Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/192/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Leviciach JUDr. Arpádom Pastorekom samosudcom v právnej veci navrhovateľky: K. B., T.. N., N.. X.X.XXXX, A. C. Ú. XX-XX/B. M., XXXX A., V. T., v konaní zast.: Mgr. Peter Nyúl, advokát so sídlom AK Levice, Kpt. Jaroša 4, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17335345, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že poručiteľka Y. N. T.. H. N.. XX.X.R., ktorá zomrela dňa XX.X.R. M. A., L.. M. V. XX bola ku dňu svojej smrti vlastníčkou nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností v Obci C. R., v kat. úz. C. R. na liste vlastníctva č. XXXX parciel registra ". Č.. XXX/X orná pôda o výmere 37 792 m2, parc.č. 300/2 orná pôda o výmere 3671 m2, parc.č. 300/3 orná pôda o výmere 2798 m2, parc.č. 30/1 orná pôda o výmere 2472 m2 a parc.č. 301/2 orná pôda o výmere 3209 m2 pod B/1 v podiele 384/1536 z celku, na liste vlastníctva č. XXXX parciel registra "Z. Č.. XXX/X orná pôda o výmere 25 791 m2 a č. XXXX orná pôda o výmere 53 102 m2 pod B/1 v podiele 6/18 z celku a na liste vlastníctva č. XXXX parciel registra ". Č.. XXX/X orná pôda o výmere 10 701 m2 a parc. č. 306/2 orná pôda o výmere 5419 m2 pod B/2 v podiele 12/108 z celku.

Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa vo svojom podaní: „o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam“ z dňa 13.9.2007, ktoré doručil súdu 14.9.2007 domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

Odporca sa k návrhu do otvorenia pojednávania písomne nevyjadril.

Z obsahu spisového materiálu a prednesov účastníkov súd zistil tento skutkový a právny stav.

Spln. práv. zást. navrhovateľky súdu na pojednávaní v prednese žaloby uviedol, že matke navrhovateľky bolo odňaté vlastníctvo k nehnuteľnostiam, bez právneho základu (právneho predpisu), bez náhrady. Spochybnil príslušnosť býv. Y. R. na vydanie rozhodnutia na základe protokolu medzi vládami ČSSR a MĽR zo dňa 3.2.1964. Rozhodnutie nebolo doručené osobám, ktoré boli dotknuté rozhodnutím, preto rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Napriek tomu sa vykonali zmeny v zápisoch právneho predchodcu Správy katastra Levice pre kat. úz. C. R.. Pre rozpor medzi skutočným vlastníckym stavom a evidenčným stavom na Správe katastra Levice existuje naliehavý právny záujem na určenie vlastníctva, podľa textu žaloby. Po zrušení rozhodnutia OS LV zo strany KS Nitra, spln. práv. zást. navrhovateľky poukázal na potrebu doplnenia dokazovania vo vzťahu k citovanému protokolu a poukázal na tú skutočnosť, že po druhej svetovej vojne došlo na národnostnom podklade k vysídleniu občanov maďarskej, resp. nemeckej

národnosti a dodal, že navrhovateľka nebola vysídlená o čom svedčí to, že nebola na zozname vysídlených osôb s územia bývalej ČSR, preto na ňu uvedený protokol nemožno subsumovať. Ďalej poukázal na to, že v zmysle týchto dokumentov o výmene obyvateľstva, tieto osoby ich majetok bol na území ČSR zhabaný, odňatý a dostali náhradu v MR a k týmto skutkovým okolnostiam sa vzťahuje citovaný protokol, nie však na navrhovateľku, ktorá sa narodila už v V. M. T.. XXXX potom ako jej rodičia sa tam vysťahovali. Žalovaná vykonala lustráciu k predmetu konania a to k nehnuteľnostiam, pozemkom, ktoré boli pôvodne zapísané do troch PKN vložiek č. XXX, XXX, XXX, vo vzťahu k týmto vložkám neboli právne relevantným spôsobom preukázaná zmena stavu výnimkou je vložka XXX. K PKN vložkám XXX a PKN vložke XXX a neboli zistené žiadne právne relevantné právne vzťahy vo vzťahu k scudzeniu nehnuteľností, ktoré by menili nejakým spôsobom v návrhu načrtnutý právny stav. Vo vzťahu k PKN vložke XXX poukázal na písomné podanie odpisu z dňa 5.4.1966, na č.l. 262 súdneho spisu z ktorého je zrejmé, že dňa 30.9.1942 došlo k odpredaju. K PKN vložke XXX síce je odkaz, že malo dôjsť k odpredaju, ale či sa tá otázka nedotiahla do úplného právneho konca, vrátane zavkladovania, preto tam k tomu bol vypracovaný ešte aj záznam na č.l. 266 previerke nehnuteľného majetku maďarských štátnych príslušníkov, kde už je len odkaz na PKN vložku XXX s parcelou 156. Vo vzťahu k vyjadreniu z č.l. 330-331 uviedol, že s týmto názorom nesúhlasí nakoľko nie je možné spájať uplatnenie, resp. neuplatnenie, prípadne akýkoľvek vzťah k reštitučným predpisom, pretože navrhovateľka nemala na území SR ani pobyt, ani tu nebývala, je občiankou MR a preto ona v rámci reštitučného zákona nemala si čo uplatňovať nárok na navrátenie vlastníctva. Ďalej vo vzťahu k uplatnenej námietke žalovanej o tom, že uvedené nehnuteľnosti spadali do rozhodnutia konfiškačnej komisie, k tomu poukázal na to, že LV, tieto neboli dotknuté rozhodnutím konfiškačnej komisie do 50. rokov nakoľko stará mama navrhovateľky ani táto nebola vysídlená ako je zrejmé z č.l. 63 súdneho spisu a to zoznamu vysídlených osôb (nebola na zozname rodina H., bola tam len H. Š., T.. B., avšak rodičia navrhovateľky sa volali ako je zrejmé z č.l. 290 súdneho spisu sobášneho listu H. R. a S. H.) a preto ich majetok sa nekonfiškoval a rozhodnutia konfiškačných komisií do 50 rokov nemožno spájať s rozhodnutím v správnom konaní z roku 1974 podľa správneho poriadku zákona z roku 1967, lebo je to diametrálne odlišné. Na jednotlivých PKN vložkách zhodne pre kat. územie V. Š. Č..R.. X-X, je dokonca vedená ako N. Q. M. T.. XXXX a ako rodená H. Y.. Na záver splnomoc. práv. zást. navrhovateľka uviedol, že nárok na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pre kat. územie C. R., ktorý je uplatnený v tomto konaní je možné rozdeliť do dvoch skupín a to jednak k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX a XXXX a vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam poukázal na to, že došlo k odňatiu vlastníckeho práva v správnom konaní od vlastníčky, ktorá rok predtým zomrela, na základe rozhodnutia z dňa 27.5.1974 a preto takéto rozhodnutie je nulitné a nemôže zakladať zmenu vlastníckeho práva. Vo vzťahu k ďalším nehnuteľnostiam z LV č. XXXX poukázal na to, že v tomto prípade došlo k zmene vlastníckeho práva na základe rozhodnutia správneho orgánu z roku 1966, ktoré rozhodnutie nikdy nebolo doručené a zrejme sa preto ani nevyznačila doložka právoplatnosti a preto aj toto rozhodnutie je obdobného charakteru a nemôže zakladať zmenu práva a to vlastníckeho.

Navrhovateľka uviedla, že rozhodnutie Finančného odboru ONV v Leviciach č. Fin. 4/P-1055/74-Se zo dňa 22.4.1974, ktoré sa v pozemkovej knihe nenachádza a protokol medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Maďarskej ľudovej republiky o úprave niektorých majetkoprávnych otázok týkajúcich sa nehnuteľného majetku zo dňa 3.2.1994 sú nulitné, lebo boli vydané orgánom, ktorý na to nemal právomoc. Nehnuteľnosti boli odňaté bez právneho dôvodu na podklade protokolu, ktorý nebol publikovaný v zbierke zákonov a nikdy netvoril prameň slovenského práva a bez náhrady. Citované rozhodnutie neobsahuje poučenie a nebolo doručené účastníkom konania, preto nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Protokol medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Maďarskej ľudovej republiky o úprave niektorých majetkoprávnych otázok týkajúcich sa nehnuteľného majetku zo dňa 3.2.1964 nie je medzinárodnou zmluvou a nemôžu z neho priamo vyplývať povinnosti pre občanov jednotlivých signatárov, pretože protokol nebol ratifikovaný zákonom predpísaným spôsobom zákonodarným zborom a nebol publikovaný v zbierke zákonov. Navrhovateľka na pojednávaní súdu uviedla, že sa narodila M. C. XXXX v meste B. F. X.X.XXXX a vo vzťahu k predmetu konania uviedla, že jej rodičia sa zobrali ešte v roku XXXX M. T. K. M. C. R. v zmysle v tom čase platných zvyklostí, následne sa jej rodičia vysťahovali do B., nakoľko jej otec pochádza z meste V.. Vo vzťahu k ďalším skutočnostiam uviedla len toľko, že v tomto období nikdy nebol záujem polia predávať a to zo strany jej starých rodičov matky, starej mamy rodenej S. H. - H. R., práve naopak, bol záujem polia a nehnuteľnosti kupovať, tieto obrábať a preto, keď jej matka sa po uzatvorení sobáša vysťahovala do MR do V. B., tak existovala taká dohoda, že tu jej pozemky, ktoré sa obrábali, za to sa vyplácalo nejaké nájomné a to dostala jej matka a napokon ešte dodala, že keď by jej matka mala záujem tieto polia predať, jej stará mama by s

tým nikdy nesúhlasila, preto v medzivojnovom období sa nikdy nepredalo a ani sa to nikdy neriešilo. Na jednotlivé otázky súdu navrhovateľka uviedla, že jej otecko bol štátny zamestnanec, pracoval ako lesný inžinier, volal sa N. Q., ktorý zomrel v roku 1956, nikdy sa na Slovensko nevrátili, vždy boli maďarskí štátni občania, tiež uviedla, že ona sa nepamätá na to, že keď sa prejednávalo dedičstvo po H. H., zomrela asi počas druhej svetovej vojny, alebo po druhej svetovej vojne, presne sa na to nepamätá, nakoľko jej rodičia vybavovali skutočnosti súvisiace s dedením, rovnako ako po starom otcovi, ktorý sa volal H. Ľ. a dodala, že keď sa jej matka vydávala v r. XXXX už stará mama, ktorá dožila v C. R. bola vdova. Rovnako na ďalšie otázky navrhovateľka uviedla, že mali v rodine F., z ktorých jeden bol učiteľom v Bratislave. Vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam uviedla, že k týmto nehnuteľnostiam nikdy nepreviedli vlastnícke právo na nikoho o čom súdu bolo predložené splnomocnenie z 30.8.1991. Dlho sa navrhovateľka ako aj jej rodičia domnievali, že tieto pozemky zobral štát a preto sa nezaujímali o to, či im bude niekto vyplácať nájomné. Na záver súdu uviedla, že jej matka zomrela v roku XXXX, ona sa o toto vlastníctvo nikdy nezaujímala, za tieto nehnuteľnosti v MR nikdy nedostali ani finančnú kompenzáciu, ani kompenzáciu naturálnu, nedostali žiadne rozhodnutie o vyvlastnení ani o odňatí a ani o náhrade za tieto pozemky a preto vychádzali z toho, že to bolo zoštátnené, ani nevedeli o tom, že v rokoch združstevňovania zostalo vlastníctvo zachované.

Poverený zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že poručiteľka navrhovateľky bola v čase úmrtia (XX.X.XXXX) občiankou Maďarskej ľudovej republiky. V rokoch 1965 až 1974 sa vykonala kontrola užívania majetkov po osobách, ktoré zmenili miesto pobytu, ktoré boli buď vysídlené do Maďarskej republiky alebo dobrovoľne odišli bývať do Maďarskej republiky. Vtedajšie administratívne orgány si preverili, že poručiteľka navrhovateľky býva v Maďarskej ľudovej republiky a má štátnu príslušnosť k maďarskej republike, preto sa na ňu vzťahujú ustanovenia protokolu medzi vládami... zo dňa 3.2.1964. Rozhodnutia administratívneho orgánu v nadväznosti na cit. protokol zo dňa 3.2.1964 má deklaratórny charakter. Nemožno súhlasiť s tým, že nemá právne účinky vzťahujúce sa na občanov toho - ktorého štátu. Tvrdenie navrhovateľky považuje za účelové. Podľa nehnuteľnosti, ktoré boli vo vlastníctve štátu museli byť v užívaní socialistickej organizácie. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. R. bol protokol medzi ČSSR a MĽR zo dňa 3.2.1964. Z textu rozhodnutia fin. odboru Levice č. 4/P -330/1965 Kar zo dňa 2.2.1996 vyplýva, že právny predchodca navrhovateľky bola v čas vydania tohto rozhodnutia občiankou MĽR a bývala v A.. Z listiny o prejednaní dedičstva rovnako vyplýva, že dedičstvo prerokovával notár v Maďarskej republike, zrejme po občianke Maďarskej republiky. Z týchto skutočností vyplýva, že právna predchodkyňa, navrhovateľky aj keď nebola v zozname presídlencov, dobrovoľne sa do Maďarskej republiky odsťahovala a bývala tam a tam aj zomrela. Podľa Protokolu... podľa ods. III. odsek l, 2 Y. N. T.. H. i keď bola št. občiankou Maďarskej ľudovej republiky by mala rovnaké právne postavenie ako občianka ČSSR za predpokladu, ak by bývala na území ČSSR a ak by svoj majetok aj spravovala alebo užívala v súlade s právnymi predpismi ČSSR. V roku 1965 a 1974 v čase kontroly užívania majetku bolo príslušným ONV zistené, že majetok vlastnícky patriaci Y. N. T.. H. nebol ňou užívaný. Vlastníčka bola občiankou Maďarskej republiky a bývala v A.. Majetok nebol voľný v súlade ust. č.l. 5 ods. l česko-maď. protokolu a preto majetok sa stal vlastníctvom československého štátu v súlade s ust. čl. 5 ods. 3 cit. protokolu. Odporca má za to, že rozhodnutia fin. 4/P- 330/1965 Kar z 2.2.l966 a Fin. 4/P-1055/74 Se zo dňa 22.4.1974 mali a majú deklaratórny charakter. Titulom nadobudnutia majetku poručiteľky navrhovateľky, štátom Československou socialistickou republikou je cit. protokol medzi Vládou ČSSR a MĽR zo dňa 2.2.1964, ktorý je stále v platnosti lebo žiadnym právnym predpisom nebol nikým zrušený. Táto informácia je súdu známa zo súdnej praxe o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom rieši konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, ktoré sa zisťujú z dostupných údajov o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov - ROEP. V kat. úz. C. R.J. bol ROEP schválený, je platný. Neboli proti nemu v zákonnej lehote vznesené námietky, právne vzťahy k pozemkom sú záväzné. Predmetné pozemky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe SPF, v súlade so Od nadobudnutia majetku štátom tieto pozemky boli v užívaní družstevných a iných organizácií na základe o správe národného majetku. Družstevné užívanie v zmysle týchto Navrhovateľka si neuplatnila nájomný vzťah u žiadneho družstva. Pozemky sú naďalej v užívaní družstva na základe nájomného vzťahu. Žalovaný v zastúpení SPF v zmysle svojich písomných alebo ústnych podaní zotrvával na svojom doterajšom stanovisku v zmysle ktorého na citovaných rozhodnutiach z roku 1965 a 1976 nie je čo preskúmavať, žalobkyňa sa mala zdržiavať na území MR a preto sa toto rozhodnutie ani nedoručovalo a preto uvedené rozhodnutie je právoplatné a nie je podstatné skúmať to, či bola vysídlená alebo nie.

Súd sa počas konania oboznámil s obsahom spisového materiálu prečítaním nasledovných listín a to s návrhom na začatie konania z dňa 13.9.2007, ktorý bol súdu doručený dňa 14.9.2007 č.l. 1-4, plnomocenstvo č.l. 5, majetková podstata č.l. 6-9, výpis z LV č. XXXX č.l. 10-11, výpis z LV č. XXXX č.l. 12-13, výpis z LV č. XXXX č.l. 14-15, záznam č.l. 16, protokol č.l. 17-19, identifikácia parciel č.l. 20, doklad v cudzom jazyku č.l. 21, oznámenie MV SR, ŠA Nitra č.l. 27, potvrdenie č.l. 23, uznesenie č.l. 24-25, 26-27, podania súdu č.l. 27-28, uznesenie č.l. 29-30, podanie spln. práv. zást. navrhovateľky č.l. 31, rozhodnutie č.l. 32, oznámenie MV SR č.l. 33, vyúčtovanie prekladateľského č.l. 34, preklad č.l. 35-37, uznesenie č.l. 38-39, žiadosť č.l. 40-42, podanie súdu č.l. 44, doklad v cudzom jazyku č.l. 46-48, vyčíslenie trov konania navrhovateľky č.l. 49-50, zápisnica o pojednávaní č.l. 51, podanie súdu č.l. 52, poverenie č.l. 53, zápisnica o pojednávaní č.l. 54-55, podania súdu č.l. 56-59, oznámenie MV SR č.l. 60, zoznam odovzdaných spisov týkajúcich sa majetku osôb presídlených do MĽR za okres Levice č.l. 61-67, vyčíslenie trov konania navrhovateľky č.l. 69-70, zápisnica o pojednávaní č.l. 71-73, vyčíslenie trov konania navrhovateľky č.l. 74, zápisnica o pojednávaní č.l. 75, rozsudok č.l. 76-83, odvolanie odporcu č.l. 84-85, poverenie č.l. 86, 87-88, uznesenie č.l. 90, 91, PNÚ č.l. 92, vyjadrenie navrhovateľky č.l. 93, uznesenie č.l. 95, predkladacia správa č.l. 95, podania súdu č.l. 96-97, oznámenie navrhovateľky č.l. 97, podanie súdu č.l. 98, poverenie č.l. 99, zápisnica o pojednávaní pred odvolacím súdom č.l. 100-102, rozsudok KS NR č.l. 103-107, dovolanie navrhovateľky č.l. 108-111, plnomocenstvo č.l. 112, zo súdnej praxe č.l. 113-117, podanie súdu č.l. 118, uznesenie č.l. 119, PNÚ č.l. 120, uznesenie č.l. 121, vyjadrenie odporcu č.l. 122 ,predkladaica správa č.l. 124, uznesenie NS SR č.l. 125-128, potvrdenie č.l. 129, podanie súdu č.l. 131, podania súdu č.l. 132-133, ospravedlnenie neúčasti spln. práv. zást. navrhovateľky na súdnom pojednávaní č.l. 133-134, ÚZ č.l. 135, zápisnica o pojednávaní pred odvolacím súdom č.l. 136-137, uznesenie KS NR č.l. 138-142, podania súdu č.l. 143-145, vyjadrenie spln. práv. zást. navrhovateľky č.l. 146-147, podanie MZV SR č.l. 148, protokol č.l. 149-176, podania súdu č.l. 177-179, podanie odporcu č.l. 180, poverenie č.l. 181, rozhodnutie č.l. 182, oznámenie SK LV č.l. 183, rozhodnutie č.l. 184-192, ÚZ č.l. 194, podanie súdu č.l. 195, uznesenie č.l. 196, faktúra č.l. 197, preklad č.l. 198-203, uznesenie č.l. 204-205, PNÚ č.l. 206, žiadosť č.l. 207-210, uznesenie č.l. 211, podanie súdu č.l. 212, doklady v cudzom jazyku č.l. 213-220, vyjadrenie odporcu k návrhu č.l. 221-223, rozsudok OS BA V č.l. 224-230, zápisnica o pojednávaní č.l. 231-234, podania súdu č.l. 235-236, žiadosť spln. práv .zást. navrhovateľky o preloženie termínu pojednávania č.l. 238, podania súdu č.l. 239-241, uznesenie č.l. 242, faktúra č.l. 243, preklad č.l. 244-249, uznesenie č.l. 249-250, PNÚ č.l. 251, žiadosť č.l. 252-255, vyjadrenie odporcu č.l. 256, podania súdu č.l. 257-258, podanie odporcu č.l. 259, odpoveď na žiadosť č.l. 260-261, oznámenie č.l. 262, doklad č.l. 263, 264, záznam č.l. 265, 266-267, rozhodnutie Okresného národného výboru v Rožňave č.l. 268, rozhodnutie Okresného národného výboru v Nových Zámkoch č.l. 269, ospravedlnenie žalovaného č.l. 271, doklad v cudzom jazyku č.l. 272, zápisnica o pojednávaní č.l. 273-277, podania súdu č.l. 278-280, oznámenie OÚ C. R. č.l. 281, podanie súdu č.l. 282, oznámenie Rímskokatolícka cirkev, Farnosť C. R. č.l. 283, 284, podanie súdu č.l. 285, doklady v cudzom jazyku č.l. 286-288, 290, záznam o úhrade č.l. 292, oznámenie žalovaného č.l. 293, sobášny list č.l. 294, 395-296, uznesenie NS NR sp. zn. z dňa 24.3.2010 č.l. 297-308, Nález ÚS SR č.k. -37 z dňa 28.8.2012 č.l. 309-323, zápisnica o pojednávaní č.l. 324-327, podania súdu č.l. 328-329, podanie žalovaného č.l. 330-331.

Podľa súd dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pri hodnotení dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaný návrh navrhovateľky je dôvodný a preto návrhu vyhovel tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.

Krajský súd rozsudok OS Levice zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie za účelom výsluchu navrhovateľky k rozhodným skutočnostiam.

Nakoľko rozhodnutie OS Levice bolo KS v Nitre zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, preto OS LV podľa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a preto v ďalšom konaní sa súd riadil pokynmi odvolacieho súdu a preto súd vo veci doplnil dokazovanie o výsluch samotnej navrhovateľky.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť aby sa rozhodlo najmä o určení či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa súdu naliehavý právny záujem na rozhodnutí o určení vlastníctva, podľa cit. . Je daný zjavným nesúladom medzi skutočným vlastníckym stavom a stavom v evidencii nehnuteľností. Navrhovateľka

preukázala, že odňatie vlastníckeho práva poručiteľky, sa vykonalo v rozpore s platnými právnymi predpismi, preto štát nenadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré sú uvedené vo výroku rozsudku. Túto otázku súd vyriešil ako prejudiciálnu.

Z dedičského potvrdenia notára Dr. R. Z. A. V. Q. C. 4/B. I/5 o dňa 16.11.2005 sa zistilo, že navrhovateľka je dcérou Y. N. T..H. (v maďarskom prepise N. Q. T.. H. Y.; matka S. H. N.. XX.X.XXXX M. C. R.), ktorá zomrela dňa 26.9.1973 podľa č. l. 33 súdneho spisu nebola na zozname vysídlených osôb. Navrhovateľka je jedinou dedičkou poručiteľky.

Poručiteľka navrhovateľky je vedená v pozkn. pre kat.úz. V. Š. vo vložke č. XXX pod A. v podiele 4/32 z celku a pod A. v podiele 4/3 z celku, parc.č. 154 nehnuteľnosť teraz vedená v katastri nehnuteľností v Obci C. R. v kat.úz. C. R. na liste vlastníctva č. XXXX parc.č. 300/1 - orná pôda o výmere 37792 m2, parc. č. 300/2 - orná pôda o výmere 3671 m2, parc. č. 300/3 - orná pôda o výmere 2798 m2, parc. č. 301/1 - orná pôda o výmere 472 m2 a parc. č. 301/2 orná pôda o výmere 3209 m2 v podiele 1 z celku vo vlastníctve odporcu, vo vl. č. XXX pod A. v podiele 1/6 z celku a pod A. v podiele 2/12 z celku, parc. č. 182 a vo vl.č. XXX pod A. v podiele 2/6 z celku, parc. č. 452/1 nehnuteľnosti teraz vedené v katastri nehnuteľností v Obci C. R. v kat. úz. C. R. na liste vlastníctva č. XXXX parc. č. 342/4 - orná pôda o výmere 25791 m2 a parc. č. 1070 - orná pôda o výmere 53 102 m2 v podiele 1/3 z celku vo vlastníctve odporcu, vl. č. XXX W. A. v podiele 1/18 z celku a od A. v podiele 2/36 z celku, parc. č. 156, nehnuteľnosť teraz vedená v katastri nehnuteľností v Obci C. R. v kat. úz. C. R. na liste vlastníctva č. XXXX parc. č. 306/1 - orná pôda o výmere 10701 m2 a parc. č. 306/2 - orná pôda o výmere 5419 m2 v podiele 1/9 z celku vo vlastníctve odporcu.

Podľa identifikácie parciel zo dňa 24.7.2000 č. XXX/XXXX ( pre PD) nehnuteľností boli v užívaní Poľnohospodárskeho družstva K. C. R..

Zo záznamu býv. Štátneho notárstva Levice zo dňa 27.5.1974 č. NSN 271/74 sa zistilo, že podľa rozhodnutia „ Fin. odboru ONV v Leviciach č. Fin 4/P-1055/74 -Se zo dňa 22.4.l974 spoluvlastnícke podiely P. W. rod. H., Y. N. r. H. v pozkn. záp. č. XXX k.ú. C.. R. ,p.č. XXX pod A..XX.XX,XX,XX, v pozkn. záp.č. XXX k.ú. C.. R. , p.č. XXX pod B.X,X,XX P. XX, v pozkn. záp. č. XXX k.ú. C.. R. , p.č. XXX pod A..X,X,XX P. XX a pozkn. vl. č. XXX k.ú. C.. R., p. č. XXX/a/X pod A..X P. X po 1/4, poť. 2/18-2/18, poť. po 4/12 - 4/12 resp. po 1/3 - 1/3 prešli podľa čl. 5 ods. l. čsl.- maď. Protokolu z 3.2.l964 do vlastníctva Čsl. správy a to operatívnej správy Odboru poľnohospodárskeho, vodného a lesného hospodárstva ONV v Leviciach.“.

Zo správy Ministerstva vnútra SR- štátny archív Nitra Ivanka pri Nitre, Novozámocká 273, zo dňa 11.3.2008 a z pripojených zoznamov odovzdaných spisov týkajúcich sa majetku osôb presídlených do Maďarskej ľudovej republiky za okres Levice sa zistilo, že vo fonde pracovné skupiny pre pozemkovú reformu v Leviciach aj Krajský národný výbor v Nitre, poľnohospodársky odbor, okres R., sa konečný prídelový plán pre katastrálne územie C. R. v písomnostiach nenachádza. V abecednom zozname vysídlených osôb do Maďarska z obce C. R. z fondu Oblastnej osídľovacej úradovne Levice sa meno poručiteľky navrhovateľky nenachádza, ako je zrejmé z č. l. 33 súdneho spisu súd vykonal šetrenie prostredníctvom OÚ C.. R. k zisteniu tej skutočnosti, či rodičia, alebo starí rodičia navrhovateľky boli vysídlení, avšak sa nepreukázalo, že by boli vysídlení. Samotná navrhovateľka sa narodila po sobáši svojich rodičov, ktorý sa uskutočnil v Rímsko-katolíckom kostole v C.. R. až dňa XX.Q. XXXX ako je zrejmé z č. l. 284 súdneho spisu, až XX.XX.XXXX M. V. B. M. V., kde sa rodičia po sobáši vysťahovali.

Z protokolu „medzi vládou Československé socialistické republiky a vládou Maďarské lidové republiky o úpravě některých majetkoprávních otázek týkajícich se nemovitého majetku „ zo dňa 3.2.1964 - článek 5 odsek l, 2.,3 vyplýva, „že pokud jde o ostatní volný nemovitý majetek, než uvedený v oddílech I a II, který občané jedné smluvní strany vlastní na území druhé smluvní strany, mají tito vlastníci ohledne tohto majetku stejné právní postavení jako vlastní občané a mohou s tímto majetkem nakládať v rámci předpisú platných na území, na nemž zmínený majetok leží. Za volný nemovitý majetek ve smyslu odstavce 1 se považuje majetek, který fyzická osoba bydlící na území státu, kde majetek leží, ke dni podpisu tohto Protokolu na účet občana ( vlastníka) druhé smluvní strany spravuje nebo užíva, nemovitý majetek, který není ve smyslu odstavce 2 volný, se považuje za vlastníctví smluvní strany, na jejímž území majetek leží. Totéž platí i o majetku, který spravuje nebo zcela či prevažne užíva socialistická organizace státu, na jehož území majetek leží“.

Podľa ( účinnosť do 31.12.1992) ak ide o nadobudnutie vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa do vlastníctva dňom v ňom určeným, a ak nie je určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa zákč.. lehoty na vydržanie sa neprerušili vznikom užívacieho práva socialistickej organizácie k nehnuteľnosti. Správne konanie za sledované obdobie bolo upravované VN č. , ktoré bolo účinné od: 1.7.1960 do: 1.1.1968 a podľa a platilo, že Národné výbory zabezpečujú ochranu a uskutočňovanie práv a oprávnených záujmov občanov a organizácií v súlade so záujmami a s rozvojom socialistického štátu a spoločnosti pracujúcich. Vychovávajú občanov k dodržiavaniu zákonov a pravidiel socialistického poriadku v spoločnosti, k dobrovoľnému a uvedomelému plneniu povinností voči spoločnosti a štátu a k úcte k právam spoluobčanov. V konaní, v ktorom rozhodujú o právach a oprávnených záujmoch občanov a organizácií alebo o ich povinnostiach, postupujú národné výbory tak, aby konanie čo najúčinnejšie napomáhalo uskutočnenie týchto cieľov. Ďalej podľa citovaného nariadenia ods. 1 a 2 platilo, že Národné výbory sa svedomite a zodpovedne zaoberajú každou prejednávanou vecou. Občanom a organizáciám, o ktorých práva, oprávnené záujmy alebo povinnosti v konaní ide (účastníkom konania), národné výbory dajú vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a oprávnené záujmy účinne obhájiť. Poskytujú im potrebnú pomoc a poučenie a starajú sa, aby neutrpeli v konaní ujmu pre nedostatok znalostí predpisov. Národné výbory dbajú, aby sa účastníci konania činne podieľali na príprave i vydávaní opatrení, ktoré sa ich týkajú, a aby boli presvedčení o ich správnosti. Zabezpečujú, aby účastníci konania, ktorí nemôžu v konaní konať samostatne alebo ktorých pobyt nie je známy, boli v konaní riadne zastúpení; ak je to na hájenie ich záujmov potrebné, ustanovia im opatrovníka. Rovnako podľa uvedeného predpisu platilo, že Národné výbory musia dať účastníkom konania príležitosť, aby sa mohli pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho základu i ku spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Za tým účelom môžu účastníci konania nazerať do spisov, s výnimkou zápisníc o hlasovaní a zhotoviť si z nich odpisy. Národný výbor urobí opatrenia, aby nazretím do spisov nebolo porušené štátne, hospodárske alebo služobné tajomstvo. Zachovanie služobného tajomstva nie je však dôvodom pre to, aby boli vylúčené z nazretia časti spisu obsahujúce zistené okolnosti, ktoré sú alebo môžu byť základom pre rozhodnutie. V zmysle ustanovenia až ods. 3 platilo, že rozhodnutie musí byť patrične odôvodnené a musí obsahovať poučenie o odvolaní. Odôvodnenie musí byť presvedčivé, aby z neho bola zjavná správnosť rozhodnutia a aby občanov vychovávalo k dobrovoľnému a disciplinovanému plneniu ich povinností........ Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné a či sa možno proti nemu odvolať, do akej lehoty a kde sa má odvolanie podať. Ak sa dalo nesprávne alebo neúplné poučenie o odvolaní alebo ak chýba v rozhodnutí poučenie o odvolaní a účastník konania podal odvolanie po lehote, považuje sa odvolanie za podané včas. Na základe sa rozhodnutie vydávalo písomne. Rozhodnutie, ktoré bolo vyhlásené ústne v prítomnosti účastníka konania, sa písomne nevydáva, ak sa vzdá účastník konania doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia. Tiež ešte podľa citovaného ustanovenia NV platilo, že rozhodnutie sa doručovalo do vlastných rúk adresáta. Adresátovi, ktorého pobyt nebol známy, bolo možné doručiť tak, že sa rozhodnutie vyhlásilo po čas 15 dní verejnou vyhláškou a posledný deň tejto lehoty sa považoval, za deň doručenia. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že v období od 25.2.1948 do 1.1.1990 vláda Československej socialistickej republiky a Maďarskej ľudovej republiky v protokole zo dňa 3.210964 (pred účinnosťou Zb - „OZ“), v článku 5 body 1,2,3, protokolu zo dňa 3.2.1964 rozhodli o nehnuteľnom majetku presne nevymedzeného počtu vlastníkov, ktorí bývali na území susedného štátu, kde sa majetok nachádza a tento majetok nespravovala na účet vlastníka občana) fyzická osoba( občan) štátu, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Takýto majetok sa vyhlásil za nie voľný a od neurčitého dňa sa mal považovať za vlastníctvo štátu, na území ktorého sa nachádza. Protokol nebol zverejnený v Zbierke zákonov a zrejme nebol ani ratifikovaný. Neurčil mechanizmus, ktorý vymedzí, že ktorý majetok sa bude považovať za majetok štátu, a ktoré konkrétne fyzické osoby budú zbavené vlastníctva nehnuteľností, ani záruky odškodnenia za majetok považovaný za majetok štátu atď.

K prípadom nadobudnutia vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu, podľa cit. ( účinnosť do 31.12.1992) patrilo najmä rozhodnutie súdu o rozdelení spoločnej veci alebo o jeho prikázaní za náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom pri zrušení podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní,

rozhodnutie súdu o vlastníctve k neoprávnenej stavbe, a rozhodnutia notárstva a vyporiadaní dedičstva a nadobudnutie nehnuteľností predanej pri výkone rozhodnutia.

Z dôkazov, ktoré sa pripojili k žalobe, je zrejmé, že rozhodnutie administratívneho orgánu o tom, že sa majetok poručiteľky navrhovateľky má považovať za vlastníctvo Československej socialistickej republiky, nemá náležitosti cit. (účinnosť do 31.12.1992) najmä z dôvodu, že nie je uvedený deň odkedy poručiteľka navrhovateľky už nie je vlastníkom resp. štát sa už má považovať za vlastníka . Tento deň sa nedá vyvodiť ani z údajov o právoplatnosti, podľa cit. (účinnosť do 31.12.1992), lebo rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť.

Súd je toho názoru, že v spornej veci štát nebol ani oprávneným držiteľom nehnuteľností lebo pri uchopení sa držby, niekedy v roku 1966 so zreteľom ku všetkým okolnostiam nemohol byť ani v dobrej viere, že mu právo držby patrí. Nedostatok dobrej viery štátu, ktorí sa chopil držby, nemožno zhojiť tým, že sa nehnuteľnosti odovzdali do operatívnej správy štátneho orgánu ONV Levice, odbor poľnohospodárstva vodného a lesného hospodárstva ďalším osobám, ktoré neboli informované a nadobudnutí držby štátom.

Z rozhodnutia býv. ONV odbor finančný Levice zo dňa 2.2.l966 číslo: Fin- 4/P-330/65-Kar, vo veci poručiteľky navrhovateľky a ďalšej spoluvlastníčky: D. W. T.. H. sa zistilo, že nehnuteľnosti zap. v pozkn. vl. č. k. ú. Y. Č.. XX mpč. XXX P. XXX poľnohospodárske pozemky vo výmere 3, 7196 ha vo 2/3 v rovnakých podieloch, má charakter súkromného vlastníctva, nie je voľný v zmysle ustanovenia článku 5 ods. l československo-maďarského Protokolu z 3.2.l964 a preto administratívny orgán „ ustaľuje“, že tento majetok sa stal vlastníctvom čsl. štátu, v zmysle ust. čl. 5 ods. 3 cit. Protokolu a zveruje do správy Odboru vodného hospodárstva a PL-ONV Levice. Na základe tohto rozhodnutia sa vykoná zápis vlastníckych práv v evidencii nehnuteľností. V rozhodnutí sa uviedlo, že poručiteľka navrhovateľky a ďalšia spoluvlastníčka D. W. T.. H. B. „. A. Y. M. A., maďarské štátne príslušníčky“.

Súd vo vzťahu k námietkam žalovanej ustálil, že rozhodnutie fin. 4/P- 330/1965 Kar z 2.2.l966 na č. l. 32 súdneho spisu bolo prijaté v správnom konaní za účinnosti Vl. nar. č. . , ktorým sa od: 1.7.1960 do: 1.1.1968 upravovalo správne konanie a rozhodnutie Fin. 4/P-1055/74 Se zo dňa 22.4.1974 na č. l. 237 súdneho spisu bolo prijaté rovnako v správnom konaní podľa zák. Z uvedených rozhodnutí správneho orgánu a to fin. odporu LV podľa súdu je zrejmé, že tieto rozhodnutia nespĺňajú formálno-právne náležitosti rozhodnutia v správnom konaní a to aj s poukazom na rozhodnutie ZSP pod č. 44/2005, z ktorého je zrejmé, že sa súd sám môže vysporiadať s právne relevantnými skutočnosťami nielen v rámci správneho súdnictva. Citované rozhodnutie z roku 1965 postráda náležitosti o doručení, o doložke právoplatnosti, v minulosti dochádzalo k vyvlastneniu a odňatiu nehnuteľností, avšak nevyhnutným predpokladom bolo, resp. muselo byť aj v zmysle vládneho nariadenia č. 91/60 Zb. zák. ktorý explicitne v a súvis. ustanovení pojednával o obligatórnych náležitostiach individuálneho správneho aktu rozhodnutia s poučením odvolaním, vrátane poučenia o možnosti podať opravný prostriedok, o doručení, ak vlastníčka bývala v MR mali možnosť doručiť tejto osobe dokonca aj osobe na neznámom mieste, nakoľko podľa platilo, že rozhodnutie sa doručovalo do vlastných rúk adresáta. Adresátovi, ktorého pobyt nebol známy, bolo možné doručiť tak, že sa rozhodnutie vyhlásilo po čas 15 dní verejnou vyhláškou a posledný deň tejto lehoty sa považoval, za deň doručenia. Z č. l. 237 bolo zrejmé, že uvedené rozhodnutie sa nedoručilo vyššie uvedeným spôsobom ako je zrejmé zo záveru a to rozdeľovníka o tom, že kto sa upovedomuje o tomto rozhodnutí. Citované rozhodnutia tieto náležitosti správneho rozhodnutia nemajú, preto tieto rozhodnutia nemôžu tvoriť kvalifikovaný titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva zo strany štátu. Predložený „Protokol ...“ v zmysle príloh k tomuto protokolu a to konkrétne prílohy 1a, jednoznačne poukazuje na to, že uvedený protokol by mal byť akýmsi podrobným vykonávacím protokolom k tzv. benešovým dekrétom a to č. 104/1945 až 206/1947 a zmluvy o výmene obyvateľstva z 27.2.1946 nemožno vzťahovať na tento prípad nakoľko matka navrhovateľky nebola na zozname vysídlených osôb. Ďalej z nálezu -37 z dňa 28.8.2012, ktoré rozhodnutie riešilo otázku konkurencie inštitútov zásady právnej istoty a zásady nemožnosti alebo zániku vlastníckeho práva z ktorých aj Ústavný súd preferoval, že nemôže dôjsť k zániku ústavného práva na ochranu vlastníckeho práva, toto má prednosť pred inštitútom právnej istoty. Vo vzťahu k samotným titulom na základe ktorých malo dôjsť v správnom konaní k odňatiu, resp. zániku vlastníckeho práva právnej predchodkyne navrhovateľky pani Y. N., T.. H., vo vzťahu k LV č. XXXX a XXXX súd poznamenáva, že v správnom konaní nemôže dôjsť k vyvlastneniu nehnuteľností vo vzťahu k takým osobám, ktoré pred rozhodnutím správneho orgánu zomreli, ktorá

právna skutočnosť vylučuje odňatie vlastníckeho práva týmto osobám z dôvodu, že jednak sa vylučuje ich spôsobilosť byť účastníkom konania a teda aj uplatnenie si svojich práv, dokonca už v tom čase ani nevlastnili nehnuteľnosti ... a nemali ani možnosť sa brániť voči tomuto rozhodnutiu, resp. celému konaniu vo vzťahu k LV č. XXXX bolo rozhodnutím finančného odboru ONV z roku 1965 menovanej odňaté vlastníctvo, avšak menovaná o tomto správnom konaní nezískala vedomosť, nemala možnosť sa voči tomu brániť nakoľko bývala v MR, na oboch týchto rozhodnutiach je uvádzané, že komu sa rozhodnutie doručovalo z čoho je zrejmé, že jej samej sa to ani nedoručilo, čím bolo jednoznačne zabránené uplatniť si akýkoľvek opravný prostriedok. Z nálezov ÚS SR je zrejmé, že pokiaľ štát spochybil pri nadobudnutí vlastníctva je vylúčené, aby sa stal dobromyseľným detentorom, t.j. v prípade a za vyššie podmienok v pochybnostiach sa má za to, že držba nemôže byť oprávnená. Na základe uvedených skutočností po doplnení dokazovania súd rozhodol tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.

Súd preto žalobe, že poručiteľka Y. N. T.. H. N.. XX.X.R., ktorá zomrela dňa XX.X.R. M. A., L.. M.T. V. XX bola ku dňu svojej smrti vlastníčkou nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností v Obci C. R., v kat. úz. C. R. na liste vlastníctva č. XXXX parciel registra "Z. Č.. XXX/X orná pôda o výmere 37 792 m2, parc. č. 300/2 orná pôda o výmere 3671 m2, parc. č. 300/3 orná pôda o výmere 2798 m2, parc. č. 30/1 orná pôda o výmere 2472 m2 a parc. č. 301/2 orná pôda o výmere 3209 m2 W. A. v podiele 384/1536 - iní z celku, na liste vlastníctva č. XXXX parciel registra "Z. Č.. XXX/X orná pôda o výmere 25 791 m2 a č. XXXX orná pôda o výmere 53 102 m2 pod A. v podiele 6/18 z celku a na liste vlastníctva č. XXXX parciel registra "Z. Č.. XXX/X orná pôda o výmere 10 701 m2 a parc. č. 306/2 orná pôda o výmere 5419 m2 pod A. v podiele 12/108 z celku, vyhovel.

Súd o nárok na náhradu trov konania nerozhodol v zmysle ustanovenia podľa ktorého ustanovenia citovaného zákona platí, že súd môže rozhodnúť o trovách konania až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej;

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Leviciach na Krajský súd v Nitre v 2 písomných vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť: proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.