Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8CoE-132-2014.pdf
PDF · 78.18 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/132/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, o vymoženie sumy 1.438,97 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 18Er/546/2012-57 zo dňa 28. októbra 2013, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia čl. 46 ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR (ďalej len „Ústava SR“), § 3, § 4, § 5 ods. 1, 2, § 30 ods. 1, 2, 3, 4, 7, 10, 11, § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený podaním spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 20.03.2012, žiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 00595/10 zo dňa 26.09.2011. Súdny exekútor požiadal dňa 07.05.2012 súd prvého stupňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súčasťou žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo aj Oznámenie, splnenie povinnosti podľa ustanovenia § 30 ods.3 Exekučného poriadku. V predmetnom oznámení súdny exekútor poukázal na skutočnosť, že Ústavný súd SR rozhodol dňa 13.04.2011 nálezom sp. zn. III. ÚS 322/2010 o vylúčení jeho osoby ako súdneho exekútora z výkonu konkrétnej exekúcie pre pomer k oprávnenému (v predmetnej exekúcii išlo o rovnakého oprávneného ako v danom prípade), ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom. Súd prvého stupňa uznesením č.k. 18Er/546/2012-11 zo dňa 14.05.2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Krajský súd v Nitre na základe odvolania oprávneného uznesením č.k. 8CoE/96/2012-28 zo dňa 31.07.2012 uvedené uznesenie tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa po oboznámení sa s obsahom nálezu Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.04.2011 dospel k záveru, že pochybnosti o nezaujatosti súdneho exekútora pre pomer k oprávnenému z dôvodu, že oprávnený bol v minulosti jeho zamestnávateľom, tu existujú. V zmysle uvedeného, prvostupňový súd skutočnosť, že oprávnený bol v nedávnej minulosti zamestnávateľom súdneho exekútora, vyhodnotil ako skutočnosť vzbudzujúcu dostatočne dôvodné obavy o nezaujatosti súdneho exekútora a vzhľadom k tomu, že oprávnený bol s nálezom Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.04.2011 oboznámený, a teda vedel o dôvode, pre ktorý by mal byť súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý vylúčený z vykonania exekúcie a napriek tomu sa na tohto exekútora obrátil so svojim návrhom na vykonanie exekúcie, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Uvedené uznesenie napadol včas podaným odvolaním oprávnený. Domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytýkal nesprávne právne posúdenie veci a neúplné zistenie skutkového stavu veci. Mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a zákon o rozhodcovskom konaní. Podľa oprávneného súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Bol toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom súdu a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (§ 40 cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. K námietke o neúplnom zistení skutkového stavu veci súdom prvého stupňa oprávnený uviedol, že oprávnený uzatvára s povinným rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Prvostupňový súd však podľa oprávneného tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval. Právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami vyplýva z článku 2 zmluvy o úvere. Exekučný titul bol teda vydaný oprávneným orgánom. Oprávnený tiež nesúhlasil s názorom prvostupňového súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom, pretože v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, sa spotrebiteľ môže rozhodnúť, kde uplatní svoje práva. V danej veci teda súd konal nad rámec zákonných ustanovení.
K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.
Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca sa vyjadril, že nemieni odvolaniu oprávneného vyhovieť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie spísanej vo forme zápisnice dňa 20.03.2012 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému, na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 00595/10 zo dňa 26.09.2011. Súd prvého stupňa uznesením č.k. 18Er/546/2012-11 zo dňa 14.05.2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, odôvodňujúc to materiálnou nevykonateľnosťou exekučného titulu poukazujúc na ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, keď mal za to, že medzi oprávneným a povinným vznikol spotrebiteľský právny vzťah. Krajský súd v Nitre na základe odvolania oprávneného uznesením č.k. 8CoE/96/2012-28 zo dňa 31.07.2012 uvedené uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa sa nedostatočne skutkovo vysporiadal so skutočnosťou, či povinný príslušnú zmluvu o úvere uzavrel ako fyzická osoba - spotrebiteľ alebo ako fyzická osoba
- podnikateľ. Súd prvého stupňa sa mal taktiež vysporiadať s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.04.2011. Prvostupňový súd vyzval oprávneného, aby navrhol zmenu súdneho exekútora alebo aby oznámil, či trvá na tom, aby bola exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým. Výzva súdu bola oprávnenému doručená dňa 16.07.2013. Oprávnený odpoveď súdu nezaslal. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie.
Podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku, exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke bez zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia veci.
Podľa § 30 ods. 9 Exekučného poriadku rozhodnutie o tom, či je exekútor vylúčený, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
Podľa § 30 ods. 10 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 7 nie je prípustný opravný prostriedok.
Podľa § 30 ods. 11 Exekučného poriadku, ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd.
Odvolací súd podotýka, že dôvody odvolania oprávneného nekorešpondujú so znením odôvodnenia napadnutého uznesenia. V danom prípade ide o formulárovo podávané odvolanie, ktoré obsahovo nenadväzuje na skutkové zistenia a dôvody, o ktoré súd prvého stupňa oprel svoje rozhodnutie.
V uvedenej právnej veci však odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením § 169 ods. 1 OSP a týmto svojim postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, keď jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre absenciu zákonných dôvodov.
Prvostupňový súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, pre jeho pomer k oprávnenému, a teda pre jeho zaujatosť vo veci, ktorá ho ako súdneho exekútora vylučuje z možnosti vykonať exekúciu. O vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie pre pochybnosť o jeho nezaujatosti však súd prvého stupňa nerozhodoval, iba túto skutočnosť konštatoval ako dôvod pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Odvolací súd v tomto smere uvádza, že k záveru o (ne)zaujatosti súdneho exekútora v exekučnom konaní nepostačuje konštatovanie o jeho (ne)zaujatosti v odôvodnení rozhodnutia exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale je potrebné o zaujatosti či nezaujatosti súdneho exekútora rozhodnúť samostatným uznesením, pričom proti takémuto rozhodnutiu súdu opravný prostriedok nie je prípustný (§ 30 ods. 10 Exekučného poriadku). Napriek tomu, že Exekučný poriadok rieši rozhodnutie exekučného súdu o vylúčení súdneho exekútora iba vo vzťahu k podanej námietke zaujatosti (§ 30 ods. 7), z logiky veci vyplýva, že vydanie takéhoto rozhodnutia sa vyžaduje aj v prípade, ak svoju zaujatosť oznámi súdu priamo súdny exekútor, prípadne ak k záveru o jeho zaujatosti dospeje exekučný súd zo svojej úradnej činnosti. Až následne exekučný súd rozhodne o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vylúčenému exekútorovi, a to v prípade, ak si oprávnený (napriek výzve) nezvolí iného súdneho exekútora.
Bez právoplatného rozhodnutia súdu o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a súčasného nezvolenia si iného súdneho exekútora oprávneným, absentuje zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Odvolací súd v uvedenom zmysle poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 464/2012 zo dňa 18. septembra 2012, podľa ktorého „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania, ktoré sa v súlade s § 36 ods. 1 Exekučného poriadku začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (m. m. III. ÚS 322/2010), medzi inými aj zabezpečenie nestrannosti súdneho exekútora v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku. Postup okresného súdu v napadnutom konaní, ktorým tento vylúčil súdneho exekútora z vykonávania exekúcie ešte predtým, ako rozhodol o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto nemožno z ústavného hľadiska spochybňovať.“
S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.