Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/92/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: Y. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX N. XXX, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanej: Z. P., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Q. K. P. XXX, zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, o zdržanie sa konania a znášanie užívania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -123 zo dňa 07.06.2022, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. -123 zo dňa 07.06.2022 p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % (výrok II.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa v tomto spore žalobou domáha, aby súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa konania, ktoré by žalobcovi bránilo užívať prístupovú cestu na parcele CKN č. 4256/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 97 m2, zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie Q., obec Q., okres P., povozom, osobným a nákladným motorovým vozidlom a znášať užívanie prístupovej cesty na parcele CKN č. 4256/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 97 m2, zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie Q., obec Q., okres P., pešo, povozom, osobným a nákladným motorovým vozidlom žalobcom ako vlastníkom parcely CKN č. 4092/5 - trvalý trávny porast o výmere 2 549 m2, zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie Q., obec Q., okres P.. Svoju žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely CKN č. 4092/5 - trvalý trávny porast o výmere 2 549 m2, zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie Q. a žalovaná je výlučnou vlastníčkou parcely CKN č. 4256/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 97 m2, zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie Q.. Jedinú prístupovú cestu k vyššie označenej nehnuteľnosti (parcele CKN č. 4092/5) má žalobca práve po parcele CKN č. 4256/2 vo vlastníctve žalovanej. Na LV č. XXXX, kat. územie Q. vo vzťahu k parcele CKN č. 4256/2 je zapísaný kód č. 22, čo je pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Podľa Listu Okresného úradu Čadca, katastrálny odbor zo dňa 07.12.2020, označeného ako „Odpoveď“, užívateľom CKN parcely č. 4256 bol v obnovenom operáte vyšetrený Čsl. štát - MNV Q. po vzniku katastra nehnuteľností v roku 1993 - Obecný úrad Q. bez LV. CKN parcela č. 4256/2 sa na list vlastníctva zapísala na základe Návrhu na zápis Geometrického plánu č. 30/2017 zo dňa 19.07.2017 pod položkou Výkazu zmien č. 570/2017. Evidovaná je na LV č. XXXX - vlastník: P. Z.,

rod. U., Q. č. s. XXX, v podiele 1/1. Z Listu Obecného úradu Q. zo dňa 22.11.2021, označeného ako „Odpoveď na žiadosť o poskytnutie informácií podľa o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov“, predmetný orgán potvrdil, že uvedená parcela CKN - 3792 podľa dokumentu: PASPORT DOPLNENIE DOPRAVNÉHO ZNAČENIA V OBCI Q. z roku 2013 je vedená ako miestna komunikácia II. triedy. Uvedené parcely EKN 9-5380/3, CKN 4256/2 sú podľa dokumentu: PASPORT DOPLNENIE DOPRAVNÉHO ZNAČENIA V OBCI Q. z roku 2013 vedené ako miestna komunikácia III. triedy. Časť parcely CKN 4256/1 je v tomto dokumente zaznamenaná ako miestna komunikácia III. triedy. Žalovaná bráni žalobcovi v užívaní predmetnej prístupovej cesty na parcele CKN 4256/2 v kat. území Q., a to fyzicky i verbálne. Zároveň žalobca navrhol vypočuť svedkov k bráneniu žalovanej v užívaní prístupovej cesty žalobcom. Uvedená prístupová cesta je vedená ako miestna komunikácia, a teda, na strane žalovanej nie je daný žiaden objektívny zákonný dôvod k bráneniu žalobcovi v užívaní tejto prístupovej cesty. Okrem prístupu cez túto nehnuteľnosť žalovanej, žalobca nemá k svojej nehnuteľnosti žiaden prístup. Preto je odkázaný na prístup k svojej parcele práve cez parcelu patriacu žalovanej. Súdnej ochrany sa žalobca v tomto spore domáha v súlade s ustanovením článku 46 ods. 1 SR poukazujúc na ochranu vlastníckeho práva a s tým súvisiaceho práva vlastníka pozemku domáhať sa práva prechodu k tomuto pozemku a nerušeného užívania predmetu vlastníctva. 3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe žiadala, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Súčasne si uplatnila voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Uviedla, že slovenský právny poriadok pozná len možnosť zriadenia práva prechodu k stavbe, ale nie k pozemku, a iné právo cesty k pozemku neexistuje. Zároveň poukázala na technickú evidenciu miestnych komunikácií z októbra 2017 obce Q. s tým, že predmetný pozemok, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, nie je evidovaný ako miestna komunikácia, ani II. ani III. triedy. Táto parcela ani nikdy ako miestna komunikácia neslúžila, pretože je to parcela v jej výlučnom vlastníctve. Ďalej uviedla, že ďalšia parcela, ktorá sa nachádza za jej parcelou, a to parcela CKN č. 4256/1 o výmere 237 m2, ktorá by mala slúžiť ako prístupová cesta, nemá založený list vlastníctva a založený list vlastníctva má len parcela EKN č. 5312/1, ktorá má výmeru 15 021 m2. Táto parcela má 158 spoluvlastníkov, pričom ani jedným z nich nie je žalobca. Z uvedeného vyplýva, že predmetná žaloba žalobcovi s preukázaním prístupu k svojmu pozemku pre potreby získania stavebného povolenia nepomôže. Táto len neprimeraným spôsobom zasahuje do vlastníckeho práva žalovanej. Ak by na parcele CKN č. 4256/2 patriacej žalovanej bola cesta, táto by musela spĺňať klasifikačné náležitosti v zmysle o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v platnom znení, najmä by musela obsahovať cestné teleso a musí byť spevnená. Pozemok patriaci žalovanej je však trávnatý porast, nie je tam žiadne cestné teleso, ani nie je nijakým spôsobom spevnený. Na pozemku žalobcu nestojí žiadna stavba, ku ktorej by sa žalobca mohol domáhať práva prechodu cez pozemok žalovanej. Žalobca si môže zabezpečiť cestu cez iné pozemky. 4. Žalobca v rámci žalobnej repliky uviedol, že sa v konaní nedomáha zriadenia vecného bremena, ale žiada, aby súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa konania, ktoré by bránilo žalobcovi užívať prístupovú cestu na parcele CKN č. 4256/2 a znášať užívanie tejto prístupovej cesty žalobcom ako vlastníkom parcely CKN č. 4092/5. Tvrdenie žalovanej, že dotknutá parcela nie je cestou, žalobca označil za nepravdivé. Žalobca totiž predložil súdu do spisu fotodokumentáciu preukazujúcu existenciu prístupovej cesty. Na dotknutej parcele je navyše umiestnené aj mostné teleso, ktoré preklenuje miestny potok. Právny základ podanej žaloby vidí žalobca v ust. a nasl. , keď fakticky k jemu patriacej nehnuteľnosti nemá zabezpečený iný, adekvátny prístup. 5. Žalovaná v žalobnej duplike opätovne zdôraznila, že ona nijakým spôsobom nezasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, nebráni mu v užívaní jeho nehnuteľnosti v zmysle . Práve naopak, žalobca sa podanou žalobou snaží dosiahnuť zamedzenie užívania nehnuteľnosti v jej vlastníctve. Právny základ týkajúci sa nehnuteľnosti žalovanej vo vzťahu k nehnuteľnosti žalobcu môže byť teoreticky ust. , v zmysle ktorého sa môže žalobca domáhať prístupu len v nevyhnutnej miere a v nevyhnutnom rozsahu len za účelom údržby a obhospodarovania, nemôže sa ale domáhať permanentného prístupu a permanentného užívania pozemku žalovanej, pretože na pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalobcu, sa nenachádza žiadna stavba a právny poriadok SR negarantuje právo prechodu k pozemku. 6. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, a medzi stranami ani nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely CKN č. 4092/5, zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie Q. a žalovaná je výlučná vlastníčka parcely CKN č. 4256/2, zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie Q.. Žalobca si chce na parcele CKN č. 4092/5 postaviť rodinný dom. Rozhodnutie Obce Q., ktorým bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby, bolo Okresným úradom, odborom výstavby a bytovej politiky ako odvolacím orgánom v administratívnom konaní zrušené a vrátené na nové

prejednanie a rozhodnutie prvostupňovému správnemu orgánu (stavebnému úradu) - Obci Q. v dôsledku odvolania podaného žalovanou, ktorá podala voči stavbe rodinného domu žalobcom námietky. Nesporné medzi stranami bolo i to, že žalovaná bráni žalobcovi v užívaní parcely CKN č. 4256/2, spôsobom akým sa žalobca domáha v tomto konaní a nesúhlasí s tým, aby žalobca parcelu CKN č. 4256/2, ktorá je v jej výlučnom vlastníctve, takýmto spôsobom užíval. 7. V prejednávanom spore bolo podľa názoru súdu prvej inštancie primárne skúmať, či parcela CKN č. 4256/2 vo vlastníctve žalovanej je miestnou komunikáciou. Ak by sa totiž jednalo o miestnu komunikáciu, nebola by daná právomoc súdu na toto konanie, pretože otázky užívania miestnych komunikácií nie sú inštitútom súkromného práva, ale verejnoprávnym oprávnením a vo veci by bola oprávnená konať Obec Q.. V danom prípade Obec Q. v zmysle ust. a o pozemných komunikáciách zákonných ustanovení zabezpečuje technickú evidenciu miestnych komunikácií v obci Q.. Žalobca predložil súdu do spisu technickú evidenciu miestnych komunikácií - Pasport a doplnenie dopravného značenia v obci Q. z roku 2013 spolu s Odpoveďou Obecného úradu Q. zo dňa 22.11.2021, z ktorej vyplýva, že parcela CKN č. 4256/2 (dotknutá/sporná parcela vo vlastníctve žalovanej) bola v tejto evidencii z roku 2013 vedená ako miestna komunikácia III. triedy. Na druhej strane, žalovaná predložila súdu novšiu Technickú evidenciu miestnych komunikácií obce Q. z októbra 2017, z ktorej vyplýva, že dotknutá parcela CKN č. 4256/2 už nie je vedená ako miestna komunikácia v obci Q.. Vzhľadom k tomu, že v roku 2017 bola vydaná nová technická evidencia miestnych komunikácií, ktorá je aktuálne platná a žiadna zo strán netvrdila, že by v neskoršom období bola vydaná ďalšia technická evidencia miestnych komunikácií, je zrejmé, že tzv. Pasport z roku 2013, na ktorý sa odvolával žalobca, aktuálne nie je platný. Samotný žalobca na pojednávaní uviedol, že sa so starostom rozprával a on mu povedal, že nevie, prečo bola táto parcela z Pasportu vylúčená. Vzhľadom na uvedené okresný súd dospel k záveru, že v súčasnosti nie je sporná parcela CKN č. 4256/2 vedená v technickej evidencii miestnych komunikácií obce Q. ako miestna komunikácia, z tejto evidencie bola vyradená v roku 2017, preto nejde o miestnu komunikáciu, resp. miestnu cestu v zmysle cestného zákona, v dôsledku čoho je daná právomoc súdu v tejto veci konať. Napokon aj zástupkyňa žalobcu sa na pojednávaní vyjadrila, že v danej veci je príslušný rozhodovať súd, nakoľko žalobca bol na súdne konanie odkázaný z Obecného úradu Q.. Určitý nesúlad v písomnej odpovedi Obecného úradu Q. zo dňa 22.11.2021, v ktorej obec uviedla, že sporná parcela je vedená ako miestna komunikácia III. triedy a odkazovala pritom na Pasport z roku 2013, a nie na neskoršie vydaný Pasport - technickú evidenciu miestnych komunikácií z roku 2017, bol odstránený vyjadrením samotného žalobcu, ktorý uviedol, že starosta obce mu povedal, že „nevie, prečo bola táto parcela z Pasportu vylúčená, že by to tam malo byť a že pri pasportizácii v roku 2017 nebola táto parcela preberaná“, čím potvrdil tvrdenie žalovanej, že v roku 2017 bola vydaná nová technická evidencia miestnych komunikácií v obci a sporná parcela sa v novej evidencii tzv. Pasporte - technickej evidencii miestnych komunikácií z roku 2017 nenachádza. 8. S prihliadnutím na vyššie uvedené zistenia, z dôvodu nadbytočnosti a nehospodárnosti, súd prvej inštancie nepovažoval za účelné vykonať dokazovanie výsluchom starostu obce Q. ako navrhol žalobca, pretože by si vyžadovalo odročenie pojednávania. Rovnako nevykonal ani dokazovanie výsluchom ďalších svedkov, pretože to považoval za nadbytočné a nehospodárne. Žalobca navrhol vypočuť svedkov a vykonať obhliadku na mieste samom k tvrdeniu, že sporná parcela je miestna komunikácia - cesta, ktorá je užívaná na prechod pešo, osobnými, príp. nákladnými vozidlami. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že parcela CKN č. 4256/2 nie je miestna komunikácia a to, či sa jedná alebo nejedná o miestnu komunikáciu nemožno preukázať výpoveďami svedkov, pretože táto skutočnosť vyplýva z tzv. Pasportu - technickej evidencie miestnych komunikácií, ktorú vedie obec. Hoci parcela CKN č. 4256/2 je na LV č. XXXX, kat. územie Q. zapísaná s kódom č. 22, čo je pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti, nejedná sa o miestnu komunikáciu. Žalobca ďalej predložil do spisu fotodokumentáciu, z ktorej vyplýva, že je to poľná cesta, preto vykonať obhliadku na mieste samom považoval súd za nadbytočné a nehospodárne a ani tento ním navrhovaný dôkaz nevykonal. 9. Keďže dotknutý pozemok vo vlastníctve žalovanej - parcela CKN č. 4256/2, nie je miestnou komunikáciou, bolo potrebné, aby žalobca pre úspech v spore preukázal právny titul, na základne ktorého mieni predmetnú nehnuteľnosť užívať. Žalobca však žiaden takýto relevantný právny titul v priebehu konania neuviedol a záujem, resp. úmysel žalobcu postaviť si na svojom pozemku rodinný dom takýmto právnym titulom nie je. Žalovaná ako výlučná vlastníčka dotknutého pozemku je v zmysle oprávnená svoj pozemok držať, užívať, požívať z neho plody a úžitky a nakladať s ním a z uvedeného vyplýva, že je oprávnená rozhodnúť aj o tom, komu a v akom

rozsahu umožní cez jej pozemok prechádzať. Žalobca naopak nie je vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti parcela CKN č. 4256/2, nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu, ktorá by ho oprávňovala túto nehnuteľnosť užívať, nie je jej opraveným držiteľom, ani jej opraveným užívateľom a nie je ani oprávnený z vecného bremena na právo prechodu cez spornú nehnuteľnosť. Skutočnosť tvrdená žalobcom (namietaná žalovanou), že v minulosti jeho predchodcovia túto parcelu užívali, pre rozhodnutie súdu v tomto spore nebola relevantná, pretože sporný pozemok bol do roku 2017 vedený v technickej evidencii obce tzv. pasporte ako miestna komunikácia III. triedy. Práve preto ho mohli právni predchodcovia žalobcu rovnako ako aj iné osoby užívať. Od roku 2017 však pozemok - parcela CKN č. 4256/2 už nie je vedený ako miestna komunikácia a je vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Uvedené má za následok, že pozemok nemôže užívať každý a len žalovaná ako jeho výlučná vlastníčka má právo rozhodnúť či a v akom rozsahu umožní jeho užívanie, či už žalobcovi alebo tretím osobám. Z katastrálnej mapy je navyše zrejmé, že dotknutá parcela vo vlastníctve žalovanej nesusedí s parcelou vo vlastníctve žalobcu a ako prístup k jeho nehnuteľnosti je potrebné, aby mal žalobca zabezpečený aj prístup cez parcely CKN č. 5312/1 a EKN č. 4256/1, ktorých tiež nie je vlastníkom. Z uvedeného vyplýva, že ani v prípade vyhovenia jeho žalobe by sa situácia žalobcu ohľadom prístupovej cesty k jeho pozemku nevyriešila. 10. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že neobstojí ani argumentácia žalobcu, že si uplatňuje žalobný nárok na základe ust. . Zákon zabezpečuje ochranu vlastníckeho práva, ktorého obsahom je predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa ust. má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje, a to formou negatórnej alebo reivindikačnej žaloby. V prejednávanom spore však žalovaná žiadnym spôsobom nezasahuje do výkonu vlastníckeho práva žalobcu k jeho parcele CKN č. 4092/5. Bránenie žalobcovi v užívaní parcely CKN č. 4256/2, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, nemožno považovať za konanie, ktorým by mala žalovaná zasahovať do vlastníckeho práva žalobcu. Práve naopak, žalobca bez akéhokoľvek právneho titulu mieni zasiahnuť do vlastníckeho práva žalovanej, a preto takémuto konaniu žalobcu nemožno poskytnúť právnu ochranu. Pokiaľ žalobca nemá iný prístup k svojej nehnuteľnosti, môže cez spornú parcelu, ktorá vlastnícky patrí žalovanej, prejsť v nevyhnutnom rozsahu a v nevyhnutnej miere za účelom obhospodarovania a údržby jeho pozemku podľa ust. , s čím súhlasí aj žalovaná. Nemôže však bez akéhokoľvek právneho titulu žiadať, aby mu bol umožnený prechod cez spornú parcelu v neobmedzenom rozsahu pešo, povozom, osobným a nákladným motorovým vozidlom, ako sa domáha žalobou v tomto súdnom konaní, s odôvodnením, že si chce na svojom pozemku postaviť rodinný dom. 11. Ďalej žalobca poukazoval na uznesenie Okresného súdu Čadca sp. zn. z 26.11.2021, s tým, že v ňom obdobným spôsobom súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa konania, ktoré by žalobcom bránilo užívať prístupovú cestu pešo, osobným a nákladným motorovým vozidlom do 3,5 tony a znášať užívanie prístupovej cesty pešo, osobným a nákladným motorovým vozidlom do 3,5 tony žalobcom. K tejto jeho argumentácii súd prvej inštancie uviedol, že v označenom prípade sa jednalo o úplne iný skutkový stav i formu rozhodnutia súdu. Na rozdiel od prebiehajúceho sporového konania, v žalobcom uvádzanom rozhodnutí sp. zn. súd nariadil neodkladné opatrenie, t. j. nebolo rozhodnuté rozsudkom vo veci samej. Súčasne z uvedeného uznesenia vyplýva, že parcely, vo vzťahu ku ktorým bolo súdom uložené žalovanému zdržať sa konania, ktoré by bránilo žalobcom užívať prístupovú cestu a znášať užívanie prístupovej cesty, boli evidované ako miestna komunikácia a žalovaný nebol vlastníkom týchto nehnuteľností. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. 12. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že podľa priznal žalovanej, ktorá mala vo veci úspech, nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalobcovi. 13. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd jeho žalobe vyhovie; alternatívne sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľ namietal, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ďalej žalobca namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a tiež, že konajúci súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zároveň napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Odvolateľ uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že parcela CKN č. 4256/2, nachádzajúca sa v kat. úz. Q., nie je miestnou komunikáciou III. triedy. Na preukázania opaku žalujúca sporová strana navrhla v konaní vypočuť ako svedka starostu obce Q., no konajúci súd tento dôkaz bezdôvodne nevykonal. Aj Obec Q. v písomnom vyjadrení zo dňa 21.06.2022 uvádza, že v roku 2013 bol vypracovaný Pasport a doplnenie dopravného značenia v obci Q., v ktorom je zakreslená miestna komunikácia III. triedy, ktorá vedie k rodinnému domu č. XXX a v roku 2017 bola vypracovaná Technická evidencia miestnych komunikácií, pri schvaľovaní ktorej obecné zastupiteľstvo nezrušilo Pasport a doplnenie dopravného značenia v obci Q. z roku 2013, takže je tento stále v platnosti. Ďalej odvolateľ poukázal na znalecký posudok č. 1/2022 vypracovaný Ing. Jozefom Polkom vo veci prešetrenia a posúdenia právneho stavu nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX - parcela CKN č. 4256/2 kat. úz. Q.. Súčasťou tohto znaleckého posudku je aj geometrický plán č. G1-587/2017, z ktorého vyplýva, že dotknutá parcela je pozemkom, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, a teda žalobca má právo túto cestu užívať. Vychádzajúc z vyjadrenia Obce Q. zo dňa 21.06.2022, zo znaleckého posudku Ing. Jozefa Polku č. 1/2022 a listinných dôkazov predložených spolu so žalobou je tak podľa odvolateľa zrejmé, že sporný pozemok je stále miestnou komunikáciou a preto nielen žalobca, ale aj iné osoby majú právo užívať prístupovú cestu na tomto pozemku. Odvolacie námietky žalobcu smerovali aj voči nevykonaniu dokazovania okresným súdom výsluchom ďalších ním navrhovaných svedkov znalých miestnych pomerov a tiež obhliadky na mieste samom. Vykonaním týchto dôkazov by bolo jednoznačne preukázané, že sporný pozemok je stále miestnou komunikáciou a teda že žalobca, jeho právni predchodcovia, ale i tretie osoby majú stále právo užívať prístupovú cestu na tomto pozemku. Neexistuje teda žiaden racionálny dôvod, pre ktorý by súd tieto dôkazy nemal vykonať. Tak ako v rámci konania pred prvoinštančným súdom, aj v rámci podaného opravného prostriedku žalobca poukázal na uznesenie Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa 26.11.2021. Podľa názoru odvolateľa v označenom rozhodnutí súd v obdobnom prípade uložil žalovanému povinnosť zdržať sa konania, ktoré by žalobcom bránilo užívať prístupovú cestu pešo, osobným a nákladným motorovým vozidlom do 3,5 tony a znášať užívanie prístupovej cesty pešo, osobným a nákladným motorovým vozidlom do 3,5 tony žalobcom. 15. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. 16. Uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom, keď súd prvej inštancie postupoval s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V danej súvislosti poukázala na rozhodnutie sp. zn. zo dňa 27.01.2021, z ktorého vyplýva, že otázky užívania pozemných komunikácii nemôžu prejednávať a rozhodovať súdy v občianskom súdnom konaní, ale príslušné správne orgány. Právny základ podanej žaloby nemá oporu v ust. , keďže žalobca nie je vlastníkom dotknutej parcely a pokiaľ by aj súd prvej inštancie žalobcovi vyhovel, takéto rozhodnutie by nemalo oporu v zákone, keďže žalobca nemá k svojej parcele CKN č. 4092/5 zabezpečený prístup cez ostatné parcely (parcela žalovanej CKN č. 4256/2 a parcela žalobcu č. 4092/5 nie sú bezprostredne susediace). Súčasne listinné dôkazy pripojené žalobcom k odvolaniu (vyjadrenie Obce Q. zo dňa 21.06.2022 a znalecký posudok Ing. Jozefa Polku č. 1/2022) označila žalovaná za neprípustné novoty v odvolacom konaní, keďže v danom prípade nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov podľa ust. . Ako nehospodárny a nadbytočný súd prvej inštancie vyhodnotil návrh žalobcu na výsluch starostu obce Q. ako aj obhliadku na mieste samom, s ktorým názorom/postupom sa žalovaná stotožnila. Žalovaná tiež akcentovala, že žalobca si odporuje vo svojich tvrdeniach, keď na jednej strane uvádza, že starosta obce mu pri rozhovore potvrdil, že dotknutá parcela CKN č. 4256/2 vo vlastníctve žalovanej bola z technickej evidencie miestnych komunikácii Obce Q. z roku 2017 vylúčená, no na strane druhej vystavil vyjadrenie obce, z ktorého vyplýva opak. V ostatnom sa žalovaná poukázala na obsah svojich predchádzajúcich tvrdení v spore. 17. Žalobca v rámci odvolacej repliky zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach. V súvislosti s otázkou právomoci súdu konať a rozhodovať v tomto spore opätovne poukázal na uznesenie Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa 26.11.2021. Opätovne zdôraznil, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalovanej i závermi okresného súdu o tom, že cez dotknutú parcelu CKN č. 4256/2 vo vlastníctve žalovanej nevedie miestna komunikácia. Dal pritom do pozornosti, že pred vznikom parcely žalovanej CKN č. 4256/2 tam bola parcela EN č. 5389 Čsl. štát - MNV Q., na ktorej sa nachádzala cesta, ktorá bola po vykonaní ROEP prečíslovaná na parcelu CKN č. 4256 bez LV - vlastník Obec Q.. Žalovaná síce predložila geometrický plán s tým, že dotknutá parcela je totožná s parcelou EKN č. 5380/3, avšak tento geometrický plán nemal byť nikdy zapísaný a parcela CKN č. 4256 bola neoprávnene rozdelená na dve parcely, a to CKN č. 4256/1 a CKN č. 4256/2,

pričom parcela CKN č. 4256/1 je miestnou komunikáciou, ktorá vedie až k pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalobcu. Žalobca znovu namietal nesprávnosť postupu okresného súdu, ktorý nedôvodne zamietol vykonať ním navrhované dôkazné prostriedky. Zo zvukovej nahrávky z pojednávania konaného dňa 07.06.2022 je tiež zrejmá výpoveď žalobcu. Žalobca vtedy uviedol, že sa so starostom rozprával a on mu povedal, že nevie, prečo bola dotknutá parcela CKN č. 4256/2 vo vlastníctve žalovanej z pasportu vylúčená, že by to tam malo byť a že pri pasportizácii v roku 2017 nebola táto parcela preberaná. Tiež mu starosta povedal, že podľa jeho názoru je aktuálny pasport z roku 2013, pretože nenastala žiadna zmena. Až po rozhodnutí súdu prvej inštancie starosta žalobcovi povedal, že je platný pasport z roku 2013 a predložil mu znalecký posudok, ktorý si dala vypracovať obec po tom, čo žalobca podal žiadosť na obecné zastupiteľstvo o preverenie stavu cesty, t. j., či sa jedná o cestu, resp. či na danom mieste bola umiestnená cesta i v minulosti. Prípustnosť novôt v odvolacom konaní videl žalobca podľa ust. , keďže v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k vadám, ktoré mali nepochybne za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 18. Žalovaná v odvolacej duplike poukázala na skutkovo rozdielne prípady medzi aktuálne prebiehajúcim sporom a konaním vedeným na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. , v ktorom bolo dňa 26.11.2021 vydané uznesenie, na ktoré žalobca opakovane poukazuje. V prejednávanom spore má všeobecný súd právomoc konať z dôvodu, že na parcele CKN č. 4256/2 vo vlastníctve žalovanej sa nenachádza miestna komunikácia. V opačnom prípade by právomoc konať v tejto veci nebola daná všeobecnému súdu, ale príslušnému správnemu orgánu. Žalovaná sa stotožnila s postupom súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal žalobcom navrhované dôkazy s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania a zistený skutkový stav. Znovu poukázala na neprípustné novoty vnesené do konania žalobcom až v priebehu odvolacieho konania. V ostatnom zotrvala na svojej predchádzajúcej argumentácii. 19. Žalobca v podaní zo dňa 25.10.2022 predloženom súdu opakovane produkoval tvrdenia tak, ako v rámci podaného odvolania a odvolacej repliky. 20. Ďalšie podania sporových strán v tomto odvolacom konaní neboli stranami sporu produkované. 21. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a contrario v spojení s toto rozhodnutie v zmysle ako vecne správne potvrdil. 22. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, pričom sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. až . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ). 23. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov ( ), a nie strán sporu. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobu žalobcu zamietol, pričom ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci však okresný súd svoje rozhodnutie podrobne a zákonným spôsobom odôvodnil. Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv o obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia. S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaný okresným súdom popísaný v odôvodnení jeho rozsudku, krajský súd len doplnil dôvody napadnutého rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí

prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , IV. ÚS 372/2008).Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. 24. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobcu formulovanú v jeho opravnom prostriedku, pričom v zmysle princípu neúplnej apelácie sa nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi ( ). Prípadná ďalšia argumentácia uvedená vo vyjadreniach strán sporu nie je pre rozhodovanie odvolacieho súdu relevantná ( ). 25. Odvolanie žalobcu vyhodnotil odvolací súd po jeho preskúmaní ako nedôvodné. 26. Ako správne uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, v prejednávanom spore bolo podstatné vyriešenie otázky, či sa na dotknutej parcele CKN č. 4256/2 kat. úz. Q. vo vlastníctve žalovanej nachádza miestna komunikácia alebo nie. Pri posudzovaní danej okolnosti konajúci súd vychádzal z relevantnej zákonnej úpravy, konkrétne o pozemných komunikáciách (cestný zákon), tvrdení sporových strán a nimi predložených listinných dôkazov, vrátane fotodokumentácie dotknutej parcely a na ich základe dospel k záveru, že dotknutá parcela CKN č. 4256/2 kat. úz. Q. aktuálne nie je miestnou komunikáciou. S týmto záverom súdu prvej inštancie, podrobne popísaným v odsekoch 16. až 21. odôvodnenia napadnutého rozsudku, sa v plnom rozsahu stotožnil aj odvolací súd. 27. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít prezentovaný v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.04.2021, ale aj v uznesení sp. zn. zo dňa 06.03.2017 (ktoré rozhodnutie prešlo testom ústavnosti por. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21. novembra 2017 sp. zn. ) a v druhovo totožnej veci toho istého dovolateľa v uznesení z 27.01.2021 sp.zn. , z ktorej vychádzali súdy obidvoch inštancií aj pri rozhodovaní tohto sporu. 28. Vyriešenie otázky, či sa v súdenej veci na spornej parcele CKN č. 4256/2 kat. úz. Q. aktuálne nachádza miestna komunikácia alebo nie, je relevantné predovšetkým z hľadiska skúmania podmienok konania. Jednou z neodstrániteľných podmienok konania je totiž právomoc, ktorá je odrazom zásady legitimity a predstavuje oprávnenie určitého štátneho orgánu riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. Pre vyriešenie otázky, či tá - ktorá vec patrí do právomoci súdu v zmysle relevantnej úpravy - príslušných ustanovení o pozemných komunikáciách (cestný zákon), je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok (predmet súdneho konania), tento vzťah dôsledne analyzovať a následne po právnej stránke správne vyhodnotiť. Pre analýzu právneho vzťahu a posúdenie jeho povahy z hľadiska právomoci súdu je rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú majú povahu práva a povinnosti strán, tvoriace obsah tohto právneho vzťahu. Len uvedené kritérium je určujúce pre posúdenie, či žalobou uplatnený nárok je vyvodzovaný z takého právneho vzťahu, ktorý bolo možné podriadiť pod niektorý z právnych vzťahov. Otázky užívania miestnych komunikácií nie sú inštitútom súkromného práva, ale verejnoprávnym oprávnením. Žalobca sa žalobou domáha, aby súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa konania, ktoré by žalobcovi bránilo užívať prístupovú cestu na parcele CKN č. 4256/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 97 m2, zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie Q., obec Q., okres P., povozom, osobným a nákladným motorovým vozidlom a znášať užívanie prístupovej cesty na parcele CKN č. 4256/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 97 m2, zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie Q., obec Q., okres P., pešo, povozom, osobným a nákladným motorovým vozidlom žalobcom ako vlastníkom parcely CKN č. 4092/5 - trvalý trávny porast o výmere 2 549 m2, zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie Q., obec Q., okres P., tvrdiac, že na parcele CKN č. 4256/2 je situovaná miestna komunikácia, v ktorej užívaní mu žalovaná bráni. Ak by teda jeho žaloba smerovala k úprave užívania pozemnej komunikácie, ktoré je svojou povahou verejnoprávne oprávnenie upravené osobitným predpisom, súd v civilnom sporovom konaní by nemal právomoc o jeho žalobe rozhodnúť. O právach a povinnostiach vo vzťahu k pozemným komunikáciám je totiž oprávnený rozhodnúť príslušný správny orgán, a nie všeobecný súd v rámci súkromnoprávnej žaloby. 29. Primárna odvolacia námietka žalobcu smerovala práve voči posúdeniu charakteru parcely CKN č. 4256/2 kat. úz. Q. vo vlastníctve žalovanej okresným súdom, vo vzťahu ku ktorej si žalobca podanou žalobou uplatnil svoj nárok špecifikovaný vyššie (pozri bod 28. odôvodnenia tohto rozhodnutia). Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, najmä z „Pasportu a doplnenia dopravného

značenia v obci Q. z roku 2013“, je zrejmé, že na spornej parcele sa v minulosti skutočne nachádzala miestna komunikácia III. triedy. Z následne vyhotovenej „Technickej evidencie miestnych komunikácii obce Q.“ z októbra 2017, t. j. dokumentu záväzne vykonaného podľa o pozemných komunikáciách v znení účinnom ku dňu vyhotovenia evidencie však vyplýva, že na dotknutej parcele sa miestna komunikácia nenachádza. Existencia inej (novšej) technickej evidencie miestnych komunikácii v obci Q. nebola v tomto spore preukázaná. 30. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri svojom rozhodovaní vychádzal z aktuálne platného dokumentu „Technická evidencia miestnych komunikácii obce Q.“ z októbra 2017, ktorú vydala Obec Q. ako správca ciest II. a III. triedy ( ) v rámci svojej zákonom stanovenej povinnosti viesť technickú evidenciu pozemných komunikácii ( v aktuálnom znení). Táto „Technická evidencia miestnych komunikácii obce Q.“ z októbra 2017 síce neobsahuje záverečné ustanovenie stanovujúce o vzťahu k pôvodnej dokumentácii „Pasport a doplnenie dopravného značenia v obci Q.“ z roku 2013, no jedná sa aktuálny kompletný súpis siete miestnych komunikácií vyhotovený obcou v zmysle cestného zákona. 31. Pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie žalobcu o existencii „prístupovej cesty“ nachádzajúcej sa na parcele CKN č. 4256/2 pre kat. úz. Q., ktorá by bola miestnou komunikáciou II. či III. triedy, neexistuje žiaden logický dôvod na to, aby sa táto ako miestna komunikácia nenachádzala i v komplexnej evidencii vyhotovenej Obcou Q. v októbri 2017, t. j. v dokumente „Technická evidencia miestnych komunikácii obce Q.“, (keďže v predmetnej evidencii sú zahrnuté i miestne komunikácie IV. triedy). Pre potreby tohto sporového konania pritom nie je relevantné zisťovať, z akých dôvodov došlo v roku 2017 k zmene oproti „pasportizácii“ z roku 2013, t. j. že na parcele CKN č. 4256/2 v kat. úz. Q. aktuálne už nie je evidovaná žiadna miestna komunikácia. Podstatnou je v danom prípade tá skutočnosť, že na parcele CKN č. 4256/2 v kat. úz. Q. vo vlastníctve žalovanej sa podľa aktuálnej „Technickej evidencie miestnych komunikácii obce Q.“ z októbra 2017, vypracovanej v zmysle , miestna komunikácia nenachádza. 32. Na takto zistenom stave by nič nezmenili ani žalobcom navrhované dôkazy - výpovede svedkov znalých miestnych pomerov, vrátane výsluchu starostu obce Q., ktoré návrhy na vykonanie dokazovania okresný súd zamietol. Ak totiž v obci Q. existuje záväzná a zákonom stanovená evidencia miestnych komunikácií, pre objektívne posúdenie skutkového stavu, je irelevantné, akú majú navrhovaní svedkovia vedomosť o užívaní dotknutej nehnuteľnosti (aktuálne evidovanej parcely CKN č. 4256/2 vo vlastníctve žalovanej) v minulosti. Rovnako tak by k zisťovaniu spornej skutočnosti v tomto konaní objektívnym spôsobom neprispel ani výsluch starostu obce, ktorý teoreticky môže disponovať poznatkami o kreovaní a dôvodoch vyhotovenia a schvaľovania evidencie miestnych komunikácií Obce Q. v roku 2017, avšak podstatná je tá skutočnosť, že cez parcelu CKN č. 4256/2 v kat. úz. Q. vo vlastníctve žalovanej podľa aktuálnej „Technickej evidencie miestnych komunikácii obce Q.“ z októbra 2017 miestna komunikácia neprechádza. Napokon je potrebné dať za pravdu aj úvahe okresného súdu o nehospodárnosti a nadbytočnosti žalobcom navrhovaného miestneho zisťovania obhliadkou dotknutej parcely. Bez ohľadu na skutočnosť, že súd mal pri svojom rozhodovaní k dispozícii fotodokumentáciu zachytávajúcu miestne pomery týkajúce sa vedeného sporu, faktický stav na dotknutej parcele (poľná cesta, chodník, nespevnená plocha) takisto nie je relevantným dôkazom, na základe ktorého by bolo možné v spore zodpovedať otázku, či sa jedná alebo nejedná o miestnu komunikáciu. Odvolaciu argumentáciu žalobcu smerujúcu voči (ne)vykonanému dokazovaniu tak odvolací súd posúdil ako nedôvodnú. 33. Možno teda zhrnúť, že Obec Q. v roku 2017 vydala záväznú evidenciu miestnych komunikácii podľa , ktorá sumarizuje všetky miestne komunikácie II., III. a IV. triedy v obci Q., pričom sa nejedná len o akési „doplnenie“ pasportizácie vykonanej v roku 2013, ako sa to snaží tvrdiť žalobca. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na charakter a dôvod vypracovania jednotlivých dokumentov: „Technická evidencia miestnych komunikácii obce Q.“ z októbra 2017 predstavuje zákonom stanovený, obecným zastupiteľstvom schválený evidenčný súhrn miestnych komunikácii v správe obce Q. podľa , zatiaľ čo dokument „Pasport a doplnenie dopravného značenia v obci Q. z roku 2013“ predstavuje projektovú dokumentáciu obsahujúcu zakreslenie miestnych komunikácii II. a III. triedy v súvislosti s jestvujúcim a navrhovaným zvislým dopravným značením v obci Q.. Nadväzne potom platí, že aj keď je parcela CKN č. 4256/2 na LV č. XXXX, v kat. území Q. zapísaná s kódom č. 22, ako pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti, nejedná sa o miestnu komunikáciu. 34. Spolu s odvolaním predložil žalobca súdu do spisu i fotokópie časti znaleckého posudku č. 1/2022 zo dňa 17.01.2022 vypracovaného Ing. Jozefom Polkom vo veci prešetrenia a

posúdenia právneho stavu nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX - parcela CKN č. 4256/2 kat. úz. Q. a potvrdenie obce Q. zo dňa 21.06.2022 a produkoval skutkové tvrdenia viazané na tento listinný dôkaz. Uvedené prostriedky procesného útoku však považoval odvolací súd za neprípustné novoty v odvolacom konaní podľa a contrario. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, čo znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu majú totiž v priebehu konania pred súdom prvej inštancie niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je preto prípustná len za splnenia zákonom taxatívne stanovených podmienok. Právo na uplatnenie prípadných novôt je pritom podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Bolo teda povinnosťou odvolateľa preukázať, že nové prostriedky procesného útoku, ktoré uvádza až v odvolacom konaní, nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny, čo však neučinil. Nestačí len samotné tvrdenie žalobcu o tom, že predmetný znalecký posudok mu bol predložený až po vyhlásení meritórneho rozhodnutia pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ chcel žalobca v rámci odvolacieho konania dôveryhodne preukázať, že v štádiu konania pred súdom prvej inštancie predmetným znaleckým posudkom, vypracovaným niekoľko mesiacov pred vyhlásením napadnutého rozsudku nedisponoval, bolo nutné, aby moment počiatku disponovania s predmetným znaleckým posudkom aj relevantným spôsobom preukázal. V rámci vedeného sporového konania je pri otázke (ne)prípustnosti listinného dôkazu, datovaného na čas pred vyhlásením rozhodnutia súdu vo veci samej, avšak predloženom súdu až v odvolacom konaní, potrebné preukázať danú skutočnosť objektívnym spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti o naplnení podmienok prípustnosti novôt v odvolacom konaní podľa a zároveň jasným spôsobom neguje pochybnosti o prípadnom účelovom konaní sporovej strany. Úlohou odvolateľa bolo teda v odvolaní zároveň preukázať, že nové prostriedky procesného útoku, ktoré uvádza až teraz v štádiu odvolacieho konania nemohol v štádiu konania pred súdom prvej inštancie bez svojej viny použiť. Žalobca však v tomto spore možnosť predloženia znaleckého posudku až v rámci odvolacieho konania relevantným spôsobom nepreukázal. Rovnako Vyjadrenie Obce Q. zo dňa 21.06.2022 adresované žalobcovi a jeho manželke odvolací súd tiež vyhodnotil ako neprípustnú novotu. Vyjadrenie takéhoto obsahu (o tom čo sa stalo v minulosti) si žalobca mohol zabezpečiť nepochybne včas už v štádiu prvoinštačného konania. Na diskvalifikáciu novoty totiž postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbalosti. Zároveň bol žalobca súdom prvej inštancie poučený o podmienkach sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania a od počiatku disponoval kvalifikovanou právnou pomocou, keďže už v štádiu podania žaloby bol zastúpený advokátom a nebol tu splnený ani jeden dôvodov podľa ust. , z ktorého by mohla byť vyvodzovaná akceptovateľnosť predmetných prostriedkov procesného útoku v odvolacom konaní (t. j. listinných dôkazov, ktoré pripojil ku svojmu odvolaniu). Žalobca okrem tvrdenia o disponovaní s dotknutým znaleckým posudkom až po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej ako dôvod prípustnosti novôt v odvolacom konaní ( ) uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Prípustnosť odvolacej novoty z takéhoto dôvodu však odvolací súd nezistil. 35. Keďže zákonom predpísané predpoklady pre úspešné uplatnenie novôt v odvolacom konaní podľa neboli splnené, odvolací súd sa predloženými listinnými dôkazmi, a ani s nimi súvisiacou so skutkovou argumentáciou žalobcu, už nemohol zaoberať. 36. Pokiaľ žalobca v tomto spore opakovane poukazoval na rozhodnutie Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa 26.11.2021 odvolací súd podľa v plnom rozsahu odkazuje na odsek 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Naviac z ust. vyplýva, ktorými rozhodnutiami je súd pri svojom rozhodovaní viazaný. Je zrejmé, že odvolateľom označené rozhodnutie takým nie je. Naopak pri svojom rozhodovaní v posudzovanom prípade krajský súd vychádzal z rozhodnutí najvyšších súdnych autorít označených vyššie. Zároveň netreba opomínať fakt, že pre rozhodnutie súdu v každej sporovej veci sú vždy rozhodujúce individuálne okolnosti konkrétneho prípadu. Naviac meritórne rozhodnutie súdu, vydané na základe vykonaného dokazovania si nemožno zamieňať s rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana povinná označiť tvrdenia a

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná ( a nasl.). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia. 37. Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal v prejednávanej veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán sporu. Po vykonaní a hodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. aj správne a presvedčivo odôvodnil. Je zrejmé, že žalobca v tomto spore neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal žiaden právny titul, na základe ktorého by bolo možné jeho žalobe vyhovieť. Okresný súd preto postupoval správne, keď jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol. 38. S poukazom na vyššie uvedených skutočností a dôvody, pri súčasnom nezistení nedostatkov v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti ( ), odvolací súd rozsudok okresného súdu v časti výroku I. ako vecne správny podľa p o t v r d i l . 39. Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (výrok II.), vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciu, a ktorý zároveň plne zodpovedá úspechu sporových strán posúdenému v zmysle zákonných ustanovení v ňom citovaným. 40. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v spojení s a tak, že priznal žalovanej ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý v tomto štádiu konania úspech nemal. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím súdny úradník ( ). 41. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).