Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/19/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobcu: Poľnohospodárska Pôda s.r.o., so sídlom Žehrianska 3179/3, Bratislava, IČO: 44 138 369, zastúpený: Advokátska kancelária LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovaným: 1.) M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, J. - U., X.) S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, J. - U., X.) X. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, J. - U., všetci zastúpení: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, IČO: 36 833 533, za účasti intervenienta na strane žalovaných : MH Invest II, s. r. o., so sídlom Trnavská cesta 100, Bratislava, IČO: 50 021 150, zastúpený: Advokátska kancelária REDANT s. r. o., so sídlom Konventná 6, Bratislava, IČO: 53 682 581, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní voči rozsudku Okresného súdu Nitra č.k.

- 296 zo dňa 2. augusta 2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. až 3.rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Intervenientovi priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.1.Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. X., obec X., okres J., zapísaných Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, parcely registra "C" evidované na mape určeného operátu, parc. č. XXXX, druh pozemku: orná pôda o výmere XXXXX m2. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.06.2015 bola uzavretá kúpna zmluva medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovanou ako predávajúcim. Predmetom zmluvy je prevod vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. X., zapísaných na LV č. XXXX. Návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe danej zmluvy bol Okresnému úradu Nitra, katastrálny odbor, doručený dňa 02.07.2015. Žalovaná listom odstúpila od zmluvy, avšak svoje odstúpenie žiadnym spôsobom nezdôvodnila. Žalobca ďalej uviedol, že s poukazom na dohodnutý obsah samotnej zmluvy, žalovaná nemohla v súlade s jej obsahom od zmluvy odstúpiť, nakoľko neexistovali nielen zmluvné, ale ani zákonné dôvody pre odstúpenie od zmluvy. Žalobca je toho názoru, že má naliehavý právny záujem na určení, že odstúpenie od zmluvy nie je platné, a teda že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, nakoľko bez tohto určenia je jeho právne postavenie neisté a jeho práva sú bez tohto určenia ohrozené. 1.2. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 26.04.2017 č. k. -93 súd návrh na zmenu žaloby zamietol. Žalobca doručil súdu dňa 20.02.2017 návrh na zmenu žaloby, ktorou sa domáhal, aby

súd určil, že žalobca bol výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti ku dňu jeho vyvlastnenia na základe rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 18.08.2016 Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU - NR - OVBP2-2016/032185-53 v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy zo dňa 10.10.2016, č. 24929/2016/B624-SV/64203/To. Vo veci rozhodol prvýkrát súd rozsudkom, č. k. -133 zo dňa 05.03.2019 tak, že žalobu zamietol ako aj návrh na prerušenie konania. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 1.3. Proti tomuto uzneseniu ako aj rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a domáhal sa jeho zmeny tak, aby bola súdom pripustená zmena žaloby v znení. O odvolaní rozhodol uznesením Krajský súd v Nitre, č. k. -187, zo dňa 30.12.2019 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie č. k. -93 zo dňa 26.apríla 2017 o zamietnutí návrhu na zmenu žaloby zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok I.) a rozsudok súdu prvej inštancie č. k. -133 zo dňa 5.marca 2019 v napadnutom zamietajúcom výroku vo veci samej a vo výroku o trovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 1.4. Po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom, súd prvej inštancie uznesením č. k. - 218 zo dňa 06.08.2020 rozhodol, že pokračuje s právnymi nástupcami pôvodnej žalovanej, ktorá zomrela po podaní žaloby, dňa 29.01.2020. Súd ďalej uznesením č. k. - 234 zo dňa 12.01.2021, pripustil zmenu petitu žaloby a v konaní rozhodoval o žalobnom petite v zmysle ktorého žalobca žiadal, aby súd určil, že žalobca bol výlučným vlastníkom pozemku registra "C" v katastrálnom území X., obec X., okres J. s parcelným číslom XXXX, orná pôda o výmere XX.XXX m2 ku dňu jeho vyvlastnenia na základe rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 18.08.2016 Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, č. OU-NR-OVBP2-2016/032185-53 v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy zo dňa 10.10.2016, č. 24929/2016/B624-SV/664203/To. Ďalším uznesením č.k. - 276 zo dňa 18.06.2021 súd pripustil vstup intervenienta do konania a to na stranu žalovaných. 1.5. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol ( výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným v 1. až 3. rade priznal nárok na náhradu prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100% ( II.) a intervenientovi tiež priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% ( výrok III.). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , , , , , , , , o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim, , ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu, na základe čoho dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 1.6. Poukázal na zistený skutkový stav, z ktorého vyplynulo, že medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovanou ako predávajúcou bola dňa 15.06.2015 uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. X., obec X., okres J., zapísanej Okresným úradom J., katastrálny odbor, na LV č. XXXX, parcely registra "C" evidované na mape určeného operátu, parc. č. XXXX, druh pozemku: orná pôda o výmere XXXXX m2. Návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bol Okresnému úradu Nitra, katastrálny odbor doručený dňa 02.07.2015. Žalovaná od kúpnej zmluvy odstúpila. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. bola zapísaná ako vlastník parc. č. XXXX o výmere XXXXX m2, ostatné plochy (LV č. XXXX). Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.06.2016 č. 20160027 uzatvorenej medzi MH Invest, s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou MH Invest II, s.r.o., ako kupujúcim zverejnenej v Centrálnom registri zmlúv bola ako vlastník pozemku zapísaná do katastra nehnuteľností spoločnosť MH Invest II, s.r.o. Právoplatnosťou rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-NR.OVBP2-2016/032185-53 zo dňa 18.08.2016 došlo okrem iného k vyvlastneniu pozemkov v prospech spoločnosti MH Invest s.r.o. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 10.10.2016, č. 24929/2016/B624-SV/64203/To. Náhrada za vyvlastnenie, vrátane náhrady za vyvlastnenie pozemku, bola v zmysle rozhodnutia uložená do úschovy na Okresnom súde Nitra. Súd mal z obdobných vecí vedomosť o tom, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. 401/2015 z 08.07.2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplynulo, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. X., obec X., okres J., parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parc. č. XXXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere XXXXX m2 je spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o.. 1.7. Súd prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia žalobu zamietol, nakoľko dospel k názoru, že žalobca na podanej žalobe nemá naliehavý právny záujem, pretože aj keby bol žalobca v konaní úspešný, neprinieslo by to žiadnu zmenu v právnom stave ohľadne

predmetnej nehnuteľnosti, či sporných strán. Žaloba podaná žalobcom je žalobou určovacou a žalobca sa jej môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť a právne postavenie žalobcu je ohrozené, pričom ani jedna z týchto podmienok podľa názoru súdu splnená nebola. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalovaný previedol nehnuteľnosť spoločnosti MH Invest s.r.o. pričom mu bola vyplatená kúpna cena. Spoločnosť MH Invest s.r.o. previedla nehnuteľnosť spoločnosti MH Invest II s.r.o., následne bola nehnuteľnosť vyvlastnená právoplatným rozhodnutím vyvlastňovacieho orgánu. Ako vlastník nehnuteľnosti je v katastri evidovaná spoločnosť MH Invest, s.r.o. (aktuálne č. LV XXXX, k.ú. X.). Uviedol, že daný stav nie je možné zmeniť podanou žalobou na určenie vlastníctva, bez toho, aby nebol stranou sporu takéhoto konania subjekt, ktorý ako vlastník nehnuteľnosti je zapísaný v katastri nehnuteľností. Nadobudnutie vlastníctva vyvlastnením je osobitný druh nadobudnutia vlastníctva, ktoré nie je odvodené od práv právneho predchodcu. Aktuálny evidovaný vlastník nehnuteľnosti nie je právnym nástupcom žalovaného. Súd prvej inštancie dodal, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na podaní žaloby ani z dôvodu uplatňovania si náhrady za vyvlastnenie, pretože žalovaná (respektíve jej právni nástupcovia) mala vyplatenú kúpnu cenu a úschova náhrady za vyvlastnenie sa týka vzťahu medzi spoločnosťami MH Invest s.r.o. a MH Invest II s.r.o. Žalobcovi by ani v prípade vyhovenia žalobe nevznikol zákonný nárok na vyplatenie náhrady za vyvlastnenie. 1.8. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že ani po zmene žaloby nemá žalobca naliehavý právny záujem aj vzhľadom na to, že podľa súd rozhoduje, či tu právo je alebo nie je a nie o tom či tu právo bolo alebo nebolo. Nejde o žalobu, ktorá rieši aktuálnu otázku. Žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože vzhľadom na vznik predkupného práva štátu po uzatvorení zmluvy, ale pred vznikom vlastníckeho práva vkladom do katastra nehnuteľností (pričom predkupné právo štátu bolo následne uplatnené), nikdy žalobca nebol a ani nemohol byť zapísaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, t.j. nenadobudol ani nemôže nadobudnúť vlastnícke právo. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre v konaní sp.zn. , ktorý konštatoval, že takto podaná žaloba podľa názoru odvolacieho súdu nie je účinný procesný nástroj ochrany práva žalobcu a bez tohto určenia jeho právo nebude ohrozené a nestane sa neistým. Súd prvej inštancie dôvodil, že účelom požadovaného určenia nie je zmena osoby zapísanej ako vlastník v katastri nehnuteľností, ale vyplatenie náhrady za vyvlastnený pozemok. Žaloba o plnenie má prednosť pred žalobou o určenie, žalobca touto žalobou nesleduje zosúladenie zhody zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym stavom - zápis jej vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti, ale ide mu len o vyplatenie náhrady za vyvlastnenie pozemku, teda o plnenie, ktorého sa môže domáhať žalobou na plnenie, v ktorom konaní by sa otázka vlastníckeho práva posudzovala ako otázka predbežná. 1.9. Pokiaľ ide nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam voči subjektu, ktorý nie je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností, z tohto dôvodu mal súd za to, že žalovaná ani jej právni nástupcovia, nie sú pasívne legitimovaní a žaloba voči nej je teda nedôvodná. Okrem toho, ani ku dňu vyvlastnenia nebola ani pôvodná žalovaná vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, pretože vlastníkom spornej nehnuteľnosti bol v čase realizácie vyvlastnenia intervenient, ktorý nadobudol nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy od spoločnosti MH Invest, s.r.o. Vo vzťahu k poznámke podľa , súd prvej inštancie uviedol, že táto síce pôsobí aj voči neskorším nadobúdateľom nehnuteľnosti a prioritne má upozorňovať na to, že v prebiehajúcom konaní môže byť určené vlastnícke právo osoby, ktorá si dala poznámku zapísať a prípadné pozitívne rozhodnutie sa bude vzťahovať aj na neskorších vlastníkov, avšak v tomto konaní žalobca nežiada dosiahnutie zápisu jeho osoby ako vlastníka do katastra nehnuteľností, ale ide mu o vyplatenie náhrady za pozemok. Poznámka má význam len vtedy, ak dôjde na základe rozhodnutia k zápisu nového vlastníka do katastra nehnuteľností. Súd na záver poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 27.1.2021, sp. zn. , ktorým bolo dovolanie v skutkovo zhodných veciach odmietnuté. O trovách konania súd rozhodol podľa a 262 ods. 1 tak, že žalovaným v 1. až 3.rade, ako aj intervenientovi priznal voči žalobcovi plnú náhradu trov konania, keďže boli v konaní úspešní.

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, ktorým navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť. Žalobca uviedol, že odôvodnenie súdu je nedostatočné a nepresvedčivé, nakoľko sa v ňom nenachádzajú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky relevantné právne a skutkové otázky. Súd nesprávne právne posúdil otázku naliehavého právneho záujmu a na základe vykonaných dôkazov dospel nielen k nesprávnym skutkovým zisteniam, ale tieto i nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že pôvodne sa žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva a v priebehu konania v dôsledku objektívnej zmeny skutkových okolností podal návrh na zmenu žaloby z dôvodu

vyvlastnenia pozemku na základe rozhodnutia OÚ Nitra, odbor výstavby dňa 1.3.2016 v prospech spoločnosti MH Invest s.r.o., Bratislava. Namietal, že súd vôbec nevenoval pozornosť predloženým listinným dôkazom - z rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 18.8.2016 vyplýva, že zložiteľ nemohol splniť povinnosť uhradiť náhradu za vyvlastnené pozemky, pretože sú odôvodnené pochybnosti kto je veriteľom a to kvôli prebiehajúcim súdnym konaniam ohľadne nehnuteľností, medzi ktoré patrí i pozemok. V návrhu na zmenu žaloby žalobca poukazoval na ustanovenia a o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim. Súd sa k tejto argumentácii vôbec nevyjadril. Je zrejmé, že finančné prostriedky boli reálne zložené do úschovy súdu a dosiaľ nedošlo k ich vyplateniu. 2.2 Vyplatenie náhrady v posudzovanom prípade závisí od výsledku konania o vlastníctve vyvlastneného Pozemku. Pokým by konanie o určenie vlastníctva neprebiehalo, tak by žiaden dôvod pre úschovu finančných prostriedkov neexistoval, nakoľko tie by boli vyplatené vyvlastnenému (MH Investu II, s.r.o.). Z rozhodnutia o vyvlastnení je zrejmé, že k takémuto vyplateniu náhrady nedošlo. Uviedol, že súd vychádzal zo zrejmého omylu (prvoinštančný súd i Najvyšší súd na ktorého rozsudok prvoinštančný súd poukázal). Spoločnosti MH Invest II. bola vyplatená len časť náhrady za vyvlastnenie (tam kde jej vyplatenie nebolo sporné). Otázka vyplatenia náhrady je stále aktuálna, keďže nebola vyplatená, lebo nebolo zrejmé, kto je veriteľom. Ak by bola vyplatená spoločnosti MH Invest II. (ktorej bola vyplatená len časť náhrady) bolo by celkom logické, že by mohol podať žalobu na plnenie voči tomuto subjektu, kde by sa otázka platnosti zmluvy riešila ako otázka predbežná. Účastníkmi vyvlastňovacieho konania bol žalobca i právny predchodca žalovaných práve v dôsledku prebiehajúceho konania. Z uvedených dôvodov nemôže obstáť záver, že Žalobca na požadovanom určení nemá naliehavý právny záujem. Rozhodnutie súdu by mohlo vyriešiť spor o to, kto bol vlastníkom v čase vyvlastnenia a tým aj komu náhrada za vyvlastnenie patrí. Práve kvôli vyvlastneniu došlo k zmene žaloby. Jedná sa o tzv. solučnú úschovu s účinkami splnenia dlhu, žalobca by mal k dispozícii iný právny prostriedok, za daných skutkových okolností však nemá inú možnosť než určovaciu žalobu. Čo sa týka konania o úschovách, jeho účastníkom nie je pôvodná Žalovaná ani jej právni nástupcovia, a to v dôsledku postupu štátu prostredníctvom spoločností MH Invest s.r.o. a MH Invest II. s.r.o. Konštatoval, že súd tiež vec nesprávne právne posúdil, keď skonštatoval, že Žalobca nemá naliehavý právny záujem ani z dôvodu uplatňovania si náhrady za vyvlastnenie z dôvodu, že v tomto prípade Žalovaný mal vyplatenú kúpnu cenu spoločnosťou MH Invest s.r.o. , pretože kúpnou zmluvou vznikol nový právny vzťah, avšak nič to nemení na tom, že náhradu nebolo možné dosiaľ vyplatiť z dôvodu, že nebolo zrejmé, kto bol vlastníkom. 2.3 Žalobca ďalej namietal posúdenie pasívnej vecnej legitimácie, pretože naliehavý právny záujem nahrádza vecnú legitimáciu účastníkov. Zdôraznil, že v konaní poukazoval na ustanovenie , ktorý záväznosť právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti bez ďalšieho rozširuje i na ďalšie osoby, ktoré nie sú stranami sporu. Bez ohľadu na osobu žalovanej, obe spoločnosti (MH Invest s.r.o., MH Invest II s.r.o.) spĺňajú podmienky tohto zákonného ustanovenia na to, aby bol rozsudok voči ním záväzný bez toho, aby museli vstúpiť do konania (návrhy na povolenie vkladov ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností boli podané v čase, keď bola v katastri nehnuteľností zapísaná poznámka o tomto konaní, čo zároveň vylučuje ich dobromyseľnosť).

3.1 Intervenient k odvolaniu žalobcu vo svojom vyjadrení navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. K námietke žalobcu o nesprávnych skutkových zisteniach a jeho tvrdeniu, že ustanovením odôvodňuje svoj naliehavý právny záujem, zdôraznil, že toto ustanovenie nie je osobitným predpisom zakladajúcim naliehavý právny záujem v zmysle , písm. c) . Účelom tejto právnej normy je zabezpečiť plnenie v situáciách objektívnej právnej neistoty alebo pochybnosti o tom, kto je v momente vyvlastnenia vlastníkom vyvlastňovanej nehnuteľnosti, čiže predpokladá sa spor o vlastnícke právo priamo s vyvlastňovaným subjektom, nakoľko len v tejto situácii môže existovať skutočná a relevantná pochybnosť o tom, kto v konečnom dôsledku bude príjemcom plnenia. Tento predpoklad nie je naplnený, Žalobca nie je v spore o vlastnícke právo k nehnuteľnostiam s vyvlastňovaným subjektom (Intervenientom), nemá ani žiadny pomer k vyvlastňovaciemu konaniu (nebolo vyvlastňované vlastnícke právo Žalobcu) a už vôbec nie k predmetnej úschove a náhradám za vyvlastnenie v nej zložených (a to najmä s ohľadom na vznik predkupného práva štátu a jeho následného uplatnenia). Ak došlo k zloženiu peňažných prostriedkov do úschovy súdu, tak len z toho dôvodu, že vyvlastňovací orgán aplikoval príslušnú normu formalisticky a extenzívne akéhokoľvek kontextu k prebiehajúcim konaniam a stranám, medzi ktorými sa spor viedol. Súd teda nepochybne dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam, a preto sú tvrdenia Žalobcu o naplnení tohto odvolacieho dôvodu ničím nepodložené.

3.2 K otázke naliehavého právneho záujmu žalobcu Intervenient zdôraznil, že Žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva k vyvlastnenému pozemku voči právnym nástupcom pôvodne žalovanej, naliehavý právny záujem na určení musí teda osvedčiť proti označenému subjektu. Nakoľko žalovaní nie sú vlastníkmi vyvlastneného pozemku, pôvodne žalovaná ani žalovaní neboli vlastníkmi vyvlastneného pozemku ani v momente vyvlastnenia, čiže neboli ani vyvlastňovacími vlastníkmi, a teda z toho dôvodu ani nie je potenciálnym príjemcom náhrady za vyvlastnenie zloženej v úschove Okresného súdu Nitra sp. zn. (ďalej len „Úschova“) z titulu vyvlastnenia, nemožno voči nej existenciu naliehavého právneho záujmu týmito okolnosťami odôvodňovať. Súd správne skonštatoval, že úschova náhrady za vyvlastnenie sa týka vzťahu medzi spoločnosťami MH Invest, s.r.o. a MH Invest II, s.r.o., pretože vyvlastňovaným subjektom neboli pôvodne žalovaná, žalovaní a ani žalobca, čiže ani teoretickým úspechom žalobcu v tomto konaní by mu nevznikol nárok na príslušnú časť vyvlastňovacej náhrady zloženej v úschove. Ak sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva ku dňu vyvlastnenia a tomu zodpovedajúcemu nároku na náhradu za vyvlastnenie, žaloba musí smerovať voči nositeľovi tohto hmotnoprávneho nároku, čo splnené nie je (práve túto situáciu rieši vyššie citované uznesenie sp.zn. ). Z toho dôvodu ani nemôžu nastať následky predpokladané , ods. 2 , na ktorý sa žalobca niekoľkokrát odvoláva, nakoľko jeho aplikácia si vyžaduje existenciu naliehavého právneho záujmu, ktorý Žalobca nepreukázal, a predpokladá zápis žalobcu ako vlastníka do katastra nehnuteľností, ktorý však už nie je možné vykonať v prospech žalobcu. 3.3 K námietke žalobcu o pripustení intervenienta do konania uviedol, že právny záujem Intervenienta na výsledku tohto konania je nespochybniteľný, nakoľko Žalobca sa prostredníctvom aj tohto konania snaží odôvodniť svoj nárok na náhradu za vyvlastnenie zloženú v úschove, ktorej príjemcom je Intervenient. Dodal, že je to práve Intervenient, ktorý by mohol byť výsledkom konania dotknutý najviac, nakoľko by mohlo dôjsť k spochybneniu jeho postavenia ako oprávneného príjemcu príslušnej časti vyvlastňovacej náhrady zloženej v úschove. Z toho dôvodu môže Intervenient vstúpiť do konania aj proti vôli strany, ktorú podporuje, ak súd riadne o pripustení Intervenienta do konania rozhodol.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili aj žalovaní, ktorí uviedli, že v celom rozsahu sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že na určení vlastníckeho práva do minulosti nie je naliehavý právny záujem a preto sa ani nezaoberal meritom veci. Žalobca v konaní nepreukázal aktívnu ani pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko žalovaní nie sú vlastníkmi predmetného pozemku a preto ani v prípade kladného rozhodnutia o žalobe by takéto rozhodnutie nemohlo byť podkladom k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Ďalej zdôraznili, že rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva k pozemku bolo po proteste prokurátora zrušené a následne žalobcove odvolanie proti tomuto rozhodnutiu právoplatne zamietnuté. Žalobca teda nikdy vlastnícke právo k pozemku nenadobudol. Jeho konanie je čisto obštrukčné, ktorým sa nevie zmieriť so skutočnosťou že mu vyvlastňovacia náhrada za pozemok nepatrí. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( , ), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania ( a ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

6. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.

Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

8. Žalobca v podanom odvolaní ako odvolací dôvod namietal, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je nedostatočné a nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Odvolací súd uvádza, že napadnutý rozsudok spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí zmysle § 220 ods. 2 z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok. Z odôvodnenia je zrejmé aké boli právne úvahy súdu prvej inštancie, ktoré viedli k prijatiu konečného záveru v prejednávanom spore. Súd prvej inštancie zrozumiteľne uviedol, čo je predmetom sporu, aké skutočnosti tvrdili sporové strany, ktoré dôkazy vykonal, z akých dôkazov vychádzal, ako ich výhod hodnotil, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a teda z akého skutkového stavu vychádzal a ako vec právne posúdil. 9. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanej žalobe o určenie vlastníckeho práva voči žalovaným a súčasne konštatoval, že žalovaní v spore ani neboli pasívne legitimovanými. Zásadnou odvolacou námietkou žalobcu bolo práve nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu na jeho strane.

10. Podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby je podľa (predtým ) právny záujem na požadovanom určení. Právny záujem procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu a či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) aj iná žaloba (pozri rozhodnutie NS SR v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/96). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti v prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane, vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania (rozhodnutie NS SR , , ).

11. Určovacou žalobou môže byť určené len jestvovanie práva, príp. právneho vzťahu existujúceho ku dňu vyhlásenia rozsudku. Obsahom žaloby nemôže byť určenie práva za dobu minulú, ani do budúcnosti (pozri rozhodnutie NS SR , ). Z tohto pravidla judikatúra pripúšťa aj výnimky, a to v podobe žalôb o určenie, že určitá osoba bola ku dňu smrti vlastníkom, resp. že určitá vec patrí do dedičstva (rozhodnutie NS SR sp. zn. , ).

12. Z uvedeného vyplýva, že naliehavý právny záujem na danom určení nemôže byť v danom prípade daný, pretože by nedošlo k zmene vlastníka, ktorý je v súčasnej dobe zapísaný na liste vlastníctva a žalobca sa napokon tohto určenia ani nedomáhal, pretože žiadal po zmene petitu žaloby určiť vlastnícke právo iba ku dňu vyvlastnenia. Z obsahu spisu vyplýva, že cieľ sledovaný žalobcom formou tejto žaloby smeroval k vyplateniu náhrady za vyvlastnený pozemok. Vychádzajúc z uvedeného, dospel odvolací súd k záveru, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení nie je daný, pretože petit žaloby, skutkové tvrdenia a právne posúdenie, sa neviaže na odstránenie konkrétnej spornosti žalobcom uplatňovaného práva (rozhodnutie NS SR z 28. 09. 2016 publikovaným pod R 22/2017). V danom prípade sa nejedná o prípad určovacej žaloby ako prostriedku ochrany už porušeného práva, pretože žalobca touto žalobou nesledoval zosúladenie zhody zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym stavom ( zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností), ale len vyplatenie náhrady za vyvlastnenie

pozemku, teda o plnenie, ktorého sa mohla domáhať iným procesne prípustným prostriedkom právnej ochrany, s predbežným posúdením otázky vlastníckeho práva.

13. Vo vzťahu k ust. sa odvolací súd plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že poznámka o prebiehajúcom konaní má význam iba vtedy, ak dôjde na základe rozhodnutia k zápisu nového vlastníka do katastra nehnuteľností. V tomto konaní však nežiadal žalobca zmenu zápisu v osobe vlastníka do katastra nehnuteľností, ale naliehavý právny záujem odôvodňoval rozhodnutím o vyvlastnení pozemku a jeho nároku na vyplatenie náhrady za vyvlastnenie.

14. S poukazom na uvedené odvolací súd považoval za správny záver súdu prvej inštancie o neexistencii naliehavého záujmu žalobcu na požadovanom určení a skonštatoval, že naliehavý právny záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva, ktorým nerieši aktuálnu otázku, ale sa domáha určenia vlastníckeho práva do minulosti (ku dňu vyvlastnenia), a to nie za účelom zosúladenia zhody zápisu vo verejnom registri, ale za účelom získania plnenia náhrady za vyvlastnenie, nie je daný. Takto prijatý záver odvolacieho súdu je v súlade s rozhodovacou činnosťou NS SR v jeho rozhodnutiach sp. zn. zo dňa 28.07.2022, sp.zn. zo dňa 23.06.2022, sp.zn. zo dňa 29.09.2022, ktorým NS SR prejednal podané dovolania proti rozhodnutiam Krajského súdu v Nitre v rovnakých veciach a svojimi rozhodnutiami dovolania zamietol. V rozsudku sp.zn. zo dňa 29.09.2022 dovolací súd uvádza: „ V danom prípade v pomere medzi žalobcom a žalovanou neexistuje spornosť vlastníckeho práva, a preto vo vzťahu k žalovanej žalobca nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Ak sa zamietol určovacia žaloba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej. Z uvedeného teda vyplýva, že otázka potreby skúmania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, na vyriešení, ktorej založil rozhodnutie odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie je otázkou, ktorá bola dovolacím súdom opakovane riešená (sp.zn. , ). Rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. , ktorý bol vydaný v obdobnej právnej veci, prešiel testom ústavnosti ( sp.zn. ), keď Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o ústavnej sťažnosti uviedol, že zamietnutie sťažovateľovej žaloby nepredstavovalo odopretie spravodlivosti v podobe neochoty súdov konajúcich o jeho určovacej žalobe zaoberať sa zodpovedajúcou vecnou argumentáciou a zaujal k nej decízne stanovisko že „ .... zamietnutie sťažovateľovej určovacej žaloby nie je záverom o tom, že mu nesvedčí právo na vyplatenie náhrady za vyvlastnenie, ale len dôsledkom toho, že sťažovateľ na presadzovanie svojho hmotného práva zvolil neadekvátnu procesnú formu - žalobu o určenie vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti.“.... „ Pri vysporiadaní sa s nesprávnym právnym posúdením veci Najvyšší súd sťažovateľovi zrozumiteľne vysvetlil rozdiel medzi podmienkou pasívnej vecnej legitimácie a naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe. Odkázal na vlastné rozhodnutia dokumentujúce ustálenú judikatúru k predmetnej otázke ( body 31 - 33 napadnutého rozsudku). Následne podčiarkol rozhodné okolnosti sťažovateľovej veci a vyvodil záver, podľa ktorého odvolací súd rozhodol o otázke, ktorá je stabilizovane judikovaná Najvyšším súdom a súčasne predmetnú právnu otázku ( nedostatok naliehavého právneho záujmu a nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ) posúdil správne.“

15. S poukazom na uvedené dôvody, ako aj závery v citovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, je potom preskúmavanie napadnutého výroku rozhodnutia z ďalších odvolacích dôvodov žalobcu nadbytočné, pretože by nemalo žiadny vplyv na výsledok tohto sporu o zamietnutí žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil podľa .

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s a úspešným žalovaným v 1. až 3.rade a intervenientovi na strane žalovaných v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom podľa .

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).