posudkoch platených investorom. Obyvatelia Hrboltovej dlhodobo trpia neznesiteľnými zápachmi produkovaný zo SČOV. Ide o štipľavý, dráždivý ale najmä silne zapáchajúci pach, ktorý je neúnosným zásahom do ich pokojného života. Povolená zmena SČOV už priniesla výrazné zhoršenie situácie a žalobcovia na to opakovane poukazovali. Obyvatelia Hrboltovej sa sťažujú na výrazné zhoršenie zápachu pochádzajúceho zo SČOV. Pokiaľ ďalší účastník v rade 3/ poukazoval na zelenú linku, ktorú prevádzkuje, žalobcovia uviedli, že ich skúsenosť s touto linkou je taká, že nikdy nedostali žiadnu odpoveď, a preto stratili dôveru v jej funkčnosť. Navyše túto linku prevádzkuje ďalší účastník v rade 3/, čo mimoriadne znižuje jej dôveryhodnosť a objektivitu. Žalobcovia tiež tvrdili, že okrem intenzívnejších zápachov sa v lokalite Hrboltová objavil aj nový kontaminujúci prvok, a tým je hluk vznikajúci v dôsledku zvýšenia prekysličovania odpadových vôd prúdením kyslíka v potrubiach. Žalobcov tiež znepokojujú aj zistenia ohľadne kontaminácie pôdy v lokalite Hrboltová, ktoré konštatuje Správa národného lesníckeho centra, Lesnícky výskumný ústav Zvolen z roku 2018 s názvom „Výskum zdravotného stavu a chemizmu lesných ekosystémov v okolí Mondi SCP, a. s.“ od autorov RNDr. Slávka Tóthová, PhD., Ing. Danica Krupová, PhD., Ing. Jozef Vakula, PhD., Ing. Andrej Kunca, PhD. Napokon zopakovali svoje argumenty týkajúce sa dlhodobých negatívnych trendov vo vývoji zdravotného stavu obyvateľov mesta Ružomberok.
24. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 14.02.2022 sa žalobca v rade 3/ vzdal účasti v konaní, ktorý úkon bol posúdený ako späťvzatie žaloby podľa § 63 SSP. Na základe uvedeného správny súd konanie o žalobe žalobcu v rade 3/ zastavil.
25. Podľa § 178 ods. 3 SSP, zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verenej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.
26. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len „zainteresovaná verejnosť“) právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a).
27. Podľa § 2 písm. a) zákona o IPKZ, na účely tohto zákona integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania je súbor opatrení zameraných na prevenciu znečisťovania životného prostredia, na znižovanie emisií do ovzdušia, vody a pôdy, na obmedzenie vzniku odpadu a na zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu s cieľom dosiahnuť vysokú celkovú úroveň ochrany životného prostredia.
28. Podľa § 2 písm. i) zákona o IPKZ, na účely tohto zákona norma kvality životného prostredia je súbor požiadaviek podľa osobitných predpisov ochrany životného prostredia, ktoré musia byť splnené na určenom mieste a v určenom čase.
29. Podľa § 3 ods. 1 zákona o IPKZ, integrované povoľovanie je konanie, ktorým sa koordinovane povoľujú a určujú podmienky vykonávania činností v existujúcich prevádzkach a v nových prevádzkach s cieľom zaručiť účinnú integrovanú ochranu zložiek životného prostredia a udržať mieru znečistenia životného prostredia v normách kvality životného prostredia.
30. Podľa § 3 ods. 5 zákona o IPKZ súčasťou integrovaného povoľovania nie je územné konanie, rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy, posudzovanie vplyvu prevádzky na životné prostredie ani ustanovovanie podmienok na prevenciu závažných priemyselných havárií.
31. Podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona o IPKZ ak je žiadosť úplná a je zistený okruh účastníkov konania, dotknutých orgánov a cudzích dotknutých orgánov, inšpekcia bezodkladne písomne upovedomí účastníkov konania a dotknuté orgány o začatí konania a určí účastníkom konania a dotknutým orgánom primeranú lehotu na vyjadrenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní; ak je počet účastníkov konania
podľa § 9 ods. 2 vyšší ako 20, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou, ktorú zverejní na svojom webovom sídle.
32. Podľa § 15 ods. 3 zákona o IPKZ osoby prizvané na ústne pojednávanie môžu svoje pripomienky uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní; na neskôr uplatnené pripomienky sa neprihliada. Na to musí inšpekcia prizvané osoby písomne upozorniť. Ak inšpekcia upúšťa od ústneho pojednávania, musí túto skutočnosť uviesť v upovedomení o začatí konania podľa § 11 ods. 3 písm. a) a f) a vo výzve podľa § 11 ods. 3 písm. d).
33. Podľa § 21 ods. 2 písm. c) zákona o IPKZ, v záväzných podmienkach prevádzkovania inšpekcia určí opatrenia na prevenciu znečisťovania, najmä použitie najlepších dostupných techník tak, aby činnosť prevádzky nespôsobovala žiadne významné znečistenie.
34. Podľa § 21 ods. 5 zákona o IPKZ, inšpekcia je povinná zahrnúť do povolenia požiadavky na ochranu životného prostredia uvedeného v stanovisku k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie alebo v závere zisťovacieho konania podľa osobitného predpisu, alebo v povolení uviesť dôvody, pre ktoré tak nekonala. Inšpekcia v odôvodnení tiež uvedie, na základe akých záverov o najlepších dostupných technikách a referenčných dokumentov o najlepších dostupných technikách boli uložené záväzné podmienky prevádzkovania.
35. Podľa § 39 zákona o IPKZ na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon v § 4, 6, 7, § 9 až 12, § 15 až 19, § 21, 25, § 26 ods. 9, § 29, § 35 ods. 6 a § 40g ods. 3 neustanovuje inak.
36. V prípade žalobcov v rade 1/ až 2/ ide o žalobu zainteresovanej verejnosti s poukazom na § 42 ods. 1 písm. a) SSP. Zákon priznáva zainteresovanej verejnosti široké oprávnenia. Zainteresovaná verejnosť má v určených prípadoch žalobnú legitimáciu a právo účasti na konaní za predpokladu, že ide o veci životného prostredia podľa osobitného predpisu. Týmto ustanovením sa zohľadňuje znenie článku 9 ods. 2 a 3 Aarhurského dohovoru ohľadom prístupu k spravodlivosti. Správnu žalobu môže zainteresovaná verejnosť podať v lehote dvoch mesiacoch od právoplatnosti rozhodnutia vo vzťahu, ku ktorému tvrdí, že ním bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Podľa slovenského právneho poriadku má zainteresovaná verejnosť v administratívnych konaniach buď právo účasti (§ 24 a iné zákona č. 24/2006 Z. z.), alebo postavenie zúčastnenej osoby (podľa § 8 ods. 6 zákona č. 514/2008 Z. z.), prípadne priamo účastníka konania (§ 9 ods. 2 zákona o IPKZ). V zmysle konštantnej judikatúry však zainteresovanej verejnosti patrí právo byť účastníkom konania aj v tých určených konaniach týkajúcich sa životného prostredia, v ktorých takáto výslovná normatívna úprava absentuje (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.06.2013 sp. zn. 5Sžp/21/2012). Okrem správnej žaloby je zainteresovaná verejnosť oprávnená podať aj žalobu proti nečinnosti, žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja. Ak sa zainteresovaná verejnosť zúčastňuje konania o správnej žalobe má v ňom postavenie zúčastnenej osoby. Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov, pričom ak je žalobcom musí byť zastúpená advokátom, ak jej zástupca sám, nemá právnické vzdelanie podľa § 49 ods. 1 SSP.
37. Správny súd považoval za potrebné zdôrazniť, že koncepcia správneho súdnictva má svoj ústavnoprávny základ v článku 46 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
38. Uvedená formulácia nachádza následne svoje vyjadrenie aj v ustanoveniach § 2 ods. 1 a 2 SSP, v zmysle ktorých v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
39. V zmysle uvedených generálnych klauzúl správny súd konštatuje, že porušenie práva môže byť podkladom pre ochranný zásah správneho súdu v tom prípade, ak takéto porušenie našlo svoje vyjadrenie v konkrétnom zásahu do práv a záujmov žalobcu; inak povedané, nie každé porušenie právnej normy zo strany orgánu verejnej správy môže znamenať rozhodnutie súdu v správnom súdnom konaní v prospech žalobcu, pokiaľ zároveň nie je tvrdený a preukázaný konkrétny zásah do jeho práv. Zásah do práv žalobcu je pritom správny súd oprávnený skúmať podľa stavu existujúceho ku dňu právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ako to vyplýva z § 135 ods. 1 SSP (s výnimkami formulovanými v odseku 2 tohto ustanovenia). Na tomto mieste správny súd zdôrazňuje, že úlohou správneho súdu nie je suplovať činnosť správnych orgánov a nie je inštanciou, na ktorú sa môže účastník konania obracať s námietkami, ktoré v správnom konaní neprodukoval. Z uvedeného potom vyplýva, že akékoľvek následné (zmenené) skutkové okolnosti či nové argumenty účastníkov konania nemôžu mať z hľadiska rozhodovania správneho súdu právny význam.
40. V posudzovanej veci je navyše zodpovednosť účastníka konania regulovaná inštitútom koncentrácie správneho konania v zmysle ustanovenia § 11 ods. 4 písm. a) a osobitne § 15 ods. 3 zákona o IPKZ, ktoré expressis verbis neumožňuje správnemu orgánu prihliadnuť na neskôr prezentované námietky účastníka administratívneho konania. V posudzovanej veci boli účastníci listom zo dňa 02.05.2016 upovedomení o začatí konania vo veci podstatnej zmeny integrovaného povolenia a zároveň im bola určená 30-dňová lehota na vyjadrenie. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ na výzvu nereagovali. Následne správny orgán nariadil ústne pojednávanie na 21.07.2016, pričom účastníkov upozornil, že pripomienky a námety môžu uplatniť na tomto pojednávaní; na neskôr uplatnené pripomienky a námety sa nebude prihliadať. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ predvolanie riadne prevzali. Podľa prezenčnej listiny, ktorá je súčasťou administratívneho spisu sa žalobcovia v rade 1/ a 2/ na pojednávaní nezúčastnili, na základe nimi udeleného plnomocenstva bol na pojednávaní prítomný žalobca v rade 3/. Žalobcovia predložili spoločné písomné stanovisko zo dňa 20.07.2016, ktoré je prílohou zápisnice z pojednávania. Z uvedeného stanoviska vyplýva, že „podľa nášho názoru zvýšením kapacity prevzdušňovania aktivácie dôjde k zvýšeniu množstva emisií zapáchajúcich a iných toxických chemických látok do ovzdušia, a to vo forme aerosolov, čím sa opäť zhorší ovzdušie najmä pre obyvateľov Hrboltovej a okrajových častí Černovej. Preto pred akýmkoľvek zvyšovaním kapacity SČOV požadujem odstránenie emisií zapáchajúcich a iných toxických chemických látok do ovzdušia jej zakrytovaním. Doteraz vykonané opatrenia na odstránenie emisií zápachov zo SČOV boli neúčinné. Preto zásadne nesúhlasíme s vydaním stavebných povolení na predmetné stavby a žiadame toto správne konanie zastaviť. Rovnako podporujeme stanoviská občianskych združení a obyvateľov Hrboltovej. V prílohe prikladáme zoznam chemických látok uvoľňovaných do ovzdušia z čistenia celulózových odpadových vôd a požiadavky vyplývajúce z platnej legislatívy.“ Príloha obsahuje rozsiahly zoznam rôznych chemických látok s citáciou právnych predpisov a s ďalšími námietkami, z ktorých vyplýva, že žalobcovia okrem vyššie uvedeného požadovali zabezpečenie správy o neexistencii vymedzených chemických látok (ostatné látky 3. a 4. sadzobnej triedy okrem TRS a amoniaku) v emisiách SČOV, vykonanie kontrolných meraní (všetky látky 3. a 4. sadzobnej triedy podľa prílohy k zákonu č. 401/1998 Z. z.), uloženie prevádzkovateľovi SČOV vykonávať pravidelné merania všetkých látok 3. a 4. sadzobnej triedy podľa prílohy k zákonu č. 401/1998 Z. z.
41. Z hľadiska meritórneho skúmania žaloby bolo potom relevantné zaoberať sa námietkami žalobcov v rade 1/ a 2/ len v rozsahu, v ktorom prezentovali námietky proti vydaniu integrovaného povolenia v štádiu administratívneho konania vymedzeného znením ustanovenia § 15 ods. 3 zákona o IPKZ. Z uvedeného dôvodu žalobné námietky poukazujúce na nesúlad vydaného integrovaného povolenia so záväznou častou územného plánu mesta Ružomberok a na hrozbu pre zdravotný stav obyvateľstva vrátane zvýšenej úmrtnosti správny súd považoval za nedôvodné, pretože neboli uplatnené v priebehu administratívneho konania v súlade s uvedeným ustanovením zákona o IPKZ.
42. Vo vzťahu ku kvalite jednotlivých žalobných námietok považuje správny súd poukázať na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/23/2011 zo dňa 22.08.2012, podľa ktorých: „Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu, a toto tvrdenie právne odôvodniť. Ak žalobca poukazuje na skutočnosť, že postupom správnych orgánov mu bola odňatá možnosť ochrany jeho práv, musí uviesť, pri ktorom procesnom úkone sa tak malo stať, aké vyjadrenia chcel v priebehu správneho konania uplatniť a čo je
dôsledkom znemožnenia ich uplatnení, teda aké subjektívne právo žalobcu malo byť v tejto súvislosti porušené. Pokiaľ tak neurobí, nie je možné všeobecne formulované žalobné námietky meritórne prejednať.“
43. Správny súd konštatuje, že okruh žalobných bodov, ktorý bolo možné vo veci preskúmať boli námietky týkajúce sa potreby prekrytia čističky odpadových vôd, a to na základe znenia vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 410/2012 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší, jej prílohy č. 3 II. 4 a námietky týkajúce sa zvýšenia emisií v dôsledku zvýšenia kapacity čističky a s tým súvisiace tvrdenia o nedostatočnosti argumentácie žalovaného i prvostupňového správneho orgánu založenej na záveroch procesu EIA a Analýzy dopadu zvýšenia výroby na SČOV Hrboltová.
44. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
45. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
46. Pod pojmom „spisy žalovaného správneho orgánu“ sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí (R 66/1998). V prípade, že žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží neúplný spis, alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať, či správny orgán postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o začatí správneho konania, prípadnom doplnení návrhu na začatie správneho konania, o priebehu dokazovania, označenie skutočností, ktoré správny orgán považoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci. Za takej situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu žalovaným zodpovedá obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/84/2013 zo dňa 24.09.2014).
47. Nevyhnutným predpokladom, aby mohol správny súd realizovať správny súdny prieskum, je teda možnosť správneho súdu oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie správneho orgánu, na ktoré správny orgán odkazuje v odôvodnení (§ 32 ods. 2, § 47 ods. 3 správneho poriadku). Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia pri posudzovaní námietok žalobcov vznesených v administratívnom konaní poukázal okrem iného na Analýzu dopadu zvýšenia výroby na SČOV Hrboltová vypracovanej Slovenskou technickou univerzitou, na záverečné stanovisko zo dňa 04.03.2016 a citoval zo záverov emisno-technologickej štúdie odborne spôsobilej osoby vo veciach ochrany ovzdušia (Ing. V. Hlaváč, CSc.). Tiež odkazoval na ciele povoľovaných stavieb (zlepšenie aeračného systému na SČOV), ako aj na referenčný dokument BAT.
48. Žalovaný pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa poukazoval na výsledky procesu EIA, na rozptylovú štúdiu, emisno-technologické posúdenie a údaje z referenčných prevádzok (PP BREF). Zdôrazňoval zlepšenie kvality čistiaceho procesu a skutočnosť, že sa nezmenia kvalitatívne parametre čistených odpadových vôd.
49. Ani jeden z označených podkladov, na ktoré odkazovali správne orgány, netvorí súčasť správnemu súdu žalovaným predloženého administratívneho spisu. Správne orgány odkázali na listiny, ktoré im boli zjavne známe, keďže vo veci čističky odpadových vôd Hrboltová prebehlo viacero konaní (aj na správnom súde), čo však neznamená, že tieto dokumenty majú charakter všeobecne známych
listín. Rovnako správny súd nemôže konštatovať, že by mu tieto dokumenty boli známe z úradnej činnosti, keďže sa špecifickými otázkami nastolenými v aktuálnom konaní v iných veciach nezaoberal. Čiastkové odkazy na záverečné stanovisko či emisno-technologickú štúdiu sú obsahom zápisnice zo dňa 21.07.2016, čo však nebolo pre správny súd postačujúcim podkladom pre verifikovanie správnosti postupu správneho orgánu v zmysle vznesených žalobných bodov. K „referenčnému dokumentu BAT“ treba navyše uviesť, že tento nemá povahu všeobecne záväzného predpisu. Jeho definícia je obsiahnutá v článku 3 ods. 11 smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách, podľa ktorého referenčný dokument o BAT je dokument, ktorý vychádza z výmeny informácií uskutočnenej v súlade s článkom 13, je vypracovaný pre vymedzené činnosti a opisuje najmä uplatňované techniky, súčasné emisie a úrovne spotreby, zvážené techniky na určenie najlepších dostupných techník, ako aj závery o BAT a akékoľvek nové techniky, s osobitným prihliadnutím na kritériá uvedené v prílohe III.
50. Prieskum správnosti postupu v administratívnom konaní nie je možný za situácie, ak kľúčové podklady, od ktorých správny orgán odvodzuje svoje závery, nie sú súčasťou administratívneho spisu. Zásadné listiny, na podklade ktorých založil žalovaný svoje závery, nebolo možné nijako verifikovať. Z uvedených dôvodov správny súd s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. f) SSP, z dôvodu chýbajúcej opory rozhodnutia žalovaného (skutkových zistení vychádzajúcich z podkladov rozhodnutia) v administratívnom spise bez možnosti zaoberať sa vecnými námietkami žalobcu rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom odstráni súdom vytýkaný nedostatok. Na tomto mieste správny súd tiež upriamuje pozornosť na argumentáciu správneho orgánu prvého stupňa, ktorý odkázal na „ciele“ povoľovaných stavieb. Tieto boli prezentované žiadateľom o vydanie integrovaného povolenia a nemôžu tak predstavovať objektívne kritérium pre hodnotenie zákonných podmienok pre vydanie administratívneho rozhodnutia.
51. Ďalej správny súd dospel k záveru o naplnení dôvodov pre zrušenie rozhodnutia žalovaného aj s poukazom na citované ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) SSP pre nepreskúmateľnosť. Vo všeobecnosti je potrebné konštatovať, že nepreskúmateľnosťou sa podľa konštantnej judikatúry správnych súdov a podľa doktríny chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. V prípade rozhodnutia žalovaného ide o vadu spočívajúcu v nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ktorý, ako už bolo uvedené vyššie, odkázal na odborné podklady, tieto však zrozumiteľným spôsobom neobjasnil.
52. S poukazom na zistené nedostatky odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ako aj obsahu predloženého administratívneho spisu správny súd rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) a f) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na nové rozhodnutie podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP, v ktorom žalovaný opätovne vo veci rozhodne, rozhodnutie odôvodní v súlade s citovaným ustanovením § 47 ods. 3 správneho poriadku, vysporiada sa zrozumiteľným spôsobom so všetkými vznesenými odvolacími námietkami a odstráni správnym súdom vytýkané nedostatky.
53. Napokon treba zdôrazniť, že konanie a rozhodovanie správneho súdu o žalobe podanej proti rozhodnutiu žalovaného je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a nie pokračovanie administratívneho konania. Úlohou správneho súdu je skúmať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitostí, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu správny súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou v konaniach pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na jeho zákonnosť.
54. Správny súd konštatuje, že po preskúmaní napadnutých rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval v súlade so zákonnými povinnosťami zabezpečiť riadny podklad rozhodnutia a tento transformovať do odôvodnenia svojho rozhodnutia. Žiada sa uviesť, že otázky posudzované v danom konaní majú odborný charakter a
pokiaľ ich hodnotenie bolo závislé od príslušných posudkov, či štúdií, tieto sa musia stať súčasťou administratívneho spisu a napokon aj základom odôvodnenia rozhodnutia.
55. V reakcii na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 4Sžk/30/2019 zo dňa 13.04.2021 považoval správny súd za potrebné zhrnúť, že v zmysle § 135 ods. 1 SSP už nebol oprávnený skúmať skutočnosti, ktoré nastali po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, t. j. nemohol sa zaoberať prípadným zrušením územného rozhodnutia, keďže táto okolnosť neexistovala v čase rozhodovania žalovaného. Vo vzťahu k námietke žalobcov ohľadom rozporu preskúmavaného rozhodnutia s územným plánom mesta a námietke týkajúce sa zdravia obyvateľstva správny súd uvádza, že tieto neboli vznesené v koncentračnej lehote podľa § 15 ods. 3 zákona o IPKZ.
56. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcom v rade 1/ a 2/, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. Konanie o žalobe žalobcu v rade 3/ bolo zastavené, preto v jeho prípade bolo aplikované znenie § 170 písm. b) SSP. Správny súd náhradu trov konania nepriznal ďalším účastníkom konania v rade 1/ až 8/ v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im explicitne uložil správny súd.
57. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.