Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-74-2022.pdf
PDF · 126.13 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/74/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu EKO-Produkt s.r.o., so sídlom Kremnické Bane 29, 967 01 Kremnické Bane, IČO: 36 403 628, zastúpeného SUCHÝ & PARTNERS, s.r.o., Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, proti žalovanému TOBYROW, s.r.o., so sídlom Slaská 20, 966 22 Slaská, IČO: 44 291 019, zastúpenému Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Kapitána Jaroša 29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, o zaplatenie 175, 30 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 9Cb/7/2022-64 zo dňa 09. augusta 2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 9Cb/7/2022-64 zo dňa 09. augusta 2022 potvrdzuje.
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca si pred upomínacím súdom - Okresným súdom Banská Bystrica uplatnil žalobu na zaplatenie sumy 175,30 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 175,30 Eur odo dňa 29.04.2022 do zaplatenia z titulu náhrady škody, ktorá vznikla žalobcovi v rámci rozhodcovského konania pred rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom so sídlom Martin, v konaní R/22/2022, ktoré bolo začaté na návrh žalovaného. Upomínací súd vydal platobný rozkaz č.k. 3Up/532/2022 dňa 01.06. 2022, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odôvodnený odpor, v ktorom považoval nárok žalobcu za nedôvodný, nakoľko návrh na začatie rozhodcovského konania pred rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom žalovaný podal dôvodne, následne z dôvodu námietky žalobcu v rozhodcovskom konaní takýto návrh vzal späť a neskôr uplatňovaný nárok pred rozhodcom uplatnil pred všeobecným súdom a došlo k vydaniu súdneho rozhodnutia ( platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Up/236/2022 ).
3. Žalobca reagoval na odpor žalovaného podaním zo dňa 22.06.2022, v ktorom zdôraznil, že žalovaný nemal dôvodnosť uplatniť si svoju pohľadávku v konaní pred rozhodcom, nakoľko rozhodca od počiatku nemal právomoc na rozhodnutie. Rozhodca vyzval žalobcu na vyjadrenie k návrhu žalovaného v rámci rozhodcovského konania, kedy žalobca udelil v rozhodcovskom konaní žalovanému ( v tomto konaní žalobcovi ) plnú moc na zastupovanie v konaní. Tvrdil, že skutočnosť, že žalovaný podal nedôvodný návrh ako žalobca v konaní pred rozhodcom, nemôže byť na ujmu žalobcu a je zrejmé, že žalobcovi vznikla škoda, ktorú si v konaní pred všeobecným súdom žalobca uplatňuje z titulu trov právneho zastúpenia v konaní pred rozhodcom.
4. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec podľa § 10 ods. 3, § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínocom konaní a o doplnení niektorých zákonov na Okresný súd Žiar nad Hronom ako súd miestne príslušný.
5. Žalovaný na výzvu súdu podľa § 167 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ) podaním zo dňa 01.07.2022 zaslal písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu a zdôraznil, že jeho nárok uplatňovaný v konaní pred rozhodcom bol v celom rozsahu oprávnený. Žalovaný tvrdil, že v rozhodcovskom konaní (žalobca) zaslal pred začatím konania pred rozhodcom predžalobnú upomienku žalobcovi zo dňa 03.09.2021, ktorá obsahovala rozhodcovskú doložku, tvrdil že nebol právne zastúpený a mal za to, že uvedená rozhodcovská doložka zodpovedá požiadavkám zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Žalovaný, ako žalobca v rozhodcovskom konaní zaslal listinu obsahujúcu rozhodcovskú doložku na sídlo žalobcu, uvedené v príslušnom registri, pričom má za to, že mu nemôže byť na ťarchu skutočnosť, že žalobca sa vyhýbal prevzatiu písomných zásielok. Tiež uviedol, že uplatňovanie nároku na náhradu škody z titulu trov v rámci konania pred rozhodcom považuje za absurdné, pretože práve žalovaný v rámci konania pred rozhodcom a následne v konaní pred všeobecným súdom od roku 2020 sa pokúšal domôcť pohľadávky voči žalobcovi, avšak neúspešne. Žalovaný tiež spochybnil tvrdenia žalobcu o tom, že mu vznikla reálna škoda, že žiadnym spôsobom výšku takejto škody nepreukázal a neosvedčil, že trovy, ktoré vznikli v rámci konania pred rozhodcom žalobca právnemu zástupcovi uhradil.
6. Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, ako aj listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil, že žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody vo výške žalovanej istiny a príslušenstva z titulu škody, ktorá vznikla žalobcovi vynaložením finančných prostriedkov na úhradu trov právneho zastúpenia v rámci rozhodcovského konania, ktoré sa viedlo pred rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom so sídlom Martin, Jilemníckeho č. 30.
7. Ďalej súd konštatoval, že žalobca odôvodňoval uplatňovaný nárok na náhradu škody tým, že žalovaný pred rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom podal žalobu, pričom zavinil zastavenie konania pred rozhodcom a vznik trov právneho zastúpenia na strane žalobcu. Tvrdil, že v rámci rozhodcovského konania pred rozhodcom o trovách konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov konania pred rozhodcom nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca zdôraznil, že k zastaveniu konania pred rozhodcom došlo z dôvodu späťvzatia žalobného návrhu, keďže žalobca v rozhodcovskom konaní ako žalovaný, vzniesol námietku nedostatku právomoci rozhodcu. Žalobca tvrdil, že žalovaný zapríčinil vznik nákladov žalobcu spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 175,30 Eur, a preto si svoj nárok uplatňuje podaním žaloby na súd.
8. Žalovaný odkázal na skutočnosť, že si uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej sumy vyplývajúcej z obchodnoprávneho vzťahu so žalobcom podaním návrhu proti žalobcovi ako žalovanému u rozhodcu JUDr. Milana Vojteka. Keďže v konaní pred rozhodcom žalobca, ako žalovaný namietol právomoc rozhodcu, vzal žalovaný, ako žalobca v rozhodcovskom konaní svoj návrh späť, v dôsledku čoho rozhodca vydal rozhodcovské uznesenie R/22ú2022 dňa 17.02.2022, ktorým konanie zastavil a súčasne nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu. Podľa žalovaného takéto rozhodnutie rozhodca náležitým spôsobom v odôvodnení uznesenia zdôvodnil. Žalovaný nad rámec týchto skutočností poukázal na to, že svoj nárok uplatnený pred rozhodcom uplatňoval dôvodne, o čom svedčí zo strany žalovaného podanie návrhu pred všeobecným súdom a vydanie platobného rozkazu pred Okresným súdom Banská Bystrica, č.k. 4Up/236/2022, na základe ktorého rozhodnutia bola pohľadávka žalovanému žalobcom zaplatená až dňa 02.05.2022.
9. Súd prvej inštancie sa zaoberal základnými predpokladmi zodpovednosti za škodu a tvrdil, že len za splnenia predpokladov zodpovednosti za škodu, t.j. porušenie právnej povinnosti, existencie škody, príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinením, možno úspešne uplatňovať nárok na náhradu škody.
10. Súd ďalej konštatoval, že pokiaľ v konaní žalobca tvrdil, že žalovaný porušil právnu povinnosť, takéto skutkové tvrdenia bol žalobca povinný v konaní preukázať dôkazmi a splniť si i dôkaznú povinnosť. Podľa okresného súdu však žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal akékoľvek
porušenie právnej povinnosti na strane žalovaného, čím žalobca nepreukázal splnenie elementárneho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovaného, a to porušenie právnej povinnosti.
11. Okresný súd ďalej poukázal na základnú povinnosť žalobcu v civilnom sporovom konaní, a to povinnosť tvrdenia, ktorej zodpovedá povinnosť dôkazná. Súd konštatoval, že mu v rámci voľného hodnotenia dôkazov nepostačovalo tvrdenie žalobcu o tom, že svojím konaním žalovaný spôsobil vznik škody na strane žalobcu, pokiaľ došlo k zastaveniu konania pred rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom. Súd mal za to, že žalobca neosvedčil svoje tvrdenia o tom, že žalovaný porušil akúkoľvek právnu povinnosť, či už zmluvnú, resp. vyplývajúcu z hmotného práva.
12. Ďalej súd uviedol, že pokiaľ v konaní neboli navrhované ďalšie dôkazy žalobcom, súd o žalobe v kontradiktórnom konaní nemá povinnosť, a ani len možnosť vykonávať dokazovanie veci v širšom rozsahu, než navrhujú sporové strany, a to z dôvodu porušenia zásady „rovnosti zbraní“, ktorá sa uplatňuje práve v sporovom konaní.
13. Súd dospel k záveru, že žalovaný (správne má byť žalobca) nepreukázal splnenie jednej z primárnych podmienok zakladajúcich predpoklad zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti, a preto súd bez skúmania ďalších zákonných podmienok žalobu ako nedôvodnú zamietol.
14. Okresný súd na záver uviedol, že samotné rozhodnutie, a to rozhodcovské uznesenie R/22/2022 zo dňa 17.02.2022 vydané rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom predstavuje rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté i o nároku na náhradu trov konania sporových strán výrokom II. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ktoré rozhodnutie, i keď je rozhodnutie vydané v rámci rozhodcovského konania zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo výroku o trovách konania ( res iudicata ), keďže takéto rozhodnutie nebolo napadnuté opravným prostriedkom a stalo sa právoplatným.
15. O nároku na náhradu trov konania v prejednávanej veci súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
16. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
17. V odvolaní uviedol, že ho podáva z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) Civilného sporového poriadku.
18. V odvolaní poukázal na to, že sa domáhal žalobou, aby súd zaviazal žalovaného k náhrade škody, ktorá mu mala vzniknúť konaním žalovaného. Svoj nárok odôvodňoval tým, že žalovaný inicioval voči žalobcovi rozhodcovské konanie pred rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, LL.M., Jilemníckeho 30, 036 01 Martin, o zaplatenie 1.256,52 Eur s príslušenstvom, ktoré bolo vedené pod sp.zn. R/22/2022. V rámci tohto konania pred rozhodcom žalobcovi vznikli náklady na právne zastúpenie, pričom trovy právneho zastúpenia žalobcu pred rozhodcom predstavovali sumu 175,30 Eur. Žalobca po vyjadrení pred rozhodcom poukázal na to, že žalovaný nemal dôvodnosť uplatniť si svoju pohľadávku voči žalobcovi v konaní pred rozhodcom, nakoľko tento nemal od samotného počiatku právomoc na rozhodnutie vo veci samej. Žalobca v rozhodcovskom konaní namietal existenciu rozhodcovskej zmluvy, nakoľko medzi stranami sporu nikdy nedošlo k písomnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, ani rozhodcovskej doložky. Žalobca preto namietal právomoc a príslušnosť rozhodcu rozhodovať predmetný spor.
19. Následne rozhodca vydal dňa 17.02.2022 rozhodcovské uznesenie, ktorým konanie zastavil, a to z dôvodu, že zo strany žalovaného bolo podané späťvzatie žalobného návrhu spolu s návrhom na zastavenie konania. K späťvzatiu rozhodcovského návrhu došlo zo strany žalovaného (žalobca v rozhodcovskom konaní) z dôvodu namietania existencie rozhodcovskej zmluvy zo strany žalobcu (žalovaný v rozhodcovskom konaní).
20. Žalobca ďalej tvrdil, že rozhodca v rozhodcovskom uznesení sp.zn. R/22/2022 zo dňa 17.02.2022 v bode 8. uviedol, že „žalovanému rozhodca nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal,
pretože žalovaný (žalobca v tomto konaní) v žalobnej odpovedi legálnym spôsobom a procedurálne správne napadol právomoc rozhodcu. V prípade, ak by bola žalovanému priznaná náhrada trov konania, bola by priznaná inštitútom, ktorého právomoc žalovaný neuznal, procesne napadol a teda po formálnej stránke by takéto rozhodnutie bolo nevykonateľné. Podľa žalobcu je zrejmé, že v danom prípade vznikla žalobcovi škoda, ktorú si uplatňuje v tomto konaní.
21. Žalobca teda nesúhlasí s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobu zamietol.
22. Žalobca napáda odvolaním celý rozsah rozsudku a tvrdí, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel k nesprávnym zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho skutkového posúdenia veci a zároveň trpí vadou - nedostatočným a nepreskúmateľným odôvodnením rozhodnutia.
23. Čo sa týka neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu, a teda, že nepreukázal žalobca akékoľvek porušenie právnej povinnosti na strane žalovaného, žalobca tvrdí, že sa s týmto odôvodnením v celom rozsahu nestotožňuje. Poukázal na § 420 Občianskeho zákonníka a znova zopakoval celý priebeh konania pred rozhodcom a tvrdí, že podľa jeho názoru je zrejmé, že žalobcovi vznikla škoda, ktorú si uplatnil v tomto konaní. Poukázal na to, že pod pojmom škoda sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú ( reštitučnú ) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Podľa žalobcu je zrejmé, že nesprávnym konaním žalovaného ( podaním žalobného návrhu na rozhodnutie rozhodcovi, ktorý nemal právomoc rozhodovať ) vznikla žalobcovi škoda, spočívajúca v úhrade trov právneho zastúpenia, to znamená u žalobcu nastala konaním žalovaného ujma v jeho majetkovej sfére, ktorú žiada od žalovaného v tomto konaní nahradiť.
24. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazuje v odôvodnení rozsudku na to, že o nároku na náhradu trov konania sporových strán bolo rozhodnuté výrokom II. rozhodcovského uznesenia sp.zn. R/22/2022, a toto rozhodnutie zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo výroku o trovách konania, žalobca má za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o prekážke právoplatne rozhodnutej veci vo výroku o trovách konania ( res iudicata ) tak, ako na to poukazuje súd prvej inštancie. Podľa žalobcu je zrejmé, že v danom prípade sa žalobca domáha náhrady škody spôsobenej mu zo strany žalovaného, a teda sa nejedná o ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom v rozhodcovskom konaní a v konaní na súde prvej inštancie, tieto nároky nevyplývajú z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých boli uplatnené
- z rovnakého skutku. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo/120/2009 zo dňa 13.10.2009.
25. Žalobca zároveň poukázal opakovane na rozhodnutie rozhodcu sp.zn. R/22/2022, a to konkrétne na odôvodnenie uznesenia ohľadne nepriznania trov konania žalovanému v rozhodcovskom konaní. Podľa žalobcu sa súd prvej inštancie s týmito skutočnosťami nevysporiadal a dôvody, pre ktoré vyhodnotil, že sa jedná o res iudicata nijako neuviedol a nezdôvodnil.
26. Žalobca tiež tvrdí, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca má za to, že uniesol dôkazné bremeno a preukázal v konaní na súde prvej inštancie porušenie právnej povinnosti na strane žalovaného. Žalobca tvrdí, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie jasne a výstižne nevysvetlil, neposúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré v skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a z ktorých dôkazov vychádzal a taktiež ako ich vyhodnotil. Žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie má dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tieto skutočnosti nevyplývajú, pričom súd prvej inštancie len stroho konštatuje to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Zároveň žalobca poukázal na to, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu. Ďalej žalobca poukázal na to, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý
znemožniť účastníkovi konania, aby uplatňoval svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces a zakladá aj procesnú vadu konania.
27. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu podaním zo dňa 23.09.2022 prostredníctvom právneho zástupcu a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu a aby priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
28. Žalovaný tvrdí, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, na základe ktorého by vznikla žalobcovi škoda. Žalovaný podal žalobu k rozhodcovi na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v predžalobnej upomienke zo dňa 03.09.2021. Keďže žalobca na upomienku nereagoval, mal žalovaný za to, že s rozhodcovskou doložkou súhlasil žalobca konkludentne, pričom nemôže ísť k tiaži žalovaného, že sa žalobca vyhýbal preberaniu písomností na adrese svojho sídla. Keďže však žalobca v rámci rozhodcovského konania vyjadril nesúhlas s rozhodcovskou doložkou, rozhodol sa žalovaný podať návrh na zastavenie rozhodcovského konania a svoj nárok si uplatniť u vecne a miestne príslušného všeobecného súdu, ktorý žalovanému priznal vymáhanú sumu a žalobca túto sumu aj uhradil. Z toho vyplýva, že nárok žalovaného voči žalobcovi bol postavený na právnom základe a žalovaný ho mohol od žalobcu vymáhať. O žiadnom z vyššie uvedených úkonov žalovaného nie je možné hovoriť ako o protiprávnom konaní a tým pádom ani nemohol vzniknúť žalobcovi nárok na náhradu škodu spočívajúcej v úhrade trov právneho zastúpenia v rámci rozhodcovského konania.
29. K tvrdeniam žalobcu ohľadne skutočností, že nemohla vzniknúť prekážka res iudicata žalovaný uviedol, že nárok uplatňovaný žalobcom vyplýva z úhradu trov právneho zastúpenia a o trovách právneho zastúpenia bolo rozhodnuté práve v spomínanom rozhodcovskom uznesení, voči ktorému sa mohol žalobca brániť. Žalovaný má preto za to, že v danej veci je daná aj prekážka res iudicata tak, ako to uviedol súd v napadnutom rozsudku.
30. K tvrdeniam žalobcu, že súd prvej inštancie riadne neodôvodnil napadnutý rozsudok žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie riadne odôvodnil, prečo žalobca neuniesol dôkazné bremeno v bodoch 10 až 12 napadnutého rozsudku. Podľa žalovaného žalobca neuviedol, čo presne súd nesprávne posúdil, prípadne k čomu sa nevyjadril, a preto má žalovaný za to, že žalobcova námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia je neodôvodnená.
31. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie riadne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil napadnutý rozsudok, pričom žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadny relevantný dôvod pre zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku.
32. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 17.10.2022, v ktorom tvrdí, že odvolanie žalobcu voči napadnutému rozsudku je podané dôvodne, opodstatnene a zákonne.
33. K tvrdeniam žalovaného žalobca opakovane poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 ZoKR a uviedol, že nakoľko bol žalovaný právne zastúpený od počiatku vymáhania jeho pohľadávky advokátom, samotný právny zástupca vedel a mal vedieť, že medzi stranami sporu nikdy nedošlo k dohode o tom, že ich spory budú riešené pred rozhodcom. Žalobný návrh smerovaný rozhodcovi bol od samého počiatku rozhodcom, ktorý nemal právomoc rozhodnúť spor, teda návrh bol podaný nehospodárne, pričom právny zástupca mal a mohol postupovať s odbornou starostlivosťou a mal dbať na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Podľa žalobcu odborná starostlivosť predstavuje stav, kedy právny zástupca žalovaného mal určiť správny postup na presadenie záujmov žalovaného a mal voliť také formy a prostriedky, aby naplnili cieľ. To, že žalovaný podal žalobný návrh smerovaný rozhodcovi, ktorý následne zobral späť, aj to len na základe toho, že žalobca v rámci rozhodcovského konania vyjadril nesúhlas s rozhodcovskou doložkou, a až následne sa žalovaný rozhodol podať návrh na vecne a miestne príslušný súd, zakladá uplatnenie nároku žalobcu v tomto konaní, a teda, že mu vznikla škoda spôsobená konaním žalovaného.
34. Žalobca tiež poukázal na ustanovenie § 18 ods. 1 a 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a má za to, že ním podaná žaloba, ako aj odvolanie boli podané dôvodne, zákonne a opodstatnene. Žalobca tiež uviedol, že sa pridržiava argumentácie vyslovenej v podanom odvolaní.
35. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 26.10.2022 a tvrdí, že žalobca neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vo veci iný záver ako ten, ktorý už vyslovil súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach v celom rozsahu.
36. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 4 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého vykonal prejav vôle a zaslal žalobcovi písomnú komunikáciu obsahujúcu rozhodcovskú doložku a skutočnosť, že žalobca na uvedené nereagoval a predpoklad jeho konkludentného súhlasu v žiadnom prípade nie je v rozpore so zásadou účelnosti a hospodárnosti poskytovaných právnych služieb.
37. Žalovaný tiež uviedol, že postup jeho právneho zástupcu bol v súlade s § 18 ods. 2 zákona o advokácii. Podľa názoru žalovaného sa žalobca k vzniku údajnej škody mohol vyhnúť hneď niekoľkými spôsobmi, primárne zaplatením svojho splatného záväzku žalovanému, prípadne prevzatím si poštovej zásielky a následnou reakciou na navrhované riešenie sporu. Naopak žalovaný považuje konanie žalobcu a jeho právneho zástupcu za konanie v rozpore so zásadou účelnosti a hospodárnosti poskytovaných právnych služieb. Žalovaný tvrdí, že preukázal, že jeho nárok uplatňovaný v rozhodcovskom konaní bol v celom rozsahu dôvodný. O uvedenom mal vedomosť aj samotný žalobca, ktorý ako žalovaný v upomínacom konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica nevyužil možnosť podania odporu a pohľadávku žalovaného spolu s príslušenstvom v celom rozsahu splnil. Žalovanému tak nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobca ako žalovaný v rozhodcovskom konaní namietal nepríslušnosť rozhodcu a žiadal priznať náhradu trov právneho zastúpenia namiesto toho, aby svoj záväzok voči žalovanému ako žalobcovi v rozhodcovskom konaní splnil tak, ako to spravil v upomínacom konaní.
38. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ustanovenie § 385 ods. 1 CSP ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
39. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
40. Podľa ustanovenia § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
41. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu z dôvodu, že žalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovaným, ako jednu z podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody. Žalobca ako odvolacie námietky uviedol, že v konaní preukázal, že mu vznikla škoda spočívajúca v trovách právneho zastúpenia žalobcu ( v rozhodcovskom konaní žalovaného ), nakoľko žalovaný ( ako žalobca v rozhodcovskom konaní ) si uplatnil svoj nárok v rozhodcovskom konaní, aj keď nebola platne uzatvorená rozhodcovská zmluva, ani rozhodcovská doložka, teda rozhodca nemal právomoc spor rozhodnúť. Skutočnosť, že v rozhodcovskom konaní rozhodca nepriznal žiadnej zo strán trovy konania spôsobila vznik škody žalobcovi ( v rozhodcovskom konaní žalovanému ), nakoľko žalobca musel zaplatiť právnemu zástupcovi trovy za vyjadrenie v rozhodcovskom konaní, v ktorom vzniesol námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vo veci rozhodnúť. Žalobca sa tiež nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade ide o prekážku res iudicata, nakoľko o trovách konania, ktoré sú v tomto konaní predmetom uplatnenej škody už bolo rozhodnuté v rozhodnutí pred rozhodcom.
42. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu konštatuje, že tieto nemôžu viesť k záveru o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.
43. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil.
44. Odvolací súd konštatuje, že žalobca dôvodne namietal nesprávnosť napadnutého rozsudku v časti, v ktorej súd prvej inštancie (bod 13. rozsudku) dospel k záveru, že samotné rozhodnutie, a to rozhodcovské uznesenie R22/2022 zo dňa 17.02.2022 vydané rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom so sídlom Jilemníckeho 30, Martin predstavuje rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté i o nároku na náhradu trov konania sporných strán výrokom II. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ktoré rozhodnutie, i keď je rozhodnutím vydaným v rámci rozhodcovského konania, zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo výroku o trovách konania ( res iudicata ), keďže takéto rozhodnutie nebolo napadnuté opravným prostriedkom a stalo sa právoplatným.
45. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je síce pravdou, že o trovách konania bolo rozhodnuté rozhodcovským uznesením R22/2022 zo dňa 17.02.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť, avšak žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok titulom náhrady škody a nie titulom zaplatenia trov právneho zastúpenia, a preto odvolací súd zastáva názor, že nie sú splnené podmienky pre použitie tejto prekážky.
46. Odvolací súd poukazuje na to, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci - res iudicata je vyslovená v § 230 CSP tak, že: „Ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova“. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak by sa začalo konanie o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, ktorá sa týka tých istých strán sporu a toho istého predmetu konania, súd takéto konanie podľa § 161 ods. 2 CSP s poukazom na § 230 CSP zastaví. Je teda pri prekážke právoplatne rozhodnutej veci nutné, aby sa jednalo o tie isté strany a totožnosť predmetu konania, ktorá je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t.j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode. Podmienky totožnosti strán sporu a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne, čo v danom prípade nie je splnené, keďže žaloba o náhradu škody nie je uplatnená na rovnakom právnom základe. Odvolací súd teda konštatuje, že v danom prípade nie je splnená prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata).
47. Odvolací súd sa však stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okrem konštatovania, že je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci.
48. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“ ), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
49. Podľa § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samé za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
50. Odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že v odseku 1 § 420 OZ je vyjadrená zásada, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď sa v rámci dokazovania zameral na skúmanie, či zo strany žalovaného došlo k porušeniu právnej povinnosti, následkom ktorej by spôsobil žalobcovi škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou sú až ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 tohto zákonného ustanovenia však treba konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá.
51. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca považuje za škodu trovy právneho zastúpenia, ktoré mu neboli priznané v rozhodcovskom konaní R22/2022, aj keď uznesením zo dňa 17.02.2022 bolo konanie zastavené z dôvodu, že rozhodca dospel k záveru na základe vznesenej námietky žalobcom ( v rozhodcovskom konaní žalovaným ), že nemá právomoc spor prejednať a rozhodnúť. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovaný, ako žalobca v rozhodcovskom konaní zaslal žalobcovi, t.j. žalovanému v rozhodcovskom konaní výzvu na zaplatenie dlžnej sumy spolu s návrhom rozhodcovskej doložky. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že žalovaný nemohol predpokladať, že žalobca
si zásielku neprevezme, a teda predpokladal, keďže žalobca ( žalovaný v rozhodcovskom konaní ) nevzniesol námietky voči rozhodcovskej doložke, že je daná právomoc rozhodcu spor rozhodnúť. Žalovaný postupoval v súlade so zákonom, ktorý mu umožňuje uplatniť si nároky v prípade platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, spor rozhodnúť na rozhodcovskom súde. Takéto konanie žalovaného nemožno považovať v rozpore s právnymi predpismi, resp. za také, ktorým by porušil svoju právnu povinnosť. Zo spisu ďalej vyplýva, čo žalobca v konaní ani nespochybnil, že na základe žalobcom (v rozhodcovskom konaní žalovaným) vznesenej námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, zobral žalovaný, ako žalobca v rozhodcovskom konaní žalobu späť. Následkom tejto skutočnosti rozhodca uznesením R22/2022 zo dňa 17.02.2022 konanie zastavil a rozhodol výrokom II., že žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že pokiaľ nemal právomoc rozhodovať o veci, priznaním trov konania by bolo jeho rozhodnutie nevykonateľné. S takýmto právnym názorom rozhodcu vysloveným v rozhodcovskom uznesení odvolací súd nesúhlasí, nakoľko rozhodcovi nič nebránilo rozhodnúť o trovách konania tak, že by bol žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovaného.
52. Odvolací súd konštatuje, že podstata rozhodcovského konania spočíva v mimosúdnom riešení sporov, pričom samotné rozhodcovské konanie je alternatívou konania pred všeobecnými súdmi, keď jeho významnými prednosťami oproti konaniu pred všeobecnými súdmi sú flexibilita a rýchlosť konania, jeho neformálnosť a nižšie trovy konania. Pri tomto konaní zákon počíta s minimálnymi zásahmi všeobecných súdov do výsledkov rozhodovacej činnosti rozhodcovských súdov, pretože v súlade s § 40 zákona o rozhodcovskom konaní možno tuzemský rozhodcovský rozsudok napadnúť žalobou na príslušnom všeobecnom súde len v taxatívne vymedzených dôvodoch, ktoré spočívajú v dodržiavaní zákonnosti. Aj keď toto rozhodcovské konanie možno označiť za menej zložitú procedúru, než aká je vlastná konaniu pred všeobecnými súdmi, je v rámci neho nevyhnutné dodržiavať zásady spravodlivosti a zákonnosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, subsidiárne sa aplikujú ustanovenia generálnej právnej normy upravujúcej civilný proces. Danou právnou normou je Civilný sporový poriadok (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 95/2010 zo dňa 09.03.2010).
53. Z uvedeného vyplýva, že rozhodca pri rozhodovaní o trovách konania mal postupovať podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobca sa teda ako žalovaný v rozhodcovskom konaní aj napriek tomu, že voči uzneseniu R22/2022 zo dňa 17.02.2022 nebolo prípustné odvolanie, mohol domáhať ochrany svojich práv na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Takýto postup vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III.ÚS 547/2013-23 zo dňa 19. februára 2014, podľa ktorého práve osobitný zákon o rozhodcovskom konaní vytvoril právnu prípustnosť kontroly súdnej moci nad rozhodcovskými rozsudkami (ale i ostatnými rozhodnutiami všeobecných súdov) v taxatívne vymedzených prípadoch. Vyplýva z neho aj, že ak po skončení jednoinštančného konania pred rozhodcovským súdom nie je žiadna účinná možnosť nápravy prostredníctvom všeobecných súdov je namieste, aby do tohto procesu aktívne zasiahol aj ústavný súd.
54. Z citovaného nálezu Ústavného súdu tiež vyplýva, že aj na vydanie rozhodnutia rozhodcovského súdu sú kladené tiež požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy, aj keď sa týkajú iba trov konania. Znamená to, že aj takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad ( čl. 2 ods. 2 Ústavy ) a nemôže byť prejavom svojvôle ( čl. ods. 1 Ústavy ). Z tohto nálezu ústavného súdu teda vyplýva, že žalobca, t.j. žalovaný v rozhodcovskom konaní mal právnu možnosť v prípade, ak nesúhlasil s výrokom o trovách konania rozhodcovského uznesenia R22/2022 zo dňa 17.02.2022 obrátiť sa na Ústavný súd. Pokiaľ tak neurobil, nemôže sa domáhať náhrady trov právneho zastúpenia titulom náhrady škody v samostatnom súdnom konaní.
55. Z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovaným, následkom čoho nebolo potrebné skúmať splnenie ďalších podmienok pre priznanie náhrady škody.
56. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
57. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396 a § 262 ods. 1 a § 255 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
58. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).