Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9T-106-2018.pdf
PDF · 102.86 KB
Case nature
Area
Subarea
9T/106/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Dziaka a prísediacich Miroslava Grella a JUDr. Denisy Očenášovej, v trestnej veci obžalovaného V. V., pre (v bode 1 a 2 obžaloby) pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a pre (v bode 3 obžaloby) prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.02.2023, takto
rozhodol:
Obžalovaný V. J. E. S. P. R. V. Y. R. N. Á. T. , T. W. V., N.. XX.XX.XXXX M. Š., S. C. W. N. XXXX/XX Š. - M., Y.. Š., C. Č. M. M. C. M. Ú. Ž., sa s ohľadom na § 166 Trestného poriadku pri nezmenenom výroku o vine vyslovenej rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 17.02.2021 sp. zn. 9T/106/2018-243, právoplatný v časti výroku o vine dňa 17.02.2021, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Galanta zo dňa 29.04.2021 sp. zn. 9T/106/2018 - 260, právoplatné dňa 13.05.2021, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/41/2021 - 272 zo dňa 16.12.2021, za
- (v bode 1 a 2) úmyselný pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s úmyselným prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona,
- (v bode 3) úmyselný prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s úmyselným prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona
odsudzuje:
v bode 1 a 2:
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste uloženom obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/38/2019 zo dňa 07.02.2019, právoplatný (čo do výroku o vine a treste) dňa 07.02.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l) a § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, a za použitia § 42 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona, na súhrnný a zároveň úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
v bode 3:
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste uloženom obžalovanému
- trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/90/2020 zo dňa 25.04.2020, právoplatný (čo do výroku o vine a treste) dňa 25.04.2020,
- rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/93/2020 zo dňa 23.09.2020, právoplatný dňa 23.09.2020,
- trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 9T/21/2021 zo dňa 08.04.2022, právoplatný dňa 13.05.2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l) a § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, a za použitia § 42 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, za súčasnej aplikácie § 39 ods. 2 písm. d) v spojení s ods. 4 Trestného zákona per analogiam, na súhrnný a úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky a 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na trest prepadnutia veci, a to úlomky drevenej palice - 4 ks rôznej dĺžky podľa zápisnice o vydaní veci zo dňa 25.09.2019 pod ČVS: Y.-XXX/MO-B.-XXXX na č. l. 93.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva Slovenská republika.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú Q. B., N.. XX.XX.XXXX M. Š., C.Ý. W. Q. XXX/ X, B., W. W. Q. XXX, B., B. T., s uplatneným nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal na tunajší súd
- dňa 05.10.2018 obžalobu na obžalovaného (datovanú 02.10.2018) č. XPv XXX/XX/XXXX - XX (skutky 1 a 2), vec bola na tunajšom súde zaevidovaná pod sp. zn. 9T/106/2018,
- dňa 25.02.2020 obžalobu na obžalovaného (datovanú 25.02.2020) č. X W. XXX/XX/XXXX - XX (skutok 3), vec bola na tunajšom súde zaevidovaná pod sp. zn. 2T/15/2020.
Uznesením zo dňa 02.03.2020 (právoplatné toho dňa) tunajší súd spojil uvedené dve veci podľa § 21 ods. 3 Trestného poriadku na spoločné konanie a prejednanie, všetko pod sp. zn. 9T/106/2018.
Súd vykonal následne vo veci hlavné pojednávanie, kedy na jeho termíne dňa 17.02.2021 obžalovaný vyhlásil v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vinu zo všetkých 3 skutkov kladených mu podanými obžalobami za vinu. Súd jeho vyhlásenie vzápätí prijal. Po vykonanom dokazovaní ohľadne ukladania trestu, vyhlásil tunajší súd na danom termíne hlavného pojednávania (17.02.2021) rozsudok, ktorým uznal obžalovaného za vinného zo žalovaných skutkov a uložil mu trest (zvlášť za skutky 1 a 2 a za skutok 3). Na odvolanie obžalovaného i prokurátora proti uvedenému rozsudku, Krajský súd v Trnave ako súd odvolací svojím uznesením zo dňa 16.12.2021 sp. zn. XTo/XX/XXXX - 272 (právoplatný toho dňa) zrušil napadnutý prvostupňový rozsudok tunajšieho súdu čo do výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, a vrátil vec tunajšiemu súdu v danom rozsahu na opätovné prejednanie a rozhodnutie (odvolací súd vytkol prvostupňovému súdu najmä nedôsledné vysporiadanie sa s otázkou zbiehajúcej sa trestnej činnosti obžalovaného, najmä ohľadne už skôr právoplatne uložených trestov za ňu, čo by sa malo odzrkadliť v ukladaní trestu obžalovanému v tomto konaní). Vina obžalovaného tak ostala, aj po odvolacom konaní, právoplatne konštatovaná skrze rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 17.02.2021.
Súd následne nariadil termín hlavného pojednávania. Na termíne hlavného pojednávania dňa 01.02.2023 súd vykonal dokazovanie zamerané na ukladanie adekvátneho trestu obžalovanému, pričom skrze § 269 Trestného poriadku oboznámil na hlavnom pojednávaní nasledovné listiny/dokumenty:
- hodnotenie obžalovaného z ÚVTOS Ž. (č. l. 315 - 316),
- lustrácia zo Sociálnej poisťovne zo dňa 30.01.2023 (č. l. 320 - 321),
- aktuálna lustrácia priestupkov (CESDAP) zo dňa 30.01.2023 (č. l. 322 - 323),
- na č. l. 147 vyš. spisu Y.-XXX/VYS-B.-XXXX výpis evidencie priestupkov,
- na č. l. 107 - 108 vyš. spisu Y.T.-XXX/MO-B.-XXXX výpis evidencie priestupkov,
- aktuálna lustrácia/odpis registra trestov zo dňa 30.01.2023 (č. l. 324 - 326),
- podstatný obsah spisu tunajšieho súdu (v rozsahu rozhodnutia súdu), sp. zn. 0T/38/2019,
- podstatný obsah spisu tunajšieho súdu (v rozsahu rozhodnutia súdu a listín k uloženému trestu povinnej práce), sp. zn. 0T/90/2020 (obžalovaný k danému uviedol, že pokiaľ ide o priebežnú správu na č. l. 69, tak nie je pravda, že by sa vyhýbal výkonu uloženého trestu povinnej práce, poštu si nechal preposielať k svojej matke, vtedy mu aj sudca povedal, že pravdepodobne sa ten trest nebude dať vykonať, z čoho obžalovaný aj vychádzal),
- podstatný obsah spisu tunajšieho súdu (v rozsahu rozhodnutia súdu), sp. zn. 31T/93/2020,
- podstatný obsah spisu tunajšieho súdu (v rozsahu rozhodnutia súdu), sp. zn. 9T/21/2021.
Prokurátor právom záverečnej reči navrhol vo vzťahu ku skutku v bode 1 a 2 obžaloby uložiť obžalovanému, s poukazom na príslušné ustanovenia Trestného zákona [§ 194 ods. 1, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1] nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere najmenej 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, a zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušiť výrok o treste trestného rozkazu tunajšieho súdu sp. zn. 0T/38/2019. Vo vzťahu ku skutku v bodu 3 obžaloby navrhol uložiť obžalovanému, s poukazom na príslušné ustanovenia Trestného zákona [§ 212 ods. 3, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 42 ods. 1, ods. 2 nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredný stupňom stráženia, za súčasného zrušenia podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona výroku o treste v rozhodnutiach tunajšieho súdu sp. zn. 0T/90/2020, 31T/93/2020 a 9T/21/2021, zároveň tiež trest prepadnutia veci (4 ks palice).
Obhajca obžalovaného právom záverečnej reči poukázal na obžalovaným učinené vyhlásenie o vine, priznanie sa už v prípravnom konaní a oľutovanie skutkov, tiež na skutočnosť, že skutky krádeže sú staršieho dáta (takmer 5 rokov), z odpisu z registra trestov ako i zo spisu vyplýva, že aktuálne obžalovaný vykonáva trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, pričom podľa hodnotenia ústavu na výkon trestu odňatia slobody jeho náprava úspešne napreduje, bola mu 4x udelená pochvala, disciplinárne potrestaný nebol ani raz. V čase páchania trestnej činnosti bol v ťažkej životnej situácii, žil ako bezdomovec bez príjmu, všetky tieto skutočnosti by mal súd zohľadniť pri ukladaní trestu. Aktuálne vykonávaný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky považuje obhajoba za dostatočný, kedy je možné aplikovať § 44 Trestného zákona a upustiť od uloženia súhrnného trestu, resp. ak by súd zohľadnil aj vyhlásenie o vine, je možné aplikovať aj § 39 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby.
Obžalovaný sa právom záverečnej reči (či posledného slova) nevyjadril.
Pre súd z vykonaného dokazovania vyplynulo nasledovné (k uloženým trestom). Pokiaľ ide o skutky 1 a 2 v zmysle obžaloby, spáchané boli dňa 19. a 21.07.2018 [súdom právoplatne skrze rozsudok zo dňa 17.02.2021 kvalifikované ako pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona]. Z odpisu z registra trestov obžalovaného, ako i z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 0T/38/2019, súd zistil, že v prípade ukladania trestu za uvedené skutky 1 a 2 je potrebné ukladať obžalovanému okrem úhrnného trestu aj súhrnný trest v zmysle zásad na ukladanie úhrnného trestu, za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu tunajšieho súdu zo dňa 07.02.2019, právoplatný, čo do výroku o vine a treste, dňa 07.02.2019 [uvedeným trestným rozkazom zo dňa 07.02.2019 bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona spáchaného dňa 04.02.2019]. Súd dospel totiž k záveru, že skutky 1 a 2 v zmysle obžaloby spáchal obžalovaný skôr, ako mu bol tunajším súdom doručený odsudzujúci trestný rozkaz za prečin krádeže spáchaný 04.02.2019. Pokiaľ ide o skutky krádeže, vznesenie obvinenia za skutky
1 a 2 bolo obžalovanému oznámené už dňa 24.07.2018 (§ 122 ods. 13 Trestného zákona), vo vzťahu k následnému skutku zo dňa 04.02.2019 teda nejde o jeden pokračovací trestný čin. Súd pre časové rozpätie cca 7 mesiacov, tiež iný spôsob spáchania (vlámanie do bytového domu v 07/2018 vs. krádež v potravinách v 02/2019) a iný predmet útoku (bicykle/kolobežka vs. sladkosti) by ani tak nevidel v krádežiach jeden pokračovací trestný čin; v tomto prípade išlo o viacčinný súbeh trestného činu krádeže (kedy pri skutkoch 1 a 2 bol jedným činom spáchaný nielen prečin krádež, ale i prečin porušovania domovej slobody).
Pokiaľ ide skutok 3 v zmysle obžaloby, spáchaný bol dňa 24.09.2019 [súdom právoplatne skrze rozsudok zo dňa 17.02.2021 kvalifikovaný ako úmyselný prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s úmyselným prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona]. Z odpisu z registra trestov obžalovaného, ako i z pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 0T/90/2020, 31T/93/2020 a 9T/21/2021, súd zistil, že v prípade ukladania trestu za skutok 3 je potrebné ukladať obžalovanému okrem úhrnného trestu aj súhrnný trest v zmysle zásad na ukladanie úhrnného trestu, za súčasného zrušenia výrokov o treste v
- trestnom rozkaze Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/90/2020 zo dňa 25.04.2020, právoplatný (čo do výroku o vine a treste) dňa 25.04.2020 [uvedeným trestným rozkazom bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu krádež podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona],
- rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/93/2020 zo dňa 23.09.2020, právoplatný dňa 23.09.2020 [uvedeným rozsudkom bola súdom schválená dohoda o vine a treste medzi obžalovaným a prokurátorom, s právnou kvalifikáciou skutku ako pokračovacieho zločinu krádež podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. g), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, za súčasného zrušenia výroku o vine a treste trestného rozkazu uvedené v odrážke vyššie a uloženia spoločného trestu za pokračovací trestný čin],
- trestnom rozkaze Okresného súdu Galanta sp. zn. 9T/21/2021 zo dňa 08.04.2022, právoplatný dňa 13.05.2022 [uvedeným trestným rozkazom bol obžalovaný uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu krádež podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. g), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, za súčasného zrušenia výroku o vine a treste trestného rozkazu a rozsudku uvedených v dvoch odrážkach vyššie a uloženia spoločného trestu za pokračovací trestný čin]. Súd totiž dospel k záveru, že skutok 3 v zmysle obžaloby spáchal obžalovaný skôr, ako mu bol tunajším súdom doručený odsudzujúci trestný rozkaz sp. zn. 0T/90/2020 zo dňa 25.04.2020. V prípade ukladania súhrnného trestu za skutok 3, je nutné aplikovať § 42 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (viacčinný súbeh úmyselných prečinov a pokračovacieho zločinu).
Z vykonaného dokazovania k osobe obžalovaného vyplynulo, že ide o osobu páchateľa - recidivistu, dokonca špeciálneho recidivistu zameraného na páchanie majetkovej trestnej činnosti, v drvivej prevahe krádeží (č. l. 325 - odpis registra trestov), čomu nasvedčujú aj priestupkové záznamy (č. l. 147 vyš. spisu Y.-XXX/VYS-B.-XXXX, č. l. 107 - 108 vyš. spisu Y.-XXX/MO-B.-XXXX, č. l. 322 - 323). Nedá sa však súdu nezohľadniť
- skutočnosť, že obžalovaný sa k tu žalovanej trestnej činnosti doznal a oľutoval ju - rovnako učinil aj v na hlavnom pojednávaní oboznámených prípadoch zbiehajúcej sa trestnej činnosti.
- správa resp. hodnotenie obžalovaného z ÚVTOS Ž. (č. l. 315 - 316), z ktorej vyplýva pre súd jednoznačný záver, že náprava obžalovaného bola úspešne započatá a aktuálne prebieha s pozitívnymi vyhliadkami, pokiaľ ide o prevýchovu obžalovaného (aj smerom k zodpovednosti) - z hodnotenia totiž plynie, že obžalovaný aktívne a zmysluplne využíva svoj voľný čas (napr. aktívne členstvo v akvaristickom krúžku), úspešne ukončil rekvalifikačný kurz (zakladanie a ošetrovanie zelene), pracovne bol činný na pracovisku obuvníckeho charakteru, aktuálne je zaradený na pracovisku textilnej výroby (s pracovnou morálkou na požadovanej úrovni), z radov odsúdených je poverený funkciou služby (ktorú vykonáva zodpovedne), v priebehu roka 2022 bol 4x disciplinárne odmenený (disciplinárne potrestaný doposiaľ nebol). Pracovnú činnosť počas výkonu trestu odňatia slobody dokladuje aj lustrácia zo Sociálnej poisťovne( č. l. 320 - 321).
Za takto zisteného stavu nebolo podľa názoru súdu, pokiaľ ide o ukladanie úhrnného trestu za skutky 1 a 2 (vrátane ukladania súhrnného trestu, pokiaľ ide o skutok v zmysle trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/38/2019 zo dňa 07.02.2019), potrebné siahnuť po vyššej než samotnej spodnej hranici trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov (po úprave trestnej sadzby vzhľadom na prevahu
priťažujúcich okolností, v zmysle zásad pre ukladanie trestu vrátane súhrnného/úhrnného trestu, mohol súd ukladať trest odňatia slobody v rozmedzí 8 mesiacov až 2 roky). Dané podľa názoru súdu plne platí, aj pokiaľ ide o žalovaný skutok 3, kedy pri prevahe priťažujúcich okolností, v zmysle zásad pre ukladanie aj súhrnného/úhrnného trestu, aj s poukazom na § 41 ods. 2 Trestného zákona, mohol súd ukladať trest odňatia slobody v rozmedzí 5 rokov a 4 mesiace až 13 rokov a 4 mesiace - takto určená trestná sadzba by však podľa názoru súdu bola pre obžalovaného neprimerane prísna, vzhľadom na aktuálny priebeh jeho prevýchovy a tiež doznanie sa k trestnej činnosti (v čase bez predznamenania výroku o treste, v podstate bez následnej potreby vykonávať dokazovanie k vine), preto súd siahol v jeho prípade po mimoriadnom znížení trestu [§ 39 ods. 2 písm. d) v spojení s ods. 4 Trestného zákona] a uložil mu trest odňatia slobody pod dolnou hranicou uvedenej trestnej sadzby, v trvaní 4 roky a 4 mesiace, ktorá výmera tohto druhu trestu podľa názoru súdu adekvátnejšie odzrkadľuje závažnosť spáchanej trestnej činnosti (viacčinný súbeh prečinu a zločinu), avšak i aktuálny stav nápravy/prevýchovy obžalovaného. Podľa názoru súdu, nie je na dosiahnutie účelu trestu v zmysle § 34 Trestného zákona potrebné ukladať trest odňatia slobody dlhšieho trvania. Súd nevidel však priestor pre upustenie od uloženia súhrnného trestu, ako navrhovala obhajoba, nakoľko s ohľadom na mnohosť a závažnosť trestnej činnosti, za ktorú tu súd tresty ukladá, až tresty ukladané týmto rozsudkom považuje súd za tresty dostatočné na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného. Súd týmto rozsudkom ukladal trest odňatia slobody, berúc do úvahy nielen závažnosť páchanej trestnej činnosti, ale aj ustanovenie § 42 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozhodnutím.
Súd v oboch prípadoch ukladania trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného na ich výkon o ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia (ako vyplýva zo záznamu č. 5 v odpise registra trestov na č. l. 325, obžalovaný bol pred spáchaním tu žalovaných skutkov už vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin).
Súd neukladal obžalovanému ochranný dohľad, nakoľko mal za to, že (i) na jeho uloženie nie sú splnené podmienky (§ 76 ods. 1 Trestného zákona), resp. (ii) vzhľadom na vyššie uvedené o osobe obžalovaného, jeho uloženie nie je potrebné (§ 76 ods. 2 Trestného zákona, pokiaľ ide o odsúdenie za skutok 3).
K uloženiu trestu prepadnutia veci - 4 ks palice, za použitia ktorej obžalovaný spáchal skutok v bode 3 obžaloby, pristúpil súd vzhľadom k doznaniu sa obžalovaného k danému skutku (teda že danú vec, ktorá mu patrí, na spáchanie trestného činu použil).
Skrze tento rozsudok uložený trest považuje súd za zákonný, primeraný (nie príliš prísny, nie príliš benevolentný), spravodlivý, bezo zvyšku napĺňajúci účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona, a to aj z pohľadu individuálnej prevencie či prevýchovy obžalovaného na jedinca, ktorý sa už v budúcnosti trestnej činnosti dopúšťať nebude (správnosť týchto záverov súdu, v prípade právoplatnosti tohto rozsudku, však preverí až budúci čas a v ňom zaznamenané počínanie si obžalovaného).
K nároku na náhradu škody. Pokiaľ ide o uplatnené nároky na náhradu škody, k času vyhlásenia tohto rozsudku bol uplatnený jeden nárok na náhradu škody zo strany poškodenej Q. B. (skutok v bode 3). V prípravnom konaní uplatnila náhradu škody za bolestné (č. l. 37 vyšetrovacieho spisu ČVS: Y.- XXX/MO-B.-XXXX). Nakoľko však predmetný uplatnený nárok by vyžadoval vykonať vo veci ďalšie dokazovanie (nad rámec dokazovania, pokiaľ ide o ukladaný trest obžalovanému), najmä s ohľadom na obsah vyšetrovacieho spisu ČVS: Y.-XXX/MO-B.-XXXX skrze znalecké skúmanie (znalecký posudok č. XXX/XXXX na č. l. 82, s ohľadom na vyčíslenie bolestného na č. l. 91), čím by bolo trestné konanie predĺžené, súd odkázal poškodenú s ňou uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Tento rozsudok bol prijatý senátom v pomere hlasov 3:0, a to čo do výroku o vine a treste (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku v časti výroku o vine nie je prípustné odvolanie ani dovolanie, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (§ 257 ods. 5 Trestného poriadku).
Proti tomuto rozsudku v časti výroku o treste a náhrade škody možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Galanta. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku); v mene obžalovaného je oprávnený odvolanie podať aj jeho obhajca (§ 44 ods. 2 Trestného poriadku),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316 ods. 1 Trestného poriadku).