Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sa/2/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobkyne: G.. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: F. A., doklad totožnosti: B. Č..: XXXXXX, toho času umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, zákonne zastúpená: D. L., matka, nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: F. A., doklad totožnosti: B. Č..: K., toho času umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, a právne zastúpená: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- BA5-2955-027/2022-AV zo dňa 21.12.2022 o zaistení žalobkyne takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného: Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, Bratislava, č. PPZ-HCP-BA5-2955-027/2022-AV zo dňa 21.12.2022, ktorým žalovaný zaistil žalobkyňu: G.. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: F. A., doklad totožnosti: B. Č..: XXXXXX.

N a r i a ď u j e žalovanému, aby žalobkyňu: G.. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bezodkladne prepustil zo zaistenia.

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 20.01.2023 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-2955-027/2022- AV zo dňa 21.12.2022 o zaistení žalobkyne, zároveň žiadala nariadiť jej bezodkladné prepustenie zo zaistenia a priznať náhradu trov konania.

administratívne konanie

2. Žalovaný správny orgán rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-2955-027/2022-AV zo dňa 21.12.2022 (ďalej aj preskúmavané rozhodnutie alebo napadnuté rozhodnutie) zaistil žalobkyňu dňa 21.12.2022 podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ) ako žiadateľku o udelenie azylu; podľa zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 21.03.2023 a žalobkyňu podľa zákona o pobyte cudzincov umiestnil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.

3. Žalovaný správny orgán preskúmavané rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 01.12.2022 v čase o 16:35 h. hliadka Oddelenia železničnej polície Bratislava kontrolovala vlak REX 2525, ktorý smeroval do Viedne. Pri kontrole vozňa č. 5 hliadka spozorovala väčšiu skupinu osôb, tmavšej pleti. Osoby preukázali svoju totožnosť predložením cestovných dokladov F. A. a ID kariet F. A., avšak bez víz. Následne boli osoby poučené a predvedené na Oddelenie železničnej polície Bratislava, pretože vzniklo podozrenie, že sa na území Slovenskej republiky nachádzajú neoprávnene. Bola tiež vyrozumená Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, ktorá je príslušná vo veci konať. Vykonanými lustráciami v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že žalobkyňa nedisponuje oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru, a preto začal správny orgán dňa 01.12.2022 konanie vo veci jej administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. Po príchode tlmočníka bolo zistené, že žalobkyňa je štátnou príslušníčkou F.. Žalovaný ďalej uviedol, že nakoľko sa žalobkyňa zdržiavala na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru bez oprávnenia, správny orgán vydal dňa 02.12.2022 podľa § 82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobkyne vedené pod č. PPZ-HCP-BA5-2955-010/2022-AV, pričom v predmetnom rozhodnutí nebola žalobkyni určená lehota na vycestovanie a bol vylúčený odkladný účinok odvolania proti tomuto rozhodnutiu, čo malo za následok, že toto rozhodnutie sa jeho doručením stalo vykonateľným a to dňa 02.12.2022. Žalobkyňa teda bola administratívne vyhostená z územia Slovenskej republiky a bol jej uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 3 (tri) roky. Žalobkyňa sa v zápisnici o podaní vyjadrenia vedenej pod č. PPZ-HCP-BA5-2955-011/2022-AV vzdala práva podať odvolanie, v dôsledku čoho predmetné rozhodnutie o administratívnom vyhostení nadobudlo dňa 02.12.2022 právoplatnosť. Žalovaný pokračoval, že dňa 02.12.2022 bola so žalobkyňou spísaná zápisnica o vyjadrení účastníka konania podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku vedená pod č. PPZ-HCP-BA5-2955-012/2022-AV, v ktorej sa žalobkyňa vyjadrila k svojmu príchodu na územie Slovenskej republiky ako aj k dĺžke doby zdržiavania sa na území schengenského priestoru pričom uviedla, že odišla z domovskej krajiny asi pred 3 dňami. V Istanbule asi skupina 25 osôb nastúpili do kamióna. Po ceste stáli len raz a to v Srbsku, kde mali pauzu niekoľko hodín. Potom cestovali ďalej, nikde nezastavovali a cestu sledovali pomocou mobilu. Po príchode na Slovensko ich vodič vysadil pri Bratislave. Odtiaľ sa za pomoci GPS a internetu dostali na vlakovú stanicu v Bratislave. Na stanici si kúpili lístky do Viedne. Nastúpili do vlaku a po pár minútach prišla polícia a zadržala ich. Žalobkyňa ďalej uviedla, že jej v domovskej krajine nehrozí smrť, a z F. vycestovala z ekonomických dôvodov. O udelenie azylu na území Slovenskej republiky žalobkyňa nežiadala. Žalobkyňa bola dňa 02.12.2022 zaistená podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia (č. rozhodnutia PPZ-HCP- BA5-2955-013/2022-AV) a umiestnená podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov bola v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce. Dňa 12.12.2022 žalobkyňa požiadala v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že žalobkyňa dňa 02.12.2022 v zápisnici o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP- BA5-2955-012/2022-AV, na otázku „či chce požiadať o azyl na území Slovenskej republiky“ odpovedala „nie“ a tiež uviedla, že z F. odišla kvôli ekonomickej situácií, správny orgán vyhodnotil, že tu existuje dôvodné podozrenie, že žalobkyňa podala žiadosť o azyl výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jej administratívne vyhostenie, nakoľko požiadala o azyl až po zaistení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce. Správny orgán napadnutým rozhodnutím rozhodol o zaistení žalobkyne do 21.03.2023 a dodal, že počas uvedenej doby bude Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky posudzovať žiadosť žalobkyne o udelenie azylu. Žalovaný tiež uviedol, že nakoľko ide o žiadateľku o azyl, u ktorej je podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jej administratívne vyhostenie, správny orgán nerozhodol o prepustení žalobkyne a následnom prevoze do Záchytného táboru v Humennom. Žalovaný pokračoval, že po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov je toho názoru, že zaistenie žalobkyne je v súlade s čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru a jej práva vyplývajúce z čl. 8 ods. 1 Dohovoru jej neboli upreté a sú plne rešpektované. V Útvare policajného zaistenia Sečovce sú zaistení aj jej rodičia (D. L., nar. XX.XX.XXXX a Z. L., nar. XX.XX.XXXX) a brat. Správny orgán v danom prípade prihliadal na najlepší záujem detí podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, a to aby deti neboli oddelené od svojich rodičov a poukázal na vytvorené podmienky pre zaistených maloletých v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce (ďalej aj ÚPZC Sečovce).

ÚPZC Sečovce je zariadením prispôsobeným na umiestňovanie rodín s deťmi, zaistenými v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ktorým Slovenská republika transponovala smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 115/2008 (tzv. návratovú smernicu). V ÚPZC Sečovce sú zriadené priestory pre umiestnené rodiny s deťmi, ktoré spĺňajú všetky hygienické normy a sú vybavené tak, aby sa zabránilo ohrozeniu života alebo poškodeniu zdravia a aby umiestnenie nemalo negatívny vplyv na duševné zdravie detí. Maloletým osobám je zabezpečená každodenná osobná hygiena, strava 5x denne (okrem raňajok, obeda a večere dostávajú deti navyše desiatu a olovrant). Pediatrická zdravotná starostlivosť je poskytovaná na základe zmluvného vzťahu s pediatričkou, ktorej ambulancia sídli v Sečovciach a túto zdravotnú starostlivosť vykonáva v ambulancii ÚPZC Sečovce, prípadne po dohode vo svojej ambulancii, kam sú deti v sprievode rodiča prevezené. V prípade jazykovej bariéry, je k lekárskym vyšetreniam zabezpečený tlmočník do príslušného jazyka. Počas dňa je deťom v súlade s časovým rozvrhom dňa zabezpečený pobyt na čerstvom vzduchu, pričom tento sa zabezpečuje formou vychádzky na detskom ihrisku, kde majú možnosť venovať sa záujmovým aktivitám vrátane herných a rekreačných aktivít, ktoré sú primerané ich veku. V prípade nepriaznivého počasia je k dispozícii telocvičňa. Vo vnútornej časti ubytovacích priestorov sú pre deti zriadené herne, v ktorých majú k dispozícii rôzne herné a rekreačné aktivity, ktoré sú primerané ich veku. Herňa je vybavená zodpovedajúcim nábytkom a celkovo upravená s cieľom skvalitnenia vykonávania kultúrnych aktivít a trávenia voľného času maloletých osôb. Spoločenské miestnosti sú vybavené DVD prehrávačmi a televíznymi prijímačmi s príjmom satelitných TV staníc. (Pre deti sú k dispozícii rôzne výkresy, zošity, omaľovánky, ceruzky, farby, štetce, farebné kriedy, modelovacie hmoty, puzzle, detské knihy, hračky a pod.) V ÚPZC Sečovce je pre maloleté osoby k dispozícii sociálny pracovník, ktorý plánuje a reguluje vzdelávacie, rekreačné a herné aktivity maloletých osôb v zariadení, pričom spolupracuje s mimovládnou organizáciou Slovenská humanitná rada, primárne najmä pri zabezpečovaní sociálneho a psychologického poradenstva a starostlivosti, s dôrazom na starostlivosť o zraniteľné skupiny a sekundárne pri vzdelávaní a jazykovej príprave, ktorú zabezpečuje učiteľ slovenského jazyka maloletých štátnych príslušníkov tretích krajín zamestnanec uvedenej organizácie. Tieto aktivity sú realizované v rámci projektu projekt KOMPAS 111, SK 2019 AMIFSC3.3/1. Žalovaný uzavrel, že žalobkyňa cestovala s vedomím neoprávneného pobytu a má teda za to, že jej žiadosť o udelenie azylu má za cieľ zmariť administratívne vyhostenie a je podaná účelovo.

súdne konanie

(správna žaloba, vyjadrenie žalovaného k žalobe)

4. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 21.12.2022 podala žalobkyňa správnu žalobu v ktorej uviedla, že samostatnými rozhodnutiami žalovaného boli zaistení aj rodičia žalobkyne: D. L., nar. XX.XX.XXXX, a Z. L., nar. XX.XX.XXXX a aj jej maloletý brat: R. G. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorí tiež podali správne žaloby, a nakoľko zaistenie žalobkyne a zaistenie jej maloletého brata a rodičov nemožno posudzovať bez vzájomných súvislostí, a v záujme zachovania celistvosti rodiny a v súlade s čl. 8 Európskeho dohovoru žalobkyňa navrhla, aby správny súd posudzoval ich zaistenie vo vzájomných súvislostiach.

5. Žalobkyňa konštatovala, že s napadnutým rozhodnutím žalovaného nesúhlasí v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie.

6. Uviedla, že z obsahu ustanovenia § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov je zrejmé, že účelom zaistenia žiadateľa o azyl podľa tohto zákonného ustanovenia je jeho ponechanie v zaistení, aby nedošlo k zmareniu jeho následného odsunu z územia dotknutého štátu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Je preto nevyhnutné, aby rozhodnutie žalovaného obsahovalo v súlade s § 88a ods. 1 písm. c/ a § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov presvedčivé zdôvodnenie, že v danej veci nebolo možné uplatniť iné menej závažné prostriedky než zaistenie; že žiadosť o azyl bola výlučne účelová; a že naďalej existuje reálna možnosť následného vyhostenia žalobkyne z územia Slovenskej republiky, pričom zrealizovanie účelu zaistenia možno uskutočniť v zákonnom stanovených lehotách. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, na základe ktorého je žalobkyňa držaná v zaistení, tieto atribúty riadneho

odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu o zaistení žiadateľa o azyl nespĺňa a jej držanie v zaistení na jeho podklade je preto nezákonné.

7. Žalobkyňa a jej rodičia požiadali o udelenie azylu na území Slovenskej republiky z dôvodu obavy o svoj život v domovskej krajine. Záujem o podanie žiadosti o azyl prejavovali od začiatku ich pobytu v zaistení, a preto zariadenie pre cudzincov po zabezpečení tlmočníka dňa 12.12.2022 prijalo ich vyhlásenie o azyle. Rodičia žalobkyne splnomocnenému zástupcovi pri osobnom stretnutí uviedli, že rodina je kurdskej národnosti, a tá čelí v Turecku dlhodobému utláčaniu a sú považovaní za teroristov. Poukázala tiež na výročnú správu USA US Department of State o dodržiavaní ľudských práv v Turecku v roku 2021. Pokračovala, že základe všeobecne dostupných informácií o situácii Kurdov v Turecku nemožno vopred a jednoznačne vylúčiť priznanie žalobkyni medzinárodnej ochrany (napr. z dôvodu diskriminácie z dôvodu národnosti) ani nemožno jednoznačne vyhodnotiť jej žiadosť o azyl ako výlučne účelovú len preto, že vyhlásenie o azyl bolo prijaté týždeň po jej zaistení. Uvedené spôsobuje prekážku aplikácie § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov na prejednávanú vec, pretože žiadosť o azyl nie je výlučne účelová, a teda neboli splnené zákonné podmienky pre držanie žalobkyne v zaistení po podaní jej žiadosti o azyl. Poukázala pri tom na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Pokračovala, že žalovaný prijal nesprávny záver o účelovosti žiadosti o azyl bez potrebných skutkových zistení a náležitého dokazovania, minimálne konfrontovaním tvrdení rodičov žalobkyne (dôvodov žiadosti o azyl) s všeobecne dostupnými informáciami o postavení Kurdov v Turecku, ktoré sú ale nevyhnutným predpokladom na to, aby mohol žalovaný ponechať v zaistení cudzinca po tom, čo požiadal o udelenie azylu podľa § 88a ods. písm. c/ zákona o pobyte cudzincov. Nesprávny a predčasný záver o účelovosti žiadosti o azyl a o riziku úteku vyvodil žalovaný iba z toho, že žalobkyňa nepožiadala o azyl hneď pri zadržaní. Rodičia žalobkyne žiadosť o azyl podali akonáhle to bolo možné po vykonaní karantény a zabezpečení tlmočníka vzhľadom na veľký počet cudzincov zaistených v období, kedy došlo aj k zadržaniu žalobkyne. Žalobkyňa žiadosťou o azyl realizuje svoje právo na azyl. Navyše vo veci žalobkyne neboli zistené či preukázané také skutočnosti, ktoré by bránili uloženiu miernejšieho alternatívneho opatrenia nahrádzajúceho zaistenie napr. formou hlásenia pobytu, keďže žalobkyňa je oprávnená sa zdržiavať v azylovom zariadení, kde by jej boli zabezpečené základné potreby. Taktiež neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jej ponechanie v zaistení po podaní žiadosti o azyl, či preukazovali výlučnú účelovosť jej žiadosti o medzinárodnú ochranu.

8. Žalobkyňa tiež namietala, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil náležite a na individuálnom princípe prejednávania veci dĺžku stanovej doby zaistenia. Správny orgán je povinný zdôvodniť, prečo je potrebná práve stanovená dĺžka zaistenia. Je povinný skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel, vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv účastníka, chránených inými právnymi predpismi. Žalovaný síce v rozhodnutí uvádza, že v stanovenej dobe migračný úrad bude konať, avšak podľa zákona o azyle má migračný úrad na rozhodnutie v azylovom konaní lehotu 6 mesiacov od začatia azylového konania, pričom žalovaný nezohľadnil skutočnosť, že v zákonom stanovených prípadoch je žiadateľ o azyl oprávnený zdržiavať sa na území SR aj v prípade, že mu bolo vydané negatívne rozhodnutie v azylovej veci s odkladným účinkom a že je teda oprávnený zdržiavať sa na území SR aj v ďalšom priebehu jeho azylovej veci - počas súdneho konania o prieskume rozhodnutia migračného úradu. Napadnuté rozhodnutie žalovaného tieto skutočnosti nezohľadňuje a je preto nepreskúmateľné, čím je zároveň nezákonné.

9. Žalobkyňa ďalej uviedla, že je zraniteľnou osobou podľa § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov. Zaistenie rodiny s maloletými deťmi v nízkom veku na dobu 3 mesiacov žalobkyňa nepovažujeme za zaistenie na čo najkratší čas podľa § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov a ani za nevyhnutné, nakoľko vo veci je možné uplatniť alternatívne opatrenie v podobe hlásenia pobytu a umiestnenia v azylovom zariadení. Poukázala tiež na viaceré rozhodnutia ESĽP a dodala, že keďže žalovaný nedostatočne odôvodnil zásah do základného práva na osobnú slobodu maloletej osoby, tým nesplnil základné podmienky pre jej zaistenie, pretože nepreskúmateľné rozhodnutie je nezákonné a tiež zaistenie žalobkyne nie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a je v rozpore s čl. 3 bod 1. Dohovoru o právach dieťaťa. V závere žaloby žalobkyňa, jej zákonná zástupkyňa ako i právny zástupca žalobkyne ospravedlnili svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a súhlasili s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti.

10. Písomným podaním zo dňa 13.01.2023 sa k správnej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý má za to, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju navrhol zamietnuť. Zároveň žiadal ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu pracovnej vyťaženosti a veľkej vzdialenosti.

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa bola zaistená kvôli dôvodnému podozreniu, že podala svoju žiadosť o azyl s cieľom oddialiť alebo zmariť jej administratívne vyhostenie, čo aj žalovaný dostatočne vyargumentoval v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že žalobkyňa v zápisnici pred vydaním rozhodnutia o zaistení tvrdila, že pochádza z F. z mesta I., ktoré je podľa informácii žalovaného bezpečné mesto. Tiež nežiadala prvotne o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, zároveň uviedla, že z domovskej krajiny odišla z ekonomických dôvodov.

12. Žalovaný tiež uviedol, že mu je dobre známa dĺžka návratovej procedúry pre štátnych príslušníkov F. A., ktorú tiež zohľadnil pri svojom rozhodnutí (dňa 08.12.2022 bol so žalobkyňou v ÚPZC Sečovce vykonaný pohovor za účelom zistenia alebo overenia totožnosti a dňa 12.12.2022 požiadala o azyl, na základe čoho sa vo veci výkonu administratívneho vyhostenia prestalo konať, až do rozhodnutia Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky). Na základe uvedeného má žalovaný za to, že žiadosť žalobkyne je účelová s cieľom oddialiť, resp. zmariť administratívne vyhostenie.

13. K námietke žalobkyne, že splnomocnenému zástupcovi pri osobnom pohovore uviedla že je kurdskej národnosti a tá čelí v Turecku dlhodobému utláčaniu žalovaný uviedol, že túto skutočnosť žalobkyňa v zápisnici o podaní vysvetlenia vedenej pod číslom: PPZ-HCP-BA5-187-012/2022-AV zamlčala a tým pádom o tejto skutočnosti žalovaný nemal vedomosť.

14. K námietke týkajúcej sa zaistenia v spojení s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa (a jeho rodiny) žalovaný uviedol, že s uvedenou situáciou ako aj kontextom zaistenia sa zaoberal a to napríklad tým spôsobom, že rodinu nerozdelil, ale zaistil kompletnú rodinu spolu do Útvaru policajného zaistenia Sečovce, ktoré je na uvedené prípady zriadené. Túto skutočnosť uviedol aj v napadnutom rozhodnutí v ktorom popísal uvedené zariadenie i jeho funkciu.

15. Žalovaný preto uviedol, že má za to, že zaistením žalobkyne a jej rodiny, ktorých umiestnil do Útvaru policajného zaistenia Sečovce neporušil zákon, nadnárodné a ani medzinárodné právne predpisy.

16. Súd nariadil na prejednanie a rozhodnutie veci pojednávanie na deň 31.01.2023. Pojednávania sa účastníci konania ani ich zástupcovia nezúčastnili, svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili, aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Súd preto postupoval v súlade s a , a vec na pojednávaní rozhodol.

právny názor správneho súdu

17. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach zaistenia ( až ) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 21.12.2022 o zaistení žalobkyne podľa zákona o pobyte cudzincov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, a to tak v právnych medziach vznesených žalobných námietok (žalobné body podľa ), ako aj procesným postupom podľa a , a a na pojednávaní konanom dňa 31.01.2023 dospel k záveru o potrebe zrušenia preskúmavaného administratívneho rozhodnutia podľa a nariadenia bezodkladného prepustenia žalobkyne zo zaistenia.

18. V súlade s ustanovením a správny súd posudzuje správnu žalobu vo veciach zaistenia neformálne, nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

19. Súd z dôvodu prehľadnosti opakuje, že žalobkyňa bola preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zaistená dňa 21.12.2022 podľa § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, ako žiadateľka o udelenie azylu; dĺžka doby zaistenia bola stanovená na čas nevyhnutne potrebný najviac do 21.03.2023 podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov a žalobkyňa bola umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov.

20. Podľa § 2 ods. 1 písm. h/ zákona o pobyte cudzincov, neoprávneným pobytom je zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou.

21. Podľa § 2 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátnym príslušníkom tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.

22. Podľa § 88a ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.

23. Podľa § 88a ods. 2 veta prvá zákona o pobyte cudzincov, žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. a/, b/, c/ alebo písm. e/ nesmie presiahnuť šesť mesiacov.

24. Podľa § 88a ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, na konanie o zaistení žiadateľa o udelenie azylu sa primerane vzťahujú ustanovenia § 88 ods. 4, 5, 7, 8 a 12.

25. Podľa § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.

26. Podľa § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.

27. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a/ hlásenia pobytu alebo b/ zložiť peňažnú záruku.

28. Podľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.

29. Podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

30. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu, alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní.

31. Podľa bodu 8 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej aj návratová smernica), uznáva sa, že pre členské štáty je vracanie neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín legitímne pod podmienkou, že existujú spravodlivé a efektívne azylové systémy, v ktorých sa plne rešpektuje zásada zákazu vyhostenia alebo vrátenia („non-refoulement“).

32. Podľa bodu 9 návratovej smernice, v súlade so smernicou Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca by sa štátny príslušník tretej krajiny, ktorý požiadal o azyl v členskom štáte, nemal považovať za neoprávnene sa zdržiavajúceho na území tohto členského štátu, pokiaľ nenadobudlo účinnosť rozhodnutie o neudelení azylu alebo rozhodnutie, ktorým sa ukončilo jeho právo na pobyt ako žiadateľa o azyl.

33. Podľa čl. 5 písm. a/ návratovej smernice, pri vykonávaní tejto smernice členské štáty zoberú náležite do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

34. Podľa čl. 17 ods. 1 návratovej smernice, v prípade maloletých osôb bez sprievodu a rodín s maloletými osobami sa zaistenie môže použiť len ako posledná možnosť a na čo najkratšie obdobie.

35. Podľa čl. 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

36. Podľa čl. 22 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby dieťa žiadajúce o priznanie postavenia utečenca alebo ktoré sa v súlade s platným medzinárodným alebo vnútroštátnym právom a postupom považuje za utečenca, nech už je v sprievode svojich rodičov, iných osôb alebo bez sprievodu, dostalo potrebnú ochranu a humanitárnu pomoc pri využívaní práv ustanovených týmto Dohovorom a inými dokumentmi v oblasti medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, ktorého sú uvedené štáty zmluvnými stranami.

37. Podľa o správnom konaní (ďalej aj Správny poriadok), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

38. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

39. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

40. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

41. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

42. V súlade s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, aby pozbavenie osobnej slobody podľa čl. 5 Dohovoru bolo zákonné, musí byť efektívne a účelné. Z toho potom vyplýva, že ak má byť pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie o tom musí byť vydané zákonom stanoveným postupom a musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca.

43. V správnej žalobe žalobkyňa okrem iného poukázala aj na to, že spolu s ňou boli zaistení aj jej rodičia a brat. V odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia o zaistení žalobkyne, však chýba akákoľvek zmienka o tom, akým spôsobom tento fakt ovplyvnil orgán verejnej správy pri rozhodovaní v predmetnej veci, a teda či ide o primerané opatrenie, prípadne či nie je možné uplatniť alternatívne,

miernejšie donucovacie opatrenia. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že zaistenie žalobkyne nemožno vyhodnocovať izolovane, ale je nevyhnutné ho vnímať vo vzájomnej súvislosti so zaistením jej rodičov a brata. Kasačný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach poukázal na to, že v prípade zaistenia maloletých detí, treba posudzovať najlepší záujem dieťaťa podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a dôvodil, že deti by nemali byť postihované obmedzením osobnej slobody pre imigračné postavenie ich rodičov. Správny súd preto vyhodnotil túto žalobnú námietku ako dôvodnú.

44. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že deti by nemali byť pozbavované osobnej slobody, a to bez ohľadu na to, či majú zákonného zástupcu alebo sú bez sprievodu. Rovnako tento súd vo viacerých prípadoch rozhodol, že umiestnenie detí v zariadeniach, kde boli pozbavené osobnej slobody, bolo porušením čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Správny súd tiež poukazuje na judikatúru kasačného súdu, podľa ktorej žalovaný v súlade so záväzkami obsiahnutými v čl. 3 ods. 2 a 3 Dohovoru o právach dieťaťa, pri úvahe o umiestnení detí spoločne s rodičom do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov musí zohľadniť, že tak, ako deti bez sprievodu, tak aj deti, ktoré sú na ceste s rodičmi, by nemali trpieť zdĺhavým pobytom v zaistení. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného bolo preukázané, že v prípade maloletej žalobkyne ide o zaistenie do 21.03.2023 (rovnako ako u jeho najbližších príbuzných), pričom na základe predchádzajúceho rozhodnutia o zaistení na účel administratívneho vyhostenia maloletej žalobkyne toto trvá už od 02.12.2022. Správny súd v tej súvislosti nepovažuje za relevantnú obhajobu žalovaného, že počas tejto doby „bude Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky posudzovať žiadosť účastníka konania o udelenie azylu“. Podľa ustanovenia veta prvá pred bodkočiarkou o azyle, ministerstvo v konaní o azyle rozhodne do šiestich mesiacov od začatia konania. Správny súd žalovanému pripomína, že aj v prípade neúspechu maloletej žalobkyne so žiadosťou o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, žalobkyňa by mohla rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým jej nebol udelený azyl, napadnúť na súde správnou žalobou. V prípade, ak by žalobkyňa spolu so správnou žalobou podala súčasne aj návrh na priznanie odkladného účinku tejto žalobe a tomuto bolo vyhovené, bola by aj naďalej oprávnená (a to spolu s rodičmi a bratom) sa zdržiavať na území Slovenskej republiky. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu je však limitovaný dobou šiestich mesiacov ( veta druhá zákona o pobyte cudzincov). S prihliadnutím na zákona o pobyte cudzincov bolo na mieste očakávať od orgánu verejnej správy, vzhľadom na obmedzenie osobnej slobody žalobkyne a jeho najbližších príbuzných vysporiadanie sa s požiadavkou zákonodarcu, že zaistenie maloletých detí, ako zraniteľných osôb, musí byť obmedzené na čo najkratší čas. Podľa názoru súdu je pre danú vec podstatné aj to, že žalobkyňu, ktorá cestuje spolu s rodičmi a bratom, možno považovať podľa zákona o pobyte cudzincov za zraniteľnú osobu, požívajúcu zvýšenú ochranu. V daných súvislostiach správny súd zároveň zdôrazňuje, že z hypotézy právnej normy zakotvenej v zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že oprávnenie policajta zaistiť žiadateľa o udelenie azylu prichádza do úvahy až po tom, keď účel zaistenia nemožno dosiahnuť využitím iných, menej závažných prostriedkov nahrádzajúcich zaistenie. Inak povedané, k zaisteniu žiadateľa o azyl je možné prikročiť len vtedy, pokiaľ nemôžu byť v konkrétnom prípade účinne uplatnené iné, dostatočne efektívne, avšak miernejšie donucovacie opatrenia. Týmito sú podľa zákona o pobyte cudzincov hlásenie pobytu, prípadne zloženie peňažnej záruky. Tieto alternatívy môže pritom policajný útvar uložiť vo vzťahu ku každému účelu zaistenia podľa a zákona o pobyte cudzincov. Aj keď zákonná formulácia hovorí o možnosti uloženia alternatívnych opatrení, eurokonformný výklad jednoznačne vedie k tomu, že ide o povinnosť policajného útvaru pri zvažovaní nevyhnutnosti zaistenia, vždy sa v prvom rade zaoberať uložením spomínaných miernejších donucovacích opatrení. Z obsahu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, že by sa žalovaný (skôr než pristúpil k zaisteniu žalobkyne ako žiadateľky o azyl) skúmaním možnosti uložiť niektorú z alternatív nahrádzajúcich jej zaistenie, zaoberal. Aj keď obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je aj citácia už spomenutého zákona o pobyte cudzincov, použitie argumentácie citovaním právnych dokumentov, bez naznačenia priamej súvislosti k použitým zákonným dôvodom zaistenia vykazuje znaky zmätočnosti a tým nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Naviac správny súd zdôrazňuje, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne zrozumiteľné ani v tom, akým spôsobom skutočnosť, že žalovaný podozrieva maloletú žalobkyňu z účelovo podanej žiadosti o azyl s cieľom oddialiť alebo zmariť svoje administratívne vyhostenie, formovala záver žalovaného o neprepustení žalobkyne a jej neumiestnení (spolu s rodičmi a bratom) do záchytného tábora v Humennom. Vzhľadom na okolnosti danej veci sa javí primeraným práve uvedené riešenie, t. j. v čase rozhodovania o žiadosti maloletej žalobkyne o udelenie azylu (ako aj o žiadosti jej rodičov a brata), zvážiť

umiestnenie rodiny ako celku do záchytného tábora, a nie vzniknutú situáciu v rozpore s najlepšími záujmami maloletých detí riešiť zaistením celej rodiny v ÚPZC v Sečovciach.

45. S poukazom na uvedené sa správny súd nemôže stotožniť s názorom žalovaného prezentovaného v preskúmavanom rozhodnutí, že v prípade zaistenia maloletej žalobkyne prihliadal na jej najlepší záujem v súlade s čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.

46. Pokiaľ ide o správnym súdom vnímané nedostatky odôvodnenia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, tieto nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, respektíve doplňujúcim vyjadrením žalovaného, a ani správnemu súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, respektíve absentujúce argumenty žalovaného nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým má dospieť žalovaný, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci správneho súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 06.02.2015).

47. Nakoľko sa správny súd stotožnil so žalobnou argumentáciou žalobkyne, podľa napadnuté rozhodnutie žalovaného o zaistení žalobkyne zrušil a nariadil žalovanému bezodkladne prepustiť maloletú žalobkyňu zo zaistenia.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, voči neúspešnému žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajský súd v Košiciach v lehote siedmich dní odo dňa doručenia rozsudku. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.