Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/98/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr. Romana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobkyne: M.. O. M., D.. XX.XX.XXXX, Z. XX, C., zastúpenej: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA MIHÁLY & PARTNERS s.r.o., Jókaiho 121/16, Lučenec, IČO: 47 241 331, proti žalovaným: X/ O.. B. B., D.. XX.XX.XXXX, P. S. O. XX, 2/ Notárska komora Slovenskej republiky, Krasovského 13, Bratislava, IČO: 30 811 236, žalovaný 2/ zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový s.r.o., Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 2232 765, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -592, zo dňa 24.2.2020, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému 1/ p r i z n á v a proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

III. Žalovanej 2/ p r i z n á v a proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol; žalovanému 1/ proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal; žalovanému 2/ proti žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 5.2.2019 v znení jej doplnenia doručeného súdu 20.3.2019 domáhala proti žalovanému 1/ a 2/ ochrany osobnosti podľa a nasl. a náhrady nemajetkovej ujmy. Žiadala, aby súd uložil žalovanému 1/ povinnosť bezodkladne zverejniť na webovej stránke J..M..sk ospravedlnenie v znení: „Ministerstvo spravodlivosti SR sa ospravedlňuje M.. O. M. D. Z. Z. S. U. za neoprávnený zásah do dobrého mena, keď bez relevantných dôkazov informovalo o tom, že táto nezákonným spôsobom zabezpečila vydržanie nehnuteľnosti resp. že táto nezákonne rozhoduje.“ a žalovanej 2/ povinnosť bezodkladne zverejniť na webovej stránke J..D..sk ospravedlnenie v znení: „Notárska komora Slovenskej republiky sa týmto ospravedlňuje M.. O. M. D. Z. Z. S. U. za neoprávnený zásah do dobrého mena, keď sme zverejňovali Správy o stave Notárskej komory a jej disciplinárnych konaniach a nesprávne a bez dôkazov informovali o tom, že táto nezákonným spôsobom zabezpečila vydržanie nehnuteľnosti, resp. že táto nezákonne rozhoduje“ a zároveň žiadala, aby žalovaní 1/ a 2/ boli povinní zaplatiť jej spoločne a nerozdielne nemajetkovú ujmu vo výške 2 eur na tom skutkovom základe, že je osobou, ktorá vykonáva notársku činnosť a je osobou verejne známou v širokých kruhoch a to nielen v rámci regiónu, v ktorom vykonáva notársku činnosť. U osoby žalobkyne sa jedná o notára a zároveň o občana požívajúceho všeobecnú vážnosť, ktorý si svoje dobré meno vybudoval dlhoročnou notárskou praxou, kde prichádza do styku s bežnými občanmi ale aj významnými podnikateľmi v rámci Slovenskej republiky ako aj rôznou zahraničnou klientelou. Žalovaný 1/ je minister spravodlivosti, ktorému vyplývajú oprávnenia z príslušných ustanovení o notároch a notárskej činnosti a žalovaná

2/ je Notárska komora SR, ktorá vykonáva dohľad na základe ustanovení o notároch a notárskej činnosti. Uviedla, že občan (právnická osoba) môže všetko, čo nie je zakázané a štátny orgán môže len to, čo mu je dovolené. Právomoc preskúmavať verejnú listinu neprináleží ani orgánom štátnej správy ani orgánom samosprávnych inštitúcii. Zo strany ministra spravodlivosti dochádza k zásahu do súkromno-vlastníckej (intímnej) sféry občanov, kde má právo zasiahnuť výhradne súd. Notárske listiny nie sú listinami verejnými z dôvodu, že ich vyhotovuje notár a zákonodarca deleguje právomoc vydávať verejné listiny na notárov. Pre verejnú listinu platí vyvrátiteľná domnienka správnosti. Jej správnosť sa nedokazuje, dokazuje sa naopak len jej nesprávnosť. Jedine súd môže skúmať pravosť verejnej listiny, nie však jej pravdivosť. Iba súd ako nezávislý orgán môže rozhodnúť o tom, či notárska zápisnica alebo osvedčenie vlastníctva je platné alebo neplatné. Okrem namietanému nedostatku právomoci disciplinárnej komisie skúmať náležitosti verejnej listiny a následne z toho skúmať, nejako vyvodiť disciplinárnu zodpovednosť voči notárovi. Žalovaní 1/ a 2/ konali vo veci, v ktorej nemajú právomoc. Navrhovateľ (správne má byť žalovaný, pozn. odvolacieho súdu) vykonal niekoľko kontrol a každú v rozpore s Notárskym poriadkom. Kontrola bola vykonaná nezákonným spôsobom a preto nemožno prihliadať na dôkazy zistené na jej základe a nemožno ani na jej základe podať návrh na začatie disciplinárneho konania. Žalobkyňa ďalej uviedla, že do roku 2012 nemala žiadne disciplinárne previnenie a disciplinárne konanie. Pri medializácii prvého prípadu Prezídium nariadilo kontrolu a správa z kontroly vyznela pozitívne v prospech žalobkyne. Konferencia zvolila disciplinárnu komisiu. Je vykonávaný nátlak a šikana, v priebehu konania sa odmietajú vykonať dôkazy. Citovala nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo 14.2.2017. Zohľadňujúc záväzné právne názory ústavného súdu, ktorými sú tak všeobecné súdy ako aj správne orgány viazané, skutok, pre ktorý bola žalobcovi uložená pokuta, nie je protiprávnym konaním, čo bez ďalšieho vylučuje oprávnenosť jeho postihu a zákonnosť rozhodnutia o uložení pokuty za konanie, ktoré nie je správnym deliktom. Viaceré výzvy zaslané žalobcovi boli bez konkrétnej špecifikácie na predloženie požadovaných listín oprávnenou osobou. Notár nemôže využívať dôverné informácie v neprospech klienta a akúkoľvek dôvernú informáciu môže notár vyzradiť len so súhlasom klienta, alebo na jeho príkaz. Musí existovať rovnováha medzi mlčanlivosťou notára za účelom ochrany klientov a záujmami štátu. Ak by žalobca sprístupnil dokumenty, informácie, ktoré ako povinná osoba nebol povinný sprístupniť podľa , dopustil by sa porušenia povinnosti mlčanlivosti podľa Notárskeho poriadku. Text výpiskov z rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktorý sa odvolával na nález ústavného súdu možno považovať aj za vyjadrenie pre účely disciplinárneho konania zn. W. XX/XXXX V. W. X/XXXX. Každý má právo na to, aby bola jeho vec vybavená nestranne, spravodlivo, každý má právo byť vypočutý pred prijatím individuálneho správneho aktu, ktorý sa ho mohol nepriaznivo týkať, každý má právo na prístup k spisu, ktorý sa ho týka. Uvedeným žalobkyňa poukazovala na porušenie princípu nediskriminácie - rovnakého zaobchádzania, princípu nestrannosti a nezávislosti, princípu objektivity a legitímneho očakávania, ktoré mali byť v konaní uplatňované a nie odsunuté za účel potrestať. O porušení zásady zdvorilosti (osočovanie osoby žalobkyne) a ochrany osobných údajov ani nehovoriac. Výkon kontroly aj napriek tomu, že žiaden právny predpis nemôže pôsobiť nátlakovo, nemôže viac ako v nevyhnutnom rozsahu zaťažiť kontrolovaný subjekt, nemôže pôsobiť nátlakovo, ak má byť jeho účelom zistenie skutočnosti, ktoré v prípade žalobkyne sa nepovažujú už za automaticky porušené. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy uviedla, že výška náhrady priznaná súdom by mala predstavovať paušalizovanú náhradu a nie je možné vyjadriť presnú výšku spôsobenej nemajetkovej ujmy. Konanie podlieha súdnym poplatkom a tak si uplatnila nárok na zverejnenie ospravedlnenia a nárok na satisfakciu len vo výške 2 eur, hoci táto suma nepredstavuje a ani nemôže predstavovať účinnú satisfakciu za to, že celá neodborná ako aj odborná verejnosť bola ovplyvnená konaním žalovaných 1/ a 2/.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého ( ), súd prvej inštancie mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov a na základe tvrdení strán, ktoré neboli protistranou sporované za preukázané, že žalobkyňa je notárka so sídlom Notárskeho úradu v Lučenci. Proti žalobkyni bolo žalovaným 1/ podaných 6 návrhov na začatie disciplinárneho konania, z ktorých bola žalobkyňa v 4 disciplinárnych konaniach (DK 3/2012, DK 3/2016, DK 6/2016, DK 12/2017) právoplatne uznaná za vinnú a v 2 prípadoch (DK 18/2018 a DK 22/2018) disciplinárny senát zatiaľ vo veci nerozhodol (právoplatne ani neprávoplatne). Ministerstvo spravodlivosti SR podaním číslo 47480/2016/152 zo dňa 3.1.2017 oznámilo žalobkyni vykonanie kontroly, ktorá sa uskutoční 30.1.2017 s ohľadom na potrebu prešetrenia postupu žalobkyne pri výkone notárskej činnosti v zmysle Notárskeho poriadku. Predmetom kontroly sú notárske zápisnice, ktorými žalobkyňa ako notárka osvedčila vyhlásenie účastníkov o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Účelom kontroly je preverenie splnenia podmienok podľa ustanovenia Notárskeho poriadku pre vydanie notárskych

zápisníc o vydržaní. Zo zápisnice o priebehu kontroly na notárskom úrade M.. O. M. Č.. XXXXX/ XXXX/XXX vykonanej 30.1.2017 okrem iného vyplýva, že z výsledkov vykonanej kontroly vyplynula potreba zapožičať v zápisnici o kontrole uvedené notárske zápisnice spísané žalobkyňou a že notárka (žalobkyňa) bola oboznámená s tým, že v rámci ďalšieho postupu bude požiadaná o zapožičanie všetkých tam uvedených notárskych spisov v zmysle zákona.

3. Notárska komora SR poverila ako svojho zástupcu k osobnej prítomnosti pri kontrole notárskeho úradu, ktorá sa uskutoční 30.1.2017 M.. R. N. ako to vyplýva z poverenia zo dňa 10.1.2017. Minister spravodlivosti SR poveril vykonaním kontroly na Notárskom úrade notárky M.. O. M., ktorá sa uskutoční 30.01.2017, M.. G. Z., ako to vyplýva z poverenia č. XXXXX/XXXX/XXX zo dňa 10.1.2017. Ministerstvo spravodlivosti SR podaním č XXXXX/XXXX/XXX zo dňa 11.9.2017 požiadalo žalobkyňu vzhľadom na výsledky kontroly o zapožičanie všetkých notárskych spisov spĺňajúcich náležitosti podľa § 75 Notárskeho poriadku týkajúcich sa osvedčenia vyhlásenia účastníkov o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedených v období od 1.1.2015 do 31.12.2015.

4. Žalobkyňa listom zo dňa 21.9.2017, doručeným 25.9.2017, oznámila Ministerstvu spravodlivosti SR, že zasiela na zapožičanie všetky notárske spisy spĺňajúce náležitosti podľa § 75 Notárskeho poriadku a Kancelárskeho poriadku za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015. Minister spravodlivosti SR B. B. podal Notárskej komore SR návrh na začatie disciplinárneho konania proti žalobkyni číslo XXXXX/ XXXX-XXX/DKXX zo dňa 24.09.2018 a navrhol uloženie disciplinárneho opatrenia v zmysle § 91 ods. 3 písm. d) Notárskeho poriadku zbavenie notárskeho úradu. V uznesení Prezídia Notárskej komory SR č. 265/2017, ktoré na svojom zasadnutí konanom 17.3.2017 okrem iného vzalo na vedomie bod X U. A., ktorým M.. G. Š., referentka odboru dohľadu na právnickými profesiami Ministerstva spravodlivosti SR, zasiela Zápisnicu o priebehu kontroly na notárskom úrade M.. O. M., D. Z. Z. S. U., konanej 30.1.2017, jej predmetom boli notárske zápisnice o vydržaní spísané v období od 15.2.2014 do 31.12.2014. V Uznesení Prezídia Notárskej komory SR č. 276/2018, ktoré na svojom zasadnutí konanom 6.6.2018 okrem iného vzalo na vedomie materiál 12-03-09 - list Prezídia PZ, národná kriminálna agentúra, národná protikorupčná jednotka Banská Bystrica, ktorým bola zaslaná žiadosť o informácie k notárskej činnosti vo veci trestného stíhania pre obzvlášť závažný zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa a zaslanie informácii o disciplinárnych konaniach vedených proti žalobkyni. Prezídium prijalo stanovisko, že v časti žiadosti o zaslanie informácií o všetkých disciplinárnych konaniach napíše odpoveď sekretariát NK SR v zostave: disciplinárny návrh, dátum začatia konania, v akej veci bol návrh podaný a aktuálny stav konania, v druhej časti žiadosti je potrebné sa obrátiť na notára (žalobkyňu).

5. Žalobkyňa predložila nepárne strany rozhodnutie DK 3/2016-479 z 19.7.2018 v disciplinárnom konaní vo veci navrhovateľa ministra spravodlivosti SR o uznanie M.. O. M. za vinnú z disciplinárneho previnenia. Disciplinárna komisia Notárskej komory SR rozhodnutím č. k. DK 12/2017-650 z 25. 10 2018 v disciplinárnom konaní vo veci navrhovateľa ministra spravodlivosti SR o uznanie M.. O. M. za vinnú z disciplinárneho previnenia uznala žalobkyňu za vinnú z disciplinárneho previnenia a uložila žalobkyni disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu 3.300 eur.

6. Disciplinárna komisia Notárskej komory SR rozhodnutím č. k. DK 3/2012-303 z 19. júla 2017 v disciplinárnom konaní vo veci navrhovateľa ministra spravodlivosti SR o uznanie M.. O. M. za vinnú z disciplinárneho previnenia uznala žalobkyňu za vinnú z disciplinárneho previnenia a uložila žalobkyni disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu 1.100,- eur. Podľa potvrdenie Notárskej komory SR číslo OD/00357/2014 zo dňa 20.1.2014 voči žalobkyni nebolo okrem disciplinárneho konania DK 3/2012 vedené iné disciplinárne konanie od 1.9.1994 odkedy bola vymenovaná za notárku.

7. Súd prvej inštancie ozrejmil, že po vyhodnotení vykonaného dokazovania a právnom posúdení veci dospel k záveru, že žalobe žalobkyne nie je možné vyhovieť. Ozrejmil, že každá fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Za zásah do tohto práva je považované každé konanie ale aj opomenutie, ktoré je objektívne spôsobilé zasiahnuť do osobnosti fyzickej osoby. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je každé konanie či opomenutie, ktoré zasahuje do práv fyzickej osoby chránených zákonom a je v rozpore s povinnosťou zásahu stanovenými právnym poriadkom. Účelom poskytnutia primeraného zadosťučinenia je poskytnúť fyzickej osobe za neoprávnený zásah do jej osobných práv primerané zadosťučinenie. Podmienkou úspešného uplatnenia práva na primerané zadosťučinenie v citovaných ustanoveniach je skutočnosť, že došlo

k neoprávnenému zásahu a skutočnosť, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanovením a nasl. . Obe podmienky musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah obsahom, ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti. Za neoprávnený nemožno považovať zásah do osobnostnej sféry, ak ide o okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania (napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc, nutná obrana či krajná núdza).

8. Žalobkyňa sa voči žalovaným 1/ a 2/ domáhala ochrany osobnosti podľa a nasl. v dôsledku zásahu do jej práva na ochranu osobnosti bližšie nešpecifikovanými okolnosťami vychádzajúc z obsahu žaloby, v ktorej vo všeobecnosti konštatuje, že došlo k zásahu do súkromno- vlastníckej (intímnej) sféry občanov, nakoľko došlo k preskúmavaniu notárskych zápisníc o osvedčení vyhlásenia o vydržaní a to i napriek tomu, že žalovaní 1/ a 2/ nemali na ich preskúmavanie právomoc. Vo vzťahu k disciplinárnym návrhom namietala nedodržanie objektívnej a subjektívnej lehoty, že kontrola, ktorá bola vykonaná bola vykonaná v rozpore s Notárskym poriadkom a v rámci disciplinárnych konaní boli odmietnuté vykonať ňou navrhnuté dôkazy.

9. Súd prvej inštancie sa stotožnil s obranou žalovaných 1/ a 2/. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26.9.2013, sp. zn. , publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 9/2014 pod č. 127/2014, podľa ktorého niektoré zásahy, zdanlivo sa javiace ako neprípustné zasahujúce do osobnostných práv, nie sú neoprávnené. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde vtedy, ak existujú okolnosti vylučujúce jeho neoprávnenosť. Jednou z takých okolností je aj výkon zo zákona vyplývajúceho práva alebo plnenie zákonom uloženej povinnosti. Tu totiž dochádza k stretu dvoch záujmov, pri ktorom sa individuálny záujem jednotlivej fyzickej osoby dostáva do kolízie s iným (verejným

- vyšším) záujmom, ktorému sa priznáva prednosť (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 30.7.2008 sp. zn. ). Neoprávnenosť je spravidla vylúčená aj v prípade zásahu do práva na ochranu osobnosti, ku ktorému došlo v rámci úradného konania, pokiaľ zásah nevybočil z medzí daných platnými predpismi. „Ak je v súlade so zákonnými podmienkami začaté príslušné konanie, v ktorom bolo vydané zákonom predpokladané rozhodnutie, nie je vydanie tohto rozhodnutia neoprávneným zásahom do osobnostných práv účastníka konania, a to ani ak sa prípadne neskôr preukáže, že nebolo vydané dôvodne“ (R 36/2009). Súd prvej inštancie zároveň považoval za potrebné pripomenúť, že už v Zborníku III. Najvyššieho súdu, ŠEVT, Praha 1980, str. 197 bol vyslovený názor, že „nemožno pripustiť žalobu na ochranu osobnosti pre obsah vydaného rozhodnutia (odôvodnenie rozhodnutia) proti orgánu, ktorý je povolaný také rozhodnutie urobiť. Náprave tu totiž slúžia opravné prostriedky proti rozhodnutiu, prípadne návrh na opravu dôvodov rozhodnutia súdu podľa ustanovenia “.

10. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že fyzická osoba sa môže domáhať ochrany osobnosti v prípade ujmy spôsobenej neoprávneným zásahom do jej osobnosti za kumulatívneho splnenia zákonných predpokladov a to existencia zásahu, ktorý vyvolal alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv chránených ustanovením , pričom tento zásah musí byť neoprávnený a musí tiež existovať príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vzniknutou ujmou. Nenaplnením/nesplnením ktoréhokoľvek z týchto predpokladov je možnosť vzniku sankcií podľa vylúčená.

11. Mal za to, že žalobkyňa v konaní nepreukázala splnenie zákonom požadovaných predpokladov, keď nepreukázala neoprávnenosť zásahu. Neoprávnený zásah je zásah, ktorý je vykonaný v rozpore s právom a jeho oprávnenosť nevyplýva z ustanovenia alebo osobitných predpisov, ktoré zásah dovoľujú. Podaním disciplinárnych návrhov žalovaný 1/ realizoval zákonné oprávnenie vychádzajúc z ustanovení o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, a Podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania je zákonom zverené oprávnenie a jeho využitie nemožno charakterizovať ako zásah do práva na ochranu osobnosti. Skutočnosti, ktoré popisuje žalobkyňa v žalobe mohli byť resp. mali byť a budú vyhodnocované v rámci samotného disciplinárneho konania, v ktorom je úlohou disciplinárnej komisie vyhodnotiť či skutočnosti v nich uvádzané zakladajú disciplinárne previnenie žalobkyne alebo nie. Všeobecný súd nie je oprávnený ani v konaní na ochranu osobnosti skúmať, či disciplinárne návrhy boli podané dôvodne, či úkony, ktoré im predchádzali boli dôvodné a či oprávnenými orgánmi zistené nedostatky a pochybenia sú disciplinárnym previnením či nie. Podľa žalovaného 1/,

ktoré žalobkyňa nerozporovala bolo žalovaným 1/ proti žalobkyni podaných 6 návrhov na začatie disciplinárneho konania, z ktorých bola žalobkyňa v 4 disciplinárnych konaniach (DK 3/2012, DK 3/2016, DK 6/2016, DK 12/2017) právoplatne uznaná za vinnú a v 2 prípadoch (DK 18/2018 a DK 22/2018) disciplinárny senát zatiaľ vo veci nerozhodol (právoplatne ani neprávoplatne). Argumentácia žalobkyne v žalobe je totožná s jej argumentáciou na disciplinárnych pojednávaniach i v správnych žalobách, ktoré voči rozhodnutiam disciplinárnej komisie priebežne podáva.

12. Sumarizáciou uvedeného za stavu absencie skutkových tvrdení zo strany žalobkyne, akým konkrétnym spôsobom malo dôjsť k zásahu do osobnosti žalobkyne mal súd prvej inštancie za to, že žalobkyňa neuniesla ani bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno na preukázanie, že zo strany žalovaných 1/ a 2/ došlo k neoprávnenému zásahu do jej práva na ochranu osobnosti.

13. Súd prvej inštancie po vyhodnotení vykonaného dokazovania a právnom posúdení veci dospel k záveru, že žaloba žalobkyne na ochranu osobnosti nie je dôvodná a preto žalobu žalobkyne v zmysle , , , v celom rozsahu zamietol. Zdôraznil pritom, že strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Žalobkyňa v konaní nepreukázala kumulatívne splnenie zákonom predpokladaných podmienok pre úspešné uplatnenie nároku na ochranu osobnosti, pričom nesplnenie čo i len jedného z predpokladov je dôvodom na zamietnutie žaloby. V konaní žalobkyňa nepreukázala, že došlo zo strany žalovaných 1/ a 2/ k neoprávnenému zásahu a teda, že by z ich strany bolo zasiahnuté do jej práva na ochranu osobnosti nezákonným spôsobom.

14. K návrhom na vykonanie dokazovania výsluchom žalobkyne, výsluchom žalovaného 1/, žalovanej 2/, výsluchom svedkov M.. O. M. D. XXXX, M.. O. M. O.. D. XXXX a osobami uvedenými v zozname predloženom žalobkyňou na pojednávaní pod poradovým číslom 1 až 188 a zabezpečením všetkých disciplinárnych návrhov podaných na žalobkyňu Ministerstvom spravodlivosti SR súd prvej inštancie uviedol, že tieto nevykonal z dôvodu, že žalobkyňou navrhnuté dokazovanie považoval za nadbytočné, neúčelne a nehospodárne, nakoľko navrhované dokazovanie nesúviselo s preukázaním relevantných skutočností podstatných pre posúdenie opodstatnenosti žalobkyňou uplatneného nároku. Pripomenul, že podľa výsluch strany je len podporným dôkazom a súd výsluch strany nariadi len vtedy, ak ho strana sporu navrhne na preukázanie tvrdených skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo a preukázanie, ktorých nie je možné iným spôsobom. Výsluch žalobkyne v konaní k obsahu žaloby nebol podľa názoru súdu prvej inštancie relevantným a účelným, vzhľadom k tomu, že nebol navrhnutý na preukázanie skutočností, ktoré by nebolo možné preukázať iným spôsobom. Dokazovanie vyžiadaním si žalobkyňou uvedených disciplinárnych návrhov žalobkyňa nijakým spôsobom neodôvodnila a neuviedla na preukázanie akej skutočnosti by malo byť predmetné dokazovanie vykonané. Dokazovanie výsluchom svedkov žalobkyňa odôvodnila tým, že svedkovia by sa mali vyjadriť k situácii na pracovisku a v rodine žalobkyne po zverejnení disciplinárnych návrhov a konaní schôdze žalovanej 2/ a výsluch notárov v počte 188 osôb odôvodnila tým, že sa majú vyjadriť ku konaniu žalovanej 2/. Žalobkyňou navrhnuté dokazovanie za stavu, keď neuniesla v konaní ani bremeno tvrdenia ohľadne preukázania neoprávneného zásahu do jej práva na ochranu osobnosti bolo nadbytočné. Súd prvej inštancie sa tiež stotožnil s námietkou žalovaných 1/ a 2/ ohľadne sudcovskej koncentrácie v konaní, keď žalobkyni nič nebránilo tieto návrhy na vykonanie dokazovania predložiť skôr. V prípade akceptovania neskoro navrhnutého dokazovania by nebola zachovaná hospodárnosť konania, keď pojednávanie vo veci by sa muselo odročiť. Súd prvej inštancie teda rozhodol, že žalobkyňou navrhnuté dokazovanie nevykoná tiež z dôvodu, že žalobkyňa vykonanie tohto dokazovania ako prostriedok procesného útoku neuplatnila včas. Návrh na vykonanie tohto dokazovania žalobkyňa po prvý krát predniesla až na pojednávaní 24.2.2020 a to i napriek poučeniu zo strany súdu podľa v spojení s , teda že je povinná uplatniť prostriedky procesného útoku včas, pričom tieto nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Žalobkyňa nijakým spôsobom relevantne nezdôvodnila oneskorený návrh na vykonanie dokazovania, neuviedla žiadne objektívne a ani subjektívne okolnosti a dôvody, pre ktoré si práve tento prostriedok procesného útoku neuplatnila včas a v dôsledku, ktorých by bolo možné jej oneskorenie ospravedlniť.

15. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa teda podľa úspešnosti žalovaných 1/ a / v spore, keď žalovaní 1/ a / mali v konaní plný úspech. Súd žalovanému

1/ proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný 1/ si výslovne náhradu trov konania neuplatnil. Žalovanej 2/ súd proti žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

16. Proti rozsudku podala žalobkyňa odvolanie z dôvodu podľa , a a žiadala napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alternatívne napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania ( ) bola námietka, že odôvodnenie nemá požadované povinné náležitosti podľa , súd prvej inštancie nesprávne definoval dôkaznú povinnosť, nesprávne vyhodnotil dôkazy a vylúčil dôkazy, ktorými bolo možné preukázať rozhodujúce skutočnosti (má tu na mysli aj odmietnutie vykonania dôkazov podľa odseku 14 a 14.1 odôvodnenia napádaného rozsudku, nakoľko navrhované dokazovanie priamo súviselo s preukázaním relevantných skutočností podstatných pre posúdenie opodstatnenosti žalobkyňou uplatneného nároku), čo zakladá odvolací dôvod podľa Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo zakladá odvolací dôvod podľa , pričom nebolo dostatočne a riadne zdôvodnené prečo nevykonal žiadny z navrhovaných dôkazov u žalobcu ani to akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Výrok ako aj odôvodnenie považuje za nezákonné a odôvodnenie za zmätočné. Mala za to, že boli riadne preukázané všetky náležitosti súvisiace s osobnostnou žalobou, najmä avšak súd prvej inštancie vychádzal aj na základe vyššie uvedeného z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo zakladá odvolací dôvod podľa Zastávala názor , že na strane žalovaných jednoznačne došlo k zásahu, ktorý vyvolal alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv chránených , pričom tento zásah, žalobkyňou opísaný proces konania žalovaných bol nezákonný, teda aj neoprávnený a existuje príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vzniknutou ujmou žalobcu, ktorá bola nemateriálna.

17. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, dostatočne odôvodnený a zákonný a naopak podané odvolanie žalobkyne za argumentačne chudobné. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie žiadal ako vecne správny potvrdil. Za jedinú uchopiteľnú považoval námietku nevykonania navrhnutého dokazovania, avšak ani v tomto smere žalobkyňa neposkytuje žiadnu argumentáciu, z akého dôvodu bolo nevykonanie dokazovania nesprávne. Súd prvej inštancie v odseku 14 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, aké dôkazné návrhy žalobkyňa produkovala a kedy (na pojednávaní) a ich nevykonanie podrobne odôvodnil v odseku 14.1. Súd prvej inštancie konkrétne uviedol, že ho vyhodnotil ako nadbytočné, neúčelné a nehospodárne, nakoľko nesúviselo s preukázaním relevantných skutočností. Osobitne sa vyjadril k neúčelnosti výsluchu žalobkyne, neodôvodneniu návrhu na vyžiadanie disciplinárnych návrhov a neúčelnosti ďalšieho dokazovania vzhľadom na neunesenie bremena tvrdenia žalobkyňou. V odsekoch 14.2. a 14.3. súd prvej inštancie taktiež poukázal na sudcovskú koncentráciu konania, keď žalobkyni nič nebránilo návrhy na vykonanie dokazovania predložiť skôr. Strany v konaní majú právo navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak posúdenie návrhov a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania aj vykonané, je vždy vecou súdu (znenie ) a nie strán sporu (bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , , ). Súd teda nie je viazaný návrhmi na vykonanie dokazovania a nie je povinný ani vykonať všetky navrhované dôkazy. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky stranou navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na riadne zistenie skutkového stavu, a tento svoj postup riadne odôvodnil nezakladá naplnenie žiadneho z odvolacích dôvodov, ktoré žalobkyňa uplatnila, ale bližšie nevysvetlila. V zmysle vyššie uvedených skutočností mal za to, že žalobkyňa neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by spochybnili vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

18. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne sa v celom rozsahu stotožnila so závermi súdu prvej inštancie, tento navrhla ako vecne správny potvrdiť. Upriamila pozornosť na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26.9.2013, sp. zn. publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky 9/2014 pod č. 127/2014 a síce, že niektoré zásahy, zdanlivo sa javiace ako neprípustné zasahujúce do osobnostných práv, nie sú neoprávnené. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde vtedy, ak existujú okolnosti vylučujúce jeho neoprávnenosť. Jednou z takých okolností je aj výkon zo zákona vyplývajúceho práva alebo plnenie zákonom uloženej povinnosti. Dochádza totiž k stretu dvoch záujmov,

pri ktorom sa individuálny záujem jednotlivej fyzickej osoby dostáva do kolízie s iným (verejným - vyšším) záujmom, ktorému sa priznáva prednosť. Neoprávnenosť je spravidla vylúčená aj v prípade zásahu do práva na ochranu osobnosti, ku ktorému došlo v rámci úradného konania, pokiaľ zásah nevybočil z medzí daných platnými predpismi. Súd prvej inštancie citoval právny názor publikovaný v Zborníku III. Najvyššieho súdu, ŠEVT, Praha 1980, str. 197, že nemožno pripustiť žalobu na ochranu osobnosti pre obsah vydaného rozhodnutia (odôvodnenie rozhodnutia) proti orgánu, ktorý je povolaný také rozhodnutie urobiť. Náprave tu totiž slúžia opravné prostriedky proti rozhodnutiu. Súd prvej inštancie zhrnul, že v tejto právnej veci neboli kumulatívne splnené zákonné predpoklady pre vznik nároku žalobkyne z titulu ochrany jej osobnosti. Skutočnosti, ktoré popisuje žalobkyňa v žalobe mohli byť, resp. mali byť a budú vyhodnocované v rámci samotného disciplinárneho konania, v ktorom je úlohou disciplinárnej komisie vyhodnotiť, či skutočnosti v nich uvádzané zakladajú disciplinárne previnenie žalobkyne alebo nie. Všeobecný súd nie je oprávnený ani v konaní na ochranu osobnosti skúmať, či disciplinárne návrhy boli podané dôvodne, či úkony, ktoré im predchádzali boli dôvodné a či oprávnenými orgánmi zistené nedostatky a pochybenia sú disciplinárnym previnením či nie. Argumentácia žalobkyne v žalobe je totožná s jej argumentáciou na disciplinárnych pojednávaniach i v správnych žalobách, ktoré voči rozhodnutiam disciplinárnej komisie priebežne podáva. Konajúci súd zhrnul, že žalobkyňa neuniesla ani bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno na preukázanie, že zo strany žalovaných 1/ a 2/ došlo k neoprávnenému zásahu do jej práva na ochranu osobnosti. Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav veci a musia dokazovať svoje tvrdenia. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi.

19. Znenie odvolania považuje za dehonestujúce pre súd aj pre žalovaných. Žalobkyňa uvádza, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil, sama pritom ignoruje skutočnosť, že podaná žaloba bola nezrozumiteľná až nepreskúmateľná, neobsahovala riadne odôvodnenie uplatneného nároku a ako taká nespĺňala nároky kladené na podanie vo veci samej (napriek tomu, že išlo o žalobu podanú advokátom). Správne súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa neuniesla nielen dôkazné bremeno, ale ani bremeno tvrdenia. Takisto žalobkyňa opomína, že napriek výzve súdu nereagovala na vyjadrenia žalovaných a bola v konaní pasívna. Dôkazné prostriedky, ktoré súd nevykonal, navrhla žalobkyňa až na pojednávaní vo veci samej, v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania, napriek tomu, že jej nič nebránilo, aby ich uplatnila včas a síce v žalobe alebo v reakcii na vyjadrenia žalovaných. Uplatnenie odvolacích dôvodov podľa a je tak pre žalovanú 2/ nepochopiteľné. Čo sa týka odvolacieho dôvodu podľa , počas celého doterajšieho konania, ani v podanom odvolaní žalobkyňa riadne nezdôvodnila, prečo sú v jej prípade splnené podmienky ustanovené v , preto súd ani nemohol dospieť k inému právnemu posúdeniu, než na základe ktorého rozhodol. Zotrvala na predchádzajúcich vyjadreniach, najmä na tom, že v žalobe absentuje preukázanie, resp. tvrdenie, akým konkrétnym spôsobom malo dôjsť k zásahu do osobnosti žalobkyne, ktorá v pozícii verejného činiteľa vykonáva notársku činnosť. V žalobe sa žalobkyňa nevenuje preukázaniu resp. naznačeniu, aké konkrétne následky malo mať začatie disciplinárneho konania voči notárke, napríklad v značnom poklese tržieb za obdobia nasledujúce po začatí disciplinárneho konania, keďže predpokladá, ako naznačila žalobkyňa, malo dôjsť k narušeniu dobrého mena, čo by malo za následok zníženú klientelu vo vzťahu k ňou vykonávanej notárskej profesii. Nie je zrejmé, prečo sa žalobkyňa domáha ochrany osobnosti v zmysle ustanovenia v podobe náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a vo forme ospravedlnenia. Naopak je zrejmé, že žalobkyňa sa pokúša oddialiť disciplinárne konanie DK 18/2018, čo v konaní ani nerozporovala.

20. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, , ďalej len „“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario , keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho v súlade s potvrdil.

21. Vo vzťahu k uplatneným odvolacím dôvodom, odvolací súd pripomína, že podľa je odvolací súd viazaný dôvodmi odvolania nielen v zmysle ich paragrafového vymedzenia, ale aj konkrétneho skutkového vymedzenia, keď pri viazanosti dôvodmi odvolania neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je

neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo; z uvedeného potom vyplýva požiadavka aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie, nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že v konaní bude účinne uplatňovať svoje procesné práva aj v odvolacom konaní. Je notorietou, že k zodpovednému uplatňovaniu vlastných procesných práv patrí tiež požiadavka, aby strana sporu mala jasno v dôvodoch svojej nespokojnosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

22. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nemá požadované povinné obsahové náležitosti podľa odvolací súd uvádza, že podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Žalobkyňa v podanom odvolaní neuviedla, ktoré konkrétne povinné obsahové náležitosti v odôvodnení napadnutého rozsudku absentujú, resp. v čom konkrétne rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá požiadavke riadneho odôvodnenia a aký odvolací dôvod tým má byť naplnený, v dôsledku čoho znemožnila odvolaciemu súdu preskúmať správnosť rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska opodstatnenosti takto uplatnenej odvolacej námietky.

23. Žalobkyňa v podanom odvolaní ďalej namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy a vylúčil dôkazy, ktorými bolo možné preukázať rozhodujúce skutočnosti, čo zakladá odvolací dôvod podľa , súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy, v dôsledku čoho na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo zakladá odvolací dôvod podľa a napokon, súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy a preto dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, čo zakladá odvolací dôvod podľa C. s p. Odvolací súd pripomína, že súdna prax je jednotná v názore, že k procesným právam strany sporu nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ňou navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom sa procesná strana subjektívne domnieva, že by mal byť súdom vykonaný. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie ().

24. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku zároveň vyplýva, že súd prvej inštancie dôkazy navrhnuté na pojednávaní nevykonal (aj) z dôvodu, že žalobkyňa vykonanie ňou navrhovaných dôkazov ako prostriedku procesného útoku neuplatnila včas. Ustanovenie o sudcovskej koncentrácii konania je normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného v Článku 5 , podľa ktorého môže súd (v rozsahu ustanovenom zákonom) odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Ustanovenie zakotvuje právnu povinnosť () a sankciu za jej porušenie ( a ). Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). V prípade porušenia povinnosti predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas môže nastúpiť sankcia predpokladaná v a . Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť (nepriznať mu procesnoprávne účinky). O tom, či súd omeškaný procesný úkon strany ospravedlnení alebo nie, nevydáva procesné uznesenie. V odôvodnení rozsudku vo veci samej však vysvetlí, že na procesný úkon strany neprihliadol a z akých dôvodov. Sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať (unesenie Ústavného súdu SR sp. zn. z 15.11.2018). Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, nezakladá to žiaden z odvolacích dôvodov uplatnených žalobkyňou v podanom odvolaní.

25. Na uvedenom základe odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňou uvádzané tvrdenia v odvolaní neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie; odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle potvrdil.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že žalovaným 1/ a /, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).