Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-14-2019.pdf
PDF · 102.19 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/14/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobkyne T. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX H., zastúpenej: RYBANOVÁ&PARTNERS, s. r. o., so sídlom Sásovská cesta 2949/30, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 47 257 687, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, v konaní o zaplatenie 280,12 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 19C/17/2018 - 158 zo dňa 08. októbra 2018 ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku o vyhovení žalobe a v závislom druhom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 280,12 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 280,12 Eur od 10. 10. 2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok) a nahradiť žalobkyni trovy konania a trovy právneho zastúpenia v rozsahu 100% v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov, pričom súd prvej inštancie konštatoval, že o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník (druhý výrok).
2. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že považoval zo žalobkyňou k žalobe predložených listín - najmä zo správy o nehode, dotazníka pre poškodeného a oznámenia škodovej udalosti poisteným za preukázané, že dňa 08. 08. 2017 došlo k poškodeniu čelného skla vozidla žalobkyne značky T. Y, K.: H. XXX S. tým, že bol odstrelený kameň od kolesa vozidla značky W. J., K.: S. XXX J. vo vlastníctve spoločnosti O. O. O., s.r.o., so sídlom U. cesta XX, S. S., IČO: XX XXX XXX platne povinne zmluvne poistenej počas celého roka 2017 u žalovaného. Vodič tohto vozidla spôsobenie škody uznal, o škodovej udalosti spísali účastníci na mieste záznam. Medzi stranami nebolo sporné, že poisťovateľom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla K.: S. XXX J. bol žalovaný. Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 16. 08. 2017 mal súd prvej inštancie preukázané, že na poškodenom vozidle s K.: H. XXX S. bolo vymenené čelné sklo, pričom cena výmeny bola 280,12 Eur. Z pokladničného bloku vyplýva, že žalobkyňa faktúru uhradila v celej výške dňa 16. 08. 2017. Z oznámenia žalovaného o riešení škodovej udalosti zo dňa 22. 09. 2017 vyplýva, že žalovaný oznámil žalobkyni, že jej nárok vybavuje bez poskytnutia náhrady škody, pretože
podľa neho nebolo preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou vozidla K.: S. XXX J.. Námietkou voči tomuto rozhodnutiu požiadala žalobkyňa o nové prehodnotenie uplatnenia nároku a uhradenia nákladov škody, ktorá jej bola spôsobená. Z oznámenia žalovaného o riešení škodovej udalosti zo dňa 05. 01. 2018 vyplýva, že žalovaný pristúpil k prešetreniu správnosti likvidácie a oznámil žalobkyni, že trvá na pôvodnom stanovisku. Žalobkyňa si preto žalobou uplatnila proti žalovanému ako poisťovateľovi nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla značky W. J., K.: S. XXX J. na jej motorovom vozidle značky T. Y, K.: H. XXX S. spočívajúcej v nákladoch na výmenu čelného skla.
3. Súd prvej inštancie posudzoval žalobou uplatnený nárok ako nárok zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej aj „OZ“). Podľa súdu prvej inštancie vykonaným dokazovaním a hodnotením všetkých dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti boli preukázané všetky tri predpoklady objektívnej zodpovednosti za škodu: vznik škody vrátane jej výšky, škodová udalosť a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a škodovou udalosťou (nehodovým dejom). K námietke žalovaného vznesenej v konaní, že pre jednoznačné preukázanie zodpovednosti jeho poistenca nestačí vyhlásenie poisteného a poškodeného o vzniku škodovej udalosti súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania nevyplynul žiaden rozpor, či nesúlad v predložených dôkazoch, a ďalšie dôkazy v konaní produkované neboli, ani rozpor týchto dôkazov s dôkazmi inými. Žalovaný v priebehu konania nepredložil ani nenavrhol vykonať ani jediný dôkaz spôsobilý spochybniť vierohodnosť žalobcom predložených listinných dôkazov a obsah vyjadrení účastníkov škodovej udalosti z nich vyplývajúci, teda neprodukoval žiaden dôkaz preukazujúci, že škodová udalosť sa stala inak, než ako zhodne vyplýva z vyjadrení jej účastníkov. V nadväznosti na názor žalovaného, že vyhlásenie poisteného a poškodeného nemá charakter hodnoverného dôkazu o priebehu škodovej udalosti, poukázal súd prvej inštancie analogicky na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 276/2014 zo dňa 09. 06. 2015, podľa ktorého spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho, alebo iného rodinného, či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania, či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí, či tvrdení účastníkov konania.
4. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že nebolo sporným, že motorové vozidlo spôsobivšie škodu na vozidle žalobkyne bolo v čase vzniku škodovej udalosti povinne zmluvne poistené u žalovaného ako poistiteľa. Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok náhradu škody ako priamy nárok poškodeného v zmysle § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Zz. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej aj „zákon o PZP“), čo zakladá pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v tomto konaní.
5. Pokiaľ ide o priznaný úrok z omeškania, poisťovňa najneskôr 22. 09. 2017 vykonala šetrenia potrebné na zistenie rozsahu povinností, poistné plnenie bolo v zmysle § 797 ods. 3 OZ splatné do 09. 10. 2017, t.j. 15 dní od 22. 09. 2017. V zmysle § 517 ods. 2 OZ tak počnúc nasledujúcim dňom 10. 10. 2017 vznikol žalobkyni nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy.
6. Vzhľadom na uvedené považoval súd prvej inštancie žalobu za dôvodnú, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.
7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“). Vzhľadom na plný úspech žalobkyne v spore súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100% a určil lehotu na plnenie.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C. s. p., t.j. z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný považoval rozsudok súdu prvej inštancie za nedostatočne odôvodnený ohľadne jeho námietky o relevantnom nepreukázaní žalobou uplatneného nároku zo strany žalobkyne. Poukázal na to,
že v súdnom konaní nebolo sporné, že svedok - vodič motorového vozidla W. J. (z ktorého mal byť údajne vymrštený kameň do čelného skla motorového vozidla žalobkyne) spomalil a následne zastavil svoje motorové vozidlo výlučne len z dôvodu upozornenia zo strany žalobkyne. Vodič motorového vozidla W. J. si teda nepochybne nebol vedomý skutočnosti, že by škodovú udalosť mal spôsobiť. Na tom podľa žalovaného nič nemení skutočnosť, že žalobkyňa predložila v rámci príloh k svojej žalobe čestné vyhlásenie vodiča zo dňa 25. 01. 2018 o priebehu škodovej udalosti. Žalovaný vyslovil pochybnosť o koncipovaní čestného prehlásenia vodičom vzhľadom na jeho zjavnú podobnosť (z hľadiska formy, obsahu a časových aspektov) s čestným vyhlásením žalobkyne zo dňa 23. 01. 2018 Podľa žalovaného mu čestné prehlásenie bolo predložené vo finálnej verzii len na podpis, čo zjavne spochybňuje autenticitu jeho obsahu. Aj z čestného vyhlásenia svedka pritom jednoznačne vyplýva, že o údajnom vymrštení kameňa spod vozidla svedka sa mal tento dozvedieť výlučne až po jednostrannom informovaní zo strany žalobkyne. Za daných okolnosti je podľa názoru žalovaného nepochybné, že uznanie si viny za spôsobenú škodu zo strany svedka vo vzťahu k povinnosti žalobkyne preukázať žalovanému nárok na náhradu škody je absolútne irelevantné. Z týchto dôvodov mal žalovaný za to, že žalobkyňa v súdnom konaní uplatnený nárok relevantne nepreukázala, neuniesla ohľadne neho dôkazné bremeno.
9. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
10. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, ako už v samotnej žalobe poukázala na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je preukázanie zodpovednosti za škodu v skutkovo a právne obdobných prípadoch správou o dopravnej nehode spísanou jej účastníkmi, aktérmi a ich výpoveďami o priebehu škodovej udalosti (nehodového deja) považované za postačujúce, ak poistiteľ v konaní nenavrhne a nepredloží relevantný protidôkaz tieto dôkazy spochybňujúci. Poukázala najmä na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 3. júna 2014, Cpj 5/2014, publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 10/2014, podľa ktorého „aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť“. Ďalej poukázala na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14 Co 5/2012 zo dňa 11. 09. 2012, podľa ktorého: „Pokiaľ namietal odporca, že nie je objektívne možné preukázať priebeh škodovej udalosti tak, ako to zhodne uvádzajú účastníci škodnej udalosti, a to aj napriek ich zhodnému a súhlasnému vyjadreniu, odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, že kauzálny nexus medzi vznikom škody a objektívnou zodpovednosťou škodcu je dostatočne ozrejmený zo zhodného popisu účastníkov dopravnej nehody, ktorý priebeh a okolnosti predchádzajúce vzniku škody popísali. Navrhovateľ uviedol, že videl, že skalka ktorá mu rozbila čelné sklo, vyletela spod kolies pred ním idúceho vozidla patriaceho poistencovi odporcu, a svojej zodpovednosti za spôsobenú škodu si bol vedomý zjavne aj účastník cestnej premávky, ktorý následne podnikol nevyhnutné kroky k oznámeniu vzniku škodovej udalosti, v ktorom oznámení adresovanom poisťovateľovi popísal jej priebeh zhodne s tvrdením navrhovateľa. Odporca nie je spôsobilý žiadnym právne relevantným spôsobom dokázať nevierohodnosť týchto tvrdení, teda vyvrátiť alebo spochybniť pravdivosť zhodných popisov priebehu škodnej udalosti tak, ako ju zhodne uviedli obaja jej účastníci. Napokon, čo je podstatné, hodnovernosť popisu oboch účastníkov nehody zodpovedá aj záverom z vykonanej ohliadky poškodeného vozidla vykonanej zodpovedným zamestnancom odporcu.“, na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/285/2013 zo dňa 13. 10. 2014, podľa ktorého: „Kauzálny nexus medzi vznikom škody a objektívnou zodpovednosťou odporcu 1/ ako škodcu je dostatočne ozrejmený práve zo zhodného popisu účastníkov dopravnej nehody, ktorí priebeh a okolnosti predchádzajúce vzniku škody popísali. Práve odporca 2/ nie je spôsobilý žiadnym právne relevantným spôsobom dokázať nevieryhodnosť týchto tvrdení, teda vyvrátiť a spochybniť pravdivosť zhodných popisov priebehu škodovej udalosti tak, ako ju odporca 1/ a navrhovateľ v konaní uviedli. Dôkazy hodnotí súd podľa vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na to, čo v konaní vyjde najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci (§ 132 Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 191 ods. 1 C. s. p.
- poznámka odvolacieho súdu). Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov zásadne nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten, ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Riadiac sa uvedeným, z vykonaného dokazovania vyplýva spoľahlivý a nepochybný základ pre konštatovanie škodovej udalosti, výsledkom ktorej bolo poškodenie vozidla navrhovateľa vymrštením kamienka spod
vozidla odporcu 1/. V danom prípade, zo zhodného tvrdenia účastníkov nehody vyplýva, že v čase keď k nej došlo, bolo zimné obdobie, pri posype cesty štrkom, čo je bežné v tomto ročnom období a nakoľko na ceste neboli iné motorového vozidla, nie je tu predpoklad, že by k vymršteniu kamienka mohlo dôjsť spod kolies vozidla iného a napokon za všeobecne známu skutočnosť pri jazde motorovým vozidlom možno považovať maximálne sústredenie pozornosti vodiča na jazdu, pri ktorej vodič aj pri priemernom sústredení pozornosti zaregistruje náraz kameňa do čelného skla vozidla, ktoré vedie, avšak chcieť od vodiča motorového vozidla, spod kolies ktorého kameň vyletel, aby videl dopad kameňa na čelné sklo poškodeného vozidla (čím odporca 2/ dôvodil námietku o nepreukázaní príčinnej súvislosti) nespadá do kategórie právneho, logického ani racionálneho myslenia. Napokon v danom prípade na ceste neboli iné motorové vozidlá než vozidlá navrhovateľa a odporcu 1/ jazdiace za sebou a rovnako z čestného vyhlásenia matky navrhovateľa vyplýva, že v deň škodovej udalosti odchádzal z domu bez poškodenia čelného skla jeho motorového vozidla.“ Obdobné závery vyslovil aj Krajského súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 1Cob/251/2016 zo dňa 01. 03. 2018.
11. Podľa žalobkyne teda rozsudok súdu prvej inštancie nie je arbitrárny, svojvoľný ale zodpovedá ustálenej súdnej praxi. Z uvedeného vplýva, že všetky argumenty žalovaného uvedené v odvolaní boli viacerými skoršími rozhodnutiami súdov ustálené ako argumenty nedôvodné.
12. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadril.
13. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C. s. p. preskúmal vec len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle § 380 ods. 2 C. s. p., ktoré vady nezistil, bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. súc viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa § 383 C. s. p. a dospel k názoru, že druhý a tretí výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie sú vecne správne a je potrebné ich podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdiť. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a na toto poukazuje. Na zdôraznenie jeho vecnej správnosti, reagujúc na odvolacie dôvody žalovaného dodáva:
14. Je pravdou, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu znáša poškodený, t.j. v tomto prípade žalobkyňa. Svedecká výpoveď, či výpoveď strany sporu, ako aj listiny - správa, či záznam o nehode, oznámenie poistnej udalosti poistencom sú relevantnými dôkazmi, dôkaznými prostriedkami v zmysle § 187 C. s. p. Z týchto dôkazov, ako už uviedol súd prvej inštancie, nevyplynuli rozpory o priebehu škodovej udalosti, vzniku škody, ani o príčinnej súvislosti medzi nimi. Zodpovednosť za škodu bola teda zo strany poškodeného preukázaná mimo rozumnú pochybnosť a inými dôkaznými prostriedkami sa spravidla v takýchto prípadoch ani preukázať nedá. Preto sa dôkazná povinnosť ohľadne preukázania, že zodpovednosť poistenca za škodu nie je daná presúva na poistiteľa žalovaného (poistenec ju ani nespochybňoval).
15. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že medzi čestnými vyhláseniami žalobkyne a vodiča motorového vozidla, od kolies ktorého odskočil kameň do čelného skla motorového vozidla žalobkyne nachádzajúcimi sa na č. l. 44 a 46 spisu nie je až taká podobnosť čo do obsahu a formy, akú vidí žalovaný, nakoľko sú napísané rôznymi typmi písma a čestné vyhlásenie vodiča ohľadne priebehu poistnej udalosti je obšírnejšie, detailnejšie. Nemožno teda s určitosťou konštatovať, že ich koncipovala len jedna osoba a vodič dostal čestné vyhlásenie len na podpis. Z oboch však nepochybne vyplýva, že v rozhodnom čase škodovej udalosti neboli na vozovke iné vozidlá, vodič motorového vozidla, ktoré spôsobilo škodu, pred nehodou v spätnom zrkadle prasklinu na čelnom skle motorového vozidla žalobkyne nevidel a neskôr, potom ako mu svetelnými a zvukovými znameniami žalobkyňa naznačila, aby motorové vozidlo zastavil, už videl na čelnom skle jej motorového vozidla rozvetvenú prasklinu, preto uznal, že ku škodovej udalosti nemohlo dôjsť inak, ako tak, že od kolesa jeho vozidla odskočil kameň do čelného skla vozidla žalobkyne.
16. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax v skutkovo a právne obdobných ba až identických prípadoch, na ktorú poukázala žalobkyňa už v žalobe, ale aj vo vyjadrení k odvolaniu uvedenú v bode 10. odôvodnenia tohto rozhodnutia, nakoľko nevidí dôvod opakovať argumentáciu tam uvedenú a nemá viac k nej čo dodať.
17. Súd prvej inštancie druhým výrokom rozsudku o nároku žalobkyne na náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.) správne určil pomer úspechu strán sporu, uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania a uviedol, v akej lehote má byť náhrada trov konania zaplatená. Preto aj tento výrok ako vecne správny odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože v odvolacom konaní bola taktiež plne úspešná žalobkyňa vzhľadom na to, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Aj o výške a prijímateľovi náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil aj odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).