Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/18/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľov: 1/ N. S., bytom K., N. XX, 2/ Mgr. T. Z., nar. XX. A. XXXX, bytom C. C., E. X a 3/ S. R., nar. XX. B. XXXX, bytom T., X. U všetci zastúpení advokátom: JUDr. Boris Novomestský, Bratislava, Koceľova 9, proti odporcovi: N. F., nar. XX. A. XXXX, bytom N. H. N., D. X, adresa na doručovanie: K., D. XXXX/XX, zastúpeného splnomocnencom: JUDr. S. S., nar. X. A. XXXX, bytom S., L. XXXX/XX, adresa na doručovanie: C., M. XX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 4. júna 2013 č. k. -705, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej návrh zamietajúcej časti proti odporcovi 2/ z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh voči všetkým trom pôvodným odporcom: U. U., N. F. a Slovenskému pozemkovému fondu Bratislava a to návrh zmenený uznesením z 29.12.2012 č. k. -635. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil právne ustanovením , O. z. (z. č. - ) v znení zmien a noviel a , (z. č. v znení zmien a noviel - ) a vecne tým, že z vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov Ing. S. R., N. E., B. E., Ing. F. D., G. O., Z. P. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to prídelovou listinou, potvrdením Mestského úradu v Seredi zo dňa 10.3.1998, spisovým materiálom Slovenského pozemkového fondu mal za preukázané, že prídelovou listinnou zo dňa 2.7.1954 vydanou bývalým Okresným národným výborom v Seredi bol pridelený do vlastníctva navrhovateľky 1/ a jej manžela C. S. pozemok parc. č. XXXX/XB XX o výmere 1400 m2 a z ideového parcelačného plánu, ktorý bol spracovaný pracovnou skupinou pre pozemkovú reformu zistil, že jeho súčasťou nikdy nebol geometrický plán a pridelené pozemky uvedené v tomto ideovom parcelačnom pláne neobsahovali parcelné čísla, ale len označenia B1 až B178. Až z geometrického plánu č. 31445748-42/97 zistil, že parc. č. XXX bola vytvorená z PK parcely č. XXXX/X vedenej vo vložke č. 813. Mal za preukázané, že zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníctva uzavretej medzi Slovenským pozemkovým fondom Bratislava a U. U. bolo prevedené na pôvodného odporcu 1/ vlastnícke právo aj k parc. č. XXX orná pôda o výmere 1720 m2 v k. ú. K. ako k celku a z kúpnej zmluvy následne uzatvorenej medzi pôvodným odporcom 1/U. U. a odporcom 2/ N. F. bolo preukázané, že vlastnícke právo bolo prevedené na N. F., ktorý je doposiaľ vlastníkom. Súd prvého stupňa ďalej dôvodil, že navrhovateľka 1/ prídelovou listinnou nadobudla spoluvlastnícky podiel v 1/2 k nehnuteľnostiam v prídelovej listine označeným ako parc. č. XXXX/X C stavebný pozemok o výmere 1400 m2, avšak neuniesla dôkazné bremeno a v konaní nepreukázala, že táto nehnuteľnosť je totožná, teda identická s parc. č. XXX, záhrady o výmere 1720 m2 vedenej na LV č. XXXX k. ú. K., ktorú skutočnosť potvrdila aj Správa katastra Galanta, z ktorého dôvodu súd jej návrhu v tejto časti ako nedôvodný zamietol a pokiaľ sa navrhovatelia v 1/ až 3/ rade domáhali určenia, že poručiteľ C. S., zomr. XX.X.XXXX bol v čase úmrtia podielovým spoluvlastníkom, mal súd prvého stupňa za to, že nie je možné určovať vlastnícke právo k nehnuteľnému majetku spätne, teda ku dňu smrti zomrelého, keďže súd pri svojom rozhodnutí vychádza zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania a z tohto dôvodu takýto návrh navrhovateľov zamietol ako

nedôvodný a pokiaľ sa navrhovatelia domáhali určenia, že časť nehnuteľnosti patrí do novoobjaveného dedičstva po C. S. mal za to, že ako pri navrhovateľke 1/ nebolo unesené dôkazné bremeno a nebola preukázaná identita parciel. Pre poriadok súd prvého stupňa uzavrel, že pokiaľ aj navrhovatelia dôvodili, že určité nehnuteľnosti dobromyseľne užívali, na takúto ich námietku neprihliadol, nakoľko z vykonaného dokazovania nebolo možné ustáliť, ktoré nehnuteľnosti a v akom rozsahu užívali a nedali spracovať geometrický plán, ba práve naopak žiadali súd, aby rozhodol bez geometrického plánu. Súd prvého stupňa vo vzťahu k odporcovi 1/ a 3/ mal za to, že títo nie sú pasívne legitimovaní vystupovať v tomto konaní na strane odporcov, a preto návrh voči nim zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa nerozhodol s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3, keď tak učiní až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1/ až 3/ (po upresnení právnej zástupkyne na odvolacom pojednávaní len voči zamietnutiu návrhu vo vzťahu k odporcovi 2/). Dôvodili, že s rozhodnutím nesúhlasia, nakoľko navrhovateľka 1/ preukázala, že dňa 2.7.1954 Okresný národný výbor v Seredi prídelovou listinnou pridelil manželom S. C. a N., rod. L. nehnuteľnosť parc. č. XXXX/X C o výmere 0,14h (1400 m2) spôsob obrábania stavebný pozemok za prídelovú cenu 2.800 Kčs a dňa 18.11.1965 Okresný národný výbor Galanta vydal príkaz na vykonanie zrážok zo mzdy C. S. na sumu 2.800 Kčs a dňa 23.11.1965 C. S. vykonal zápis na príkaz o zrážkach zo mzdy „Žiadam, aby mne pridelené pozemky v K. bol zrušený, nakoľko sa jedná o asanačné pásmo“; dňa 11.7.1966 vydal Okresný národný výbor Galanta rozhodnutie č. 75/66 SD, ktorým zrušil výmer, avšak doba užívania od roku 1948 do roku 1965 bola spolu 17 rokov. Namietali, že rozhodnutie Okresného národného výboru treba považovať za neplatné, keď tento s pôsobnosťou pre Slovensko v rámci bývalej ČSR mohol majetok prídelcovi odňať do 10 rokov od ujatia sa držby a ak prídelca nehospodáril so starostlivosťou riadneho hospodárstva. V tejto súvislosti poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 28.10.1997. Mali za to, že vlastnícke právo k pozemku odňal orgán, ktorý na to nemal kompetencie, a preto ostalo vlastnícke právo C. S. zachované a po jeho smrti prešlo na dedičov, navrhovateľov 1/ až 3/. Dodali, že ako vlastník je zapísaný odporca 2/, ktorý vlastnícke právo nadobudol podľa kúpnej zmluvy, avšak táto je neplatná od počiatku, pretože bola uzavretá s nevlastníkom a odporca 1/ previedol na odporcu 2/ viac majetku ako mal vo vlastníctve, preto je tento úkon absolútne neplatný. K výmere pozemku dodali, že v prídelovej listine sa hovorí o približnej výmere a zákresom pri technicko- hospodárskom mapovaní v júni 1983 bola stanovená výmera na 1720 m2 a evidenčný list č. XXX zo dňa 12.11.1985 potvrdzuje, že parc. č. XXX je o výmere 1720 m2, keďže i manželia E. za daný pozemok platili daň z takejto výmery a z tohto náčrtu vychádzal aj geodet Ing. F. C. pri vyhotovovaní geometrického plánu pre Slovenský pozemkový fond v júni 1997. Dodali, že ak by parcela č. XXX mala výmeru 1400 m2 nemohol by geodet v geodetickom pláne stanoviť výmeru 1720 m2. Záverom poukázali na identický spor vedený na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. , kde boli účastníkmi na strane navrhovateľov N. E. a B. E. a v danej veci bolo návrhu vyhovené, a preto rozsudok v danej veci možno považovať za precedens a ak súd prvého stupňa konštatoval, že žalobcovia splnili podmienky vydržania je prekvapujúce, že tá istá zákonná sudkyňa v tejto veci (sp. zn. ) najskôr návrhu vyhovela a teraz konštatuje opak. Uviedli, že preukázali svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení, preukázali svoje vlastníctvo k nehnuteľnosti parc. č. XXX, ktoré nadobudli jednak na základe prídelovej listiny a jednak na základe vydržania. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a určil, že navrhovateľka 1/ N. S., rod. L., nar. XX. K. XXXX, bytom N. XXX, K. je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti parcela registra „C“, parc. č. XXX - záhrady o výmere 1720 m2 v podiele 1/2 k celku, zapísanej na LV č. XXXX, vedeného na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra Galanta pre k.ú. K. na základe vydržania a určil, že poručiteľ C. (C.) S., rod. S., nar. XX.X.XXXX, zomr. dňa XX.X.XXXX naposledy bytom F. XXXX, O. bol v čase úmrtia podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parcela registra „C“, parc. č. XXX - záhrady o výmere 1720 m2 v podiele 1/2 k celku, zapísanej na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra Galanta na LV č. XXXX pre k.ú. K. na základe vydržania. Táto časť nehnuteľnosti patrí do novoobjaveného dedičstva po poručiteľovi C. S., rod. S., manželovi navrhovateľky 1/ a otcovi navrhovateľov 2/ a 3/. Uplatnili si i náhradu trov prvostupňového, odvolacieho i dovolacieho konania.

K odvolaniu navrhovateľov sa vyjadril pôvodný odporca 3/ Slovenský pozemkový fond, ktorý uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh voči nemu zamietnutý pre nedostatok pasívnej legitimácie považuje za správny a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby, účastníci konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ) postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní ( ) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť ( ) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( ).

Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. je v zmysle uznesenia z 29.2.2012 č. k. -635 je navrhovateľka v 1. rade N. S., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, K. je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X B XX - stavebný pozemok o výmere 1400 m2 v podiele 1 k celku na základe prídelovej listiny zo dňa 02.07. 1954, vydanej Okresným národným výborom v Seredi pre k.ú. K., t.č. parcela registra „C“, parc. č. XXX

- záhrady o výmere 1720 m2, zapísanej na LV č. XXXX, uvedeného na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra Galanta pre k.ú. K.. Súd určuje, že poručiteľ C. (C.) S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XXXX, O. bol v čase úmrtia podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X B XX - stavebný pozemok o výmere 1400 m2 v podiele 1 k celku na základe prídelovej listiny zo dňa 02.07.1954, vydanej Okresným národným výborom v Seredi pre k.ú. K., t.č. parcela registra „C“, parc. č. XXX - záhrady o výmere 1720 m2 ,zapísanej na LV č. XXXX, uvedeného na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra Galanta pre k.ú. K.. Táto časť nehnuteľnosti patrí do novoobjaveného dedičstva po poručiteľovi C. S., rod. S., manželovi navrhovateľky v 1. rade a otcovi navrhovateľov v 2. a 3. rade rozhodovanie o nároku v znení: alebo II. Súd určuje, že navrhovateľka v 1. rade N. S., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, K. je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti parcela registra „C“, parc. č. XXX - záhrady o výmere 1720 m2, v podiele 1 k celku, zapísanej na LV č. XXXX, uvedeného na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra Galanta pre k.ú. K. na základe vydržania. Súd určuje, že poručiteľ C. (C.) S., rod S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XXXX, O. bol v čase úmrtia podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X B XX - stavebný pozemok o výmere 1400 m2 v podiele 1 k celku na základe prídelovej listiny zo dňa 02.07.1954, vydanej Okresným národným výborom v Seredi pre k.ú. K., t.č. parcela registra „C“, parc. č. XXX - záhrady o výmere 1720 m2, zapísanej na LV č. XXXX, uvedeného na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra Galanta pre k.ú. K.. Táto časť nehnuteľnosti patrí do novoobjaveného dedičstva po poručiteľovi C. S., rod. S., manželovi navrhovateľky v 1. rade a otcovi navrhovateľov v 2. a 3. rade.

Súd prvého stupňa sa dôsledne nezaoberal petitom podľa jeho skladby, z odôvodnenia nevyplýva či rozhodol o oboch nárokoch, teda o eventuálnom petite, dostatočne nerozlišoval, že prvým nárokom sa navrhovatelia domáhali určenia vlastníctva k stavebnému pozemku o výmere 1400 m2 (na základe prídelovej listiny) a druhým o výmere 1720 m2 (na základe vydržania).

Podľa súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu priznáva. Na vadu konania odvolací súd prihliada len v tom prípade, ak išlo o postup nesprávny, z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania.

Odvolací súd dospel k záveru, že ako postupom súdu prvého stupňa nesplnením obligatórnej povinnosti stanovenej v tak i nedostatočným odôvodnením rozsudku, nespĺňajúcim ustanovenia účastníkom konania odňal možnosť konať pred súdom.

Podľa veta prvá a tretia len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná. Počas konania môže súd účastníkom uviesť, ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci.

Cit. ust. veta tretia bolo zavedené novelou s účinnosťou od 15. 10. 2008. Cieľom zákonodarcu, ako to vyplýva z dôvodovej správy, bolo vytvoriť priestor účastníkom na náležitú právnu argumentáciu k právnemu posúdeniu veci súdom a garantovať, že

nedôjde k tzv. prekvapivému rozhodnutiu. Je pravdou ale, že cit. ust. dáva súdu iba možnosť účastníkom uviesť ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci a nezakotvuje povinnosť súdu pred rozhodnutím vo veci samej uviesť ako vec právne posúdi. Potreba účastníkom uviesť ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností súdu javí právne posúdenie veci závisí od starostlivého posúdenia okolností každého jednotlivého prípadu. Oboznámiť účastníkov ako sa súdu javí právne posúdenie veci, aby sa predišlo prekvapivému nepredvídateľnému posúdeniu veci súdom, sa žiada najmä v prípadoch, ak navrhovateľ vôbec neuvedie právnu kvalifikáciu návrhom uplatňovaného nároku ani odporca svojej obrany, príp. vec právne kvalifikujú viacerými rôznymi spôsobmi. Platí však, že účastník nie je povinný uviesť právnu kvalifikáciu žalobou uplatňovaného nároku ( ) resp. obrany, keďže platí zásada „iura novit curia“ v zmysle ktorej, súd musí v konaní k tvrdeným a preukázaným skutočnostiam priradiť príslušné hmotnoprávne normy.

Podľa po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.

Obdobné dôvody ako pri zavedení veta tretia s cieľom predchádzať prekvapivým a nepredvídateľným rozhodnutiam viedli zákonodarcu v už cit. novele k prijatiu i cit. Z dôvodu predvídateľnosti postupu súdu a tým aj práva na spravodlivý súdny proces tu bola zakotvená povinnosť sudcu uviesť účastníkom rozsah sporných a nesporných skutočností a dokazovania. Toto oboznámenie má prebehnúť po úvode prvého pojednávania (resp. pojednávania nasledujúceho po pripustení zmeny návrhu). Účastníkovi konania má tým byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie - realizáciu svojich procesných oprávnení. Predvídateľnosť rozhodnutia a jeho účinkov je rovnako významná ako iné procesné postuláty; princípy legitímneho (oprávneného) očakávania a predvídateľnosti rozhodnutia súdu sú totiž súčasťou právnej istoty - pojmového znaku právneho štátu.

Ako to vyplýva z obsahu zápisníc z pojednávaní súd prvého stupňa si povinnosť v zmysle cit. nesplnil a účastníkov neinformoval o rozsahu sporných a nesporných skutočností a dokazovania, ani ich neinformoval v zmysle ako sa mu javí právne posúdenie veci. Rozhodnutie v danej veci je založené na neunesení dôkazného bremena navrhovateľmi bez bližšieho zdôvodnenia.

Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu obsah práva na súdnu ochranu uvedený v nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

S poukazom na uvedené je zrejmé, že pokiaľ prvostupňový súd nesplnil zákonom uloženú obligatórnu povinnosť postupovať v zmysle cit. ust. § 118 ods. 2 O.s.p, odňal tým účastníkom možnosť riadne konať pred súdom. Táto procesná vada je odstrániteľná len zrušením rozhodnutia vydaného v konaní, v ktorom k nej došlo. Obdobné stanovisko opakovane zaujal i NS SR napr. v rozhodnutiach a . Už i len z toho dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím O.s.p zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vada konania vymedzená v ustanovení citovanom zhora odvolacím súdom je potom vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúce (ústavný v znení neskorších ústavných zákonov) a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ). I podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS

226/03) a tiež Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. ) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky vymedzuje ustanovenie , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s už uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené ako aj všetky im na roveň postaviteľné prípady vnútornej nesúdržnosti odôvodnenia rozsudku či rozpornosti jeho jednotlivých častí. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka); porušením uvedeného práva účastníka konania na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa , ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným takýmto ustanovením.

O taký prípad šlo aj v prejednávanej veci, keď pri charakteristike odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa najprimeranejšími výrazmi boli by zrejme prídavné mená: stručné, nedostatočné, nepreskúmateľné.

Neposkytnutie takmer žiadnych konkrétnych vlastných záverov či úvah súdu prvého stupňa v predmetnej veci muselo byť i dôvodom, pre ktorý odvolací súd nemal možnosť sa ani vyjadriť k prípadnej správnosti okresným súdom zvoleného spôsobu rozhodnutia, pretože by tu v skutočnosti musel všetky otázky, majúce sa najskôr zodpovedať v konaní pred súdom prvého stupňa, zodpovedať sám a prakticky tým suplovať všetku činnosť okresného súdu a tým by porušil i zásadu dvojinštantnosti konania.

Vyššie spomenuté vady tak bránili tomu, aby sa napadnutý rozsudok mohol stať predmetom rozhodovania o ňom odvolacím súdom s konečnou platnosťou a odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než o odvolaní rozhodnúť spôsobom podávajúcim sa z výroku tohto jeho uznesenia.

Aj keď s ohľadom na vytýkané vady konania by sa mohlo javiť nadbytočným (predčasným) zaoberať sa ďalším, odvolací súd považuje za účelné a vhodné pre ďalší priebeh konania uviesť niekoľko poznámok:

Prvý nárok navrhovateľov týkajúci sa určenia vlastníctva na základe prídelovej listiny sa za daného stavu, tjs. nepredloženia geometrického plánu javí byť neopodstatneným, keďže v prídelovej listine identifikovaná nehnuteľnosť ako parc. č. XXXX/X B XX stavebný pozemok o výmere 1400 m2 reálne neexistuje. Eventuálnym návrhom týkajúcim sa určenia vlastníctva (1/2) a určenia, že nehnuteľnosť (1/2) patrí do dedičstva a to parc. č. XXX o výmere 1720 m2 vedená na LV č. XXXX k.ú. K. titulom vydržania sa podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa dôsledne nezaoberal.

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia práva (vrátane vlastníckeho práva k nehnuteľnosti). V prípade splnenia zákonom určených podmienok týkajúcich sa držby držiteľa predmetu držby a vydržacej doby dochádza k nemu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne, tzn. ak z nich nie je splnená čo i len jedna podmienka, nedochádza k vydržaniu. Minulou právnou úpravou ( a v spojení s ustanovením , O.z. v znení do účinnosti z. č. , ale i súčasnou právnou úpravou ( O. z. v znení od 1.1.1992) je oprávnenosť držby jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva vydržaním. Za držiteľa sa považuje osoba, ktorá fakticky vec ovláda. Pri

oprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať vecou ako so svojou. Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle vyjadruje vnútorný psychický stav držiteľa. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je v dobrej viere treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, pritom vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorú vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť. V súdenej veci sa javí, že právny predchodca navrhovateľov nemohol byť dobromyseľný, že mu vlastnícke právo patrí, keďže tohto sa vzdal.

Podmienkou vydržania práva je teda oprávnená držba a pre jej vznik je nevyhnutný predpoklad existencie právne spôsobilého titulu, uchopenie držby a akceptovateľného predmetu držby. Jedným z uvádzaných predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona je, že držba musí byť oprávnená. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci (vykonávanie práva) spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená (okrem iných) aj podmienka dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba totiž chápať ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno o nej usudzovať len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť preto podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo, a to nielen pri jeho vstupe do držby, ale po celú vydržaciu dobu, dôvodné. V tejto súvislosti je potrebné oprávnenosť držby posúdiť i s ohľadom na vyjadrenie, žiadosť nebohého C. S. z 23.11.1965 o zrušenie jemu pridelených pozemkov nakoľko sa jedná o asanačné pásmo.

Povinnosť tvrdiť a preukázať tieto okolnosti pritom ťaží toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním - tu potom navrhovateľov.

Povinnosťou prvostupňového súdu tak bude nariadiť vo veci pojednávanie, na ktorom najskôr odstráni vytknuté procesné nedostatky, poskytne priestor účastníkom na argumentáciu a návrhy na doplnenie dokazovania a po doplnení dokazovania podľa naznačeného odvolacím súdom následne vo veci opätovne rozhodne, svoje rozhodnutie podrobne, presvedčivo odôvodnení. V novom rozhodnutí rozhodne i o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.