Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/285/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Daši Kontríkovej v právnej veci navrhovateľa: U. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom K., D. X, zastúpeného JUDr. Darinou Korábovou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Záborského 42, proti odporcom: 1/ L. A., nar. XX.X.XXXX, bytom A., B. X a 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, o zaplatenie 218,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 10. apríla 2013 č. k. -133, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 33,28 eur k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Dariny Korábovej, advokátky, Bratislava, Záborského 42 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 218,59 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 12.1.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého odporcu. O trovách konania rozhodol tak, že odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 404,05 eur a zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Dariny Korábovej, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , a a a a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a objektívnou zodpovednosťou odporcu 1/ za škodu spôsobenú navrhovateľovi a povinnosťou odporcu 2/ - poisťovateľa odporcu 1/ uhradiť škodu spôsobenú odporcom 1/ z povinného zmluvného poistenia odporcu 1/. Vychádzal z toho, že došlo k poškodeniu čelného skla motorového vozidla navrhovateľa. Navrhovateľ popísal okolnosti vzniku škody zhodne s jej popisom odporcom 1/ tak, že k škodovej udalosti došlo v Piešťanoch na Krajinskej ceste v decembri roku 2012, keď spopod kolesa odporcu 2/ vyletel kamienok, ktorý rozbil čelné sklo na motorovom vozidle navrhovateľa jazdiace za ním. Následne navrhovateľ zastavil odporcu 1/ svetelnými signálmi a následným obehnutím, keď na ceste v tom čase neboli žiadne iné motorové vozidlá. Obaja účastníci potvrdili, že v rozhodnom čase bol na ceste nános kameňov z posypu, z čoho bolo obom zrejmé, že vymrštením kameňa spod kolies motorového vozidla odporcu 1/, keďže na ceste žiadne iné motorové vozidlo nebolo, došlo k rozbitiu čelného skla na

motorovom vozidle navrhovateľa. S námietkou odporcu 2/, že nie je objektívne možné preukázať priebeh škodovej udalosti tak, ako to zhodne uvádzajú jej účastníci, a to aj napriek ich zhodnému a súhlasnému vyjadreniu, sa vysporiadal tak, že kauzálny nexus medzi vznikom škody a objektívnou zodpovednosťou odporcu 1/ ako škodcu je dostatočne ozrejmený práve z tohto zhodného popisu účastníkov dopravnej nehody, ktorí priebeh a okolnosti predchádzajúce vzniku škody popísali. Dospel k záveru, že práve odporca 2/ nie je spôsobilý žiadnym právne relevantným spôsobom dokázať nevieryhodnosť týchto tvrdení, teda vyvrátiť a spochybniť pravdivosť zhodných popisov priebehu škodovej udalosti. Námietku odporcu 2/, že vymrštenie kamienka spod kolies motorového vozidla nemožno považovať za osobitnú povahu prevádzky vozidla, vyhodnotil nesprávnou. Ustanovenie má na mysli okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so škodou. Vymrštenie kamienka na ceste spod kolies idúceho motorového vozidla a v tej súvislosti následne vzniknutá škoda na inom vozidle, vyhodnotil okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke vozidla, a preto podľa prvá veta neprichádza do úvahy liberácia. Uviedol, že na základe ustálenej súdnej praxe je nepochybné, že motorové vozidlo je v prevádzke, keď sa pohybuje a preto bez pohybu motorového vozidla by nedošlo k vymršteniu kamienka a následne k vzniku škody na inom vozidle. K vymršteniu kamienka došlo v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t. j. s jeho činnosťou a pohybom, to znamená, že bez prevádzky, pohybu tohto vozidla by kamienok z cesty do čelného skla iného motorového vozidla samovoľne neodskočil. Povinnosť odporcu 2/ vyvodil z , ktorý od 1.1.2002 zaviedol všeobecný priamy nárok poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi zodpovednej osoby (odporcu 1/), preto v prípade škody spôsobenej prevádzkovou motorového vozidla si poškodený (navrhovateľ) môže vybrať, či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi (poistenému - odporca 1/) alebo voči poisťovateľovi (odporca 2/) alebo voči obom súčasne (solidárne). Vo vzťahu k poisťovni ide o špecifické právo poškodeného na výplatu plnenia za poisteného škodcu, a to vo výške (v tom rozsahu), v akom za škodu zodpovedá poistený škodca, pričom predpokladom vzniku povinnosti poistiteľa plniť je preukázanie zodpovednosti poistného za škodu, ktorá poškodenému vznikla. Prisúdenie úroku z omeškania odôvodnil ustanovením a jeho ustanovením vo výške 9 % ročne od 12.1.2012, teda odo dňa nasledujúceho od odmietnutia poskytnutia poistného plnenia v zmysle oznámenia odporcu 2/. Rozhodnutie vo výroku o trovách konania odôvodnil ustanovením a úspešnému navrhovateľovi priznal voči odporcom plnú náhradu trov konania v sume 420,55 eur, predstavujúce sumu 16,50 eur za zaplatený súdny poplatok a sumu 404,05 eur trovy právneho zastúpenia: prevzatie zastúpenia ( vyhlášky č. 640/2004 Z. z - advokátska tarifa, ďalej len vyhláška), podanie návrhu, písomné vyjadrenie vo veci samej - k obom odporom ( vyhlášky), účasť na pojednávaniach : 14.10.2012, .2.2013 a .4.2013 ( vyhlášky), všetko po 19, eur, krát režijný paušál 7, eur, krát 7, eur ( vyhlášky), náhrada za stratu času v súvislosti s účasťami na určených pojednávaniach za 2 začaté polhodiny á 12, eur pri pojednávaní 14.12.2012 a po 2 začaté polhodiny á 13,01 eur pri pojednávaniach 1.2.2013 a 10.4.2013 ( vyhlášky a vyhlášky), cestovné 14.12.2012 (cesta Bratislava - Trnava a späť) vo výške 28, eur (99, km, cestovné náhrady 0, eur / 1 km, spotreba 6,8 l /100km, cena za liter nafty 1,53 eur), cestovné 1.2.2013 (cesta Bratislava - Trnava a späť) vo výške 29,733 eur (99,6 km, cestovné náhrady 0,183 eur / 1 km, spotreba 7,6 l /100km, cena za liter nafty 1,52 eur), cestovné 10.4.2013 (cesta Bratislava - Trnava a späť) vo výške 29,808 eur (99,6 km, cestovné náhrady 0,183 eur / 1 km, spotreba 7,6 l /100km, cena za liter nafty 1,53 eur) podľa a vyhlášky a opatrenia MPSVaR č. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, 20% DPH pri odmene advokáta 24 eur ( vyhlášky). Náhradu trov konania priznal navrhovateľovi k rukám jeho právnej zástupkyni v súlade s ustanovením .

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca 2/ , ktorý navrhol v zmysle (ďalej len „“) zmenu rozsudku tak, aby návrh proti odporcovi 2/ bol zamietnutý. Odvolanie odôvodnil ustanovením a a tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na predpoklade, že k vzniku škody došlo tak, ako uviedli navrhovateľ a odporca 1/. Je však zrejmé, že odporca 1/ skutočnosť, že rozbil navrhovateľovi predné sklo motorového vozidla nevnímal svojimi zmyslami. Namietal tiež, že súd prvého stupňa vychádzal z čestného prehlásenia matky navrhovateľa, že v uvedený deň odchádzal navrhovateľ z domu bez

poškodenia čelného skla, ktoré tvrdenie nepreukazuje, že odporca 1/ spôsobil škodu navrhovateľovi. Na vznik zodpovednosti podľa nie sú, podľa názoru odvolateľa, splnené zákonom dané podmienky, lebo absentuje porušenie právnej povinnosti odporcom 1/. Vzhľadom k uvedenému, neprichádza do úvahy zodpovednosť odporcu 1/ a prechod tejto zodpovednosti na odporcu 2/ ako poisťovateľa. Nestačí zhodné vyjadrenie navrhovateľa a odporcu 1/, ani listiny v zhodnom duchu vystavené pre účely uplatnenia nároku na poistné plnenie, vzhľadom na okolnosti ako ku škode malo dôjsť. Chýba totiž hodnoverný a ničím nevyvrátiteľný dôkaz o tom, že čelné sklo bolo nad všetku pochybnosť poškodené kameňom, ktorý sa odrazil od vozidla odporcu 1/. Odporca 1/ nikdy neuviedol, že videl ako mu kamienok odskočil a ako narazil do čelného skla navrhovateľa. Vychádzal len z domnienky, že sa tak mohlo stať, nie že sa tak stalo. To, že bola odmrštená skalka z cesty, nie je vinou prevádzkovateľa motorového vozidla - odporcu 1/, pretože nejde o osobitnú prevádzku motorového vozidla. Kameň súvisí s cestnou komunikáciou a nie s motorovým vozidlom. Navyše, ak nejde o kamene na ceste, viditeľné pri jazde motorovým vozidlom, ani pri vynaložení všetkého úsilia prevádzkovateľa vozidla, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať, nemal možnosť zabrániť vzniku škody. Podľa odvolateľa, mal súd prvého stupňa vydať rozsudok na základe uznania nároku v zmysle , keďže odporca 1/ s podaným návrhom súhlasil a bol si vedomý svojej pohľadávky uplatnenej v konaní. Podľa odvolateľa, odporca 2/ nemôže byť solidárne zaviazaný, nakoľko ide o zodpovednosť následnú, ktorá prechádza na odporcu 2/ za splnenia zákonných predpokladov a nie o zodpovednosť spôsobenú spoločnou činnosťou viacerých škodcov v zmysle .

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu 2/ navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 33,28 eur. Poukázal na to, že odporca 2/ v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by už neuviedol pred súdom prvého stupňa. Odporca 1/ bol priamym účastníkom škodovej udalosti, pričom odporca 2/ nenamietal hodnovernosť jeho výpovede a nenavrhol počas celého súdneho konania žiadne dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení za účelom spochybnenia dôkazov označených navrhovateľom. Poukázal na to, že právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, t. j. zodpovednosti za škodu bez ohľadu na zavinenie, preto podmienkou jej vzniku nie je protiprávny úkon osoby zodpovednej za škodu. Škoda spôsobená kameňom vymršteným spod kolesa motorového vozidla je nepochybne škodou majúcou pôvod v prevádzke motorového vozidla, konkrétne jeho rýchlosti a krútiacom momente kolies. Odporca 1/ mal v zmysle svojej objektívnej predvídateľnosti prispôsobiť rýchlosť jazdy tak, aby k odskakovaniu kamienkov spod kolies jeho motorového vozidla nedochádzalo. Odporca 1/ bol žalovaný titulom občianskoprávnej objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle a odporca 2/ titulom priameho nároku poškodeného voči zodpovednému poisťovateľovi v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení. Odporca 1/ sa vyjadroval výlučne ku skutkovému stavu veci, nie ku uznaniu, preto nebolo možné rozhodnúť rozsudkom pre uznanie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal rozhodnutie v rozsahu a dôvodoch odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny.

Predmetom konania je zaplatenie 218,59 eur s 9% úrokom z omeškania od 12.1.2012 do zaplatenia.

Navrhovateľ vo svojom návrhu, doručenom súdu 3.7.2012, si uplatnil vydanie rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcov k povinnosti zaplatiť mu 218,59 eur s príslušenstvom s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého odporcu. Nárok uplatnil titulom náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti so škodovou udalosťou, poškodením čelného skla jeho motorového vozidla kameňom, ktorý odskočil spod zadného kolesa osobného motorového vozidla odporcu 1/ a predstavovala náklady na výmenu prasknutého čelného skla. Nárok si najskôr uplatnil z

povinného zákonného poistenia odporcu 1/ po nahlásení škodovej udalosti odporcom 1/ u odporcu 2/, u ktorého bol poistený, ktorý po vykonanom šetrení odložil predmetnú škodovú udalosť bez poskytnutia poistného plnenia.

Navrhovateľ tvrdil, že utrpel škodu vo výške 218,59 eur v príčinnej súvislosti s výmenou čelného skla na jeho motorovom vozidle, poškodeným dňa 22.12.2011, kedy došlo k vymršteniu kameňa nachádzajúceho sa na cestnej komunikácii spod kolesa auta, ktorého prevádzkovateľom a v tom čase aj vodičom bol odporca 1/. Navrhovateľ a odporca 1/ na mieste bezprostredne po vzniku škodovej udalosti vypísali záznam o udalosti, v rámci ktorého sa dohodli na zavinení a v zmysle ktorého odporca 1/ uznal mieru svojej zodpovednosti na predmetnej škodovej udalosti. Odporca 1/ oznámil navrhovateľovi priamo na mieste, že pre prípad tejto škodovej udalosti je poistený u odporcu 2/. Z tohto dôvodu nedošlo k likvidácii tejto poistnej udalosti z havarijného poistenia navrhovateľa, nakoľko odporca 1/ a navrhovateľ súhlasne oznámili vznik škodovej udalosti zodpovednostnej poisťovni a nárok na náhradu škodovej udalosti aj preukázali v zmysle zákona o povinnom poistení. Odporca 2/ ako zodpovednostná poisťovňa odmietla plniť na účet navrhovateľa, pričom svoj postoj nezmenila ani po odvolaní sa a rovnako ani po troch výzvach poisťovni AXA CZ, ktorá bola odporcom 2/ na mimosúdne doriešenie veci splnomocnená. Odporca 2/ uvádzal postupne rôzne dôvody, na základe ktorých odmietal vykonať likvidáciu škodovej udalosti. Odporca 2/ najskôr namietal, že odporca 1/ neporušil právnu povinnosť, nakoľko bolo zdôraznené, že u neho ide o objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa, zmenila sa u odporcu 2/ právna argumentácia a začal spochybňovať neunesenie dôkazného bremena na preukázanie vzniku škodovej udalosti. Následne sa odporca 2/ snažil zliberovať odporcu 1/, čo môže urobiť len odporca 1/. Napokon namietal aj skutočnosť, že vymrštenie kameňa spod auta nie je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke motorového vozidla. Nárok voči odporcovi 1/ navrhovateľ uplatnil titulom objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla v zmysle , t. j. že bez ohľadu na jeho zavinenie zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď škoda bola spôsobená okolnosťami v prevádzke jeho motorového vozidla, spočívajúce v rýchlosti motorového vozidla a v činnosti kolesa tohto motorového vozidla, v dôsledku ktorej došlo k vymrštenia kameňa z cestného posypu, ktorý sa na komunikácii nachádzal v dôsledku snehu. Pokiaľ ide o odporcu 2/, voči nemu si uplatnil nárok priamo v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení, keďže odporca 1/ mal u odporcu 2/ uzatvorené zákonné poistenie motorového vozidla. Oboch odporcov žaloval solidárne s tým, že plnením jedného zanikne povinnosť plniť druhému a títo sa následne majú vysporiadať medzi sebou. Príslušenstvo si uplatnil titulom zákonných úrokov z omeškania uplatnených nasledujúci deň po odmietnutí plnenia odporcom 2/, pričom tento nárok od uvedeného okamihu prislúcha navrhovateľovi v zmysle , a nariadenia č. , to znamená, že navrhovateľ má nárok na plnenie, vrátanie sankcií z omeškania, a odporca 2/ tým, že na výzvu odmietol plniť, dostal sa do omeškania nasledujúci deň. Oboch odporcov žaloval z toho dôvodu, že odporca 1/ zodpovedá objektívne ako prevádzkovateľ auta a odporca 2/ subjektívne, keďže zo zákona plniť mal a neplnil. Aj omeškanie oboch je rovnaké preto, lebo za odporcu 1/ mala plniť poisťovňa, pričom odporca 1/ by podľa zákona mal plniť už skôr, konkrétne po uplatnení nároku na náhradu škody, čo sa však realizovalo až cestou poisťovne, cez odporcu 2/ a keďže odporca 2/ neplnil, úrok z omeškania sa musí vzťahovať aj na odporcu 1/.

Odporca 1/ s podaným návrhom súhlasil, bol si vedomý pohľadávky uplatnenej navrhovateľom v tejto prejednávanej veci, je prevádzkovateľom a vlastníkom motorového vozidla, v súvislosti s ktorou prevádzkou bola spôsobená navrhovateľovi škoda. Potvrdil, že skutkový opis okolností bol taký, aký ho navrhovateľ popísal. Ako prevádzkovateľ motorového vozidla mal uzatvorenú zákonnú poistku s odporcom 2/, túto si riadne platil a aj platí. Nakoľko došlo k škodovej udalosti popísanej v návrhu, predpokladal, že škodová udalosť bude vybavená odporcom 2/ z jeho zákonnej poistky. Pokiaľ ide o popis poistnej udalosti, viedol motorové vozidlo v Piešťanoch na Krajinskej ceste minulý rok 22. decembra, teda v zime, keď mu vyletel kamienok spopod kolesa a navrhovateľovi ním bolo rozbité čelné sklo. To znamená, že navrhovateľ išiel so svojím motorovým vozidlom za ním a následne ho zastavil. Na ceste neboli žiadne iné motorové vozidlá. Navrhovateľ vystúpil z auta a povedal mu, čo sa stalo a podľa toho, že na ceste bol skutočne nános kameňov a to z posypu, bolo obom zrejmé, že sklo sa rozbilo vymrštením tohto kameňa spod kolies jeho auta, keďže na ceste žiadne iné auto nebolo a ani za danej situácie vôbec nevyplynulo, že by mohlo dôjsť k rozbitiu tohto okna, teda čelného skla jeho motorového vozidla iným spôsobom. Nebol na ceste žiadny svedok, ktorého by mohli osloviť, lebo to bolo pred Vianocami a cesty a ulice boli prázdne. Nepamätá si, či išlo o víkend alebo pracovný čas,

ale bolo to doobeda, presný čas už nevie určiť. Hneď na mieste spísali nehodový záznam a vymenili si kontakty a sám to ohlásil odporcovi 2/. Okno bolo prasknuté v pravej hornej časti horného skla. Sám išiel predpísanou rýchlosťou 50 km/hod. a v rámci riadenia vnímal, že navrhovateľ mal od neho dostatočný odstup. Netlačil sa na neho, možno keby sa tlačil, tak by sa to ani nestalo, pretože by mu trafil jeho čelnú masku, nie jeho sklo.

Odporca 2/ spochybnil nárok navrhovateľa v celom rozsahu vzhľadom na skutočnosti, že v danom prípade odporca 1/ nemôže zodpovedať za náhodu, pričom súhlasné vyhlásenie oboch účastníkov konania ešte nepreukazuje zodpovednosť odporcu 1/ za vznik škody, ktorá je uplatňovaná v konaní. V zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení sa vyžaduje preukázanie nároku poškodeným, pričom takéto preukázanie, ako bolo preukázané spoločným vyhlásením navrhovateľa a odporcu 1/ nepostačuje. Taktiež vzhľadom na možnosť liberácie podľa v danom prípade nemohlo ísť pri škodovej udalosti o okolnosť majúcu pôvod v prevádzke vozidla, nakoľko išlo o vonkajšiu skutočnosť a to o kamienok nachádzajúci sa na ceste. Nakoľko sa v zázname o dopravnej nehode neuvádzalo, že by odporca 1/ mal porušiť nejakú právnu povinnosť, nemôže zodpovedať za škodu v prípade ak vznikla tak, ako je popisovaná. Pokiaľ ide o výšku nároku, tento nerozporuje, ak by tu nárok daný bol, nebol by problém plniť v tej výške, ktorá je uplatnená. V danom prípade ide vždy o tvrdenie poškodeného, pretože druhý účastník si toho nemôže byť vedomý. To znamená, že aj v prípade, že by nikto iný nebol na ceste, nikdy nie je vylúčené, či sklo nebolo rozbité už predtým, je tu preto problém preukázať navrhovateľom prezentovaný priebeh škodovej udalosti.

Zo zhodných tvrdení navrhovateľa a odporcu 1/ vyplýva, že pokiaľ ide o priebeh poistnej udalosti, obaja účastníci viedli svoje motorové vozidlá v Piešťanoch na Krajinskej ceste v decembri roku 2012, keď spopod kolesa odporcu 2/ vyletel kamienok, ktorý rozbil čelné sklo na motorovom vozidle navrhovateľa jazdiace za ním. Následne navrhovateľ zastavil odporcu 1/ svetelnými signálmi a následným obehnutím, keď na ceste v tom čase neboli žiadne iné motorové vozidlá. Obaja účastníci potvrdili, že v rozhodnom čase bol na ceste nános kameňov z posypu, z čoho bolo obom zrejmé, že vymrštením kameňa spod kolies motorového vozidla odporcu 1/, keďže na ceste žiadne iné motorové vozidlo nebolo, došlo k rozbitiu čelného skla na motorovom vozidle navrhovateľa. Okno bolo prasknuté v pravej hornej časti výrazným spôsobom. Medzi motorovými vozidlami bol dostatočný odstup.

Navrhovateľ nárok uplatnený v konaní odvíja od skutkových okolností založených na poistnej udalosti, v rámci ktorej navrhovateľ viedol 22.12.2011 v čase o 13.30 hod. osobné motorové vozidlo zn. ŠKODA OCTAVIA, kat.: M1, VIN: TMBDA21Z7B8023934, rok výroby: 20.12.2010, EČV: PN 090CD po rovnom úseku Krajinskej cesty v obci Piešťany. Pred motorovým vozidlom navrhovateľa jazdilo v inkriminovanom čase osobné motorové vozidlo zn. Renault 19, EČV: TT 199 EO, nachádzajúce sa vo vlastníctve odporcu 1/, ktoré viedol sám odporca 1/. Napriek tomu, že navrhovateľ dodržiaval na suchej ceste, na ktorej sa v čase škodovej udalosti nachádzal štrk z posypu, dostatočný odstup od osobného motorového vozidla jazdiaceho pred ním, došlo počas jazdy k odskočeniu kameňa spod zadného kolesa osobného motorového vozidla odporcu 1/, pričom odrazený kameň rozbil čelné sklo motorového vozidla navrhovateľa. V príčinnej súvislosti s touto škodovou udalosťou utrpel navrhovateľ škodu vo výške 218,59 eur titulom nákladov na výmenu prasknutého čelného skla, ktorý nárok si uplatnil v zmysle o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla priamo u odporcu 2/ z povinného zmluvného poistenia odporcu 1/. Odporca 1/ nahlásil škodovú udalosť u odporcu 2/, ktorý ju neoprávnene odložil bez poskytnutia poistného plnenia s odôvodnením, že vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého malo dôjsť k vzniku škody, nemohol zabrániť ani pri vynaložení maximálneho úsilia vzniku tejto škody s tým, že nebola ani preukázaná vecná a časová súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom.

Zo záznamu o dopravnej nehody z 22.12.2011 vyplýva oznámenie škodovej udalosti a jej popis navrhovateľom a odporcom 1/ odporcovi 2/.

Zo zápisu podnikateľom AUTO AZ, Pavol Halabrín z 27.12.2011 vyplýva obhliadka poškodeného motorového vozidla a následná výmena čelného skla motorového vozidla navrhovateľa za cenu 218,59 eur s dokladom o jej zaplatení.

Podľa ustanovenia fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa ustanovenia svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa ustanovenia poistnou zmluvou uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa ustanovenia poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa ustanovenia z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

Podľa ustanovenia a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (1) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 vyššie citovaného zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Z listinných dôkazov a výpovedí navrhovateľa a odporcu 1/ vyplýva, že došlo k poškodeniu čelného skla motorového vozidla navrhovateľa. Navrhovateľ popísal okolnosti vzniku škody zhodne s jej popisom odporcom 1/ tak, že k škodovej udalosti došlo v Piešťanoch na Krajinskej ceste v decembri roku 2012, keď spopod kolesa odporcu 1/ vyletel kamienok, ktorý rozbil čelné sklo na motorovom vozidle navrhovateľa jazdiace za ním. Následne navrhovateľ zastavil odporcu 1/ svetelnými signálmi a následným obehnutím, keď na ceste v tom čase neboli žiadne iné motorové vozidlá. Obaja účastníci potvrdili, že v rozhodnom čase bol na ceste nános kameňov z posypu, z čoho bolo obom zrejmé, že vymrštením kameňa spod kolies motorového vozidla odporcu 1/, keďže na ceste žiadne iné motorové vozidlo nebolo, došlo k rozbitiu čelného skla na motorovom vozidle navrhovateľa. Okno bolo prasknuté v pravej hornej časti výrazným spôsobom. Medzi motorovými vozidlami bol dostatočný odstup.

Kauzálny nexus medzi vznikom škody a objektívnou zodpovednosťou odporcu 1/ ako škodcu je dostatočne ozrejmený práve zo zhodného popisu účastníkov dopravnej nehody, ktorí priebeh a okolnosti predchádzajúce vzniku škody popísali. Práve odporca 2/ nie je spôsobilý žiadnym právne relevantným spôsobom dokázať nevieryhodnosť týchto tvrdení, teda vyvrátiť a spochybniť pravdivosť zhodných

popisov priebehu škodovej udalosti tak, ako ju odporca 1/ a navrhovateľ v konaní uviedli. Dôkazy hodnotí súd podľa vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na to, čo v konaní vyjde najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci ( ). Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov zásadne nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten, ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Riadiac sa uvedeným, z vykonaného dokazovania vyplýva spoľahlivý a nepochybný základ pre konštatovanie škodovej udalosti, výsledkom ktorej bolo poškodenie vozidla navrhovateľa vymrštením kamienka spod vozidla odporcu 1/. V danom prípade, zo zhodného tvrdenie účastníkov nehody vyplýva, že v čase keď k nej došlo, bolo zimné obdobie, pri posype cesty štrkom, čo je bežné v tomto ročnom období a nakoľko na ceste neboli iné motorového vozidla, nie je tu predpoklad, že by k vymršteniu kamienka mohlo dôjsť spod kolies vozidla iného a napokon za všeobecne známu skutočnosť pri jazde motorovým vozidlom možno považovať maximálne sústredenie pozornosti vodiča na jazdu, pri ktorej vodič aj pri priemernom sústredení pozornosti zaregistruje náraz kameňa do čelného skla vozidla, ktoré vedie, avšak chcieť od vodiča motorového vozidla, spod kolies ktorého kameň vyletel, aby videl dopad kameňa na čelné sklo poškodeného vozidla (čím odporca 2/ dôvodil námietku o nepreukázaní príčinnej súvislosti) nespadá do kategórie právneho, logického ani racionálneho myslenia. Napokon v danom prípade na ceste neboli iné motorové vozidlá než vozidlá navrhovateľa a odporcu 1/ jazdiace za sebou a rovnako z čestného vyhlásenia matky navrhovateľa vyplýva, že v deň škodovej udalosti odchádzal z domu bez poškodenia čelného skla jeho motorového vozidla.

Odporca 2/ tiež namietal, že vymrštenie kamienka spod kolies motorového vozidla nemožno považovať za osobitnú povahu prevádzky vozidla.

Zodpovednosť v zmysle je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, bez ohľadu na zavinenie. Predpokladmi vzniku zodpovednosti v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sú udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi touto udalosťou a vznikom škody. Ustanovenie nadväzuje na ustanovenie . Práve v ustanovení sú uvedené liberačné dôvody zbavenia sa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov. A to, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke a škoda spôsobená tzv. neodvrátiteľnou udalosťou - zásah zvonku (prírodné sily, zásah osoby alebo zvieraťa), liberačný dôvod vyplýva z v prípade zavinenia poškodeného. Z ustanovenia prvá veta vyplýva, že liberácia nie je možná, ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke. Ani v tomto prípade zákon nedefinuje, ktoré okolnosti možno považovať za tie, ktoré majú pôvod v prevádzke. Znenie , v zmysle ktorého pojem „o škode spôsobenej okolnosťami, majúcimi pôvod v prevádzke“ má na mysli okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so škodou. Vymrštenie kamienka na ceste spod kolies idúceho motorového vozidla a v tej súvislosti následne vzniknutá škoda na inom vozidle, nepochybne je práve takou okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke vozidla, a preto podľa prvá veta neprichádza do úvahy liberácia. Na základe ustálenej súdnej praxe je nepochybné, že motorové vozidlo je v prevádzke, keď sa pohybuje a preto bez pohybu motorového vozidla by nedošlo k vymršteniu kamienka a následne k vzniku škody na inom vozidle. K vymršteniu kamienka došlo v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t. j. s jeho činnosťou a pohybom, bez prevádzky, pohybu tohto vozidla by kamienok z cesty do čelného skla iného motorového vozidla samovoľne neodskočil. Prevádzkou motorového vozidla došlo k vymršteniu kamienka a následne k vzniku škodovej udalosti, preto škoda bola spôsobená okolnosťou, ktorá má svoj pôvod v prevádzke vozidla. Kamienky patria do pozemnej komunikácie, a preto vymrštený kamienok pôsobením kolesa vozidla v prevádzke, ktorý spôsobil škodu na inom vozidle, je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke.

v ustanovení od 1.1.2002 zaviedol všeobecný priamy nárok poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi zodpovednej osoby (odporcu 1/), preto v prípade škody spôsobenej prevádzkovou motorového vozidla si poškodený (navrhovateľ) môže vybrať, či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi (poistenému - odporca 1/) alebo voči poisťovateľovi (odporca 2/) alebo voči obom súčasne (solidárne). Vo vzťahu k poisťovni ide o špecifické právo poškodeného na

výplatu plnenia za poisteného škodcu, a to vo výške (v tom rozsahu), v akom za škodu zodpovedá poistený škodca, pričom predpokladom vzniku povinnosti poistiteľa plniť je preukázanie zodpovednosti poistného za škodu, ktorá poškodenému vznikla.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplynulo, že nárok navrhovateľa ako vo vzťahu k odporcovi 1/ titulom objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla založenej na základe , tak aj vo vzťahu k odporcovi 2/ priamo s odkazom na zákona o povinnom zmluvnom poistení, keďže odporca 1/ mal u odporcu 2/ uzatvorené zákonné poistenie motorového vozidla, je daným, preto pokiaľ súd prvého stupňa ich zaviazal solidárne uplatnenú pohľadávku navrhovateľom, nespornú čo do výšky, mu zaplatiť spolu so zákonným úrokom z omeškania s odkazom na znenie a jeho ustanovenia vo výške 9 % ročne od 12.1.2012, teda odo dňa nasledujúceho od odmietnutia poskytnutia poistného plnenia v zmysle oznámenia odporcu 2/, rozhodol správne.

Odvolací súd postupujúc podľa potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v zmysle a úspešnému navrhovateľovi prisúdil náhradu trov konania vo výške 33, eur za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu odporcu 2/ 18.6.2013 podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 19,92 eur podľa citovanej vyhlášky spolu s paušálnou náhradou výdavkov 7, eur podľa a citovanej vyhlášky spolu s 20 % DPH podľa citovanej vyhlášky 5, eur, spolu 33, eur, ktoré v zmysle uložil povinnosť odporcom zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi k rukám jeho právnej zástupkyne.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.