Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-121-2012.pdf
PDF · 94.11 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/121/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu: Pohotovosť, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35807598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13 o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa domáhal na žalovanej zaplatenia náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobu odôvodnil tým, že postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu proti dlžníkovi Z. K.. Vec je vedená u exekútora pod č. D. XXXX/XXXX. Súd vo veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie, spísal dňa 10/28/2008 (správne 28. 10. 2008 - pozn. súdu) a podal postupom podľa § 44 ods. 8 Ex. por. návrh na zmenu exekútora. Legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote, čo sa však nestalo napriek tomu, že podaný návrh spĺňa všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené Ex. poriadkom resp. O. s. p. Súd mal podľa § 44 ods. 7 resp. 8 Ex. por. rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora. Postup exekučného súdu preto hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Súd nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Preto si uplatnil náhradu majetkovej škody 175,- eur ako náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom (konkrétne ide o 70,- eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému + 40,- eur na udržiavanie a správu informačného systému + 50,- eur na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom + 15,- eur na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, poštovné a telekomunikčné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania = spolu uplatnených 175,- eur). Ďalej si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a to v sume 553,20 eur počítajúc alikvótnym pomerom 55,- eur za každý mesiac omeškania na základe aplikácie doktríny
ústavného súdu, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Uvedenú sumu uplatňuje ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, m. i. ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však na žiadosť pozitívne nereagoval.
Na pojednávanie sa zástupca žalobcu nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti. Žalobca síce navrhol zrušenie nariadeného pojednávania a prerušenie konania (tento návrh na prerušenie konania bol zamietnutý osobitným rozhodnutím), uvádzané dôvody však súd nepovažoval za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania, a preto súd pojednával v neprítomnosti žalobcu resp. jeho zástupcu.
Žalovaný sa písomne vyjadril tak, že žiada žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu zamietnuť. Podľa jeho názoru podanie (žaloba) je zmätočné, keď chýbajú základné údaje o exekučnom konaní a tiež nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje právo z titulu nezákonného konania alebo z titulu nesprávneho úradného postupu. Nárok považuje za predčasne uplatnený na súde, lebo podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu škody až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, avšak tým, že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť, nebolo predbežné prerokovanie podaných žiadostí. Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), kde je potrebné vykonať pred rozhodnutím i iné úkony, nie je možné nerozhodnutie o návrhu v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Tiež nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (prieťahy v konaní), lebo tu možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní o disciplinárnom previnení sudcu, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo z rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorými by sa skonštatovalo porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Čo sa týka uplatnenej náhrady škody, namietal, že žalobca nepreukázal jednak vznik a jednak ani výšku škody. Požadovať na škode paušálne sumy je nesprávne a účelové. Pri uplatnení náhrady nemajetkovej ujmy poukázal na skutočnosť, že nie je preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Poukázal aj na to, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne. Žalobca nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., preto je právne neopodstatnená. Žalobu preto žiadal zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.
Na pojednávanie sa zástupca žalovaného nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením písomných podaní účastníkov aj s prílohami a spisu 1Er/2176/2004 Okresného súdu Rimavská Sobota a vec posúdil takto:
Žalobca opiera svoju žalobu o nesprávny úradný postup Okresného súdu Rimavská Sobota vo veci 1Er/2176/2004 (nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v lehote 30 dní) a na tomto základe žiada náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon"), keď žalovaný na jeho žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pozitívne nereagoval.
Podľa § 9 ods. 1 zákona (v znení v rozhodnom období, kedy malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu a teda aj ku vzniku škody a nemajetkovej ujmy, teda v znení do 31. 12. 2012) "štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb."
Podľa § 9 ods. 2 zákona "právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda."
Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. "účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci."
Podľa § 120 ods. 4 O. s. p. "všetky dôkazy sa musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a O. s. p.) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy označené a predložené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O. s. p." O tomto boli účastníci poučení.
Zo spisu 1Er/2176/2004 Okresného súdu Rimavská Sobota (u súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu vedeného pod spis. zn. D. XXXX/XX) súd zistil, že dňa 04. 10. 2004 žalobca ako oprávnený podal na Exekútorský úrad Jozefa Ďuricu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Z. K. pre vymoženie 7.420,- Sk s prísl. Dňom 04. 10. 2004 teda začalo exekučné konanie podľa § 36 ods. 1 a 2 Ex. por. Exekučným titulom bola notárska zápisnica o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou. Na žiadosť exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanej na súd dňa 19. 10. 2004 bolo dňa 24. 11. 2004 pre neho vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 02. 11. 2009 bol podaný na súd návrh oprávneného (žalobcu) na zmenu exekútora podľa § 44 ods. 8 Ex. por., kedy žiadal poveriť vykonaním exekúcie exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Listom zo dňa 11. 11. 2009 súd vyzval exekútora Jozefa Ďuricu na vyjadrenie sa k návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekútor zaslal oznámenie dňa 17. 12. 2009. Uznesením zo dňa 16. 09. 2010 súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici napadnuté uznesenie potvrdil a následne prvostupňový súd exekúciu zastavil.
Podľa § 238 ods. 1 Ex. por. konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. V danom prípade exekučné konanie začalo 04. 10. 2004.
Podľa § 44 ods. 6 vety prvej Ex. por. v znení do 31. 08. 2005 ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi.
Lehota 30 dní na rozhodnutie o žiadosti o zmene exekútora, na ktorú sa žalobca odvoláva, platí len v konaniach, ktoré začali po 31. 08. 2005. Súd preto nemohol neporušiť povinnosť rozhodnúť do 30 dní, keď túto povinnosť nemal. O tejto žiadosti však v konečnom dôsledku ani nerozhodol, keďže exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 09. 12. 2010 sp. zn. II ÚS 545/2010-15 totiž exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka, ako aj bez návrhu.
V predmetnej veci exekučný súd v zmysle vyššie uvedeného, uvedomujúci si, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na zložitosť veci, význam konania pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu so zákonom preskúmal notársku zápisnicu (exekučný titul), na základe ktorej sa predmetná exekúcia viedla a dospel k záveru, že nemôže byť exekučným titulom, nakoľko nezodpovedá požiadavkám, ktoré sa na notársku zápisnicu ako na titul pre exekúciu kladú. Preto oprávnenej osobe nebolo možné priznať právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a súd bez návrhu vyhlásil exekúciu za neprípustnú a uznesením zo dňa 31. 10. 2011 ju zastavil.
Keď súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne zastavil, nebolo už dôvodu na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora (bolo by prinajmenšom nelogické rozhodnúť o zmene a hneď exekúciu
vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť a výsledok by bol ten istý), teda zastavením exekúcie odpadol dôvod na rozhodnutie o návrhu na zmenu.
Súd pri rozhodovaní o žalobe prihliadol aj na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorá je ustálená v tom, že je potrebné skúmať, či v konkrétnom prípade bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa troch základných kritérií - zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu. Nedodržanie lehôt automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci (I. ÚS 70/02).
Tiež z odôvodnenia uznesenia zn. II.ÚS 245/2013-17, ktorým Ústavný súd SR odmietol sťažnosti žalobcu, ktorými namietal porušenie svojich základných práv, vyplýva, že žalobca pred okresným súdom inicioval značne vysoký počet exekučných konaní (stovky až tisíce exekučných konaní - návrhov v typovo obdobných veciach). Tento fakt je nevyhnutné vziať do úvahy a to smerom ku kritériám posudzovania prieťahov a v záujme ochrany práv a slobôd iných. Povinnosť všeobecného súdu vysporiadať sa s veľkým množstvom podaní sťažovateľa (žalobcu) ipso facto zvyšuje faktickú zložitosť vecí z dôvodov, ktoré vyplývajú zo správania sťažovateľa. V takýchto prípadoch je možné z ústavného hľadiska akceptovať relatívne dlhšiu dobu trvania predmetných konaní. Ústavný súd konštatoval, že povinnosť okresného súdu vysporiadať sa so všetkými návrhmi sťažovateľa sa tak nevyhnutne dostáva do konkurencie s povinnosťou tohto súdu poskytnúť súdnu ochranu bez zbytočných prieťahov a v primeranej dobe aj ostatným účastníkom iných konaní, ktorí sa pred dotknutým súdom uchádzajú o súdnu ochranu. Poukázal aj na obdobný názor v rozhodnutí sp. zn. II ÚS 64/97.
Žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu na zmenu v tvrdenej zákonom stanovenej 30 dňovej lehote.
Podľa § 17 ods. 1 zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnosť následkov ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Na to, aby bolo možné žalobcovi priznať náhradu škody a nemajetkovú podľa § 17 zákona, museli by byť kumulatívne splnené tri základné podmienky, a to 1/ existencia škody (majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch), 2/ nesprávny úradný postup orgánu štátu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
Ako už bolo vyššie uvedené, zákonom stanovená lehota na rozhodnutie o žiadosti o zmenu exekútora nebola.
Pokiaľ ide o požadovanú náhradu škody 175,- eur, žalobca ničím nepreukázal, o aké konkrétne výdavky na správu pohľadávky v tejto konkrétnej exekučnej veci by malo ísť, výdavky na udržiavanie a správu informačného systému nie sú výdavkom, ktorý by vyplýval z prípadného nesprávneho úradného postupu, ale sú bežným výdavkom organizácií. Výdavok 50,- eur na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom nie je ani len jednoznačný (nie je zrejmé, aký súvis by mal byť medzi tvrdeným neskorým rozhodnutím súdu o komunikáciou s pôvodným súdnym exekútorom), nieto ešte preukázané (o aké listiny a o akú komunikáciu by malo ísť).
Tak isto žalobca, ktorý ako právnická osoba uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch , by musel v konaní preukázať, aké závažné následky vznikli v jeho pracovnej (podnikateľskej) oblasti a to
v bezprostrednej (nie iba tvrdenej) príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej moci, žalobca však existenciu takýchto závažných následkov nepreukázal, a teda nemohol preukázať ani príčinnú súvislosť s tvrdeným nesprávnym úradným postupom.
Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, boli splnené kumulatívne všetky tri zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona (viď vyššie), a tým ani splnenie predpokladov pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, súd žalobu ako neodôvodnenú v celom rozsahu zamietol.
K obrane žalovaného súd poznamenáva, že zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnej veci, ktorá bola dostatočným spôsobom identifikovaná a tiež nebolo dôvodu zaoberať sa ani námietkou premlčania, lebo žalovaný ju vzniesol pre prípad, že by návrh na zmenu exekútora bol na súd podaný pred 23. 04. 2009, o čo v danom prípade nejde. Keď žaloba bola zamietnutá ako neodôvodnená, nie je dôvod ani na zisťovanie, či bola podaná žiadosť žalobcu podľa § 15 ods. 1 zákona riadne predbežne prerokovaná.
Žalovaný si pri podaní vyjadrenia uplatnil právo na náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia), náhrada trov mu pri vyhlásení rozsudku podľa § 142 ods. 1 O. s. p. bola priznaná, avšak žalovaný si tieto trovy nevyčíslil podľa § 151 ods. 1 O. s. p. do 3 pracovných dní po vyhlásení rozsudku, a preto mu súd náhradu trov konania podľa § 151 ods. 2 O. s. p. nepriznal, keďže zo spisu nevyplýva, že by žalovanému trovy vznikli. Keď žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, boli splnené kumulatívne všetky tri zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona (viď vyššie), a tým ani splnenie predpokladov pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, súd žalobu ako neodôvodnenú v celom rozsahu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.