Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Ek-3111-2022.pdf
PDF · 97.26 KB
Case nature
Subarea
26Ek/3111/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: E. P., L.: XX.XX.XXXX, K. XXXX/X, XXX XX T.-L. I., zast.: KRAL PARTNERS s.r.o., so sídlom Kukučínova 7, 040 01 Košice-Juh, IČO:47 244 143, proti povinnému: Obec Cestice, Cestice 89, 044 71 Cestice, IČO: 00 324 043, zast.: JUDr. Ján Tóth, advokát, IČO: 42 133 238, so sídlom Záhradnícka 151, 821 08 Bratislava - Ružinov, vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 15683,24 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Hodermarský, so sídlom exekútorského úradu Akad. Hronca, 048 01 Rožňava, o návrhu povinného na čiastočné zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Návrh povinného na čiastočné zastavenie exekúcie podľa § 61l ods.3 Exekučného poriadku zamieta.
II. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa Návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 21.11.2022 domáhal od povinného vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 15683,24 eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodnutia Okresného súdu Košice-okolie vydaného dňa 18.1.2022 pod spisovou značkou 10Cb/77/2015.
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 08.12.2022 poverenie na vykonanie exekúcie pod spisovou značkou 26Ek/3111/2022, ktorým bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Peter Hodermarský, so sídlom exekútorského úradu Akad. Hronca, 048 01 Rožňava. Súdny exekútor, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 57EX 1008/22 následne vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré povinný prevzal dňa 12.12.2022.
3. Dňa 21.12.2022 bolo súdnemu exekútorovi doručené podanie povinného - návrh na čiastočné zastavenie exekúcie. Návrh na čiastočné zastavenie exekúcie súdny exekútor doručil súdu dňa 05.01.2023.
4. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie domáhal zastavenia exekúcie. Povinný prostredníctvom zástupcu dôvodí svoj návrh tým, že oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil exekučnému súdu svoj návrh na vykonanie exekúcie v znení jeho opravy, ktorým si v časti E) formulára „Vymáhaný nárok“ uplatnil voči povinnému vymoženie: a) istiny vo výške 15.683,24,-Eur a, b) úrokov z omeškania s percentuálnou sadzbou 9% ročne; a to zo sumy 47.799,08,-Eur od 20.11.2011 do 29.10.2013 (kapitalizovaných oprávneným chybne na 8.368,11,-€ [pozn.: za 709 dní omeškania by však malo ísť o 8.356,33,-€]), zo sumy 47.998,89,-Eur od 30.11.2013 do 17.04.2015 (kapitalizovaných oprávneným i súdnym exekútorom chybne na 5.965,01,-€ [pozn.: za 503 dní omeškania by však malo ísť o 5.953,18,-€]) a zo sumy 15.685,24,-Eur od 18.04.2015 do zaplatenia. Následne exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe Exekučného titulu v predmetnej exekučnej veci oprávneného proti povinnému na vymoženie
istiny s príslušenstvom - úrokmi z omeškania tak, ako tieto boli uplatnené návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie v znení jeho opravy. Povinný však týmto namieta rozpor (nesúlad) na jednej strane medzi Exekučným titulom a na druhej strane návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie v znení jeho opravy, ako aj exekučným súdom vydaným poverením na vykonanie exekúcie zo dňa 08.12.2022. Exekučný titul v jeho v poradí druhom (II.) výroku totiž oprávnenému (ako žalobcovi) voči povinnému (ako žalovanému) nepriznáva nárok na ročné úroky z omeškania. Návrh oprávneného, ako aj poverenie na vykonanie exekúcie, je preto v zjavnom rozpore s Exekučným titulom, pričom tieto povinného contra legem zaväzujú na plnenie vo výrazne väčšom rozsahu, než ako by mal plniť podľa Exekučného titulu. Povinný preto najmä namieta vadu / chybu, ku ktorej došlo pri posudzovaní návrhu na začatie exekúcie, ako aj pri vydaní poverenia pre súdneho exekútora, nakoľko Exekučný titul umožňuje na jeho základe v rámci exekúcie vymáhať fixný, t.j. rigidne / pevne určený úrok z omeškania vo výške 9% za celú dobu omeškania, kedy podľa záväznej - t.j. výrokovej časti Exekučného titulu (viď. § 228 ods. 1 CSP) celkom jednoznačne ide o jednorazový, teda pevne stanovený nárok oprávneného. Oprávnený si tak v zmysle Exekučného titulu nemohol v exekúcii uplatniť na úrokoch z omeškania peňažný nárok na ročné úroky z omeškania (pozn.: ktoré sú navyše aj tak nesprávne vyčíslené / kapitalizované, ako je uvedené vyššie), v opačnom prípade postupoval mimo rámca Exekučného titulu a jeho záväznej výrokovej časti. Oprávnený si preto v rámci exekúcie contra legem uplatňuje na príslušenstve omnoho viac, než mu priznáva Exekučný titul v rámci jeho druhého (II.) výroku. Vzhľadom na vyššie uvedené povinný týmto namieta zároveň aj nesprávne vyčíslenie (predbežných) trov exekúcie. Povinný tak rozporuje a namieta to, že oprávnený si v časti E) „Vymáhaný nárok“ elektronického formulára uplatnil okrem iného aj nárok na „ročné“ úroky z omeškania, ktorý je v rozpore s Exekučným titulom, nakoľko Exekučný titul (viď. jeho v poradí druhý výrok) uvedený nárok oprávnenému nepriznáva. Uvedené je tak zákonným dôvodom pre čiastočné zastavenie exekúcie ex offo (kedy exekučný súd v obdobných veciach exekúciu čiastočne zastavuje, viď. mutatis mutandis napr. uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo 17.08.2020, sp.zn. 41Ek/1087/2020 a ďalšie). Vzhľadom na vyššie uvedené, v predmetnej exekučnej veci je daný rozpor exekúcie so zákonom, čím je daný dôvod pre zastavenie exekúcie vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 26Ek/3111/2022 v časti príslušenstva (úrokov z omeškania) v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) v spojení s § 6l ods. 3 Exekučného poriadku, a to ex offo. Obiter dictum povinný informuje exekučný súd i súdneho exekútora, že nakoľko rozsudok Krajského súdu v Košiciach, ako odvolacieho súdu, zo dňa 28.09.2022, č.k. 4Cob/83/2022-445, ktorým bol potvrdený II. výrok Exekučného titulu mu bol doručený dňa 12.11.2022, stále mu v zmysle § 427 CSP plynie dvojmesačná lehota na podanie dovolania, ktorého podanie zvažuje, aj s návrhom na odloženie vykonateľnosti Exekučného titulu. Povinný vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tak týmto exekučnému súdu navrhuje, aby vydal uznesenie, ktorým rozhodne takto: „I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 26Ek/3111/2022 v časti úroku z omeškania: vo výške 9% ročne: a) zo sumy 47.799,08 EUR od 20.11.2011 do 29.10.2013, b) zo sumy 47.998,89 EUR od 30.11.2013 do 17.04.2015 a c) zo sumy 15.685,24 EUR od 18.04.2015 do zaplatenia, podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavuje. II. Povinný má voči oprávnenému nárok na plnú náhradu trov konania o návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie.“
5. K podaniu povinného na zastavenie exekúcie sa oprávnený prostredníctvom zástupcu vyjadril tak, že s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí. Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že oprávnený je toho názoru, že návrh povinného na čiastočné zastavenie exekúcie je nedôvodný a navrhuje súdu ho odmietnuť. Prípadné podanie dovolania povinným proti exekučnému titulu a návrh na odloženie exekúcie nie sú podľa ustálenej súdnej praxe a judikatúry dôvodom na zastavenie exekúcie a nie je potrebné k tomu nič ďalšie uvádzať. Návrh na vykonanie exekúcie je v súlade s exekučným titulom s tým, že elektronický program návrhu vyžaduje (inak neumožní podanie), či ide o úroky denné, mesačné alebo ročné. V prípade, že exekučný súd bude názoru, že je potrebné doplniť exekučný titul v smere, že v rozsudku má byť uvedené ročne, navrhuje konanie prerušiť a uložiť oprávnenému požiadať súd o doplnenie, resp. opravu rozsudku (exekučného titulu). Keďže v rozsudku je však uvedené obdobie, za ktoré patria oprávnenému úroky, nemá to žiadny právny význam. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky, ak v exekučnom titule nie je uvedené o aké úroky ide, platí, že ide o úroky ročné a súdy opravné uznesenie nevydávajú. Na základe uvedeného oprávnený navrhuje exekučnému súdu návrh povinného odmietnuť.
6. Súdny exekútor sa k veci vyjadril tak, že Upovedomenie o začatí exekučného konania bolo vydané v súlade s doručeným poverením a trovy exekučného konania boli vypočítane na základe súm vymáhaných pre oprávneného. Pokiaľ súd upraví výšku vymáhaného nároku - na základe podaného
návrhu na čiastočné zastavenie exekučného konania - je logické, že dôjde zo zákona aj k úprave výšky trov exekučného konania, preto v tejto chvíli je námietka voči trovám neodôvodnená, sú vypočítané v súlade so zákonom.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
12. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý je odôvodnený s uvedením všetkých skutočností, ktoré mohli ku dňu podania návrhu v rámci zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty uplatniť. Takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.
13. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania Návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
14. Podľa § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Obchodný zákonník´´), od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
15. Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
16. Po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného, vyjadrenia súdneho exekútora a ostatného spisového materiálu súd konštatuje, že povinný neuviedol a nepreukázal žiadny dôvod na čiastočné zastavenie exekúcie. Exekučný súd poukazuje na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 293/2015 zo dňa 29. septembra 2015, ktorým odmietol dovolanie žalobcu. V predmetnom uznesení je uvedené: ,,Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa (ktorý vo svojom rozhodnutí vychádzal z ustanovenia § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka), že v prípade, ak pri sadzbe úroku z omeškania nie je uvedené, o sadzbu za aké obdobie sa jedná, má sa za to, že je to ročná úroková sadzba, pričom odvolací súd naviac uviedol, že tento právny názor platí i v súdnej praxi. Pokiaľ odvolací súd vo svojom rozhodnutí necitoval rozhodnutia, ktoré by sa danou problematikou zaoberali, nie je možné vyvodiť záver, že vec posúdil podľa ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité.´´ Krajský súd Prešov v uznesení sp. zn. 7Co/203/2014 zo dňa 26. 02. 2015, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Humenné zo dňa 08.04.2014 uviedol, že: ,,Predovšetkým je potrebné vyjadriť súhlas s názorom súdu prvého stupňa, že výrok: „Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi 50 000 Sk spolu s 0,5 % úrokom z omeškania od 01. 07. 2000 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“ je výrokom vykonateľným. V súdnej praxi platí, že pokiaľ pri sadzbe úroku z omeškania nie je uvedené o sadzbu za aké obdobie sa jedná, má sa za to, že je to ročná úroková sadzba. Keďže navrhovaný petit bol vykonateľný, súd prvého stupňa nemal povinnosť odstraňovať nezrovnalosti medzi obsahom navrhnutého dôkazu a petitom žaloby. Je pravda, že z predloženej zmluvy vyplýva, že strany si dohodli 0,5 % denný úrok z omeškania, ale žalobca v podanej žalobe nevyjadril svoj zámer tohto úroku sa domáhať - z textu žaloby nevyplýva, že sa žalobca domáha dohodnutého 0,5 % denného úroku z omeškania, nevyplýva to ani z navrhnutého petitu.´´ Exekučný súd sa stotožňuje s vyššie spomenutým názorom, že pokiaľ pri sadzbe úroku z omeškania nie je uvedené o sadzbu za aké obdobie sa jedná, má sa za to, že je to ročná úroková sadzba. Exekučný súd dáva do pozornosti aj ustanovenie §502 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý určuje, že pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia. Predmetné ustanovenie možno analogicky použiť aj na iné zmluvné vzťahy v obchodných veciach, aj v občianskych veciach. Čo sa týka výšky úrokov z omeškania, exekučný súd v poverení na vykonanie exekúcie uviedol úroky z omeškania, ktoré korešpondujú s exekučným titulom. Pri prerátaní výšky úrokov z omeškania súd vypočítal tú istú výšku, akú uviedol oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. 9 % ročne zo sumy 47799,08 eur od 20.11.2011 do 29.10.2013 predstavuje sumu kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 8368,11eur; 9 % ročne zo sumy 47998,89 eur od 30.11.2013 do 17.04.2015 predstavuje sumu kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 5965,01eur. Keďže výška vymáhaného nároku sa týmto nemení, exekútor nemusí opravovať výšku predbežných trov exekúcie. Za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Základom na určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženého plnenia. Odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie (k tomu viď Exekučný poriadok a vyhlášku č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Exekučného poriadku). Čo sa týka potenciálnej skutočnosti, že povinný podá dovolanie proti rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, táto skutočnosť nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie, pretože podaním dovolania nedochádza automaticky k odloženiu vykonateľnosti exekučného titulu. Môže ísť ´´iba´´ o dôvod na odklad exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (ak po začatí exekúcie bude rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu), o ktorom rozhoduje súdny exekútor.
17. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví. V danom prípade však súd pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že skutočnosti uvádzané povinným nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie (povinní neuviedli skutočnosti, ktoré po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia), preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je to uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.
18. Povinný si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Oprávnený si neuplatnil nárok na náhradu trov konania.
19. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov konania a trovy štátu.
20. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
21. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
22. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
24. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodovaním o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
25. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov).
26. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška o odmenách advokátov“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
27. Podľa §10 ods. 2 vyhlášky o odmenách advokátov, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
28. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky o odmenách advokátov, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
29. Podľa §16 ods. 3 vyhlášky o odmenách advokátov, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
30. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
31. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Exekučný súd konštatuje, že povinný v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie nemal úspech (povinný navrhol exekúciu čiastočne zastaviť, avšak exekúcia zastavená nebola ani čiastočne), preto exekučný súd za súčasného podporného (subsidiárneho) použitia Civilného sporového poriadku uplatnil zásadu úspechu vo veci zakotvenú v ustanovení § 255 Civilného sporového poriadku a nepriznal povinnému náhradu trov exekučného konania tak, ako je to uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.
33. Oprávnený si neuplatnil náhradu trov konania, preto súd o tom nerozhodoval. Nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii strán, aký nárok si voči druhej strane uplatnia a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku strán, ktorý nebol v exekučnom konaní ani len uplatnený.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.