Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 804/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. októbra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, Advokátska kancelária,

Sibírska 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 25. mája 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. októbra

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho rozsudkom z 25. mája 2016 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský

súd“) rozsudkom č. k. -25 zo 7. októbra 2014 potvrdil rozhodnutie

č. 440 129 7080 0 zo 14. mája 2014, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj

„odporkyňa“), podľa o sociálnom zabezpečení

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a zákona

č. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “) zamietla žiadosť sťažovateľa o prehodnotenie sumy starobného

dôchodku od 2. októbra 2010 z dôvodu, že odporkyňa nie je oprávnená o takejto žiadosti

rozhodnúť. V rozhodnutí uviedla, že sťažovateľovi bol rozhodnutím odporkyne

zo 14. decembra 2005 od 29. októbra 2004 priznaný starobný dôchodok podľa § 65 a § 293a

ods. 3 , pričom odporkyňa nebola na takýto postup oprávnená,

a o ďalšom trvaní nároku sťažovateľa na starobný dôchodok rozhodne až po zvýšení

výsluhovej dávky vyplácanej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.

2.1 Najvyšší súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok krajského súdu č. k.

-25 zo 7. októbra 2014 tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie

č. 440 129 7080 0 zo 14. mája 2014 zrušil a vrátil jej vec na ďalšie konanie. V kľúčovej

časti odôvodnenia najvyšší súd uviedol, že „vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti

a ustanovenia právnych predpisov odporkyňa nie je oprávnená (a ani nemala) v danom

prípade o žiadosti o prehodnotenie sumy starobného dôchodku, ani o žiadosti o starobný

dôchodok rozhodnúť. Táto kompetencia, patrí príslušnému orgánu Ministerstva vnútra SR.

Pokiaľ teda odporkyňa napadnutým rozhodnutím zo 14. mája 2014 rozhodla o zamietnutí

žiadosti navrhovateľa o prehodnotenie sumy starobného dôchodku (ako aj rozhodnutím

zo 14. decembra 2005 rozhodla o priznaní starobného dôchodku), hoci nemala na takéto

rozhodnutie právomoc, prekročila tým svoje kompetencie.“.

3. Sťažovateľ je sklamaný napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu a následným

konaním Sociálnej poisťovne, ktorá v dôsledku napadnutého rozsudku najvyššieho súdu

svojím ďalším rozhodnutím č. 440 129 7080 0 zo 7. septembra 2016 úplne odňala

sťažovateľovi starobný dôchodok. Procesným právom účastníka konania je podľa názoru

sťažovateľa aj jeho právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu

riadne a bezchybne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2

(ďalej len „OSP“) s použitím prvej vety

totiž podľa sťažovateľa znamená právo účastníka na dostatočné, pregnantné a presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia. Toto sa v prípade sťažovateľa podľa jeho slov nestalo.

Sťažovateľ je presvedčený, že najvyšší súd nepostupoval dostatočne precízne

a vyčerpávajúco neodôvodnil svoje súdne rozhodnutie, a preto sa oprávnene nazdáva, že

toto konanie bolo už porušením jeho práva na spravodlivé súdne konanie.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Slovenská republika, zastúpená Najvyšším súdom SR, v konaní vedeného na

Najvyššom súde SR, pod sp. zn.: , porušila právo sťažovateľa... upravené

v ., ods. 1., SR a v ., ods. 1., Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd na spravodlivý proces, pretože rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, je

v rozpore so zákonom, najmä s právom sťažovateľa na spravodlivý súdny proces a právom

na súdnu ochranu.

Ústavný súd SR zrušuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.:

z 25.05.2016 a zároveň prikazuje Najvyššiemu súdu SR, aby vo veci ďalej konal a aby

rozhodol.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 5 000.- €,

ktoré je Najvyšší súd SR povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

Najvyšší súd SR je povinný nahradiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia

(v zmysle , o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov) trovy právneho zastúpenia vo výške 303.16 € a to

všetko na bežný účet advokáta...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

III.

6. Ústavný súd hneď v úvode konštatuje, že zo sťažnosti a z priložených príloh

vyplýva, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu bol doručený právnemu zástupcovi

sťažovateľa 16. júna 2016. Napadnutý rozsudok zároveň nadobudol právoplatnosť 16. júna

2016.

6.1 Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

6.2 Sťažovateľ bol oprávnený podať proti napadnutému rozsudku najvyššieho súdu

sťažnosť ústavnému súdu najneskôr 16. augusta 2016. Sťažnosť bola podaná na poštovú

prepravu 5. októbra 2016. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť nebola podaná v lehote

predpokladanej pre podanie sťažnosti.

6.3 Ústavný súd preto sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 3

pre oneskorenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2016