Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/104/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX. júna XXXX, C. B., nar. X. apríla XXXX a D. B., nar. XX. júla XXXX, všetky bytom u matky, všetky zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, matky: C. E. B., nar. X. októbra XXXX, t.č. bytom F. XX, G., zastúpenej splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Martin Bartko – JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Piaristická 6667, Trenčín a otca: H. I. B., nar. X. novembra XXXX, bytom E. XX, J., zastúpeného splnomocnencom: AK PRINC & PARTNERS s.r.o., so sídlom Štefánikova 23, Trnava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky i otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 1. augusta 2022, č.k. -17 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o nariadení neodkladného opatrenia v časti úpravy styku otca s maloletým A. a maloletou C. a v časti úpravy styku s maloletou D. počas nepárneho týždňa p o t v r d z u j e a v časti úpravy styku otca s maloletou D. počas párneho týždňa m e n í tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou D. každý párny týždeň od soboty od 10,00 hod. do nedele do 15,00 hod. s tým, že matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť a otcovi odovzdať v určený deň a hodinu v mieste bydliska otca a otec je povinný maloletú v určený čas a hodinu vrátiť matke pred miestom bydliska matky.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrení v znení: „Otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi: A., nar. XX.X.XXXX, C., nar. X.X.XXXX, D., nar. XX.X.XXXX každý párny týždeň od štvrtku od 15.00 hod. do nedele do 15.00 hod., každý nepárny týždeň od stredy od 15.00 hod. do štvrtka do 15.00 hod., pričom matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi ich odovzdať v určený deň a hodinu pred miestom svojho bydliska a otec je povinný maloleté deti v určený deň a hodinu vrátiť matke pred miestom jej bydliska a zároveň obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku“. Výrokom II. určil, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného rozhodnutia vo veci samej v konaní o rozvod a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v konaní sp. zn. . Výrokom III. návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia, s návrhom matky na rozvod manželstva mal z doposiaľ osvedčeného skutkového stavu za preukázané, že maloleté deti pochádzajú z manželského zväzku svojich rodičov, pričom matka sa návrhom podaným na Okresnom súde Trnava dňa 27. júna 2022 domáha rozvodu a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Matka opustila spoločnú domácnosť 2. júna 2022, od ktorého dátumu sa otec s deťmi stretával len sporadicky. Uvedená skutočnosť vyplývala najmä z vyjadrenia otca, ktorý sa snaží riešiť uvedenú situáciu aj cestou mediátorky, keďže matka maloletých detí sa s ním odmietala stretnúť. Z listinných dôkazov ani z návrhu matky na rozvod nevyplýva negatívne správanie otca voči maloletým deťom, prípadne jeho neschopnosť sa o maloleté deti postarať. Otec sa domáhal stretávania s deťmi

v párnom týždni od pondelka do utorka a od štvrtka do pondelka nepárneho týždňa a v nepárnom týždni od stredy do štvrtka s tým, že u neho budú prespávať všetky tri deti. Z mailovej komunikácie vyplýva aj návrh matky na styk otca s deťmi v júli s prespaním na tri noci za mesiac a v auguste s prespaním na 5 nocí. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné dočasne upraviť práva a povinnosti rodičov čo do styku otca s maloletými deťmi, i keď nie v rozsahu navrhovanom otcom. Matka v návrhu na rozvod manželstva poukazovala na ponižovanie zo strany manžela, ktorý nátlak už nemieni znášať, avšak išlo o správanie voči matke, nie i voči maloletým deťom. Matka sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, hoci jej to bolo umožnené nevyjadrila, zásielku neprevzala. Súd mal osvedčenú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, keďže je zrejmé, že matka mu neumožňuje pravidelné stretávanie sa s deťmi, pričom pri určení rozsahu vychádzal z obsahu návrhu a mailovej komunikácie medzi rodičmi maloletých detí. Návrhu otca ako navrhovateľa nevyhovel v celom rozsahu, nakoľko z jeho návrhu vyplývala úprava styku takmer v rozsahu striedavej osobnej starostlivosti, ktorá skutočnosť však nebola natoľko osvedčená, aby súd návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že predmetom konania vo veci samej bude úprava styku v širšom rozsahu tak ako sa domáha otec maloletých detí a to na základe rozsiahlejšieho dokazovania. Je v záujme maloletých detí, aby mali možnosť stretávať sa s otcom každý týždeň, pričom matkou navrhovaná úprava v návrhu na rozvod manželstva bola len v minimálnom rozsahu a to bez uvedenia akýchkoľvek relevantných dôvodov. Úprava styku je v záujme zachovania vzťahu otca s deťmi a zavedenia určitého stabilného spôsobu stýkania sa otca s deťmi do času definitívneho rozhodnutia súdu vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Otec má rovnaké rodičovské práva a povinnosti ako matka a je dôležité, aby obom rodičom bolo umožnené budovať si zdravý a plnohodnotný vzťah, čo nie je možné, pokiaľ bude styk niektorému z rodičov bezdôvodne zamedzovaný. Na maloleté deti nevplývajú pozitívne prípadné konflikty rodičov ohľadne styku s nimi, prameniace z ich vlastného narušeného vzťahu a súvisiacej narušenej komunikácie a práve z dôvodu, aby nedochádzalo k rozporom ohľadne styku otca s maloletými, aby došlo k celkovej stabilizácii situácie a najmä aby nedošlo k odcudzeniu otca s deťmi súd prvej inštancie nariadil neodkladného opatrenie, ktorým dočasne upravil stretávanie otca s maloletými deťmi. Širšiu úpravu styku nepovažoval za osvedčenú keďže k nej je potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie. Otec taktiež navrhoval i nariadenie výchovného opatrenia formou podrobenia sa psychologickému a sociálnemu poradenstvu, pričom súd prvej inštancie zastáva názor, že neodkladným opatrením nemožno nariadiť výchovné opatrenie, ktorého účelom je povinnosť rodičov podrobiť sa odbornému poradenstvu za účelom zachovania väzieb maloletých detí s rodičmi, nakoľko tu absentuje podmienka bezodkladnosti úpravy pomerov z dôvodu ohrozenia záujmov maloletého dieťaťa. Výchovné opatrenie je samostatným konaním upraveným hmotným právom, vyžadujúcim postup ako v konaní vo veci samej, t.j. nariadenie pojednávania, vykonanie dokazovania a rozhodnutie vo veci samej s následnou povinnosťou vyhodnotiť jeho účinnosť. Dôvod na nariadenie výchovného opatrenia formou neodkladného opatrenia považuje za nejasný, nezrozumiteľný. Preto návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúce v uložení výchovného opatrenia zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil , , , , a , , z.č. (ďalej len „“) a z.č. (ďalej len „“), , a z.č. o rodine (ďalej len „“).

Voči tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí. Dôvodila, že s napadnutým uznesením nesúhlasí a považuje ho za nesprávne. Má za to, že pri neodkladných opatreniach je potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. V danom prípade súd vychádzal len z tvrdení otca maloletých detí, ktorý svoje tvrdenia ani len neosvedčil. Súd prvej inštancie ani len nepožiadal kolízneho opatrovníka, aby tvrdenia otca preverili a aby prešetril pomery na strane rodičov. Ak by sa tak stalo, zistil by, že tvrdenia otca sú nepravdivé, účelové a zavádzajúce. Uviedla, že dlhé roky trpela otcovi ponižujúce, dehonestujúce a urážajúce až vulgárne správanie voči nej, pričom sa takmer sama starala o maloleté deti a otec sa zaujímal iba o prácu a stavbu rodinného domu. Ocitla sa na pokraji svojich fyzických a psychických síl a preto dňa 2. júna 2022 ako obeť psychického týrania bola umiestnená i s maloletými deťmi do zariadenia pre týrané ženy, konkrétne v bezpečnom ženskom domove LUNA, n.o. Trenčín a to až do 14. júla 2022. Dňa 13. júna 2022 kontaktovala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorému oznámila miesto, kde sa s deťmi zdržiava. V uvedenom zariadení podstupovala intenzívnu psychoterapiu a maloleté deti tzv. pieskovú terapiu, nakoľko aj tieto boli vystavované nevhodnému správaniu zo strany ich otca, čo zanechalo stopy na ich psychike. Zdôraznila, že podania otca jej neboli doručované na správnu adresu a o návrhu sa

dozvedela až potom, čo bolo o ňom rozhodnuté. Dodala, že je pravdou, že podala návrh na rozvod manželstva, pričom súčasťou návrhu nebol návrh na úpravu styku otca s maloletými deťmi, podotkla, že konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu neprebieha. Namietala aj bod 27 odôvodnenia a zdôraznila, že všetci v okolí vedia, že ich deti sú hanblivé, často úzkostlivé, boja sa rozprávať s ľuďmi, ktorí nie sú v ich úzkom rodinnom kruhu. S maloletými deťmi matka kvôli tomuto problému navštevuje aj Centrum včasnej intervencie v Trnave. Maloletý A. a maloletá C. sa nedokázali úplne odlúčiť od nej, teda od matky, ani počas návštevy materskej školy, túto navštevovali iba na štyri hodiny denne, v materskej škole neprespávali. Maloletá C. minulý školský rok takmer vôbec nenavštevovala materskú školu a bola v jej celodennej starostlivosti. Maloletý A. navštevuje hru na klavír, kde prvé hodiny musela absolvovať s ním kvôli jeho úzkosti. Ak žiadala v minulosti otca o pomoc, povedal jej, že ich nezvláda. Poukázala, že otec vo všeobecnosti býval veľmi unavený, často sa cítil chorý, čo akceptovala, má 44 rokov. Po narodení maloletej C. sa rozhodol, že bude spávať s A.. Maloletého uspávala, bez nej by ani nezaspal a otec sa následne rozhodol cca po 3/4 roku C., že môžem spať s oboma deťmi. Keď sa narodila maloletá D., spávala so všetkými troma deťmi. Podotkla, že styk sa naposledy realizoval 11. augusta 2022 a to v zmysle vykonateľného neodkladného opatrenia, keď maloletá D. len čo zbadala otcovo auto, začala plakať, chytila ju silno okolo krku a po opakovaných prosbách k otcovi, aby D. nechal doma s tým, že to skúsime zajtra, otec argumentoval tým, že je to normálne a že je mojou vinou, že deti sú v tomto stave. Nakoniec otec vytiahol kočík, naložil ju doňho s tým, že sa idú poprechádzať, maloletá sa upokojila. Keď sa vracali k autu, otec rýchlo naložil kočík, D. nepripútal do autosedačky, zobral ju na kolená, šoféroval s ňou. Následne večer, 12. augusta 2022 telefonoval, že mám prísť pre D., lebo ma potrebuje. Dodala, že je toho názoru, že pokiaľ súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu styku, týmto rozhodnutím sa sleduje neodkladná úprava pomerov rodičov k maloletým deťom tak, aby bol zachovaný základný vzťah medzi maloletým dieťaťom a rodičom a pre zachovanie základného vzťahu postačuje taká úprava styku, ako navrhla ona ako matka. Otec sa však mylne domnieva, že nariadenie neodkladného opatrenia nahrádza rozhodnutie vo veci samej. Rozsah styku neodkladným opatrením má byť upravený len tak, aby boli zachované základné rodičovské práva otca. Dodala, že nesúhlasí s prespávaním maloletej D. v domácnosti otca, nakoľko má len 24 mesiacov a je veľmi citovo naviazaná na ňu ako matku. Poukázala na prioritný záujem maloletých detí a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi A. a C. každý párny týždeň od piatku od 15,00 hod. do nedele do 15,00 hod. každý nepárny týždeň v utorok od 15,00 hod. do 18,00 hod. a vo štvrtok od 15,00 hod. do 18,00 hod. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou D. každý týždeň v piatok od 15,00 hod. do 18,00 hod., v sobotu od 9,00 hod. do 18,00 hod. a v nedeľu od 9,00 hod. do 15,00 hod., každý nepárny týždeň v utorok od 15,00 hod. do 18,00 hod. a vo štvrtok od 15,00 hod. do 18,00 hod. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi ich odovzdať v určený deň a hodinu pred miestom svojho bydliska, otec je povinný maloleté deti v určený deň a hodinu vrátiť matke pred miestom jej bydliska a zároveň obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne. Neodkladné opatrenie bude trvať na čas do právoplatného skončenia konania o rozvod a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode vedeného pod sp. zn. .

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie i otec maloletých detí. Dôvodil, že rozhodnutie vníma v prospech detí, avšak nie v rozsahu jeho návrhu. Uviedol, že deti boli zvyknuté na jeho starostlivosť, boli zvyknuté tráviť čas s ním. Zdôraznil, že je nešťastný, bezradný a sklamaný z toho, že matka maloletých detí akoby nepočítala v živote ich detí s tým, že majú otca, snaží sa ich odstrihnúť od otca, organizovala im rôzne aktivity a čas tak, aby sa deti nemuseli pravidelne s ním ako s otcom stretávať. Správanie matky mu neprináleží hodnotiť, avšak odmieta byť víkendovým rodičom, chce sa podieľať na výchove a starostlivosti o deti, pričom súd neurobil z neho víkendového rodiča, ale aj tak celkom jeho návrhu nevyhovel. Matka maloletých detí účelovo s ním odmieta komunikovať, nakoľko sa domnieva, že keď s nimi nebude komunikovať, tak súd neumožní striedavo sa starať o ich deti. Matka maloletých detí sa neustále stavia do pozície dominantného rodiča, ktorý má právo rozhodovať, kedy a koľko sa bude on ako druhý rodič vidieť s ich spoločnými deťmi. Pritom i on ako rodič nemá obmedzené rodičovské práva a od odchodu matky s deťmi zo spoločnej domácnosti sa s nimi videl minimálne, hoci boli prázdniny. V mesiaci jún deti nevidel vôbec, v mesiaci júl v rozsahu 259 hodín a počas prvý troch júlových stretnutí s deťmi D. zavážal na prespatie matke do G. a na druhý deň si ju opäť šiel vyzdvihnúť a to i s maloletým A. a maloletou C.. Po konzultácii s odborníkmi matke uviedol, aby nechávala D. u neho prespať a oznámil jej, že pokiaľ by spanie u neho zle znášala, je pripravený jej maloletú odovzdať, pričom

však maloletá D. nemala v júli problém so zaspávaním ani so spaním. Namietal i skutočnosť, že matka maloletých detí mu neoznámila zdravotné problémy detí, čo by malo byť jej základnou a primárnou povinnosťou. Rovnako nesúhlasil so správaním matky, ktorá deťom vysvetľuje dôvody svojho odchodu zo spoločnej domácnosti tvrdiac, že má choré srdiečka a ak by sa vrátila k tatinkovi, mohla by ochorieť až tak, že by sa o deti nemohla starať. Dodal, že matke navrhoval, aby pri preberaní a odovzdávaní detí neboli prítomní jej rodičia či iní ľudia, aby to riešili len oni ako rodičia a najlepšie na neutrálnom mieste, napríklad na detskom ihrisku v blízkosti. V neodkladnom opatrení navrhoval termín po sebe idúcich štyroch nocí, pričom vychádzal z faktu, že matka maloletých detí na stretnutí pred mediátorkou navrhovala jeden termín so štyrmi nocami a to konkrétne 25. júla až 29. júla 2022. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie šil, ale len v časti do nedele do 15,00 hod. a nahradil ho novým rozhodnutím a to do pondelka nepárneho týždňa do 8,30 hod., alebo alternatívne do nedele do 18,00 hod. a zároveň žiadal rozšíriť styk o jeden deň v nepárnom týždni, teda do piatku do 15,00 hod. Zároveň navrhol upraviť miesto odovzdávania maloletých detí, aby sa zbytočne neprevážali zo školského zariadenia do bydliska matky a späť do bydliska otca, aby nedochádzalo k atakom na jeho osobu v mieste bydliska a matky u jej rodičov a aby si otec deti preberal pred miestom jeho bydliska alebo školským zariadením a otec bol povinný maloleté deti vrátiť matke pred miestom jej bydliska alebo školským zariadením a to výlučne iba za účasti rodičov. Otec doplnil svoje odvolanie zaslaním audio nahrávok a dodal, že matka zrejme účelovo vytvára dôkazy a správa sa v rozpore so záujmami maloletých detí a má dôvodnú obavu, že výchovné prostredie u manželky, ktorá žije u rodičov nevplýva pozitívne na vývoj maloletých detí a aj preto je dôvodné, aby boli čo najviac v starostlivosti otca.

K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletých detí, ktorá uviedla, že s dôvodmi a tvrdeniami uvedenými v odvolaní zásadne nesúhlasí, považuje ich za nepravdivé, účelové a zavádzajúce. Zdôraznila, že maloleté deti sú citlivé, hanblivé a úzkostné a v neznámom prostredí sa držia pri matke, pričom matka navštevuje s nimi i centrum včasnej intervencie v Trnave, kde sa maloletým deťom venuje psychologička. Maloletý A. ani C. sa nedokážu naplno odlúčiť od matky, maloletý A. nenavštevuje školskú družinu a maloletá C. navštevuje materskú školu iba do obeda a najhoršia situácia je s maloletou D., s ktorou je matka na rodičovskej dovolenke a táto prespávanie v domácnosti otca vôbec nezvláda, od matky odchádza s plačom, situácia je len horšia a horšia. Dodala, že na odporúčanie kolízneho opatrovníka navštevovali mediátora a po ukončení mediácie navštevujú manželského a rodinného poradcu na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom poradca uviedol, že prespatie maloletej D. v domácnosti otca neodporúča. Otec navrhuje styk ešte rozšíriť, s čím matka rezolútne nesúhlasí a má za to, že k posúdeniu vhodnosti takéhoto modelu bude potrebné vykonať znalecké dokazovanie. Taktiež nesúhlasila, že by maloleté deti vozila na styk do miesta bydliska otca, nakoľko nedisponuje motorovým vozidlom a toto by si musela požičiavať od otca. Navrhla, aby odvolací súd odvolaniu otca nevyhovel a vyhovel jej odvolaniu.

K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletých detí, pričom uviedol, že maloleté deti majú právo na výchovu a starostlivosť od oboch rodičov. Matka svojim správaním porušuje práva detí a snaží sa ho účelovo vykresliť v zlom svetle. Napadnuté uznesenie sa mu z procesného pohľadu nejaví ako nesprávne, nakoľko ide o dočasnú úpravu práv a povinností v časti úpravy styku. Dodal, že ním predložené listinné dôkazy hovoria o jeho záujme zachovať rodinu a predovšetkým zmierniť negatívny dopad manželských problémov na maloleté deti. Uviedol, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by matka úmyselne a účelovo bránila v styku s otcom, čo vyplynulo z ich vzájomnej konverzácie v rámci mediácie. Matka sa od vydania neodkladného opatrenia účelovo snaží argumentovať tým, že ju údajne psychicky týral, že sa o deti nevie postarať a že deti prežívajú traumu, keď prichádzajú od neho a rovnako i obavu, že bude týrať i deti. Toto považuje za veľmi vážne, nepravdivé a nepodložené obvinenia, ktoré sa javia ako účelové. Dodal, že matka si neuvedomuje, že svojim správaním a vytváraním negatívnych a napätých vzťahov medzi rodičmi ubližuje predovšetkým deťom. Dodal, že taktiež odmieta i tvrdenia, že matku ponižoval a že strašne trpela v manželstve, pričom ako otec maloletých detí a manžel si manželku a matku svojich detí váži a je vďačný za to, že mu dala tri nádherné deti. Podotkol, že v návrhu matky na rozvod manželstva sa o negatívnom vplyve otca na deti neuvádza ani zmienka. Zdôraznil záujem maloletých detí a zdôraznil, že o deti sa vie postarať, keď počas univerzitných štúdiá pracoval ako dobrovoľník a následne počas civilnej služby aj ako vychovávateľ v Detskom krízovom centre Náruč a má skúsenosti so starostlivosťou a prácou i s týranými deťmi.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenými subjektami - účastníkmi ( a ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti ( ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní ( ) a dospel k záveru, že odvolanie otca ani matky vo vzťahy styku otca s maloletým A. a C. v párny i nepárny týždeň a vo vzťahu s maloletou D. nepárny týždeň nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ) a v časti styku otca s maloletou D. počas párneho týždňa je odvolanie matky čiastočne dôvodné a preto je potrebné uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti zmeniť ( ).

Predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletými deťmi.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti odvolacích námietok matky i otca maloletých detí, základom, ktorých je nesúhlas s rozsahom styku.

Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu a nariadenie neodkladného opatrenia. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k maloletému A., k maloletej C. a čiastočne i k maloletej D. by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne ( ). Nakoľko tu však bol i nesúhlas matky s takýmito dôvodmi pre nariadenie neodkladného opatrenia a nesúhlas matky i otca s určeným rozsahom styku a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami ( ), pre úplnosť odôvodnenia dôvodnosti rozhodnutia v potvrdenej časti odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho šenie.

Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa a súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (2).

Podľa uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

Podľa článku 5 záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytvárania a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (2). Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom (3).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia.

Odvolacia námietka matky o nedôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia je nedôvodná. Súd prvej inštancie pri nariaďovaní neodkladného opatrenia vychádzal zo správneho záveru, že sú osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť nariadenia takéhoto opatrenia. V zmysle ustálenej súdnej praxe sa miera osvedčenia riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti

návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

Odvolací súd poukazuje, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej. V danom prípade odvolací súd vychádzal zo skutkových okolností tak, ako ich zistil súd prvej inštancie a zhrnul v preskúmavanom uznesení.

Zo skutkových okolností vyplynulo, že rodičia uzavreli manželstvo dňa 17. mája 2014, z ktorého manželstva sa narodil maloletý A. 11. júna 2015, maloletá C. 4. apríla 2017 a maloletá D. 29. júla 2020. Dňa 27. júna 2022 podala matka návrh na rozvod manželstva rodičov a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Trnava pod spisovou značkou . Od 2. júna 2022 žijú rodičia oddelene, kedy matka s maloletými deťmi opustila spoločnú domácnosť s otcom a nasťahovala sa do zariadenia LUNA n.o. Trenčín, kde sa s maloletými deťmi zdržiavala do 14.7.2022. V súčasnosti matka žije s maloletými deťmi u jej rodičov v rodinnom dome v obci G.. Otec žije v rodinnom dome v J., v dome ktorý spoločne obývala rodina. Matka je na rodičovskej dovolenke poberá rodičovský príspevok, otec je zamestnaný. Otec sa s maloletými po odchode matky s maloletými zo spoločnej domácnosti pravidelne do nariadenia neodkladného opatrenia nestretával. Z návrhu otca i z predloženej komunikácie a napokon i z odvolaní matky i otca, z výsluchu rodičov na nariadenom odvolacom pojednávaní je zrejmé, že medzi rodičmi maloletých detí nie je možný konsenzus ohľadne styku otca s maloletými, ktorý by bol v záujme maloletých detí. Vzťah medzi rodičmi je narušený, nie sú schopní vecne komunikovať, dohodnúť sa o úprave styku otca s maloletými, a preto je osvedčená potreba dočasne upraviť pomery účastníkov najmä s ohľadom na záujem maloletých detí.

Odvolací súd po posúdení odvolacích námietok otca, ktorý žiadal úpravu styku v širšom rozsahu ako bola nariadená neodkladným opatrením a odvolacích námietok matky, ktorá naopak žiadala úpravu styku v užšom rozsahu, u maloletej D. bez prespatia a to i po vypočutí matky i otca na nariadenom odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že nepochybne obaja rodičia svoje deti veľmi milujú, chcú sa podieľať na ich výchove, ich vzťah je však vážne narušený, komunikácia je konfrontačná, obaja detailne opisujú problémy rodičovskej spolupráce, problémy detí, zdôrazňujú chyby toho druhého a to i chyby z minulosti zistil, že rodičia nedokážu nájsť kompromisné riešenie.

V záujme dieťaťa je predovšetkým aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie a aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované všetky jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že ideálnym stavom je, keď dieťa môže vyrastať v starostlivosti oboch rodičov - otca i matky. Základným právom dieťaťa je právo na pokojné a harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou rodičov bez ohľadu na to, že žijú oddelene mu takéto prostredie zabezpečiť. Relevantnou pomocou je i dohoda o úprave styku.

Odvolací súd sa pred začatím odvolacieho pojednávania, s poukazom na princíp minimalizácie súdnej ingerencie do práva na rodinný život a prirodzených väzieb medzi rodičmi a deťmi, neúspešne pokúsil o dohodu medzi rodičmi. Odvolací súd má za to, že neustále podávanie vyjadrení rodičmi, uvádzanie irelevantných skutočností i počas výsluchu v dôsledku čoho už len spis v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia má vyše 250 strán je dôkazom, že rodičia maloletých detí sa nevedia na úprave styku dohodnúť a ingerencia súdu je nevyhnutná.

Je mylné sa ale domnievať sa, že narušené vzťahy v rodine zhojí súd, štátny orgán chrániaci záujem maloletých detí, či orgány činné v trestnom konaní. Rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo

vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni zaručuje a má viesť k upevneniu, či obnoveniu narušených väzieb medzi maloletými deťmi a oboma rodičmi. Záujem maloletých detí, ktorý by mali obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadanie roztrieštených vzťahov v rodine uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletých detí. Akýkoľvek súd nie je schopný takéto usporiadanie vzťahov zabezpečiť a je vhodné pripomenúť, že sú to rodičia (nie súdy, či iné subjekty), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (uvedené tiež vyplýva aj zo záverov uznesenia Ústavného súdu Českej republiky vo veci ). Obaja rodičia by si mali tiež uvedomiť, že inštitút neodkladného opatrenia neslúži na zhojenie partnerských, resp. akýchkoľvek rodičovských nezhôd. V prvom rade sú to rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu svojich detí, preto by sa v záujme svojich maloletých detí mali snažiť dohodnúť na výkone ich práv.

Odvolací súd sa stotožnil s nariadeným neodkladným opatrením súdu prvej inštancie, ktorý sa pri rozhodovaní riadil prioritne záujmom maloletých detí a správne upravil styk otca s maloletým A. a C. a to každý párny týždeň od štvrtku od 15.00 hod. do nedele do 15.00 hod., každý nepárny týždeň od stredy od 15.00 hod. do štvrtka do 15.00 hod., pričom matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi ich odovzdať v určený deň a hodinu pred miestom svojho bydliska a otec je povinný maloleté deti v určený deň a hodinu vrátiť matke pred miestom jej bydliska a zároveň obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku. Taktiež za správnu považoval i úpravu styku otca s maloletou D. každý nepárny týždeň od stredy od 15.00 hod. do štvrtka do 15.00 hod., pričom matka je povinná maloletú spolu s dvoma staršími deťmi na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi ich odovzdať v určený deň a hodinu pred miestom svojho bydliska a otec je povinný maloletú v určený deň a hodinu vrátiť matke pred miestom jej bydliska. Vo vzťahu k úprave styku s dvoma staršími deťmi ani jeden z rodičov neuviedol relevantnú odvolaciu námietku, keď nepochybne možno viesť siahodlhé debaty či sa bude styk realizovať od 15.00 či od 16.00, od štvrtka či od soboty, keď ani jedno z riešení nebude ideálom pre oboch rodičov i všetky tri maloleté deti. Vo vzťahu k maloletej D. odvolací súd zohľadnil jej útly vek i naviazanosť na matku a preto styk upravil tak, aby maloletá D. bola u otca dva dni v týždni a prespávala u otca spolu so súrodencami tak len v jeden deň v týždni a to v nepárny týždeň zo stredy na štvrtok , tak ako rozhodol i súd prvej inštancie. Úpravu styku otca s maloletou D. počas párneho týždňa odvolací súd zmenil, zúžil rozsah určený súdom prvej inštancie len na dva dni v týždni, od soboty od 10,00 hod.do nedele do 15,00 hod.. Zároveň zmenil i odovzdávanie maloletej D. otcovi tak, že matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť a otcovi odovzdať v určený deň a hodinu v mieste bydliska otca aby otec nemusel s dvoma staršími deťmi cestovať pre maloletú. Po styku je otec povinný maloletú v určený čas a hodinu spolu s dvoma staršími deťmi vrátiť matke pred miestom bydliska matky.

Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že konflikty rodičov týkajúce sa úpravy styku detí s rodičom, s ktorým po rozchode nežijú patria k najobtiažnejšie riešiteľným. Obaja rodičia majú pocit, že pravda a právo je na ich strane a pri problémoch, sa často zabúda na to dôležitejšie a to na pohodu a spokojnosť samotných detí. Primárne, reflektujúc princíp autonómie rodiny a právo na rodinný život, lebo štát by do toho, ako rodina funguje nemal zasahovať pokiaľ usporiadanie pomerov neohrozuje záujmy maloletých detí, by sa mali rodičia dohodnúť a i preto odvolací súd nariadil pojednávanie, kde však možnosť uzavretia rodičovskej dohody rodičia vylúčili. Odvolací súd preto vo veci vecne rozhodol.

Odvolacie námietky matky smerujúce k obmedzeniu styku otca s maloletými deťmi len na úpravu v nevyhnutnej miere potrebnej na zachovanie základného vzťahu považuje odvolací súd za nedôvodné. Matka v priebehu konania tvrdila, že bola otcom psychicky týraná, avšak netvrdila ani nepreukazovala, že by sa otec akýmkoľvek spôsobom nevhodne správal k maloletým deťom. Maloleté deti sú s konkludentným súhlasom otca v starostlivosti matky. Naďalej však obaja rodičia sú rovnakou mierou povinní vykonávať rodičovské povinnosti a majú i rovnaké rodičovské práva. Skúsenosti z praxe ukazujú, že akonáhle dôjde k rozchodu rodičov a deti naďalej nežijú spoločne s oboma rodičmi, ale jeden z nich sa pre ne stane hlavnou osobou zabezpečujúcou starostlivosť, u ktorej má domov, ktorá zaisťuje každodenné fungovanie rodiny, starostlivosti o deti, je to vnímané tak, že táto osoba má rozhodujúce postavenie ako rodič v živote detí. Nerezidentný rodič sa stáva cudzincom, ktorý si deti smie požičiavať, rezidentný rodič má potom pocit, že je oprávnený stanovovať podmienky a určovať pravidlá pre dobu,

ktorú deti s nerezidentným rodičom strávia. Pritom i v zmysle uznesenia Ústavného súdu ČR zo dňa 14. marca 2017 sp. zn. je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť od oboch rodičov a ak aj je rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie je spravidla vždy v najlepšom záujme dieťaťa, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané. Nemožno opomenúť, že je jednoznačne v záujme dieťaťa, aby napriek súdnej úprave styku boli rodičia schopní komunikovať, aby zohľadňovali priania a potreby detí, prispôsobili resp. zmenil rozsah styku určený súdom.

Osobný styk nerezidentného rodiča s dieťaťom je jediným spôsobom, ako tento rodič môže na deti výchovne pôsobiť, odovzdávať mu svoje hodnoty, upevňovať a prehlbovať vzájomný vzťah. Taktiež i maloleté deti majú rovnaké právo na osobný styk i s nerezidentným rodičom a tento je pre nich nemenej dôležitý.

K odvolacej námietke matky o nedostatočne zistenom skutkovom stave odvolací súd uvádza, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Tieto podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia nepochybne splnené boli, otec osvedčil, že rodičia spolu nežijú, osvedčil, že ohľadne styku nedošlo k rodičovskej dohode a rovnako osvedčil potrebu styku, ktorý je nielen v jeho záujme ale najmä v záujme maloletých detí.

I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (akt. stranami), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania (akt. strany), ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (akt. strán) (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľov, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

Odvolací súd považuje záverom za nutné dať obom rodičom do pozornosti to, že pri výkone rodičovských práv a povinností je potrebné primárne dbať na uspokojovanie citových potrieb maloletých detí. Akékoľvek konfrontačné správanie rodičov, rovnako príbuzných či priateľov nie je na prospech maloletých detí, a preto súd dôrazne žiada všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o maloletých, no predovšetkým rodičov maloletých detí, aby nadradili záujmy a prospech svojich maloletých detí nad vlastné záujmy a negatívne postoje voči druhému rodičovi. V zmysle ustálených záverov viacerých psychológov odvolací súd zdôrazňuje, že čím hlbší a dlhší je konflikt medzi rodičmi, tým ťažšie situácia vplýva na deti. Rodičia maloletých detí ako dostatočne psychicky zrelí a emočne inteligentní ľudia by si mali uvedomiť vplyv konfliktov na zdravý vývin ich maloletých detí.

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).