Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/329/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou Mgr. Danielou Mamrákovou v právnej veci navrhovateľa: F.. K. Ď., G. E. XX, G., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokát, so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava, proti odporcom: v 1. rade Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, Bratislava, v 2. rade Z. Š., G. N. S. XXXX, N., štátna občianka SR, o určenie neplatnosti právnych úkonov, takto

rozhodol:

Súd návrh v celom rozsahu zamieta.

Odporcom sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 09.10.2008 žiadal navrhovateľ, aby súd určil neplatnosť poverenia na zastupovanie vydané 16.07.2002 riaditeľom Daňového úradu Bratislava IV pre odporkyňu v 2. rade vo veci oznámenia na daňový subjekt Chemtrans s.r.o. pre podozrenie z trestného činu podľa § a 148 , zakázal orgánom činným v trestnom konaní akceptovať uvedené poverenie.

Po viacnásobných zmenách návrhu sa navrhovateľ domáha určenia neplatnosti poverenia na zastupovanie vydané 16.07.2002 riaditeľom Daňového úradu Bratislava IV pre odporkyňu v 2. rade vo veci oznámenia na daňový subjekt Chemtrans s.r.o. pre podozrenie z trestného činu podľa § a 148 , určenia, že právne úkony odporcu v 2. rade vykonané na základe poverenia odporcu v 1. rade zo dňa 16.07.2002 vo veci ČVS: OUV/14/2001 vedené na Okresnom úrade vyšetrovania policajného zboru Bratislava I - výsluch odporcu v 2. rade zo dňa 05.02.2005 vo veci sp.zn. vedené na Krajskom súde v Bratislave, eventuálne v prípade zamietnutia návrhu o určenie neplatnosti výsluchu odporcu v 2. Rade, navrhuje určiť neplatnosť pripojenia sa k trestnému stíhaniu a uplatnenia náhrady škody odporcom v 2. rade vykonaného na základe poverenia odporcu v 1. rade zo dňa 16.07.2002 a to pri výsluchu odporcu v 2. rade zo dňa 16.07.2002 vo veci ČVS: OUV/14/2001 vedené na Okresnom úrade vyšetrovania policajného zboru Bratislava I a výsluch odporcu v 2. rade zo dňa 05.02.2005 vo veci sp.zn. vedené na Krajskom súde v Bratislave. Odporca v 1. rade sa k zmenenému návrhu nevyjadril, pričom sa pridržiavali písomného vyjadrenia zo dňa 07.09.2012, v ktorom uviedol, že poverenie na zastupovanie bolo vystavené riaditeľom Daňového úradu Bratislava IV s odkazom na ustanovenie o daňových orgánoch, ktorým sa mení a dopĺňa o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDO) a podľa Zákona o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZSD). Oprávnenie riaditeľa daňového úradu na vystavenie uvedeného poverenia vyplývalo z Zákona v znení účinnom dňa 16.07.2002, podľa ktorého daňové úrady majú spôsobilosť byť účastníkmi súdneho konania a samostatne konať pred súdom v rámci svojej pôsobnosti podľa , pričom za daňový

úrad koná pred súdom riaditeľ daňového úradu alebo ním poverený zamestnanec. V nadväznosti na uvedené ustanovenie sa pôsobnosťou daňového úradu podľa §1 rozumie úpravu postavenia organizácie a pôsobnosti daňových orgánov vo veciach daní vrátane penálov a úrokov, zvýšenia dane a pokút podľa osobitných predpisov a vo veciach odhaľovania trestných činov spáchaných v súvislosti s porušením osobitných predpisov. Je nesporné, že poverenie bolo vystavené v súlade s uvedenými ustanoveniami zákona oprávnenou osobu s príslušnou právomocou, ktorou bol riaditeľ daňového úradu a ktorý podľa citovaných ustanovení ZDO bol oprávnený poveriť zastupovaním pred súdom iného zamestnanca. Odporca v 1. rade sa nestotožnil s právnym výkladom navrhovateľa týkajúceho sa ustanovenia §4 ods. 3 písm. d) ZDO v znení účinnom dňa 16.07.2002, nakoľko navrhovateľ z citovaného ustanovenia sa zaoberá iba prvou časťou vety a nezohľadňuje poslednú časť tejto vety. Citovaný zákon v tomto ustanovení pri zmienke o osobitných predpisoch odkazom 4a odvoláva na zákon o správe daní a hmotnoprávne predpisy týkajúce sa daní a účtovníctva a trestné činy spáchané „v súvislosti s porušením osobitných predpisov“ a nie iba „porušením osobitných predpisov“. Účelom poverenia na zastupovanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní (ďalej OČTK) nie je definitívna právna kvalifikácia trestného činu v trestnom konaní, ale označenie osoby, ktorá má podozrenie resp. vedomosť o okolnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu a na základe plnej moci môže a na základe povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca daňového orgánu a povinností vyplývajúcich z a musí spolupracovať, čím v tomto prípade došlo k splynutiu práva a povinností. Poverenie primárne slúžilo na identifikáciu osoby, ktorá bude poskytovať súčinnosť OČTK a je zbavená mlčanlivosti vo veciach daňového tajomstva podľa ZSD a jeho účelom nebola definitívna právna kvalifikácia trestného činu, čo je úlohou OČTK. Skutočnosť, že došlo k spáchaniu trestného činu v súvislosti s porušením osobitných predpisov tak, ako to poníma ZDO v znení účinnom 16.07.2002 je zrejmé nie len z obsahu vyšetrovacieho spisu, ale aj z rozsudku NS SR z 30.10.2008 pod sp.zn. (správne má byť ) a rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27.06.2007 sp.zn. . Z dlhoročnej praxe vyplýva, že daňové úrady na území SR v takýchto prípadoch konajú voči OČTK samostatne a vzhľadom na rozsah pracovnej náplne riaditeľa daňového úradu a početnosť prípadov, túto činnosť vykonávajú na základe poverenia zamestnanci, preto nejde o výnimočný postup ale o pravidlo. Z hľadiska označenia daňového subjektu v poverení, kde je uvedená spoločnosť Chemtrans s.r.o. so sídlom Bratislava, Hlaváčikova 26, IČO: 31 392 822, pričom obchodné meno spoločnosti je Chemtrans spol. s r.o. a sídlo a IČO sú správne, nikdy v priebehu celého trestného konania vrátane súdneho konania, nedošlo k pochybnosti daňových orgánov, OČTK ani súdov, že výpoveď poverenej osoby (nie len na základe poverenia ale aj na základe pracovnej a občianskej povinnosti) bola urobená v súvislosti so spoločnosťou Chemtrans spol. s r.o. a jej činnosťou a činnosťou odsúdeného. Odporca v 1. rade považuje všetky právne úkony odporcu za platné právne úkony a návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť.

Odporkyňa v 2. rade namietla pasívnu legitimáciu v spore.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne v 2. rade a oboznámením listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného pred Okresným úradom vyšetrovania policajného zboru v Bratislave I zo dňa 16.07.2002 súd zistil, že odporkyňa v 2. rade bola predvolaná na výsluch v trestnej veci obvineného F.. K. Ď., stíhaného pre trestný čin podvodu podľa , , pričom odporkyňa v 2. rade vo výsluchu uviedla, že vo veci nevykonávala žiadnu kontrolu a z podkladov, ktorými Daňový úrad v Bratislave IV disponuje, vyplýva, že daňový úrad vyplatil spoločnosti Chemtrans s.r.o., Bratislava so sídlom Hlaváčikova 26 na základe podaných daňových priznaní nadmerné odpočty DPH. Odporkyňa v 2. rade sa nevedela vyjadriť, kto za uvedený daňový subjekt podával daňové priznanie, pričom podľa zákona by mal daňové priznanie podať konateľ spoločnosti. Odporkyňa v 2. rade v rámci výsluchu v uvedenom trestnom konaní uviedla, že predmetná daňová kontrola nie je dodnes ukončená, konanie bolo prerušené z titulu riešenia predbežnej otázky.

Z kópie zápisnice o pojednávaní zo dňa 5.12.2005 č.k. súd zistil, že odporkyňa v 2. rade vypovedala na pojednávaní v uvedenom trestnom konaní ako svedkyňa/poškodená, pričom uviedla, že si nepamätá svoju výpoveď z roku 2002 a môže sa vyjadriť len k tomu, že v prípravnom konaní bola dotazovaná na to, prečo vyplácali po podaní daňového priznania daňové odpočty z DPH. Uviedla, že prax je taká, že nadmerné odpočty sa vyplácajú do 30. dní po podaní daňového priznania. V danom konkrétnom prípade si daňový subjekt uplatňoval daňové priznanie skôr, t.j. skôr ako 25. dňa toho

ktorého mesiaca a bolo mu priznané DPH. Brali to tak, že do 5. rokov mohla byť vykonaná kontrola. Odporkyňa v 2. Rade ako svedkyňa/poškodená v trestnom konaní uviedla, že daňové konanie nie je skončené, pretože bolo prerušené a prerušením daňového konania už daňový úrad nie je oprávnený vo veci konať a čaká na výsledok orgánov činných v trestnom konaní, preto nezistili, kto podával daňové priznanie. Zo zápisnice súd ďalej zistil, že odporkyňa v 2. rade ako zástupkyňa poškodenej organizácie Daňového úradu Bratislava IV uviedla, že modifikuje nárok na náhradu škody a upresňuje ho na sumu 8.740.000,- Sk, pričom uviedla, že dlžnú čiastku ešte raz preverí a odpočítali zo sumy odpočítateľné náklady.

Odporkyňa v 2. rade vo výpovedi uviedla, že daňový úrad vykonával kontrolu spoločnosti Chemtrans s.r.o., boli tam isté pochybnosti. Kontrolu vykonávala kontrolná dvojica pani I. a pani U.. Na základe ich kontroly dali podnet. Táto dvojica konkrétne informovala, že tam došlo k určitým pochybeniam, že neboli uskutočnené zdaniteľné plnenia v súlade so zákonom o DPH, preto sa dal podnet OČTK. Tento podnet bol podaný v súvislosti s . Na základe podniku došlo na úrad predvolanie pre svedka poškodeného a na základe tohto predvolania bolo odporkyni v 2. rade dané poverenie na zastupovanie pred OČTK. Tam vypovedala, OČTK nekvalifikovali skutok podľa , ale ho prekvalifikovali. Náhradu škody uplatnili za podmienok, že ak dôjde k právoplatnému rozhodnutiu a ak bude dokázaná výška škody. Výpoveď odporkyne v 2. rade v trestnom konaní bola takáto v tomto smere. Odporkyňa v 2. rade si nepamätá presne, na koľkých výsluchoch uplatňovala náhradu škody, ale bolo to aj pred krajským súdom aj na najvyššom súde. Odporkyňa v 2. rade uviedla, že mali ustálenú škodu v tom smere, že chceli len tie peniaze, ktoré boli vyplatené z nadmerného odpočtu. V tom čase odporkyňa v 2. rade pracovala ako vedúca oddelenia kontroly daňového úradu, bežne jej boli udelené poverenia na zastupovanie v obdobných prípadoch. Odporkyňa v 2. rade uviedla, že sa im nikdy nestalo, že by OČTK prekvalifikovali skutok z ustanovenia podľa iného ustanovenia .

Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že v januári roku 2001 vzniesol vyšetrovať Úradu justičnej kriminálnej polície BA I proti nemu obvinenie pre trestný čin podvodu podľa . Predchádzalo tomu to, že v roku 1996 si uplatnil nie on, ale spoločnosť Chemtrans nadmerné odpočty na DPH. Časti z nich bolo vyhovené a boli spoločnosti vrátené, u nadmerného odpočtu za október 1996 už nadmerný odpočet vrátený nebol. Daňový úrad mal pochybnosti, obrátil sa na úrad daňovej polície a finančná polícia ho na tomto základe predvolala, spísali s ním nejaký záznam a zostalo to spať. Následne to bolo urgované, bol podaný nejaký návrh na Okresnú prokuratúru Bratislava IV. Potom došlo k zmene vlády, navrhovateľ sa stal poslancom a vláda sa rozhodla jednoducho sa ten spis odložil. V novembri 2000 v rozhovore s pánom O. mu navrhovateľ povedal, že je klamár, na čo on reagoval: „nech si dávam pozor“. Súviselo to so spoločnosťou Metro, ktorú preverovala SIS. Navrhovateľ uviedol, že volal s premiérom, chcel vedieť, ako dopadlo preverovanie spoločnosti a preverovanie jeho osoby. Následne JUDr. G. prostredníctvom Rádia Twist a TASR informoval, že okresný prokurátor zvažuje vznesenie obvinenia proti navrhovateľovi pre trestný čin podvodu. Z pohľadu navrhovateľa to bola jasná objednávka. V polovičke januára bolo vznesené obvinenie. Navrhovateľ uviedol, že kroky, ktoré urobil daňový úrad, boli z jeho strany legitímne, pretože konal to, čo mu daňové predpisy umožňovali. Aj vystavené poverenie bolo z hľadiska daňových predpisov v podstate v poriadku z ich hľadiska, lebo sa to týkalo a to je daňový trestný čin. Poverenie bolo vystavené pre odporkyňu v 2. rade na zastupovanie vo veci oznámenia odporcu v 1. rade na spoločnosť Chemtrans pre podozrenie z trestného činu podľa . Podľa navrhovateľa toto teoreticky mohli urobiť, problém je však v tom, že odporkyňa v 2. rade prišla s týmto poverením na výsluch na Úrad justičnej a kriminálnej polície 16.07.2002 a na základe neho vypovedala ako svedok - poškodený a uplatňovala si náhradu škody a to je už to, čo podľa navrhovateľa urobiť nemohla a vyšetrovateľ to nemal pripustiť. Odporkyňa v 2. rade tam totiž neprišla ako osoba, ale ako zástupkyňa poškodenej organizácie a daňový úrad môže samostatne konať pred OČTK v zmysle jedine vo veci daňových trestných činov. Obvinenie bolo vznesené voči navrhovateľovi podľa , čo je trestný čin podvodu a to nie je daňový trestný čin, hoci sa týka DPH. Z tohto dôvodu na základe zákona odporkyňa v 2. rade zastupujúc odporcu v 1. rade nemohla vypovedať ako svedok - poškodený, resp. nemohla pred týmto vyšetrovateľom konať, lebo nemala také zákonné splnomocnenie. Vyšetrovateľ to mal prekvalifkovať, namiesto toho spísali výpoveď a odporkyňa v 2. rade si uplatnila náhradu škody. Samotné toto uplatnenie bez ohľadu na to, či je správne alebo nesprávne, nemohlo byť urobené, lebo nemohla odporkyňa v 2. rade vystupovať, nakoľko nemala na to oprávnenie. Navrhovateľ uviedol, že výpoveď odporkyne a uplatnenie škody, ktoré urobila, nemá právny základ, keďže v zmysle môže daňový úrad samostatne konať pred OČTK teda aj pred vyšetrovateľom jedine vtedy, ak

by sa to týkalo daňového trestného činu. Keďže sa ho to netýkalo, výpoveď nebola urobená v súlade so zákonom a nemalo sa na ňu prihliadať. Navrhovateľ je názoru, že je to neplatne urobený právny úkon, na základe ktorého si daňový úrad nesprávne uplatnil náhradu škody, nakoľko nemá oporu v zákone. Navrhovateľ poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. , sp.zn. . Navrhovateľ uviedol, že samotné poverenie je nevykonateľné a jeho splnenie je nemožné, a preto nemôže byť platné, lebo sa v ňom hovorí o trestnom oznámení na právnickú osobu - Chemtrans, ktorá spoločnosť nemá trestnoprávnu zodpovednosť. Aj z toho pohľadu je poverenie podľa navrhovateľa nezmyselné. Navrhovateľ uviedol, že v podstate mu ide o uplatnenú náhradu škody.

Súd nevykonal dokazovanie oboznámením spisu krajského súdu vzhľadom na to, že účastníci nespochybnili znenie zápisnice o pojednávaní v danom konaní, súd nevykonal dokazovanie oboznámením organizačného poriadku daňovej správy, nakoľko navrhovateľ upustil od návrhu na vykonanie týchto dôkazov. Vzhľadom na právne závery súdu by vykonanie týchto dôkazov bolo aj nadbytočné a nehospodárne.

Podľa (ďalej ) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa zák. v znení neskorších právnych predpisov Daňové úrady majú spôsobilosť byť účastníkmi súdneho konania a samostatne konať pred súdom v rámci svojej pôsobnosti (). Za daňový úrad koná pred súdom riaditeľ daňového úradu alebo ním poverený zamestnanec.

Navrhovateľ odôvodnil právny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov tým, že je daný kvôli následkom, ktoré právne úkony jemu spôsobili.

Podľa návrhom na začatie konania sa možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je právny záujem na tomto určený. Navrhovateľ musí naliehavý právny záujem preukázať, v opačnom prípade nemôže byť v konaní úspešný. V prejednávanej veci navrhovateľ odôvodňoval právny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov dôsledkami, ktoré tieto právne úkony spôsobili. V prípade úspešnosti v tomto konaní by podľa navrhovateľa bol predpoklad obnovenia trestného konania, v ktorom bol uznaný vinným a odsúdený.

V danom prípade bolo preukázané, že odporca v1. rade ako subjekt, ktorý vystupoval v pozícii svedka

- poškodeného a bol zo zákona povinný poskytnúť súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní, bol v rámci trestného konania v štádiu prípravného konania zastupovaný svojim zamestnancom, odporkyňou v 2. rade, na základe poverenia. Taktiež bolo nesporne preukázané listinnými dôkazmi a výsluchom odporkyne v 2. rade, že odporkyňa v 2. rade zastupovala odporcu v 1. rade ako svedka poškodeného vo trestnom konaní, uplatnila sa náhradu škody.

V prejednávanej veci je potrebné posúdiť právne úkony, ktorých vyslovenia neplatnosti sa navrhovateľ domáha. V danom prípade sa navrhovateľ domáha neplatnosti poverenia a výsluchu odporcu v 2. rade urobené v trestnom konaní na základe sporného poverenia, eventuálne v prípade zamietnutia návrhu v časti o neplatnosť výsluchu odporcu v 2. rade, určiť neplatnosť pripojenia sa k trestnému stíhaniu a uplatnenia náhrady škody odporcom v 2. rade vykonaného na základe sporného poverenia odporcu v 1. rade zo dňa 16.07.2002. V prípade návrhu o určenie neplatnosti poverenia odporcu v 1. rade udeleného odporkyni v 2. rade na zastupovanie v trestnom konaní je potrebné rozlišovať medzi plnomocenstvom hmotnoprávnym a procesnoprávnym.

Právny úkon ako prejav vôle podľa nemožno zamieňať s procesnými úkonmi daňového úradu v rámci jeho zákonného postupu podľa zák. účinného v čase udelenia poverenia a podľa , v zmysle ktorého zúčastnená osoba a poškodený sa môžu dať zastupovať splnomocnencom. Pri realizácii zákonného postupu podľa cit. ustanovení odporca v 1. rade nevystupuje ako subjekt súkromnoprávneho vzťahu vo vzťahu k navrhovateľovi a neprejavuje svoju vôľu v rámci súkromných hmotnoprávnych vzťahov. Poverením na zastupovanie a zastupovaním, konkrétne uplatnením náhrady škody nevznikajú, nemenia a nezanikajú práva a povinnosti medzi navrhovateľom a odporcom v 1.,2. Rade z hľadiska hmotného práva. Z tohto dôvodu tieto úkony nemožno hodnotiť ako právne úkony podľa . Sporné poverenie je procesným plnomocenstvom, pričom je v kompetencii konajúceho orgánu, aby si v rámci zachovania procesných pravidiel vyhodnotila oprávnenie fyzickej osoby zastupovať tretiu osobu v trestnom konaní. V prípravnom konaní je posudzovanie poverenia v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní. Súd v trestnom konaní ex offo zisťuje, či sú splnené podmienky pre konanie hlavného pojednávania, teda či je možné vykonať hlavné pojednávania. V rámci toho skúma o.i. aj oprávnenie osôb zúčastniť sa konania na hlavnom pojednávaní, teda najmä či osoby ktoré konajú v mene iných osôb majú na to plnú moc, resp. Poverenie. Nedostatok procesného plnomocenstva je nedostatkom podmienky konania, ktorý možno odstrániť, pričom opatrením súdu na odstránenie nedostatku preukázania zastúpenia je spravidla výzva tomu, kto vystupuje ako splnomocnenec. Postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu však nemôže byť preskúmavaný v občianskom súdnom konaní.

Čo sa týka neplatnosti výsluchu odporkyne v 2. rade tento návrh je bezzákladný, pretože nemá oporu v právnych predpisoch. Výsluch v trestnom konaní je dôkazný prostriedok a nie je to právny úkon, ktorý by mal za následok vznik, zmenu a zánik práv a povinností v zmysle a ako taký nemôže byť napadnutý žalobou o určenie jeho neplatnosti. Aj v tomto prípade je v kompetencii príslušného orgánu, konkrétne orgánu činného v trestnom konaní a súdu, ako vyhodnotí daný dôkaz . Pripojenie sa k trestnému stíhaniu a uplatnenie nároku na náhrady škody, ktoré realizovala odporkyňa v 2. Rade v trestnom konaní, je procesnoprávnym úkonom podľa , a nie hmotnoprávnym úkonom. Z uvedeného teda vyplýva záver, že výsluch odporkyne v 2. rade a ňou uplatnený nárok na náhradu škody, sú procesnoprávnymi úkonmi, ktoré boli vykonaný v trestnom konaní podľa trestno-procesných noriem, vyhodnotenie tohto úkonu prináleží orgánom činným v trestnom konaní a príslušnému súdu v trestnom konaní a nemôže byť predmetom rozhodnutia súdu v rámci občianskoprávneho konania o určenie neplatnosti právneho úkonu.

Na základe uvedených záverov súdu, že sa v danom prípade nejedná o hmotnoprávne úkony, ktoré možno napadnúť žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu, rozhodol súd tak, že návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že úspešným odporcom ich náhradu nepriznal, pretože si náhradu trov konania neuplatnili, čo je jedna z podmienok prisúdenia náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( ): . a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , . b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, . e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho výkon podľa osobitných predpisov.