Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoCsp/31/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, E., o zaplatenie 410,70 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -118 zo dňa 20. septembra 2022, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 20. septembra 2022 č. k. -118 (napadnutý rozsudok) zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 410,70 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 23,78 eur od 26.6.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 8,97 eura od 25.7.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 28,77 eura od 24.8.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 48,97 eura od 25.9.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 60,84 eura od 24.10.2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 410,70 eura s príslušenstvom ako dlh za poskytované verejné služby.

3. Žalovaná namietala, že nemohla používať internet, tento jej nešiel, dokonca jej prišla správa, že všetko bude zverejnené na internete. Podľa jej názoru je za tým organizovaná zločinecká skupina. Chcela sa dostať aj do Bratislavy do Telecomu, čo jej však nebolo umožnené a technik jej povedal, že oni majú takých právnikov a advokátov, že nebude úspešná. Mala mať internet 6 GB, potom prešla do O2, ani tam jej to nešlo a tie isté problémy má aj v Orange, ide preto o organizovaný zločin. Rozumela čo je predmetom sporu, keďže nemohla využívať internet, mobil nepoužívala, mobil mohla používať na internet a hovory.

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že medzi spoločnosťou Slovak Telekom a.s. a žalovanou bola uzatvorená Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku. Na základe zmluvy bol žalovanej aktivovaný program služieb, za ktorý sa žalovaná zaviazala splácať cenu. Žalovanej

boli vystavené faktúry za poskytnuté služby a to faktúra číslo 8211304390 s dátumom splatnosti do 25.06.2018 na sumu 23,78 eura, faktúra číslo 8213368616 s dátumom splatnosti do 24.07.2018 na sumu 8,97 eura, faktúra číslo 8215327724 s dátumom splatnosti do 23.08.2018 na sumu 28,77 eura, faktúra číslo 8217271859 s dátumom splatnosti do 24.09.2018 na sumu 48,97 eura, faktúra 8219287979 s dátumom splatnosti do 23.10.2018 na sumu 60,84 eura. Žalovaná faktúry v lehote splatnosti neuhradila. Predmetom nároku žalobcu bolo i zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 239,37 eura. Pohľadávka voči žalovanej bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 03.12.2020 postúpená na žalobcu.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , bod 2, , , , o elektronických komunikáciách účinného od 1.2.2022, , , , , , a dospel k záveru, že predmetná zmluva o poskytovaní verejných služieb je spotrebiteľskou zmluvou, keďže žalovaná uzavrela predmetnú zmluvu ako fyzická osoba nepodnikateľ so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ktorá uzavrela zmluvu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, t. j. ako dodávateľ ( ).

6. Aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd preukázanú oznámením o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Obč. zák. zo dňa 21.12.2020, z ktorého vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom došlo k uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2020, ktorou bola na žalobcu postúpená pohľadávka postupcu voči žalovanej dňa 03.12.2020. Keďže si žalovaná svoje záväzky plynúce z predmetnej zmluvy neplnila riadne a včas, právny predchodca žalobcu v liste zo dňa 27.05.2019 označeným ako Odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb žalovanej uviedol, že ani v lehote 45 dní po dni splatnosti neuhradila splatné faktúry za užívanie verejných elektronických komunikačných služieb. Ďalej žalovanej oznámil, že odstupuje od zmluvy o poskytovaní verejných služieb s účinnosťou od 13.05.2019, a to z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti. Žalobca predložil podací hárok, ktorým preukazoval doručenie odstúpenia od zmluvy žalovanej. Výzvou na zaplatenie - predžalobnou výzvou zo dňa 12.03.2021 bola žalovaná vyzvaná žalobcom na úhradu pohľadávky.

7. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná v čase účinnosti , súd prvej inštancie ex offo skúmal, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré si uplatňuje veriteľ v danom prípade nie je premlčané. Najstaršia faktúra uplatnená žalobcom sa stala splatnou dňa 25.06.2018 a premlčacia doba u tejto začala plynúť dňa 26.06.2018, pričom k uplatneniu práva na súde došlo dňa 15.05.2021, ešte pred uplynutím premlčacej doby, a teda k premlčaniu nároku, ktorý si žalobca uplatnil v tomto konaní, nedošlo.

8. Žalovaná využívala verejné služby, ktoré jej boli poskytnuté zo strany právneho predchodcu žalobcu. Žalovanej boli vystavené faktúry číslo 8211304390 s dátumom splatnosti do 25.06.2018, na sumu 23,78 eura, faktúra číslo 8213368616 s dátumom splatnosti do 24.07.2018 na sumu 8,97 eura, faktúra číslo 8215327724 s dátumom splatnosti do 23.08.2018 na sumu 28,77 eura, faktúra číslo 8217271859 s dátumom splatnosti do 24.09.2018 na sumu 48,97 eura, faktúra 8219287979 s dátumom splatnosti do 23.10.2018 na sumu 60,84 eura. Žalovaná tvrdila, že žalovanú sumu nie je ochotná uhradiť, pretože nemohla využívať internet. Tieto tvrdenia nepreukázala, nepredložila súdu žiaden dôkaz, ktorým by spochybnila uplatnený nárok žalobcu a teda neuniesla dôkazné bremeno. V konaní žalobca preukázal dôvodnosť nároku, ktorý riadne osvedčil listinnými dôkazmi. Z predložených faktúr, najmä fa č. 8215327724 a č. 8213368616 vyplýva, že žalovaná využívala internetové pripojenie (položka Dáta v domácej sieti MB), ktoré jej však neboli vyúčtované, nakoľko tieto využívala v rámci zvoleného balíka služieb. Keďže žalovaná neuhradila vystavené faktúry za verejné služby poskytnuté zo strany žalobcu na základe uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorú žalovaná nespochybnila, súd prvej inštancie ju zaviazal na zaplatenie sumy 171,33 eura titulom neuhradených faktúr.

9. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že predmetom nároku žalobcu bolo aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 239,37 eura. Zmluvná pokuta bola písomne dojednaná v Zmluve o poskytovaní verejných služieb za porušenie povinností zo strany žalovanej a zároveň v tejto zmluve bola určená aj výška pokuty, z ktorej si žalobca uplatnil iba alikvotnú časť s prihliadnutím na dobu, počas ktorej došlo k porušeniu zmluvných povinností. Žalovaná svoju zmluvnú povinnosť riadne uhrádzať vystavené faktúry neplnila, pričom uplatnená výška bola primeraná a zodpovedala výhode poskytnutej zľavy a nedodržania záväzku žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti. Súd prvej inštancie preto vyhovel žalobe aj

v tejto časti. Zároveň žalobcovi priznal i úrok z omeškania s poukazom na ust. § 3 vl. nar. č. 897/95 Zb. ako i § 517 ods. 1,2 obč. zák. a to odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr.

10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa súd zaoberal aj tým, či v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi. Nemal za preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa ani výnimočnosť okolností u žalovanej a preto nevidel priestor pre aplikáciu ustanovenia .

11. Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie žalovaná. Uviedla, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nebolo jej preukázané, že jej internet perfektne fungoval. Chce kamerové záznamy, keď 2 týždne chodila do T-Comu a sťažovala sa, že jej nejde internet. Chce vedieť na akom základe jej odpustili platbu za Game hry. Oni vedia, že jej mizli dáta, bola na ňu napojená tretia strana, sami pracovníci Telekomu. Od začiatku boli atakovaní vyhrážkami, vírusmi, atď. a miznutie dát. Podľa jej názoru všetko bolo vykonštruované a úmyselné zo strany Telekomu a ďalšími osobami, s úmyslom ju poškodiť. Vytkla súdu prvej inštancie, že sa opieral o zmluvu a nebral do úvahy jej výpoveď. Ďalej uviedla, že žalovaný nemá nárok na úroky z omeškania, pretože sa považujú za úžeru. Nadnárodná spoločnosť Telekom, ktorú vlastní mafiánska Penta spolu s účasťou štátu opakovane klamú a poškodzujú klientov. Je za tým organizovaná zločinecká skupina. Sú monitorovaní 24 hodín denne, odpočúvajú ich a manipulujú s telefónmi. Podľa nej by nie ona mala platiť, ale jej by mali zaplatiť za všetky stresy, ktoré jej žalovaný spôsobil nekalými praktikami.

12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

13. Podľa (), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa , ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a nebude ich opakovať.

16. Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie primerane rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval i na odvolateľkou vznášané tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané žalobcom v jeho odvolaní. Žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne také skutočnosti, skutkové či právne, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné.

17. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám stanoveným v , podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil; súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax, a dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní súdnych rozhodnutí, ktoré preto musia byť preskúmateľné. Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení , čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 46 , ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Ak rozsudok neobsahuje zákonné náležitosti, v konečnom dôsledku je takýto rozsudok nepreskúmateľný. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.

18. Vo vzťahu k argumentácii sporových strán odvolací súd uvádza, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty (k tomu ÚS SR sp. zn. , , ).

19. Odvolací súd k dôvodom súdu prvej inštancie dodáva, že sporové strany majú v konaní bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, sporová strana uniesla tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

20. V danej veci medzi spoločnosťou Slovak Telekom a.s. a žalovanou bola uzatvorená Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku. Na základe zmluvy bol žalovanej aktivovaný program služieb, za ktorý sa žalovaná zaviazala splácať cenu. Žalovaná využívala verejné služby, ktoré jej boli poskytnuté zo strany právneho predchodcu žalobcu. Žalovanej boli vystavené faktúry číslo 8211304390 s dátumom splatnosti do 25.06.2018, na sumu 23,78 eura, faktúra číslo 8213368616 s dátumom splatnosti do 24.07.2018 na sumu 8,97 eura, faktúra číslo 8215327724 s dátumom splatnosti do 23.08.2018 na sumu 28,77 eura, faktúra číslo 8217271859 s dátumom splatnosti do 24.09.2018 na sumu 48,97 eura, faktúra 8219287979 s dátumom splatnosti do 23.10.2018 na sumu 60,84 eura. Žalovaná tvrdila, že žalovanú sumu nie je ochotná uhradiť, pretože nemohla využívať internet.

21. Odvolací súd k dôvodom súdu prvej inštancie dodáva, že pokiaľ žalovaná tvrdila, že žalobca jej neposkytoval zmluvné služby riadne, pretože jej často nefungoval internet, bolo jej povinnosťou svoje tvrdenia preukázať. Súd pri rozhodovaní zohľadňuje iba tie skutkové tvrdenia, ktoré sporová strana preukáže dôkazmi, teda unesie svoje dôkazné bremeno.

22. Žalovaná svoje tvrdenia ničím nepreukázala, nepredložila súdu žiaden dôkaz o tom, že jej neboli žalobcom riadne poskytované služby, ani o tom, že by túto skutočnosť u žalobcu písomne reklamovala. Žalovaná neuniesla svoje dôkazné bremeno, nepreukázala ňou tvrdené skutočnosti. Žalobca preukázal dôvodnosť nároku, ktorý riadne osvedčil listinnými dôkazmi.

23. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a . Žalobca bol v odvolacom konaní procesne úspešný, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).