Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cob/66/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a členiek senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Eriky Tischlerovej, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu C. A., D. XXXX/XX, proti žalovanému: TSM Veľký Meder, s.r.o., IČO: 46 456 201, adresa sídla Veľký Meder, Nezábudková 1671/1, o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 20. novembra 2020, č.k. -98, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom súd prvej inštancie určil, že rozhodnutie jediného spoločníka žalovaného zo dňa 15.5.2020 je v časti bodov 2 a 3 neplatné (výrok I. rozsudku).

1.1 Na odôvodnenie rozsudku uviedol, že žalobou sa žalobca ako člen dozornej rady žalovaného domáhal určenia neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka žalovaného prijatého pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia dňa 15.5.2020 v časti, v ktorej bol za konateľa žalovaného vymenovaný pán JUDr. Peter Nyilfa (bod 2) a v ktorej bola prijatá na to nadväzujúca zmena zakladateľskej listiny žalovaného (bod 3) (ďalej len „napadnutá časť sporného rozhodnutia“). Svoju žalobu odôvodnil v podstate tým, že sporné rozhodnutie prijal štatutárny orgán spoločníka žalovaného - primátor mesta Veľký Meder, no mestské zastupiteľstvo predtým nerozhodlo o schválení vymenovania JUDr. Petra Nyilfu do funkcie konateľa žalovaného, hoci ide o jeho výlučnú kompetenciu. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, pretože mestské zastupiteľstvo schválilo vymenovanie JUDr. Petra Nyilfu za konateľa žalovaného uznesením č. zo 7.12.2018 a do dnešného dňa neschválilo jeho odvolanie. Uznesením č. z 27.3.2019 určilo síce funkčné obdobie tohto konateľa do 30.4.2019, no mestskému zastupiteľstvu neprináleží rozhodnúť o dĺžke trvania funkčného obdobia a obmedziť právomoci valného zhromaždenia spoločnosti, ktorého pôsobnosť vykonáva primátor ako štatutárny orgán obce, prenesením do vlastnej kompetencie. Uznesenia mestského zastupiteľstva týkajúce sa určenia funkčného obdobia zástupcov mesta v mestských spoločnostiach, sú preto absolútne neplatné.

1.2 V konaní mal za dokázané a nesporné, že Štatút mesta Veľký Meder (VZN, č. l. 27 a 28 a 34 až 43) v úplnom znení k 29.4.2011 obsahuje v čl. 13 s nadpisom „Mestské zastupiteľstvo“ o. i. toto ustanovenie:

„4. Mestské zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života mesta, najmä mu je vyhradené: …

m. … zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať vymenovanie a odvolanie zástupcov mesta do ich štatutárnych, kontrolných alebo iných orgánov…“

1.2.1 Žalovaný je obchodnou spoločnosťou založenou podľa z. č. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ktorej jediným spoločníkom je mesto Veľký Meder, a žalobca je členom dozornej rady žalovaného.

1.2.2 Článok 10 zakladateľskej listiny žalovaného obsahoval o. i. tieto ustanovenia:

„1. Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom spoločnosti. Ak jediným spoločníkom spoločnosti je právnická osoba, vykonáva pôsobnosť valného zhromaždenia štatutárny orgán tejto právnickej osoby. 2. Spoločnosť má jediného spoločníka, ktorým je mesto Veľký Meder, preto pôsobnosť valného zhromaždenia vykonáva štatutárny orgán mesta, ktorým je primátor. … 8. Do výlučnej právomoci Valného zhromaždenia patrí: … f. rozhodovanie o zmene zakladateľskej listiny,…“.

1.2.3 Dňa 7.12.2018 mestské zastupiteľstvo vo Veľkom Mederi prijalo uznesenie č. , ktorým v bode 10 písm. d) ods. 2 schválilo „za konateľa [žalovaného] JUDr. Peter Nyilfa“ .

1.2.4 Primátor mesta Veľký Meder vydal ako zástupca jediného spoločníka žalovaného rozhodnutie jediného spoločníka, ktorým k 11.12.2018 o. i. vymenoval za konateľa žalovaného JUDr. Petra Nyilfu.

1.2.5 Dňa 27.3.2019 mestské zastupiteľstvo vo Veľkom Mederi prijato uznesenie č. , ktorým v bode 17 písm. b) ods. 2 schválilo „za konateľa [žalovaného] do 30.4.2019 JUDr. Peter Nyilfa“ . Dňom 31.5.2019 funkcia tohto konateľa zanikla.

1.2.6 Dňa 15.5.2020 primátor mesta Veľký Meder v rámci výkonu pôsobnosti valného zhromaždenia žalovaného podpísal rozhodnutie, ktorým o. i. vymenoval do funkcie konateľa žalovaného pána JUDr. Petra Nyilfu a schválil zmenu zakladateľskej listiny žalovaného, ktorou premietol túto zmenu do zakladateľskej listiny.

1.2.7 Mestské zastupiteľstvo mesta Veľký Meder bezprostredne pred prijatím sporného rozhodnutia jediného spoločníka žalovaného nerozhodovalo o schválení alebo neschválení vymenovania nového konateľa a zmene zakladateľskej listiny.

1.2.8 V obchodnom registri vedenom Okresným súdom Trnava, Oddiel: Sro:, vložka č. 28510/T je JUDr. Peter Nyilfa zapísaný ako jeden z dvoch konateľov žalovaného s dátumom vzniku funkcie 15.5.2020.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok člena dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti súdom pre jeho rozpor so zákonom podľa ust. , , , , , ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „OBZ“), , ( v znení jeho neskorších zmien a doplnení, ďalej len „OZ“), , a , , a , a ZoOZ ( o obecnom zriadení v znení ku dňu 31.5.2021, ďalej len „ZoOZ“) a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je plne dôvodná, a preto je potrebné jej vyhovieť.

1.4 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia, že rozhodnutie jediného spoločníka žalovaného je v napadnutej časti neplatné. Otázka platnosti takéhoto rozhodnutia je nepochybne otázkou právnou, teda ide o právnu skutočnosť. v pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti výlučne za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu. Ustanovenie oprávňuje o. i. členov dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným, aby sa domáhali určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia podľa tohto ustanovenia treba preto považovať za žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorú pripúšťa . Hoci zákonná úprava vyslovene neupravuje prípustnosť žalôb o určenie neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka, podľa názoru súdu sú ale

takéto žaloby prípustné, pretože to plynie z . Spoločnosť s ručením obmedzeným môže založiť aj len jedna osoba ( ), čo znamená, že právna úprava počíta aj s takými spoločnosťami, ktoré nebudú mať ani dvoch spoločníkov. Výkon pôsobnosti valného zhromaždenia sa potom prejaví v podobe písomného rozhodnutia jediného spoločníka. Ak teda právna úprava pripúšťa žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, niet žiadneho rozumného dôvodu, ktorý by vylučoval žaloby o neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka prijatého pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia. Žaloba žalobcu je teda podľa prípustná.

1.5 Úspech žaloby podľa závisí od toho, či osoba, ktorá ju podáva preukáže, že patrí medzi okruh oprávnených osôb, teda svedčí jej aktívna vecná legitimácia a že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Predpokladom vecného prieskumu ale je, aby bola žaloba podaná do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia, inak sa toto právo prekluduje. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca je členom dozornej rady žalovaného, čo znamená, že patrí medzi subjekty oprávnené domáhať sa neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka žalovaného prijatého pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia. Napadnuté rozhodnutie jediného spoločníka bolo prijaté 15.5.2020 a žalobca žalobu podal osobne 14.8.2020, teda jeho právo nezaniklo.

1.6 Rozpor napadnutej časti sporného rozhodnutia, ktorým štatutárny orgán spoločníka žalovaného

- primátor mesta Veľký Meder o. i. vymenoval do funkcie konateľa žalovaného JUDr. Petra Nyilfu, so zákonom, vyvodzoval žalobca z toho, že bolo prijaté bez toho, aby mestské zastupiteľstvo predtým rozhodlo o schválení vymenovania tejto osoby do funkcie konateľa žalovaného, hoci ide o jeho výlučnú kompetenciu. Pre rozhodnutie je podstatné zodpovedať otázku, akým konkrétnym spôsobom sa má vykonávať pôsobnosť valného zhromaždenia.

1.7 Ako súd spomenul vyššie, spoločnosť s ručením obmedzeným môže založiť aj len jedna osoba. Je nepochybné, že takouto osobou môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba. Pokiaľ je jediným spoločníkom fyzická osoba, situácia je pomerne jednoduchá. Rozhodnutie jediného spoločníka je vo výsledku rozhodnutím tejto fyzickej osoby, ktoré vychádza z jej vôle a prejaví sa navonok v podobe písomného vyhotovenia rozhodnutia tak, ako to požaduje druhá veta . V prípade právnickej osoby, ktorá je len umelým právnym konštruktom, závisí spôsob tvorby vôle a jej prejavu od toho, akými pravidlami sa daná právnická osoba riadi.

1.8 V prejednávanej veci je jediným zakladateľom, a teda jediným spoločníkom žalovaného mesto Veľký Meder, teda obec, ktorá je podľa a druhej vety z. č. o obecnom zriadení právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Orgánom samosprávy mesta je mestské zastupiteľstvo a na jeho postavenie sa vzťahujú ustanovenia o obecnom zastupiteľstve ( ZoOZ). Predstaviteľom mesta a jeho najvyšším výkonným orgánom je primátor mesta a jeho postavenie sa vzťahujú ustanovenia o starostovi ( ZoOZ). Obecné zastupiteľstvo a starosta obce sú orgánmi obce ( ZoOZ.). Kompetencie mestského zastupiteľstva a primátora mesta sú preto rovnaké, ako kompetencie orgánov obce. Obecnému zastupiteľstvu prináleží rozhodovať o základných otázkach života obce ( ZoOZ), čo preto platí aj pre mestské zastupiteľstvo. Obecnému (mestskému) zastupiteľstvu je výslovne vyhradené okrem iného zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej osobe [ ZoOZ]. Naproti tomu starosta (primátor) je štatutárnym orgánom obce (mesta) a medzi jeho právomoci patrí zvolávať a viesť zasadnutia obecného (mestského) zastupiteľstva, podpisovať jeho uznesenia, zastupovať obec (mesto) vo vzťahu k štátnym orgánom, právnickým a fyzickým osobám, či rozhodovať vo všetkých veciach správy obce (mesta), ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému (mestskému) zastupiteľstvu ( a ZoOZ). Úlohou štatutárnych orgánov je robiť právne úkony v mene právnickej osoby ( ). Právny úkon sa zase tradične vymedzuje ako prejav vôle, ktorý smeruje najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú ( ). Z tejto právnej úpravy je zrejmé, že štatutárny orgán uskutočnením právneho úkonu v mene právnickej osoby prejavuje vôľu tejto právnickej osoby navonok. Vyplýva z nej však aj to, že túto vôľu tvoria v zásade iné orgány právnickej osoby. Štatutárnym orgánom niekedy právna úprava priznáva kompetenciu konať aj vo veciach, ktoré nie sú vyhradené ostatným orgánom, ako napr. v prípade ZoOZ. Pokiaľ ale ide o ustanovenia právneho poriadku,

ktoré presne vymedzujú kompetencie ostatných orgánov právnických osôb, treba ich považovať za určujúce tie veci, v ktorých neprináleží štatutárnemu orgánu vytvárať a prejavovať vôľu právnickej osoby samostatne bez súčinnosti daného orgánu. Tak je to aj v prípade vymenúvania konateľov obchodných spoločností zriadených obcou alebo mestom. Už citované ustanovenie § 11 ods. 4 písm. l) ZoOZ jasne definuje kompetenciu obecného (mestského) zastupiteľstva tým, že mu priznáva právo zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych orgánov. V tomto rozsahu tvorí teda vôľu obce obecné zastupiteľstvo. Obecné zastupiteľstvo priamo nevymenúva konateľov obchodných spoločností, čo je zrejmé z toho, že citované ustanovenie hovorí len o „schválení zástupcov obce“. Inými slovami, úlohou obecného zastupiteľstva je vytvoriť vôľu obce tak, aby bolo jasné, koho si obec želá ustanoviť do funkcie konateľa ňou založenej obchodnej spoločnosti. V konečnom dôsledku sú to poslanci, ktorých hlasovanie treba považovať za odzrkadlenie vôle obyvateľov obce v uzneseniach obecného zastupiteľstva. Prijatím uznesenia sa ale vôľa obce vytvára len dovnútra a je potrebné ju ešte prejaviť navonok. Pretože štatutárnym orgánom obce ako právnickej osoby, ktorého úlohou je robiť právne úkony v menej právnickej osoby, je práve starosta je, obecným zastupiteľstvom vytvorenú vôľu musí napokon navonok prejaviť starosta. Obdobne to platí aj pre primátora mesta a uznesenia prijaté mestským zastupiteľstvom. Pokiaľ sa má pôsobnosť valného zhromaždenia vykonávať prijímaním písomných rozhodnutí jediného spoločníka, je úlohou starostu (primátora), aby prejavil, a tým aj priamo realizoval vôľu obce (mesta) podpísaním rozhodnutia jediného spoločníka obchodnej spoločnosti založenej obcou. Pri vymenúvaní konateľov je preto jeho povinnosťou postupovať v súlade s uznesením obecného (mestského) zastupiteľstva. Prirodzene z koncepcie tvorby a prejavu vôle obce a mesta tiež vyplýva, že pokiaľ obecné alebo mestské zastupiteľstvo nevytvorí žiadnu vôľu v súvislosti s vymenovaním určitej osoby za konateľa obchodnej spoločnosti založenej obcou alebo mestom, nemôže starosta a primátor prijať rozhodnutie, ktorým prejaví takúto neexistujúcu vôľu.

1.9 Ani ust. nemožno vykladať tak, že priznáva štatutárnemu orgánu jediného spoločníka neobmedzenú pôsobnosť, pretože úlohou štatutárneho orgánu je prejavovať vôľu spoločnosti navonok, ktorá sa ale tvorí vo vnútri spoločnosti. Ako súd vysvetlil vyššie, v prípade vymenúvania štatutárnych orgánov obchodných spoločností založených obcou alebo mestom je z osobitného predpisu upravujúceho fungovanie týchto špecifických foriem právnických osôb táto kompetencia zverená inému orgánu. Iný záver nevyplýva ani z čl. 10 ods. 1 a 2 zakladateľskej listiny žalovaného, pretože tieto ustanovenia nijako nemenia rozdelenie kompetencií medzi primátora a mestské zastupiteľstvo. Konštatovanie obsiahnuté v cit. čl. 10 o tom, že pôsobnosť valného zhromaždenia vykonáva štatutárny orgán mesta, ktorým je primátor mesta, v konečnom dôsledku zodpovedá tomu, ako súd opísal tvorbu a prejav vôle mesta v predchádzajúcom odseku. Samotné mestské zastupiteľstvo vôľu obce neprejavuje, túto prejavuje, a teda „vykonáva“ práve primátor. V danom kontexte ju vykoná podpísaním rozhodnutia jediného spoločníka žalovaného, teda tak, ako to predpokladá aj čl. 10 zakladateľskej listiny.

1.10 Rozhodnutie jediného spoločníka prijaté v rozpore s vôľou vytvorenou obecným alebo mestským zastupiteľstvom, alebo bez existencie takého rozhodnutia je rozhodnutím prijatým v rozpore so zákonom, čo je dôvodom na vyslovenie jeho neplatnosti podľa .

1.11 Dňa 15.5.2020 primátor mesta Veľký Meder v rámci výkonu pôsobnosti valného zhromaždenia žalovaného podpísal sporné rozhodnutie, ktorým o. i. vymenoval do funkcie konateľa žalovaného pána JUDr. Petra Nyilfu (bod 2) a schválil zmenu zakladateľskej listiny žalovaného, ktorou premietol túto zmenu do zakladateľskej listiny (bod 3). Keďže mestské zastupiteľstvo mesta Veľký Meder bezprostredne pred prijatím sporného rozhodnutia nerozhodovalo o schválení alebo neschválení vymenovania nového konateľa a zmene zakladateľskej listiny, primátor nedodržal postup vyžadovaný § 11 ods. 4 písm. l) ZoOZ a keďže ani čl. 13 ods. 4 písm. m) štatútu mesta Veľký Meder primátorovi nezveruje v zmysle § 13 ods. 4 písm. e) ZoOZ rozhodovanie v týchto veciach, sporné rozhodnutie jediného spoločníka prijal primátor v napadnutej časti v rozpore so zákonom.

1.12 Na tom nič nemení ani žalovaného poznámka, že mestské zastupiteľstvo schválilo vymenovanie JUDr. Petra Nyilfu za konateľa žalovaného uznesením č. zo 7.12.2018 a do dnešného dňa toto uznesenie nezrušilo a ani neschválilo jeho odvolanie z funkcie. Súd zdôrazňuje, že aj v žalovaným spomínanom uznesení č. mestské zastupiteľstvo vytvorilo vôľu mesta, ktorú bol primátor povinný prejaviť v súlade so zákonom. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že primátor túto vôľu prejavil, keď prijal rozhodnutie, ktorým k 11.12.2018 vymenoval JUDr. Petra Nyilfu za konateľa žalovaného. Primátor si splnil svoju zákonnom uloženú úlohu vyplývajúcu mu z postavenia štatutárneho

orgánu mesta, čím ale bola vôľa mesta zároveň konzumovaná. Napadnuté rozhodnutie z 15.5.2020 nemožno považovať za prejav vôle, ktorú mesto vytvorilo 7.12.2018, ani z dôvodu časového odstupu v trvaní 1,5 roka, ktoré je významné. Okrem toho žalovaný v tejto súvislosti opomína aj ďalšiu dôležitú skutočnosť vylučujúcu súlad medzi vytvorenou vôľou mesta a jej prejavom. Mestské zastupiteľstvo uznesením č. vyslovene žiadalo obmedziť funkčné obdobie konateľa JUDr. Petra Nyilfu do 30.4.2019. Bez potreby analýzy iných právnych účinkov tohto uznesenia možno bezpochyby konštatovať, že mestské zastupiteľstvo tým jasne a spôsobom právne relevantným pre tvorbu vôle mesta deklarovalo, že si neželá, aby JUDr. Peter Nyilfa vykonával funkciu konateľa žalovaného aj v neskoršom období. Zjavne bola táto vôľa rešpektovaná, keď samotný žalovaný na inom mieste tvrdí, že funkcia tohto konateľa zanikla 31.5.2019 (čo potvrdzujú aj rovnaký údaj v obchodnom registri). Sporné rozhodnutie sa preto v napadnutej časti neopiera o uznesenie č. zo 7.12.2018, v dôsledku čoho nie je správna námietka žalovaného, že nebolo zrušené a že mestské zastupiteľstvo neschválilo odvolanie dotknutého konateľa z funkcie.

1.13 Pre úplnosť však súd poznamenáva, že vôľa mesta formulovaná v bode 17 písm. b) ods. 2 uznesenia z 27.3.2019 č. je pre primátora záväzná, pretože nevybočuje z rámca výhradnej pôsobnosti mestského zastupiteľstva schvaľovať nielen vymenovanie, ale aj odvolanie zástupcov do štatutárnych orgánov obchodných spoločností. Mestské zastupiteľstvo tým nezasahuje do pôsobnosti valného zhromaždenia dcérskej spoločnosti, ako sa nesprávne domnieva žalovaný, ale realizuje svoje kompetencie vyplývajúce z pravidiel stanovených ZoOZ. Predovšetkým treba upriamiť pozornosť na to, že mestské zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, ktoré zákon spresňuje v § 11 ods. 4 len exemplifikatívnou formou (arg. „najmä je mu vyhradené“). Namieste je tu preto rozširujúci výklad ustanovenia § 11 ods. 4 písm. l) cit. zákona. Pokiaľ totiž § 11 ods. 4 písm. l) ZoOZ priznáva mestskému zastupiteľstvu i kompetenciu schvaľovať aj odvolávanie štatutárnych orgánov obchodných spoločností, nemožno mať zmysluplné pochybnosti o tom, že by nemalo oprávnenie vymedziť aj dĺžku trvania ich funkčného obdobia. Plynutie času pri obmedzení trvania funkcie je rovnako ako odvolanie z funkcie právnou skutočnosťou, ktorá smeruje k zániku funkcie danej osoby. Účinky týchto právnych skutočností sú vo výsledku rovnaké, preto nemôže byť výklad kompetencií mestského zastupiteľstva v tejto súvislosti odlišný.

1.14 V podstate rovnaké závery sa uplatnia aj na bod 3 sporného rozhodnutia, ktorým primátor prijal zmenu zakladateľskej listiny súvisiacu s vymenovaním nového konateľa. Táto časť sporného rozhodnutia predstavuje časť priamo závislú od platnosti rozhodnutia o vymenovaní nového konateľa a ako taká preto nemôže sama obstáť. Navyše aj v tomto prípade ide podľa názoru súdu o výlučnú kompetenciu mestského zastupiteľstva. Spomínaný § 11 ods. 4 písm. l) ZoOZ mu totiž výhradne zveruje právo zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti. Obchodná spoločnosť s jediným spoločníkom sa zakladá zakladateľskou listinou, ktorá vymedzuje základné pravidlá fungovania spoločnosti a ktorú podpisuje jediný spoločník ( a ). Podľa cit. zákona to znamená, že aj tomuto právnemu úkonu musí predchádzať rozhodnutie mestského zastupiteľstva. To je zistenie podstatné aj pre prijímanie zmien zakladateľskej listiny. Meniť zakladateľskú zmluvu môže totiž podľa opäť len jediný spoločník, prípadne valné zhromaždenie. Jediný spoločník tak robí znovu len spôsobom ustanoveným v a v osobitných predpisoch upravujúcich tvorbu vôle jediného spoločníka. Podobne, ako súd uviedol v predchádzajúcom bode, je nepochybné, že ak patrí do kompetencie mestského zastupiteľstva zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti, musí mu patriť aj právo meniť ich fungovanie, teda meniť zakladateľské dokumenty. Preto aj rozhodnutia o zmene zakladateľskej listiny musí schváliť mestské zastupiteľstvo. vychádza z toho, že ak sa prijme rozhodnutie, ktorého dôsledkom je zmena obsahu zakladateľskej listiny, považuje sa toto rozhodnutie za rozhodnutie o zmene zakladateľskej listiny, ale len vtedy, ak bolo prijaté spôsobom, ktorý sa podľa zákona a zakladateľskej listiny vyžaduje na prijatie rozhodnutia o zmene zakladateľskej listiny ( ). V prejednávanej veci nie je dôležité, že rozhodovanie o zmene zakladateľskej listiny bolo čl. 10 ods. 8 písm. f) zakladateľskej listiny zverené v súlade s valnému zhromaždeniu, pretože žalovaný je spoločnosťou s jediným spoločníkom, ktorý pôsobnosť valného zhromaždenia vykonáva podľa . Súd už vyššie vysvetlil, prečo napadnutá časť sporného rozhodnutia o vymenovaní konateľa JUDr. Nylifu nebola prijatá v súlade so zákonom. Dôsledkom toho je, že ani bod 3 sporného rozhodnutia týkajúci sa zmeny zakladateľskej listiny nespĺňa požiadavky zákona. Opäť chýba vôľa mesta schváliť zmenu zakladateľskej listiny v podobe, v akej túto zmenu prijal primátor podpísaním sporného rozhodnutia.

1.15 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy súd dospel k záveru, že sporné rozhodnutie je v napadnutej časti podľa v spojení s a ZoOZ v znení účinnom v čase prijatia rozhodnutia (15.5.2020) neplatné, a preto žalobe vyhovel v celom rozsahu.

1.16 O trovách konania rozhodol súd tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II. rozsudku). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a vecne potrebou priznania žalobcovi plnej náhrady trov konania pre jeho plný úspech v spore.

2. Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním žalovaný s návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby žalobcu viniac súd prvej inštancie, že tento na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil ( a ), čo malo za následok samotnú nesprávnosť rozhodnutia vo veci.

2.1 Na odôvodnenie odvolania uviedol, že z ust. § 11 ods. 4 písm. l) ZoOZ nemožno vyvodiť, že mestské zastupiteľstvo má kompetenciu vymedzovať dĺžku funkčného obdobia štatutárnych orgánov obchodných spoločností a pokiaľ súd prvej inštancie dospel k opačnému názoru a na takomto názore postavil aj svoj záver o platnosti uznesenia mestského zastupiteľstva č. , jeho záver žalovaný považuje za nesprávny. Vo vzťahu k osobe konateľa obchodnej spoločnosti založenej obcou podľa názoru žalovaného zákon jednoznačne vymedzuje rozsah oprávnenia obecného zastupiteľstva, a to oprávnením schvaľovať len a len vymenovanie alebo odvolanie zástupcu obce do štatutárneho orgánu obce, v rámci tejto kompetencie však nie oprávnenie obecného zastupiteľstva určiť funkčné obdobie konateľa takejto spoločnosti, ktoré môže byť určené, buď spoločenskou zmluvou spoločnosti, alebo valným zhromaždením. Odvolanie z funkcie a funkčné obdobie sú dva rôzne pojmy a rôzne právne skutočnosti, ktoré smerujú k zániku funkcie konateľa spoločnosti, z ktorého dôvodu z pohľadu ust. § 11 ods. 4 písm. l) ZoOZ nie je možné ich posúdiť rovnako. V prípade, ak obecné zastupiteľstvo chce zasahovať do kreovania štatutárneho orgánu spoločnosti, prípadne dosiahnuť v týchto orgánoch určité zmeny, má možnosť schvaľovať odvolanie konateľa spoločnosti, avšak žiadnym spôsobom nemôže zasahovať do kompetencie valného zhromaždenia, napríklad určením funkčného obdobia konateľa, prípadne iným obmedzením výkonu funkcie konateľa. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie nesprávne posúdil predmetné uznesenie ako „schválenie odvolania konateľa“ podľa § 14 ods. 4 písm. l) ZoOZ. Pri určení, či sporné rozhodnutie jediného spoločníka zo dňa 15.5.2020 bolo prijaté v súlade so zákonom, uvedené uznesenie č. teda nemôže byť smerodajné a nie je možné naň ani prihliadať.

2.2 Súd prvej inštancie žalobe vyhovel aj s poukazom na časový odstup od prijatia uznesenia č. 9- MsZ/2018 zo 7.12.2018, ktorým bol JUDr. Peter Nyilfa mestským zastupiteľstvom schválený za konateľa žalovaného do prijatia sporného rozhodnutia (15.5.2020). V tejto súvislosti aj uviedol, že predmetné uznesenie zo 7.12.2018 nie je možné považovať za prejav vôle mesta, nakoľko mestské zastupiteľstvo bezprostredne pred prijatím sporného rozhodnutia nerozhodovalo o schválení zástupcu mesta do štatutárneho orgánu, sporné rozhodnutie nebolo prijaté v súlade so zákonom. S takýmto názorom súdu prvej inštancie žalovaný nesúhlasí, nakoľko ZoOZ neustanovuje žiadnu lehotu, dokedy musí byť mestským zastupiteľstvom vytvorená vôľa mesta primátorom vykonaná, t. j. dokedy má primátor na základe predchádzajúceho schválenia mestského zastupiteľstva vydať rozhodnutie jediného spoločníka. Pokiaľ primátor mesta postupoval podľa predmetného uznesenia mestského zastupiteľstva zo 7.12.2018 a opätovne dňa 15.5.2020 vymenoval za konateľa žalovaného JUDr. Petra Nyilfu, je potrebné jeho rozhodnutie považovať za platné, nakoľko k tomuto dňu predmetné uznesenie nebolo zrušené a mestské zastupiteľstvo neschválilo ani odvolanie JUDr. Petra Nyilfu z funkcie konateľa, z ktorého dôvodu postup upravený v ustanovení § 14 ods. 4 písm. l) ZoOZ bol primátorom dodržaný.

3. Žalobca odvolací návrh nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že v čase opätovného menovania JUDr. Petra Nyilfu za konateľa spoločnosti žalovaného uznesenie mestského zastupiteľstva mesta Veľký Meder č. 9- MsZ/2018 zo 7.12.2018, ktorým bolo schválené vymenovanie JUDr. Petra Nyilfu za konateľa, už bolo raz vykonané, na jeho základe bolo prijaté rozhodnutie jedného spoločníka žalovaného, ktorým bol menovaný už raz vymenovaný do funkcie konateľa s dňom vzniku funkcie 11.12.2018, ktorá skutočnosť vyplýva aj z výpisu z obchodného registra žalovaného. Rovnako z výpisu

z obchodného registra žalovaného vyplýva skutočnosť, že jeho funkcia konateľa zanikla 31.5.2019 na základe rozhodnutia jediného spoločníka žalovaného. Preto nie je možné odvolávať sa na schválenie vymenovania z roku 2018 potom, čo na jeho základe už bola fyzická osoba raz menovaná do funkcie konateľa a následne funkcia konateľa zanikla dňa 31.5.2019.

3.1 Žalobca ďalej poukazuje na to, že podľa výpisu z obchodného registra žalovaného v mene žalovaného konajú konatelia vo všetkých veciach spoločne, pričom z podaného odvolania vyplýva, že je podpísané a podané len jedným konateľom žalovaného, a to JUDr. Petrom Nyilfom a podpis druhého konateľa Ing. Karola Paxiana tam chýba.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle a .

5. Predmetom konania je žaloba žalobcu ako člena dozornej rady žalovaného o určenie neplatnosti rozhodnutia jediného spoločníka žalovaného prijatého pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia dňa 15.5.2020 v časti, v ktorej bol za konateľa žalovaného vymenovaný JUDr. Peter Nyilfa (bod 2) a v ktorej bola prijatá na to nadväzujúca zmena zakladateľskej listiny žalovaného (bod 3). Súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel. S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (že v čase vydania sporného rozhodnutia, t. j. dňa 15.5.2020 primátor mesta Veľký Meder nedisponoval platným a účinným uznesením mestského zastupiteľstva, ktorým bol JUDr. Peter Nyilfa schválený za konateľa žalovaného) a či vec aj nesprávne právne posúdil (nesprávne aplikoval ust. § 11 ods. 4 písm. l/ ZoOZ).

6. Podľa ust. a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

7. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa záväzný skutkový stav uvedený v bode 1.2.1 až 1.2.8 tohto rozhodnutia. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s . Súd prvej inštancie v rozsudku opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov jednotlivé skutkové zistenia urobil. Zistenia urobené z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín založených v spise, obsahu výsluchov strán konania, ako sú zachytené v zápisnici o pojednávaní. Hodnotenie jednotlivých dôkazov potom zodpovedá pravidlám logického myslenia a všeobecnej skúsenosti. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalovaného s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie ( ), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

8. Pokiaľ námietky smerujú k právnemu posúdeniu veci, odvolací súd uvádza, že právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový

stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).

8.1 Súd prvej inštancie interpretoval ust. § 11 ods. 4 písm. l) ZoOZ tak, že predmetné ustanovenie jasne definuje kompetenciu obecného (mestského) zastupiteľstva tým, že mu priznáva právo zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych orgánov, a teda, že v tomto rozsahu tvorí vôľu obce obecné zastupiteľstvo s tým, že obecné zastupiteľstvo priamo nevymenúva konateľov obchodných spoločností, ale jeho úlohou je len vytvoriť vôľu obce tak, aby bolo jasné, koho si obec chcela ustanoviť do funkcie konateľa ňou založenej obchodnej spoločnosti a že v konečnom dôsledku sú to teda poslanci, ktorých hlasovanie treba považovať za odzrkadlenie vôle obyvateľov obce v uzneseniach obecného zastupiteľstva a napokon, že takúto vôľu navonok prejavuje starosta obce/primátor mesta, ktorý je štatutárnym orgánom obce/mesta ako právnickej osoby a ktorý pri vymenovaní konateľov je povinný postupovať v súlade s uznesením obecného (mestského) zastupiteľstva. V tejto súvislosti súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že z koncepcie tvorby prejavu vôle obce a mesta tiež vyplýva, že pokiaľ obecné alebo mestské zastupiteľstvo nevytvorí žiadnu vôľu v súvislosti s vymenovaním určitej osoby za konateľa obchodnej spoločnosti založenej obcou alebo mestom, nemôže starosta alebo primátor prijať rozhodnutie, ktorým prejaví takúto neexistujúcu vôľu. S takouto interpretáciou ustanovenia ZoOZ v spojení s ust. sa odvolací súd plne stotožňuje a v podrobnostiach odkazuje na správne a úplné odôvodnenie takýchto záverov súdom prvej inštancie v jeho rozsudku v bode 20. – 22.

8.2 Súd prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že pokiaľ § 11 ods. 4 písm. l) ZoOZ priznáva mestskému zastupiteľstvu aj kompetenciu schvaľovať, aj odvolanie štatutárnych orgánov obchodných spoločností, nemožno mať zmysluplné pochybnosti o tom, že by nemalo oprávnenie vymedziť aj dĺžku trvania ich funkčného obdobia. Aj s takouto interpretáciou predmetného ustanovenia súdom prvej inštancie sa odvolací súd plne stotožňuje a opätovne v podrobnostiach odkazuje na správne a úplné odôvodnenie takýchto logických záverov súdu prvej inštancie v jeho rozsudku v bode 25. Neobstojí preto len všeobecná námietka žalovaného, že takouto interpretáciou ustanovenia § 11 ods. 4 písm. l) ZoOZ by priamo dochádzalo k zásahom do kompetencií valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu pre posúdenie otázky oprávnenia mestského zastupiteľstva rozhodnúť o dĺžke trvania funkčného obdobia štatutárneho zástupcu ním vytvorenej obchodnej spoločnosti, je potrebné použiť rozširujúci výklad predmetného ustanovenia sledujúc jeho cieľ, ktorými je vymedzenie kompetencie mestského zastupiteľstva vo vzťahu k primátorovi mesta pri rozhodovaní o tom, kto bude v mene mestom zriadenej obchodnej spoločnosti v konkrétnom období navonok konať a je prirodzené, ako to uzavrel aj súd prvej inštancie, že pokiaľ je v kompetencii mestského zastupiteľstva rozhodnúť o vymenovaní, ale aj odvolaní zástupcov do štatutárnych orgánov obchodných spoločností, teda rozhodovanie o právnej skutočnosti, ktorá smeruje k vzniku alebo zániku funkcie danej osoby, je v jeho kompetencii aj určenie dĺžky trvania funkčného obdobia takéhoto štatutárneho zástupcu, nakoľko účinky týchto právnych skutočností sú vo výsledku rovnaké.

9. Obdobne neobstojí ani námietka žalovaného, že z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k záveru, že dňa 15.5.2020 primátor mesta Veľký Meder v rámci výkonu pôsobnosti valného zhromaždenia prijal sporné rozhodnutie, ktorým okrem iného vymenoval do funkcie konateľa žalovaného JUDr. Petra Nyilfu a schválil zmenu zakladateľskej listiny žalovaného, ktorou premietol túto zmenu do zakladateľskej listiny v rozpore so zákonom, nakoľko, ako to správne uzavrel aj súd prvej inštancie, z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že mestské zastupiteľstvo síce schválilo vymenovanie JUDr. Petra Nyilfu za konateľa žalovaného uznesením č. zo 17.12.2018, avšak toto jeho rozhodnutie bolo konzumované primátorom mesta jeho rozhodnutím o vymenovaní JUDr. Petra Nyilfu za konateľa žalovaného od 11.12.2018. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že pokiaľ následne primátor mesta opätovne po uplynutí 1,5 roka vymenoval za konateľa žalovaného JUDr. Petra Nyilfu aj rozhodnutím z 15.5.2020, bez opätovného rozhodnutia mestského zastupiteľstva mesta Veľký Meder o súhlase s jeho opätovným vymenovaní do tejto funkcie, bolo potrebné predmetné rozhodnutie primátora vyhodnotiť ako odporujúce zákonu pre absenciu rozhodnutia mestského zastupiteľstva o schválení takéhoto menovania konateľa. Tu sa odvolací súd plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že udelenie súhlasu mestského zastupiteľstva s menovaním konkrétnej osoby za konateľa obchodnej spoločnosti, nemožno logicky považovať za súhlas uplatniteľný opakovane pri prijímaní aj následných rozhodnutí primátora mesta o vymenúvaní konateľov obchodnej spoločnosti, a to bez ohľadu na čas ich prijímania. Je logické, že ak mestské zastupiteľstvo rozhoduje o schválení zástupcu mesta do štatutárneho orgánu obchodnej

spoločnosti, prejavuje vôľu nielen vo vzťahu ku konkrétnej osobe, ale aj k obdobiu bezprostredne nasledujúcemu k takémuto jeho rozhodnutiu a že jeho súhlas bez ďalšieho nemožno považovať za trvalo platný vo vzťahu k tejto osobe a opakovateľne použiteľný pre jej následné menovania do tejto funkcie, a to až do času, kedy dôjde k zrušeniu takéhoto uznesenia.

10. Napokon neobstojí ani námietka žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné považovať za vecne nesprávne z dôvodu, že súd prvej inštancie ho postavil na nesprávnom závere o platnosti uznesenia mestského zastupiteľstva č. z dôvodu jej nepravdivosti. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie totiž vyplýva, že súd prvej inštancie neanalyzuje právne účinky tohto rozhodnutia, ale z jeho obsahu len zisťuje, že mestské zastupiteľstvo pri jeho prijímaní prejavilo vôľu obmedziť funkčné obdobie konateľa JUDr. Petra Nyilfu do 30.4.2019, teda predmetným rozhodnutím deklarovalo, že si neželá, aby JUDr. Peter Nyilfa vykonával funkciu konateľa žalovaného aj v neskoršom období (tu pozri bod 24. rozsudku súdu prvej inštancie), reagujúc na námietky žalovaného o potrebe považovať súhlas mestského zastupiteľstva s vymenovaním JUDr. Petra Nyilfu do funkcie konateľa spoločnosti žalovaného prejavený dňa 7.12.2018 za trvale vyjadrujúci vôľu mestského zastupiteľstva s takýmto vymenovaním, a to až do 15.5.2020.

11. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného preto neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalovaného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne zrozumiteľne odôvodnené a logicky konzistentné.

12. S ostatnými námietkami žalovaného sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

13. Pre poriadok odvolací súd dodáva, že neobstojí ani námietka žalobcu, že odvolanie nebolo podpísané oprávnenou osobou z dôvodu, že podľa výpisu z obchodného registra žalovaného v mene žalovaného konajú konatelia vo všetkých veciach spoločne, pričom z podaného odvolania vyplýva, že je podpísané a podané len jedným konateľom žalovaného a to JUDr. Petrom Nyilfom a podpis druhého konateľa Ing. Karola Paxiana tam chýba, nakoľko podľa výpisu z OR žalovaného ku dňu podpísania odvolania žalovaného voči rozsudku, bol jediným konateľom JUDr. Peter Nyilfa.

14. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou žalovaného, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, s použitím , potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím v zmysle , rozhodol odvolací súd ex offo podľa a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (čl. I posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).