Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Cob-83-2022.pdf
PDF · 162.73 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/83/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX U., zastúpeného: KRAL PARTNERS s.r.o., Kukučínova 7, 040 01 Košice, IČO: 47 244 143, proti žalovanému: Obec Cestice, 044 71 Cestice 89, IČO: 00 324 043, zastúpenému: JUDr. Ján Tóth, advokát, Záhradnícka 151, 821 08 Bratislava, IČO: 42 133 238, o zaplatenie 28.396,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie, č. k. 10Cb/77/2015-380 z 18. januára 2022 v spojení s dopĺňacím rozsudkom, č. k. 10Cb/77/2015-390 z 15. februára 2022, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č. k. 10Cb/77/2015-380 z 18. januára 2022 v napadnutom II. výroku.
II. M e n í rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č. k. 10Cb/77/2015-380 z 18. januára 2022 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č. k. 10Cb/77/2015-390 z 15. februára 2022 vo výroku o náhrade trov konania vedeného na Okresnom súde Košice - okolie sp. zn. 10Cb/67/2012 a sp. zn. 10Cb/77/2015 tak, že žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 58 %.
III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 12.713,18 eur zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 15.683,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 47.799,08 eur od 20.11.2011 do 29.10.2013, zo sumy 47.998,89 eur od 30.11.2013 do 17.04.2015, zo sumy 15.685,24 eur od 18.4.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy celého konania v rozsahu 10,46 %.
2. Dopĺňacím rozsudkom rozhodol takto:
V rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 10Cb/77/2015 zo dňa 18.01.2022 dopĺňa výrok III.: III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania vedeného pod sp. zn. 10Cb/67/2012 v rozsahu 53,23 %.
Rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 10Cb/77/2015 zo dňa 18.01.2022 dopĺňa o výrok IV.: IV. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
3. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodnou žalobou, ktorá bola vedená pod sp. zn. 10Cb/67/2012 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 47.799,08 eur s príslušenstvom za neuhradenú časť ceny diela - nadstavba Kultúrneho domu W.. Žalobca následne dňa 17.7.2013 rozšíril žalobu na čiastku 60.712,07 eur. O tomto rozšírení žaloby rozhodol súd prvej inštancie uznesením sp. zn. 10Cb/67/2012 zo dňa 29.10.2013. O takto upravenom nároku rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 10Cb/67/2012-209 zo dňa 29.10.2013 tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 32.315,65 eur. V prevyšujúcej časti konanie o zaplatenie 28.396,42 eur s príslušenstvom vylúčil súd prvej inštancie na samostatné konanie. O tomto vylúčenom nároku 28.396,42 eur s príslušenstvom je na súde prvej inštancie vedené toto konanie pod sp. zn. 10Cb/77/2015.
4. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 7.10.2009 uzatvoril so žalovaným písomnú zmluvu o dielo, na základe ktorej sa zaviazal zhotoviť pre žalovaného ako objednávateľa stavebné úpravy a nadstavbu Kultúrneho domu W. podľa vypracovanej projektovej dokumentácie za celkovú cenu 235.521,09 eur. Z tejto sumy žalovaný uhradil žalobcovi 186.252,20 eur a na základe skoršieho rozsudku o tejto pohľadávke vedeného na súde pod sp. zn. 10Cb/67/2012 zo dňa 27.1.2015, aj čiastku 32.315,65 eur, teda spolu žalovaný uhradil žalobcovi 218.565,85 eur. Je to o 15.683,24 eur menej, ako bola dohodnutá cena diela vo výške 235.521,09 eur. Okrem tejto ceny diela vo výške 15.683,24 eur žalobca žiadal v tomto konaní zaviazať žalovaného aj na zaplatenie ďalšej sumy 12.713,18 eur, a to na základe novej zmluvy o dielo, ktorú žalobca a žalovaný uzatvorili viacerými formami, a to jednak ústne, konkludentne a faktickým plnením a to ďalšie práce, ktoré neboli zahrnuté do pôvodnej zmluvy o dielo, ale bez týchto prác sa nedalo pokračovať v dohodnutých stavebných prácach. Išlo konkrétne o odvodnenie budovy, oddrenážovanie, projektovú dokumentáciu na vrchnú dosku a ďalšie stavebné práce, ktoré sú presne uvedené v stavebnom denníku. Preto sa žalobca so starostom obce žalovaného dohodli, že žalovaný pripraví nový návrh zmluvy o dielo. Žalovaný takýto nový návrh zmluvy o dielo nepripravil, avšak žalobca práce vykonal na základe ústnych objednávok starostu obce žalovaného, ktoré boli prevzaté stavebným dozorom žalovaného. Preto žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie ceny týchto ďalších nevyhnutných stavebných prác v sume 12.713,18 eur.
5. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, uviedol, že zmluva o dielo bola uzatvorená písomne a žalovaný so žalobcom nikdy neuzatvoril žiadny písomný dodatok k tejto zmluve ani žiadnu ústnu dohodu so žalobcom, pokiaľ sa týka žalobcom tvrdených naviac vykonaných prác na diele. Žalovaný poukázal na obsah uzatvorenej zmluvy o dielo, podľa ktorej možno zmluvu o dielo meniť iba v písomnej forme. Takáto písomná forma, či už zmeny zmluvy alebo uzatvorenia ďalšej zmluvy neexistuje a teda zmluva na ďalšie práce uzatvorená nebola. Žalovaný ďalej poukázal na to, že ak by aj došlo k takémuto uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo na základe prísľubu starostu obce, išlo by o zmluvu o dielo neplatnú, pretože pre uzatvorenie takejto zmluvy je potrebné rozhodnutie obecného zastupiteľstva žalovaného, ktoré však takýto súhlas neudelilo. Žalovaný ďalej vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku na tieto práce naviac, pretože, ak tento nárok žalobca uplatnil návrhom zo dňa 17.7.2013, o ktorom súd rozhodol až uznesením z 29.10.2013, je návrh premlčaný.
6. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní mal za preukázané to, že žalobca a žalovaný uzatvorili písomnú zmluvu o dielo dňa 7.10.2009 označenú ako návrh zmluvy o dielo na zhotovenie stavby, uzatvorený podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe tohto návrhu zmluvy a následne uzatvorenej zmluvy o dielo, žalobca ako zhotoviteľ stavby vykonal pre žalovaného dielo - stavebné úpravy a nadstavba Kultúrneho domu W. podľa vypracovanej projektovej dokumentácie zadanej objednávateľom - žalovaným. Žalovaný sa podľa tejto zmluvy zaviazal zaplatiť žalobcovi dohodnutú pevnú cenu diela vo výške 235.521,09 eur. Takto zmluvne dohodnutá cena 234.251,09 eur bola pevnou cenou za zhotovenie diela stanovená na základe výsledkov verejného obstarávania a záväznej cenovej ponuky žalobcu ako zhotoviteľa v rámci verejného obstarávania. Žalobca dielo dokončil a odovzdal žalovanému dňa 9.11.2011, čo vyplýva z protokolu o odovzdaní a prevzatí stavby. Z dohodnutej zmluvnej ceny 234.251,09 eur žalovaný uhradil žalobcovi 218.565,85 eur, teda o 15.685,24 eur menej, ako bola dohodnutá pevná cena diela v zmluve o dielo uzatvorenej dňa 7.10.2009.
7. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané zo znaleckého posudku vypracovaného vo veci sp. zn. 10Cb/67/2012 znalcom M.. G. U., že hodnota skutočne vykonaných prác žalobcu na predmetnej stavbe bola 245.964,27 eur. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že okrem ceny diela, ktorú žalobca vyfakturoval žalovanému, vyfakturoval žalobca aj ďalšie práce a konkrétne vo faktúre č. 02/2011 na
čiastku 7.380,34 eur, ktorá je podpísaná stavebným dozorom, ktorý uviedol, že súhlasí s jej preplatením. Išlo o elektromontážne práce vykonané na prvom poschodí stavby na základe požiadavky starostu obce žalovaného a upravená faktúra predstavuje sumu 6.470,92 eur. Aj ďalšia faktúra č. 3/2011 taktiež podpísaná stavebným dozorom M.. Y., ktorý súhlasil s jej preplatením po úprave sumy predstavuje dlh 5.124,83 eur a ďalšia faktúra č. 04/2011 na čiastku 10.369,92 eur, ktorá nie je podpísaná stavebným dozorom a sú v nej fakturované zemné práce, zakladanie a úprava povrchov, izolácia proti vode a vlhkosti, stolárske konštrukcie a konštrukcie doplnkové, kovové, pričom opravená faktúra predstavuje dlh 4.802,45 eur.
8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o dielo.
9. Súd prvej inštancie poukázal na to, že vo veci už rozhodol skorším rozsudkom, č. k. 10Cb/77/2015-115 z 15. marca 2018 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 28.396,42 eur s úrokom z omeškania a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Proti tomuto skoršiemu rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením, č. k. 4Cob/120/2020-348 zo 17. augusta 2021 tak, že zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 28.396,42 eur vrátane úrokov z omeškania a zrušil rozsudok aj vo výroku o trovách konania. Právoplatný zostal teda výrok, ktorý nebol odvolaním napadnutý, o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Predmetom konania takto zostala suma 28.396,42 eur s úrokom z omeškania.
10. Krajský súd v Košiciach vo svojom zrušujúcom uznesení, č. k. 4Cob/120/2020-348 zo 17. augusta 2021 konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné to, že predmetom zmluvy o dielo bola realizácia stavebných úprav a nadstavba Kultúrneho domu v W. podľa záväzného projektu v zmysle § 547 ods. 5, 6, § 548 ods. 2 a § 549 Obchodného zákonníka s pevne dohodnutou úplnou cenou diela 234.251,09 eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd posudzoval existenciu, resp. platnosť novej zmluvy o dielo a dodatku k pôvodnej zmluve o dielo. Vo vzťahu k novej zmluve o dielo v odseku č. 46. svojho zrušujúceho uznesenia uviedol, že vzhľadom na to, že práce naviac mali zjavnú časovú, vecnú a miestnu súvislosť s pôvodným zmluvným plnením, teda s pôvodným dielom, nemohlo preto ísť o nové dielo, ako tvrdil žalobca a z uvedeného dôvodu vylúčil možnosť uzavretia novej zmluvy, na čom v podstate založil súd prvej inštancie dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku v pôvodnom zrušenom rozsudku. Vo vzťahu k dodatku k pôvodnej zmluve uzavrel, že pre jeho platnosť je nevyhnutné dodržanie písomnej formy a súhlas Obecného zastupiteľstva žalovaného s dodatkom, resp. novou zmluvou o prácach naviac. Uviedol, že potreba dodržania písomnej formy vyplývala zo znenia samotnej Zmluvy o dielo zo dňa 7.10.2009, a to čl. XII ods. 2, v zmysle ktorého sa zmluvné strany - strany sporu dohodli, že meniť alebo dopĺňať text tejto písomnej zmluvy, jej časti alebo jednotlivé prílohy možno len dohodou zmluvných strán vo forme písomných dodatkov podpísaných zmluvnými stranami alebo oprávnenými zástupcami zmluvných strán, pričom žalovaný ako subjekt verejného práva, ktorý hospodári s verejnými prostriedkami a na predmetnú investíciu boli zabezpečené prostriedky z verejných zdrojov, preto nutne pre platnosť akéhokoľvek dodatku k zmluve musel postupovať podľa tohto citovaného článku zmluvy, ďalej z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 25/2006 o verejnom obstarávaní. Odvolací súd konštatoval, že v zmysle uvedeného ustanovenia musí mať zmluva písomnú formu, okrem zmluvy uzatvorenej podľa § 102 (zákazka s nízkou hodnotou, teda pod 20.000,00 eur). V prejednávanom spore zmluvné strany, teda žalobca ako podnikateľ a žalovaný ako subjekt verejného práva uzatvorili predmetnú zmluvu o dielo podľa § 261 Obchodného zákonníka v dôsledku voľby práva stranami sporu, podľa § 262 Obchodného zákonníka ako zmluvu o dielo, podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka (viď. ods. 27., 28. uznesenia Krajského súdu v Košiciach) a z ustanovenia § 47a Občianskeho zákonníka o povinnom zverejňovaní zmluvy. Ďalej odvolací súd uviedol, že okrem ustanovení Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka sú pre uzatváranie zmlúv, teda aj ich dodatkov, relevantné aj osobitné právne predpisy, napríklad ustanovenia zákona č. 546/2010 Z. z. účinného od 1.1.2011, ktorým boli novelizované ustanovenia Občianskeho zákonníka, konkrétne ustanovenie § 47a Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje zásadu, že zmluvy, na ktoré sa podľa osobitných predpisov vzťahuje povinnosť zverejnenia, nadobudnú účinnosť až dňom nasledujúcim po dni ich zverejnenia (viď. ods. č. 43. uznesenia Krajského súdu v Košiciach) v spojení s ustanovením § 5a ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého povinne zverejňovaná zmluva je písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy, vrátane
neštátnych účelových fondov, alebo sa týka používania týchto finančných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku, alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, alebo na základe zákona, alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie (viď. ods. č. 44. uznesenia Krajského súdu v Košiciach). Krajský súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo svojom skoršom rozsudku nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil v otázke platnosti zmluvy o dielo pre posúdenie nároku žalobcu na doplatenie ceny diela za tieto práce nad rozsah v písomnej zmluve o dielo zo dňa 7.10.2009 a dohodnutých prácach podľa schválenej projektovej dokumentácie, a preto súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru o tom, že žalobca má nárok na zaplatenie tejto navyše uplatnenej ceny diela 12.713,18 eur.
11. Predmetom sporu takto zostala suma 28.396,42 eur, ktorá sa skladá zo sumy 12.713,18 eur ako ceny za dielo, ktoré žalobca vykonal pre žalovaného navyše, oproti pôvodnej zmluve o dielo zo 7.10.2009 a zo sumy 15.683,24 eur, ktorá predstavuje neuhradenú časť ceny diela, podľa pôvodne dohodnutej ceny diela v zmluve o dielo zo 7.10.2009.
12. Žalobca, vychádzajúc zo záväzného právneho názoru Krajského súdu v Košiciach vyjadreného v uznesení sp. zn. 4Cob/120/2020 zo 17. augusta 2021 v záujme zabezpečenia rýchlosti a hospodárnosti konania, zobral žalobu späť o zaplatenie 12.713,18 eur, teda o cenu naviac vykonaných prác oproti pôvodnej zmluve o dielo zo 7.10.2009. Súd prvej inštancie preto konanie o zaplatenie tejto sumy 12.713,18 eur zastavil I. výrokom napadnutého rozsudku, v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
13. Žalovaný k späťvzatiu žaloby v časti o zaplatenie 12.713,18 eur uviedol, že rozhodnutie o tomto späťvzatí žaloby ponecháva na súd prvej inštancie. Ďalej žalovaný uviedol, že trvá na svojich doterajších vyjadreniach pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú pohľadávku 15.683,24 eur. Uviedol, že v zmluve o dielo bola celková cena diela dohodnutá vo výške 234.251,09 eur, avšak žalobca toto dielo nedokončil celé, preto žalovaný nevidí dôvod na to, aby mal zaplatiť žalobcovi celú cenu diela, teda aj zvyšok ceny diela 15.683,24 eur. Uviedol, že znalecký posudok vypracovaný znalcom M.. G. U., vychádzal z toho, že predmetné práce vychádzali zo zmluvného základu. Uviedol, že predmetný nárok žalobcu nie je preukázaný, pretože žalobcovi bolo sprístupnené miesto výkonu práce, a ako odborník v oblasti poskytovania stavebných prác, zneužil svoju fyzickú prítomnosť a plnil aj bez súhlasu žalovaného, len s účelom navýšiť náklady stavby. Preto žalovaný je toho názoru, že predmetný nárok žalobcu na zaplatenie 15.683,24 eur nie je preukázaný, a navrhol preto žalobu o tejto sume zamietnuť.
14. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 546 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje povinnosť objednávateľa zaplatiť cenu diela zhotoviteľovi dohodnutú v zmluve alebo spôsobom určeným v zmluve, ďalej podľa ust. § 547 ods. 5, 6 Obchodného zákonníka, ktorý umožňuje objednávateľovi odstúpiť od zmluvy o dielo, ak zhotoviteľ požaduje zvýšenie ceny o sumu, ktorá presahuje viac ako 10 %, určenú na základe rozpočtu, ďalej podľa ust. § 3 ods. 5 zák. č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, ktorý upravuje, že zmluva uzatvorená na základe verejného obstarávania musí mať písomnú formu, ďalej podľa ust. §§ 6, 7, 9, 9a zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a o pôsobnosti orgánov obce, ďalej podľa ust. §§ 11, 13 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktoré upravujú právomoci obecného zastupiteľstva a starostu obce, podľa ust. § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje povinné zverejnenie zmluvy, podľa § 5a ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý upravuje povinné zverejňovanie zmlúv.
15. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal zo záverov, ktoré uviedol odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí a v ktorom uviedol, že je potrebné vykonať dokazovanie za účelom ďalšieho zistenia skutkového stavu a právneho posúdenia platnosti zmluvy o dielo, pre posúdenie nároku žalobcu na doplatenie ceny diela a za práce dohodnuté podľa schválenej projektovej dokumentácie, a na základe toho posúdiť nárok žalobcu na zaplatenie tejto ceny diela.
16. Súd prvej inštancie uviedol, že aj napriek pokynom odvolacieho súdu, ktorý uložil súdu prvej inštancie povinnosť vysporiadať sa s otázkou platnosti zmluvy o dielo ako naviac prác, nad rozsah pôvodne dohodnutej písomnej zmluvy o dielo zo dňa 7.10.2009 uviedol, že takéto dokazovanie nevykonal, vzhľadom k tomu, že žalobca zobral späť žalobu v časti o zaplatenie 12.713,18 eur a súd prvej inštancie v tejto časti konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Táto späťvzatá suma 12.713,18 eur predstavuje práce, ktoré ako tvrdil žalobca, vykonal nad rozsah pôvodne
uzatvorenej zmluvy o dielo zo dňa 7.10.2009. Preto sa touto časťou uplatnenej pohľadávky 12.713,18 eur súd prvej inštancie v rozsudku ďalej nezaoberal.
17. Súd prvej inštancie zameral svoje ďalšie dokazovanie na posúdenie, či ďalšia časť uplatnenej pohľadávky žalobcu vo výške 15.683,24 eur je dôvodná. Žalobca si túto sumu uplatnil z toho dôvodu, že z celkovo dohodnutej ceny diela 234.251,09 eur žalovaný uhradil žalobcovi 218.565,82 eur a rozdiel predstavuje sumu 15.683,24 eur, zaplatenie ktorej je predmetom tohto sporu.
18. Súd prvej inštancie zistil zo znaleckého posudku vypracovaného v konaní znalcom M.. G. U. pod č. 31/2013, a to v konaní o pôvodne uplatnenej pohľadávke sp. zn. 10Cb/67/2012, že hodnota skutočne vykonaných prác zo strany žalobcu na predmetnej stavbe pre žalovaného predstavovala sumu 245.964,27 eur s DPH. Žalovaný z tejto sumy uhradil žalobcovi sumu 186.252,20 eur s DPH a na základe rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 10Cb/67/2012 z 27. januára 2015 ďalšiu sumu 32.315,65 eur. Celkovo teda uhradil žalovaný žalobcovi 218.567,85 eur. Zostala neuhradená suma 15.683,24 eur. Na túto sumu 15.683,24 eur súd prvej inštancie zaviazal žalovaného, vychádzajúc pri tom zo záverov znaleckého posudku znalca M.. G. U., ktorý v znaleckom posudku uviedol, že hodnota skutočne vykonaných prác žalobcom na predmetnej stavbe predstavuje 245.964,27 eur s príslušenstvom, vychádzal aj zo záverov odvolacieho súdu, vyslovených v zrušujúcom uznesení vo vzťahu ku skoršiemu rozsudku Okresného súdu Košice - okolie.
19. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania 9 % ročne, a to od dátumov splatnosti jednotlivých faktúr, v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktoré upravuje výšku úroku z omeškania.
20. Súd prvej inštancie považoval ďalšie argumenty žalobcu a žalovaného za nerozhodné pre rozhodnutie vo veci a preto sa nimi osobitne nezaoberal.
21. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §§ 251, 255, 256 a 262 Civilného sporového poriadku a rozhodol o trovách konania tak, že priznal žalobcovi trovy celého konania v rozsahu 10,46 % od žalovaného, a to podľa pomeru úspechu v spore. Uviedol, že žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, čo do zaplatenia sumy 15.583,24 eur spolu s príslušenstvom. Neúspešný bol v časti zastavenia konania v sume 12.713,17 s príslušenstvom, keďže v tejto časti zobral žalobu späť a zavinil tak zastavenie konania v tejto časti. Žalobca bol úspešný celkovo v rozsahu 10,46 % (rozdiel úspešnosti žalobcu - 55,23 % a neúspešnosti žalobcu - 44,77 %), preto žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10,46 % proti žalovanému. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
22. Súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom doplnil III. výrok rozsudku o náhrade trov konania tak, že „Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania vedeného pod sp. zn. 10Cb/67/2012 v rozsahu 53,23 %, pretože toto konanie 10Cb/77/2015 bolo začaté na základe rozhodnutia súdu o vylúčenie sumy 28.396,42 eur s úrokmi z omeškania, na samostatné konanie, vrátane rozhodnutia o trovách konania. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že v konaní sp. zn. 10Cb/67/2012, bola predmetom sporu pohľadávka 60.712,07 eur. Z toho dôvodu súd prvej inštancie za 100 % uplatneného nároku považoval sumu 60.712,07 eur (32.315,65 eur + 28.396,42 eur). Z tohto žalobcom uplatneného nároku bol žalobca úspešný vo výške 47.998,89 eur (32.315,65 eur + 15.683,24 eur), ktorá predstavuje nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 58,12 % (rozdiel medzi úspechom žalobcu vo výške 79,06 % a neúspechom žalobcu vo výške 20,94 %) proti žalovanému. Potom nárok na náhradu trov konania v rozsudku zo dňa 18.01.2022 sp. zn. 10Cb/77/2015 vo výške 10,46 %, pri ktorom súd poňal za 100 % nároku sumu 28.396,42 eur, činí výšku 4,89 %, ak je 100 % suma 60.712,07 eur. Z uvedeného preto vyplýva, že súd opomenul rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v rozsahu 53,23 % (58,12 % - 4,89 %) zo 100 % predstavujúcich sumu 60.712,07 eur. Keďže rozsudok zo dňa 18.01.2022 dosiaľ nenadobudol právoplatnosť, súd prvej inštancie ho doplnil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti dopĺňacieho rozsudku. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
23. Súd prvej inštancie v dopĺňacom rozsudku doplnil rozsudok o IV. výrok, a to „V prevyšujúcej časti žalobu zamieta“. Toto zamietnutie sa týka úrokov z omeškania, potom ako žalobca zobral žalobu späť v
časti, ktorá prevyšuje celkovú priznanú sumu 47.998,89 eur od 30.11.2013 do 17.4.2015, a súd o tomto úroku z omeškania nerozhodol, preto súd dopĺňacím rozsudkom rozhodol o týchto úrokoch z omeškania nad tento rozsah tak, že žalobu v tejto časti úrokov z omeškania zamietol.
24. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca aj žalovaný.
25. Žalovaný odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie aj dopĺňací rozsudok. Proti rozsudku podal odvolanie proti II. výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 15.683,24 eur s úrokmi z omeškania, odvolanie podal aj proti III. výroku o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy celého konania a odvolanie podal aj proti dopĺňaciemu rozsudku, a to proti jeho II. výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
26. Žalovaný odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi, a to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nevykonal navrhnuté dôkazy a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
27. Žalovaný uviedol, že v zmluve dohodnutá úplná pevná cena diela, stanovená na základe výsledkov verejného obstarávania zo dňa 16.9.2009 a na základe záväznej cenovej ponuky žalobcu ako zhotoviteľa bola stanovená vo výške 234.251,09 eur vrátane DPH. V čl. II ods. 5 Zmluvy o dielo bolo dohodnuté, že v prípade nedodania celého bezvadného diela v dohodnutom čase a kvalite, sa objednávateľ (žalovaný) zaväzuje zaplatiť len časť pevnej ceny zodpovedajúcej rozsahu čiastočného vykonania diela zhotoviteľom. Žalovaný uviedol, že v konaní nebolo sporné to, že žalovaný žalobcovi zaplatil cenu diela v rozsahu 218.565,85 eur tak, ako to ustálil aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že súd prvej inštancie nesprávne priznal žalobcovi istinu nižšiu o 2 eurá, pretože rozdiel uhradenej sumy a celkovej ceny diela a späťvzatej časti nepredstavuje sumu 15.683,24 eur ale 15.685,24 eur.
28. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nedôvodne zaviazal žalovaného doplatiť zvyšok dohodnutej ceny diela 15.683,24 eur, a to z toho dôvodu, že žalobca nedokončil dielo, pretože aj zo znaleckého dokazovania vyplýva, že žalobca nevykonal celé dielo a preto nemôže mať nárok na zaplatenie celej ceny diela, a to za tú časť diela, ktorú nikdy nevykonal. Žalovaný nerozumie prečo súd prvej inštancie na toto v konaní neprihliadal, hoci svoje závery postavil na znaleckom dokazovaní, z ktorého vyplýva, že žalobca nedokončil dielo. Súd prvej inštancie pohľadávku žalobcu určil iba prostým matematickým výpočtom, keď od celkovej úplnej pevnej ceny diela odpočítal už zaplatenú sumu a dospel k sume, na ktorú zaviazal týmto rozsudkom žalovaného. Súd prvej inštancie teda nevychádzal z vykonaného dokazovania, ale iba z matematického prepočtu ceny a zaplatenej časti ceny diela. Žalovaný poukázal na znalecký posudok súdneho znalca M.. G. U. zo dňa 26.5.2013, ktorý na strane 8. bod 1. posudku vo vzťahu k zmluve a jej plneniu uvádza, že hodnota vykonaných prác žalobcom činí 218.767,68 eur s DPH. Sám znalec uvádza, že na diele neboli vykonané všetky práce v plnom rozsahu podľa zmluvy o dielo a záväznej cenovej ponuky ani projektovej dokumentácie. Preto žalovaný považuje rozsudok súdu prvej inštancie v sume, na ktorú zaviazal žalovaného za nepreskúmateľný a arbitrárny, a v rozpore so súdnym spisom. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní vychádzať z toho, že ak znalec určil celkovú pohľadávku žalobcu zo zmluvy o dielo vo výške 218.767,68 eur s DPH a v konaní nebolo sporné to, že žalovaný žalobcovi zaplatil už 218.565,85 eur, potom rozdiel týchto súm predstavuje 201,83 eur a nie sumu 15.683,24 eur. Je preto neakceptovateľné, aby súd prvej inštancie „vypichol“ určitý dôkaz - znalecký posudok, z ktorého si odvodil iluzórne závery, na ktorých postavil svoje rozhodnutie. Preto ak súd prvej inštancie skutočne vychádzal zo znaleckého posudku tak, ako to deklaruje, potom mohol žalobcovi priznať maximálne pohľadávku vo výške 201,83 eur. Potom ako žalobca zobral čiastočne späť žalobu o zaplatenie 12.713,18 eur, týkajúcu sa naviac prác oproti zmluve, predmetom konania už nezostali žiadne nároky súvisiace s naviac prácami. Toto má aj bezprostredne vplyv na určenie úrokov z omeškania, keď súd prvej inštancie nemohol tieto úroky z omeškania určiť správne, vzhľadom na chybné určenie samotnej pohľadávky, ktorej sa tieto úroky týkajú.
29. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že súd prvej inštancie pochybil aj pri rozhodovaní o náhrade trov konania a posudzovaní miery úspechu strán sporu. Ak žalobca zobral na pojednávaní dňa 18.1.2022 späť žalobu výlučne v rozsahu istiny 12.713,18 eur, predmetom konania naďalej zostalo jej
príslušenstvo, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol dopĺňacím rozsudkom tak, že žalobu v tejto časti úrokov z omeškania zamietol. Takého rozhodnutie súdu prvej inštancie malo byť zohľadnené v rámci rozhodovania o náhrade trov konania, a to aj v rámci dopĺňacieho rozsudku. S prihliadnutím aj na zrušený rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 15.3.2018, č. k. 10Cb/77/2015-115, v spojení s tiež zrušeným odvolacím rozsudkom zo dňa 30.4.2019, sp. zn. 3Cob/125/2018, „in concreto“ sa jedná o 9 % úroky z omeškania zo sumy 12.713,18 eur od 18.4.2015 do zaplatenia. Žalovaný je toho názoru, že súd prvej inštancie mal tieto úroky z omeškania zo sumy 12.713,18 eur kapitalizovať, keďže išlo o majetkovú hodnotu a tieto úroky z omeškania zostali predmetom konania, čo však súd prvej inštancie nezohľadnil pri rozhodovaní o trovách konania a pomere úspechu strán v spore.
30. Žalovaný preto v odvolaní navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalobcovi neprizná nárok na náhradu trov konania v tomto konaní sp. zn. 10Cb/77/2015 a aj v konaní pred vylúčením časti nároku na samostatné konanie sp. zn. 10Cb/67/2012 a prizná trovy týchto konaní žalovanému. Žalovanému prizná aj náhradu trov odvolacieho konania.
31. Proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že odvolanie podáva proti III. výroku tohto dopĺňacieho rozsudku, ktorým súd prvej inštancie doplnil výrok, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania vedeného pod sp. zn. 10Cb/67/2012 v rozsahu 53,83 %. Z obsahu tohto odôvodnenia dopĺňacieho rozsudku vyplýva, že nejde o dopĺňací rozsudok, pretože súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol v rozsudku tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy celého konania v rozsahu 10,46 %. Ide vlastne o nápravu prvotného rozsudku pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil doplnený III. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania tak, že žalobcovi priznáva náhradu trov konania vedeného pod sp. zn. 10Cb/67/2012 v rozsahu 100 % a žalobcovi priznáva náhradu trov konania vedeného pod sp. zn. 10Cb/77/2015 v rozsahu 10,46 %.
32. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu proti dopĺňaciemu rozsudku v časti náhrady trov konania uviedol, že z odvolania žalobcu nevyplýva, v akom rozsahu napáda dopĺňací rozsudok, pretože žalobca jasne uviedol, že svojim odvolaním napáda len dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie a iba jeho v poradí III. výrok, ktorý je neexistujúci, preto žalovaný navrhuje, aby odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu podľa § 386 písm. c) CSP v rozsahu, v akom nie je odvolanie prípustné, pretože odvolanie podal proti neexistujúcemu výroku. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca v odvolaní v podstate namieta iba to, že súd prvej inštancie nemal vydať dopĺňací rozsudok, ale opravné uznesenie. Toto nepovažuje žalovaný za dôvodné tvrdenie, pretože podľa § 225 CSP, súd môže neprávoplatný rozsudok doplniť aj bez návrhu dopĺňacím rozsudkom. Preto žalovaný považuje procesný postup súdu prvej inštancie pri vydaní dopĺňacieho rozsudku za správny. Žalobca v odvolaní nešpecifikuje, z akých dôvodov považuje dopĺňací rozsudok za nesprávny po jeho obsahovej a materiálnej stránke, čo je taktiež dôvod pre odmietnutie odvolania žalobcu. Žalovaný navyše uviedol, že žalobca v konaní vedenom pod sp. zn. 10Cb/67/2012 nemal úspech v rozsahu 100 %, preto nemôže mať žalobca nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100 %, ako to navrhuje v odvolaní žalobca. Žalovaný pripomína, že 17.7.2013 došlo k rozšíreniu žaloby, čo súd pripustil a následne došlo k vylúčeniu časti konania na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 10Cb/77/2015. Z toho vyplýva, že žalobca nemal v konaní plný úspech, preto mu nemôže súd priznať plnú náhradu trov prvostupňového konania.
33. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného proti II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 15.683,24 eur s úrokmi z omeškania uviedol, že považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné. Uviedol, že súd prvej inštancie sa v konaní riadil právnym názorom odvolacieho súdu, uvedeného v zrušujúcom uznesení a rešpektoval ho pri rozhodovaní v celom rozsahu. Žalobca vzhľadom na dlhotrvajúci spor z dôvodu rýchlosti a hospodárnosti konania zobral z časti žalobu späť o zaplatenie istiny 12.713,18 eur a neuplatňoval si túto sumu z dôvodu bezdôvodného obohatenia, keď sa riadil právnym názorom odvolacieho súdu, že žalobcom tvrdené práce mali súvis s plnením podľa platne uzatvorenej zmluvy o dielo, mali zjavnú časovú, vecnú a miestnu súvislosť s pôvodným dielom a nešlo o práce mimo rámec dohodnutých v predmete diela, a preto nemôže ísť ani o nové dielo. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie rovnako v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu uvedenom v ods. 48. uznesenia odvolacieho súdu, správne rozhodol o zaplatenie sumy 15.683,24 eur. Žalovaný v konaní tvrdil, že práce na diele boli dokončené spoločnosťou KIS stavebné práce s.r.o., čo nebolo nikdy predmetom konania ani dokazovania, a ani žalovaný si z toho dôvodu nič v konaní
relevantne neuplatňoval. Žalovaný len v konaní konštatoval, že KIS stavebné práce s.r.o. vykonávala odstránenie reklamovaných prác po žalobcovi, pričom žiadne stavebné práce u žalobcu reklamované neboli a ani žalovaný si takéto práce u žalobcu neuplatnil. Žalobca ďalej uviedol, že súd prvej inštancie sa so znaleckým posudkom vysporiadal ešte v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 10Cb/67/2012, keď znalec uviedol, že predmetné práce vykonané boli, v rozsahu predmetnej žalovanej sumy 15.683,24 eur a odvolací súd vyjadril právny názor, že tieto práce pre žalovaného vykonané žalobcom súviseli s platne uzatvorenou zmluvou o dielo a mali zjavnú časovú, vecnú a miestnu súvislosť s pôvodným dielom. Nezakladá sa preto na pravde tvrdenie žalovaného o matematických prepočtoch súdu prvej inštancie, pretože nie sú v súlade s výpočtami znalca, pretože znalec skutočnú hodnotu vykonaných prác ohodnotil sumou 245.964,27 eur. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku a v časti napadnutých výrokov o náhrade trov konania, aby zmenil rozsudok podľa odvolacieho návrhu žalobcu, uvedeného v odvolaní žalobcu proti dopĺňaciemu rozsudku.
34. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že nepovažuje za správny názor žalobcu v tom, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní riadil výlučne právnym názorom odvolacieho súdu. Odvolací súd žiadnym spôsobom nespochybnil znalecký posudok, vypracovaný znalcom M.. G. U.. Odvolací súd v ods. 50. svojho rozhodnutia konštatuje, že úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne zistiť skutkový stav veci, teda celej veci a nie iba jej parciálnej časti. Preto sú v súčasnosti pôvodne tvrdené tzv. naviac práce v hodnote 12.713,18 eur celkom irelevantné. Práve znalecký posudok preukázal, že žalobca nevykonal celé dielo a znalec určil, že žalobca má nárok na cenu iba za čiastočné dielo podľa zmluvy aj keď toto bolo v konaní ako sporná skutočnosť medzi žalobcom a žalovaným, avšak znaleckým posudkom bolo preukázané, že uplatnená námietka žalovaného o nedokončení diela bola dôvodná. Znalec v bode 1. na strane 8. znaleckého posudku uvádza, že hodnota vykonaných prác žalobcom činí 218.767,68 eur s DPH a na stavbe neboli vykonané všetky práce v plnom rozsahu podľa zmluvy o dielo, záväznej cenovej ponuky a projektovej dokumentácie. Žalovaný preto uviedol, že toto znamená, že žalobca nemá nárok na sumu 15.683,24 eur s DPH, pretože v tomto rozsahu žalobca žalovanému neplnil nič. Predmetom dokazovania nebolo to, či žalobca dielo dokončil v celom rozsahu, v zmysle zmluvy o dielo alebo nie. Nie je správne ani tvrdenie žalobcu, že znalec skutočnú hodnotu vykonaných prác určil na sumu 245.964,27 eur. Preto žalovaný trvá na podanom odvolaní v celom rozsahu.
35. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že navrhuje potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Uviedol, že odvolací súd v zrušujúcom uznesení v ods. 46. odôvodnenia uznesenia uviedol, že v prejednávanej veci nebolo sporné, že predmetné žalobcom tvrdené naviac práce boli realizované žalobcom na predmetnom diele, v súvislosti s realizáciou diela - nadstavba Kultúrneho domu W. podľa vypracovanej projektovej dokumentácie a podľa platne uzatvorenej písomnej zmluvy o dielo s pevne dohodnutou cenou diela, ktorá bola výsledkom verejného obstarávania. Tieto žalobcom tvrdené naviac práce mali súvis s plnením podľa platne uzatvorenej zmluvy o dielo, mali zjavnú časovú, vecnú a miestnu súvislosť s pôvodným dielom a nešlo o práce mimo rámec prác dohodnutých v zmluve o dielo. Nejde o práce, ktoré by nemali súvislosť s pôvodným plnením a preto nemôže ísť o nové dielo. Žalobca preto tvrdí opätovne, že ak v konaní bolo preukázané, že žalobca vykonal na diele práce, ktoré mali takúto súvislosť s predmetným dielom, na základe platne uzatvorenej zmluvy o dielo, je žalovaný povinný žalobcovi za tieto vykonané práce zaplatiť. Žalobca uviedol, že dielo riadne odovzdal, žalovaný ho prevzal, čo vyplýva zo zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela. Ďalej žalobca uviedol, že ak žalovaný poukazuje na závery znaleckého posudku, tak z tohto posudku vyplýva hodnota skutočne vykonaných prác žalobcom v sume 245.964,27 eur - strana 6 znaleckého posudku. Preto žalobca trvá na tom, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.
36. Odvolacia duplika žalobcu bola žalovanému doručená 12.5.2022.
37. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu aj žalovaného, ktoré boli podané v zákonnej lehote, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a odvolanie žalobcu je dôvodné.
38. Žalovaný, ktorý podal odvolanie proti II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi 15.683,24 eur s príslušenstvom, tvrdil, že nie je povinný zaplatiť žalobcovi túto sumu,
ako rozdiel z dohodnutej ceny diela 234.251,09 eur a žalovaným uhradenou sumou 218.565,82 eur, pretože žalobca dielo nedokončil.
39. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. 10Cb/67/2012, aj v tomto konaní vedenom pod sp. zn. 10Cb/77/2015, vykonával dokazovanie o celej v žalobe uplatnenej pohľadávke 47.799,08 eur s príslušenstvom a po rozšírení žaloby o uplatnenej pohľadávke žalobcu 60.712,07 eur. V tomto konaní na súde prvej inštancie aj v tomto odvolacom konaní zostala po čiastočnom rozhodnutí a po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom sporu suma 15.683,24 eur ako časť v zmluve o dielo dohodnutej a neuhradenej ceny diela.
40. Odvolací súd udáva, že ak žalovaný v odvolaní tvrdí, že žalobca dielo nedokončil, vychádzal pri tom zo znaleckého posudku zo dňa 26.5.2013 (č. l. 134 spisu), ktorý nariadil vypracovať súd prvej inštancie súdnym znalcom M.. G. U.. Odvolací súd ďalej poukazuje na preberací protokol, ktorý je súčasťou stavebného denníka (č. l. 81 spisu), kde posledný zápis v stavebnom denníku dňa 31.7.2012 je záznam o „odovzdaní a prevzatí stavby Kultúrneho domu W.“. Za žalovaného je v tomto zápise podpísaný M.. Z. C. - starosta žalovaného, ďalej je tam podpísaný stavebný dozor žalovaného H. O. a zástupca žalobcu. V tomto zázname o odovzdaní a prevzatí stavby nie je žiadna zmienka o nedokončení stavby a o tvrdených vadách stavby. Odvolací súd preto nepovažuje za preukázané tvrdenie žalovaného, že žalobca nedokončil práce na diele podľa zmluvy o dielo, pretože žalovaný nepreukázal konkrétne, o aké nedokončené práce na diele išlo, o práce v akej cene išlo a kto a kedy tieto práce dokončil a odstránil žalovaným tvrdené vady diela. Ak aj žalobca v konaní tvrdil, že pre žalovaného vykonal naviac práce oproti prácam dohodnutým v zmluve o dielo a v rozpočte, zo znaleckého posudku súdneho znalca M.. G. U. vyplýva, že žalobca všetky práce na diele vykonával z dôvodu kompletnosti realizovaných stavebných konštrukcií a ochrany stavby proti vlhkosti.
41. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd zrušil skorší rozsudok súdu prvej inštancie vydaný v tomto konaní, č. k. 10Cb/77/2015-115 z 15. marca 2018, a to uznesením Krajského súdu v Košiciach, č. k. 4Cob/120/2020-348 zo 17. augusta 2021 v I., II., IV. výroku, teda o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 28.396,42 eur s úrokmi z omeškania a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto zrušujúceho uznesenia, vychádzajúc aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vydanom v tomto konaní, sp. zn. 1 Obdo 82/2019 z 29. júla 2020, ktorý zrušil skorší rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 3Cob/125/2018-168 z 30. apríla 2019, ktorým Krajský súd v Košiciach zrušil skorší rozsudok Okresného súdu Košice - okolie vydaný v tomto konaní , č. k. 10Cb/77/2015-115 z 15. marca 2018, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 28.396,42 eur s 9 % úrokom z omeškania uviedol, že súdy posudzovali námietku žalovaného v tom, či medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu platnej zmluvy o naviac práce v žalovanej sume 12.713,18 eur. Dovolací súd uviedol, že z obsahu rozhodnutí súdu prvej inštancie aj odvolacieho súdu nevyplýva, na základe čoho bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 28.396,42 eur o tvrdených naviac prácach, ak nebolo v konaní preukázané, či došlo k platnému uzatvoreniu ďalšej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným na tieto naviac práce. Aj odvolací súd v rozhodnutí sp. zn. 4Cob/120/2020 zo 17. augusta 2021 vydanom v tomto spore sa zaoberal tým, či bolo preukázané uzatvorenie ďalšej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným.
42. Odvolací súd v tomto konaní poukazuje na to, že táto sporná otázka, ktorá bola riešená v hore uvedených rozhodnutiach odvolacieho súdu aj dovolacieho súdu v tomto konaní, odpadla potom, ako žalobca zobral späť žalobu o zaplatenie 12.713,18 eur, ktoré predstavujú cenu za naviac práce podľa tvrdení žalobcu. Žalobca v späťvzatí žaloby uviedol, že rešpektuje závery odvolacieho aj dovolacieho súdu k posúdeniu otázky, či došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo o naviac prácach a preto berie žalobu späť. Súd prvej inštancie následne I. výrokom napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, č. k. 10Cb/77/2015-380 z 18. januára 2022 konanie v tejto časti o zaplatenie ceny naviac prác 12.713,18 eur zastavil.
43. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že po hore uvedenom späťvzatí žaloby zostala predmetom sporu suma 15.683,24 eur ako cena diela, ktorú žalovaný odmieta žalobcovi uhradiť, tvrdiac, že žalobca dielo v rozsahu tejto ceny diela nedokončil. Ani Krajský súd v Košiciach ani Najvyšší súd SR v hore uvedených rozhodnutiach sa tejto sume nevenovali, pretože aj žalovaný v predchádzajúcom aj v tomto odvolaní a v dovolaní sa len okrajovo dotýka svojej povinnosti zaplatiť žalobcovi túto sumu 15.683,24 eur. Ani potom ako posledným rozhodnutím odvolacieho súdu - uznesením č. k. 4Cob/120/2020-348
zo 17. augusta 2021 odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 28.396,42 eur, v ďalšom konaní na preukázanie oprávnenosti vymáhanej pohľadávky 15.683,24 eur nepreukázal svoje tvrdenie, že žalobca dielo nedokončil. Po uvedenom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 18.1.2022, strany sporu nepredložili ani nenavrhli vykonanie ďalších dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný, ktorý podal odvolanie o zaplatenie predmetnej sumy 15.683,24 eur na tomto pojednávaní dňa 18.1.2022 (č. l. 366 spisu) uviedol: „Trvám na svojich vyjadreniach ohľadom sumy 15.683,24 eur a poukazujem, že celková cena diela, dohodnutá v zmluve o dielo bola 253.521,09 eur. Žalobca dielo nedokončil celé a preto žalovaný nevidí dôvod, prečo by mu mal zaplatiť celú dohodnutú cenu diela, ak dielo dokončovala iná spoločnosť tak, ako to vyplýva zo súdneho spisu. Uviedol, že návrh tejto časti je nedôvodný a nepreukázaný. Faktúry, ktoré žalobca vystavil žalovanému boli „vadné“, znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný naďalej žalovaný spochybňuje z dôvodu, že znalec vychádzal z toho, že tieto práce boli vykonané, preto celková cena diela, ktorú má žalovaný zaplatiť bola určená nesprávne. Preto žalovaný považuje ten uplatnený nárok žalobcu o 15.683,24 eur za nepreukázaný a navrhuje žalobu zamietnuť.“
44. Odvolací súd poukazuje na to, že toto konanie vedené pod sp. zn. 10Cb/77/2015 je časť pôvodnou žalobou uplatnenej pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ktorá bola vylúčená na samostatné konanie v rozsahu 28.396,42 eur s príslušenstvom z konania vedeného na Okresnom súdu Košice - okolie pod sp. zn. 10Cb/67/2012. Spisová značka 10Cb/67/2012 je súčasťou tohto spisu 10Cb/77/2015. Zo zápisnice o pojednávaní v konaní sp. zn. 10Cb/67/2012 (č. l. 98 spisu sp. zn. 10Cb/67/2012) vyplýva z výpovede C. Y., ktorý bol stavebným dozorom za žalovaného na predmetnej stavbe, ktorý potvrdil, že podpisoval stavebný denník a jednotlivé práce odsúhlasoval. Nevedel sa vyjadriť, či jednotlivé fakturované práce boli uhradené, uviedol však, že ak súhlasil s preplatením určitých prác, tak že tieto práce boli skutočne vykonané. Uviedol, že pri vykonávaní prác nebolo jasné, čo sú práce podľa zmluvy o dielo a čo sú práce navyše, pretože v zmluve o dielo neboli podchytené všetky potrebné práce na predmetnom diele. Z výpovede ďalšieho svedka O. Z., ktorý bol stavbyvedúcim na stavbe za žalobcu, vyplýva, že projektová dokumentácia nebola kompletná, nebol vykonávací projekt a preto „nesedelo“ množstvo materiálu a prác na predmetnej stavbe, a preto došlo k rozporom v tom, že hodnota vykonaného diela bola v skutočnosti vyššia než bola uvedená v zmluve. Preto vznikali problémy, a to bolo dôvodom, že došlo k odstúpeniu od zmluvy a k finančným problémom. Svedok O. Z. - stavbyvedúci potvrdil, že v skutočnosti žalobca vykonal na stavbe viac prác než bolo podchytené v jednotlivých faktúrach.
45. Odvolací k týmto svedeckým výpovediam uvádza, že ak práce na diele, ktoré vykonával žalobca boli podchytené v stavebnom denníku a žalovaný dielo prevzal, čo vyplýva z posledného záznamu v denníku tak, ako to uviedol odvolací súd v ods. 40. odôvodnenia tohto rozsudku, bolo preto povinnosťou žalovaného preukázať svoje tvrdenie v tomto konaní, že žalobca nevykonal na diele práce v rozsahu dohodnutej ceny o dielo 234.251,09 eur. Uvedení svedkovia Y. a Z. potvrdili to, že žalobca na diele vykonal práce nad rozsah prác dohodnutých v zmluve o dielo, avšak ani sám žalobca nevedel rozlíšiť, ktoré z týchto žalobcom vykonaných prác, boli prácami navyše a v akej hodnote, a ktoré práce žalobca vykonal podľa zmluvy o dielo a ktoré nevykonal podľa zmluvy o dielo. Na túto otázku nedal jednoznačnú odpoveď ani súdny znalec M.. U. v podanom znaleckom posudku v tomto konaní tak, ako to správne uviedol žalovaný, pretože znalec pri podaní znaleckého posudku, vychádzal iba z rozpočtu stavby, vypracovaného M.. N. Y. a samotným znalcom „opravený rozpočet“, ktorý je prílohou k znaleckému posudku. Znalec v znaleckom posudku opäť posudzoval hodnotu naviac vykonaných prác na predmetnom diele a bližšie neuviedol jednotlivé položky rozpočtu, ktoré žalobca realizoval na predmetnom diele a ktoré nie.
46. Odvolací súd za tejto dôkaznej situácie, keď žalobca predložil v konaní stavebný denník, v ktorom je tak, ako to uviedol odvolací súd v ods. 40. odôvodnenia tohto rozsudku uvedené, že starosta žalovaného prevzal predmetné dielo, potom bolo vecou žalovaného preukázať svoje tvrdenie, že dielo nebolo odovzdané riadne v celom rozsahu. Len to, že žalovaný predložil v konaní ďalšiu zmluvu o dielo na predmetné dielo s obchodnou spoločnosťou KIS stavebné práce s.r.o., Moldava nad Bodvou zo dňa 29.5.2012 (č. l. 74 spisu 10Cb/67/2012) na dielo - dostavba Kultúrneho domu W., nesvedčí o tom, že obchodná spoločnosť KIS stavebné práce s.r.o. vykonávala na predmetnom diele tie práce, ktoré mal podľa zmluvy vykonať žalobca. Táto ďalšia zmluva o dielo nesvedčí o tom, že žalobca nevykonal práce podľa zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným.
47. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalovaný neuniesol v konaní dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že žalobca nedokončil predmetné dielo, nevykonal na diele všetky práce podľa zmluvy o dielo a podľa rozpočtu zmluvy o dielo vo výške 234.251,09 eur a preto nie je povinný zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi už uhradenou cenou diela 218.565,82 eur, teda v predmetnej žalovanej sume 15.683,24 eur.
48. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie iba matematickým prepočtom určil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 15.683,24 eur, pretože súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní okrem znaleckého posudku aj z dôkazov, ktoré boli vykonané v tomto konaní aj v konaní vedenom pod sp. zn. 10Cb/67/2012. To, že žalovaný predložil v konaní ďalšiu zmluvu na predmetné dielo s obchodnou spoločnosťou KIS stavebné práce s.r.o., bez ďalšieho tvrdenia o tom, ktoré práce podľa rozpočtu na zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným a druhou zmluvou uzatvorenou medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou KIS stavebné práce s.r.o. sa prekrývajú, teda žalovaný preto nie je povinný zaplatiť za tieto práce, ktoré sa prekrývajú a ktoré pre žalovaného neuskutočnil žalobca, ale obchodná spoločnosť KIS stavebné práce s.r.o., možno považovať za neunesenie dôkazného bremena zo strany žalovaného, pri obrane žalovaného o tom, že nie je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 15.683,24 eur.
49. Ak žalovaný v odvolaní poukázal aj na to, že súd prvej inštancie nesprávne zaviazal žalovaného na zaplatenie 15.683,24 eur, namiesto 15.685,24 eur po odpočítaní sumy 218.565,82 eur od 235.251,09 eur, odvolací súd k tomu udáva, že aj keby došlo k chybnému prepočtu v rozsahu 2,- eur, avšak nebolo to v neprospech žalovaného ako odvolateľa, ak bol zaviazaný na zaplatenie 15.683,24 eur namiesto 15.685,24 eur, preto ani túto odvolaciu námietku žalovaného nemohol odvolací súd považovať za dôvodnú.
50. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správe, ak napadnutým II. výrokom zaviazal žalovaného na zaplatenie 15.683,24 eur so zákonným úrokom z omeškania 9 % v jednotlivých faktúrach určeného dátumu splatnosti až do zaplatenia.
51. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že nie sú naplnené odvolacie dôvody tak ako ich v odvolaní tvrdil žalovaný, uvedené v ustanoveniach § 365 ods. 1:
- písm. b) CSP, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces;
- písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie;
- písm. e) CSP, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
- písm. f) CSP, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
- písm. h) CSP, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolací súd nepovažoval tieto odvolacie dôvody za naplnené, tak ako to uviedol v ods. 39. - 50. odôvodnenia tohto rozsudku odvolacieho súdu.
52. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 15.683,24 eur ako vecne správny.
53. Odvolací súd ďalej prejednal odvolanie žalobcu proti dopĺňaciemu rozsudku, a to proti opravenému III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania. Týmto napadnutým výrokom súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vedeného v inom konaní (pred vylúčením časti nároku na samostatné konanie) sp. zn. 10Cb/67/2012 v rozsahu 53,23 %. Žalobca namietal, že týmto dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie „reparoval“ svoje prvotné rozhodnutie o náhrade trov konania, v ktorom priznal žalobcovi trovy celého konania 10,46 %. Z toho vyplýva, že sa nejedná o dopĺňací rozsudok, ale o nápravu prvotného rozsudku pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok rozsudkov súdu prvej inštancie o náhrade trov konania tak, že žalobcovi prizná náhradu trov konania vedeného pod sp. zn. 10Cb/67/2012 v rozsahu 100 % a žalobcovi prizná náhradu trov konania vedeného pod sp. zn. 10Cb/77/2015 v rozsahu 10,46 %.
54. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie zvolil nesprávny procesný postup pri rozhodovaní o náhrade trov konania, ak rozdelil rozhodovanie o trovách týchto uvedených dvoch konaní. V konaní
nebolo sporné to, že žaloba, ktorú podal žalobca o zaplatenie ceny predmetného diela bola pôvodne vedená pod sp. zn. 10Cb/67/2012, v ktorej bola žaloba o 47.799,08 eur a tento predmet sporu bol rozšírený na základe návrhu žalobcu uznesením súdu prvej inštancie č. k. 10Cb/67/2012-152 z 29. októbra 2013 na sumu 60.712,07 eur s príslušenstvom. O takto upravenom predmete sporu 60.712,07 eur bolo rozhodnuté rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 10Cb/67/2012-209 z 27. januára 2015 tak, že súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 32.315,65 eur pre žalobcu a v prevyšujúcej časti o zaplatenie 28.396,42 eur s príslušenstvom spolu s trovami konania vylúčil na osobitné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách celého konania. To znamená, že súd prvej inštancie bol povinný podľa § 262 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku rozhodnúť o trovách celého konania, teda aj konania pod sp. zn. 10Cb/67/2012 aj 10Cb/77/2015 jedným rozhodnutím a vychádzať pri tom z predmetu v žalobe uplatnenej pohľadávky 60.712,07 eur, ktorá je predmetom tohto sporu. Z tohto predmetu sporu bol žalobca úspešný o zaplatenie 32.315,65 eur, pretože v tejto časti mu bolo vyhovené rozsudkom č. k. 10Cb/67/2012-209 z 27. januára 2015. Žalobca bol úspešný v tomto konaní sp. zn. 10Cb/77/2015 v časti o zaplatenie 15.683,24 eur. Teda úspech žalobcu bol v rozsahu 47.998,89 eur, čo z celkovej uplatnenej pohľadávky 60.712,07 eur predstavuje 79 %.
55. To, že žalobca zobral v konaní späť žalobu o zaplatenie 12.713,18 eur potom, ako k tejto pohľadávke vyslovil záväzný právny názor odvolací súd aj dovolací súd, možno považovať za zavinenie žalobcu na zastavení konania v tejto časti predmetu sporu a preto má žalovaný nárok na náhradu trov konania, týkajúcich sa tejto časti späťvzatej žaloby 12.713,18 eur, čo predstavuje z celkovej uplatnenej pohľadávky 60.712,07 eur 21 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu a žalovaného, teda 79 % - 21 % rozdiel predstavuje 58 % v prospech žalobcu. Žalobca mal teda väčší úspech v konaní ako žalovaný v rozsahu 58 % a preto je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vedeného pod sp. zn. 10Cb/67/2012 a pod sp. zn. 10Cb/77/2015 v celkovom rozsahu 58 %.
56. Odvolací súd preto podľa § 388 Civilného sporového poriadku zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov celého konania a zmenil III. výrok rozsudku súdu prvej inštancie sp. zn. 10Cb/77/2015 a doplnenie III. výroku o priznaní žalobcovi nároku na náhradu trov konania vedeného pod sp. zn. 10Cb/67/2012 v rozsahu 53,23 % tak, že v týchto oboch konaniach priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní väčší úspech náhradu trov konania v rozsahu 58 %, ktoré je povinný nahradiť žalovaný, podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pretože v pomere k predmetu sporu mal žalobca väčší úspech.
57. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné odvolanie žalovaného voči trovám konania v tom, že za základ predmetu sporu mal súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania určiť aj úroky z omeškania, v rozsahu ktorých bola žaloba zamietnutá. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania nevychádzal ani z tých úrokov z omeškania, na zaplatenie ktorých bol zaviazaný žalovaný a ani v tej časti, v ktorej bol nárok žalobcu na úroky z omeškania zamietnutý. To znamená, že aj žalobca aj žalovaný mali čiastočný úspech a neúspech čo sa týka úrokov z omeškania a úrok z omeškania nebol samostatným predmetom sporu, bol len príslušenstvom tej časti pohľadávky, ktorej bolo vyhovené žalobcovi alebo zamietnuté vo vzťahu k žalovanému. Navyše žalovaný mal v konaní väčší neúspech, a to v rozsahu 79 %, teda aj v takom rozsahu mal žalovaný neúspech o úrokoch z omeškania a žalobca iba zavinil zastavenie konania v rozsahu 12.713,18 eur vrátane úrokov z omeškania k tejto časti zastavenej pohľadávky, čo predstavuje 21 % neúspech žalobcu, resp. zavinenie žalobcu na zastavení tohto konania. Preto tá skutočnosť, že súd prvej inštancie nezobral do základu pre výpočet trov konania aj úroky z omeškania, bolo priaznivejšie pre žalovaného, ktorý s takýmto postupom nesúhlasil a preto odvolací súd nepovažoval jeho odvolanie za dôvodné o trovách konania, týkajúcich sa základu pre výpočet výšky náhrady trov konania.
58. Odvolací súd o trovách tohto odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
59. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie zvonu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).