Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sd/155/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľa: J. I., nar. XX.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom XXX XX H. č. XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátska kancelária Q. č. X., B., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, v konaní o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.5.2014, takto

rozhodol:

Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.5.2014 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.5.2014 odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa o sociálnom zabezpečení a o sociálnom poistení v znení zamietla žiadosť navrhovateľa o prehodnotenie sumy starobného dôchodku od 2.10.2010. V dôvodoch svojho rozhodnutia odporkyňa uviedla, že neformálnou žiadosťou zo dňa 2.10.2013 navrhovateľ požiadal o nové prehodnotenie sumy priznaného starobného dôchodku od 2.10.2010. V žiadosti uviedol, že od 1.4.1997 je poberateľom príspevku za službu, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok a je vyplácaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Podľa oznámenia Ministerstva vnútra SR Bratislava zo dňa 19.8.2005 na nárok na príspevok na službu a jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 2.10.1963 do 15.9.1965 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru v ZNB (PZ) od 1.7.1969 do 31.3.1997 v I. kategórii funkcií a zvýhodnený zápočet za obdobie od 1.1.1985 do 31.12.1992. Právoplatným rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 14.12.2005 bol navrhovateľovi podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 29.10.2004 priznaný starobný dôchodok, ktorý mu odporkyňa naďalej vypláca. Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov doby zamestnania a z toho podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR vykonával zamestnanie v služobnom pomere zaradenom do I. kategórie funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov, vznikol mu nárok na starobný dôchodok v súlade s o sociálnom zabezpečení v čase, keď sa na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Ďalej odporkyňa poukázala na ust. o sociálnom poistení, ust. a , a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ po vzniku nároku na starobný dôchodok nebol k 31.12.2003 nepretržite zamestnaný, preto sa na neho nevzťahuje ust. o sociálnom poistení. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vyjadreného v

rozsudku č. zo dňa 29.9.2008, vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa V. časti o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov vylučuje možnosť ďalšieho nároku na taký istý druh dôchodku, a to aj na starobný dôchodok priznaný podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Nárok na starobný dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení navrhovateľovi vznikol dňa 29.1.1999 ( o sociálnom zabezpečení), a keďže nároky vyplývajúce zo zaradení zamestnaní do I., II. pracovnej kategórie alebo služby I., II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31.12.2003 ( o sociálnom poistení), ostáva naďalej zachovaný. Z ust. v znení vyplýva, že tam uvedené ustanovenia sa nepoužijú až od 1.7.2002, počnúc ktorým mohol vojakom vzniknúť nárok na výsluhový dôchodok podľa . Aplikácia a nasl. o sociálnom zabezpečení však nie je vylúčená pri nárokoch na starobný dôchodok, ktoré do 30.6.2002 už vznikli. Z vyššie citovaných skutočností vyplýva, že na priznanie, resp. prehodnotenie sumy dôchodkovej dávky - starobného dôchodku je príslušný osobitný orgán sociálneho zabezpečenia, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Keďže odporkyňa už priznala starobný dôchodok podľa a v znení neskorších predpisov, podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreného v rozsudku č. zo dňa 31.10.2012, tento postup nebol v súlade so zákonom a odporkyňa za daných okolností ani nebola oprávnená o takejto žiadosti rozhodnúť. Za účelom ústavne konformného výkladu právnych predpisov odporkyňa navrhovateľovi vyplácaný starobný dôchodok odníme až po zvýšení výsluhového príspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok a je vyplácaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Iným postupom by bola navrhovateľovi spôsobená ujma na získaných dôchodkových nárokoch. Pretože na základe dostatočne zisteného skutkového stavu bolo aj v ďalšom konaní preukázané, že nárok na prehodnotenie sumy starobného dôchodku navrhovateľovi nevznikol, jeho žiadosť odporkyňa opätovne zamietla. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom sa domáhal jeho preskúmania. Uviedol, že z dokumentácie, ktorú má odporkyňa k dispozícii, niet pochýb o tom, že navrhovateľ dňa 29.1.1999 dosiahol vek 55 rokov, bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v tom čase odpracoval 29 rokov a 266 dní v zamestnaní I. kategórie funkcií. Niet pochýb ani o tom, že navrhovateľ má odpracovaných 4791 dní, t. j. 13 rokov a 46 dní v III. pracovnej kategórii, vrátane učňovského štúdia a evidovanej náhradnej doby. Tiež uviedol, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok z I. kategórie funkcií podľa piatej časti , pretože odslúžil základnú vojenskú službu a službu policajta v rozsahu 29 rokov a 266 dní. Všetky ním odvedené finančné prostriedky za celú dobu dôchodkového poistenia do 30.4.1988 do všeobecného dôchodkového systému zostali v Sociálnej poisťovni a dodnes neboli poukázané na osobitný účet MV SR. Do 30.4.1998 existoval len jeden spoločný systém dôchodkového zabezpečenia pre všetkých občanov SR, do ktorého v prevažnej miere odvádzal odvody aj navrhovateľ. Keďže Sociálnou poisťovňou inkasované finančné prostriedky neboli prevedené na osobitný účet MV SR, navrhovateľ žiadal nové prepočítanie príslušnej sociálnej dávky práve od nej, a to za obdobie 29 rokov a 266 dní služby v Policajnom zbore a za výkon základnej vojenskej služby v ČSĽA. V civilnom zamestnaní má navrhovateľ odpracovaných ďalších 4791 dní, t. j. 13 rokov a 46 dní v III. pracovnej kategórii, podľa osobného listu dôchodkového poistenia a spĺňal teda všetky podmienky pre vznik starobného dôchodku oveľa skôr, ako v 62. roku veku (t. j. k 29.1.1999). Navrhovateľ žiadal o nové prepočítanie starobného dôchodku podľa kritérií a právnych noriem, ktoré platili v čase jeho služby. Odporkyňa nesprávne a protiprávne vyhodnotila celkovú dobu zamestnania navrhovateľa, ako aj doby zamestnania v I. kategórii funkcií, čo ho vážnym spôsobom diskriminuje a poškodzuje. Vzhľadom na uvedené domáha sa zrušenia napadnutého rozhodnutia odporkyne zo dňa 14.5.2014 a aby jej vec bola vrátená na ďalšie konanie, pričom je povinná nahradiť súdne trovy a trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo vyjadrení zo dňa 29.7.2014 odporkyňa s poukazom na totožné dôvody, ako sú uvedené aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Na pojednávaní konanom dňa 7.10.2014 navrhovateľ zotrval na svojom opravnom prostriedku a doplnil, že má vedomosť o tom, že niektorí jeho kolegovia taktiež nepracovali nepretržite do 31.12.2003 a starobný dôchodok im bol priznaný, a tento už aj poberajú. Považuje za absurdné, že skoro 30 rokov odvádzal poctivo peniaze, vek dovŕšil v roku 1999 a nedostane nič.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zotrval na písomných dôvodoch opravného prostriedku zo dňa 30.5.2014 a poukázal na skutočnosť, že proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. -72 zo dňa 17.2.2014 odporkyňa odvolanie nepodala. Napadnuté rozhodnutie zo dňa 14.5.2014 bolo vyslovene vydané nie na základe žiadosti navrhovateľa, a preto to, čo tam píše Sociálna poisťovňa, je zavádzajúce. Navrhovateľ už o nič nežiadal, a toto rozhodnutie bolo vydané výlučne z vlastnej iniciatívy odporkyne.

Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne zo dňa 29.7.2014 a vzhľadom k tomu navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 14.5.2014 ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v súlade s ust. - 250s preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne bolo vydané v súlade so zákonom.

Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 2.10.2013, doručenou odporkyni dňa 4.10.2013, požiadal o nové prehodnotenie jeho starobného dôchodku, ktorý poberá zo Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava. Uviedol, že od 1.4.1997 mu bol z Ministerstva vnútra SR priznaný príspevok za službu, ktorý sa neskôr začal považovať za výsluhový dôchodok. Od 29.10.2004 mu bol odporkyňou priznaný starobný dôchodok, nakoľko získal potrebný počet odpracovaných rokov. Keďže od 1.5.2013 bol pre poberateľov výsluhových dôchodkov schválený nový výpočet starobného dôchodku zo Sociálnej poisťovne, žiadal, aby mu odporkyňa urobila nový výpočet jeho starobného dôchodku, a to od 2.10.2010 (t. j. 3 roky spätne).

Krajský súd podľa oznámenia Ministerstva vnútra SR, odboru sociálneho zabezpečenia Bratislava č.: SPC-31.930-18/2005 zo dňa 19.8.2005, ktoré sa nachádza v administratívnom spise, zistil, že navrhovateľovi bol od 1.4.1997 priznaný príspevok za službu rozhodnutím č. SPC-31.930-1/6-97 zo dňa 17.12.1997 podľa - o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR v znení neskorších predpisov. Pre nárok na príspevok za službu a jeho výšku, ktorý dňom 1.7.2002 bol podľa ust. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok, bola navrhovateľovi zhodnotená doba trvania služobného pomeru 41 rokov, z toho doba výkonu základnej vojenskej služby od 2.10.1963 do 15.9.1965 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru v Zbore národnej bezpečnosti (Policajnom zbore) od 1.7.1969 do 31.3.1997 v I. kategórii funkcií a zvýhodnený zápočet za obdobie od 1.1.1985 do 31.12.1992. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odboru sociálneho zabezpečenia Bratislava č. SPOU-OSZ-31.930-27/2013-VZ zo dňa 24.9.2013 na určenie sumy priznanej dávky (príspevku za službu) bola navrhovateľovi zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 29 rokov a 266 dní, od 2.10.1963 do 15.9.1965 v I. kategórii funkcií (ZVS) a od 1.7.1969 do 31.3.1997 v I. kategórii funkcií (PZ).

Podľa o sociálnom poistení v znení v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nároku na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1.1.2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1.1.2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Z obsahu spisov je zrejmé, že navrhovateľ vykonával profesionálnu službu policajta v rozsahu viac ako 25 rokov a po ukončení služobného pomeru mu bol priznaný príspevok za službu podľa a .

Dňom 1.7.2002 nadobudol účinnosť o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa bodu 1 v znení od 1.7.2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú - o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že tam uvedené ustanovenia sa nepoužijú až od 1. júla 2002, počnúc ktorým mohol policajtom najskôr vzniknúť nárok na výsluhový dôchodok podľa . Aplikácia ustanovení a nasl. však nie je vylúčená pri nárokoch na starobný dôchodok, ktoré do 30. júna 2002 už vznikli.

Podľa , orgány sociálneho zabezpečenia sú federálne Ministerstvo práce a sociálnych vecí a ďalšie štátne orgány určené zákonmi národných rád. Ak ide o sociálne zabezpečenie vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov Zborov nápravnej výchovy, sú orgánmi sociálneho zabezpečenia ministerstvá národnej obrany a vnútra, ministerstva vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík a orgány uvedené v . O sociálnom zabezpečení príslušníkov Policajného zboru a Železničnej polície rozhodujú príslušné orgány Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Kompetencia príslušných orgánov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rozhodnúť o sociálnom zabezpečení policajtov, teda aj o nároku na starobný dôchodok, nie je v danom prípade ust. bodu 1 dotknutá, keďže navrhovateľ nebol od vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31.12.2003, ako to predpokladá ust. zákona o sociálnom poistení.

Je zrejmé, že navrhovateľ, narodený 29.1.1944, dosiahol vek 55 rokov 29.1.1999, a k tomuto dňu bol zamestnaný viac ako 25 rokov a spĺňa aj podmienku výkonu služby zaradenej do I. kategórie funkcií v rozsahu viac ako 20 rokov. Dňom 29.1.1999 teda splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok podľa . Po vzniku nároku na starobný dôchodok ďalej nebol zamestnaný (dôchodkovo poistený). Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa . Pokiaľ odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 14.12.2005 sama priznala navrhovateľovi od 29.10.2004 starobný dôchodok, nepostupovala správne, lebo vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ bol dôchodkovo poistený len do 31.3.1997 (od 1.4.1997 do 25.9.2002 doba evidencie navrhovateľa na úrade práce), nebola a nie je za daných okolností oprávnená o takej žiadosti rozhodnúť.

Keďže krajský súd dospel k záveru, že rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok podľa v spojení s a je daná právomoc príslušnému orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.5.2014, keďže bolo vydané v súlade so zákonom, podľa potvrdil. Na vecnej správnosti tohto rozhodnutia nič nemení ani skutočnosť, že v predchádzajúcom rozsudku sp. zn. -72 zo dňa 17.2.2014 krajský súd dostatočne nezohľadnil, že navrhovateľ splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok dňom 29.1.1999, kedy dovŕšil vek 55 rokov. Aplikácia ust. a nasl. totiž nie je vylúčená pri nárokoch na starobný dôchodok, ktoré do 30.6.2002 už vznikli. Záverom krajský súd poznamenáva, že súd, ktorý po vydaní nového rozhodnutia na základe návrhu na preskúmanie rozhodnutia orgánu sociálneho zabezpečenia (poistenia) toto nové rozhodnutie preskúmava, je povinný z vecnej stránky preskúmať zákonnosť tohto rozhodnutia bez toho, aby bol viazaný pôvodne vysloveným názorom súdu.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. v spojení s ust. . Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, a preto mu právo na náhradu trov nevzniklo, odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (účastníkom náhradu trov konania nepriznáva).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V Žiline, dňa 7. októbra 2014 JUDr. Zuzana Jančárová samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková