Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/376/2014

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s. r. o. so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti odporkyni U. C., nar. XX. X. XXXX, bytom M. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného splnomocneným advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, advokátska kancelária so sídlom Svidník, Ul. Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 740,17 EUR s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. -97 zo dňa 17. 12. 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil navrhovateľovi nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania vo výške 142,01 EUR na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy odvolacieho konania vo výške 40,52 EUR na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do troch dní.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporkyni domáhal zaplatenia neuhradených telekomunikačných služieb a zmluvnej pokuty, zamietol, keď mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že odporkyňa telekomunikačné služby navrhovateľovi uhradila a zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a z tohto dôvodu absolútne neplatná. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej aj „“) tak, že v konaní plne úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, režijný paušál a 20 % DPH v celkovej sume 142,01 EUR. Odporkyni, ktorá návrh na priznanie náhrady trov konania nepodala, okresný súd z tohto dôvodu náhradu trov konania nepriznal.

Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým okresný súd uložil navrhovateľovi nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 142,04 EUR, napadol v zákonnej 15 dňovej lehote veta prvá odvolaním navrhovateľ. Poukázal na to, že vynaložené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka sú neúčelné, nakoľko vedľajší účastník je v tomto prípade združením založeným za účelom ochrany spotrebiteľov. Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo založené, a z tohto dôvodu by združenie malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Odvolateľ nespochybnil ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak

spochybnil účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej problematiky, a z tohto dôvodu aj zákonom privilegovaného subjektu. Zdôraznil, že sám vedľajší účastník neposkytol ochranu práv odporkyni ako spotrebiteľke, ale táto bola poskytnutá prostredníctvom advokáta. Navyše vedľajší účastník do konania nepriniesol žiaden prínos a nepoukázal na iné skutočnosti, ako na tie, na ktoré súdy majú povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň poznamenal, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. V závere odvolania zdôraznil, že na podporu ochrany spotrebiteľa sú poskytované prostriedky štátom prostredníctvom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (keď napríklad Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS bola poskytnutá dotácia vo výške 4.000 EUR), preto vyjadril pochybnosť, či cieľom vedľajšieho účastníka je ochrana spotrebiteľa alebo profit z náhrady trov právneho zastúpenia. Na základe uvedeného odvolateľ navrhol, aby odvolací súd v zmysle rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania neprizná a tohto zaviaže nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania.

Vedľajší účastník k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že podľa má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Tým pádom má právo nechať sa v konaní zastupovať advokátom ( SR), čo súvisí aj s princípom rovnosti zbraní, a v prípade úspechu v spore, aj právo na náhradu trov konania. Trovy, ktoré boli vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne napadnutým výrokom rozsudku okresného súdu priznané, bezprostredne súviseli s konaním a úkony, ktoré vedľajší účastník uskutočnil, znamenali zamietnutie návrhu navrhovateľa, pokiaľ ide o uplatňovanú zmluvnú pokutu. Je absurdné, že navrhovateľ vyčíta vedľajšiemu účastníkovi hromadný vstup do konaní a zastúpenie advokátom, keď je to práve navrhovateľ, čo si hromadne voči spotrebiteľom uplatňuje neprijateľné zmluvné podmienky a je sám zastúpený silnou advokátskou kanceláriou. Osobitne zdôraznil, že je nesprávny názor navrhovateľa, že by sa na vstup vedľajšieho účastníka do konania vyžadoval súhlas spotrebiteľa, keď naopak platí, že súhlas účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka na jeho stranu prezumuje. Na základe uvedeného vedľajší účastník navrhol napadnutý výrok rozsudku o trovách konania vedľajšieho účastníka ako vecne správny potvrdiť a navrhovateľa zaviazať nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy odvolacieho konania vo výške 40,52 EUR.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v súlade s ust. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bola uložená povinnosť navrhovateľovi nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania, podľa ust. potvrdil ako vecne správny. V odvolaním nenapadnutej časti (výrok, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý a výrok, ktorým okresný súd rozhodol, že odporkyni náhradu trov konania nepriznáva) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý ( ).

Podľa ust. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu má, bezpochyby, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOSoprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporkyne (spotrebiteľky), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na výsledku konania“, pretože možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporkyne (spotrebiteľky) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení . V tomto prípade sa vedľajší účastník stáva nositeľom svojich procesných práv a povinnosti doručením svojho oznámenia súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, resp. doručením jeho oznámenia, že na výzvu niektorého z účastníkov do konania vstupuje (k uvedenému pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a pod.). Zo žiadneho z ustanovení nevyplýva, že by sa pre účinný vstup vedľajšieho účastníka do konania vyžadoval výslovný súhlas spotrebiteľa so vstupom do konania tak, ako na to poukazoval odvolateľ, keď zjavne nesprávnym spôsobom vykladá uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Keďže ustanovenie O. s .p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver, a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo ( ), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou

zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme, má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia patrí i náhrada trov právneho zastúpenia v prípade, ak trovy konania boli vynaložené účelne.

Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelné vynaložené považujú. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo na ochranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj keď účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že bol v konaní úspešný, každý úkon alebo každé iné vynaloženie trov treba posudzovať samostatne. Trovy vynaložené účastníkom konania ( i vedľajším účastníkom konania) v spore musia byť v príčinnej súvislosti s predmetom konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Z obsahu spisu je pritom zrejmé, že k zamietnutiu návrhu v časti uplatňovanej zmluvnej pokuty došlo v dôsledku kvalifikovanej obrany poskytnutej odporkyni prostredníctvom vedľajšieho účastníka, ktorý po oboznámení sa s návrhom zaslal súdu vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dna 11. 4. 2013. V tomto písomnom podaní vedľajší účastník kvalifikoval navrhovateľom uplatňovanú zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu jej neurčitosti a navyše poukázal na skutočnosť, že zmluvná pokuta rovnakého významu bola právoplatne vyhlásená za neprijateľnú viacerými súdnymi rozhodnutiami, čo pre navrhovateľa predstavuje zákonný zákaz jej ďalšieho uplatňovania. Uvedená argumentácia pritom bola jedným z dôvodov pre zamietnutie návrhu navrhovateľa. Okolnosť, že na absolútnu neplatnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky musí prihliadať súd ex off, nie je pre posúdenie dôvodnosti a účinnosti obrany vedľajšieho účastníka na strane odporkyne relevantná, a to už len z dôvodu, že v prejednávanom prípade nedošlo k posudzovaniu prijateľnosti navrhovateľom uplatňovanej zmluvnej pokuty (s následným zamietnutím návrhu navrhovateľa v tejto časti) z úradnej povinnosti, ale práve na návrh vedľajšieho účastníka, ktorý neprijateľnosť zmluvného dojednania, od ktorého navrhovateľ odvodzoval svoj nárok, v rámci ochrany práv spotrebiteľa uplatňoval.

Pokiaľ navrhovateľ v rámci svojho odvolania dôvodil, že vedľajší účastník ako spotrebiteľské združenie musí byť zo svojej podstaty schopný samostatne poskytovať právnu pomoc v súdnych konaniach, je potrebné zdôrazniť nasledovné. Podľa článku 29 SR sa právo združovať sa zaručuje každému a výkon tohto práva je možné obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Preto sa v občianskych združeniach (s výnimkou platiacou pre odborové organizácie podľa o združovaní občanov) môžu združovať akékoľvek subjekty práva, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sú odborne spôsobilé vykonávať všetky činnosti, ktoré to ktoré občianske združenie vykonáva. Preto napríklad občianske združenie, ktorého účelom je ochrana práv spotrebiteľa, môže byť tvorené napríklad výlučne len laikmi z oblasti práva a svoju činnosť v rámci súdnych konaní nutne realizovať (ak chce ochranu spotrebiteľa v súdnom konaní efektívne zabezpečiť) prostredníctvom tretích splnomocnených osôb, napríklad prostredníctvom advokáta. A rovnako môže byť takéto združenie tvorené odborníkmi z oblastí ochrany spotrebiteľa pôsobiacimi napríklad v oblasti potravinárstva, skúšobníctva kvality výrobkov a pod., ktorá skutočnosť by rovnako neznamenala, že uvedené osoby dokážu spotrebiteľovi poskytnúť kvalifikovanú pomoc aj v súdnom konaní bez pomoci právne kvalifikovanej osoby. Zo samotnej skutočnosti, že vedľajší účastník je podľa znenia svojich stanov založený za účelom ochrany spotrebiteľa, teda nemožno (tak ako to urobil navrhovateľ) ešte vyvodiť, že vedľajší účastník je sám o sebe spôsobilý kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi v rámci súdneho konania poskytnúť. Uvedené platí tým skôr, že v konaní nebolo preukázané, že by členmi vedľajšieho účastníka boli osoby, ktoré majú právnické vzdelanie.

Rovnako nenáležitý je i poukaz odvolateľa na skutočnosť, že Ministerstvo hospodárstva SR finančne podporuje činnosť občianskych združení, v roku 2012 vyplatilo Združeniu na ochranu spotrebiteľa HOOS sumu 4.000 EUR, ktorá skutočnosť má podľa odvolateľa vplyv na účelnosť vynaložených trov vedľajšieho účastníka. K uvedenému odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že mu nie je zrejmá existencia súvislosti medzi skutočnosťou, že Ministerstvo hospodárstva SR môže finančne podporiť občianske združenia, a právom takýchto združení na náhradu trov konania. Právo na náhradu trov konania má totiž slúžiť výlučne na náhradu tých nevyhnutných nákladov, ktoré tomu ktorému účastníkovi v konaní vznikli. Pokiaľ ich v konaní úspešný účastník vynaložil, má právo na ich náhradu od toho účastníka, ktorý v konaní úspešný nebol. Uvedené právo je potom úplne odlišné od

oprávnenia ministerstva finančne podporovať niektoré aktivity občianskych združení. Opačný výklad by totiž neodôvodnene odopieral občianskemu združeniu založenému na ochranu spotrebiteľa právo na náhradu trov konania, a to aj v prípade, ak tieto boli účelne vynaložené a nekryté poskytnutou podporou, a naopak by došlo k neprípustnému zvýhodneniu v konaní neúspešného dodávateľa, ktorý napriek skutočnosti, že uplatňoval svoj nárok nedôvodne, nemusel nahradiť vedľajšiemu účastníkovi protistrany trovy konania, ktoré tento v konaní úspešný vedľajší účastník účelne vynaložil.

Možno, teda, uzavrieť, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal v rámci konania úkony nevyhnutné pre úspech vedľajšieho účastníka (i odporkyne) vo veci, t. j. poskytol právne služby, ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu. Preto sa nemožno stotožniť s úvahami navrhovateľa o neúčelnosti trov vedľajšieho účastníka. Rovnako neboli dôvodné ani námietky odvolateľa, že na vstup vedľajšieho účastníka do konania sa vyžadoval súhlas odporkyne a že skutočnosť, že vedľajším účastníkom je združenie na ochranu spotrebiteľa, vylučuje potrebu (a tým aj účelnosť) jeho právneho zastúpenia advokátom. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti o trovách konania vedľajšieho účastníka potvrdil ako vecne správny podľa , keď výška priznaných trov právneho zastúpenia a ani miera úspechu jednotlivých účastníkov v konaní nebola zo strany navrhovateľa namietaná, preto sa nestala predmetom skúmania odvolacieho súdu.

V odvolaním nenapadnutej časti (výrok, ktorým bol návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietnutý, a výrok, ktorým okresný súd rozhodol, že odporkyni náhradu trov konania nepriznáva) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý ( ).

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia , v spojení s , a teda, rozhodol podľa zásady úspechu v konaní. Navrhovateľ, hoci si trovy odvolacieho konania uplatnil, nebol v odvolacom konaní úspešný. Preto navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nevzniklo. Vedľajší účastník na strane odporkyne bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu podľa vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si uplatnil v rámci podaného odvolania. Na základe uvedeného odvolací súd zaviazal navrhovateľa, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný, k povinnosti uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy odvolacieho konania v celkovej sume 40,52 EUR za jeden úkon právnej služby, a to podanie odvolania, spolu s paušálnou náhradou výdavkov (režijný paušál) za uvedený úkon právnej služby a DPH. Z tarifnej hodnoty veci predstavuje tarifná odmena za jeden úkon právnej služby 25,73 EUR (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu podľa , s použitím vyhlášky), režijný paušál 8, EUR ( vyhlášky) a DPH 6, EUR, spolu 40, EUR.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.