Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/19/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne A. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., D. XX, zastúpenej JUDr. Marekom Radačovským, advokátom so sídlom v Košiciach, Žriedlová 3, proti žalovanej: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpenej Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 1, o 1.024,76 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 03.03.2022 č.k. -288 v spojení s opravným uznesením zo dňa 05.05.2022 č.k. -304 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o trovách konania tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu.

O d m i e t a odvolanie žalovanej voči výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom v spojení s opravným uznesením konanie v časti zaplatenia istiny 839,86 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 345,76 eur odo dňa 07.05.2018 do 05.11.2020, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 839,86 eur odo dňa 07.05.2018 do zaplatenia, zastavil. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 32,52 %, o výške ktorých uviedol, že bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku z podanej žaloby vo výške 40,50 eur na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia 1.024,76 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 07.05.2018 do zaplatenia titulom poistného plnenia z poistnej udalosti. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že za opravu poškodeného vozidla uhradila celkovo sumu 1.024,76 eur, preto sa jej zaplatenia domáha voči žalovanej, s ktorou má uzavreté povinné zmluvné poistenie a ktorá odmietla žalobkyni plniť. Na preukázanie nároku predložila žalobkyňa faktúry, z ktorých vyplynulo, že žalovanú sumu uhradila za opravu predmetného motorového vozidla.

Súd prvej inštancie v súlade s zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny 839, eur s prísl. po tom, ako žalobkyňa zobrala žalobu v tejto časti späť. Dôvodom späťvzatia žaloby bola skutočnosť, že po vykonaní znaleckého dokazovania v konaní znalcom E. B. F., ktorý určil výšku škody na motorovom vozidle žalobkyne v priamej a nepochybnej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou vo

výške 679 eur vrátane dane z pridanej hodnoty, žalovaná túto sumu žalobkyni uhradila, keď reflektovala výšku škody určenú znaleckým posudkom. Žalobkyňa zobrala žalobu späť aj v časti presahujúcej sumu 863,90 eur, predstavujúcu náklady na opravu jej poškodeného motorového vozidla.

Súd prvej inštancie výrokom o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, teda o zaplatenie 184,90 eur s prísl. zamietol žalobu, keď za preukázanú výšku škody vzniknutú na motorovom vozidle žalobkyne považoval sumu 679 eur stanovenú znalcom E. B. F. v znaleckom posudku. Pokiaľ ide o kalkuláciu nákladov na opravu motorového vozidla žalobkyne vo výške 863,90 eur, vyhotovenú dňa 23.03.2018 žalovaným, ktorú žalobkyňa predložila, na tento listinný dôkaz nemohol prihliadať, keďže ho žalobkyňa nepredložila včas, v rámci zásady koncentrácie konania.

Výrok o trovách konania súd prvej inštancie oprel o ust. keď uzavrel, že žalobkyňa mala úspech vo veci vo výške 679 eur, čo predstavuje 66, % z uplatnenej sumy a žalovaná mala úspech vo veci vo výške 345,76 eur, čo predstavuje 33,74 %. Pomer úspechu žalobkyne po odpočítaní jej neúspechu tak predstavuje 32,52 %. Preto žalobkyni priznal náhradu trov konania v tomto rozsahu vo vzťahu k žalovanej.

O povinnosti žalovanej zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku zo žaloby vo výške 40,50 eur rozhodol v zmysle

Proti tomuto rozsudku, a to (len) voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa a odvolaciemu súdu navrhla, aby tento výrok zmenil tak, že jej prizná plnú náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej. Vytkla súdu prvej inštancie, že na daný prípad nesprávne aplikoval ust. a dospel k nesprávnemu záveru, že mala úspech v konaní len čiastočný. Suma 679 eur, ktorú súd prvej inštancie považoval za úspech žalobkyne predstavuje nárok, ktorý súd priznal na základe znaleckého posudku. S poukazom na komentár k , Veľký komentár Beck, Števček a kol. rok 2016 uviedla, že mala v tomto konaní postavenie spotrebiteľky, a preto je potrebné prihliadnuť na to, že pokiaľ ide o základ nároku, žalobkyňa bola úspešnou. Výška škody závisela od znaleckého posudku.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla potvrdiť rozsudok vo výroku o trovách konania ako vecne správny. Nový s ohľadom na jasne určenú zásadu úspechu v konaní neprevzal úpravu , preto úvahy uvedené žalobkyňou nemožno v tomto konaní aplikovať. V prípade, ak rozhodnutie súdu závisí od jeho úvahy alebo od znaleckého posudku, je možné zohľadniť tzv. kritérium predvídateľnosti výsledku rozhodnutia. To znamená, či sporová strana pri podaní žaloby vie kvantifikovať výšku svojho nároku. V tej súvislosti poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. .

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podala odvolanie žalovaná a odvolaciemu súdu navrhla, aby tento výrok zmenil tak, že jej neuloží povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Uviedla, že v danom prípade, vychádzajúc z výsledku konania možno uzavrieť, že súd žalobe nevyhovel, a to ani v časti, preto nemožno zaviazať žalovanú zaplatiť ani čas súdneho poplatku podľa

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. (ďalej len „") v rozsahu danom ust. a , a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Odvolacie námietky žalobkyne smerujú k spochybneniu záveru súdu prvej inštancie o tom, že jej vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 32,52 %, vychádzajúc z pomeru úspechu strán sporu.

Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Zásada úspechu v spore sa podľa právnej teórie premieta v ust. ako základné kritérium priznania náhrady trov konania. „Úspech vo veci“ súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Úspech žalobcu je v takom prípade potrebné skúmať čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku. Žalobcovi pritom vznikne právo na náhradu trov konania, avšak výlučne z prisúdenej sumy (nie zo sumy žalovanej).

K rovnakým záverom dospel aj Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze zo dňa 4. februára 2021, keď uzavrel, že zmyslom novej právnej úpravy nebola snaha zákonodarcu sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania koncepčne celkom odchýliť od pravidla pôvodne vyjadreného v . Záver súdu absolútne vylučujúci osobitne režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku, alebo úvahy súdu, nemožno akceptovať a takáto interpretácia súdom nie je v súlade s .

Vychádzajúc z výkladu ust. na daný prípad je potrebné dospieť k záveru, že žalobkyňa bola plne procesne úspešná čo do základu uplatneného nároku, zohľadňujúc aj skutočnosť, že v časti, v ktorej bolo konanie zastavené (679 eur) sa tak stalo po tom, ako žalovaná túto sumu žalobkyni po oboznámení sa so závermi znaleckého posudku vyhotoveného v konaní uhradila a zostávajúcu časť zobrala žalobkyňa späť po oboznámení sa s výsledkami znaleckého skúmania. V tejto časti zavinila zastavenie konania žalovaná. Nárok žalobkyne na zaplatenie 184,90 eur s prísl. súd prvej inštancie posúdil ako nedôvodný, a to len z toho dôvodu, že pri ustálení výšky nároku, patriaceho žalobkyni vo vzťahu k žalovanej vychádzal zo záverov znaleckého posudku a nie z listinných dôkazov predložených žalobkyňou.

Nakoľko v danom prípade výška plnenia závisela od výsledkov znaleckého skúmania vykonaného v konaní, nesprávny je názor súdu prvej inštancie a žalovanej o tom, že pri priznaní nároku na náhradu trov konania bolo potrebné vychádzať z číselného vyjadrenia priznaného nároku oproti nároku uplatnenému.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s zmenil rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o trovách konania tak, že priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania voči žalovanej, ktoré jej patria z prisúdenej sumy.

Odvolací súd skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu rozhodnutia napadnutého zo strany žalovanej vo výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok, zaoberal sa prípustnosťou odvolania, teda, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné.

Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

v ust. - o) uvádza uznesenia, voči ktorým je odvolanie prípustné.

Ako vyplýva z ust. zákon nepripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

V súlade s vyššie cit. zákonným ustanovením odvolací súd odmietol odvolanie žalovanej voči výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok, keďže voči tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle v spojení s C.s.p, tak, že úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).