Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžf/84/2013

Identifikačné číslo spisu: 7008201603 Dátum vydania rozhodnutia: 24.09.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Adamcová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:7008201603.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : L., A., správca konkurznej podstaty úpadcu PROFITUBE spol. s r.o. so sídlom, Jazerná č. 3, Košice, proti žalovanému : Daňový úrad Košice, Rozvojová 2, Košice (predtým Daňový úrad Košice IV., Južná trieda 8, Košice), v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 698/230/65780/08/ Tak zo 4. septembra 2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -171 zo 16. mája 2013, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. -171 zo 16. mája 2013 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej v texte rozhodnutia len ako „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“) podľa (ďalej len „“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 698/230/65780/08/ Tak zo 4. septembra 2008, ktorým podľa , o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon o správe daní a poplatkov“), ktorým nevyhovel reklamácii žalobcu zo dňa 25.8.2008 proti postupu správcu dane pri kompenzácii nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „“) za zdaňovacie obdobie máj 2008 vo výške 22.607.146,- Sk.

Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že po preskúmaní žaloby v rozsahu žalobných dôvodov dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Poukázal na to, že konečným cieľom a účelom daňového konania je vydať rozhodnutie, v ktorom správca dane daňovým subjektom ukladá určité povinnosti a priznáva určité práva týkajúce sa daní. Žalobca si písomným podaním z 25.6.2008 uplatnil nadmerný odpočet vo výške 22.607.146 Sk za zdaňovacie obdobie máj 2008, ktorý žalovaný použil na kompenzáciu daňového nedoplatku na ,

ktorý nebol zaplatený v lehote splatnosti, ktorá bola žalobcovi vyrubená dodatočnými platobnými výmermi ako rozdiel , potom keď dodatočné platobné výmery boli v dôsledku odvolania žalobcu potvrdené druhostupňovým správnym orgánom. Žalobca podal včas žalobu na súd na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o výrube rozdielu za zdaňovacie obdobie január, február, apríl, máj, júl , august, september, október 2006. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 11.3.2008, č. k. a uznesením zo dňa 26.11.2007, č. k. , 309/2007 až 316/2007 odložil vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí až do právoplatného rozhodnutia súdu o podanej žalobe. Prvostupňový súd uviedol, že v praxi je potrebné rozlišovať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. Právoplatné je doručené rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať riadny opravný prostriedok a rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať riadny opravný prostriedok, alebo ak ich podanie nemá odkladný účinok a ak zároveň uplynula lehota na plnenie. Žaloba nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia správneho orgánu, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné, ale na žiadosť účastníka môže predseda senátu vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma ( ). V danom prípade Krajský súd v Bratislave uznesením odložil odklad vykonateľnosti rozhodnutí správneho orgánu, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel . Odklad vykonateľnosti rozhodnutí v danom prípade paralyzuje účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktorým bola uložená povinnosť žalobcovi zaplatiť rozdiel , ale to neznamená, že sa tým oddialila aj splatnosť . Oddialilo sa tým len vymáhanie daňového nedoplatku v daňovom exekučnom konaní, čo znamená, že žalobca nebol povinný do právoplatnosti rozhodnutia súdu o žalobe, kde sa preskúmavalo rozhodnutie, ktorým mu bol vyrubený rozdiel , ju zaplatiť a ani správca dane nemohol z toho dôvodu začať daňové exekučné konanie. Prvostupňový súd uviedol, že žalobca si písomne uplatnil nadmerný odpočet písomným podaním z 25.6.2008 za zdaňovacie obdobie máj 2008 a v súlade s ust. je možné nadmerný odpočet využiť na kompenzáciu daňových nedoplatkov a takto ho možno použiť posledný deň lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu . Vyrubený rozdiel pretože v lehote splatnosti nebol zaplatený, sa stal daňovým nedoplatkom v zmysle , a preto bolo možné daňový nedoplatok použiť na kompenzáciu nadmerného odpočtu , ktorý si uplatnil žalobca. Podľa názoru prvostupňového súdu uplatnený nadmerný odpočet žalobcom za zdaňovacie obdobie máj 2008 bolo možné kompenzovať s daňovým nedoplatkom na , ktorý nebol zaplatený v lehote splatnosti i napriek tomu, že súd povolil odklad vykonateľnosti tých rozhodnutí, ktorými bol vyrubený rozdiel žalobcovi. Uviedol, že vyrubený rozdiel bol v zmysle splatný do 15-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia, pričom zo strany žalobcu nebol v tejto lehote zaplatený (rozhodnutia o vyrubení rozdielu druhostupňový správny orgán potvrdil rozhodnutiami z 25.10.2007, žaloby na ich preskúmanie žalobca podal 19.11.2007, resp. 3.12.2007 a krajský súd odložil vykonateľnosť preskúmavaných rozhodnutí uznesením z 26.11.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3.12.2007, resp. uznesením z 11.3.2008), a preto v zmysle sa stal daňovým nedoplatkom, ktorý podľa možno použiť na kompenzáciu s nadmerným odpočtom. Prvostupňový súd uviedol, že žalovanému nič nebránilo, aby nevyužil nadmerný odpočet na kompenzáciu daňového nedoplatku na , ktorá nebola zaplatená v zákonom stanovenej lehote. Podľa jeho názoru, na využitie kompenzácie daňových nedoplatkov s nadmerným odpočtom nemá vplyv, že bol povolený odklad vykonateľnosti tých rozhodnutí, ktoré boli použité na kompenzáciu daňového nedoplatku, len samotné odloženie vykonateľnosti rozhodnutia ešte neznamená oddialenie aj splatnosti dane, v danom prípade , pretože vyrubený rozdiel sa stal splatným do 15-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia a po nezaplatení v stanovenej lehote sa stal daňovým nedoplatkom, kedy už bolo možné tento daňový nedoplatok využiť na kompenzáciu v zmysle , ktorá sa použije v posledný deň lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu a v danom prípade mala byť vykonaná 24.8.2008, teda v súlade so zákonom. Na záver prvostupňový súd poznamenal, že žalobca sám súdu predložil rozsudok NSSR z 11.12.2012, sp. zn. , ktorým bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 23.7.2008, č. k. -269 tak, že žaloba bola zamietnutá, teda nebolo vyhovené žalobe žalobcu o zrušenie rozhodnutí, ktorými mu bol vyrubený rozdiel za zdaňovacie obdobie január, február, apríl, máj, júl,

august, september, október 2006. Prvostupňový súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby bol v súlade so v znení platnom do 31.12.2008, a preto žalobu podľa zamietol. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal.

II.

Proti tomuto rozsudku prvostupňového súdu v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie, a to proti obidvom jeho výrokom, teda proti zamietnutiu žaloby, aj proti nepriznaniu náhrady trov konania. Odvolanie podal z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Žalobca uviedol, že súd prvého stupňa obsahovo inštitút odkladu vykonateľnosti zúžil len na odklad možného výkonu exekúcie (v danom prípade daňovej), čo považoval za nesprávny výklad, ktorý nie je konformný ani s účelom zákonnej úpravy, ale ani s rozhodovacou činnosťou súdov, vrátane najvyššieho súdu. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. , ktorý v odôvodnení uviedol, že „ ... súdom povolený odkladný účinok sa vzťahuje na právny stav založený správnym rozhodnutím so všetkými konzekvenciami, a nie teda iba na exekučnú vykonateľnosť. Je zrejmé, že s pojmom „vykonateľnosti“ len ako „exekučnej vykonateľnosti“ správneho rozhodnutia v správnom súdnictve si vystačiť nemožno. Ochrana len v tomto rozsahu poskytovaná súdom by bola príliš úzka. ... Účelom žiadosti účastníka o odklad vykonateľnosti je nesporne to, aby súd zabránil akýmkoľvek dôsledkom, ktoré vyplývajú z právoplatného správneho rozhodnutia“.

Podľa názoru žalobcu výklad prvostupňového súdu v posudzovanej veci je zužujúci, v rozpore s citovaným rozsudkom NS SR, čo z pohľadu konkurzu, kde je správcom, významne narušuje zásadu právnej istoty a jednotnosti rozhodovacej činnosti súdov. Na podporu svojho tvrdenia žalobca poukázal na právnu úpravu inštitútu odkladu vykonateľnosti na jednej strane a exekúcie na strane druhej v „konkurznom„ zákone, s tým, že ak by sa inštitút sistácie rozhodnutia obsahovo „kryl“ s pojmom odkladu exekúcie (jeho prerušenia, zastavenia), potom ustanovenie o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len „“) by bolo nadbytočné, resp. úplne zbytočné, nakoľko z iných ustanovení je zrejmé, že proti úpadcovi, resp. jeho majetkovej podstate začať alebo pokračovať v exekúcii nie je možné a zároveň poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené. Uviedol tiež, že z uvedených ustanovení je zrejmé, že zákonodarca inštitút odkladu vykonateľnosti vnímal významne a citlivo, ak ho nepripustil, čím sa nedostal do rozporu s možnosťou započítania niektorých pohľadávok po vyhlásení konkurzu. Žalobca tiež pripomenul, že odklad vykonateľnosti dotknutého rozhodnutia daňového orgánu trval až do septembra 2009, konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený 1. mája 2009 a ku kompenzácii došlo v roku 2008. Nezákonnosť daňovej kompenzácie videl v tom, že k nej zo strany žalovaného došlo v čase neukončeného súdneho konania, v ktorom vykonateľnosť daňového rozhodnutia bola odložená do doby právoplatnosti skončenia konania vo veci samej.

Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobe vyhovie a zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 698/230/65780/08/ Tak zo 4.9.2008, pôvodne vydané Daňovým úradom Košice. Súčasne navrhol, aby odvolací súd zmenil na napadnutý rozsudok v časti náhrady trov konania na prvom stupni, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a 2 úkonov právnej služby, ktoré vyčísli dodatočne a ktoré patria do všeobecnej podstaty úpadcu. Tiež navrhol, aby v prípade, ak by odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, pripustil dovolanie vo veci samej, nakoľko mal za to, že sa jedná o vec zásadného právneho významu, keďže v rozhodovacej činnosti súdov by dochádzalo k rôznej interpretácii pojmu odkladu vykonateľnosti.

III.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s ) preskúmal rozsudok krajského súdu podľa , prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa a , a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť podľa a podľa vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (, ).

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy (t. j. druhej hlavy piatej časti) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nevyhnutné, aby súd vychádzal z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu. Pod pojmom „spisy žalovaného správneho orgánu“ sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí (R 66/1998).

V prípade, že žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží neúplný spis, alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať, či správny orgán postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o začatí správneho konania, prípadnom doplnení návrhu na začatie správneho konania, o priebehu dokazovania, označenie skutočností, ktoré správny orgán považoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci. Za takej situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu žalovaným zodpovedá obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci.

Z podkladov súdneho spisu v predmetnej veci bolo zistené nasledovné.

Prvostupňový súd výzvou zo dňa 30.10.2008 (č.l. 32 súdneho spisu) vyzval žalovaného, aby v lehote 30 dní predložil súdu originál úplného administratívneho spisu vzťahujúceho sa na uvedené rozhodnutie (vrátane administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa) spolu s písomným vyjadrením k priloženej žalobe.

Postup súdu prvého stupňa bol v súlade s ust. , ktorý v tom čase bol účinný v nasledovnom znení : „Predseda senátu vyžiada spisy žalovaného správneho orgánu, ktorý je povinný bez meškania ich predložiť spolu so spismi správneho orgánu prvého stupňa“.

Žalovaný správny orgán, ktorý výzvu súdu prevzal 31.10.2008, reagoval na ňu stanoviskom z 27.11.2008, ku ktorému zároveň pripojil oznámenie o kompenzácii NO , reklamáciu proti rozhodnutiu a rozhodnutie o reklamácii. Všetky uvedené doklady boli predložené súdu vo fotokópiách.

V súdnom spise (na č.l. 55) sa nachádza výzva prvostupňového súdu z 21.4.2009, nasledovného znenia : „Na základe výzvy súdu, aby ste predložili súdu originál Vášho úplného administratívneho spisu

vzťahujúceho sa na rozhodnutie č. /Tak zo dňa 4.9.2008 boli súdu zaslané fotokópie oznámenia o kompenzácii, reklamácie proti oznámeniu a rozhodnutia o reklamácii, overené zamestnancom Daňového úradu Košice. V takto poskytnutom obsahu administratívneho spisu chýbajú príslušné doručenky, ktoré sú tiež súčasťou originálneho administratívneho spisu, a taktiež nie je možné zistiť, či už žiadna ďalšia listina nie je súčasťou originálneho administratívneho spisu. Preto Vás žiadam v lehote 10 dní o zaslanie Vášho originálneho úplného administratívneho spisu (vrátane doručeniek).“

Uvedená výzva bola žalovanému správnemu orgánu doručená 24.4.2009.

Senát Najvyššieho súdu SR po detailnom oboznámení sa s obsahom súdneho spisu zistil, že na túto výzvu žalovaný nereagoval a požadovaný administratívny spis prvostupňovému súdu nepredložil.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolaciemu súdu neostávalo nič iné ako skonštatovať, že za stavu, keď prvostupňový súd meritórne rozhodol v posudzovanej veci bez zadováženia si administratívneho spisu, je odvolaním napadnutý rozsudok postihnutý deficitom nepreskúmateľnosti.

S ohľadom na uvedené procesné pochybenie sa Najvyšší súd Slovenskej republiky vecou meritórne nemohol zaoberať. Preto napadnutý rozsudok podľa v spojení s veta druhá zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( ).

V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu postupovať dôsledne v zmysle ustanovenia - ktoré s účinnosťou od 1.1.2012 dáva súdu možnosť sankčného postihu správneho orgánu v prípade nesplnenia si povinnosti predložiť súdu svoje spisy spolu so spismi správneho orgánu prvého stupňa - po zadovážení administratívneho spisu, prejednať vec v medziach podanej žaloby, dôsledne sa vysporiadať s námietkami žalobcu a znovu o nej rozhodnúť.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania ( v spojení s veta prvej ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.