Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Sa-63-2021.pdf
PDF · 168.58 KB
Case nature
Subarea
14Sa/63/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou, v právnej veci žalobcu: A. Y., bytom A. XXX, podnikajúci pod obchodným menom A. Y. - Y. S., s miestom podnikania X. XXX, IČO: XXXXXXXX, právne zastúpený: advokátska kancelária Z. & Z. s.r.o., so sídlom I., O. X/XXXXX, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: B. úrad J., pobočka Z., so sídlom Z., A. XXX/X, IČO: XXXXXXXX, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Žaloba s a z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy. Uviedol, že listom zo dňa XX.XX.XXXX označeným ako „Oznámenie o daňovej kontrole č. XXXXXXXXX/ XXXX, č. XXXXXXXXX/XXXX, č. XXXXXXXXX/XXXX“ bola jemu a osobám, s ktorými podnikal v združení oznámené začatie daňovej kontroly podľa zákona č. 563/2019 Z. z. Poukázal na to, že žalovaný tieto oznámenia doručoval na adresy trvalého bydliska jednotlivých podnikateľov podnikajúcich v združení, v prípade žalobcu na jeho adresu A. XXX, ktorá nie je miestom jeho podnikania. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ust. § 4 ods. 2 písm. c) daňového poriadku, v ktorom je vymedzená osoba zúčastnená na správe daní. Mal za to, že ide o osobu, ktorej tento zákon alebo osobitné predpisy ukladajú povinnosti alebo priznávajú práva. S poukazom na uvedené je potrebné rozlišovať tri základné množiny daňových subjektov, a to: ad a) fyzickú osobu nepodnikateľa, ad b) fyzickú osobu podnikateľa a ad c) právnickú osobu ako podnikajúci alebo nepodnikajúci subjekt. Práve týmto trom kategóriám daňových subjektov sú ukladané povinnosti a priznávajú sa práva, a teda takto spĺňajú vymedzenie daňového subjektu podľa § 4 ods.2 písm. c) daňového poriadku. Žalobca mal za to, že je daňovým subjektom spadajúcim pod kategóriu b), a práve z tohto dôvodu spochybnil zákonnosť doručenia oznámenia o začatí daňovej kontroly na adresu jeho trvalého pobytu a nie na adresu miesta podnikania.
2. Žalobca ďalej uviedol, že si je vedomý ustanovenia § 30 ods. 5 daňového poriadku, avšak mal za to, že toto ustanovenie nie je možné vykladať tak, že fyzická osoba podnikateľ a fyzická osoba nepodnikateľ sú identické kategórie subjektov pre účely doručovania písomností. K takémuto výkladu pre účely doručovania písomností bráni vlastné zákonné vymedzenie pojmu daňový subjekt podľa § 4 ods. 2 písm. c) daňového poriadku. Okrem toho mal za to, že vzhľadom na to, že predmetom kontroly zo strany daňového úradu bola daň z pridanej hodnoty, ktorej platiteľom je ako podnikateľ, oznámenie mu malo byť doručované ako podnikateľovi a nie ako fyzickej osobe na adresu trvalého pobytu.
3. V tejto súvislosti mal za to, že je nesprávne označovaný, keďže správca dane (v oznámení ako aj iných podaniach) uvádza jeho meno a priezvisko, nie obchodné meno. Konkrétne nebol uvedený dodatok Y. S..
4. Z vyššie uvedeného potom žalobca uzavrel, že: a) žalovaný mu oznámenie o začatí daňovej kontroly nedoručoval ako daňovému subjektu zákonným spôsobom, b) žalovaný v oznámení o začatí daňovej kontroly nevymedzil daňové subjekty správne, keď tieto neidentifikoval ich riadnym obchodným menom. Podľa názoru žalobcu, splnenie čo i len jedného z vyššie uvedených predpokladov zaťažuje vadou nezákonnosti celú daňovú kontrolu.
5. Ďalej žalobca uviedol, že sa dal zastúpiť spoločnosťou L. J., k.s., I., ktorá požiadala o zmenu dňa začatia daňovej kontroly. Žiadosti bolo vyhovené a za deň začatia daňovej kontroly je považovaný deň XX.XX.XXXX. Poukázal na to, že na žiadosť bola daňová kontrola prerušená, a to z dôvodu pandémie T. XX. Po uplynutí doby prerušenia daňovej kontroly, daňový úrad pokračoval v daňovej kontrole. Prerušenie trvalo do XX.XX.XXXX. Následne žalobca uviedol, že listom zo dňa XX.XX.XXXX ho žalovaný vyzval na predloženie dôkazov a poskytnutie informácií. Na tento úkon mu daňový úrad poskytol 20 kalendárnych dní. Predmetná výzva bola zástupcovi žalobcov v rámci daňovej kontroly doručená dňa XX.XX.XXXX. Listom zo dňa XX.XX.XXXX uskutočnil zástupca dva procesné úkony. Požiadal daňový úrad o zaslanie listín, ktorými žalobcovia nedisponovali a mali sa k nim vyjadriť a súčasne požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k týmto podkladom, a to tak, aby na tento úkon mal XX kalendárnych dní odo dňa doručenia požadovaných fotokópií. Uvedený list bol žalovanému doručený dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný doručil zástupcovi žalobcov podklady dňa XX.XX.XXXX spolu so sprievodným listom zo dňa XX.XX.XXXX označeným ako „Odpoveď na žiadosť“. V predmetom liste sa okrem iného uvádza, že žiadosť zástupcu žalobcov o predĺženie, resp. zmenu lehoty na uskutočnenie úkonu, ktorý bol predmetom výzvy, bude predmetom samostatného rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného o tejto žiadosti bolo následne zástupcovi žalobcov doručené dňa XX.XX.XXXX. V danej veci pritom žalovaný rozhodol tak, že žalobcom vyhovel len čiastočne, a to tak, že im určil lehotu na zaslanie vyjadrenia do XX.XX.XXXX. Fakticky teda o dva dni. Žalobca nepovažoval takýto spôsob určenia lehoty za správny a podľa jeho názoru, účinky tohto rozhodnutia ani nemohli nastať. V tomto ohľade poukázal na § 28 ods. 3 daňového poriadku, keď uplynutím XX. dňa od doručenia žiadosti žalovanému nastala zo zákona fikcia, že tejto žiadosti bolo vyhovené. Uzavrel, že mohol účinne zasielať svoje vyjadrenia k veci žalovanému XX dní odo dňa doručenia chýbajúcich listín, t. j. do XX.XX.XXXX. Žalovaný napriek tomu už dňa XX.XX.XXXX vydal protokol o daňovej kontrole, ktorým daňovú kontrolu ukončil. Naviac, v tomto protokole explicitne uviedol, že na niektoré podania žalobcov ani neprihliadol.
6. Žalobca ďalej poukázal na to, že boli žalovaným odignorované viaceré podania, resp. vyjadrenia realizované v rámci daňovej kontroly, čím došlo k porušeniu procesných pravidiel priebehu daňovej kontroly. Jednotlivé odpovede zástupca žalobcu realizoval vo forme, ktorá sa mu z hľadiska ochrany práv a právom chránených záujmov kontrolovaných daňových subjektov javila v rozhodnom čase ako najvhodnejšia, ako aj z hľadiska priebehu daňovej kontroly, t. j. e-mailom, cez dátovú schránku žalovaného a pod.. V prípade, ak podanie zástupca neurobil kvalifikovaným spôsobom (t. j. cez schránku eGov), žalovaný ho podľa príslušných ustanovení daňového poriadku vyzval na odstránenie týchto vád. Žalovaný však tak nepostupoval konzistentne počas celej daňovej kontroly, ale selektívne podľa vlastného uváženia a svojvoľne, čím porušil všeobecne záväznú právnu úpravu. Ak by k uvedenému pochybeniu nedošlo, mohlo byť podstatným spôsobom ovplyvnený priebeh daňovej kontroly, resp. výsledky daňovej kontroly.
7. Žaloba ďalej uviedol, že žalovaný pred ukončením daňovej kontroly vypracoval dokument „Oboznámenie so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február XXXX až december XXXX“. Tento mu bol doručený dňa XX.XX.XXXX. Bola mu poskytnutá lehota X dní na to, aby sa k zisteným skutočnostiam vyjadril. Na toto oboznámenie zástupca žalobcu reagoval e-mailovou správou zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný formálne ukončil daňovú kontrolu vypracovaním protokolov, pričom vo vzťahu k žalobcovi išlo o protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Spoločným znakom všetkých protokolov bolo konštatovanie žalovaného, že daňový subjekt vyjadrenie k oboznámeniu so skutočnosťami zistenými počas daňovej kontroly nepodal zákonným spôsobom, správca dane naň nemohol prihliadať. Z obsahu protokolu vyplynulo, že žalovaný počas daňovej kontroly a pri vyhotovovaní protokolov z daňovej kontroly neprihliadal na podanie zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca mal za to, že žalovaný ho mal vyzvať, aby doplnili tieto podania kvalifikovaným spôsobom tak, ako urobil pri iných podaniach. Ak tak neučinil, realizoval daňovú kontrolu spôsobom, ktorým zasiahol do jeho práv, a to podstatným spôsobom.
8. Trval na tom, že žalovaný, resp. jeho postup porušil jeho práva a právom chránené záujmy minimálne v troch smeroch. Jednak žalovaný v rámci svojho predčasného záveru o neprípustnosti podania zo dňa XX.XX.XXXX porušil zákonnú právnu úpravu, keď v rámci daňovej kontroly neuplatnil postup podľa § 13 ods. 10 Daňového poriadku. Práve z dôvodu podstatného procesného pochybenia došlo aj k podstatnému meritórnemu pochybeniu v konaní vo veci samej, keď žalovaný v protokoloch explicitne uvádza, že na podanie neprihliadal. Ide pritom o podanie urobené včas a oprávnenou osobou. Mal za to, že žalovaný úplne opomenul, že e-mailovú správu zo dňa XX.XX.XXXX zástupca žalovaného doplnil aj ďalším listinným podaním zo dňa XX.XX.XXXX, pričom toto podanie nebolo identické s podaním zo dňa XX.XX.XXXX. Fakticky išlo o rozšírené vyjadrenie zástupcu žalobcov k zisteniam z daňovej kontroly, ktoré bolo v listinnej podobe. Žalovaný teda v rámci daňovej kontroly neprihliadal na podania žalobcov zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX a daňovú kontrolu ukončil tak, že tieto podania žalobcov odignoroval. Urobil tak ešte pred uplynutím lehoty na vyjadrenie zo strany žalobcov, čo je bez ďalšieho potrebné považovať za iný zásah podľa SSP.
9. Žalobca opakovane poukázal na to, že vzhľadom na zákonnú fikciu mal na zaslanie vyjadrenia v skutočnosti čas do XX.XX.XXXX. Žalovaný však na uplynutie tejto lehoty nepočkal a už dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX vyhotovil predfinálny akt z daňovej kontroly - oboznámenie so zisteniami a výzvu na vyjadrenie sa. Taktiež samotné protokoly boli vyhotovené skôr, ako mu uplynula lehota na zaujatie stanoviska k oboznámeniu. Protokol z daňovej kontroly nemôže byť nikdy vyhotovený skôr ako uplynie kontrolovanému subjektu lehota na zaujatie stanoviska k zisteniam obsiahnutým v oboznámení zo zistení daňovej kontroly. J. stav totiž vedie nielen k flagrantnému porušeniu procesných práv kontrolovaného v daňovej kontrole, ale aj k podstatnému zásahu do jeho práv v nadväzujúcom vyrubovacom konaní.
10. Ďalej žalobca poukázal na to, že jedna daňová kontrola nemôže byť ukončená viacerými protokolmi. To platí aj v prípade, ak sa týka rôznych časových úsekov inak spadajúcich do časového rozpätia tvoriacich predmet kontroly. Uvedené je determinované najmä tým, že práve doručenie protokolu je považované zo zákona za deň ukončenia kontroly. Logicky jedna daňová kontrola nemôže byť ukončená v rôzne, resp. vo viaceré dni. Vyhotovenie viacerých protokolov z jednej daňovej kontroly považoval tiež za iný zásah žalovaného, a to práve s ohľadom na právne účinky, ktoré toto doručenie má. V tomto ohľade poukázal aj na znenie § 46 ods. 9 daňového poriadku. Mal za to, že žalovaný mal oznámiť začatie daňovej kontroly za jednotlivé časové úseky roku XXXX osobitne tak, ako k nim následne neskôr aj vyhotovil protokoly. Taktiež zistenia za všetky kalendárne mesiace, ktoré boli predmetom daňovej kontroly mal žalovaný zahrnúť do jedného protokolu a nie do samostatných protokolov. Mali nepochybne za to, že ak existuje jedno oznámenie o daňovej kontrole a jedna daňová kontrola, potom aj závery z tejto daňovej kontroly musia byť v kontexte znenia § 46 ods. 8 daňového poriadku zahrnuté do jedného protokolu z daňovej kontroly.
11. Zdôraznil, že tým, že daňová kontrola bola ukončená predčasne v rozpore so zákonom a súčasne doručením protokolu ex lege začína vyrubovacie konanie, nemôže z dôvodu koncentrácie konania už navrhovať doplnenie dokazovania aj o dôkazy, ktoré by inak ešte v priebehu daňovej kontroly navrhovať mohol. Predčasným, resp. nezákonným ukončením daňovej kontroly došlo aj k stavu predčasného začatia samotného vyrubovacieho konania, ktoré preto aktuálne prebieha v rozpore so zákonom. Vyrubovacie konanie je samostatným druhom daňového konania, ktoré ex lege začína doručením protokolu z daňovej kontroly. Ak je protokol vydaný predčasne, t. j. v čase, kedy ešte neboli splnené zákonné predpoklady na jeho vydanie, bez ďalšieho je potrebné za nezákonné považovať aj vyrubovacie konanie, ktoré na základe doručenia takéhoto protokolu začalo zo zákona.
12. Z dôvodov uvedených vyššie, žalobca tvrdil, že bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy. V závere zhrnul, že k uvedenému došlo najmä tým, že v rámci daňovej kontroly žalovaný daňovú kontrolu neoznamoval, a teda ani nezačal správne, žalovaný nerešpektoval v priebehu konania zákonnú fikciu predĺženia lehoty na zaslanie vyjadrenia k prvej výzve a fakticky vyše mesiaca pred uplynutím lehoty na vyjadrenie vyhotovil oboznámenie žalobcov so zisteniami z daňovej kontroly a dal mu XX, resp. X dní na to, aby sa k nemu vyjadril. Aj keď sa následne vyjadril, tieto vyjadrenia boli ignorované. V rozpore so zákonom pritom nebol vyzvaný na odstránenie vád podania. Taktiež samotné protokoly, ktorými mala byť daňová kontrola ukončená, vyhotovil žalovaný už dňa XX.XX.XXXX, teda skôr ako uplynula lehota na vyjadrenie
k podkladom. Lehoty na vyjadrenia k protokolu zrejme žalovaný počítal nesprávne. Žalovaný naviac vydal niekoľko protokolov. Efektom všetkých týchto pochybení je podľa žalobcu to, že daňová kontrola ešte nebola, resp. nemala byť právne účinným spôsobom ukončená a vyrubovacie konanie ešte nemohlo začať. Ak je totiž daňová kontrola nezákonne ukončená protokolom, ktorý ešte nemohol byť vydaný, resp. bol vydaný predčasne, nemôže začať ani vyrubovacie konanie. Žalovaný sa týmto spôsobom dopustil dvoch zásahov, pričom jeden z nich v čase podania tejto žaloby ešte trvá (samotné vyrubovacie konanie, ktoré práve z dôvodov uvedených vyššie ešte nemalo a nemohlo začať práve pre nezákonnosť daňovej kontroly) a tzv. odznelý iný zásah, a to, že nezákonná daňová kontrola, ktorá bola, resp. mala byť ukončená doručením protokolov z kontroly.
13. Opakovane uviedol, že teda došlo k existujúcemu a trvajúcemu inému zásahu, ktorým je samotné vyrubovacie konanie a tzv. odznelému zásahu, ktorým je daňová kontrola. Žaloba je teda z hľadiska časového včasná a vecného odôvodnená nielen k existujúcemu trvajúcemu zásahu, ale aj vo vzťahu k odznelému zásahu. Proti odznelému zásahu sa nemohol brániť skôr ako sa o ňom dozvedel, čo bolo fakticky doručením protokolov z daňovej kontroly dňa XX.XX.XXXX.
14. Žalobca navrhol, aby správny súd formulačne podľa vlastného uváženia nariadil žalovanému upustiť od iného zásahu, resp. zakázal žalovanému pokračovať v inom zásahu - vo vyrubovacom konaní. Nezákonná daňová kontrola, resp. nezákonný spôsob jej ukončenia zaťažuje vadou a nezákonnosťou celé nadväzujúce vyrubovacie konanie. Súčasne žiadal, aby súd deklaratórnym výrokom určil (formulačne podľa vlastného uváženia), že daňová kontrola za daň z pridanej hodnoty za obdobie február XXXX až december XXXX uskutočnená žalovaným na základe oznámenia č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, je iným nezákonným skončeným zásahom orgánu verejnej správy, prípadne, aby súd tzv. iný zásah deklaratórnym výrokom určil parciálne vo vzťahu k jednotlivým nezákonným úkonom namietaným v texte tejto žaloby a uskutočneným žalovaným v priebehu daňovej kontroly žalobcov.
15. Žalobca uviedol, že vydania deklaratórneho rozhodnutia sa domáha najmä s odkazom na následný procesný postup uplatnenia si nároku na náhradu škody podľa osobitných predpisov, ako aj s odkazom na to, že odznelý iný zásah musí byť rozhodnutím správneho súdu konštatovaný, aby súčasne žalovaný mohol vo veci riadne ukončiť daňovú kontrolu. Súčasne žalobcovia podali návrh na uplatnenie inštitútu uspokojenia žalobcov zo strany žalovaného.
16. Žalovaný žiadal v podanom vyjadrení žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február až december XXXX. Táto daňová kontrola bola vykonávaná u žalobcu a iných osôb, s ktorými vykonával v roku XXXX podnikateľskú činnosť v rámci združenia podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka na základe zmluvy o združení zo dňa XX.XX.XXXX pod obchodným názvom Y. S.. V zmysle zmluvy o združení sa účastníci podieľali na zisku, ako aj strane z činnosti združenia rovnakým dielom, to znamená každý v 1/3-ine a účtovníctvo pre potreby združenia mal viesť daňový subjekt O. I.. Na pána I. boli dodávateľmi vystavované faktúry za nákup tovaru a služieb a táto osoba aj vystavovala faktúry za predaj tovar a služieb odberateľom, pričom všetky prijaté aj uskutočnené zdaniteľné plnenia si delili všetci traja členovia združenia v pomere 1/3-ina.
17. Daňová kontrola začala dňa 02.12.2019 na základe oznámení o daňovej kontrole zo dňa XX.XX.XXXX v spojení so žiadosťou splnomocneného zástupcu žalobcov o zmene dňa začatia daňovej kontroly. Daňová kontrola bola ukončená dňa XX.XX.XXXX po doručení protokolov z daňovej kontroly. V čase podania vyjadrenia prebiehalo na Daňovom úrade J. - Z. vyrubovacie konanie a v čase podania vyjadrenia nebolo vydané žiadne rozhodnutie. Pokiaľ ide o dôvodnosť žaloby, žalovaný poukázal na § 3 ods. 1 písm. e) SSP a § 252 SSP. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/180/2015, v ktorom bolo okrem iného uvedené, že začatie a výkon daňovej kontroly nemôžu byť považované za iný zásah orgánu verejnej správy. Daňová kontrola je proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku a posudzovanie spôsobu získavania dôkazných prostriedkov v súdnom konaní o zásahu orgánu verejnej správy neprichádza do úvahy, pretože by bolo predčasné a prejudikovalo by ďalší postup správcu dane, čo by v konečnom dôsledku znamenalo zásah súdu do právomoci správcu dane.
18. Žalovaný poukázal na to, že správny súd vo vyššie uvedenom konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave taktiež konštatoval, že vady v procesnom postupe správcu dane pri výkone daňovej kontroly je žalobca oprávnený namietať po ukončení daňovej kontroly vo vyrubovacom konaní, a to v rámci jemu dostupných opravných prostriedkov proti rozhodnutiu správcu dane, ako aj v rámci konania o žalobe proti rozhodnutiu a postupu správcu dane. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobné námietky sa týkajú spôsobu a postupu správcu dane pri získavaní dôkazov počas daňovej kontroly a ani jedna zo žalobných námietok nespĺňa povinnosť tvrdenia iného zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 252 SSP. Rovnako dal žalovaný do pozornosti aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/3/2019, v ktorom je okrem iného uvedené, že obsahom iného zásahu orgánu verejnej správy je fakticky postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah čisto faktickú povahu, čiže pri ňom neprebehlo žiadne formalizované administratívne konanie. Vyrubovacie konanie je zo svojej povahy administratívneho konania, ktoré sa riadi presne stanovenými pravidlami, nespĺňa definičné znaky iného zásahu orgánu verejnej správy.
19. Žalovaný ďalej uviedol, že ako vyplýva z vyššie uvedených rozhodnutí súdov, daňovú kontrolu a ani vyrubovacie konanie vykonávané správcom dane podľa príslušných zákonných ustanovení nemožno subsumovať pod pojem iný zásah orgánu verejnej správy. Postup žalovaného je potrebné posúdiť ako legitímny. Zákonnosť postupu žalovaného je možné skúmať v konaní o opravných prostriedkoch a následne v súdnom konaní, inak by došlo k zásahu súdu do právomoci správcu dane.
20. Žalobcovia v nadväznosti na uvedené vyjadrenie žalovaného v písomnom podaní zo dňa XX.XX.XXXX uviedli, že žalovaný opiera svoju argumentáciu o rozsudok Krajského súdu v Trnave, pričom tento rozsudok je bezpredmetný. Predovšetkým toto rozhodnutie bolo vydané počas účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy. Nejedná sa o judikatúru a ani ustálenú rozhodovaciu prax, ale o jedno rozhodnutie. Rovnako nejde o skutkovo relevantnú vec. V prípade, v ktorom rozhodoval Krajský súd v Trnave, vyplývala oprávnenosť daňovej kontroly z § 79 zák. č. 222/2004 Z. z. V súdenom prípade nešlo o kontrolu nadmerného odpočtu, a to ani v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 6 zákona o dani z pridanej hodnoty a ani nešlo o nadmerný odpočet vôbec.
21. Žalobca mal za to, že ak žalovaný poukázal na ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP, tak práve z tohto zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva presný opak toho, čím sa snažil žalovaný argumentovať. Považovali za podstatné uviesť, že medzi inštitútom nezákonného zásahu orgánu verejnej správy podľa Občianskeho súdneho poriadku a inštitútom iného zásahu orgánu verejnej správy podľa SSP je niekoľko materiálnych diferenciačných znakov. Žalobcovia však akceptujú a ctia si zásadu iura novit curia a nepovažujú za vhodné a dôstojné, aby v tomto smere poučovali súd. Naviac je potrebné poukázať na to, že podľa doktrinálnej literatúry napríklad komentáru k Správnemu súdnemu poriadku bez akýchkoľvek pochybností je možné zaradiť daňovú kontrolu pod iný zásah orgánu verejnej správy. S odkazom na uvedené skutočnosti žalobca mal za to, že argumentácia žalovaného o tom, že daňová kontrola nespadá do kategórie iného zásahu orgánu verejnej správy, je vecne nesprávna a je v rozpore nielen s vlastným znením § 3 ods. 1 písm. e) SSP, ale aj doktrinálnych vnímaní tohto inštitútu podľa SSP. Okrem toho uviedol, že sa nedomáha zákazu daňovej kontroly, ale deklarovania toho, že uskutočnená daňová kontrola nebola zákonná, resp. že predstavuje iný zásah orgánu verejnej správy vo vzťahu k žalobcom.
22. Správny súd o veci rozhodol po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu. Správna žaloba bola pôvodne podaná troma žalobcami, pričom súd rozhodol uznesením č. k. 14Sa/35/2021-248 zo dňa XX.XX.XXXX o vylúčení vecí na samostatné konanie a vo veci nariadil pojednávanie. Na pojednávaní bolo zistené, že vyrubovacie konanie už bolo skončené a žalobca zmenil v súlade s týmto stavom žalobný petit. Uvedená zmena žalobného petitu bola v súlade s ust. § 62 ods.2 SSP doručená žalovanému. Správny súd tak koná o zmenenom žalobnom petite, v zmysle ktorého sa žalobca domáha len určenia nezákonnosti odznelých zásahov orgánu verejnej správy.
23. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca vykonával v kontrolovanom období roku XXXX podnikateľskú činnosť v rámci združenia podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka na základe zmluvy o združení zo dňa XX.XX.XXXX pod obchodným názvom Y. S.. V zmysle zmluvy o združení sa účastníci podieľali na zisku, ako aj strate z činnosti združenia rovnakým dielom, to znamená každý v 1/3-ine. Účtovníctvo pre potreby združenia mal viesť daňový subjekt O. I..
24. Správca dane oznámil žalobcovi začatie daňovej kontroly písomným oznámením zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré mu bolo doručované a aj doručené na adresu jeho trvalého bydliska. Žalobca si zvolil zástupcu, ktorý požiadal, aby daňová kontrola začala neskôr, a to dňa XX.XX.XXXX. Tejto žiadosti bolo vyhovené. Daňová kontrola tak začala dňa XX.XX.XXXX na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa XX.XX.XXXX v spojení so žiadosťou splnomocneného zástupcu žalobcov o zmenu dňa začatia daňovej kontroly. Daňová kontrola bola ukončená dňa XX.XX.XXXX po doručení protokolov z daňovej kontroly.
25. V administratívnom spise ja založené „Daňové priznanie daň z pridanej hodnoty“ za rok XXXX, v ktorom je žalobca označený menom, priezviskom a adresou trvalého pobytu, ako aj zmluva o združení zo dňa XX.XX.XXXX. Následne je v spise založené poverenie na výkon daňovej kontroly a ako už bolo uvedené vyššie, oznámenie o daňovej kontrole zo dňa XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX žalobca udelil plnomocenstvo na zastupovanie daňovému poradcovi L. J., k.s.. Dňa XX.XX.XXXX, teda pred začatím daňovej kontroly, zástupca žalobcu realizoval nahliadnutie do spisu. Na žiadosť kontrolovaného subjektu bola daňová kontrola prerušená od XX.XX.XXXX do skončenia pandémie. Následne je v administratívnom spise založené podanie L. J., k.s. zo dňa XX.XX.XXXX nazvané „Vec: Výzva na predloženie dôkazov a poskytnutie informácii - ŽIADOSŤ O VYHOTOVENIE FOTOKÓPIÍ (bez osvedčenia zhody) a ďalšie procesné úkony“. Z prvej strany podania z portálu FS je zrejmé, že ide o podanie do spisu kontrolovaného subjektu A. Y.. Z obsahu listiny vyplýva, že konajúcemu zástupcovi bola dňa XX.XX.XXXX doručená výzva č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorou bol O. I. (osoba podnikajúca so žalobcom v združení) vyzvaná na predloženie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu, ktorými majú byť tvrdenia ohľadne fakturovaných reklamných a propagačných služieb, ktoré boli spojené s označenými rally podujatiami. Zástupca týmto listom správcovi dane oznamoval, že pre kritický stav pandémie a preto, že daňový subjekt (O. I.) nedisponuje listinami, ktoré sa nachádzajú u správcu dane (lebo mu ich odovzdal), je potrebné, aby bola určená lehota predĺžená na XX dní a súčasne je potrebné, aby mu boli odovzdané doklady zaslané. Súčasne zástupca uviedol, že žalobca ako účastník združenia správcovi dane zapožičal doklady, a teda nimi aktuálne nedisponuje a pre eliminovanie potreby podávania prípadných ďalších, resp. opakovaných žiadostí o vyhotovenie požiadal za žalovaného o vrátenie aj týchto dokladov.
26. Ďalej je v predloženom administratívnom spise založená zápisnica o ústnom pojednávaní, číslo: XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX o výsluchu svedka, pričom toto dokazovanie bolo realizované v súvislosťou s daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty vykonávanou u daňového subjektu O. I.. V spise sú založené aj iné výsledky dokazovania (výsluchy, odpovede na dožiadania), ktoré boli realizované v rámci daňovej kontroly u J. I..
27. Listom zo dňa XX.XX.XXXX správca dane oznámil žalobcovi, že v súvislosti s výkonom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia február až december XXXX mu bola doručená žiadosť, ktorou žalobca žiadal vrátenie dokladov a daňový subjekt O. I. požiadal o vyhotovenie fotokópii faktúr a písomných úkonov s týmito faktúrami súvisiacimi. Daňový subjekt O. I. bol správcom dane vyzvaný na predloženie dôkazov a poskytnutie informácii k deklarovaným zdaniteľným obchodom a predĺženie lehoty o XX dní od doručenia požadovaných fotokópii dokladov. Uvedený list bol zástupcovi (ide o zástupcu všetkých účastníkov združenia) doručený dňa XX.XX.XXXX.
28. V spise je založená aj výzva správcu dane zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola realizovaná v rámci daňovej kontroly u daňového subjektu O. I.. Touto výzvou bol O. I. vyzvaný, aby do XX dní odo dňa doručenia tejto výzvy predložil dôkazy preukazujúce tvrdenia, ktoré boli v tejto výzve špecifikované. Ide o výzvu, ktorá je založená v administratívnom spise vo fotokópii, nakoľko bola realizovaná v inej daňovej kontrole vykonávanej u daňového subjektu O. I.. Ďalej sú v spise založené doklady preukazujúce realizáciu preverovania dodávateľov pri sporných zdaniteľných plneniach, výsluchy a vysvetlenia, ktoré boli realizované v rámci daňovej kontroly daňového subjektu O. I., s ktorým mal žalobca uzavretú zmluvu o združení a v rámci združenia mali dohodu o tom, že faktúry budú vystavované práve na O. I..
29. Následne sa v spise nachádza list správcu dane zo dňa XX.XX.XXXX, adresovaný žalobcovi, v ktorom došlo k oboznámeniu žalobcu so zistenými skutočnosťami s tým, že mu bola poskytnutá lehota 8 dní na prípadné podanie vyjadrenia (ďalej len „oboznámenie“). Oboznámenie bolo doručené zvolenému zástupcovi žalobcu do vlastných rúk dňa XX.XX.XXXX. Takto stanovená lehota na vyjadrenie uplynula dňa XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX bolo zrušené poverenie na výkon daňovej kontroly.
30. Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca zaslal správcovi dane list datovaný dňom XX.XX.XXXX, pričom z obsahu (ako aj datovania) tohto listu bez pochybností vyplýva, že ide o podanie, ktoré bolo realizované pôvodne v rámci daňovej kontroly daňového subjektu O. I. a je teraz predložené aj v rámci daňovej kontroly žalobcu. Uvedený list obsahuje aj žiadosť žalobcu o vyhotovenie rovnopisov/ fotokópii zo spisového materiálu bez osvedčenia zhody s originálom. Zároveň bola podaná žiadosť v mene všetkých účastníkov združenia (teda aj žalobcu) pre prípad vydávania ďalších výziev, a to tak, aby nebola kratšia ako 14 dní, a to z dôvodu sťaženej komunikácie v dôsledku pandémie.
31. Dňa XX.XX.XXXX bola v rámci daňovej kontroly žalobcu správcovi dane elektronicky doručená odpoveď na „výzvu na predloženie dôkazov a poskytnutie informácii - ODPOVEĎ č. 2 a ďalšie úkony“. Podľa obsahu ide opäť o úkon, ktorý bol primárne realizovaný v inej daňovej kontrole, a to daňového subjektu O. I.. V liste je uvedené, že požadované fotokópie podkladov boli zástupcovi doručené dňa XX.XX.XXXX, a preto je predĺžená lehota na podanie vyjadrenia v podstate len dvojdňová.
32. Súčasťou administratívneho spisu je aj emailové podanie zástupcu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom sa vyjadril tak, že má za to, že správca dane „si riadne nesplnil povinnosti k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt, a to ani procesným postupom a ani vecne, keď pochybnosti o uskutočnení daňových transakcii nemôžu podľa jeho názoru byť postavené na okolnostiach, ktoré môžu hypoteticky spochybňovať iné veci než daňové transakcie daňových subjektov, a to v rámci právnych vzťahov, ktorých daňové subjekty nie sú účastníkmi“. Súčasne navrhol vypočuť svedkov (ktorých označil menom aj adresou), ktorí vlastnými zmyslami vnímali, že súvisiace daňové transakcie boli uskutočnené tak, ako uvádza daňový subjekt. Súčasne sa vyjadril k neoznámeniu odpadnutia dôvodu výsluchu svedka, ktorého on sám nenavrhoval vypočuť.
33. Dňa XX.XX.XXXX bol v listinnej podobe doručený správcovi dane list nazvaný „Sprievodný list k doručeniu písomnej formy Vyjadrenia k oboznámeniu so skutočnosťami č. XXXXXXXXX/ XXXX“ v ktorom je výslovne uvedené, že dňa XX.XX.XXXX žalobca správcovi dane elektronickými prostriedkami - mailom podal vyjadrenie k „ Oboznámeniu so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február XXXX až december XXXX č. XXXXXXXXX/XXXX, ktoré týmto z dôvodu právnej istoty na základe ust. § 13 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov doručil aj v listinnej forme. Prílohou je email, ktoré znenie je uvedené v odstavci 32 tohto rozhodnutia.
34. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
35. Podľa § 252 ods.1,2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.
36. Podľa § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.
37. Podľa § 15 ods.1 a 5 daňového poriadku, daňové priznanie je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania. Vzory tlačív daňových priznaní určí ministerstvo a uverejní ich na svojom webovom sídle s vyznačením dátumu uverejnenia. Tieto tlačivá, okrem údajov vyplývajúcich z osobitných predpisov, obsahujú najmä identifikačné údaje daňového subjektu, a to, ak ide o a) fyzickú osobu, meno a priezvisko, adresu trvalého pobytu, daňové identifikačné číslo, rodné číslo alebo dátum jej narodenia,
b) právnickú osobu, názov, jej sídlo, identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené, a daňové identifikačné číslo.
38. Podľa § 13 ods. 8 a 9 Daňového poriadku, ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením. Ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným orgánom, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu.
39. Správny súd po zistení, že správnu žalobu podala oprávnená osoba, v zákonom stanovenej lehote, vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom bolo zistené, že vyrubovacie konanie bolo skončené, a preto postupom podľa § 62 ods. 2 SSP došlo k zmene žalobného petitu tak, že žalobca sa domáha vo vzťahu k inému zásahu, ktorý má predstavovať vedenie (a medzičasom skončenie) vyrubovacieho konania určenia jeho nezákonnosti ako odznelého zásahu. O takomto zmenenom žalobnom petite správny súd meritórne rozhodoval. Správny súd poukazuje na to, že pôvodne išlo o spoločnú žalobu účastníkov združenia, u ktorých boli vykonávané samostatné daňové kontroly, pričom správny súd mal za to, že pri daňovej kontrole daňového subjektu O. I. bola situácia odlišná ako pri ostatých dvoch členoch združenia, a preto pristúpil k vylúčeniu vecí na samostatné konania.
40. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že má za to, že inštitút zásahovej žaloby nemôže slúžiť ako náhrada všeobecnej žaloby. Taktiež nie je univerzálnym prostriedkom ochrany proti akémukoľvek úkonu správneho orgánu, s ktorým žalobca nesúhlasí, ale predstavuje subsidiárny prostriedok ochrany, a to jednak voči právnym prostriedkom, ktoré má žalobca k dispozícii u správneho orgánu, ako aj voči iným druhom správnych žalôb dostupných v správnom súdnictve. Zásahová žaloba tak plní úlohu pomocného prostriedku ochrany v tých prípadoch, na ktoré ochrana poskytovaná všeobecnou správnou žalobou nedosiahne.
41. V prejednávanej veci má byť zásahom do práv žalobcu daňová kontrola, ktorú u žalobcu realizoval žalovaný. Nie je medzi účastníkmi sporné, že už v čase podania správnej žaloby žalovaný nevykonával žiadne úkony daňovej kontroly, a to napriek tomu, že žalobca mal za to, že nebola doposiaľ riadne ukončená.
42. Pokiaľ ide o povahu daňovej kontroly ako takej, tak správny súd poukazuje na závery prijaté Ústavným súdom Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp. zn. I ÚS 314/2015 zo dňa 16.12.2015 a I. ÚS 238/06 zo 16. decembra 2008, v zmysle ktorých daňová kontrola nepredstavuje samostatné daňové konanie, ale je čiastkovým procesným postupom, ktorý sa uskutočňuje v rámci daňového konania; nie je teda samostatnou fázou daňového konania, ale úkonom správcu dane. Daňová kontrola ako súbor čiastkových úkonov správcu dane je vykonávaná v rámci konkrétneho daňového konania, ktorým sa rozumie konanie o jednej dani (druh dane) vedené proti konkrétnemu daňovému subjektu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že daňová kontrola má kontrolný charakter a je súčasťou daňového konania. Jej výsledkom je protokol o daňovej kontrole, ktorý je dôkazným prostriedkom. V procese realizácie daňovej kontroly sa už uplatňujú procesné práva kontrolovaného subjektu ako pri dokazovaní (napríklad právo klásť svedkom otázky) a súčasne sa vydávajú (podľa okolností) aj procesné rozhodnutia, ako napríklad rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly. Ako vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf 97/2009 zo dňa 06.07.2010 „ obsah protokolu o daňovej kontrole je výsledkom nielen komplexného zisťovania skutkového stavu (skutkové zistenia), ale aj s tým súvisiacej interpretácie daňových a iných právnych predpisov (právne závery), tzn., že v prípade protokolu sa v plnom rozsahu uplatňuje zásada hodnotenia dôkazov správcom dane. Aby priebeh daňovej kontroly spĺňal kritérium spravodlivého procesu, je v jej priebehu kontrolovanému daňovému subjektu zákonom ponúknutý celý rad procesných práv, spomedzi ktorých Najvyšší súd osobitne zdôrazňuje nielen právo vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, ale aj právo prerokovať protokol, spolu s právom využiť kvalifikované daňové poradenstvo.“
43. Správny súd má za to, že aj z vyššie uvedeného vyplýva, že aj napriek tomu, že daňová kontrola je chápaná ako kontrolný proces, nemá rýdzo faktickú povahu, ale má aj znaky administratívneho konania, v ktorom sa hodnotia dôkazy, prijímajú právnej závery (viď vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, taktiež sú vydávané procesné rozhodnutia). V závislosti na okolnostiach tej-ktorej veci, môže ísť o štádium daňového konania, v ktorom sa vo svojej podstate zrealizuje celé „dokazovanie“ ako sú miestne zisťovania, výsluchy svedkov, zabezpečujú sa listinné dôkazy od tretích osôb a podobne. Z uvedeného je zrejmé, že daňová kontrola ako celok má prvky tak faktického konania, ako aj administratívneho konania. Jej výsledkom však nikdy nie je rozhodnutie, ktorým sa priamo zasahuje do práv kontrolovaného subjektu, ale protokol o daňovej kontrole ako dôkazný prostriedok. V prospech ochrany proti daňovej kontrole cestou žaloby na ochranu pred iným zásahom orgánu verejnej správy je skutočnosť, že nie vždy musí táto kontrola vyústiť v rozhodnutie, proti ktorému je možné brojiť všeobecnou správnou žalobou.
44. Správny súd zdôrazňuje, že v závislosti od okolností môže byť začatie ako aj realizácia daňovej kontroly nezákonným zásahom proti ktorému je možné brojiť zásahovou žalobou. Na druhej strane, nie každá nezákonnosť pri uskutočňovaní daňovej kontroly predstavuje takýto zásah, rovnako ako nie každé porušenie zákona vedie k zrušeniu rozhodnutia vo veci samej v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Okrem toho extenzívny výklad pojmu zásah by umožnil rozložiť daňové konanie na nespočetné množstvo individuálnych zásahov, ktoré by mohol daňový subjekt napadnúť nespočetným množstvom zásahových žalôb, čo by mohlo úplne paralyzovať činnosť správcu dane.
45. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že účelom tzv. zásahovej žaloby nemôže byť súdny prieskum procesného postupu orgánu verejnej správy v administratívnom konaní. Tento postup môže byť predmetom prieskumu na základe tzv. všeobecnej žaloby, ktorá je podaná proti konečnému rozhodnutiu, keďže procesná stránka je súčasťou zákonnosti rozhodnutia.
46. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že väčšina úkonov, ktoré správca dane realizuje v rámci daňovej kontroly sa preskúmava aj v konaní, ktoré môže začať na základe všeobecnej žaloby, teda v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia, ktorým sa daňové konanie skončí. Správny súd teda na základe uplatnenej žalobnej námietky prihliada aj na nezákonnosti, ktoré nastali počas daňovej kontroly. Uvedený postup vyplynul aj z vyššie uvedeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý na jednej strane vyhodnotil realizáciu opakovanej daňovej kontroly ako zásah do práv sťažovateľa, avšak neviazal ochranu pred takýmto postupom správcu dane na podanie tzv. zásahovej žaloby. Inými slovami ústavný súd nespochybnil, že aj v rámci súdneho prieskumu konečného rozhodnutia je potrebné na takýto „zásah“ ako je opakovaná daňová kontrola (na realizáciu ktorej neboli splnené zákonné podmienky), prihliadať.
47. V zásade teda platí, že nezákonnosti, ktoré vznikli počas daňovej kontroly je možné podrobiť súdnemu prieskumu aj v konaní o súdny prieskum konečného rozhodnutia. Takto nie je možné preskúmať v podstate len tie nezákonnosti, ktoré majú faktickú povahu, ako je neoprávnený vstup do priestorov kontrolovaného subjektu, zadržiavanie dokumentov, vykonávanie daňovej kontroly po zákonom stanovenej lehote alebo iné výrazne excesívne konanie správcu dane. V tomto zmysle by potom len takéto úkony mali byť prejednávané v rámci konania o zásahovej žalobe.
48. Správny súd pritom zastáva názor, že určenie nezákonnosti úkonu správcu dane v konaní o zásahovej žalobe nevytvára prekážku pre možnosť opätovného prejednania takejto namietanej nezákonnosti v konaní na základe všeobecnej správnej žaloby. Za obdobnej procesnej právnej úpravy takýto záver už prijal Nejvyšší správní soud Českej republiky, a to napr. v rozhodnutí sp. zn. 7Afs/302/2015 zo dňa 24.03.2016, ktoré v L. republike prešlo aj kontrolou ústavnosti. Za obdobnej právnej úpravy rozšírený senát Nejvyššího správního soudu Českej republiky taktiež uzavrel, že „..zásahovou žalobou nie je možné docieliť „předstižného“ posúdenia zákonnosti jednotlivých procesných úkonov správcu dane, ktoré samé o sebe nemajú povahu zásahu v zmysle § 82 s. ř. s., ale ktorých zákonnosť môže mať význam pri posudzovaní zákonnosti prípadného rozhodnutia, ktorým by na základe zistení z daňovej kontroly bola stanovená daň.“
49. Správny súd je v nadväznosti na vyššie uvedené toho názoru, že vzhľadom na subsidiaritu zásahovej žaloby, ako aj „dvojitosť“ súdneho prieskumu, by sa mali postupom podľa § 252 a nasl. SSP preskúmavať v podstate len tie úkony správcu dane realizované v rámci daňovej kontroly, ktoré predstavujú excesy zo zákonných medzí pri zásahoch do súkromnej sféry (napríklad vstup do podnikateľských priestorov eventuálne obydlia daňového subjektu, resp. to, že daňová kontrola
vôbec nemala byť začatá, resp. jej trvanie nad zákonom stanovenú dobu). Malo by ísť o mimoriadne invazívne úkony správcu dane, ako sú napríklad už uvedené prehliadky alebo zásahy do informačného sebaurčenia. Ochrana poskytovaná zásahovou žalobou v priebehu daňovej kontroly (resp. po jej skončení) môže úspešne smerovať len proti takým úkonom, či postupom správcu dane, ktoré majú samé o sebe zásadný dopad do jeho právnej sféry a súčasne nie je spravodlivé a ani ústavne konformné od daňového subjektu požadovať, aby s obranou proti takýmto úkonom vyčkal až do žalobu smerujúcu proti rozhodnutiu o daňovej povinnosti. Vyššie uvedené potom predstavuje základné kritérium pre posúdenie správnej žaloby žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy.
50. Správny súd konštatuje, že v prejednávanej veci žalobca vykonával v roku XXXX podnikateľskú činnosť v rámci združenia na základe zmluvy o združení zo dňa XX.XX.XXXX. Združenie podľa § 839 a nasl. Občianskeho zákonníka tvorili okrem žalobcu aj O. I. a O. I.. Išlo o združenie Y. S. so sídlom X. XXX, čo bola adresa trvalého bydliska O. I.. Bolo dohodnuté, že účtovníctvo združenia vedie O. I., na ktorého meno boli vystavované aj faktúry za nákup tovaru a služieb. O. I. potom takto vystavoval faktúry za predaj tovar a služieb odberateľom.
51. Správca dane u každého z účastníkov združenia vykonával samostatné daňové kontroly za zdaňovacie obdobie február až december XXXX, pričom začatie daňovej kontroly bolo žalobcovi oznámené listom č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Ako bolo uvedené vyššie, žalobca je v tomto liste označený menom, priezviskom a adresou trvalého bydliska, pričom uvedená písomnosť mu bola doručovaná na adresu trvalého bydliska, kde ju aj riadne prevzal.
52. Žalobca vidí nezákonnosť začatia daňovej kontroly práve v tom, že je v oznámení označený menom a priezviskom a adresou trvalého pobytu a na túto adresu mu bolo oznámenie aj doručené. Poukazoval pritom na ust. § 4 ods. 2 daňového poriadku. Pokiaľ ide o označenie daňového subjektu, tak samotný žalobca sa v podanom daňovom priznaní na dani z pridanej hodnoty za rok XXXX označil menom, priezviskom a trvalým bydliskom, a to s poukazom na § 15 daňového poriadku. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je osoba povinná podať daňové priznania buď právnická osoba alebo fyzická osoba označená menom, priezviskom, trvalým bydliskom, daňovým identifikačným číslom, rodným číslom alebo dátumom narodenia. Ak takýto daňový subjekt nepodá daňové priznanie, správca dane ho vyzve na splnenie tejto povinnosti, resp. mu za zákonom stanovených podmienok stanoví daň podľa pomôcok. Je potom logické, že ak daňový subjekt podá daňové priznanie a daň sa stane predmetom kontroly, je daňovým subjektom opäť fyzická osoba identifikovaná (tak ako bolo uvedené vyššie) menom, priezviskom, trvalým bydliskom, daňovým identifikačným číslom, rodným číslom alebo dátumom narodenia. Je nelogické, aby bol daňový subjekt pri podaní daňového priznania identifikovaný inak ako pri kontrole takejto dane. Okrem toho správny súd poukazuje na to, že nezaznamenal, že by uvedené pochybenie žalobca počas daňovej kontroly namietal. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že na prípadné nezákonné začatie konania daňovej kontroly by bolo možné nazerať ako na samostatný zásah, pri ktorom by bolo možné uvažovať o tom, že subjektívna lehota na podanie zásahovej žaloby začala plynúť dňom, kedy sa o začatí kontroly daňový subjekt dozvedel, resp. deň, kedy začala byť reálne vykonávaná. V takomto prípade by však bola (v tejto časti) správna žaloba podaná oneskorene. V záujme zachovania práva žalobcu na súdnu ochranu a dôvodov uvedených v odstavci 67 tohto rozhodnutia, správny súd aj v tejto časti prejednal správnu žalobu ako včas podanú.
53. Správny súd okrem toho zdôrazňuje, že doručovanie „Oznámenia o začatí daňovej kontroly“ bolo realizované na adresu, na ktorej sa žalobca zjavne zdržiaval, čo bolo potvrdené aj tým, že si zásielku riadne prevzal. Takýmto doručovaním bol naplnený jeho účel, teda reálne oboznámenie sa adresáta s doručovanou zásielkou. Postupu správcu dane nie je čo vyčítať, bol naplnený účel inštitútu doručovania a žalobca ako daňový subjekt, u ktorého mala začať daňová kontrola, mohol realizovať svoje procesné práva, ktoré sa s doručením takéhoto oznámenia zo zákona spájajú. Žalobca takéto právo využil, a to napríklad aj tým, že požiadal o určenie iného dňa začatia kontroly, pričom mu správca dane vyhovel. S poukazom na vyššie uvedené, správny súd konštatuje, že postup správcu dane nebol v rozpore so zákonom a začatie daňovej kontroly v zmysle uplatnených žalobných bodov neprestavuje nezákonný zásah do subjektívnych práv žalobcu. Ako vyplýva z vyššie uvedených základných východísk, tak ako sú uvedené v odstavcoch 40 až 49 tohto rozhodnutia, začatie daňovej kontroly by mohlo v závislosti na konkrétnych okolnostiach predstavovať zásah, pred ktorým je potrebné poskytnúť
daňovému subjektu ochranu v konaní o zásahovej žalobe. V predmetnej právnej veci však neboli zistené dôvody, pre ktoré by bolo možné správnej žalobe vyhovieť.
54. Žalobca taktiež namietal, že daňová kontrola nebola riadne ukončená, čo by opäť mohlo predstavovať nezákonný zásah do jeho subjektívnych práv. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že v predmetnej právnej veci správca dane už od doručenia protokolu z daňovej kontroly nevykonáva žiadne úkony a takže v tomto zmysle by eventuálne neskončenie daňovej kontroly už nemalo „invázny charakter“. Vzhľadom na to, že medzičasom bolo vo veci meritórne rozhodnuté (čo správny súd zistil nahliadnutím do spisov žalobcu, ktorými sa domáha súdneho prieskumu rozhodnutí Finančného riaditeľstva), je zrejmé, že ani realizácia ďalších úkonov v rámci daňovej kontroly nehrozí. Z uvedeného je zrejmé, že fakticky bola daňová kontrola ukončená a ide iba o právne vyhodnotenie jej skončenia.
55. Žalobca namietal, že daňová kontrola bola ukončená dvoma protokolmi, čo je podľa jeho názoru v rozpore so zákonom a má za následok, že daňová kontrola nebola riadne a v súlade so zákonom ukončená. K uvedenému správny súd uvádza, že správca dane vyhotovil skutočne dva protokoly z daňovej kontroly, a to za mesiace, kde nezistil pochybenia a potom za mesiace, kde realizoval výzvu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 daňového poriadku a začalo vyrubovacie konanie. Takýto postup je pravdepodobne zvolený z praktických dôvodov, keď vyrubovacie konanie sa týka len niektorých mesiacov kontrolovaného zdaňovacieho obdobia. Správny súd uvádza, že zo svojej rozhodovacej praxe je mu známe, že nejde o neštandardný postup správcu dane. Naopak, spravidla správcovia dane postupujú rovnako a správne súdy následne pracujú len s tým protokolom, ktorý sa týka toho obdobia, za ktoré sa ďalej konalo vo vyrubovacom konaní. Takýto postup správcu dane nebol doposiaľ správnymi súdmi (vrátane kasačného) spochybnený. Bez ohľadu na uvedené, je správny súd toho názoru, že uvedený postup správcu dane nespôsobuje nezákonnosť celej daňovej kontroly a nemá za následok ani trvanie daňovej kontroly nad stanovenú lehotu (resp. jej neskončenie). Podstatná je totiž skutočnosť, že celé kontrolované zdaňovacie obdobie je pokryté vo vypracovaných protokoloch a tieto protokoly boli riadne žalobcovi doručené. Uvedené je pre posúdenie veci najpodstatnejšie. Daňová kontrola potom skončila doručením oboch protokolov.
56. Pokiaľ ide o ďalšie namietané zásahy, tak tieto predstavujú procesné pochybenia správcu dane v procese realizácie daňovej kontroly a týkajú sa najmä lehôt a akceptovania podaných vyjadrení a návrhov na doplnenie dokazovania. V tomto ohľade správny súd odkazuje na svoje závery, resp. východiská v odstavci 48 a 49 tohto rozhodnutia a konštatuje, že môžu byť predmetom súdneho prieskumu aj v rámci konania na základe všeobecnej správnej žaloby. Z tohto pohľadu by pri poskytnutí ochrany v rámci tzv. zásahovej žaloby, mohlo ísť o dvojité posúdenie. Okrem toho podľa názoru správneho súdu nejde v týchto prípadoch o také procesné chyby, ktoré by nebolo možné napraviť v neskoršom konaní správcu dane. Aj z tohto dôvodu by určenie nezákonnosti v konaní vedenom so správcom dane, nemuselo byť v neskoršom konaní s Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky relevantné. Správny súd pritom poukazuje aj na to, že v doterajšej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky nemalo nesprávne stanovenie lehoty na vyjadrenie, jej nevyčkanie, resp. nedodržanie za následok nezákonnosť celej daňovej kontroly, resp. nebolo konštatované, že by išlo o nezvratný stav, ktorý nie je možné napraviť. Ak boli v odvolacom, resp. v kasačnom konaní zistené takéto nedostatky, tak boli správne orgány zaviazané na odstránenie následkov, t. j. na poskytnutie dodatočnej lehoty, resp. akceptovanie vyjadrení a dôkazov, ktoré boli predložené v nesprávne určenej lehote a podobne.
57. V prejednávanej právnej veci považuje správny súd za podstatné zdôrazniť, že u jednotlivých členov združenia boli vykonané samostatné daňové kontroly. Z administratívneho spisu z daňovej kontroly vedenej u žalobcu bolo zistené, že sa na č. l. 14 nachádza podanie jeho právneho zástupcu (ktorý je súčasne aj právnym zástupcom J. I. a J I.) zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva, že tomuto zástupcovi bola dňa XX.XX.XXXX doručená výzva č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorou bol vyzvaný O. I. na predloženie dôkazov. Súčasťou reakcie spoločného zástupcu členov združenia bola aj žiadosť o zaslanie dokladov a predĺženie lehoty. Jeden z dôvodov nezákonnosti daňovej kontroly u žalobcu, má byť naviazaný práve na výzvu č. XXXXXXXXX. Správny súd však zdôrazňuje, že táto výzva na predloženie dôkazov bola realizovaná v inej daňovej kontrole ( kontrolovaný daňový subjekt O. I.) rozdielnej od daňovej kontroly žalobcu. V daňovom konaní žalobcu nebola realizovaná. Žalobca teda nebol vyzvaný na takéto predloženie dôkazov a nebola mu určená žiadna lehota. Správca dane v rámci daňovej kontroly žalobcu nerozhodoval o predĺžení lehoty. Následne potom nemohlo prísť k predĺženiu lehoty zo zákona a správca
dane nemohol takto predĺženú lehotu porušiť. Daňová kontrola u žalobcu síce úzko súvisí s daňovou kontrolou u daňového subjektu O. I.. Dôkazy z tejto kontroly boli použité aj v daňovej kontrole žalobcu. Napriek uvedenému však ide o dve samostatné kontroly a úkony správcu dane realizované v rámci daňovej kontroly u daňového subjektu O. I. automaticky, nie sú úkonmi v daňovej kontrole žalobcu. S poukazom na uvedené nie je možné o takomto zásahu v rámci daňovej kontroly u žalobcu ani uvažovať.
58. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že skutočnosť, či voči žalobcovi bola riadne realizovaná výzva na predloženie dôkazov (obdoba výzvy č. XXXXXXXXX) nie je predmetom posudzovania v tomto konaní, nakoľko takáto nezákonnosť nebola v správnej žalobe namietaná. Správny súd je pritom dôvodmi správnej žaloby viazaný.
59. Následne bol žalobca listom zo dňa XX.XX.XXXX oboznámený so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február XXXX až december XXXX s tým, že mu bola určená lehota 8 kalendárnych dní na predloženie vyjadrenia. Lehota mala začať plynúť odo dňa doručenia výzvy. Výzva bola zástupcovi žalobcu doručená po uložení na pošte až dňa XX.XX.XXXX. Od tohto dňa začala plynúť stanovená lehota, ktorej koniec pripadol na XX.XX.XXXX, čo bola sobota, a preto je treba za jej koniec považovať pondelok XX.XX.XXXX.
60. Na uvedenú výzvu reagoval zástupca žalobcu mailovým podaním doručeným správcovi dane dňa XX.XX.XXXX. B. XX.XX.XXXX boli vydané protokoly. Na základe uvedeného je zrejmé, že sa tak stalo pred tým ako žalobcovi uplynula lehota na podanie vyjadrenia. Ako už bolo uvedené vyššie, takéto pochybenie je možné posúdiť v konaní o súdny prieskum rozhodnutia odvolacieho orgánu vo veci samej. Podstatné pre posúdenie tohto nesprávneho postupu správcu dane ako zásahu je preto intenzita dopadu tohto postupu na práva žalobcu a skutočnosť, či sú to dôvody prečo je potrebné, aby bola žalobcovi poskytnutá ochrana mimo súdneho konania o všeobecnej žalobe, resp. či ide o taký nedostatok, procesné pochybenie, ktorý nie je možné napraviť, resp. ktorého následky nie je možné konvalidovať.
61. Samotná skutočnosť, že správca dane nesprávne určil koniec lehoty na podanie vyjadrenia, je podľa názoru správneho súdu procesným pochybením, ktoré nemá požadovanú intenzitu, a ani faktickú povahu. Z tohto dôvodu nie je dôvod, aby bolo potrebné poskytnúť žalobcovi ochranu mimo konania o všeobecnej správnej žalobe. Okrem toho v danom prípade podal zástupca žalobcu, ktorý má povinnosť postupovať odborne a s náležitou starostlivosťou vyjadrenie k výzve správcu dane emailom. Správcovi dane bol tento email doručený ešte pred vydaním protokolu a to dňa XX.XX.XXXX. Po XX.XX.XXXX nepodal žalobca, resp. jeho zástupca žiadne nové návrhy, vyjadrenia, takže z tohto pohľadu predčasné vydanie protokolov nemalo dopad na právnu sféru žalobcu. Ak sa žalobca odvoláva na listinné podanie zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa XX.XX.XXXX, tak z jeho obsahu je zrejmé, že jeho zástupca výslovne sa odvolávajúc na ust. § 13 daňového poriadku predložil toto mailové podanie v listinnej podobe. Uvedené bolo základným cieľom a účelom tohto neskoršieho podania.
62. Ako už bolo uvedené, vyjadrenie zástupcu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX bolo realizované emailom, pričom sám žalobca nespochybňuje, že bol v minulosti upozornený na to, že podania má realizovať elektronicky. Je teda zrejmé, že mal resp. musel mať vedomosť o tom, že nejde o zákonom vyžadovanú formu podania. Okrem toho muselo byť zástupcovi zjavné, že vo všeobecnosti email nepredstavuje formu procesného úkonu, ktorá by bola procesnými predpismi aprobovaná (či už v konaní pred správnym orgánom ako aj súdom). Zástupca žalobcu pritom zjavne poznal znenie ust. § 13 daňového poriadku, nakoľko sa na neho odvolával pri predložení tohto podania v listinnej podobe (opäť nesprávne). Uvedené učinil v posledný deň lehoty na podanie vyjadrenia. Správny súd je toho názoru, že vzhľadom na všetky okolnosti veci je možné uvažovať o obštrukčnom konaní žalobcu, ktorého cieľom bolo práve vyvolať postup podľa § 13 ods. 8, 9 daňového poriadku, s účelom oddialenia vydania a doručenia protokolu, ktoré sú naviazané na zákonom stanovenú jednoročnú lehotu. Aj s ohľadom na tieto skutočnosti, správny súd prihliada najmä na vecnú a nie formálnu stránku veci.
63. Je pritom potrebné uviesť, že aj za týchto okolností (keď už bol zástupca opakovane poučený a upozornený na formu úkonov) zákon pre správcu dane stanovuje povinnosť postupovať podľa § 13 ods. 8,9 daňového poriadku a žalobcu, resp. jeho zástupcu vyzvať na riadne (z hľadiska formy) podanie vyjadrenia. Správca dane uvedené neučinil, v protokole uviedol, že sa na podanie neprihliada. Správny súd však uvádza, že v konečnom dôsledku sa ním zaoberal, keď uviedol, že v ňom neboli uvedené žiadne nové dôkazy a skutočnosti. Je otázne, či je takéto vysporiadanie sa s vyjadrením
dostačujúce, to však nie je pre posúdenie veci v tomto konaní podstatné. Správca dane sa nevysporiadal len s návrhmi na dokazovanie, čo však bolo realizované následne. Z nahliadnutia do súdnych spisov vedených vo veci vydania konečných rozhodnutí Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, správny súd zistil, že síce neprišlo k realizovaniu navrhovaného dokazovania, avšak došlo k vysvetleniu, z akých dôvodov nebol tento návrh žalobcu akceptovaný a doplnenie dokazovania nebolo realizované. Tento postup bude predmetom súdneho prieskumu v inom súdnom konaní.
64. Správny súd v odsekoch 40 až 49 tohto rozhodnutia objasnil východiská pre svoje rozhodovanie, a preto ich nebude opakovať. Považuje za podstatné len zdôrazniť, že nie je dôvod deklaratórne určovať nezákonnosť procesných pochybení, ktoré mohli byť v konečnom dôsledku v ďalšom konaní odstránené (v danom prípade aj boli, viď vysporiadanie sa s návrhmi žalobcu na dokazovanie, ktorý návrh nebol učinený v predpísanej forme). Okrem toho, takéto určenie nezákonnosti vo výrokovej časti rozhodnutia by predstavovalo takpovediac „určenie len pre samotné určenie“, keďže s obsahom návrhu v nesprávnej forme sa v konečnom dôsledku správne orgány zaoberali a prihliadali naň. Podstatné je však práve to, že k náprave v administratívnom konaní došlo, na obsah podania sa prihliadalo, pričom pre toto konanie nie je (a nemôže byť) podstatné, či sa s ním správne orgány vysporiadali v súlade so zákonom.
65. Ak žalobca namietal, že iným zásahom je aj vedenie administratívneho konania, konkrétne vyrubovacieho konania, tak k uvedenému správny súd uvádza, že pokiaľ ide o skončenie daňovej kontroly, tak odkazuje na svoj záver uvedený v odseku 55 tohto rozhodnutia. Vzhľadom na to, že boli protokol z daňovej kontroly vypracovaný a riadne žalobcovi doručený, začalo vyrubovacie konanie. Ide o formalizované administratívne konanie, čo samo o sebe vylučuje, že by mohlo predstavovať zásah v zmysle ust. § 3 ods.1 písm. e) SSP. Procesný predpis expressis verbis stanovuje pri legálnej definícii iného zásahu orgánu verejnej správy, že musí ísť o faktický postup, čo nezodpovedá vedeniu formalizovaného administratívneho konania, ktorým vyrubovacieho konanie bez pochybností je. Z uvedeného dôvodu nie je ani v tejto časti správna žaloba dôvodná.
66. Žalobca v rámci zmeny žaloby de facto nemenil len samotný petit, ale rozšíril aj dôvody o neprerokovanie protokolu. V prvom rade zo samotnej skutočnosti, že správca dane určil dátum prerokovania protokolu je zrejmé, že de facto na podania žalobcu, ktoré neboli realizované v predpísanej forme, prihliadal. V opačnom prípade by nemal dôvod určiť dátum takéhoto prerokovania. Následný postup pri prerokovaní sa však realizuje už vo vyrubovacom konaní, čo z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku vylučuje, že by mohlo ísť o zásah orgánu verejnej správy.
67. S poukazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nebola podaná dôvodne. Správny súd má za to, že jednotlivé namietané porušenia zákona predstavujú samostatné zásahy, pri ktorých bolo potrebné počítať subjektívnu lehotu na podanie správnej žaloby osobitne, avšak vzhľadom na to, že žalobca mal za to, že tieto jednotlivé zásahy majú vplyv aj na zákonnosť celej daňovej kontroly, ktorá ako taká predstavuje zásah do jeho subjektívnych práv, akceptoval správny súd, že je možné počítať túto lehotu od doručenia protokolu o daňovej kontrole žalobcovi. Uvedený postup poskytuje žalobcovi možnosť súdnej ochrany. Správny súd však dospel k záveru, že správna žaloba nebola podaná dôvodne, a preto ju podľa § 261 SSP uznesením zamietol. Záverom správny súd iba opakovane konštatuje, že vykonávanie daňovej kontroly môže predstavovať nezákonný zásah vo svojom celku, avšak ide skôr o výnimočnú situáciu, napríklad ak dôjde k nezákonnému zásahu už samotným začatím daňovej kontroly, ktorá sa dotkne slobodnej sféry jednotlivca. Príkladom môže byť nesplnenie podmienok pre jej realizáciu, bezdôvodné opakovanie daňovej kontroly a podobne. Od týchto príkladov je však potrebné odlíšiť zákonnú daňovú kontrolu, v ktorej priebehu dôjde k nezákonnému postupu (úkonu) zo strany pracovníka správcu dane. Nie každá nezákonnosť pri vykonávaní daňovej kontroly predstavuje nezákonný zásah, pred ktorým je potrebné daňovému subjektu poskytnúť ochranu na základe subsidiárneho prostriedku, ktorým je tzv. zásahová žaloba.
68. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, tak žalobca v konaní nebol úspešný a žalovaný si náhradu trov konania ani nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, vakom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).