Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoE/62/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava proti povinnému: H. K., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXXX/XX, G. - O. ( právny nástupca povinného : E. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom: I. XXX/XX, N.), o vymoženie 16,60 Eur s príslušenstvom, exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Ladislavom Ághom, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Jaskový rad 79, pod č. EX 20805/2007, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 20.02.2013 pod č.k. -11 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Uznesením napadnutým odvolaním prvostupňový súd predmetnú exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 64,81 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

V dôvodoch uznesenia uviedol, že povinný dňa 22.02.2011 zomrel a dedičské konanie po povinnom bolo právoplatne zastavené pre nedostatok majetku (Uznesenie Okresného súdu Senica pod č. zo dňa 04.08.2011 právoplatné dňa 26.01.2012), čím boli splnené podmienky pre zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Taktiež zastavil konanie s poukazom na Exekučného poriadku a o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, nakoľko rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok ( v danom prípade blokovej pokuty nezaplatenej na mieste evidovanej pod č. AA 1116335 zo dňa 30.05.2005, vydanej Okresným riaditeľstvom PZ Bratislava, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 14.06.2005), možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. O trovách exekúcie rozhodol s poukazom na ust. , , Exekučného poriadku a , , vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.04.2008, keď na jej náhradu v sume 64,81 eur (ktorú v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne špecifikoval a vyčíslil) zaviazal oprávneného.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie orpávený, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie. Argumentoval tým, že k zastaveniu exekúcie neprišlo zavinením oprávneného, ani sa exekúcia nezastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov a povinný, čiže subjekt, ktorý v zásade uhrádza trovy exekúcie, objektívne nemôže tieto trovy uhradiť, nakoľko v čase rozhodovania súdu o ich náhrade už neexistuje. Taktiež má za to, že návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený včas ( dňa 16.05.2007), teda v trojročnej prekluzívnej lehote, ktorá by márne uplynula až 14.06.2008.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (, Exekučného poriadku), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( Exekučného poriadku),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže odvolanie smeruje proti uzneseniu ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Senát toto rozhodnutie vydal s výsledkom hlasovania s pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne ( ).

Z obsahu spisu bolo zistené, že oprávnený sa návrhom doručeným exekútorovi dňa 16.05.2007 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre zaplatenie sumy 500,- Sk (16,60 Eur) s príslušenstvom na základe exekučného titulu - blokovej pokuty nezaplatenej na mieste č. AA 1116335 vydanej Okresným riaditeľstvom PZ Bratislava. Okresný súd Senica dňa 30.05.2005. Okresný súd Senica vydal na návrh dňa 13.06.2007 poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie predmetnej exekúcie pod č. 5205 031480*.

Návrhom zo dňa 07.12.2012 ( doručeným súdu dňa 12.12.2012) exekútor súdu oznámil, že vykonaným šetrením bolo zistené, že povinný dňa 22.02.2011 zomrel. Prvostupňový súd následne vlastným šetrením zistil, že dedičské konanie po povinnom bolo právoplatne zastavené pre nedostatok majetku na základe uznesenia Okresného súdu Senica pod č. zo dňa 04.08.2011 právoplatného dňa 26.01.2012.

V zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

V zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným,

V zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Pri posudzovaní správnosti priznania, resp. nepriznania náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je nutné posúdiť, z akého dôvodu mala byť exekúcia správne zastavená.

Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie.

Preto je dôležité, z akého dôvodu malo dôjsť k zastaveniu exekúcie. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. mája 2011, sp.zn. , ktoré bolo uverejnené aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR pod č. R 49/2012, ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z

dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok ( ), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať ( Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie ( Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený ( prvá veta Exekučného poriadku).

Aj v ďalších rozhodnutiach (sp. zn. , , , ) sa Najvyšší súd SR obdobne vyslovil, že ak povinný v priebehu konania zomrel, povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. Ak poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa pre jeho nemajetnosť, exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie ( Exekučného poriadku). Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, pretože tento bol nemajetný, a preto použitie Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne.

S poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR odvolací súd prehodnotil svoj doterajší právny názor v obdobných veciach a priklonil sa k právnemu názoru Najvyššieho súdu SR uvedenému vo vyššie citovaných rozhodnutiach.

Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd uzavrel, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď zastavil exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože ak by mal zomrelý povinný majetok v dostatočnej výške, exekúcia by mohla pokračovať voči jeho právnym nástupcom (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku).

Z dôvodu potreby vyporiadania sa s odvolacími námietkami oprávneného má odvolací súd za potrebné ešte uviesť, že v danom prípade bolo správne aj zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.

Exekučným titulom je blokové pokuta nezaplatená na mieste č. AA 1116335 zo dňa 30.05.2005 vydaná Okresným riaditeľstvom PZ Bratislava a uložená povinnému E. Y. ako páchateľovi priestupku vo výške 500,- Sk za skutok spáchaný dňa 30.05.2005. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.05.2005 a vykonateľnosť dňa 14.06.2005. Exekučné konanie bolo začaté doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 16.05.2007. Súdny exekútor podal dňa 30.05.2007 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorej bolo následne vyhovené vydaním poverenia pod č. 5205 031480* dňa 13.06.2007.

V zmysle o priestupkoch v znení do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. V záujme právnej stability zákonodarca v citovanom ustanovení zakotvil trojročnú hmotno-právnu lehotu, v ktorej sa rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok musí vykonať tak, aby pri uplatňovaní práva nevznikali nedôvodné prieťahy. Táto lehota má prekluzívny charakter, jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na zaplatenie pokuty. Z gramatického výkladu citovaného ustanovenia, z použitého slovného spojenia „rozhodnutie možno vykonať“, vyplýva, že výkon rozhodnutia v zákonnom stanovenej lehote musí byť nielen začatý ale aj ukončený - urobený, uskutočnený. K preklúzii práva je pritom nevyhnutné prihliadnuť z úradnej povinnosti a v každom štádiu konania.

V danom prípade 15. dňová lehota na zaplatenie pokuty uloženej v predmetnom konaní začala plynúť dňom 30.05.2005 a uplynula dňom 14.06.2005. Zákonná trojročná prekluzívna lehota, dokedy bolo možné predmetné rozhodnutie vykonať a teda exekúciu uskutočniť potom uplynula dňom 14.06.2008.

Vykonávané rozhodnutie - rozhodnutie o priestupku sa tak stalo zo zákona neúčinným, zaniklo tým právo oprávneného ako i povinnosť povinného vyplývajúce z predmetného rozhodnutia. Keďže dané rozhodnutie tým prestalo byť vykonateľným, stratilo základný atribút exekučného titulu, ktorým je vykonateľnosť. Prvostupňový súd preto správne rozhodol, keď zastavil exekúciu aj podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.

Odvolací súd sa aj v časti trov exekúcie v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý o trovách exekúcie správne rozhodol, správne uložil povinnosť k náhrade trov exekúcie oprávnenému, trovy exekúcie priznal v správnej výške podľa ust. §14 a § 15 vyhl. č. 288/95 Z.z. a taktiež správne určil náhradu hotových výdavkov v zmysle ust. § 22 vyhlášky.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne s použitím ust. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.