Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-62-2012.pdf
PDF · 119.41 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/62/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Martinou Valentovou v právnej veci navrhovateľa: U. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. X, XXX XX K., zastúpeného JUDr. Darinou Korábovou, advokátkou, so sídlom Záborského 42, 831 03 Bratislava, proti odporcom v 1. rade: L. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. X, XXX XX A., v 2. rade: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, o zaplatenie 218,59 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporcovia v 1. a v 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi sumu 218,59 eur spolu s 9 %- ným ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 12.1.2012 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého odporcu.
Odporcovia v 1. a v 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 404,05 eur a zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Dariny Korábovej, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom súdu doručeným dňa 3.7.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcov k povinnosti zaplatiť mu sumu 218,59 eur s príslušenstvom s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého odporcu. Nárok navrhovateľ uplatnil titulom náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti so škodovou udalosťou, poškodením čelného skla jeho motorového vozidla kameňom, ktorý odskočil spod zadného kolesa osobného motorového vozidla odporcu v 1. rade a predstavovala náklady na výmenu prasknutého čelného skla. Nárok si najskôr uplatnil v zmysle príslušného zákonného ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla priamo z povinného zákonného poistenia odporcu v 1. rade. Po nahlásení škodovej udalosti odporcom v 1. rade u odporcu v 2. rade, u ktorého bol poistený, tento po vykonanom šetrení odložil predmetnú škodovú udalosť bez poskytnutia poistného plnenia.
Súd návrhu vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu č.k. 14Ro/98/2012-29 zo dňa 16.7.2012, proti ktorému podali odporcovia odpor s odôvodnením, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona podľa § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a súd vo veci nariadil pojednávanie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov účastníkov konania, navrhovateľa, odporcu v 1. rade, oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi ako aj celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Právny zástupca navrhovateľa v konaní uviedol, že navrhovateľ utrpel škodu vo výške 218,59 eur v príčinnej súvislosti s výmenou čelného skla na jeho motorovom vozidle, poškodeným dňa 22.12.2011, kedy došlo k vymršteniu kameňa nachádzajúceho sa na cestnej komunikácii spod kolesa auta, ktorého prevádzkovateľom a v tom čase aj vodičom bol odporca v 1. rade. Sporové strany a to navrhovateľ a odporca v 1. rade na mieste bezprostredne po vzniku škodovej udalosti vypísali záznam o udalosti, v rámci ktorého sa dohodli na zavinení a v zmysle ktorého odporca v 1. rade uznal mieru svojej zodpovednosti na predmetnej škodovej udalosti. Odporca v 1. rade oznámil navrhovateľovi priamo na mieste, že pre prípad tejto škodovej udalosti je poistený u odporcu v 2. rade. Z tohto dôvodu nedošlo k likvidácii tejto poistnej udalosti z havarijného poistenia navrhovateľa, nakoľko odporca v 1. rade a navrhovateľ súhlasne oznámili vznik škodovej udalosti zodpovednostnej poisťovni a nárok na náhradu škodovej udalosti aj preukázali v zmysle zákona o povinnom poistení. Odporca v 2. rade ako zodpovednostná poisťovňa odmietla plniť na účet navrhovateľa, pričom svoj postoj nezmenila ani po odvolaní sa a rovnako ani po troch výzvach poisťovni AXA CZ, ktorá bola odporcom v 2 rade na mimosúdne doriešenie veci splnomocnená. Odporca v 2. rade v rámci snahy navrhovateľa na mimosúdne doriešenie veci uvádzal postupne rôzne dôvody, na základe ktorých odmietal vykonať likvidáciu škodovej udalosti. Odporca v 2. rade najskôr namietal, že odporca v 1. rade neporušil právnu povinnosť, nakoľko bolo zdôraznené, že u neho ide o objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa, zmenila sa u odporcu v 2. rade právna argumentácia a začal spochybňovať neunesenie dôkazného bremena na preukázanie vzniku škodovej udalosti. Následne sa odporca v 2. rade snažil zliberovať odporcu v 1. rade, čo môže urobiť len odporca v 1. rade. Napokon sa namietala aj skutočnosť, že vymrštenie kameňa spod auta nie je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke motorového vozidla. S takýmito námietkami odporcu v 2. sa navrhovateľ nestotožňuje, zdôrazňuje, že odporca v 1. rade uznal svoju objektívnu zodpovednosť a sám vyzval odporcu v 2. rade na plnenie a to aj cestou súdu. S uvádzaného potom vyplýva, že nárok voči odporcovi v 1. rade navrhovateľ uplatňuje titulom objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla založenej na základe § 427 Občianskeho zákonníka, teda tvrdí, že bez ohľadu na jeho zavinenie zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď škoda bola spôsobená okolnosťami v prevádzke jeho motorového vozidla, spočívajúce v rýchlosti motorového vozidla a v činnosti kolesa tohto motorového vozidla, v dôsledku ktorej došlo k vymrštenia kameňa z cestného posypu, ktorý sa na komunikácii nachádzal z dôsledku snehu. Pokiaľ ide o odporcu v 2. rade, voči nemu si uplatňuje nárok priamo s odkazom na § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení, keďže odporca v 1. rade mal u odporcu v 2. rade uzatvorené zákonné poistenie motorového vozidla. Odporcu v 1. rade žaluje titulom objektívnej zodpovednosti, odporcu v 2. rade z titulu uzatvoreného povinného zmluvného poistenia. Oboch odporcov žalujem solidárne s tým, že plnením jedného zanikne povinnosť plniť druhému a títo sa následne majú vysporiadať medzi sebou. Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky toto je uplatnené správne, ide o zákonné úroky z omeškania uplatnené nasledujúci deň po odmietnutí plnenia odporcom 2, pričom tento nárok od uvedeného okamihu prislúcha navrhovateľovi s odkazom na § 563 Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 586/2008 to znamená, že podľa týchto ustanovení navrhovateľ mal nárok na plnenie vrátanie sankcií z omeškania a odporca v 2. rade tým, že na výzvu odmietol plniť dostal sa do omeškania nasledujúci deň po omeškaní. Oboch odporcov navrhovateľ žaluje z toho dôvodu, že odporca v 1. rade zodpovedá objektívne ako prevádzkovateľ auta a odporca v 2. rade subjektívne, keďže zo zákona plniť mal a neplnil. Aj omeškanie oboch je rovnaké preto, lebo za odporcu v 1. rade mala plniť poisťovňa, pričom odporca v 1. rade by podľa zákona mal plniť už skôr, konkrétne po uplatnení nároku na náhradu škody, čo sa však realizovalo až cestou poisťovne teda cez odporcu 2 a keďže odporca 2 neplnil, úrok z omeškania sa musí vzťahovať aj na odporcu 1. rade.
Navrhovateľ v konaní uviedol, že pokiaľ ide o popis poistnej udalosti zotrváva na tom, že táto prebehla tak, ako ju súdu popísal v návrhu na začatie konania. V podstate tento popis zodpovedal popisu odporcu v 1. rade na pojednávaní. Chcel by len upresniť, že išiel predpísanou rýchlosťou 40 - 50 km/hod. Určite nemal čelné sklo rozbité skôr, na ktorú možnosť poukazovala strana odporcu v 2. rade. Auto používa na podnikanie sústavne, nemohol by si dovoliť jazdiť s rozbitým sklom a rovnako súdu potvrdzuje, že odporcu v 1. rade prvýkrát videl až pri poistnej udalosti. Nepoznajú sa, nestretávajú sa, nekontaktujú sa.
V spoločnej domácnosti žije so svojou matkou, ktorá videla auto predtým než ho použil na prepravu v meste U., teda pred časom rozhodným, počas ktorého došlo k poistnej udalosti.
Odporca v 1.rade v konaní uviedol, že s podaným návrhom súhlasí, je si vedomý pohľadávky uplatnenej navrhovateľom v tejto prejednávanej veci, teda potvrdzuje súdu skutočnosť, že je prevádzkovateľom a vlastníkom motorového vozidla, v súvislosti s ktorou prevádzkou bola spôsobená navrhovateľovi škoda prezentovaná v konaní, bol mu doručený návrh na začatie konania po oboznámení sa s ním potvrdzuje súdu, že skutkový opis okolností v tomto návrhu prezentovaný bol taký aký ho navrhovateľ popísal. Ako prevádzkovateľ motorového vozidla mal uzatvorenú zákonnú poistku s odporcom v 2. rade, túto si riadne platil a aj platí. Nakoľko došlo k škodovej udalosti popísanej v návrhu, predpokladal, že škodová udalosť bude vybavená odporcom v 2. rade z jeho zákonnej poistky, nestalo sa tak. Pokiaľ ide o popis poistnej udalosti, viedol motorové vozidlo v U. na B. K., pamätám si, že to bolo minulý rok 22. decembra, teda v zime, keď mu vyletel kamienok spopod kolesa a navrhovateľovi ním bolo rozbité čelné sklo. To znamená, že navrhovateľ išiel so svojím motorovým vozidlom za ním a následne ho zastavil. Na ceste neboli žiadne iné motorové vozidlá. Navrhovateľ vystúpil z auta a povedal mu, čo sa stalo a podľa toho, že na ceste bol skutočne nános kameňov a to z posypu, bolo obom zrejmé, že sklo sa rozbilo vymrštením tohto kameňa spod kolies jeho auta, keďže na ceste žiadne iné auto nebolo a ani za danej situácie vôbec nevyplynulo, že by mohlo dôjsť k rozbitiu tohto okna, teda čelného skla jeho motorového vozidla iným spôsobom. Nebol na ceste žiadny svedok, ktorého by mohli osloviť, lebo to bolo pred Vianocami a cesty a ulice boli prázdne. Nepamätá si, či išlo o víkend alebo pracovný čas, ale bolo to doobeda, presný čas už nevie určiť. Hneď na mieste spísali nehodový záznam a vymenili si kontakty a sám to ohlásil odporcovi v 2. rade. Viac s navrhovateľom v kontakte už nebol, až v súvislosti s týmto súdnym konaním. Okno bolo prasknuté v pravej hornej časti horného skla. Bolo to výrazné. Sám išiel predpísanou rýchlosťou 50 km/ hod. a v rámci riadenia vnímal, že navrhovateľ mal na od neho dostatočný odstup. Netlačil sa na neho, možno keby sa tlačil, tak by sa to ani nestalo, pretože by mu trafil jeho čelnú masku, nie jeho sklo.
Zástupca odporcu v 1.rade v konaní uviedol, spochybňujeme nárok navrhovateľa v celom rozsahu vzhľadom na skutočnosti, že v danom prípade odporca v 1. rade nemôže zodpovedať za náhodu, pričom má za to, že súhlasné vyhlásenie oboch účastníkov konania teda ešte nepreukazuje zodpovednosť odporcu v 1. rade za vznik škody, ktorá je uplatňovaná v tomto konaní. V zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení sa vyžaduje preukázanie nároku poškodeným, pričom takéto preukázanie, ako bolo preukázané spoločným vyhlásením navrhovateľa a odporcu v 1. rade nepostačuje. Taktiež vzhľadom na možnosť liberácie podľa § 428 Občianskeho zákonníka, má za to, že v danom prípade nemohlo ísť pri škodovej udalosti o okolnosť majúcu pôvod v prevádzke vozidla, nakoľko išlo o vonkajšiu skutočnosť a to o kamienok nachádzajúci sa na ceste. Nakoľko sa v zázname o dopravnej nehode neuvádzalo, že by odporca v 1. rade mal porušiť nejakú právnu povinnosť, nemôže zodpovedať za škodu v prípade ak vznikla, tak ako je popisovaná. Pokiaľ ide o výšku nároku, tento nerozporuje, ak by tu nárok daný bol, nebol by problém plniť v tej výške, ktorá je uplatnená. Pokiaľ by súd v konaní dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je daný, výšku uplatneného nároku nenamietajú, môže z nej súd vychádzať, nárok však daný nie je. Skutočne sa ani nevie o aký kameň malo ísť a mal rozbiť čelné sklo, pričom nie je ani zrejmé ako rýchlo sa pohybovali motorové vozidlá, preto považuje nárok za nepreukázaný. Účastníci škodovej udalosti sa nevyzývali na konkretizáciu preto, že žiaden vodič si nemôže byť vedomý, že práve od jeho motorového vozidla odskočil kameň, práve do vozidla idúceho oproti alebo za ním. Porušenie povinnosti odporcu v 1. rade tu nie je a to aj keby k udalosti došlo popísaným spôsobom, preto vec nepotrebovali zisťovať a preverovať. V danom prípade ide vždy o tvrdenie poškodeného, pretože druhý účastník si toho nemôže byť vedomý. To znamená, že aj v prípade, že by nikto iný nebol na ceste, nikdy nie je vylúčené, či sklo nebolo rozbité už predtým, je tu preto problém preukázať navrhovateľom prezentovaný priebeh škodovej udalosti.
Zo zhodných tvrdení navrhovateľa a odporcu v 1. rade vyplýva, že pokiaľ ide o priebeh poistnej udalosti, táto prebehla tak, že obaja účastníci viedli svoje motorové vozidlá v U. na B. K. v decembri roku 2012, keď spopod kolesa odporcu v 2. rade vyletel kamienok, ktorý rozbil čelné sklo na motorovom vozidle navrhovateľa jazdiace za ním. Následne navrhovateľ zastavil odporcu v 1. rade a to svetelnými signálmi a následným obehnutím, keď na ceste v tom čase neboli žiadne iné motorové vozidlá. Obaja účastníci potvrdili, že v rozhodnom čase bol na ceste nános kameňov z posypu, z čoho bolo obom zrejmé, že vymrštením kameňa spod kolies motorového vozidla odporcu v 1. rade, keďže na ceste žiadne iné motorové vozidlo nebolo, došlo k rozbitiu čelného skla na motorovom vozidle navrhovateľa. Okno bolo prasknuté v pravej hornej časti výrazným spôsobom. Medzi motorovými vozidlami bol dostatočný odstup.
Navrhovateľ nárok uplatnený v konaní odvíja od skutkových okolností založených na poistnej udalosti, v rámci ktorej navrhovateľ viedol dňa 22.12.2011 v čase o 13.30 hod. osobné motorové vozidlo zn. ŠKODA OCTAVIA, kat.: M1, VIN: TMBDA21Z7B8023934, rok výroby: 20.12.2010, EČV: PN 090CD po rovnom úseku B.. Pred motorovým vozidlom navrhovateľa jazdilo v inkriminovanom čase osobné motorové vozidlo zn. Renault 19, EČV: TT 199 EO, nachádzajúce sa vo vlastníctve odporcu v 1. rade a ktoré viedol sám odporca v 1. rade. Napriek tomu, že navrhovateľ dodržiaval na suchej ceste, na ktorej sa v čase škodovej udalosti nachádzal štrk z posypu, dostatočný odstup od osobného motorového vozidla jazdiaceho pred ním, došlo počas jazdy k odskočeniu kameňa spod zadného kolesa osobného motorového vozidla odporcu v 1. rade, pričom odrazený kameň rozbil čelné sklo motorového vozidla navrhovateľa. V príčinnej súvislosti s touto škodovou udalosťou utrpel navrhovateľ škodu vo výške 218,59 eur titulom nákladov na výmenu prasknutého čelného skla, ktorý nárok si uplatnil v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla priamo u odporcu v 2. rade z povinného zmluvného poistenia odporcu v 1. rade. Odporca v 1. rade nahlásil škodovú udalosť u odporcu 2. rade, ktorý ju neoprávnene odložil bez poskytnutia poistného plnenia s odôvodnením, že vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého malo dôjsť k vzniku škody, nemohol zabrániť ani pri vynaložení maximálneho úsilia vzniku tejto škody s tým, že nebola ani preukázaná vecná a časová súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom.
Zo záznamu o dopravnej nehody zo dňa 22.12.2011 vyplýva oznámenie škodovej udalosti a jej popis navrhovateľom a odporcom 1. rade odporcovi v 2. rade.
Zo zápisu podnikateľom AUTO AZ, Pavol Halabrín zo dňa 27.12.2011 vyplýva obhliadka poškodeného motorového vozidla a následná výmena čelného skla motorového vozidla navrhovateľa za cenu 218,59 eur s dokladom o jej zaplatení.
Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa ustanovenia § 822 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (1) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 vyššie citovaného zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
V predmetnom konaní súd vykonaným dokazovaním konštatuje spornosť nároku navrhovateľa, ktorej základom je spornosť otázky okolností predchádzajúcich bezprostredne vzniku popísanej poistnej udalosti, z ktorej odporca v 2 rade ako poisťovňa odmietol zo zákonného poistenia odporcu v 1 rade plniť, vrátane otázky zavinenia a následne vyvodenej zodpovednosti z poistnej udalosti, teda samotný kauzálny nexus, čo malo za následok aj odmietnutie plnenia zo strany odporcu v 2 rade. V konaní nebola spochybnená výška škody, ktorú dokladoval navrhovateľ výmenou prasknutého čelného skla podnikateľom AUTO AZ - Pavol Halabrík, po ohliadke poškodeného motorového vozidla za cenu 218,59 eur. Spornou v konaní zostala otázka existencie právneho dôvodu, na základe ktorého si navrhovateľ uplatnil nárok na poistné plnenie voči odporcovi v 2 rade titulom platne uzavretého povinného zmluvného poistenia ako poisťovateľa motorového vozidla odporcu v 1 rade ako účastníka dopravnej nehody, ktorý podľa zhodného tvrdenia navrhovateľa a odporcu v 1 rade škodovú udalosť spôsobil a to konkrétne v príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním, resp. zodpovednosťou poškodeného, ktoré by bolo kryté poistením vyplývajúcim z povinného zmluvného poistenia.
Z predložených listinných dokladov mal súd preukázané, že skutočne došlo k poškodeniu čelného skla motorového vozidla navrhovateľa. Navrhovateľ popísal okolnosti vzniku škody zhodne s jej popisom odporcom v 1 rade tak, že k škodovej udalosti došlo v U. na B. K. v decembri roku 2012, keď spopod kolesa odporcu v 2. rade vyletel kamienok, ktorý rozbil čelné sklo na motorovom vozidle navrhovateľa jazdiace za ním. Následne navrhovateľ zastavil odporcu v 1. rade a to svetelnými signálmi a následným obehnutím, keď na ceste v tom čase neboli žiadne iné motorové vozidlá. Obaja účastníci potvrdili, že v rozhodnom čase bol na ceste nános kameňov z posypu, z čoho bolo obom zrejmé, že vymrštením kameňa spod kolies motorového vozidla odporcu v 1. rade, keďže na ceste žiadne iné motorové vozidlo nebolo, došlo k rozbitiu čelného skla na motorovom vozidle navrhovateľa. Okno bolo prasknuté v pravej hornej časti výrazným spôsobom. Medzi motorovými vozidlami bol dostatočný odstup.
Pokiaľ namietal odporca v 1 rade, že nie je objektívne možné preukázať priebeh škodovej udalosti tak, ako to zhodne uvádzajú jej účastníci, a to aj napriek ich zhodnému a súhlasnému vyjadreniu, súd je názoru, že kauzálny nexus medzi vznikom škody a objektívnou zodpovednosťou odporcu v 1 rade ako škodcu je dostatočne ozrejmený práve z tohto zhodného popisu účastníkov dopravnej nehody, ktorí priebeh a okolnosti predchádzajúce vzniku škody popísali. Práve odporca v 2 rade nie je spôsobilý žiadnym právne relevantným spôsobom dokázať nevieryhodnosť týchto tvrdení, teda vyvrátiť a spochybniť pravdivosť zhodných popisov priebehu škodovej udalosti tak, ako ju odporca v 1 rade a navrhovateľ v konaní uviedli. Tu súd poukazuje na to, že dôkazy hodnotí podľa vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na to, čo v konaní vyjde najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci (§132 Občianskeho súdneho poriadku). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov zásadne nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akými výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten, ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Riadiac sa tak uvádzaným má súd za to, že z vykonaného dokazovania vyplýva spoľahlivý a nepochybný základ pre konštatovanie škodovej udalosti, výsledkom ktorej bolo poškodenie vozidla navrhovateľa a to vymrštením kamienka spod vozidla odporcu v 1 rade. Tu je ešte na mieste konštatovať, že v danom prípade, zo zhodného tvrdenie účastníkov nehody vyplýva, že v čase keď k nej došlo bolo zimné obdobie, pri posype cesty štrkom, čo je bežné v tomto ročnom období a nakoľko na ceste neboli iné motorového vozidla, nie je tu predpoklad, že by k vymršteniu kamienka mohlo dôjsť spod kolies vozidla iného a napokon za všeobecne známu skutočnosť pri jazde motorovým vozidlom možno považovať maximálne sústredenie pozornosti vodiča na jazdu, pri ktorej vodič aj pri priemernom sústredení pozornosti zaregistruje náraz kameňa do čelného skla vozidla, ktoré šoféruje, avšak chcieť od vodiča motorového vozidla, spod kolies ktorého kameň vyletel, aby videl dopad kameňa na čelné sklo poškodeného vozidla (čím odporca v 2 rade dôvodí námietku o nepreukázaní príčinnej súvislosti) nespadá do kategórie právneho, logického ani racionálneho myslenia. Napokon v danom prípade na ceste neboli iné motorové vozidlá než vozidlá navrhovateľa a odporcu v 1 rade jazdiace za sebou a rovnako podľa čestného vyhlásenia matky navrhovateľa vyplýva, že tento v deň škodovej udalosti odchádzal z domu bez poškodenia čelného skla jeho motorového vozidla.
Odporca v 2 rade rovnako namietal, že vymrštenie kamienka spod kolies motorového vozidla nemožno považovať za osobitnú povahu prevádzky vozidla.
Zodpovednosť v zmysle § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, bez ohľadu na zavinenie. Predpokladmi vzniku zodpovednosti v zmysle v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sú udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi touto udalosťou a vznikom škody.
Ustanovenie § 428 Občianskeho zákonníka nadväzuje na ustanovenie § 427. Práve v ustanovení § 428 sú uvedené liberačné dôvody zbavenia sa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov. A to, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke a škoda spôsobená tzv. neodvrátiteľnou udalosťou - zásah zvonku (prírodné sily, zásah osoby alebo zvieraťa), liberačný dôvod vyplýva z § 441 občianskeho zákonníka v prípade zavinenia poškodeného.
Podľa § 428 prvá veta Občianskeho zákonníka vyplýva, že liberácia nie je možná, ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke, Ani v tomto prípade zákon nedefinuje, ktoré okolnosti možno považovať za tie, ktoré majú pôvod v prevádzke. Tu súd poukazuje na znenie § 428, v zmysle ktorého pojem „o škode spôsobenej okolnosťami, majúcimi pôvod v prevádzke“ má na mysli okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so škodou. Vymrštenie kamienka na ceste spod kolies idúceho motorového vozidla a v tej súvislosti následne vzniknutá škoda na inom vozidle nepochybne je práve takou okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke vozidla, a preto podľa § 428 prvá veta Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy liberácia. Je na základe ustálenej súdnej praxe nepochybné, že motorové vozidlo je v prevádzke, keď sa pohybuje a preto bez pohybu motorového vozidla by nedošlo k vymršteniu kamienka a následne k vzniku škody na inom vozidle. K vymršteniu kamienka došlo v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t.j. s jeho činnosťou a pohybom, to znamená, že bez prevádzky, pohybu tohto vozidla by kamienok z cesty do čelného skla iného motorového vozidla samovoľne neodskočil. Prevádzkou motorového vozidla došlo k vymršteniu kamienka a následne k vzniku škodovej udalosti, preto škoda bola spôsobená okolnosťou, ktorá má svoj pôvod v prevádzke vozidla. Kamienky patria do pozemnej komunikácie, a preto vymrštený kamienok pôsobením kolesa vozidla v prevádzke, ktorý spôsobil škodu na inom vozidle, je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke.
Zákon č. 381/2001 Z.z. v ustanovení § 15 od 1.1.2002 zaviedol všeobecný priamy nárok poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi zodpovednej osoby (odporcu v 1 rade) tak, ako to poznajú všetky osobné právne úpravy v Európe, preto v prípade škody spôsobenej prevádzkovou motorového vozidla si poškodený (navrhovateľ) môže vybrať, či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi (poistenému
- odporca v 1 rade) alebo voči poisťovateľovi (odporca v 2 rade) alebo voči obom súčasne (solidárne). Vo vzťahu k poisťovni ide o špecifické právo poškodeného na výplatu plnenia za poisteného škodcu, a to vo výške (v tom rozsahu), v akom za škodu zodpovedá poistený škodca, pričom predpokladom vzniku povinnosti poistiteľa plniť je preukázanie zodpovednosti poistného za škodu, ktorá poškodenému vznikla.
V konaní mal súd preukázaný nárok navrhovateľa ako vo vzťahu k odporcovi v 1 rade titulom objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla založenej na základe § 427 Občianskeho zákonníka, tak aj vo vzťahu k odporcovi v 2 rade priamo s odkazom na § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení, keďže odporca v 1. rade mal u odporcu v 2. rade uzatvorené zákonné poistenie motorového vozidla, ktorých zaviazal solidárne uplatnenú pohľadávku navrhovateľom, nespornú čo do výšky, tomuto zaplatiť spolu so zákonným úrokom z omeškania s odkazom na znenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. a jeho ustanovenia § 3 ods. 1 vo výške 9 % ročne od 12.1.2012, teda odo dňa nasledujúceho od odmietnutia poskytnutia poistného plnenia v zmysle oznámenia odporcu v 2 rade.
O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému navrhovateľovi priznal voči odporcom plnú náhradu trov konania v sume 420,55 eur, predstavujúce sumu 16,50 eur za zaplatený súdny poplatok a sumu 404,05 eur trovy právneho zastúpenia s nasledujúcou špecifikáciou poskytnutých úkonov právnych služieb a ostatných nárokov: prevzatie zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 640/2004 Z.z - advokátska tarifa, ďalej len vyhláška), podanie návrhu, písomné vyjadrenie vo veci samej - k obom odporom (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky), účasť na pojednávaniach dňa 14.10.2012, 1.2.2013 a 10.4.2013 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky), všetko po 19,90 eur, 4 krát režijný paušál 7,63 eur, 2 krát 7,81 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky), náhrada za stratu času v súvislosti s účasťami na určených pojednávaniach za 2 začaté polhodiny á 12,71 eur pri pojednávaní dňa 14.12.2012 a po 2 začaté polhodiny á 13,01 eur pri pojednávaniach dňa 1.2.2013 a 10.4.2013 (§ 17 vyhlášky a § 18 ods. 3 vyhlášky), cestovné dňa 14.12.2012 (cesta Bratislava
- Trnava a späť) vo výške 28,589 eur (99,6 km, cestovné náhrady 0,183 eur / 1 km, spotreba 6,8 l /100km, cena za liter nafty 1,53 eur), cestovné dňa 1.2.2013 (cesta Bratislava - Trnava a späť) vo výške 29,733 eur (99,6 km, cestovné náhrady 0,183 eur / 1 km, spotreba 7,6 l /100km, cena za liter nafty 1,52 eur), cestovné dňa 10.4.2013 (cesta Bratislava - Trnava a späť) vo výške 29,808 eur (99,6 km, cestovné náhrady 0,183 eur / 1 km, spotreba 7,6 l /100km, cena za liter nafty 1,53 eur) podľa § 15 a §16 vyhlášky a § 1 písm. b) opatrenia MPSVaR č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, 20% DPH pri odmene advokáta 24 eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky). Náhradu trov konania priznal súd navrhovateľovi k rukám jeho právnej zástupkyni v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.