Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoEk-17-2024.pdf
PDF · 87.19 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoEk/17/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX, o vymoženie 334,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 10Er/428/2015-12 zo 4.8.2015 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že cit.: „Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta.“
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 41 ods. 2 písm. d); § 44 ods. 2, 3 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 634/1992 Zb.“), § 52 ods. 1 až 3; § 54 ods. 1, 4 zák. č. 40/41964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“).
3. Konštatoval, že návrhom na vykonanie exekúcie z 24.2.2015 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému vo veci vymoženia sumy 334,- eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. z 12.11.2014, sp. zn. SR 14716/14, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2014 a vykonateľnosť dňa 18.12.2014. Zistil, že v exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 334,- eur s príslušenstvom v splátkach vo výške 120,- eur mesačne, ďalej že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver, a že oprávnený z dôvodu nesplácania úveru pristúpil k jeho zosplatneniu.
4. Právne uzavrel, že základnou podmienkou pre rozhodovanie sporu v rozhodcovskom konaní je platne uzatvorená rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka. Keďže súdny exekútor spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie predložil okrem exekučného titulu aj zmluvu o úvere, všeobecné obchodné podmienky a rozhodcovskú zmluvu, tieto listiny súd prvej inštancie v konaní o udelenie poverenia preskúmal a zistil, že v konaní sa vymáha plnenie zo zmluvy uzatvorenej dňa 15.2.2013, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver oprávneným, a že na túto zmluvu sa subsidiárne vzťahuje právny režim spotrebiteľských zmlúv, nakoľko zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Nadväzne sa zaoberal prijateľnosťou rozhodcovskej doložky uzatvorenej samostatne v rozhodcovskej zmluve č. 802101888 z 15.2.2013, ktorá bola podpísaná v ten istý deň ako zmluva o úvere. Z celkového formátu rozhodcovskej zmluvy
(vo forme tlačiva) súdu prvej inštancie vyplynulo, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používa opakovane pri fyzických osobách, pričom ide o zmluvy, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Možnosť povinného neprijať návrh na pristúpenie k rozhodcovskej zmluve boli podľa názoru súdu len zdanlivou možnosťou. V prípade rozhodcovskej zmluvy došlo k dopísaniu osobných údajov povinného, dátumu a miesta podpísania. Takto vypísané tlačivá nie je možné považovať za individuálne dojednané zmluvné podmienky, a to ani v prípade rozhodcovskej zmluvy. Nadväzne na to uzavrel, že znenie v konkrétnom prípade uzavretej rozhodcovskej doložky v znení, podľa ktorého ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu ojej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodovacej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru súdu prvej inštancie, rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu rozhodcovského rozsudku pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ už pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. V rámci modelu spotrebiteľskej zmluvy je to totiž zvyčajne veriteľ, ktorý podáva návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý od veriteľa získal služby. Veriteľ tak na základe predmetnej rozhodcovskej doložky môže predložiť vec na prejednanie rozhodcovského orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak z prejednania veci všeobecný súd, ktorý by bol inak príslušný vo veci konať a rozhodnúť. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné v rámci exekučného konania poskytnúť rozhodcovskému rozsudku ako exekučnému titulu súdnu ochranu. Na základe tejto rozhodcovskej doložky tak spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. V tomto prípade tak podľa súdu prvej inštancie neboli splnené podmienky prijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská doložka je neplatná a preto nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Preto bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdom prvej inštancie zamietnutá.
5. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu zákonom, keď okrem ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na zistený skutkový stav aplikoval aj ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Namietal, že súd prvej inštancie na správne zistený skutkový stav aplikoval nesprávne právny predpis, nakoľko § 45 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konania v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale súd prvej inštancie citované ustanovenie nesprávne aplikoval. Aj keď v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd na podklade predložených listín posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky, v rámci materiálneho prieskumu exekučného titulu exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie a musí sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, pričom splnenie podmienok zastavenia exekúcie musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Oprávnený ďalej namietal, že v prípade, ak exekučný súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ukrátil strany exekučného konania práv, ktoré im zákon priznáva. Takýmto postupom súdu prvej inštancie došlo k nahradeniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovského rozsudku, čo označil za rozporné s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Poukázal na to, že oprávnený uzatvára s povinným rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné, konajúci súd prvý inštancie však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, čím zaťažil konanie vadou nedostatočného zistenia skutkového stavu. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len ,,CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov nastal pri rozhodnutí súdu prvej inštancie suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
8. Odvolací súd v danom prípade posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05).
9. V priebehu konania bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý rozhodnutím ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky č. 18703/2023/152 z 3.10.2023, právoplatným dňa 20.10.2023, odvolaný z funkcie súdneho exekútora k 31.10.2023 a jeho nástupcom sa stal JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom exekútorského úradu Zámocká 30, 811 01 Bratislava.
10. Súd prvej inštancie vo veci správne zistil skutkový stav, pri rozhodovaní o nej správne aplikoval právne predpisy a vo veci správne rozhodol. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so správnymi závermi, uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.
11. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, v nadväznosti na odvolacie námietky oprávneného, odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosťou súdu je v každom štádiu exekučného konania prihliadať na to, či sú splnené formálne a materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu. Z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je ex offo povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné, a to tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej.
12. Pokiaľ teda oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Ak nedošlo k uzavretiu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má potom v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky paktu. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6 Cdo/1/2012 z 21.03.2012, kde najvyšší súd judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy, alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Neprijateľná rozhodcovská doložka je vždy dôvodom na odmietnutie vykonania exekúcie, a to aj v štádiu poverovania súdneho exekútora na výkon exekúcie. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, pritom nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2011 z 13.10.2011).
13. Odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/105/2011 z 10.10.2012, podľa ktorého už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.
14. V súvislosti s odvolacími námietkami oprávneného zároveň odvolací súd dodáva, že skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky exekučný súd nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len základné podmienky jeho vydania, čím realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).
15. Odvolací súd sa stotožňuje i so záverom súdu prvej inštancie, že vzťah založený medzi oprávneným a povinným zmluvou o úvere uzatvorenej dňa 15.02.2013, je spotrebiteľským právnym vzťahom, na ktorý sa preto musia aplikovať normy spotrebiteľského práva, predovšetkým ust. § 52 a nasl. OZ. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie bol oprávnený preskúmať povahu rozhodcovskej doložky i v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ.
16. Zaradenie rozhodcovskej doložky do všeobecných obchodných podmienok odôvodňuje záver, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a spotrebiteľ celkom zjavne nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Pre platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy a doložky je pritom, vychádzajúc z § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, nevyhnutný nepochybný súhlas oboch strán s jej uzavretím. Zo znenia rozhodcovskej doložky však nevyplýva, že by bol spotrebiteľovi predložený návrh, o ktorom by bolo možné jednať. Súhlas spotrebiteľa s uzavretím rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky musí byť vyjadrený jasne a určito.
17. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého rozhodcovská doložka obsiahnutá v predmetnej zmluve o úvere predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa ustanovení OZ neplatná. Pokiaľ teda došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, na ktorého vydanie rozhodcovský súd nemal právomoc, ide o rozsudok materiálne nevykonateľný. Z uvedených dôvodov, vyhodnotiac odvolacie námietky oprávneného ako nedôvodné, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).