Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sa/3/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom, v právnej veci maloletého žalobcu: O. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti I. republika, trvalý pobyt I. republika, doklad totožnosti ID č. XXXXXX, zastúpeného zákonnou zástupkyňou, matkou V. S., nar. XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti I. Y., trvalý pobyt I. Y., doklad totožnosti ID č. U., oboch toho času umiestnených v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, Sečovce, zastúpeného Centrom právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, Kancelária Košice, Murgašova 3, Košice proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci zaistenia č. PPZ-HCP-BA5-2956-027/2022-AV zo dňa 21.12.2022 takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Mobilnej jednotky Policajného zboru Bratislava zo dňa 21.12.2022, č.: PPZ-HCP-BA5-2956-027/2022-AV o zaistení maloletého žalobcu O. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť I. Y., trvalý pobyt I. Y., doklad totožnosti: ID č. XXXXXX, toho času umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnkova 14.

II. N a r i a ď u j e žalovanému bezodkladné prepustenie zo zaistenia maloletého žalobcu O. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť I. Y., trvalý pobyt I. Y., doklad totožnosti: ID č. XXXXXX, toho času umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnkova 14.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Maloletý žalobca, zastúpený zákonnou zástupkyňou, matkou, podal prostredníctvom právneho zástupcu správnu žalobu vo veci zaistenia proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 21.12.2022, č. PPZ- HCP-BA5-2956-027/2022-AV doručenú prostredníctvom žalovaného Krajskému súdu v Košiciach dňa 20.01.2023, v ktorej žiadal, aby správny súd zrušil vyššie označené rozhodnutie žalovaného o jeho zaistení a nariadil jeho bezodkladné prepustenie so zaistenia. Zároveň žiadal priznať plnú náhradu trov konania.

2. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 21.12.2022, č. PPZ-HCP-BA5-2956-027/2022- AV zaistil maloletého žalobcu zastúpeného zákonnou zástupkyňou ako účastníka konania dňom 21.12.2022 v čase o 13:50 hod. podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte aj: „zákon o pobyte cudzincov“) ako žiadateľa o udelenie azylu a podľa označeného zákona stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 21.03.2023. Účastníka konania umiestnil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce ( zákona o pobyte cudzincov).

3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že dňa 01.12.2022 v čase o 16:35 hod. hliadka Oddelenia železničnej polície Bratislava kontrolovala vlak Rex 2525 smerujúci do Viedne. Pri kontrole hliadka spozorovala väčšiu skupinu osôb, ktorú vyzvala v zmysle o policajnom zbore na preukázanie totožnosti. Tieto osoby predložili hliadke cestovné doklady Tureckej republiky a identifikačné karty, avšak bez víz. Po poučení boli osoby predvedené na Oddelenie železničnej polície Bratislava, a keďže vzniklo podozrenie, že sa na území Slovenskej republiky nachádzajú neoprávnene, bol vyrozumený žalovaný, ktorý je príslušný vo veci konať. Žalovaný začal dňa 01.12.2022 proti žalovanému konanie vo veci jeho administratívneho vyhostenia podľa zákona o pobyte cudzincov, pretože žalobca (v sprievode svojej matky V. S., otca T. S. a maloletej sestry A. S.) nedisponoval oprávnením zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, resp. Schengenského priestoru. Dňa 02.12.2022 bolo vydané správnym orgánom rozhodnutie o administratívnom vyhostení účastníka konania pod č. PPZ-HCP-BA5-2956-010/2022-AV (podľa zákona o pobyte cudzincov), v ktorom nebola určená lehota na vycestovanie účastníka konania z územia Slovenskej republiky. Účastník konania zastúpený zákonnou zástupkyňou sa v zápisnici o podaní vyjadrenia vzdal práva podať odvolanie, čo malo za následok, že predmetné rozhodnutie o administratívnom vyhostení nadobudlo právoplatnosť dňom 02.12.2022.

4. Uvedeného dňa bola zároveň s účastníkom konania, zastúpeným zákonnou zástupkyňou spísaná zápisnica o vyjadrení v zmysle § 22 ods. 1 Správneho poriadku, v ktorej matka maloletého uviedla, že z rodného mesta sa v skupine asi 25 osôb presunuli do Istanbulu, kde im bola zabezpečená cesta kamiónom. Kamión prechádzal cez Srbsko, a Maďarsko a zastavil na Slovensku, kde ich vodič vysadil pri Bratislave. Odtiaľ sa pomocou GPS signálu a internetu dostali na vlakovú stanicu v Bratislave, zakúpili si lístky do Viedne a nastúpili do vlaku, v ktorom boli zadržaní políciou. Zákonná zástupkyňa maloletého ďalej uviedla, že v domovskej krajine im nehrozí smrť a z Turecka vycestovali z ekonomických dôvodov. O udelenie azylu na území Slovenskej republiky nežiadala. Následne bol účastník konania správnym orgánom zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia (rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-2956-026/2022-AV) a bol umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce (v ďalšom texte aj: „ÚPZC Sečovce“), kde následne dňa 12.12.2022 požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky.

5. Správny orgán vyhodnotil žiadosť účastníka konania o udelenie azylu ako žiadosť výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť administratívne vyhostenie, pričom poukazoval na výpoveď v zápisnici o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-BA5-2956-012/2022-AV z 02.12.2022, v ktorej na otázku, či chce požiadať o azyl na území Slovenskej republiky, výslovne (prostredníctvom zákonnej zástupkyne) odpovedal že nie, a taktiež sa vyjadril, že z Turecka odišiel kvôli ekonomickej situácii. Správny orgán tak mal za to, že existuje dôvodné podozrenie, že účastník konania podal žiadosť o azyl výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť administratívne vyhostenie, keď o azyl požiadal až po jeho zaistení v ÚPZC Sečovce. Práve z uvedených dôvodov žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zaistil maloletého žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov a lehotu zaistenia stanovil do 21.03.2023, počas ktorej bude Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky posudzovať jeho žiadosť o udelenie azylu. Keďže ide o žiadateľa o azyl, u ktorého je dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, správny orgán za tejto situácie nerozhodol o prepustení maloletého účastníka konania a o jeho následnom prevoze do Záchytného tábora v Humennom.

6. V ďalšej časti preskúmavaného rozhodnutia žalovaný konštatoval, že zaistenie maloletého žalobcu je v súlade s čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru č. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej v texte aj: „Dohovor“) a konštatoval, že sa zaoberal aj otázkou rešpektovania jeho súkromného a rodinného života v zmysle čl. 8 ods. 1 Dohovoru. Zdôraznil, že s maloletým žalobcom sú v ÚPZC Sečovce zaistení (na základe samostatných rozhodnutí správneho orgánu, avšak za obdobných skutkových okolností a z rovnakého právneho dôvodu) aj jeho najbližší príbuzní, a to matka V. S., nar. XX.XX.XXXX, otec T. S., nar. XX.XX.XXXX a maloletá sestra A. S., nar. XX.XX.XXXX. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí tvrdil, že pri rozhodovaní o ich zaistení prihliadal aj na najlepší záujem detí v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, a to, aby deti neboli oddelené od svojich rodičov. V ÚPZC Sečovce sú vytvorené podmienky pre zaistených maloletých, pretože: „ÚPZC Sečovce je zariadením prispôsobeným na umiestňovanie rodín s deťmi, zaistenými v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ktorým Slovenská republika transponovala smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 115/2008 (tzv. návratovú smernicu). Podľa záverov Európskej komisie, ktorá

vykonala hodnotenie transpozície predmetnej smernice jednotlivými členskými štátmi Európskej únie, je transpozícia Slovenskou republikou do zákona o pobyte cudzincov plne v súlade so znením smernice. Policajný útvar rešpektuje záujem dieťaťa a právo na rodinný život, preto sa dieťa neoddeľuje od svojich rodičov, ak je v ich sprievode a z toho titulu je možné dieťa umiestniť v ÚPZC Sečovce, ak je naplnený účel zaistenia jeho rodiča podľa zákona o pobyte cudzincov. V ÚPZC Sečovce sú zriadené priestory pre umiestnené rodiny s deťmi, ktoré spĺňajú všetky hygienické normy a sú vybavené tak, aby sa zabránilo ohrozeniu života alebo poškodeniu zdravia a aby umiestnenie nemalo negatívny vplyv na duševné zdravie detí. Maloletým osobám je zabezpečená každodenná osobná hygiena, strava 5x denne (okrem raňajok, obeda a večere dostávajú deti navyše desiatu a olovrant). Pediatrická zdravotná starostlivosť je poskytovaná na základe zmluvného vzťahu s pediatričkou, ktorej ambulancia sídli v Sečovciach a túto zdravotnú starostlivosť vykonáva v ambulancii ÚPZC Sečovce, prípadne po dohode vo svojej ambulancii, kam sú deti v sprievode rodiča prevezené. V prípade jazykovej bariéry, je k lekárskym vyšetreniam zabezpečený tlmočník do príslušného jazyka. Počas dňa je deťom v súlade s časovým rozvrhom dňa zabezpečený pobyt na čerstvom vzduchu, pričom tento sa zabezpečuje formou vychádzky na detskom ihrisku, kde majú možnosť venovať sa záujmovým aktivitám vrátane herných a rekreačných aktivít, ktoré sú primerané ich veku. V prípade nepriaznivého počasia je k dispozícii telocvičňa. Vo vnútornej časti ubytovacích priestorov sú pre deti zriadené herne, v ktorých majú k dispozícii rôzne herné a rekreačné aktivity, ktoré sú primerané ich veku. Herňa je vybavená zodpovedajúcim nábytkom a celkovo upravená s cieľom skvalitnenia vykonávania kultúrnych aktivít a trávenia voľného času maloletých osôb. Spoločenské miestnosti sú vybavené DVD prehrávačmi a televíznymi prijímačmi s príjmom satelitných TV staníc. (Pre deti sú k dispozícii rôzne výkresy, zošity, omaľovánky, ceruzky, farby, štetce, farebné kriedy, modelovacie hmoty, puzzle, detské knihy, hračky a pod.) V ÚPZC Sečovce je pre maloleté osoby k dispozícii sociálny pracovník, ktorý plánuje a reguluje vzdelávacie, rekreačné a herné aktivity maloletých osôb v zariadení, pričom spolupracuje s mimovládnou organizáciou Slovenská humanitná rada, primárne najmä pri zabezpečovaní sociálneho a psychologického poradenstva a starostlivosti, s dôrazom na starostlivosť o zraniteľné skupiny a sekundárne pri vzdelávaní a jazykovej príprave, ktorú zabezpečuje učiteľ slovenského jazyka maloletých štátnych príslušníkov tretích krajín zamestnanec uvedenej organizácie. Tieto aktivity sú realizované v rámci projektu projekt KOMPAS 111, SK 2019 AMIF SC3.3/1.“

7. V závere preskúmavaného rozhodnutia žalovaný zhrnul, že maloletý účastník konania, t.j. žalobca, ako aj jeho najbližší príbuzní (rodičia a maloletá sestra) majú platné cestovné doklady a pri vypočutí na správnom orgáne odmietli požiadať o azyl na území Slovenskej republiky. Cestovali tak s vedomím neoprávneného pobytu a na základe ich faktického konania správny orgán mal za to, že žiadosť žalobcu o udelenie azylu má za cieľ zmariť jeho administratívne vyhostenie a žiadosť bola podaná iba účelovo.

8. V správnej žalobe žalobca zastúpený zákonnou zástupkyňou prostredníctvom právneho zástupcu zdôraznil, že samostatnými rozhodnutiami boli zaistení aj jeho rodičia a maloletá setra, s ktorými cestovali spolu z domovskej krajiny a pri prechode Slovenskou republikou boli zadržaní, a ktorí sa rovnako ako on obrátil na súd so samostatnými žalobami proti ich zaisteniu. Tvrdil, že jeho zaistenie a zaistenie jeho najbližších rodinných príslušníkov nemožno posudzovať bez vzájomných súvislosti, a preto v záujme zachovania celistvosti rodiny a v súlade s čl. 8 Európskeho dohovoru navrhol, aby správne súdy posudzovali ich zaistenie vo vzájomných súvislostiach. S rozhodnutím o zaistení nesúhlasil, a to z dôvodov nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci, a zároveň namietal, že preskúmavané rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie.

9. Argumentoval predovšetkým tým, že z obsahu ust. § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je zrejmé, že účelom zaistenia žiadateľa o azyl je jeho ponechanie v zaistení, aby nedošlo k zmareniu jeho následného odsunu z územia dotknutého štátu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Je preto nevyhnutné, aby rozhodnutie žalovaného obsahovalo presvedčivé zdôvodnenie, že v danej veci nebolo možné uplatniť iné menej závažné prostriedky než zaistenie; že žiadosť o azyl bola výlučne účelová a že naďalej existuje reálna možnosť následného vyhostenia žalobkyne z územia Slovenskej republiky, pričom zrealizovanie účelu zaistenia možno uskutočniť v zákonom stanovených lehotách. Vytýkal žalovanému, že tieto atribúty riadneho odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu o zaistení žiadateľa o azyl preskúmavané rozhodnutie nespĺňa a jeho držanie v zaistení (a zároveň aj rodičov a maloletej sestry) na podklade takéhoto rozhodnutia je nezákonné. Zdôraznil, že o udelenie azylu na území

Slovenskej republiky požiadal spolu s rodičmi a maloletou sestrou po prvýkrát a z dôvodu obavy o svoj život v domovskej krajine. Záujem o podanie žiadosti o udelenie azylu prejavovali od začiatku ich pobytu v zaistení, a preto zariadenie pre cudzincov po zabezpečení tlmočníka dňa 12.12.2022 prijalo ich vyhlásenie o azyle. Rodičia žalobcu splnomocnenému zástupcovi pri osobnom stretnutí uviedli, že rodina je kurdskej národnosti a tá čelí v Turecku dlhodobému utláčaniu a sú považovaní za teroristov. V žalobe ďalej právny zástupca žalobcu poukázal na výročnú správu USA US Department of State o dodržiavaní ľudských práv v Turecku v roku 2021, ako aj všeobecne dostupné informácie o krajine pôvodu rodiny žalobcu, z ktorých vyplýva, že v takejto situácii nemožno vopred a jednoznačne vylúčiť priznanie medzinárodnej ochrany žalobcovi a jeho rodiny (napr. z dôvodu diskriminácie z dôvodu národnosti), a ani nemožno jednoznačne vyhodnotiť jeho žiadosť o azyl ako výlučne účelovú iba preto, že vyhlásenie o azyle bolo prijaté až v zariadení pre cudzincov, týždeň po jeho zaistení. Uvedené tak spôsobuje prekážku aplikácie § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov na prejednávanú vec, pretože žiadosť žalobcu o azyl nie je výlučne účelová, a teda neboli splnené zákonné podmienky pre držanie žalobcu v zaistení po podaní žiadosti o azyl. V tej súvislosti poukázal aj na právne názory vyplývajúce z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -50 zo dňa 09.10.2013, a z rozhodnutia Súdneho dvoru Európskej únie vo veci Mehmet Arslan proti polícii Českej republiky, C-534/11 zo dňa 30.05.2013, ako aj judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenú v rozsudkoch sp. zn. zo dňa 02.10.2014, sp. zn. zo dňa 05.11.2014. Podľa žalobcu žalovaný prijal nesprávny záver o účelovosti žiadosti o azyl bez potrebných skutkových zistení a náležitého dokazovania, minimálne konfrontovaním tvrdení rodičov žalobcu (dôvodov žiadosti o azyl) s všeobecne dostupnými informáciami o krajine pôvodu, ktoré sú ale nevyhnutným predpokladom na to, aby mohol žalovaný ponechať v zaistení cudzinca po tom, čo požiadal o udelenie azylu. Nesprávny a predčasný záver o účelovosti žiadosti o azyl a o riziku úteku vyvodil žalovaný iba z toho, že žalobca nepožiadal o azyl hneď pri zadržaní. Rodičia žalobcu však požiadali o azyl akonáhle to bolo možné po vykonaní karantény a zabezpečení tlmočníka vzhľadom na veľký počet cudzincov zaistených v období, kedy došlo aj k zadržaniu žalobcu. Svojou žiadosťou o azyl realizoval právo na azyl. Zároveň namietal, že v prípade žiadateľov o azyl platí základný princíp, resp. prezumpcia proti zaisteniu cudzinca - žiadateľa o azyl. Ak sú k dispozícii v systéme také alternatívy, akými sú napr. špecializované ubytovacie centrá a zariadenia pre žiadateľov o azyl, potom treba tieto opatrenia uplatniť ako prvé. Aj v zmysle odporúčania Rady Európy [Odporúčanie Rady ministrov Rec ( z 16.04.2003] sa zaistenie žiadateľov o azyl má okrem iného uskutočniť iba po dôkladnom preskúmaní jeho nevyhnutnosti v každom jednotlivom prípade, čo sa však u žalobcu nestalo.

10. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca namietal, že v preskúmavanom rozhodnutí žalovaný neodôvodnil ani náležite a na individuálnom princípe dĺžku stanovenej doby zaistenia. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov Slovenskej republiky je takéto pochybenie podľa žalobcu podstatnou vadou ovplyvňujúcou zákonnosť celého rozhodnutia, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia. V tej súvislosti poukázal na právne názory vyplývajúce napr. z rozsudkov Krajského súdu v Košiciach sp. zn. a sp. zn. , ako aj rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a rozsudku Mestského súdu v Prahe sp. zn. zo dňa 14.03.2011. V záujme presvedčivosti rozhodnutia o obmedzení osobnej slobody jednotlivca v správnom konaní, podľa žalobcu v odôvodnení rozhodnutia žalovaného nemala absentovať zmienka o súvislostiach medzi zákonom o pobyte cudzincov a azylovým konaním, ako aj právnymi účinkami rozhodnutí v nich vydávaných. Nedostatky riadneho odôvodnenia podľa žalobcu nemôžu byť konvalidované ani prípadným dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením žalovaného.

11. V závere správnej žaloby žalobca opakovane zdôraznil, že sa v zaistení nachádza aj s najbližšími príbuznými, a to rodičmi a maloletou sestrou. Poukázal aj na to, že tak on, ako aj jeho maloletá sestra sú zraniteľnými osobami (v zmysle § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov), ktoré možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas. S poukazom na čl. 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, nepovažoval preto rozhodnutia o ich zaistení za zákonné. Právny zástupca maloletého žalobcu zaujal názor, že zaistenie rodiny s maloletými deťmi v nízkom veku na dobu troch mesiacov nepovažuje za nevyhnutné, pretože vo veci je možné uplatniť alternatívne opatrenie v podobe hlásenia pobytu a umiestnenia v azylovom zariadení. V tej súvislosti sa odvolal aj na viaceré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v súvislosti s posudzovaním otázky súladu umiestnenia maloletých sťažovateľov do detenčného zariadenia pre cudzincov (napr. vo veci Muskhadzhiyeva a ďalší proti Belgicku, A.M. v.

France, no. 56342/13, A.B. and others v. France, no. 76491/14, R.K. and Others v. France no. 68264/14, R.M. and Others v. France, no. 33201/11, ako aj judikatúru vnútroštátnych súdov, napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. z 17.10.2016, sp. zn. z 14.06.2016, KS v Košiciach sp. zn. a iné).

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zopakoval postupnosť jednotlivých udalostí vedúcich k vydaniu preskúmavaného rozhodnutia, ako aj chronológiu postupu žalobcu spolu s rodičmi a maloletou sestrou pri ich príchode na územie Slovenskej republiky. Je nesporné, že žalobca sa na území Slovenskej republiky zdržiaval bez platného povolenia, pričom jeho matka zápisnične uviedla, že v domovskej krajine im nehrozí smrť a z Turecka vycestovali z ekonomických dôvodov. O udelenie azylu na území Slovenskej republiky nežiadali. Z územia Slovenskej republiky bol maloletý žalobca vyhostený právoplatným rozhodnutím správneho orgánu a následne došlo aj k jeho zaisteniu na účel výkonu administratívneho vyhostenia a umiestneniu (spolu s rodičmi a maloletou sestrou ) do ÚPZC v Sečovciach, kde dňa 12.12.2022 podal prostredníctvom zákonnej zástupkyne vyhlásenie o žiadosti o azyl. Žalovaný v písomnom vyjadrení konštatoval, že vzhľadom na žiadosť žalobcu o udelenie azylu a presvedčenie žalovaného, že žiadosť bola podaná účelovo, výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť administratívne vyhostenie, žalovaný vydal voči žalobcovi dňa 21.12.2022 rozhodnutie o zaistení žiadateľa o azyl podľa § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov a žalobcu ponechal zaistení. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca, resp. jeho rodičia do zápisnice o podaní vysvetlenia vedenej pod č. PPZ-HCP-BA5-1956-012/2022-AV zamlčali skutočnosť, že ich rodina je kurdskej národnosti, ktorá v Turecku čelí dlhodobému utláčaniu, preto o ich národnosti žalovaný nemal vedomosť. Podľa žalovaného realizácia vyhostenia štátneho príslušníka Turecka, ktorý disponuje platným cestovným dokladom, môže trvať odo dňa jeho zaistenia cca jeden mesiac, pretože počas tejto doby sa môžu vyskytnúť prekážky. Dĺžka návratovej procedúry príslušníkov Tureckej republiky je súčasťou administratívneho spisu žalovaného.

13. K námietke zástupcu žalobcu, že zaistenie maloletého žalobcu je potrebné vnímať v kontexte zaistenia jeho rodičov a maloletej sestry žalovaný uviedol, že v prípade zaistenia maloletého žalobcu bolo naplnené (v rámci správnej úvahy) dôvodné podozrenie, že žalobca podal svoju žiadosť o azyl s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, čo žalovaný dostatočne odôvodnil v preskúmavanom rozhodnutí. Pri rozhodovaní, či žalobcu ponechá v zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, alebo žalobcu zaistí ako žiadateľa o azyl, žalovaný zohľadnil aj rozhodovaciu prax Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. K námietke ohľadom prípustnosti zaistenia maloletého žalobcu z pohľadu dodržiavania medzinárodného princípu najlepšieho záujmu dieťaťa a vnímania kontextu so zaistením žalobcových rodičov a maloletej sestry, žalovaný uviedol, že s uvedenou situáciou sa vysporiadal aj tým spôsobom, že rodinu nerozdelil, ale zaistil kompletnú rodinu spolu do ÚPZC Sečovce, ktorý je na uvedené prípady zriadený a aj dostatočne vybavený. K námietke, že v prípade žiadateľov o azyl platí základný princíp, resp. prezumpcia proti zaisteniu cudzinca, žalovaný uviedol, že nemá potrebu vo všeobecnosti žiadateľov o azyl zaisťovať. Každé konanie je individuálne a aj v prípade maloletého žalobcu rozhodol po individuálnom posúdení veci a vychádzal zo skutočností, ktoré sú podrobne opísané v preskúmavanom rozhodnutí. Neuznal opodstatnenosť ani námietky týkajúcej sa neodôvodnenia doby zaistenia vzhľadom na individuálny princíp a zdôraznil, že počas doby zaistenia bude Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky posudzovať žiadosť účastníka konania o udelenie azylu. Žalovaný opakovane zdôraznil, že pri svojom rozhodovaní prihliadal na najlepší záujem maloletého dieťaťa a podrobne poukázal na vytvorenie podmienok pre zaistených maloletých v ÚPZPC Sečovce. V závere písomného vyjadrenia žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

14. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní o správnej žalobe vo veci zaistenia ( až - ) preskúmal rozhodnutie žalovaného o zaistení maloletého žalobcu zo dňa 21.12.2022, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby, preto rozsudkom zrušil rozhodnutie, ktorým bol žalobca ako žiadateľ o azyl zaistený a zároveň nariadil jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia.

15. Na rozhodnutie o správnej žalobe nariadil Krajský súd v Košiciach pojednávanie, ktoré sa v súlade s ust. uskutočnilo v neprítomnosti účastníkov konania a ich zástupcov dňa 30.01.2023. Zákonná zástupkyňa žalobcu, ako aj jej právny zástupca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili v správnej

žalobe a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Žalovaný neúčasť ich právneho zástupcu na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu pracovnej vyťaženosti a veľkej vzdialenosti vo vyjadrení k správnej žalobe. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 30.01.2023 vyplýva, že boli splnené podmienky vyplývajúce z ust. , veta druhá , preto súd vyhlásil rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach.

16. Podľa ust. o pobyte cudzincov, policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

17. Podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

18. Podľa ust. § 88a ods. 1, písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.

19. Podľa ust. § 88a ods. 2, veta prvá zákona o pobyte cudzincov, žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov.

20. Podľa ust. § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.

21. Podľa ust. § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.

22. Podľa ust. § 90 ods. 1, písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

23. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu, alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní.

24. Podľa bodu 8 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej „Návratová smernica“), uznáva sa, že pre členské štáty je vracanie neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín legitímne pod podmienkou, že existujú spravodlivé a efektívne azylové systémy, v ktorých sa plne rešpektuje zásada zákazu vyhostenia alebo vrátenia („non-refoulement“).

25. Podľa bodu 9 Návratovej smernice, v súlade so smernicou Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca by sa štátny príslušník tretej krajiny, ktorý požiadal o azyl v členskom štáte, nemal považovať za neoprávnene sa zdržiavajúceho na území tohto členského štátu, pokiaľ nenadobudlo účinnosť rozhodnutie o neudelení azylu alebo rozhodnutie, ktorým sa ukončilo jeho právo na pobyt ako žiadateľa o azyl.

26. Podľa článku 5, písm. a/ Návratovej smernice, pri vykonávaní tejto smernice členské štáty zoberú náležite do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

27. Podľa čl. 17 ods. 1 Návratovej smernice, v prípade maloletých osôb bez sprievodu a rodín s maloletými osobami sa zaistenie môže použiť len ako posledná možnosť a na čo najkratšie obdobie.

28. Podľa ust. § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.

29. Podľa ust. § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.

30. Podľa článku 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

31. Podľa článku 22 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby dieťa žiadajúce o priznanie postavenia utečenca alebo ktoré sa v súlade s platným medzinárodným alebo vnútroštátnym právom a postupom považuje za utečenca, nech už je v sprievode svojich rodičov, iných osôb alebo bez sprievodu, dostalo potrebnú ochranu a humanitárnu pomoc pri využívaní práv ustanovených týmto Dohovorom a inými dokumentmi v oblasti medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, ktorého sú uvedené štáty zmluvnými stranami.

32. Podľa ust. o správnom konaní (ďalej len „“), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

33. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

34. Podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

35. Podľa ust. § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

36. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

37. Podľa ust. , pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

38. Podľa ust. , žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. 39. Predmetom správneho súdneho prieskumu na základe správnej žaloby bolo posúdenie toho, či rozhodnutie žalovaného, ktorým bol zaistený maloletý žalobca ako žiadateľ o udelenie azylu, je postihnuté takou vadou, ktorá robí preskúmavané rozhodnutie nezákonným, a či táto vada je takého

charakteru, že robí neprípustným aj ďalšie zotrvanie žalobcu v zaistení. Súdny prieskum rozhodnutia žalovaného v danej veci je špecifický tým, že ho nemožno vykonať oddelene od prihliadnutia na okolností zaistenia rodičov žalobcu - matky V. S., nar. XX.XX.XXXX, otca T. S., nar. XX.XX.XXXX a jeho maloletej sestry A. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorí boli zaistení spolu so žalobcom. Súdny prieskum rozhodnutia o zaistení matky žalobcu bol vedený Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. , v ktorom konaní správny súd rozsudkom z 31.01.2023 rozhodol o zrušení rozhodnutia o zaistení matky žalobcu a jej bezodkladnom prepustení zo zaistenia, rozhodnutie o zaistení otca žalobcu bolo predmetom súdneho prieskumu v konaní pod sp. zn. , vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom z 31.01.2023, tak, že súd zrušil rozhodnutie o jeho zaistení a nariadil bezodkladné prepustenie otca maloletého žalobcu zo zaistenia a o zaistení maloletej sestry žalobcu Krajský súd v Košiciach rozhodol v konaní vedenom pod sp. zn. rozsudkom zo dňa 31.01.2023 obdobne ako aj u ich rodičov, t.j. rozhodnutie o zaistení maloletej zrušil a nariadil jej bezodkladné prepustenie zo zaistenia.

40. Správny súd poukazuje na to, že z ust. § 88 ods. 1, písm. b/ zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že základným predpokladom zaistenia žalobcu je existencia rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení, resp. o uloženom treste vyhostenia. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že podkladom pre prvotné zaistenie maloletého žalobcu rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-295-013/2022- AV zo dňa 02.12.2022 (z dôvodu uvedeného v § 88 ods. 1, písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, t.j. na účel výkonu administratívneho vyhostenia) bolo vykonateľné rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BA5-2956-010/2020-AV z toho istého dňa. Vzhľadom k tomu, že maloletý žalobca, zastúpený zákonnou zástupkyňou, matkou požiadal v priebehu plynutia lehoty zaistenia (určenej maximálne do 02.01.2023) o azyl (dňa 12.12.2022), a keďže žalovaný poňal dôvodné podozrenie, že žiadosť o azyl bola podaná výlučne z dôvodu oddialiť alebo zmariť administratívne vyhostenie žalobcu (a zároveň aj jeho najbližších príbuzných), žalovaný rozhodol o zaistení žalobcu už ako žiadateľa o udelenie azylu z dôvodu podľa ust. § 88a ods. 1, písm. c/ zákona o pobyte cudzincov.

41. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby pozbavenie osobnej slobody v zmysle čl. 5 Dohovoru bolo zákonné, musí byť efektívne a účelné. Z toho potom vyplýva, že ak má byť pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie o tom musí byť vydané zákonom stanoveným postupom a musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca.

42. Správny súd opakovane pripomína, že zaistenie maloletého žalobcu nemožno posudzovať a vyhodnocovať izolovane, ale je nevyhnutné ho vnímať vo vzájomnej súvislosti so zaistením jeho rodičov, ako aj maloletej sestry, s ktorými tvorí rodinu a súd musí za takejto situácie prihliadať na najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorému sa podradzuje aj rozhodovanie o statuse jeho najbližších osôb, t.j. rodičov. Aj kasačný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach poukazoval (v prípade zaistenia maloletých detí) na potrebu posudzovať najlepší záujem dieťaťa v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa.

43. Správny súd zároveň poukazuje na judikatúru kasačného súdu, v zmysle ktorej žalovaný v súlade so záväzkami obsiahnutými v čl. 3 ods. 2 a 3 Dohovoru o právach dieťaťa, pri úvahe o umiestnení detí spoločne s rodičom do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov musí zohľadniť, že tak, ako deti bez sprievodu, tak aj deti, ktoré sú na ceste s rodičmi, by nemali trpieť zdĺhavým pobytom v zaistení. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného bolo preukázané, že v prípade maloletého žalobcu ide o zaistenie do 21.03.2023 (rovnako ako u jeho najbližších príbuzných), pričom na základe predchádzajúceho rozhodnutia o zaistení na účel administratívneho vyhostenia maloletého žalobcu toto trvá už od 02.12.2022. Správny súd v tej súvislosti nepovažuje za relevantnú obhajobu žalovaného vo veci dĺžky lehoty zaistenia žalobcu, kedy žalovaný uviedol, že počas tejto doby „bude Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky posudzovať žiadosť účastníka konania o udelenie azylu“. V zmysle ustanovenia , veta prvá pred bodkočiarkou o azyle, Ministerstvo v konaní o azyle rozhodne do šiestich mesiacov od začatia konania. Správny súd žalovanému pripomína, že aj v prípade neúspechu maloletého žalobcu so žiadosťou o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, žalobca by mohol rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým mu nebol udelený azyl, napadnúť na súde správnou žalobou. V prípade, ak by žalobca spolu so správnou žalobou podal súčasne aj návrh na priznanie odkladného účinku tejto žalobe a tomuto bolo vyhovené, bol by aj naďalej oprávnený (a to spolu s rodičmi a sestrou) sa zdržiavať na území Slovenskej republiky. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu je však limitovaný dobou šiestich mesiacov (ust. , veta druhá zákona o pobyte cudzincov). S prihliadnutím na ust. zákona

o pobyte cudzincov bolo na mieste očakávať od orgánu verejnej správy, vzhľadom na obmedzenie osobnej slobody žalobcu a jeho najbližších príbuzných vysporiadanie sa s požiadavkou zákonodarcu, že zaistenie maloletých detí, ako zraniteľných osôb, musí byť obmedzené na čo najkratší čas. Podľa názoru súdu je pre danú vec podstatné aj to, že žalobcu, ktorý cestuje spolu s rodičmi a maloletou sestrou, možno považovať v zmysle § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov za zraniteľnú osobu, požívajúcu zvýšenú ochranu. V daných súvislostiach správny súd zároveň zdôrazňuje, že z hypotézy právnej normy zakotvenej v § 88a ods. 1 zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že oprávnenie policajta zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, prichádza do úvahy až po tom, keď účel zaistenia nemožno dosiahnuť využitím iných, menej závažných prostriedkov nahrádzajúcich zaistenie. Inak povedané, k zaisteniu žiadateľa o azyl je možné prikročiť len vtedy, pokiaľ nemôžu byť v konkrétnom prípade účinne uplatnené iné, dostatočne efektívne, avšak miernejšie donucovacie opatrenia. Týmito sú v zmysle cit. ust. § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov hlásenie pobytu, prípadne zloženie peňažnej záruky. Tieto alternatívy môže pritom policajný útvar uložiť vo vzťahu ku každému účelu zaistenia podľa ust. § 88 a § 88a zákona o pobyte cudzincov. Aj keď zákonná formulácia hovorí o možnosti uloženia alternatívnych opatrení, eurokonformný výklad jednoznačne vedie k tomu, že ide o povinnosť policajného útvaru pri zvažovaní nevyhnutnosti zaistenia vždy sa v prvom rade zaoberať uložením spomínaných miernejších donucovacích opatrení. Z obsahu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, že by sa žalovaný (skôr než pristúpil k zaisteniu žalobcu ako žiadateľa o azyl), skúmaním možnosti uložiť niektorú z alternatív nahrádzajúcich jeho zaistenie, zaoberal. Aj keď obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je aj citácia už spomenutého § 88a ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, použitie argumentácie citovaním právnych dokumentov, bez naznačenia priamej súvislosti k použitým zákonným dôvodom zaistenia vykazuje znaky zmätočnosti a tým nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Naviac správny súd zdôrazňuje, že zo správnou žalobou napadnutého rozhodnutia nie je dostatočne zrozumiteľné ani to, akým spôsobom skutočnosť, že žalovaný podozrieva maloletého žalobcu z účelovo podanej žiadosti o azyl s cieľom oddialiť alebo zmariť svoje administratívne vyhostenie, formovala záver žalovaného o neprepustení žalobcu a jeho neumiestnení (spolu s rodičmi a maloletou sestrou) do záchytného tábora v Humennom. Vzhľadom na okolnosti danej veci sa javí primeraným práve uvedené riešenie, t.j. v čase rozhodovania o žiadosti maloletého žalobcu o udelenie azylu (ako aj o žiadosti jeho rodičov a maloletej sestry), zvážiť umiestnenie rodiny ako celku do záchytného tábora, a nie vzniknutú situáciu a v rozpore s najlepšími záujmami maloletých detí riešiť zaistením celej rodiny v ÚPZC v Sečovciach.

44. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu sa správny súd nemôže stotožniť s názorom žalovaného prezentovaného v preskúmavanom rozhodnutí, že v prípade zaistenia maloletého žalobcu, v kontexte so zaistením jeho najbližších príbuzných žalovaný prihliadal na najlepší záujem maloletých detí v súlade s článkom 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.

45. Pokiaľ ide o správnym súdom vnímané nedostatky odôvodnenia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, tieto nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, respektíve doplňujúcim vyjadrením žalovaného, a ani správnemu súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru, dopĺňať, respektíve absentujúce argumenty žalovaného nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým má dospieť žalovaný, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci správneho súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 06.02.2015).

46. Keďže sa správny súd stotožnil so žalobnou argumentáciou, podľa ktorej je rozhodnutie žalovaného zo dňa 21.12.2022, PPZ-HCP-BA5-2956-027/2022-AV o zaistení žalobcu nedostatočne odôvodnené a z toho titulu aj nepreskúmateľné, podľa ust. , toto rozhodnutie zrušil a vzhľadom na charakter zistených nedostatkov preskúmavaného rozhodnutia zároveň nariadil žalovanému bezodkladne prepustiť maloletého žalobcu zo zaistenia.

47. O trovách konania rozhodol správny súd v zmysle ust. a ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči neúspešnému žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci procesným postupom podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 7 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitosti podania podľa ustanovenia (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa ustanovenia sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví fotokópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pre krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa ustanovenia a (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).