Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Svp/6/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Anity Filovej, prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobkyne: T.. N. R., narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX O., právne zastúpená: URBÁNI & PARTNERS s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanej: X.. L. O., vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy Obce Terany v okrese Krupina, konaných 29. októbra 2022 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd zrušuje rozhodnutie miestnej volebnej komisie zapísané v zápisnici o výsledku volieb do orgánov samosprávy obce Terany konaných 29. októbra 2022 v časti o rovnakom počte hlasov odovzdaných pre kandidátky na starostu a za zvoleného starostu obce Terany vyhlasuje T.. N. R..

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Žaloba a vyjadrenia

1. Dňa 7. novembra 2022 bolo Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „správny súd“) doručená „Žaloba vo veci ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy v obci Terany“, ktorou sa žalobkyňa domáhala podľa ust. 312a (ďalej ako „“) preskúmania zákonnosti volieb do funkcie starostu obce Terany v jedinom volebnom obvode číslo 1 (ďalej ako „voľby starostu obce Terany“), konaných dňa 29. októbra 2022.

2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že získala 135 hlasov, z celkového počtu 270 platných hlasov, t. j. viac ako 10% hlasov oprávnených voličov, čím splnila požiadavku ustanovenia o žalobnej legitimácii. Správny súd zistil, že žaloba vo veci zákonnosti volieb starostu obce Terany bola podaná včas, teda do desiatich dní odo dňa zverejnenia celkových výsledkov volieb.

3. Z obsahu žaloby a jej príloh vyplýva, že žalobkyňa kandidovala vo voľbách do orgánov samosprávy obce konaných 29. októbra 2022 za starostku obce. Celkovo sa o tento post uchádzali dve kandidátky a to žalobkyňa a X.. L. O.. Zo zápisnice miestnej volebnej komisie (ďalej len „volebná komisia“) o výsledku volieb v obci vo voľbách do orgánov samosprávy obcí z 29. októbra 2022 vyplýva, že zo 471 osôb zapísaných v zozname voličov sa na hlasovaní zúčastnilo 274 voličov. Pre voľby starostu obce bolo v 274 voličmi odovzdaných obálkach 270 platných hlasovacích lístkov. Kandidátky na starostu obce získali podľa údajov zo zápisnice zhodný počet 135 hlasov voličov. Do funkcie starostu obce Terany

preto nebola zvolená ani jedna z kandidátok. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa označila ako žalovaného slovami „nikoho“.

4. Žalobkyňa v predloženej žalobe tvrdila, že miestna volebná komisia v obci Terany pri spočítavaní hlasov pre komunálne voľby vylúčila bielu obálku so štátnym znakom ako neplatnú, nakoľko sa v nej nachádzali okrem 2 bielych hlasovacích lístkov pre voľby starostu a poslancov obecného zastupiteľstva aj 2 modré hlasovacie lístky do orgánov samosprávneho kraja. Bola toho názoru, že uvedené nemalo mať za následok vyhodnotenie hlasovacieho lístka ako neplatného, ale naopak, tento lístok mal byť platný, nakoľko z neho jasne vyplývalo, koho volič volí. Poukázala na to, že rozdiel jedného hlasu znamená, že práve jeden hlas môže rozhodnúť o tom, ktorý kandidát uspeje a bude zvoleným kandidátom. Ako dôkaz priložila podpísané čestné vyhlásenia 4 členov mestskej volebnej komisie obce Terany.

5. Citujúc príslušné ustanovenia o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), bola žalobkyňa názoru, že nakoľko nešlo o pluralitu hlasovacích lístkov poslancov obecného zastupiteľstva ani o pluralitu hlasovacích lístkov starostu obce, zákonné ustanovenia boli dodržané a teda lístky v správnej obálke mali byť platné. Podotkla, že tento jediný hlas, určený ako neplatný má vplyv na výsledok volieb a preto podľa navrhla aby správny súd preveril zabezpečenú volebnú dokumentáciu, najmä spočítal hlasovacie lístky a preveril tzv. neplatné hlasovacie lístky. Zároveň požiadala o nariadenie pojednávania a vykonanie ďalšieho dokazovania, najmä o výsluch žalobkyne a svedkov ako aj o oboznámenie sa so všetkými volebnými dokumentami súvisiacimi s voľbami starostu obce Terany.

6. V petite žaloby žalobkyňa žiadala, aby správny súd zrušil rozhodnutie miestnej volebnej komisie obce Terany, ktorým za zvoleného kandidáta vo voľbách konaných 29.10.2022 do funkcie starostu obce Terany nevyhlásila žiadneho kandidáta a vyhlásil za zvoleného kandidáta toho, kto bol riadne zvolený

- žalobkyňu.

7. Správny súd prípisom zo dňa 23.11.2022 vyzval podľa ust. protikandidátku na starostu X.. L. O., ktorú správny súd označil ako žalovanú, aby sa v lehote 10 dní vyjadrila k žalobe. Vo svojom vyjadrení, ktoré bolo správnemu súdu doručené 09.12.2022, X.. L. O. uviedla, že s predmetnou žalobou nesúhlasí a považuje ju za nedôvodnú. Poukázala na ustanovenie , v zmysle ktorého, sa pri rovnosti hlasov vykonajú nové voľby.

8. V ďalšom žalovaná uviedla, že namieta svoju pasívnu legitimáciu. Poukázala na skutočnosť, že samotná žalobkyňa v žalobe nešpecifikovala žalovaného ale uviedla, že žalovaným je „NIKTO“. Uviedla, že v zmysle ustanovenia je žalovaným, ten kto bol vo voľbách zvolený. Nakoľko pri voľbách na funkciu starostu obce Terany došlo k remíze, nie je pasívna legitimácia daná žiadnemu kandidátovi, a to zo žiadneho právneho predpisu.

9. K samotnému meritu veci žalovaná uviedla, že argumentáciu žalobkyne považuje za neprípustnú. Podľa nej je vraj pochybné, na základe akého titulu disponuje žalovaná informáciami prezentujúce v žalobe. V prípade, ak bol hlasovací lístok miestnou volebnou komisiou vyhodnotený ako neplatný, mal byť vyradený a zapečatený, inak vzniká pochybnosť o možnosti manipulácie s jeho obsahom. Dodala však, že podľa nej volebná komisia posúdila spornú obálku správne, keď vyhodnotila hlasovacie lístky ako neplatné. Podotkla, že vyhovenie žalobnému petitu by bolo nespravodlivé, nakoľko posudzovať len časť hlasovacích lístkov týkajúcich sa volieb starostu obce a neposudzovať ostatné volebné lístky, pričom aj pri voľbe poslancov do obecného zastupiteľstva došlo k rovnosti hlasov, zakladá stav právnej neistoty.

10. S poukazom na ustanovenie má žalovaná za to, že predmetné hlasovacie lístky volebná komisia správne vyhodnotila ako neplatné. Podľa logického výkladu je podľa nej zrejmé, že pod znením: „ak je v obálke niekoľko hlasovacích lístkov pre voľby do obecného zastupiteľstva, sú všetky tieto hlasovacie lístky neplatné“ je rozumieť akékoľvek iné hlasovacie lístky, vrátane hlasovacích lístkov pre voľby do samosprávnych krajov. Rovnako tak aj v prípade voľby starostu obce. Záverom k uvedenému poukázala na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej výklad právneho predpisu nesmie brániť v reálnom uplatnení základného práva a rovnako, že každý má právo na to aby

v pochybnostiach boli právne normy vykladané v súlade s SR (, , , ). Taktiež poukázala na to, že Ústavný súd zdôrazňoval, že k výkladu zákona sa má pristupovať predovšetkým podľa jeho zmyslu a účelu ().

11. Následne žalovaná uviedla, že obec Terany bola v predmetných voľbách jediným volebným obvodom, kde miestna volebná komisia plní úlohy okrskovej volebnej komisie. Tvrdenie žalobkyne, že sporný výsledok bol vyhodnotený predsedom volebnej okrskovej komisie č. 2 je teda nesprávne. Požiadala o doplnenie dokazovania, konkrétne vykonať výsluch samotnej žalovanej a ďalších 8 svedkov. Záverom dodala, že žalobkyňa bola osobne odniesť urnu s hlasovacími lístkami do Bratislavy na štátnu volebnú komisiu, čo podľa nej nie je štandardný postup a navrhla aby žaloba žalobkyne bola zamietnutá. Zároveň požiadala o náhradu trov konania. II. Právne predpisy a právne názory správneho súdu

12. Podľa , v sporných prípadoch rozhoduje o platnosti hlasovacieho lístka, prednostného hlasu a obálky okrsková volebná komisia s konečnou platnosťou.

13. Podľa , v obci, v ktorej je utvorený iba jeden volebný okrsok, sa okrsková volebná komisia neutvára; jej úlohy plní miestna volebná komisia; zapisovateľ miestnej volebnej komisie plní aj úlohy zapisovateľa okrskovej volebnej komisie.

14. Podľa , volič vkladá v osobitnom priestore na úpravu hlasovacích lístkov do obálky jeden hlasovací lístok pre voľby do obecného zastupiteľstva a jeden hlasovací lístok pre voľby starostu obce. Na hlasovacom lístku pre voľby do obecného zastupiteľstva zakrúžkovaním poradových čísiel označí kandidátov, pre ktorých hlasuje. Zakrúžkovať môže najviac taký počet kandidátov, aký má byť v príslušnom volebnom obvode zvolený počet poslancov obecného zastupiteľstva. Na hlasovacom lístku pre voľby starostu obce zakrúžkovaním poradového čísla označí jedného kandidáta, pre ktorého hlasuje.

15. Podľa , ak je v obálke niekoľko hlasovacích lístkov pre voľby do obecného zastupiteľstva, sú všetky tieto hlasovacie lístky neplatné. Ak je v obálke niekoľko hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce, sú všetky tieto hlasovacie lístky neplatné. Neplatné sú aj hlasovacie lístky, ktoré nie sú na predpísanom tlačive.

16. Podľa sa žalobca môže žalobou domáhať vydania rozhodnutia o neústavnosti alebo nezákonnosti napadnutých volieb, a tým zabezpečiť slobodnú súťaž politických síl.

17. Podľa § 312d písm. b) je žalovaným starosta obce, starosta mestskej časti, primátor mesta alebo predseda samosprávneho kraja zvolený v napadnutých voľbách, ak sa konanie týka volieb starostu obce, primátora mesta, starostu mestskej časti alebo predsedu samosprávneho kraja.

18. Podľa ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, rozsudkom zruší rozhodnutie volebnej komisie a vyhlási za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený.

19. Správny súd k námietke žalovanej voči jej pasívnej legitimácií, uvádza, že nesprávne alebo neúplné označenie žalovaného, nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby. Nesprávne, resp. neúplné označenie žalovaného nemôže mať za následok zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie, pokiaľ žaloba obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Zároveň správny súd podotýka, že celkom pochopiteľne pri rozhodovaní v konaniach vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy v zmysle a nasl. bude vychádzať z ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky. Preto k námietke, že pasívna legitimácia žalovanej nevychádza zo žiadneho právneho predpisu správny súd uvádza, že uvedené popiera účel a zmysel zákonnej úpravy. Je potrebné podotknúť, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (I. ÚS. 351/2010, I. ÚS. 306/2010).

20. Je pravdou, že pri prijatí zákonnej úpravy konania vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy v zmysle a nasl. a prenesenie rozhodovacej činnosti na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, zákonodarca na obdobnú situáciu nemyslel. Striktným výkladom ustanovení by sa však zrejme dospelo k záveru, že v prejednávanom prípade by ako žalovaný, nemohla byť označená žiadna osoba, čo by v konečnom dôsledku znamenalo porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa , nakoľko by znamenalo obmedzenie práva účastníka na prístup k súdu. Z dôvodu nastolenej právnej neistoty, preto správny súd prihliadal na ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR (napr. ), kedy v obdobných prípadoch v konaniach vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb pri rovnosti hlasov kandidátov konal s týmito kandidátmi ako účastníkmi konania. Z uvedených dôvodov, správny súd v prejednávanej veci konal s protikandidátkou X.. L. O. ako so žalovanou.

21. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu okrsková volebná komisia (v danej veci miestna volebná komisia, ktorá v zmysle ustanovenia plnila úlohy okrskovej volebnej komisie) vo voľbách do orgánov samosprávy obce plní aj úlohy garanta ústavnosti a zákonnosti samotného volebného aktu a prvotného sčítania hlasov. Tomuto zodpovedá jej kreovanie, zákonom ustanovené postupy a zisťovanie volebných výsledkov, ktoré sú prejavom vôle voličov ().

22. Napriek tomu, že podľa v sporných prípadoch rozhoduje o platnosti hlasovacieho lístka okrsková volebná komisia s konečnou platnosťou, takéto zverenie právomoci rozhodnúť o platnosti hlasovacieho lístku neznamená úplnú voľnosť komisie pri posudzovaní hlasovacieho lístka.

23. Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad ), nesprávny postup volebnej komisie pri posudzovaní hlasovacích lístkov, ktorý je v rozpore s ustanovením v spojení s , zakladá pri splnení ostatných predpokladov dôvodnosť nezákonnosti volieb, ktorá môže viesť k uplatneniu právomoci správneho súdu ustanovenej v , t. j. k zrušeniu rozhodnutia volebnej komisie a k vyhláseniu za zvoleného kandidáta, ktorý bol riadne zvolený a ktorý nebol vyhlásený za zvoleného v dôsledku chybného postupu volebnej komisie.

24. Správny súd vykonal dokazovanie oboznámením s vyžiadanou volebnou dokumentáciou vzťahujúcou sa k voľbe starostu obce a zistil, že podľa zápisnice volebnej komisie o výsledku volieb bolo pre voľby starostu obce odovzdaných 270 platných hlasovacích lístkov voličov z toho 135 hlasov bolo odovzdaných pre kandidátku pod poradovým číslom 1 - T.. N. R. a rovnako 135 hlasov pre kandidátku pod poradovým číslom 2 - X.. L. O.. Z volebnej dokumentácie ďalej vyplynulo, že 2 hlasovacie lístky pre voľby starostu obce boli miestnou volebnou komisiou vyhodnotené ako neplatné. Zápisnica o výsledku volieb bola podpísaná všetkými piatimi členmi miestnej volebnej komisie bez výhrad a námietok proti jej obsahu.

25. Správny súd prerátaním hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce volebnou komisiou vyhodnotených ako platných zistil rovnaký stav a počty ako sú uvedené v zápisnici, t. j. celkovo bolo pre voľby starostu odovzdaných 270 hlasovacích lístkov z toho pre obe kandidátky rovnako po 135 hlasov.

26. Vzhľadom na podstatu žaloby podanej podľa , správny súd pristúpil aj k preskúmaniu hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce, ktoré miestna volebná komisia vyhodnotila ako neplatné a zistil, že:

- miestna volebná komisia vylúčila ako neplatnú 1 bielu obálku, v ktorej sa nachádzal 1 hlasovací lístok pre voľbu starostu obce so zakrúžkovaným číslom patriacemu ku kandidátke č. 1 - žalobkyni, spolu s 1 hlasovacím lístkom pre voľbu do obecného zastupiteľstva, ako aj 2 modré hlasovacie lístky na voľbu do orgánov samosprávneho kraja;

- miestna volebná komisia vylúčila ako neplatný 1 hlasovací lístok pre voľbu starostu obce, na ktorom boli zakrúžkované obidve kandidátky;

- miestna volebná komisia vylúčila ako neplatný 1 hlasovací lístok pre voľbu starostu obce, na ktorom nebola zakrúžkovaná žiadna z kandidátok.

27. Ďalšie žalobkyňou a žalovanou navrhované dokazovanie (vypočutie žalobkyne, žalovanej a členov volebnej komisie) správny súd nevykonal, pretože ho vzhľadom na podstatu žaloby nepovažoval za

nevyhnutne potrebné ani účelné. Správny súd tak v ďalšom vychádzal zo skutkového stavu zisteného po oboznámení sa s volebnou dokumentáciou.

28. Správny súd sa musí pri tomto type konania (konanie vo volebných veciach) vzhľadom na jeho účel, ktorým je predovšetkým verejný záujem na tom, aby výsledok volieb odrážal skutočnú vôľu voličov, a bol teda zachovaný základný predpoklad fungovania demokratického štátu, riadiť princípom materiálneho chápania ochrany ústavnosti, a vyrovnať sa tak s každým zisteným a zároveň relevantným porušením zákonnosti alebo ústavnosti volebného procesu (-36).

29. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré spochybňuje dosiahnuté výsledky vo voľbách a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosti o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov (, , ). Voľby tak môžu byť v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR spochybnené v zásade tromi spôsobmi, a to tým, že došlo k volebnej chybe (nesprávne sčítanie), k volebnému deliktu (úmyselná činnosť k zmareniu alebo ovplyvneniu volieb), alebo len k neprípustnému ovplyvňovaniu výsledku hlasovania [kupovanie hlasov ()].

30. Správny súd poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR v konaniach o nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obce, podľa ktorej musí byť nezákonnosť volieb v konaní o volebných veciach dokázaná a musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov ().

31. Zistenie hrubého, závažného alebo viacnásobného porušenia zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb je nevyhnutným predpokladom aj na uplatnenie právomoci správneho súdu podľa , t. j. právomoci zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený. V okolnostiach prípadu podľa zistení správneho súdu vyhodnotila volebná komisia v rozpore so 2 hlasovacie lístky (1 hlasovací lístok pre voľbu starostu obce a 1 hlasovací lístok pre voľbu do obecného zastupiteľstva), ktoré označila ako neplatné.

32. Predmetom súdneho prieskumu však bola len zákonnosť volieb do funkcie starostu obce Terany a preto správny súd posudzoval a vyhodnocoval iba hlasovacie lístky vo vzťahu k voľbe starostu obce Terany. V uvedenej veci preto správny súd konštatuje, že vo vzťahu k voľbe starostu obce Terany, mal byť predmetný hlasovací lístok, ktorý bol odovzdaný v prospech žalobkyne započítaný ako platný. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj ustanovenie prvá veta , podľa ktorého volič vkladá v osobitnom priestore na úpravu hlasovacích lístkov do obálky jeden hlasovací lístok pre voľby do obecného zastupiteľstva a jeden hlasovací lístok pre voľby starostu obce. Volič, ktorý odovzdal obálku s hlasovacími lístkami pre voľbu starostu obce a voľbu do obecného zastupiteľstva ju síce odovzdal aj s modrými hlasovacími lístkami na voľbu do orgánov samosprávneho kraja, uvedené však nezakladá automatickú neplatnosť všetkých hlasovacích lístkov v predmetnej obálke. Citované ustanovenie totiž uvádza, že v obálke (v tomto prípade bielej obálke) sa má nachádzať jeden hlasovací lístok pre voľby do obecného zastupiteľstva a jeden hlasovací lístok pre voľby starostu obce, čo bolo v tomto prípade aj splnené. 33. Správny súd tiež konštatuje, že v uvedenej veci sa nejednalo o pluralitu hlasovacích lístkov podľa ustanovenia druhá veta , ako tvrdila žalovaná. V zmysle citovaného ustanovenia, ak je v obálke niekoľko hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce, sú všetky tieto hlasovacie lístky neplatné. V danom prípade však, ako už vyplýva zo samotného ustanovenia, v obálke určenej na voľbu starostu obce, sa nachádzal len 1 hlasovací lístok pre voľbu starostu obce a preto nebolo možné tento hlasovací lístok vyhodnotiť ako neplatný. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že sa v určenej obálke okrem správnych hlasovacích lístkov na voľbu starostu obce, nachádzali aj hlasovacie lístky pre voľbu do samosprávnych krajov. Inak povedané, skutočnosť, že sa v obálke na to určenej nachádzajú aj iné listiny, bez ďalšieho automaticky nezakladá neplatnosť hlasovacích lístkov. Iná situácia by nastala v prípade, ak by sa v predmetnej obálke nachádzali viaceré hlasovacie lístky pre voľbu starostu obce. V takom prípade, by bolo nutné všetky hlasovacie lístky považovať za neplatné.

34. Správny súd záverom dodáva, že pri posudzovaní každého prípadu je potrebné hľadieť na účel a zmysel , ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi, ktoré sa vo voľbách prejavujú práve vyjadrením skutočnej vôle voličov. Nakoľko predmetný hlasovací lístok na voľbu starostu obce spĺňal všetky zákonné požiadavky, je potrebné ho preto započítať ako platný hlasovací lístok.

35. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR vyhodnotenie hlasovacích lístkov volebnou komisiou ako neplatných v rozpore s príslušnými ustanoveniami volebného zákona treba považovať za závažné porušenie zákona upravujúceho priebeh volieb, pretože môže v konečnom dôsledku spôsobiť, že za zvoleného sa nevyhlási ten, kto bol oprávnenými voličmi riadne zvolený (). V tomto prípade, keďže sa pôvodne jednalo o rovnosť hlasov odovzdaných kandidátom vo voľbách na funkciu starostu obce Terany, aj uvedený 1 platný hlas spôsobuje rozdiel v konečnom výsledku volieb.

36. Podľa za starostu obce je zvolený ten kandidát, ktorý získal najviac platných hlasov.

37. Vzhľadom na uvedené, správny súd uplatnil svoju právomoc vyplývajúcu z a zrušil rozhodnutie miestnej volebnej komisie v zápisnici o voľbách starostu obce Terany, týkajúce sa pôvodne uvedeného dosiahnutého volebného výsledku spočívajúceho v rovnosti hlasov, a za starostu obce Terany vyhlásil riadne zvolenú žalobkyňu, T.. N. R., so skutočne zisteným volebným výsledkom 136 platných hlasov odovzdaných v jej prospech.

38. Podľa správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa ( ).

39. V danom prípade správny súd vzhľadom na povahu a okolnosti konania, ako aj skutočnosť, že žalovaná svojím konaním nezavinila okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k podaniu žaloby, dospel k záveru, že využije možnosť podľa , a preto nepriznal žalobkyni náhradu trov konania.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 5 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e p r í p u s t n ý opravný prostriedok.